Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254661
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124254661.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica
priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,

816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 328,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k 41C/45/2024-103 zo dňa 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/45/2024-103 zo dňa 23. septembra 2024 z r u š u j
e a vec v r a c i a Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu výške 328,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 328,- eur
od 24.10.2023 do zaplatenia. (výrok I.), O trovách konania rozhodol tak,
že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného titulom náhrady škody zaplatiť žalobcovi sumu 328,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 328,- eur od 24.10.2023 do zaplatenia na tom skutkovom základe,

že došlo k škodovej udalosti, v dôsledku čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na
zabezpečenie svojich potrieb. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230539.
Poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, čo poškodený oznámil žalovanému.
3. Žalovaný nárok v celom rozsahu neuznal. Namietal najmä cenu prenájmu náhradného motorového

vozidla s odôvodnením, že žalobca má nárok len na primeranú cenu v danom čase a regióne za
prenájom vozidla v porovnateľnej kategórii. Vzhľadom na ceny iných autopožičovní v danom čase
a regióne považoval za primeranú dennú sadzbu vo výške 50,66 eur, pričom zohľadnil dĺžku prenájmu
8 dní.
4. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ďalej uviedol, že si po poškodení motorového vozidla
A. B. C. zapožičal náhradné vozidlo Škoda Kodiaq na základe zmluvy o nájme č. XXX/XXX C. D.

XX.XX.XXXX. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXX C. D. XX.XX.XXXX
splatnú dňa 25.09.2023 na sumu 879,94 eur, ktorú žalovaný uhradil len vo výške 405,28 eur. Žalobca
mal za to, že denný nájom 91,66 eur je primeraný cene v danom čase a regióne za prenájom
porovnateľného motorového vozidla. Argumentoval, že poškodený nemal povinnosť hľadať najlacnejšiu
požičovňu. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že by účtovaná suma 91,66 eur bola neprimerane
vysoká. Rozporoval dôkazy ním predložené s tým, že predložené internetové cenníky boli neúplné,

a tak nebola známa konečná cena nájmu. Ďalej žalovaný podľa žalobcu nepreukázal dostupnosťponúknutých vozidiel. Tiež podotkol, že vo väčšine prípadov je potrebné zaplatiť nájomné vopred, čo
neplatí u žalobcu.
5. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom primeranosti a

obvyklosti fakturovanej ceny za nájom motorového vozidla. Nesúhlasil
s tvrdením, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť hľadať najlacnejšiu poisťovňu. Poukázal, že
je povinný uhradiť len účelne vynaložené náklady. Žalobca mal preukázať,
že v danom konkrétnom prípade by denná sadzba bola iná, ako je uvedená v cenníkoch predložených
žalovaným. Za irelevantnú považoval úhradu depozitu alebo nájomného vopred. Tiež namietal, že

žalobca nepreukázal, že by náklady v iných požičovniach boli nakoniec vyššie, ako tvrdil.
6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 07.08.2023 došlo v Žiline
k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného. V dôsledku nehody bol tento nútený užívať
náhradné vozidlo. Zmluvou o nájme č. XXX/XXX C. D. XX.XX.XXXX žalobca ako prenajímateľ a
poškodený ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme motorového vozidla s dennou sadzbou 91,66 eur bez
DPH. Žalobca vystavil poškodenému faktúru

č. XXXXXX splatnú dňa 25.09.2023 na sumu 879,94 eur za prenájom v čase od 04.09.2023
do 11.09.2023. Poškodený postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.09.2023
za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 879,94 eur s DPH
nažalobcu.Poškodenýoznámilžalovanémupostúpeniepohľadávkylistomzodňa11.09.2023.Žalovaný
žalobcovi oznámil, že dňa 06.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti titulom nájmu náhradného

