Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200024
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425200024.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica,
pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C. D. E., právne zastúpená JUDr. Dušan Michael Klimo, advokát so
sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom a otec F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
I. XX, XXX XX H. I., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Otec G. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným
výživným vo výške 250,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého

dieťaťa, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6P/52/2014-41 zo dňa 30.10.2014
v časti určenia výživného na maloletú A. B..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.01.2025 podala matka prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Žiar nad Hronom

(ďalej len „súd“) návrh na zvýšenie výživného na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým žiadala, aby súd
zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry výživným vo výške 295,- Eur mesačne, vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 6P/52/2014, kedy bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletá
bola zverená do starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. vo výške 140,- Eur

mesačne a na v tom čase maloletú J. 160,- Eur mesačne. Uviedla, že od uvedenej doby, viac ako 10
rokov, k podaniu návrhu na zvýšenie výživného na mal. A. nedošlo. Maloletá A. je v súčasnosti žiačkou
III.A Súkromnej obchodnej akadémie DSA, K. L. B. M. XX, C. K. E., ktorú školu navštevuje dennou
formou. Všetky výdavky na dcéru musí hradiť matka výlučne sama, ktoré vyčíslila na stravu 250,- Eur
mesačne (8,- Eur na deň), oblečenie, obuv 30,- Eur mesačne, náklady na lieky, vitamíny a výživové
doplnky 15,- Eur mesačne, hygienické potreby, drogériu 40,- Eur mesačne, záujmové školské potreby a
nepravidelné školské výdavky ako sú pomôcky, výlety, podujatia zo školy v priemere 72,- Eur mesačne,

pričom v týchto výdavkoch sú zahrnuté výdavky na stužkovú 20,- Eur mesačne, náklady na školu 20,-
Eur mesačne, ako aj náklady na telefón 12,- Eur mesačne. Spolu výdavky na maloletú matka vyčíslila
na celkovú sumu 500,33 Eur. Matka mal. dieťaťa je invalidnou osobou s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v dôsledku diagnostikovaných viacerých chorôb. Poberáčiastočný invalidný dôchodok vo výške cca 270,- Eur mesačne. Napriek jej vážnemu zdravotnému
stavu je objektívne nútená v záujme vyživenia maloletej dcéry, ako i ďalšej dospelej dcéry J. vykonávať
zárobkovú činnosť pre viaceré spoločnosti a to upratovacie práce pre spoločnosť N. B. B., kde dosahuje

príjem vo výške 130,- Eur mesačne, E. B. s príjmom vo výške 160,- Eur mesačne a pre spoločnosť
D. – B. B. s príjmom vo výške 60,- Eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky vo výške 120,-
Eur mesačne na dve deti. Iný príjem nedosahuje. Jej bežné životné náklady vyčíslila na celkovú sumu
521,83 Eur, ktoré pozostávajú v sume 250,- Eur mesačne za stravu, bývanie 93,33 Eur (zálohové
platby uhrádzané v celkovej výške 280,- Eur mesačne / 3 osoby), oblečenie, obuv 30,- Eur mesačne,

vitamíny,výživovédoplnkyaliekynariadenélekáromprisezónnejchorobe15,-Eurmesačne,hygienické
potreby 40,- Eur mesačne, elektrina a plyn 33,- Eur a 13,- Eur mesačne, Digi TV a internet 24,50 Eur a
telefón 23,- Eur. Okrem maloletej dcéry vyživuje aj ďalšiu plnoletú dcéru J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
študuje na vysokej škole dennou formou v H.. Vzhľadom k nevyhnutným životným nákladom spoločných
detí, navrhovateľka je odkázaná na finančnú výpomoc starej matky maloletých detí. Nemá vedomosť,
či otec v súčasnosti pracuje a nemá informáciu o jeho dosahovanom príjme. V minulosti z hľadiska

potencionality príjmu pracoval ako výkonný riaditeľ pre spoločnosť F. B. B. so sídlom C. K. E., kde
dosahoval mzdu 1420,48 Eur mesačne netto. Vlastnil 4-izbový byt v C. K. E. a rodinný dom spolu s
príslušnými parcelami zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. I., čo je zdokumentované v konaní sp. zn.
19C/117/2015 na str. 3 Okresného súdu Žiar nad Hronom. K návrhu matka pripojila plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní, rodný list mal. A., odborný posudok o invalidite zo Sociálnej poisťovni,

pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 10.07.2014, rozhodnutie sociálnej poisťovni zo dňa 16.03.2022 o
invalidnom dôchodku, lekársky posudok zo dňa 24.02.2022, potvrdenie o návšteve školy maloletej A. zo
dňa 05.12.2024, príjem zo zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2024,
potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa za rok 2024, zálohový predpis pre vlastníkov bytov BSD č. XXX
C. K. E. v celkovej výške 265,- Eur zo dňa 04.05.2024, dohody o pracovnej činnosti a o vykonaní práce,

