Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cbi/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7117218744.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: JUDr. Ondrej Gajdošech,

Krmanova 14, 040 01 Košice, správca úpadcu KOBAK, s.r.o., so sídlom: Krivá 23, 040 01 Košice, IČO:
43 882 714, právne zastúpený Vašiv & Partners s.r.o., sídlo: Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836
ažalovaného:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.–D.XX,XXXXXC.–D.,právnezastúpenýAdvokátska
kancelária VEREB, s.r.o., sídlo: Hrnčiarska 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 633
284, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2017 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon úpadcu
- spoločnosti KOBAK s.r.o., sídlo: Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714, a to úhrada platby v
sume 5.000,- eur z titulu vrátenia pôžičky dňa 01.12.2015 je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne
neúčinný. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty
úpadcu KOBAK s.r.o., sídlo Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 46 882 714 peňažnú náhradu vo výške 5.000,-
eur. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žeuznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa24.06.2016,sp.zn.26K/9/2016,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 06.07.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu KOBAK, s.r.o. so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714 (ďalej len ako „Úpadca").
Rovnakým uznesením bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený JUDr. Ondrej Gajdošech, so sídlom
kancelárie Krmanova 14,040 01 Košice, značka správcu: S1283. Dňa 01.02.2015 žalovaný ako veriteľ
uzavrel s úpadcom ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 5.000,-
eur, ktoré mal dlžník vrátiť najneskôr do 01.12.2015. Peňažné prostriedky dlžník svojmu veriteľovi

vrátil dňa 01.12.2015. V priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky v sume
165.276,96 eur. Správca do súpisu podstát zapísal majetok v celkovej sume 84.558,44 eur, čiže v čase
vrátenia peňažných prostriedkov už bola spoločnosť v úpadku, v predĺžení a týmto úkonom úpadcu došlo
z zvýhodneniu žalovaného a tiež k zmenšeniu majetku úpadcu.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu listinné dôkazy: Zmluva o pôžičke zo dňa
01.02.2015, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 01.12.2015, evidenčná pomôcka z konkurzného

konania úpadcu – zoznam veriteľov a ich prihlásených pohľadávok, prihlášku veriteľa ZAPA betón SK
s.r.o., prílohy doložené navrhovateľom k návrhu na vyhlásenie konkurzu – zoznam spriaznených osô,
účtovná závierka úpadcu za rok 2014 zostavená dňa 28.02.2015, účtovná závierka úpadcu za rok 2015
zostavená dňa 24.01.2016.4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol k podmienkam odporovateľnosti podľa ust. § 59 ZKR,
že základné predpoklady odporovateľnosti podľa citovaného ustanovenia sú: a) právny úkon ukrátil

uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, b) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka
alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, c) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania a neuplynula ročná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva, pričom
všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Žalovaný namietal, že zo žaloby nie je možné zistiť
o aký zvýhodňujúci právny úkon by sa malo jednať, pretože § 59 ZKR obsahuje celkovo deväť možných

alternatívažalobcacitujeceléjehozneniebezšpecifikáciekonkrétnehoprávnehoúkonu.Ďalejpoukázal
na to, že do tejto celkovej sumy sú započítané aj pohľadávky spoločností BEKWOODCOTE, s.r.o. a
ZAPA beton SK, s.r.o., pričom pohľadávku spoločnosti BEKWOODCOTE, s.r.o. uhradil konateľ úpadcu
ako ručiteľ (čo sa odzrkadlilo aj v rozhodnutí súdu – Uznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
16.08.2017, sp. zn. 15C/334/2016, ktorým bolo konanie pre späťvzatie žalobcu zastavené). Pohľadávky
spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. konatelia úpadcu nikdy neuznali, faktúry tejto spoločnosti vrátili a

ohľadne tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014,
ktorý v čase vyjadrenia žalovaného nebol právoplatne skončený, opísal vznik tohto, podľa úpadcu,
fiktívneho záväzku a dôvody prečo neexistoval obchodno-záväzkového vzťahu medzi úpadcom a
označeným veriteľom, ZAPA beton SK, s.r.o.. Ak prihlásené pohľadávky uvedených spoločností (ZAPA
beton SK, s.r.o. a BEKWOODCOTE s.r.o.) sa odpočítajú od celkovej prihlásenej sumy, tak súpis podstát

