Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 27Csp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124380865
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:6124380865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., o zaplatenie 9.206,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9.206,90 Eur, spolu s úrokom vo výške 6,19 % ročne zo sumy
8.850,35 Eur od 19.01.2023 do zaplatenia, najviac vo výške 7.052,95 Eur a spolu s úrokom z omeškania
vovýške7,50%ročnezosumy8.904,35Eurod19.01.2023dozaplatenia,atodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 9.206,90 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 4692724 7 01 bola so
žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4692724 7 01 zo dňa 27.08.2021 (ďalej
len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanému medziúver vo výške 9.000,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 75,22 Eur, ktoré

bol povinný uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria
vklady na konto sporenia vo výške 24,29 Eur a 6,19 % p. a. úroky za medziúver vo výške 46,43 Eur
a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 4,50 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z
medziúveru, poplatok za rizikové životné poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý
na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia,
preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia
uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. V súlade s čl. V. a čl. VI. Zmluvy o úvere sa

žalovaný zaviazal platiť poplatok za rizikové životné poistenie mesačnými platbami vo výške 4,50 Eur a
žalovanýprehlásilasvojimpodpisompotvrdilprijatiedopoisteniaakopoistenáosoba.Splátkysúsplatné
k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.
Žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky a spotrebiteľský úver prestal riadne a včas splácať.
Listom zo dňa 04.11.2022 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie omeškaných splátok, pričom ho
zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti.Nakoľkoomeškané

splátky neboli doplatené, žalobca dňa 18.01.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s
príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 11.07.2024 vyzval žalovaného na plnenie, no žalovaný dlžnú
sumu neuhradil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu
vo výške 149,65 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 9.000,- Eur (poskytnuté úverovéprostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 8.850,35 Eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (18.01.2023), predstavuje sumu vo výške 9.206,90 Eur, pričom pozostáva
z istiny vo výške 8.850,35 Eur, z nezaplatených. úrokov za medziúver do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti, t.j. do 18.01.2023 spolu vo výške 302,55 Eur a z nezaplatených poplatkov za poistné vo výške
54,- Eur. Žalobca si týmto dovoľuje uviesť, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 45,- Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou
vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 18.01.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 18.01.2023 (9.251,90 Eur – 45,- Eur = 9.206,90 Eur, t. j. dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti podľa Výpisu z účtu zo zosplatneného medziúveru). Požadovaním predčasného splatenia
úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,19 % p.
a. úrokom za úver a v zmysle čl. IX. bod 9.2. a čl. X. bod 10.9 zároveň úročí istinu s nezaplatenými
poplatkami za poistné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 7,50 % p. a. úrokom z omeškania
odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 19.01.2023). Žalobca poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.07.2019 a sp.

zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 16.06.2020. Žalobca postupoval pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splácať spotrebiteľský úver nasledovne: Preverenie bonity žalovaného: 1. priemerný čistý mesačný
príjem dlžníka = + 1.066,50 Eur, 2. náklady na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka
(životné minimum) = - 218,06 Eur, 3. požadovaná rezerva NBS = - 339,38 Eur, 4. splátky iných úverov = -
419,- Eur, 5. kreditné karty a kontokorentné úvery = -9,- Eur, 6. budúca výška splátky úveru v PSS, a.s. =

- 79,74 Eur. Preverenie bonity žalovaného: 1.066,50 Eur – 218,06 Eur – 339,38 Eur – 419,- Eur – 9,- Eur
– 79,74 Eur = + 1,32 Eur. Ukazovateľ schopnosti žalovaného splácať úver (bonita): ( 218,06 Eur + 339,38
Eur + 419,- Eur + 9,- Eur + 79,74 Eur) : 1.066,50 Eur = 0,99 tzn. žalovaný bol v čase posudzovania
žiadosti o úver bonitný (hodnota ukazovateľa schopnosti klienta splácať úver neprekročila hodnotu 1).
Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaný bol v čase podania žiadosti o úver slobodný a bezdetný.