LV č. XXX a pre k.ú. H. I. (vlastník rodinného domu a priľahlých nehnuteľností otec maloletej), v časti C:
ťarchy je k nehnuteľnostiam zriadené záložné právo ako aj exekučné príkazy, rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/52/2014 zo dňa 30.10.2014 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 19C/117/2015 zo dňa 28.07.2015, na základe ktorého bol návrh matky na určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala jej neschopnosť

samostatne sa živiť.

3. Súd uznesením č. k. 25P1/2025-35 zo dňa 17.01.2025 ustanovil maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad
Hronom (ďalej len „kolízny opatrovník“).

4. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 21.01.2025 súd zistil, že otec
maloletej nie je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa od
19.05.2017, má živnostenské oprávnenie od 07.06.2023 do 16.12.2024. Povinné poistenie ako SZČO
mu nevzniklo.

5. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 22.01.2025 súd zistil,
že otec maloletej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.12.2024, pričom evidencia ku
dňu 22.01.2025 trvá, nebol nie je v posledných 12 mesiacoch poberateľom dávok v hmotnej núdzi ani
štátnych sociálnych dávok.

6. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresného dopravného
inšpektorátu v Žarnovici zo dňa 23.01.2025 súd zistil, že aktuálne nie je otec maloletej vlastníkom a ani
držiteľom motorových alebo prípojných vozidiel.

7. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 31.12.2024 súd zistil, že otec maloletej ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.12.2024.

8. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 05.12.2024 súd zistil, že mal. Patrícia navštevuje denné štúdium
Súkromnú obchodnú akadémiu DSA, K. L. B. XX, C. K. E. v školskom roku 2024/2025 a je žiačkou

III.A triedy.

9. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/117/2015 v konaní o návrhu
navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky súd zistil, že otec maloletej malpríjem od zamestnávateľa F. B.. C. K. E. vo výške cca 1400,- Eur v čistom, pričom bol spoločníkom
spoločnostiJ.,B.,kdemal50%podiel,avšakztejtospoločnostimuneplynulžiadnypríjem,bolvýlučným
vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, v k. ú. H. I., ktorý nadobudol na základe kúpy zo dňa 18.04.2005

a 4-izbového bytu v C. K. E., čo vyplýva z LV č. XXX, k. ú. H. I..

10. Na žiadosť súdu bola dňa 06.02.2025 doručená správa zo šetrenia kolízneho opatrovníka. V správe
kolízny opatrovník zistil sociálne, bytové a majetkové pomery matky a otca. Bolo zistené, že matka s
oboma dcérami žije v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Dcéra J. študuje na vysokej

škole v H., kde býva na internáte, ale chodieva aj domov. Mal. A. má v domácnosti matky vytvorené
vhodné životné podmienky. Mesačné náklady na bývanie matka vyčíslila na vo výške 280,- Eur nájom,
136,- Eur plyn, 33,- Eur elektrina, 24,50 Eur TV a internet. S hradením uvedených položiek matke
vypomáha jej matka. Matka maloletej je čiastočná invalidná dôchodkyňa, poberá čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 277,30 Eur, okrem toho je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u troch
zamestnávateľov. Pracuje ako upratovačka v ambulancii v poliklinike v C. K. E.. Jej čistý mesačný príjem

z tejto činnosti je cca 260,- až 280,- Eur. Poberá prídavky na dve deti vo výške 120,- Eur. S otcom
maloletej dcéry nekomunikuje od rozvodu manželstva. Otec s dcérou nemá veľmi dobrý vzťah, čo je
zapríčinené otcovým správaním. Vyživovaciu povinnosť si otec neplní už cca 1 rok, preto matka poberá
náhradné výživné. Po jej spoločnej intervencii s rodinou otca, otec dňa 14.01.2025 nastúpil na liečenie
do E., avšak 23.01.2025 liečebňu sám opustil. V minulosti bol gambler a trpí závislosťou od alkoholu.

