Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201184
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Stahovcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424201184.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: Q. B., Z..

XX.XX.XXXX, P. B. XX, K., I.: HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669
661, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie
1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 6.018,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.018,99 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 6.018,99 eura od 16.01.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
6.018,99 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rača, obec Bratislava - mestská časť Rača,
okres Bratislava III, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálneho
odboru, ako: parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 1824 m2, ostatné plochy a parcela
registra C, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 14 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej spolu len
„pozemky“). Uviedol, že predmetné pozemky nadobudol z titulu darovania od svojej matky - F. B.

vkladom vlastníckeho práva, ktorý bol povolený dňa 03.03.2016, pod č. V.-XXXX/XX. Ďalej uviedol, že
dané pozemky sú bez akejkoľvek zmluvy i iného jeho súhlasu a jeho právnych predchodcov dlhodobo
užívané ako verejné priestranstvo slúžiace potrebám vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, na
ktorom sa nachádza verejná zeleň v správe mesta Bratislava (ďalej aj len „mesto“). Poukázal na
to, že pozemok parc. č. XXXX/XXX je osadený stromami, nízkou parkovou vegetáciou a trávnym
porastom, pričom sa na ňom nachádzajú aj prístupové chodníky ku vchodom do susediaceho bytového
domu a lavičky pre verejnosť, čo potvrdzuje aj záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k

investičnej činnosti č. MAGS ORM 48457/11-2605015 zo dňa 27.01.2015; pozemok parc. č. XXXXX/X
sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bytového domu a chodníka a je osadený trávnatým porastom.
Uviedol, že oba predmetné pozemky sa nachádzajú na území stabilizovanej obytnej zástavby a svojim
charakterom, tvarom a umiestnením dlhodobo plnili a aj v súčasnosti plnia funkciu verejnej zelene a
majú povahu verejného priestranstva. Tvrdil, že nakoľko sú predmetné pozemky dlhodobo predmetom
verejného užívania (najmä obyvateľmi bytovej zástavby v meste), na ktorom sa nachádza verejná zeleň
vsprávežalovaného,žalovanýplnísvojeverejnoprávnefunkciesúvisiacesuspokojovanímpotriebširšej

verejnosti, ktorá je jeho primárnym užívateľom, a to bez akejkoľvek odplaty za užívanie predmetných
pozemkov. Dôvodil, že žalovaný získal užívaním jeho pozemkov ako verejného priestranstva bez
relevantného právneho dôvodu a poskytovania primeranej náhrady majetkový prospech na jeho úkor,
zodpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej za užívanie obdobných pozemkov za porovnateľnýchmiestnych a časových podmienok napr. formou nájmu, výška bezdôvodného obohatenia sa tak rovná
výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za porovnateľný pozemok. Poukázal tiež na to, že
žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie oboch predmetných pozemkov

listom zo dňa 03.10.2023, v ktorom stanovil lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia do 3 dní odo
dňa doručenia výzvy, pričom žalovanému bol predmetný list (výzva) doručený dňa 12.01.2024, a preto
nároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniasatakstalsplatnýmdňa15.01.2024.Vzhľadomnauvedené
si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 6.018,99 eura z titulu užívania
predmetných pozemkov za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 spolu s úrokmi z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 6.018,99 eura od 16.01.2024 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že na pozemku parc. č. 1607/156
sa nachádza zeleň, ktorá je súčasťou zástavby obytného územia a prístupové chodníky. Poukázal na
to, že územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. 103/B vydaného Odborom výstavby a vodného
hospodárstva rady ÚNV v Bratislave č. XXXX/X zo dňa 06.07.1959 (ďalej aj ako „územné rozhodnutie“),

boli určené pozemky, na ktorých sa umiestnilo experimentálne sídlisko, pričom medzi týmito pozemkami
je určený aj pozemok parc. č. 1736, z ktorého vznikol pozemok parc. č. XXXX/XXX. Uviedol, že
výstavbu experimentálneho obytného sídliska realizoval Generálny investor mesta Bratislavy, teda
jeho právny predchodca, pričom súčasťou územnoprojektovej dokumentácie sídliska boli nielen bytové
domy, miestne komunikácie, parkoviská a stavby občianskeho vybavenia, ktorých vlastníctvo prešlo na