je vyšší ako suma prihlásených pohľadávok. Táto skutočnosť vylučuje ukrátenie ostatných prihlásených
pohľadávokatedaabsentujehneďprvýkumulatívnedanýpredpokladodporovateľnostiprávnehoúkonu.
Ďalej poukázal na to, že ak sa zoberú do úvahy ním tvrdené skutočnosti a aplikujú sa na deň vykonania
napadnutého právneho úkonu, tak spoločnosť úpadcu dňa 01.12.2015 mala kladné vlastné imanie
v sume 23.961,03 eur a teda nebola v úpadku, čiže daný právny úkon nespĺňa definíciu uvedenú

v ust. § 59 ZKR. V zmysle ust. § 60 ZKR ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých
podmienok súčasne, najmä nepreukázal úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a tiež to, že žalovaný
o tomto úmysle úpadcu vedomosť mal. Vzhľadom na to, že všetky zákonné podmienky pre odporovanie
napádaného právneho úkonu neboli splnené súčasne, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
priznať žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu listinné dôkazy: dôkazy preukazujúce
úhradu pohľadávky spoločnosti BEKWOODCOTE, s.r.o. a preukazujúce sumár majetku spoločnosti
KOBAK s.r.o. vyčíslený úpadcom, uznesenie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 15C/334/2016,
účtovnú závierku úpadcu vykonanú ku dňu 01.12.2015 zostavenú dňa 14.08.2017, faktúru č. 08/2014

zo dňa 03.06.2014, faktúru č. 05/2013.

6.Žalobcav replikeuviedol,ženesúhlasísnázoromžalovaného,podľaktoréhopreposúdenieukrátenia
uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov je rozhodujúci rozdiel medzi výškou prihlásených
pohľadávok a súpisovou hodnotou majetku podstát, nakoľko tento nemá oporu v zákone, ani v judikatúre

a ani v odbornej literatúre, má za to, že na názor žalovaného nie je možné prihliadať aj z dôvodu,
že súpisová hodnota majetku sa vo väčšine prípadov líši od jeho trhovej hodnoty, a teda od výťažku,
ktorý správca speňažením získa. Navyše veritelia si môžu prihlasovať svoje pohľadávky počas celého
priebehu konkurzného konania, čo znamená, že výška prihlásených pohľadávok v hodnote (výške),
ktorú uviedol žalovaný, nie je finálna. Ďalej uviedol, že ním predložené účtovné závierky doložené

k žalobe jednoznačne preukazujú, že úpadca mal záporné vlastné imanie a teda mal vedomosť o svojom
predĺžení, úpadku, pričom začal vykonávať kroky smerujúce k presunu svojej podnikateľskej aktivity
a svojho majetku na inú spoločnosť a rodinných príslušníkov (na tunajšom súde vedených množstvo
sporov s predmetom určenia neúčinnosti právneho úkonu, toto konanie len potvrdzuje úmysel úpadcu
ukrátiť svojich veriteľov. Účtovnú závierku doloženú žalovaným do konania považuje za účelovú bez

zapracovania všetkých účtovných dokladov, resp. s vynechaním niektorých z nich.

7. Žalovaný v duplike nesúhlasil s tvrdením žalobcu ohľadom porovnávania výšky prihlásených
pohľadávok a súpisovej hodnoty majetku podstát a ich možnými zmenami počas konkurzného konania
a ani s konštatovaním, že žalovanou predložená účtovná závierka je iba účelová; práveže má za to,

že je najobjektívnejšia, pretože je urobená k dátumu vykonania žalobou napadnutého úkonu. Taktiež
nesúhlasí s tvrdením, že úpadca v čase vykonania právneho úkonu si bol plne vedomý svojho úpadku,
pretože spoločnosť KOBAK, s.r.o. – úpadca nikdy neuznala pohľadávku spoločnosti ZAPA beton SK
s.r.o., pretože ak si úpadca dodávku betónu neobjednal, tak mu žiadny záväzok nevznikol. Zároveňpoukázal na to, že žalobca ako správca úpadcu má k dispozícii účtovníctvo úpadcu a ním tvrdená
skutočnosť neodovzdania účtovníctva úpadcu je iba účelovým tvrdením.