vozidla listom s tým, že poistné plnenie priznal za 8 dní nájmu vozidla. Cenu denného prenájmu priznal
vo výške 50,66 eur. Podľa dotazníka
pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX poškodené vozidlo bolo odovzdané servisu
04.09.2023 a vyzdvihnuté zo servisu poškodeným dňa 11.09.2023.
7. Súd prvej inštancie považoval za neakceptovateľné, aby poškodený, ktorý bol obmedzený

vo svojom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, sa zdržiaval vo
svojom voľnom čase „hľadaním“ čo najlacnejšej požičovne a skúmal podmienky požičovne a poistné
podmienky. Poukázal, že v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku

poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Škodou
je požičovné zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. S ohľadom na vyplatenie poistného plnenia žalovaným v sume 405,28 eur považoval
žalobcom v tomto konaní uplatnenú pohľadávku vo výške 328,- eur za nedôvodnú.

8. Ďalej argumentoval, že žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Mal za preukázané, že si poškodený
zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu 91,66 eur/deň, a
tieto náklady boli spojené so škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie
veci, ktorá má nahradiť poškodenú vec. Poukázal, že nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u
poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby

v sieti požičovní zisťoval a hľadal požičovňu s čo najnižšou cenou denného nájmu. Súd prvej inštancie
nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu
v plnej uplatnenej výške. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný relevantným spôsobom
nepreukázal opodstatnenosť obrany, že oprávnený nárok nájmu je len 50,66 eur/deň. Poukázal, že
poisťovne v iných prípadoch sumu dennej sadzby prenájmu 91,66 eur akceptovali. Pre posúdenie

nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného
nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie
individuálne úvahy, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú
povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky požičovní,

vopred platiť depozity, či nájomné. Súd mal vykonaným dokazovaním riadne preukázanú cenu nájmu
91,66 eur/deň, pričom z listín, ako je zmluva
o prenájme, dotazník, faktúra vyplýva odôvodnená cena denného nájmu. Uzavrel,
že uplatnený nárok je dôvodný z titulu zmluvy o nájme, ktorá bola uzatvorená platne. K cenníkom
predloženým žalovaným dodal, že k týmto nepredložil ani obchodné podmienky, a preto ich nepovažoval

za úplný prieskum trhu.
9. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že tento posúdils poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto sadzbu úroku osobitne nedokazoval. Táto naviac
zodpovedá výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. Dodal, že v rozhodnom čase pre určenie výšky úroku z omeškania bola výška základnej úrokovej
sadzby ECB 4,50 % ročne, žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,50 % ročne z priznanej sumy. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal
do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty t.j. po uplynutí 15 dní po
skončení prešetrovania poistnej udalosti. Ustálil tak, že sa dostal do omeškania

od 24.10.2023, keďže súd vychádzal z dátumu skončenia šetrenia poistnej udalosti k nájmu 09.10.2023.
Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa
27.09.2019 a tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021.
10. Na záver súd prvej inštancie dodal, že súd nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ustálil,

že žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa
domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná mu nárok

na náhradu trov konania. Alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný odôvodnil odvolanie tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalovaný v odvolaní úvodom zopakoval, že považoval za primeranú dennú sadzbu

za prenájom vo výške 50,66 eur bez DPH. Argumentoval, že vychádzal z priemeru cien
za prenájom porovnateľných vozidiel, pričom upresnil, že autopožičovňa E. F. vozidlo zn. G. B. za 45,-
eur bez DPH, autopožičovňa H. prenajímala vozidlo zn. I. J. za 52,- eur bez DPH, autopožičovňa Rai
prenajímala vozidlo K. I. za 55,- eur bez DPH, pričom cena sa odvíjala od dĺžky prenájmu. Žalovaný
zotrval na tom, že žalobca účelovo navýšil náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Ďalej

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 s tým, že výšku náhrady škody je
potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste
a čase. Dôkazné bremeno
o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá
potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu. Opätovne s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 argumentoval,
že dôkazné bremeno ohľadne primeranosti a obvyklosti fakturovanej ceny za nájom náhradného vozidla
zaťažuje žalobcu.
13. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za preukázanú primeranosť vyúčtovanej ceny nájmu.