žalovaného podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, resp. podľa
zákona č. 135/1961 Zb., ale boli nimi aj plochy verejnej zelene, tvoriace s uvedenými stavbami jeden
funkčný celok. Mal za to, že k pozemku par. č. XXXX/XXX vzniklo k 01.07.2009 zákonné vecné bremeno
na základe zákona č. 66/2009. Na základe uvedeného mal tiež za to, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu premlčaný. K pozemku parc. č. XXXXX/X uviedol, že namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu

z dôvodu, že daný pozemok sa nachádza v ochrannom pásme Račianskeho potoka,

3. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na to, že na pozemku parc. č. XXXX/XXX sa nachádza zeleň a
prístupové chodníky, ktoré sú súčasťou zástavby obytného územia - sídliska, čo vyplýva aj zo záväzného
stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti č. MAGS OMV 48457/14-265015 zo dňa

27.01.2015 (ďalej ako „záväzné stanovisko“), v ktorom je uvedené, že pre územie, ktorého súčasťou
je pozemok parc. č. XXXX/XXX stanovuje Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007,
v znení zmien a doplnkov, funkčné využitie územia: viacpodlažná zástavba obytného územia, číslo
funkcie 101, stabilizované územie. Podmienky funkčného využitia plôch: Územia slúžiace pre bývanie vo
viacpodlažných bytových domoch a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia - v súlade s významom

a potrebami územia stavby občianskeho vybavenia, zeleň, ihriská, vodné plochy ako súčasť parteru
a plôch zelene, dopravné a technické vybavenie, garáže, zariadenia pre požiarnu ochranu a civilnú
obranu. Ďalej uviedol, že záväzné stanovisko cituje ust. § 12 ods. 9 a 10 vyhlášky MŽP SR č. 55/2001
Z.z., podľa ktorých obytnými územiami sú plochy určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce
nevyhnutnézariadenia,verejnéatechnickévybavenie,zeleňadetskéihriská.Obsahomobytnýchúzemí

sú plochy na občianske vybavenie a plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým
a ekostabilizačným potrebám. Mal za to, že plochy zelene daného rozsahu sú súčasťou základnej plochy
využitia územia, ktorou je obytné územie, v konkrétnom prípade - viacpodlažná zástavba obytného
územia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi:

4.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Rača, obec Bratislava - Rača, okres Bratislava III
z roku 2023 (č.l. 7-8 spisu) súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich
sa v k. ú. Rača, obec Bratislava - Rača, okres Bratislava III, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 1824 m2,

druh pozemku: ostatná plocha, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok a parc.
č. XXXXX/X o výmere 14 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku:
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lestná
cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Vlastnícke právo k obidvom predmetným

pozemkov žalobca nadobudol titulom darovacej zmluvy (vklad vlastníckeho práva pod č. V.-XXXX/X9
zo dňa 30.03.2016).4.2. Zo záznamu pozemnoknižnej vložky č. 2622, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX z roku 1997 a
2013 (č.l. 97-99 spisu) súd zistil, že vlastníctvo k predmetným pozemkom (parc. č. XXXX/XXX T. X.. Č..
XXXXX/X) nadobudol v roku 1930 na základe kúpnej zmluvy V. B., V. J. XXXX nadobudol predmetné

pozemky dedením Q. B. st. a v roku 2006 nadobudla predmetné pozemky dedením F. B. (osvedčenie o
dedičstve 20D/2477/2006, Dnot 234/2006-46 zo dňa 20.02.2008, Z-2673/08).

4.3. Z fotografickej fotodokumentácie - kópie satelitnej snímky z mapového klienta ZBGIS a fotografie
pozemku parc. č. XXXXX/X (č.l. 95-95 spisu) súd zistil, že v danom prípade sa jedná o verejné

prístupné (neoplotené) pozemky s trávnatým porastom v obytnej zóne. Na pozemku parc. č. XXXXX/X
sa nachádza verejná zeleň, stromy a asfaltový chodník. Na pozemku parc. č. XXXX/XXX sa nachádza
verejná zeleň, osadené lavičky a prístupové chodníky k obytným domom.