8. Na základe žiadosti žalovaného a súhlasu žalobcu súd uznesením zo dňa 10.07.2018, sp.zn.
31Cbi/17/2017 predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cbi/20/2017.

9. V rámci vykonávania dokazovania sa súd oboznámil s právnym názorom súdov vyplývajúci z ich

súdnych rozhodnutí. Z právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v spore vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 26Cbi/20/2017 zo dňa 29.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 29.10.2019, sp. zn. 4CoKR/19/2019 vyplýva, že úlohou súdu pri odporovateľnosti právneho
úkonu a teda pri vyslovení jeho neúčinnosti voči veriteľom úpadcu v zmysle ZKR je potrebné skúmať
splnenie troch zákonných predpokladov: a) existenciu spriaznenosti osôb, medzi ktorými bol právny
úkon urobený; b) či právny úkon bol vykonaný počas úpadku či už vo forme platobnej neschopnosti alebo

predĺženia (potrebné skúmať v čase vykonania právneho úkonu); c) či dohodnutá kúpna cena je cenou
podstatne nižšia ako cena obvyklá (§ 58 ods. 1 ZKR), ktorú mohol dlžník (úpadca) a až následne po
splnení všetkých troch zákonných predpokladov možno rozhodnúť tak, že súd žalobe žalobcu vyhovie.
Z odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd nezistil splnenie všetkých troch podmienok /najmä podmienku
uvedenú pod bodom c)/ a preto žalobu zamietol (žalobu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu -

kúpna zmluva o odpredaji motorového vozidla uzavretá v júli 2014).

10. Z právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
31NcKRi/26/2017 rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 06.05.2022, č.k. 31NcKR/26/2017-424
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.12.2022, sp. zn. 4CoKR/29/2022 z jeho

odôvodnenia vyplýva, že súd žalobu žalobcu (správca úpadcu v predmetnom konaní označený ako
žalobca) voči žalovanému (konateľ úpadcu) o zaplatenie 12.500,- eur titulom zaplatenia zákonom
stanovenej zmluvnej pokuty pri porušení zákonom danej povinnosti v zmysle ust. §11 ods. 2 ZKR
zamietol. Súd vyslovil v predmetnom rozhodnutí právny záver, že žalovaný neporušil povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka včas po zisteniach z účtovnej závierky vypracovanej 28.02.2015,

schválenej 13.03.2015 pre obdobie do 31.12. 2014 a tiež za rok 2013 (v lehote určenej ust. ZKR)
s uvedením, že žalovaný ako konateľ úpadcu konal v rokoch 2013 až 2015 s odbornou starostlivosťou
v snahe odvrátiť úpadok (predlženie) spoločnosti (dlžníka-úpadcu); súd zároveň uviedol, že úpadcovi
sa v roku 2014 podarilo znížiť záporné základné imanie (predlženie) z roku 2013 a teda v roku 2014
vzhľadom na dostatok podnikateľských aktivít úpadca očakával znižovanie svojich záväzkov; a preto

nemožno zhodnotiť, že štatutárny orgán úpadcu nekonal s odbornou starostlivosťou pri odvracaní
úpadku dlžníka aj z pohľadu neistého výsledku súdneho konania vedeného v danom čase (rok 2014)
medzi žalobcom ZAPA beton SK, s.r.o. a žalovaným – dlžníkom, úpadcom na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 30Rob/49/2014 s predmetom sporu týkajúcim sa zaplatenia sumy vo výške 60.956,18 eur
(sporná pohľadávka žalobcu prihlásená v konkurze).

11. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 32Cbi/17/2017 žalobu zamietol v konaní o neúčinnosť právneho
úkonu na základe identickej skutkovej argumentácie sporových strán. V bode 28 odôvodnenia uviedol,
žesúdtedavykonanýmdokazovanímmápreukázané,žesplatnosťtejtopeňažnejpohľadávkynenastala
až vyhlásením konkurzu úpadcu a tiež má preukázané, že mimo sporných pohľadávok (zníženie

záväzkov úpadcu o pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK) úpadca nebol v úpadku, resp. to, že
daný právny úkon nespôsobil úpadok dlžníka (vlastné imanie úpadcu ku dňu 01.12.2015 v kladných
číslach, prevyšujúcich peňažné plnenie 5.000,00 EUR – pozri odsek 20.). Z uvedeného teda vyplýva, že
v čase vykonania právneho úkonu nebola naplnená podmienka požadovaná ust. § 57 ods. 1 veta prvá
ZKR, že je to právny úkon, ktorým dlžník úplne splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením

konkurzu (pohľadávka žalovanej splatná pred vyhlásením konkurzu) a tiež skutočnosť, že žalovaná
uniesla dôkazné bremeno k otázke spôsobenia úpadku dlžníka alebo jeho uskutočnenia počas úpadku
dlžníka tak, že hodnoverne preukázala, že úpadca dňa 1.12.2015 nebol v úpadku; súd teda žalobu
žalobcu v zmysle ust. § 57 v spojení s ust. § 59 ZKR nepovažuje za dôvodnú.

12. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predloženými
sporovými stranami, ich písomnými a ústnymi vyjadreniami. Medzi stranami nebolo sporné, že
uznesenímOkresnéhosúduKošiceIzodňa24.06.2016,sp.zn.26K/9/2016,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.129/2016dňa06.07.2016,bolvyhlásenýkonkurznamajetokúpadcuKOBAK,s.r.o.sosídlom
Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 43 882 714 (ďalej len ako „Úpadca"). Rovnakým uznesením bol do funkcie
správcuúpadcuustanovenýJUDr.OndrejGajdošech,sosídlomkancelárieKrmanova14,04001Košice,

značka správcu: S1283. Dňa 01.02.2015 žalovaný ako veriteľ uzavrel s úpadcom ako dlžníkom Zmluvu
o pôžičke, poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 5.000,- eur, ktoré mal dlžník vrátiť najneskôr
do 01.12.2015. Peňažné prostriedky dlžník svojmu veriteľovi vrátil dňa 01.12.2015. Dlžník (úpadca) je
spriaznenou osobou žalovaného.

13. Z Účtovnej závierky úpadcu - spoločnosti KOBAK s.r.o. zostavenej dňa 28.02.2015, schválenej dňa
13.03.2015 za obdobie k 31.12.2014 súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti je v záporných číslach
(v riadku 25. v sume – 278,- eur) a oproti roku 2013 došlo k zníženiu zápornej hodnoty za rok 2013
vlastné imanie v sume – 80.943,- eur). Z riadku 34. súd zistil, že hodnota záväzkov úpadcu bola v sume
269.963,- eur

14. Z Účtovnej závierky úpadcu - spoločnosti KOBAK s.r.o. zostavenej dňa 24.01.2016, schválenej dňa
25.01.2016 za obdobie k 31.12.2015 súd zistil, že vlastné imanie spoločnosti je v záporných číslach
( v riadku 25. v sume – 61.516,- eur a oproti roku 2014 došlo k zvýšeniu zápornej hodnoty za rok 2014
vlastné imanie – 278,- eur). Z riadku 34. súd zistil, že hodnota záväzkov dlžníka-úpadcu bola vo výške
171.827,- eur.

15. Z Účtovnej závierky úpadcu spoločnosti KOBAK s.r.o. zostavenej dňa 14.08.2017 za obdobie
k1.12.2015preúčelysúdnehokonaniažalovanýmsúdzistil,ževlastnéimaniespoločnostikuvedenému
dňu je v kladných číslach ( v riadku 25. v sume 23.961,03 eur a z riadku 34. súd zistil, že hodnota
záväzkov úpadcu bola k uvedenému dátumu v sume 123.754,80 eur.

16. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 13.05.2020 mal súd preukázané, že vyšetrovateľ
začal trestné stíhanie za zločin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. v 3 písm. a) Trestného zákona, že
vdobeoddňa16.07.2012doapríla2013napresnenezistenommiestevKošiciachpáchateľpodvodným
spôsobom objednal odber betónu na stavbu s názvom Východoslovenská galéria, ktorá sa realizovala

pri ul. Hlavná v Košiciach tak, že objednal tri krát po sebe dodávky betónu od spol. ZAPA beton SK, s.r.o.
so sídlom Vajnorská č. 142, Bratislava na túto stavbu, ktorých dodanie vyfakturoval spol. KOBAK, s.r.o.
so sídlom ul. Krivá 23, Košice, IČO: 43 882 714, ktorá vykonávala v tej dobe práce na tejto stavbe ako
subdodávateľ a to faktúry č. 0161300037 v sume 23. 268,96 eur, č. 0161300108 v sume 33.812,64 eur,
č. 0161300237 v sume 3.8874,56 eur bez jej vedomia na základe nepravdivej písomnej objednávky, čím

takto spôsobil spol. KOBAK, s.r.o. finančnú škodu vo výške cca. 60.956,16 eur.

17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025 uviedol a opätovne poukázal na
rozhodnutie sp. zn. 26Cbi/17/2017 v spojitosti s rozhodnutím sp. zn. 2CoKR/33/2019, v ktorom tunajší
súd rozhodoval o totožnom spore nakoľko v rámci konania úpadcu bolo vyvedené takýmto spôsobom

na všetky manželky, lebo boli 4 spoločníci, všetky 4 manželky uzavreli so spoločnosťou KOBAK zmluvy
o pôžičke a všetkým 4 manželkám boli vyplatené a vrátené tieto zmluvy o pôžičke. Takéto konanie sa
javí ako účelové za účelom vyviesť tento majetok z vlastníctva úpadcu. Čo sa týka pohľadávky ZAPA
beton uviedol, že bolo podané trestné oznámenie, ale trestné oznámenie bolo odmietnuté. Pohľadávky
ZAPA beton úpadca riadne zaevidoval, odviedol za ňu aj DPH, ale následne potom, keď došlo k nutnej

skutočnosti, že úpadca nedostal vyplatené z tej zákazky, z ktorej aj vznikla pohľadávka ZAPA beton,
záväzok, ZAPA beton vylúčila zo svojho účtovníctva a tým došlo k tomu, že už nebol viac v úpadku a mal
kladné vlastné imanie, lebo pohľadávka bola vo vyššej sume. Samotná skutočnosť, že pohľadávka bola
riadne prihlásená do konkurzného konania, nebola ani namietaná ani úpadcom, ani žiadnym veriteľom,
kt. by spochybnil pravosť pohľadávky zároveň ani správca nemal žiadne pochybnosti o pravosti tejto

pohľadávky z tohto dôvodu mal za to, že pohľadávka ZAPA beton nie je vôbec sporná.

18. Z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa
30.04.2025 súd zistil, že rozdielnosť účtovných závierok vyplýva zo skutočnosti, že faktúry vystavené
spoločnosťou ZAPA betón SK (sporná pohľadávka v sume 60.000,- eur) nie sú v účtovníctve dlžníka-

úpadcu zohľadnené; nie sú zaradené vychádzajúc aj z vyjadrenia auditorskej spoločnosti, z ktorého
vyplýva, že účtovanie o faktúrach spoločnosti ZAPA betón SK nevyjadrovalo verný a pravdivý obraz
o finančnej situácii dlžníka-úpadcu, pretože záväzky boli umelo navýšené o uvedenú sumu. Ďalej
poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 32Cbi/17/2017 v takmer identickom spore, ktorým súdžalobu zamietol. Pokiaľ ide o trestnú vec je podstatné, že voči nikomu nebolo vznesené obvinenie, nebol
nikto obžalovaný a odsúdený v trestnom konaní, pretože z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Košice
rozhodujúceho o sťažnosti je zrejmé, že sťažnosť odmieta ako nedôvodnú nakoľko spoločnosť KOBAK