Argumentoval tým, že žalobca nepredložil ani jeden cenník, ktorým by preukázal obvyklosť ceny
vzhľadom na dobu a miesto nájmu. Námietku žalobcu voči cenníkom ním predloženým považoval
za neúčinnú. Tiež poukázal, že v konaní netvrdil, aby poškodený hľadal najlacnejšiu autopožičovňu.
Uviedol, že túto argumentáciu predostrel žalobca, pričom žalovaný poukazoval len na to, že poškodený
má nárok na náhradu nájmu, ktorá je obvyklá

a primeraná v danom mieste a čase.
14. Ďalej žalovaný namietol, že cenníky, ktoré do konania predložil, reflektujú dobu, na akú si
zákazník požičiava vozidlo, keďže sadzba nájmu je výhodnejšia pri dlhšom nájme. Žalovaný tvrdil,
že predloženými cenníkmi preukázal oprávnenosť nároku len vo výške 50,66 eur na deň. Súd podľa
žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak neprihliadol na dobu nájmu 8 dní, ak vzal

ako relevantnú vzorku cenu nájmu za 1 deň. Namietal tiež, že súd vychádzal zo vzorky nájmu, ktorá
bola účtovaná samotným žalobcom. Dôvodil, že primeranosť nemožno vyvodzovať z toho, že uvedenú
sadzbu akceptujú iné poisťovne. Vo vzťahu k cenníkom doplnil, že sa súd nevyporiadal s doplnenými
internetovými adresami, kde sú dostupné obchodné podmienky autopožičovní, ktoré uviedol v podaní
zo dňa 29.05.2024.

15. Žalovaný taktiež v odvolaní rozporoval, že na výšku dennej sadzby nájmu nemá vôbec žiadny vplyv,
ak je poškodený povinný autopožičovni zaplatiť depozit alebo nájomné vopred. Žalovaný poukázal na
svoju skoršiu argumentáciu, že žalobca, využívajúc inštitút povinného zmluvného poistenia, si nákladyna prenájom uplatňuje priamo u poisťovne vinníka, preto depozit ani nájomné vopred nežiada. Má za
to, že žalobca účelovo navýšil náklady za prenájom náhradného vozidla.
16. Napokon žalovaný v odvolaní za nesprávne označil konštatovanie súdu prvej inštancie, že sa dostal

do omeškania 24.10.2023. Argumentoval tým, že pätnásťdňová lehota na poskytnutie plnenia mala
začať plynúť odo dňa 10.10.2023, teda deň nasledujúci po dni skončenia šetrenia poistnej udalosti dňa
09.10.2023. Do omeškania sa tak mohol dostať až odo dňa 25.10.2023.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny, keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, zákonné

a dostatočne odôvodnené. Žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách.
K odvolacej námietke ohľadne ceny nájmu vozidla uviedol,
že s ohľadom na ceny iných autopožičovní, túto považoval za primeranú. Argumentoval,
že vychádzal z priemeru cien za prenájom porovnateľných vozidiel. S poukazom na cenník rozporoval,
že by účelovo navyšoval náklady za prenájom vozidla. Vo vzťahu k cenníkom iných autopožičovní dodal,
že tieto majú rozdielne podmienky nájmu, pričom tieto označil za nevýhodné voči jeho podmienkam.