4.4. Zo záväzného stanoviska hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti
č. MAGS ORM XXXXX/XX-XXXXXX zo dňa 27.01.2015, vypracovaného na žiadosť investora

PROFISREAL, spol. s.r.o. k stavbe bytového domu na A. R. V. B. - J. (č.l. 116-117 spisu) súd zistil, že
žalovaný vyslovil nesúhlas s umiestnením stavby - Bytového domu, A. R., Rača, okrem iných aj na parc.
č. XXXX/XXX z dôvodu, že jej umiestnenie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou - v
rozporesúzemnýmplánomhlavnéhomestaSRBratislavy,rok2007vznenízmienadoplnkovzhľadiska
urbanisticko - architektonického riešenia. Navrhované umiestnenie bytového domu v danej lokalite

označil ako návrh s maximálnym vyťažením predmetných pozemkov, čo vnáša do okolitej zástavby
neprijateľný kontrast. Nový návrh tiež označil za nerešpektujúci charakteristické princípy existujúcej
zástavby s tým, že neúmerne zaťažuje pozemky a nie je možné takúto stavbu v stabilizovanom
území umiestniť. Ďalej v ňom konštatuje, že pre územie, ktorého súčasťou je aj parc. č. XXXX/XXX,
je stanovené funkčné využitie územia viacpodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 101,

stabilizované územie. Územný plán v stabilizovanom území predpokladá stavebné zásahy formou
dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom sa charakter územia zásadne
nemení. Okrem iného žalovaný poukázal aj na to, že obsahom obytných území sú plochy na občianske
vybavenie a plochy zelene v rozsahu zodpovedajúcom estetickým, hygienickým a ekostabilizačným
potrebám.

4.5. Zo znaleckého posudku I. D.. Q. U., X.., č. 2/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorý bol vypracovaný v
konaní vedenom pod sp. zn. 23C/39/2017 Okresného súdu Bratislava I (č.l. 12-61 spisu) súd zistil, že
znalkyňa stanovila nájom pozemku parc. č. XXXX/XXX V. výške 5.988,19 eur za rok a pozemku parc.
č. XXXXX/X vo výške 30,80 eur za rok, spolu 6.018,99 eur za rok.

4.6. Listom zo dňa 10.01.2024 (č.l. 10-11 spisu) žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov parc. č. XXXX/XXX T. X.. Č.. XXXXX/X vo výške 6.018,99 eur za
obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023, a to do 3 dní od doručenia tejto výzvy.

4.7. Z doručenky k vyššie uvedenému listu (č.l. 11 spisu) súd zistil, že tento bol žalovanému doručený
do vlastných rúk dňa 12.01.2024.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 138/1991 Zb.“) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej

republiky prechádzajú do vlastníctva obcí,1) a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich
majetkom.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci vrátane

finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

7. Podľa § 2d ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej

republiky pozemky pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c
, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.8. Podľa § 2b ods. 1 zákona č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 360/1990 Zb.“) verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný
verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak

osobitný zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 4 ods. 3 písm. f), g), h) zákona č. 360/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä:
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,

pamiatkových území a pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom
a drobným stavebným odpadom,5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,
zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu
verejnú dopravu,

h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné
prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie,
kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

10. Podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) Bratislava je samostatný územný samosprávny
a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len
„obyvateľ“). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len „samospráva Bratislavy“)
a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len „prenesená pôsobnosť“).

11. Podľa § 6a ods. 1 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. Bratislava v rozsahu vymedzenom týmto zákonom
a štatútom plní úlohy samosprávy Bratislavy celomestského charakteru.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“) tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane

práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) pri výkone správy vodného
toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky.
Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky
významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5

m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

16. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

19. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

20. Z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutkových tvrdení súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom sporných pozemkov. Obidva pozemky predstavujú verejne prístupné pozemky osadené

trvalým trávnatým porastom - verejnou zeleňou v dokončenej bytovej zástavbe s prvkami občianskej
vybavenosti slúžiace potrebám neobmedzeného okruhu ľudí - obyvateľov okolitej bytovej zástavby na
území žalovaného. Sporné pozemky užíva žalovaný výlučne ako subjekt, ktorý si tým plní verejné
funkcie stanovené v zmysle § 4 ods. 3 psím. f), g), h) zákona č. 369/1990 Zb. súvisiace s uspokojením
všeobecných potrieb obyvateľov Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Žalovaný pritom aj vo

svojom záväznom stanovisku k investičnej činnosti č. MAGS ORM 48457/14-265015 zo dňa 27.01.2015
- k stavbe bytového domu na A. R. V. B. - J. kládol dôraz na požiadavku zachovania a ochrany danej
verejnej zelene, keďže slúži estetickým, hygienickým a ekostabilizačným potrebám. V tejto súvislosti súd
poukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/52/2009zodňa31.01.2011,
v zmysle ktorého cit.: „Súčasná právna teória i prax chápe pod pojmom verejné užívanie verejného