s.r.o. bola poškodená v trestnom konaní, ale dokazovanie podľa trestného poriadku bolo vykonané
aj v tejto trestnej veci a jednoznačne bolo skonštatované, že betón objednal pán E. zo STAVA IP
a medzi ZAPA beton a KOBAKOM neexistovala žiadna zmluva, k čomu dospeli okresná prokuratúra
na základe svojho dokazovania a nie na základe dokazovania v civilných sporoch vedených na tomto
súde. Pohľadávka firmy ZAPA beton je od začiatku sporná, špekulatívne vystavili 3 faktúry na spoločnosť

KOBAK, nakoľko mali informácie, že STAVA IP s.r.o. ide do konkurzu takže z nejakých dôvodov boli
vystavené faktúry na niekoho, kto si tovar vôbec neobjednal akurát ten betón spracoval.

19. Spornou otázkou medzi stranami sporu je otázka, či úhrada v sume 5.000,- eur titulom vrátenia
pôžičky zo dňa 01.12.2015 úpadcom žalovanej je odporovateľným právnym úkonom v zmysle
ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) a teda

či je voči veriteľom úpadcu neúčinný.

20. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v čase
vykonania právneho úkonu, čiže k 01.12.2015 (ďalej len „ ZKR“), predlžený je ten, kto je povinný
viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov

presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza
z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť
a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky
ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať,
že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa

nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

21. Podľa ust. § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen

dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej
osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,
prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej
osobyuvedenejvpísmenácha)ažc),e)ináprávnickáosoba,vktorejmáprávnickáosobaaleboniektorá
z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

22. Podľa ust. § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca odporuje podľa tohto zákona. Právo odporovať právnemu
úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Odporovať podľa tohto
zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať

podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej
pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

23. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

24.Podľaust.§59ods.3ZKR,zvýhodňujúcemuprávnemuúkonumožnoodporovať,akspôsobilúpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech

osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

25. Podľa ust. § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon

urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.26. Podľa ust. § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník
ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

27. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

28. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže

v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

29. Podľa ust. § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný
záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti,
pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej

pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v
akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

30. Podľa ust. § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí

dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

31. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ust. § 57 a nasl. ZKR, ktoré za
splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu žalobu.
Žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote.

32. Podmienky odporovateľnosti zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sú stanovené v ust. § 59 ZKR.
Keďžeideoprávnyúkonurobenývprospechosobyspriaznenejsdlžníkom,možnomuodporovať,akbol
urobenýpočastrochrokovpredzačatímkonkurznéhokonania.Právnyúkonbolurobenýdňa01.12.2015
a Okresný súd Košice I konkurzné konanie začal uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa 05.04.2016,

ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 70/2016 dňa 13.04.2016. Súd mal preukázané, že
uznesenie o začatí konkurzného konanie dlžníka-úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2016 a
úpadca a žalovaná v čase vykonania právneho úkonu, teda k 01.12.2015 boli spriaznené osoby, a teda
ide o úkon úpadcu urobený v období troch rokov pred začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 59
ods. 4 ZKR a v období päť rokov pred začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 60 ods. 3 ZKR.

33. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie každý právny úkon dlžníka urobený v zákonnom stanovených
prekluzívnych lehotách je odporovateľný právny úkon, ale je potrebné skúmať, či konkrétny právny
úkon spĺňa znaky uvedené v ust. § 57 a nasl. ZKR. Podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu
podľa ust, § 59 ZKR je, že sa musí jednať právny úkon dlžníka, ktorým neodôvodnene zvýhodnil

svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Spornou otázkou v konaní bolo, či spoločnosť KOBAK,
s.r.o. bola, resp. nebola v úpadku a či v čase urobenia právneho úkonu, teda úhrady 5.000,- eur
žalovanejdňa01.12.2015nespôsobilúpadokpredmetnejspoločnosti.Súdmávykonanýmdokazovaním
za preukázané, že splatnosť tejto peňažnej pohľadávky nenastala až vyhlásením konkurzu úpadcu a
tiež má preukázané, že mimo sporných pohľadávok ( o pohľadávky spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o.)