Býva v súčasnosti v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Od decembra 2024 je evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Momentálne je bez príjmu, nepoberá štátne sociálne dávky, má
zablokovaný účet a tiež exekúcie. Minulý rok vykonával príležitostné práce, pričom celý rok si zarobil
cca 2500,- Eur. Ku svojim výdavkom uviedol náklady na elektriku, ktorú platí mesačne v sume 26,- Eur,
drevo, za ktoré platí ročne 500,- Eur a tiež vodu, ktorú platí podľa spotreby v sume cca 13,- Eur. Okrem

toho uhrádza mesačne splátku za hypotéku vo výške 70,- Eur. S matkou maloletej sa nekontaktuje, s
maloletou A. je v kontakte, ale menej ako so svojou plnoletou dcérou. Výživné na maloletú toho času
neplatí a v súvislosti s tým má dlh vo výške 1500,- Eur. Otec s návrhom matky vyslovil nesúhlas. Z jeho
vyjadrenia vyplynulo, že v mesiaci január 2025 nastúpil na protialkoholické liečenie v E., odkiaľ však po
deviatich dňoch odišiel a liečbu ukončil.

11. Na pojednávanie dňa 11.02.2025 sa dostavil právny zástupca matky, matka, otec a kolízny
opatrovník. Pred otvorením pojednávania sa súd pokúsil o rodičovskú dohodu. Právny zástupca bol
ochotný znížiť výživné z navrhovanej sumy 295,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur, avšak otec bol
ochotný platiť len zvýšené výživné zo sumy 140,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne, čím k dohode rodičov

nedošlo.

12. Právny zástupca matky na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že výživné
bolo naposledy určované pred cca desiatimi rokmi, odkedy maloletá jednak fyzicky vyspela, jednak
sa zvýšili jej prirodzené náklady v súvislosti aj so školou, pretože momentálne je študentkou tretieho

ročníka na strednej škole v C. K. E.. V čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala druhý
ročník základnej školy v C. K. E.. Pokiaľ sa týka nákladov na maloletú a výšku výživného, právny
zástupca poukázal na podaný návrh, ako aj na uplynutie času od desiatich rokov od posledného
rozhodovania o výživnom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, kedy
pri zmene pomerov súd vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov. Podstatnou zmenou u maloletej

je aj zmena stupňa školy, zmena stupňa návštevy strednej školy, ktorú navštevuje formou denného
štúdia. Takisto došlo k zmene na strane matky oproti poslednej úpravy, a to v dôsledku zhoršeného
jej zdravotného stavu, ktorá je invalidnou osobou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 60%. Napriek diagnostikovaným viacerým ochoreniam matka naďalej pracuje na
dohody, keďže inak by maloletú, ako aj druhú dcéru nemohla sama objektívne vyživiť. Naopak, otec

na dnešnom pojednávaní potvrdil, že je zdravý, nie je invalidnou osobou a napriek tomu nepracuje.
Požívaním alkoholických nápojov si privodil stratu zamestnania a jeho stavu, ktorý neprispieva na
základeuvedenýchskutočnostíaniktomu,abyplatilriadnesvojuvyživovaciupovinnosť.Matkamaloletej
je tak odkázaná na náhradnom výživnom podľa osobitného predpisu. Otec je vlastníkom majetku väčšej
hodnoty, konkrétne rodinného domu a priľahlých parciel podľa listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. I.. V

čase posledného rozhodovania vlastnil aj v osobnom vlastníctve 4-izbový byt v C. K. E., ktorý predal.
V minulosti pracoval u zamestnávateľa F. B.. C. K. E. a bol aj SZČO do 17.12.2024, kedy na základe
vlastnej žiadosti došlo k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. V tomto smere sa otec dobrovoľne vzdal
svojho nároku na príjem. Navrhol, aby súd pri určovaní zvýšeného výživného neprihliadal na to, žeotec v súčasnosti nemá žiadny príjem. Naviac otec doposiaľ nezdokladoval žiaden svoj predchádzajúci
príjem, nepreukázal opodstatnenosť skončenia predchádzajúcich pracovných pomerov, jeho závislej
činnosti, ako ich formu skončenia. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd vychádzal pri určovaní príjmu

z tzv. potencionality príjmu povinného rodiča. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia súdov,
z ktorých vyplýva, že pokiaľ dôjde k zníženiu, resp. straty príjmu povinného rodiča, ktorá nastane v
dôsledku konzumácie alkoholu, táto skutočnosť nie je zmenou pomerov a nie je možné ani na takýto
stav pri plnení vyživovacej povinnosti prihliadať a ho ospravedlniť.