Žalovaný zároveň predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa E. F. G. H. H., H., ktorý potvrdil
čistý mesačný príjem za obdobie jedného roka pred posudzovaním žiadosti o úver vo výške 7.039,-
Eur. Žalovaný zároveň predložil výplatné pásky a mzdový list. Jednotlivé položky, ktoré má žalobca
ako veriteľ zohľadniť a odpočítať ich od príjmov, sú stanovené Národnou bankou Slovenska, ktorá ako
regulátor a dozor pre bankový sektor stanovuje limity ukazovateľa schopnosti spotrebiteľov splácať

poskytnuté úvery. Po vyhodnotení príjmov a výdavkov, po zohľadnení existujúcich záväzkov a odrátaní
splátky žiadaného úveru bol žalovaný v čase poskytnutia úveru vyhodnotený ako bonitný. Žalovaný
bol z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverený dopytmi do spoločného registra bankových
informácii, pričom bolo zistené, že klient mal vyhovujúcu platobnú disciplínu. Žalovaný od poskytnutia
úveru uhradil na riadnych úrokoch za úver sumu vo výške 431,23 Eur. Podľa amortizačnej tabuľky, ktorá

je prílohou zmluvy o úvere, mal žalovaný do predpokladaného dátumu splatenia celého úveru, t.j. k
15.08.2041 zaplatiť na riadnych úrokoch sumu vo výške 7.786,73 Eur. Žalobca si žalobou už uplatnil
sumu 302,55 Eur. Úrok z istiny vo výške, aký by pri riadnom plnení povinností žalovaný zaplatil ako cenu
peňazí s prihliadnutím na čiastočné úhrady žalovaného je vo výške 7.052,95 Eur (predpísané úroky
7.786,73 Eur – zaplatená suma na úrokoch 431,23 Eur – už uplatnená suma v žalobe 302,55 Eur).

3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X
XX zo dňa 27.08.2021, Amortizačná tabuľka pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), ftc. nedoručenej
zásielky (č.l. 22), Posledná výzva na úhradu zo dňa 04.11.2022, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.01.2023, ftc. nedoručenej zásielky (č.l. 25), Predžalobná výzva na zaplatenie

dlhu zo dňa 11.07.2024, ftc. nedoručenej zásielky (č.l. 27), Pristúpenie k poistnej zmluve pre rizikové
životné poistenie pre prípad smrti typ A zo dňa 23.08.2021, Výpis z účtu zo zosplatneného medziúveru,
Výpis z účtu stavebného sporenia, Žiadosť o spotrebiteľský úver s rizikovým životným poistením,
Potvrdenie o príjme pre zamestnancov, výplatné pásky, mzdový list, Výpis z registra klientskych
informácií, lustrácia v Sociálnej poisťovni.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu
pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 21.10.2024. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť
a preto upomínací súd na návrh žalobcu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní postúpil vec na prejednanie.

5. Podaná žaloba spolu s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanému (č.l. 104), ktorý sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovanú pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.6. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 26.03.2025, na ktoré sa strany sporu nedostavili,
pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, doručeným súdu dňa
19.03.2025. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a o odročenie pojednávania

nepožiadal. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, dôkladne sa oboznámil s obsahom súdneho
spisu, najmä so žalobou a jej doplneniami a prílohami (uvedené v bode 3.) a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.10.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý medziúver vo výške 9.000,- Eur. Pri dodržaní zmluvných podmienok, ako
aj všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby sa medziúver
zúčtuje s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver vo
výške cca 5.361,66 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

46,43 eur. Doba trvania zmluvy bola 20 rokov, termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru
15.08.2041, RPMN zjednotená pre medziúver a stavebný úver 7 %. Žalovaný sa dostal do omeškania so
splácaním splátok úveru, z ktorého dôvodu ho žalobca upozornil listom zo dňa 04.11.2022 na možnosť
zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný omeškané splátky nedoplatil, vyhlásil žalobca ku dňu 18.01.2023
mimoriadnu splatnosť úveru.

9. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky
na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa
a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“) stavebným sporením sa rozumie bankový produkt, v
rámci ktorého môže stavebný sporiteľ sporiť finančné prostriedky vo forme vkladov na stavebné účely
uvedené v § 11 a na základe ktorého môže za podmienok ustanovených týmto zákonom získať nárok na
štátnu prémiu a nárok na stavebný úver; stavebným úverom je úver poskytnutý stavebnému sporiteľovi

zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať: a)
identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie
uzatvára (ďalej len „cieľová suma“), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená

cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení
podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo
znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok
stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť

práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené správami z inej zmluvy o stavebnom
sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom
sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie
stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto
zmluvy.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať: a)
identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,

za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za
ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o stavebnom sporení zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere
môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vyššie

označených dôkazov vyplýva, že dňa 27.08.2021 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a so zákonom č.
310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca

zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako obchodník (v čase
uzatvorenia zmluvy: dodávateľ) a žalovaný ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má
zákonom predpísanú písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú
v ňom zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd má zato, že predmetná
spotrebiteľská zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola

vypracovaná.