úpadca nebol v úpadku, resp. to, že daný právny úkon nespôsobil úpadok dlžníka, pretože vlastné
imanie úpadcu ku dňu 01.12.2015 je v kladných číslach, čo mal súd za preukázané z účtovnej závierky
úpadcu spoločnosti KOBAK s.r.o. zostavenej dňa 14.08.2017 za obdobie k 1.12.2015 kde v riadku 25.
je uvedené, že vlastné imanie spoločnosti je v sume 23.961,03 eur a v riadku 34. je uvedená hodnota
záväzkov úpadcu, ktorá bola k uvedenému dátumu v sume 123.754,80 eur. Čo sa týka spornosti

pohľadávok spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo z uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 13.05.2020, že páchateľ si podvodným objednal tri krát po sebe
dodávky betónu od spol. ZAPA beton SK, s.r.o. na stavbu, ktorých dodanie vyfakturoval spoločnosti
KOBAK, s.r.o., ktorá vykonávala v tej dobe práce na tejto stavbe ako subdodávateľ a to faktúry č.0161300037 v sume 23.268,96 eur, č. 0161300108 v sume 33.812,64 eur, č. 0161300237 v sume
3.8874,56 eur bez jej vedomia na základe nepravdivej písomnej objednávky, čím takto spôsobil spol.
KOBAK, s.r.o. finančnú škodu vo výške cca. 60.956,16 eur. Vzhľadom k uvedenému súd nezohľadnil

záväzok spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nakoľko úpadca si dodávku betónu neobjednal, preto mu
žiaden záväzok ani nemohol vzniknúť.

34. Na základe uvedeného súd má zo to, že v čase vykonania právneho úkonu nebola naplnená

podmienka požadovaná ust. § 57 ods. 1 veta prvá ZKR, že je to právny úkon, ktorým dlžník úplne
splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu (pohľadávka žalovanej splatná pred
vyhlásením konkurzu) a tiež skutočnosť, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno k otázke spôsobenia
úpadku dlžníka alebo jeho uskutočnenia počas úpadku dlžníka tak, že hodnoverne preukázala, že
úpadca dňa 01.12.2015 nebol v úpadku, súd teda žalobu žalobcu v zmysle ust. § 57 v spojení s ust.
§ 59 ZKR nepovažuje za dôvodnú.

35. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nemala vedomosť o tom, že úpadca týmto
právnym úkonom chcel ukrátiť svojich veriteľov, resp. z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne
preukázané, že úpadca očakával pokračovanie vo svojej podnikateľskej činnosti, predpokladal zisk,
čo vyplýva aj z jeho namietaniu voči spornej pohľadávke spoločnosti ZAPA beton SK a v konaniach

vzájomne prepojených.

36.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,žežalobounapadnutýprávnyúkonnespĺňapredpoklady
uvedené v ust. § 57 v spojení s ust. § 60 ZKR a teda žaloba je aj v danom prípade nedôvodná.

37. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že súdy v obdobnej „totožnej“ veci rozhodli
tak, že žalobe žalobcu vyhoveli a právny úkon – vyplatenie hotovosti 5.000,- titulom vrátenia pôžičky
vyhlásili za neúčinný voči konkurzným veriteľom nie je možné, vzhľadom na dokazovanie vykonané
v predmetnom spore, rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydané v období po právoplatnosti
súdnych rozhodnutí, v nich prezentovaný právny názor považovať za smerodajný. Tunajší súd však

v identickej veci sp. zn. 32Cbi/17/2017 zo dňa 03.10.2023 sa odklonil od právneho názoru vysloveného
súdmi v skôr ukončenom „totožnom“ súdnom konaní a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú voči
žalovanej zamietol.

38. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre

rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť meritórne rozhodnutie, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).