13. Otec na pojednávaní uviedol, že je ochotný platiť zvýšené výživné vo výške 160,- Eur mesačne, teda
v takej výške aké výživné má platiť aj na druhú dcéru J.. Otec má vysokoškolské vzdelanie, v súčasnosti
je uchádzačom o zamestnanie, nepoberá žiadny príjem. Naposledy ukončil podnikateľskú činnosť na
vlastnú žiadosť dňa 17.12.2024. Momentálne ho finančne podporuje jeho bratranec, keďže má viaceré
exekúcie a hypotéku z VÚB banky. Exekúciu má v súvislosti s neplnením výživného na deti, pričom od
januára 2023 si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne. Pred dvoma rokmi mal prísť o vodičský preukaz

z dôvodu požitia alkoholu, a preto podľa jeho vyjadrenia motorové vozidlo previedol na plnoletú dcéru.
Býva sám v rodinnom dome v obci H. I..

14. Kolízny opatrovník sa pridržiaval písomne podanej správy, poukázal na to, že u otca sú splnené
podmienky, aby došlo k zvýšeniu výživného z dôvodu odstupu času od posledného určovania jeho

vyživovacejpovinnosti,ktorábolanaposledyupravenávroku2014.Odposlednéhourčovaniavýživného
prebehla dlhá doba, kedy bola maloletá na prvom stupni základnej školy, v súčasnosti je na strednej
škole, s čím má matka zvýšené výdavky.

15. Súd na posúdenie právnej stránky veci vychádzal z nasledovného:

16. Podľa Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

17. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa § 111 písm. c) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive
maloletého.

19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozbavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákona neustanovuje inak.

30. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

31. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Z vykonaného šetrenia, ako aj z vyjadrení účastníkov, považoval súd za nesporné, že pomery na
strane maloletej A. a jej rodičov sa od posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti z roku
2014 zmenili. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2014 maloletá A. navštevovala
2. ročník základnej školy v C. K. E., v súčasnosti je žiačkou III.A triedy Súkromnej obchodnej akadémie

DSA, K. L. B. XX J. C. K. E., formou denného štúdia. Výdavky na maloletú dcéru uvádzané matkou
súd považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné. Základné výdavky súd ustálil na sumu 569,-
Eur, medzi ktoré je potrebné pripočítať náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby a tiež
výdavky súvisiace so školou, a to školské pomôcky, učebnice, poplatok do triedneho fondu, resp. ZRPŠ,
voľnočasové aktivity dieťaťa a tiež možno zaradiť aj primerané náklady na televíziu, internet, telefón,

ako aj na bývanie. V konaní mal súd preukázané, že o maloletú sa výlučne stará matka, pričom otec
výživu maloletej vôbec nezabezpečuje formou jej pobytom vo svojej domácnosti, resp. žiadnym iným
spôsobom na maloletú neprispieva a riadne si neplní ani doposiaľ súdom určenú vyživovaciu povinnosť
v sume 140,- Eur mesačne. Uvedená zmena pomerov a to uplynutie rozhodnej doby viac ako 10 rokovoproti poslednej právnej úpravy v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej A., ako aj zmena stupňa
školy navštevovanou maloletou A. sú objektívnym dôvodom na zvýšenie výživného, keďže výživné
v doposiaľ určenej výške 140,- Eur nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb maloletej.

V čase poslednej úpravy o výživnom mala maloletá A. 7 rokov, pričom aktuálne je vo veku 17 rokov,
je už blízko veku dospelosti, s čím súvisia zvýšené jej životné náklady. Dospievanie a najmä výrazná
zmena štúdia automaticky musí viesť na strane maloletej k zvýšeniu potrieb na vzdelávanie a vyučovaní
proces, ale i na mimoškolské a záujmové aktivity – trávenie voľného času. Súd preto vzal do úvahy
hlavne výraznú zmenu pomerov na úrovni štúdia, ako aj uplynutie rozhodnej doby viac ako 10 rokov

od poslednej právnej úpravy o vyživovacej povinnosti otca na maloletú, súd tieto zmeny považoval
za dostatočne odôvodňujúce pre zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej A.. Pri zmene
pomerov uplynutím doby viac ako 10 rokov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine). Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 6P/52/2014-41 zo dňa 30.10.2014, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a na čas po rozvode
schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá A. spolu s J. zverená do starostlivosti matky a otec bol

zaviazaný prispievať výživným vo výške 140,- Eur mesačne na mal. A. a 160,- Eur na mal. J.. Zároveň
bol upravený styk otca s mal. deťmi. V súčasnosti J. študuje na vysokej škole v H., kde býva na internáte,
je plnoletá.