Poukázal na zálohu vo výške 330,- eur pri autopožičovni MKCar a zálohu vo výške všetkých položiek
nájmu. Vo vzťahu k autopožičovni Rai poukázal na depozit podľa druhu vozidla, poplatok za čakanie
vo výške 15,- eur/hod., poplatok za prípravu vozidla pred odovzdaním vo výške 10,- eur a poplatok
za pristavenie a vrátenie vozidla. Uvedené sa týka aj spoločnosti Autofafo. Vo vzťahu k rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 uviedol, že toto sa týkalo nájmu od fyzickej osoby,

nepodnikateľa. Ďalej žalobca poukázal, že poisťovne v iných prípadoch preplatili a akceptovali danú
dennú sadzbu nájmu. Žalobca mal teda za to, že preukázal primeranosť a obvyklosť fakturovanej ceny.
Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/204/2019, sp. zn. 14Cob/2/2018, sp.
zn. 6Co/40/2021, sp. zn. 8Co/58/2021, Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/15/2024 a Okresného súdu
Martin sp. zn. 5C/44/2024.

18. Žalobca ďalej zopakoval, že v jeho prípade nie je potrebné, aby poškodený zložil vopred depozit
a zaplatil poistné. Poukázal aj na to, že pri určení ceny nájmu požičovne zohľadňujú vek vodiča, dĺžku
vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti. Považoval
za neopodstatnené, aby si poisťovňa vinníka sama stanovila obvyklú cenu nájmu v danom mieste
a čase. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že v danom čase a mieste bolo možné predmetné vozidlá

prenajať z uvedených autopožičovní. Žalobca dôvodil, že na predložených snímkach nie je vidno dátum
vyhotovenia snímok. Vo vzťahu k internetovým odkazom
naobchodnépodmienkyautopožičovníuviedol,žetotonemožnopovažovaťzariadnepredloženýdôkaz,
a to s dôrazom na skutočnosť, že žalovaný predkladal svoje vyjadrenia
v tlačenej forme. Stotožnil sa so záverom súdu, že poškodený nemá nijakú povinnosť

po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky požičovní. Ďalej poukázal, že žalovaný
vo vzťahu k jeho službám nerozlišoval medzi pojmami „bez finančnej účasti“ a „zadarmo“. Na záver
žalobca dodal, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a navrhovaným vyhodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana
pred všeobecným súdom úspešná. Všetky námietky žalovaného uvedené v predloženom odvolaní

považoval za neopodstatnené.
19. Žalovaný v odvolacej replike argumentoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3MCdo/3/2015 je plne aplikovateľné aj v tomto prípade. Zopakoval, že dôkazné bremeno ohľadne
preukázania primeranosti a obvyklosti fakturovanej ceny zaťažuje žalobcu. Ďalej poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 7/1992. Opätovne argumentoval, že ak iné poisťovne dennú sadzbu

účtovanú žalobcom akceptovali, neznamená to automaticky, že daná cena je primeraná, pričom odkázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/82/2023, sp. zn. 7Cob/97/2023. K námietke
žalovaného ohľadne odkazu na webové adresy autopožičovní poukázal, že žalobca vyčítal podmienky
prenájmu
z podmienok uverejnených na webových stránkach autopožičovní. Argumentoval, že v konaní možno

uvádzať skutočnosti, ktoré vyplývajú z verejne dostupných zdrojov, akými sú aj webstránky iných
prenajímateľov motorových vozidiel.

20. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval svoju argumentáciu. Doplnil, že sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že primeranosť dennej sadzby nájmu je možné preukázať výlučne predložením

iných cenníkov, a to najmä ak tieto nezohľadňujú ďalšie skryté poplatky. Opätovne poukázal na rozdiely
v ponukách, na ktoré odkázal žalovaný a jeho ponukou. Argumentoval aj s odkazom na rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023, sp. zn. 9Co/129/2024 s tým, že nemožno očakávať,
že poškodený bude disponovať finančnými prostriedkami, ktoré pokryjú cenu opravy. K rozhodnutiuKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Cob/82/2023, na ktoré poukázal žalovaný, uviedol, že rozhodnutie
nie je zverejnené, preto k nemu nevie zaujať stanovisko. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024

a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/58/2021. Na záver zopakoval, že žalovaný nepreukázal,
že v danom čase bolo skutočne možné prenajať vozidlá z iných autopožičovní, na ktoré poukazoval.
21. Iné podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.
22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP

a bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP vo veci samej, t. j. vo výroku I. a tiež v závislom výroku II.
o trovách konania zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné z
nasledovných dôvodov:

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania,
súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové
a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu

rozsudku.
25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal spornou otázkou
primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla v bode 13., keď uzatvoril,
že preukázaná primeraná cena nájmu náhradného vozidla v danom mieste a čase
na základe listín ako je zmluva o prenájme, dotazník, faktúra bola vo výške 91,66 eur/deň, t. j.

v uplatnenej výške. Súd prvej inštancie mal za to, že z prieskumu trhu v danom mieste a čase bolo
zistené, že denný nájom motorového vozidla v danej kategórii pri prenájme 1-10 dní sa pohybuje cca od
55,- do 91,66 eur/deň (v závere bodu 11. odôvodnenia súd prvej inštancie odlišne dospel k skutkovému
záveru, že podľa internetových cenníkov, či predložených faktúr bol denný nájom v porovnateľnej
kategórii od 45,- eur, cez 55,- eur až po 91,66 eur). Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil, že poisťovne

v iných prípadoch sumu dennej sadzby prenájmu 91,66 eur akceptovali a priznávali. Podľa názoru
súdu prvej inštancie poškodený nemá povinnosť po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky
požičovní, vopred platiť depozity či nájomné, nakoľko je obmedzený samotným poškodením vozidla
a nie je dôvodné zaťažovať ho hľadaním najlacnejšej autopožičovne. Cenníky, resp. internetové ponuky
prenájmu vozidiel boli žalovaným predložené bez obchodných podmienok, preto ich súd prvej inštancie

nepovažoval za úplný prieskum trhu, nakoľko bez ďalšieho nepreukazujú skutočné náklady, ktoré musí
poškodený vynaložiť.
26. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že spornou otázkou medzi stranami je otázka
primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla. Žalovaný už vo svojom odpore proti platobnému rozkazu
(č. l. 41), ale aj vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu (č. l. 64) v rámci svojej procesnej

obrany namietal primárne to, že žalobca účelovo navýšil náklady za prenájom náhradného vozidla
(uplatnené v žalobe v sume 91,66 eur/deň bez DPH, ako vyplynuli zo zmluvy o prenájme, faktúry za
prenájom a dotazníka), keď žalovaný
pri stanovení primeranej dennej sadzby 50,66 eur bez DPH vychádzal z vlastného prieskumu trhu -
priemeru cien za prenájom porovnateľných vozidiel, ktoré prenajímali iné autopožičovne na základe

dohľadaných cenníkov. Konkrétne žalovaný priložil printscreen
zo stránky prenajímateľov E., I. vyplynula cena prenájmu motorového vozidla zn. G. B. vo výške 45,-
eur/deň bez DPH, MKcar, kde vyplynula cena prenájmu motorového vozidla zn. I. J. vo výške 52,- eur/
deň bez DPH a napokon Rai, kde vyplynula cena prenájmu motorového vozidla zn. K. I. A. výške 55,-
eur/deň bez DPH (č. l. 42, 43). Žalovaný tiež vo svojich písomných vyjadreniach v konaní na súde prvej

inštancie poukázal na podmienky prenájmu uvedených autopožičovní s odkazom
na internetové adresy, kde sú dostupné.
27. Žalobca v nadväznosti na to vo svojom vyjadrení (č. l.71) uviedol skutkové tvrdenia vyplývajúce
z obchodných podmienok jednotlivých autopožičovní - potreba úhrady depozitu a zálohy na nájom
náhradného vozidla vopred, poplatok za čakanie, poplatok za pristavenie a vrátenie vozidla a zároveň

vykonal aj porovnanie s obchodnými podmienkami žalobcu v tom smere, že úhrada depozitu
a nájomného vopred v požičovni žalobcu nie je potrebná, nakoľko to považuje za značné zaťažovanie
poškodeného. Žalobca dokonca k tomu predložil dôkazy k obchodným podmienkam autopožičovne
E. (printscreen obrazovky č. l. 73) a autopožičovne H. (printscreen webstránky č. l. 79). Zároveňžalobca tvrdil a preukázal, že iné poisťovne nájomné v dennej sadzbe 91,66 eur uhradili, ako vyplynulo
z oznámení o poskytnutí poistného plnenia č. l. 80 až č. l. 84 a príslušných faktúr č. l. 74 až č. l. 78.
28. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. R