11. V konaní bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému medziúver vo výške 9.000,- Eur, ako
aj to, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy - platiť splátky úveru riadne
a včas nesplnil. Takisto nebolo sporné, že z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti splácať úver v

dohodnutých termínoch, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to k 18.01.2023 a zároveň
vyzval žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky. Súd sa musel zaoberať skúmaním, či tento úkon
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru urobený veriteľom je platný, keď podmienky sú stanovené v
ustanovení§53ods.9Občianskehozákonníka,resp.§565Občianskehozákonníka.Jenepochybné,žev prípade uzavretej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd skúma z hľadiska ochrany spotrebiteľa
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, či nie sú prítomné v zmluve neprijateľné podmienky,
ktoré v prípade ich zistenia by bolo nutné posúdiť ako neplatné. Predovšetkým súd sa zameriaval

na kontrolu zmluvy z hľadiska, či nie je nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. K ustanoveniam, ktoré chránia spotrebiteľa v prípade spotrebiteľských zmlúv,
patrí aj ustanovenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V tomto prípade súd mal preukázané,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala výzva na zaplatenie dlžnej splátky spolu
s upozornením na následok zosplatnenia, konkrétne bola daná výzva pred zosplatnením zo dňa

04.11.2022 a k zosplatneniu došlo ku dňu 18.01.2023. Súd z listinných dôkazov predložených žalobcom
uzatvára, že žalobca platne vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a po splnení zákonných
podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil
úver za predčasne splatný.

12. Súd ďalej skúmal, či žalobca bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na § 7 zákona

o spotrebiteľských úveroch, teda či žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanému
posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Pojem odbornej
starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť súdov
Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-565/12, LCL Le
Crédit Lyonnais proti I. J. zo dňa 27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid

Bakkaus, K. D., L. H., I. D. zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie
je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo
vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou

potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá,
zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého
úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do

príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti I. J., C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez
predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu

spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

14. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné

opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity

a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.
júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.15. V rozsudku sp. zn. XXXXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1

zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku

v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

16. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie

skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal ako si svoje povinnosti vyplývajúce
z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, splnil. Súd po vykonanom
dokazovaní mal za to, že žalobca svoju povinnosť skúmať bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou
nezanedbal. Listinnými dôkazmi (č.l. 40-47) totiž žalobca preukázal a vysvetlil akými úvahami sa riadil
pri posudzovaní bonity žalovaného. Príjem žalovaného bol vo výške 1.066,50 Eur. Žalobca ďalej zistil

2 existujúce úvery žalovaného s mesačnou splátkou vo výške 428,- Eur (9,- Eur + 419,- Eur). Žalovaný
v čase poskytnutia úveru bol slobodný a neuviedol žiadne vyživovacie povinnosti. Čo sa týka ďalších
mesačných výdavkov žalovaného, právny predchodca žalobcu počítal so sumou životného minima, t.j.
sumou vo výške 218,06 Eur, ako aj s požadovanou rezervou NBS vo výške 339,38 Eur. Pri príjme
1.066,50 Eur a celkových výdavkoch 985,44 Eur je zrejmé, že voľné zdroje spotrebiteľa boli v takej

výške, z ktorej bol schopný mesačne splácať splátky úveru vo výške 79,74 Eur.

17. Žalobca uplatňoval v tomto spore nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.206,90 Eur, spolu so
zmluvným úrokom vo výške 6,19 % ročne zo sumy 8.850,35 Eur od 19.01.2023 do zaplatenia – najviac
však vo výške 7.052,95 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 8.904,35 Eur

od 19.01.2023 do zaplatenia. Takto uplatnený nárok bol vyčíslený aj v nadväznosti na ďalšie podklady
- výpisy z interného systému žalobcu, súd tak konštatuje, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný.
Žalovaný žalobcom uplatnené nároky ani ich výšku nerozporoval, preto ich súd považoval za nesporné.

18.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

20. Žalovaný si svoje povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, dostal sa do
omeškania a preto má žalobca právo na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd uložilžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7,50 % ročne, a to v súlade so
žalobným návrhom zo sumy 8.904,35 Eur od 19.01.2023 do zaplatenia.

21. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplýval dôvod určiť dlhšiu lehotu na plnenie, súd s poukazom
na § 232 ods. 3 CSP rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť priznanú sumu (tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd
na strane žalovaného nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalovaným tvrdená a preukázaná. O výške
priznaných trov rozhodne súd v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.