33. Pri zhodnotení zmeny pomerov na strane rodičov, súd mal za preukázané, že otec a rovnako aj

matka majú vyživovaciu povinnosť k maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je v súčasnosti žiačkou 3.
ročníka Súkromnej obchodnej akadémie v C. K. E. a plnoletej J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou
vysokej školy v H.. Matka je v súčasnosti invalidnou osobou s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v dôsledku diagnostikovaných viacerých chorôb, poberá čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 277,30 Eur. Okrem toho je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u

troch zamestnávateľov, u ktorých pracuje ako upratovačka. Jej čistý mesačný príjem z tejto činnosti je
cca260,- až280,-Eur.Jepoberateľkouprídavkunadvedetivovýške120,-Euranáhradnéhovýživného
na mladšiu dcéru A. vo výške 140,- Eur. Jej bytové pomery sa zmenili, keďže v čase posledného
rozhodovania o výživnom bývala od 01.07.2014 v podnájme v 2-izbovom byte z dôvodu, že ju v tom čase
manžel v júni 2014 vyhodil z ich 4-izbového bytu v C. K. E.. V súčasnosti býva spolu s oboma dcérami

v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, čím sa jej nepochybne zvýšila suma pravidelných
výdavkov na domácnosť.

34. Pokiaľ ide o otca, za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine
sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým

príjmom povinného. Potencionalita príjmov povinného z hľadiska výživného na dieťa má postihovať
najmä situácie, kedy je povinný z výživného bez prostriedkov, vyhýba sa práci, a preto nemôže a
vlastne ani nechce plniť vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
otec maloletej je absolventom vysokej školy technického zariadenia, má prax, má dostatočné pracovné
skúsenosti vo vedení firiem, ako aj v podnikaní. V minulosti pracoval aj ako živnostník do 17.12.2024,

kedy ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania, čo mal súd zistené z výpisu zo
živnostenského registra. Ďalej bol spoločníkom v spoločnosti J., B. so sídlom D. O. XXX/X, C. K. E., IČO:
XX XXX XXX v rozsahu 50 % účasti do 05.01.2016 a zároveň aj štatutárnym orgánom tejto spoločnosti,
čo mal súd zistené z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, H. : B.. J. M.:
XXXXX/X. Naposledy pracoval v pracovnom pomere v spoločnosti F. B. so sídlom A. XX/XX, C. K. E.,

IČO: XX XXX XXX od 19.05.2009 do 07.12.2015, čo mal súd zistené z lustrácie v Sociálnej poisťovni.
V tejto spoločnosti dosahoval príjem v rozmedzí od 1500,- Eur do 3900,- Eur netto. V priebehu celého
konania otec neuviedol z akých dôvodov v súčasnosti nepracuje, pričom podľa jeho vyjadrenia nemá
žiaden príjem. Zdravotné ťažkosti, či iné komplikácie, ktoré by mu sťažovali, prípadne znemožňovali
dosahovať príjem, nedeklaroval. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.01.2025 mal súd

zistené, že nie je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa
od 19.05.2017, živnostenské oprávnenie, ktoré mal od 07.06.2023 do 16.12.2024 ukončil na vlastnú
žiadosť. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/117/2015 zo dňa 28.07.2015 v konaní
o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky súd zistil, že otec bol vlastníkom 4-izbového bytu
v C. K. E., ktorý podľa jeho vyjadrenia predal pred cca piatimi rokmi za cenu, ktorú uviesť nevedel.

V súčasnosti je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX v k. ú. H. I., ktorý nadobudol na
základe kúpy zo dňa 18.04.2005, zapísaný na LV č. XXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú.
H. I. súd zistil, že na nehnuteľnostiach sú viaceré ťarchy v prospech zabezpečenej pohľadávky VÚB
Bratislava a exekútorského úradu Banská Bystrica, G. L. L.. Zo záznamu z informatívneho stretnutiarodičov zo dňa 07.02.2025 mal súd z výpovede matky preukázané, že otec platil výživné do roku 2023
viac menej pravidelne a od januára 2024 prestal platiť výživné na deti úplne. Z posledného zamestnania
v spoločnosti F. B.. C. K. E. mal pracovať do roku 2015, poberal v tejto spoločnosti cca 1500,- Eur