7/1992. Poisťovňa sa teda pri likvidácii žalobou uplatneného nároku riadi kritériom nutnosti a účelnosti
jednak z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu, ako aj ceny za prenájom vozidla. Pokiaľ ide o výšku
náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už
v spomenutom rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou
v nákladoch na vypožičanie, či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného

vozidla je zodpovedný subjekt povinný uhradiť iba v rozsahu, v akom boli náklady vynaložené nutne
a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu poškodenému. So
zreteľom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť
vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou
škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na
prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady

boli vynaložené nutne a účelne
na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol
žalobca vylúčený po určitú dobu. Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady,
ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej
škody, za ktorú žalovaný zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných

vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v
danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške účelne vynaloženej. Otázka, či náklady
na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností
prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrét-nom prípade
priznanienáhradyvčiastkevyššej,nežjeobvyklápotrebnákprenájmuporovnateľnéhovozidla,zaťažuje

žalobcu.
29. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca nepredložil ani jeden cenník, len namietal
cenníky predložené ním, odvolací súd sa zaoberal hodnotením vykonaných (listinných) dôkazov súdom
prvej inštancie k spornej otázke primeranosti ceny nájmu.

30. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. zn. že záver, ktorý si sudca urobí
ovykonanýchdôkazochzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie,jevecoujehovnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle
objektivizovanýkonceptomtakéhohodnoteniadôkazov,ktoréobstojízhľadiskajehoprípadnéhorozporu
so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú,

funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá
v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový postup sudcu. Hodnotiaca úvahu sudcu
musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci,
nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod.
Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku - z ust. § 220 ods. 2 CSP

vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. (Autorský kolektív pod
vedením doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD.: Civilný sporový poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H.
Beck v Prahe, 2016, str. 729-730).

31. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nedáva potrebné vysvetlenie k hodnotiacej úvahe k vykonanému dokazovaniu, predovšetkým absentuje
komplexné vyhodnotenie dôkazov – internetových cenníkov predložených žalovaným. V odôvodnení
súdprvejinštancieanilenneuviedolskutkovézisteniatýkajúcesavýškydennejsadzbynájmuutejktorej
konkrétnej autopožičovne, ďalej nebolo zrejmé, či ide o porovnateľné vozidlá s predmetným náhradným

vozidlom (zn. K. I.), či ide o cenníky zodpovedajúce kritériu miesta a času porovnateľného s nájmom
predmetného náhradného vozidla. To sú podstatné skutkové zistenia, ku ktorým toto dokazovanie
zamerané na prieskum trhu malo v prvom rade smerovať. Úvahy sudcu v tomto ohľade neboli žiadnym
spôsobom objektivizované.
32. Osobitne odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie na jednej strane vychádzal pri svojom

rozhodovaní z prieskumu trhu v danom mieste a čase (ako uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia)
a ustálil rozpätie dennej sadzby nájomného bez DPH od 45,- eur, cez 55,- eur až do 91,66 eur,
nebolo zrejmé, z akých ďalších cenníkov okrem cenníkov predložených žalovaným vychádzal. Z obsahu
spisu nevyplynulo, že by boli predložené iné cenníky zodpovedajúce výške nájmu náhradného vozidla91,66 eur/deň bez DPH. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil oznámenia iných poisťovní o poskytnutí
poistnéhoplneniaadresovanéžalobcovi(vovýškezodpovedajúcejcenenájmu91,66eur/deňbezDPH),
resp. cenník samotného žalobcu, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku

nevyplýva, akým spôsobom odrážajú tieto listiny situáciu na trhu autopožičovní porovnateľných vozidiel
v danom mieste a čase, keď je nepochybné, že poisťovňa v tomto prípade plní povinnosti v zmysle
zákona č. 381/2001 Z. z., ktorého účelom je ochrana poškodeného, ktorému bola spôsobená škoda
prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že primeraná
cena nájmu náhradného vozidla, t. j. cena obvyklá v danom mieste a čase je vo výške 91,66 eur/deň bez