mesačne netto. Pracovný pomer s otcom maloletej mal zamestnávateľ ukončiť z dôvodu jeho požívania
alkoholických nápojov. Alkohol požíval otec maloletej aj počas manželstva, čo bol aj dôvod rozvodu ich
manželstva. Otec sa stal závislým aj od výherných automatov. Matka sa snažila mu pomôcť, vybavila
mu protialkoholické liečenie, ktoré nastúpil v januári 2025, ale po cca týždni z liečenia odišiel na vlastnú
žiadosť. Túto skutočnosť otec nerozporoval. Naviac na pojednávaní uviedol, že pred dvoma rokmi

prišiel o vodičský preukaz z dôvodu požitia alkoholických nápojov, preto motorové vozidlo previedol na
plnoletú dcéru. V danom prípade súd zohľadnil pasivitu otca na pracovnom trhu, na ktorú nie je možné
prihliadať ako na okolnosť, ktorá by mu bránila dosahovať vyšší a jeho schopnostiam adekvátny príjem
na zabezpečenie výživy na maloletú dcéru. Otec v priebehu konania nepreukázal obmedzenie pracovať,
či zamestnať sa, nepreukázal a ani nedeklaroval, že by mu jeho zdravotný stav neumožňoval nájsť si
výhodnejšie zamestnanie, či prípadný nedostatok pracovných možností na trhu práce v jeho odbore

s vyššou mzdou, keďže v súčasnosti nepoberá žiadny príspevok. Na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
17.12.2024, pričom za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani štátnych
sociálnych dávok. Uvedené súd zistil z potvrdenia úradu a práce zo dňa 22.01.2025.

35. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, otec je zdravý a v priebehu konania nepreukázal žiadne
obmedzenie pracovať či zamestnať sa a dosahovať tak pravidelný príjem, aby sa mohol riadne
podieľať na výžive svojej maloletej dcéry. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo sumy 1420,-
Eur, ktorú výšku čistého príjmu uvádzal v čase posledného rozhodovania súdu o návrhu matky na
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v konaní sp. zn. 19C /117/2015 pred Okresným

súdom Žiar nad Hronom (str. 3 rozhodnutia). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62
ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (pohľadávka otca v prospech VÚB banky) ako aj zmena zamestnania
na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, v tomto prípade keď povinný bez závažného dôvodu
ukončil podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával
aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok

rozviazanie pracovného pomeru. Naviac pokiaľ dôjde k zníženiu, resp. straty príjmu povinného rodiča,
ktorá nastala v dôsledku konzumácie alkoholu, tak takáto skutočnosť nie je zmenou pomerov a nie je
možné na takýto stav pri plnení vyživovacej povinnosti prihliadať a ospravedlniť ho. Súd preto uplatnil
princíp potencionality príjmov na strane otca dieťaťa, z ktorého vyplýva, že pri uplatnení tohto princípu
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,
ktoré potenciálne mohol mať otec maloletej vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykovej znalosti, dopyt na trhu.

36. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom by výživné

pre dieťa vo veku 17 rokov pri dvoch vyživovacích povinnostiach rodiča malo predstavovať 18 % z
jeho čistého príjmu, čo z potencionálneho čistého príjmu 1400,- Eur, ktoré by otec mohol dosahovať,
predstavuje sumu cca 252,- Eur. Keďže matka navrhovala určovať zvýšené výživné zo sumy 140,- Eur
mesačne na sumu 295,- Eur mesačne, súd určil výživné na maloletú vo výške 250,- Eur mesačne a
vo zvyšku s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 295,- Eur mesačne sa súd nestotožnil. V

danom prípade netreba opomenúť fakt, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní aj
výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jej bytových potrieb (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), ako
ajvyživovaciupovinnosťvočiplnoletejdcére.Taktozvýšenévýživnézohľadňujemierupotencionalityako
aj limity otcových schopností a možností, ako aj odôvodnené potreby maloletej ako osoby oprávnenej
z výživného a tiež vývoj životných nákladov.

37. Súd na základe zisteného skutkového stavu zvýšil naposledy určené výživné na maloletú A. zo sumy
140,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, pričom v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona orodine postupoval pri určení začiatku platenia výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodoval od
vykonateľnosti rozhodnutia v súlade s upraveným návrhom matky maloletej.

38. Súd zároveň samostatným výrokom vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku
OkresnéhosúduŽiarnadHronom č.k.6P/52/2014-41zodňa30.10.2014vovýrokuurčeniavyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

40. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žiar nad Hronom na odvolací súd, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na doručenie podania

nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho urobí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
má vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a doplniť až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok

a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).