DPH, odôvodnenie tohto skutkového záveru nezodpovedá požiadavke ust. § 220 ods. 2 CSP, keď súd
prvej inštancie nevysvetlil, z akého dôvodu obranu žalovaného spočívajúcu v poukaze na internetové
cenníky autopožičovní vôbec nevzal do úvahy.
33. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentom súdu prvej inštancie, že nie je povinnosťou poškodeného
hľadať najlacnejšiu požičovňu, porovnávať obchodné podmienky jednotlivých autopožičovní, keďže
to môže poškodeného neprimerane zaťažovať. Uvedené však nemôže viesť k tomu, že poškodený

si vyberie autopožičovňu, ktorá ponúka vozidlá za najvyššie nájomné. Nie je povinnosťou poisťovne
uhradiť škodu v akejkoľvek výške, ale len vo výške zodpovedajúcej nutne a účelne vynaloženým
nákladom, t.j. obvyklej v danom mieste a čase. V súdenom prípade súd prvej inštancie svoj záver,
ktorým sa priklonil k najvyššej zistenej sume ceny nájmu, v spore nijako nepodložil. Nemožno považovať
za dostatočné strohé odôvodnenie súdu prvej inštancie, že obchodné podmienky autopožičovní neboli

predloženéapretoprieskumtrhunemožnopovažovaťzaúplný.Súdprvejinštanciesavôbecnezaoberal
hodnotením možného vplyvu jednotlivých produktových kritérií vyplývajúcich z obchodných podmienok
autopožičovní v zmysle skutkových tvrdení strán, ako aj dôkazov predložených stranami, osobitne
žalobcom. Z podaní strán sporu adresovaných súdu prvej inštancie vyplýva, že strany sporu v konaní
na súde prvej inštancie sa týmto zaoberali, napr. aký dopad na konečnú cenu nájmu (výšku skutočných

nákladov) má požiadavka úhrady nájomného, resp. depozitu vopred, t. j. či ju navyšuje alebo nie,
keď podľa tvrdenia žalobcu ju navyšuje na rozdiel od tvrdenia žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie
neskúmal, či je nutné uhrádzať v uvedených autopožičovniach ďalšie poplatky, ktoré žalobca neúčtuje.
V tejto súvislosti namietal žalobca, že žalovaný nepreukázal dostupnosť jednotlivých porovnateľných
vozidiel v zmysle cenníkov ním predložených. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje

vyhodnotenie zisteného skutkového stavu k týmto otázkam, hoci sú relevantné z hľadiska posúdenia
spornej otázky.
34. Podľa názoru žalobcu, s ktorým sa stotožnil súd prvej inštancie, nie je správne, aby si poisťovňa
vinníka sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Odvolací súd však vyslovuje zásadnú
pochybnosť, či práve cena nájmu dojednaná medzi poškodeným a žalobcom v zmluve o nájme

náhradného vozidla a následne fakturovaná, je v tomto prípade súladná s požiadavkou účelnosti
a primeranosti, a to osobitne s prihliadnutím ku skutočnosti, že cena nájmu dojednaná medzi
poškodeným a žalobcom je cca dvojnásobná vo vzťahu k cene v zmysle internetových cenníkov
predložených žalovaným (ktoré súd nezohľadnil).
35. K námietke žalovaného obsiahnutej v odvolaní, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil, keďže dôkazné bremeno ohľadom ceny nájmu zaťažuje žalobcu, odvolací súd uvádza, že
dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie
je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každý
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, len potom môže súd zobrať jeho

tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu
jeho právo patrí. Pri týchto úvahách musia účastníci a súd urobiť analýzu právnych noriem, ktoré môžu
dopadať
na riešenú skutkovú situáciu. Súd musí následne zistiť, či sú splnené predpoklady hypotézy zvolenej
právnej normy, ktorú navrhujú v konaní aplikovať.

36. Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov
(pozri II.ÚS 400/09), avšak zahŕňa aj interpretáciu a aplikáciu hypotézy hmotno-právnej normy, od ktorej
sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu
zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom na správne uplatnenie zodpovednosti
účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci

samej. Nesprávne rozloženie dôkazného bremena spravidla vedie k diametrálne odlišnému výroku
rozhodnutia. Za určitých okolností môže byť potom táto procesná chyba prejavom svojvôle, t. j.
arbitrárnosti zo strany konajúceho súdu, ktorý napríklad neúmerne zaťaží dôkazným bremenom jednéhoúčastníka, nesprávne uplatní jeho zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a následne
rozhodne.
37. Odvolací súd má za to, že v danom prípade dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti výšky nájmu

náhradného vozidla zaťažuje žalobcu, čiže žalobca mal preukázať, že uplatnená výška nájomného za
náhradné vozidlo sa približuje k cene za nájom obvyklej v danom mieste a čase.
38. Odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa napadnutého rozsudku v časti príslušenstva uplatnenej
sumy istiny, je taktiež dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca si uplatnil
úroky z omeškania tak, že od nasledujúceho dňa po skončení šetrenia poistnej udalosti 09.10.2023

začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 23.10.2023, t. j. od 24.10.2023
a súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu v tejto časti ako dôvodný. Žalovaný v odvolaní
namietalnesprávneposúdenie,keďpodľaneho15-dňoválehotazačalaplynúťdňa10.10.2023,čojedeň
nasledujúci po skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 09.10.2023 a uplynula až dňa 24.10.2023, a teda
do omeškania sa mohol dostať až dňa 25.10.2023. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného,
nakoľko ju považuje za súladnú so zákonom, keď zdôraznil, že žalovaný v súlade s ust. § 11 ods. 7

zákona č. 381/2001 Z. z. bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie ustálil,
že ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 09.10.2023 (čo nebolo v odvolaní namietané),
žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 24.10.2023, keď 15-dňová lehota začala plynúť dňa
10.10.2023 v súlade s ust. § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a skončila dňa 24.10.2023

a dňom nasledujúcim, t. j. od 25.10.2023 sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.
39. Nesprávny postup súdu prvej inštancie tohto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý
je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom
fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov
preskúmať,čisanasúdeprvejinštanciedosiaholúčelcivilnéhosporovéhokonaniavyjadrenývčlánkoch

2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR
a nenahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu.
40. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. výroku I., ako
aj v závislom výroku II. o trovách konania zrušil podľa § 389 písm. b) CSP, a zároveň podľa § 391 ods.
1 CSP vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených
a predložených obidvoma procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na
doplnenie dokazovania, pokiaľ niektoré z označených dôkazov nevykoná (§ 185 CSP), tento svoj postup
odôvodní v novom rozhodnutí, dôkazy vyhodnotí striktne podľa ust. § 191 CSP, vyhodnotí námietky
odvolateľa k neprimeranosti ceny nájmu náhradného vozidla, ako aj súvisiacu protiargumentáciu

žalobcu, opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou (nárok na náhradu škody titulom nákladov
za prenájom náhradného vozidla) a nanovo o ňom rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP). Pri vyhotovení písomného vyhotovenia rozhodnutia bude súd prvej
inštancie dôsledne vychádzať z ust. § 220 CSP, osobitne súd prvej inštancie vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil.
42. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj
o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).