priestranstva užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzeným okruhom
užívateľov. Musí ísť pritom o také užívanie, ktoré zodpovedá povahe a účelu statku a ktoré nevylučuje
z obdobného užívania toho istého statku iných, aj len potenciálnych užívateľov. Rozlišujú sa pritom
dva druhy verejného užívania, a to užívanie všeobecné a užívanie osobitné. Oba druhy užívania majú
verejnoprávnu povahu, vôľa vlastníka tu nehrá žiadnu rolu. Všeobecné užívanie nevyžaduje žiadne

rozhodnutie správneho orgánu, nie je preň treba žiadne povolenie, okruh užívateľov je neobmedzený.
Naproti tomu osobitné užívanie vzniká na základe správneho rozhodnutia a len pre užívateľov v tomto
rozhodnutí označených. Podľa teórie sú verejné priestranstvá, ako materiálny statok, jedným z možných
predmetov verejného užívania, medzi ktoré patrí najmä voda, pozemné komunikácie, krajina, les,
ovzdušie, niektoré druhy energií a kmitočtové spektrum. Aj keď vlastník má teoretické právo brániť

sa všeobecnému užívaniu svojho majetku, vyňatie priestorov vlastnených súkromnými subjektmi a
spĺňajúcich zákonné znaky verejného priestranstva z verejnoprávneho režimu verejného priestranstva
by viedlo k podstatnému sťaženiu či znemožneniu právnej regulácie spoločenských vzťahov, na ktorých
má obec ako verejnoprávna korporácia verejný záujem. Tak je tomu preto, aby obec mohla plniť
povinnosti, vyplývajúce pre ňu zo zákona o obecnom zriadení (napr. § 1 ods. 4 a § 4 ods. 3 písm. e/,

f/ a g/).“ Žalobca v dôsledku uvedeného nemôže realizovať vlastnícke právo tak ako to predpokladá §
123 Občianskeho zákonníka k pozemkom, ktoré nadobudol v roku 2016 od svojej matky, a ktoré boli
vo vlastníctve jeho právnych predchodcov minimálne od roku 1930, t.j. sporné pozemky neboli v čase
budovania sídliska vo vlastníctve štátu. Zásade všeobecnej spravodlivosti pritom nezodpovedá, aby
náklady spoločnosti (za užívanie cudzích pozemkov, na ktorých sa nachádza verejná zeleň) zaťažovali

len jednotlivca, ktorého vlastnícka sféra je v dôsledku toho v prospech všetkých obmedzená.

21. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie sporných pozemkov žalovaným namietal, že pozemok parc. č. 1607/156 užíva titulom
zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z., za ktoré patrí jednorazová náhrada, právo

na ktorú je už premlčané, a vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXXX/X Z. nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 23C/39/2017 zo dňa 05.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.

3Co/82/2022-442 zo dňa 29.06.2023, už bolo právoplatne rozhodnuté v identickej veci rovnakých
strán o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia založeného na rovnakom skutkovom
a právnom základe (týkajúcom sa rovnakých pozemkov len za iné žalované obdobie), pričom súdy
sa už vysporiadali s rovnakou obranou žalovaného založenou na rovnakých námietkach, keď na ňuposkytli žalovanému podrobnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Krajský súd v rozsudku sp. zn. 23C/39/2017
zo dňa 05.04.2022 uviedol cit.: „17. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k
námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd udáva, že i podľa jeho mienky

samotná skutočnosť, že pozemok parcela č. 22878/7, je umiestnený v ochrannom pásme vodného toku
spravovaného Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik, a má charakter pobrežného
pozemku, ktorý musí byť prístupný správcovi toku za účelom výkonu činností vyplývajúcich zo zákona č.
364/2004 Z.z., ešte neznamená, že tento pozemok súčasne nemôže byť a nie je využívaný ako verejné
priestranstvo, ktorú okolnosť žalovaný v priebehu konania nespochybnil. Z vykonaného dokazovania

pritom vyplynulo, že predmetný pozemok je sčasti zastavaný chodníkom, sčasti zatrávnený, nachádza
sa na ňom zábradlie a lavičky a jeho časť sa využíva ako park, sadovnícke a lesoparkové územie;
pozemok je teda spôsobilý na využívanie neobmedzeným počtom osôb a užívaný pre potreby širokej
verejnosti ako verejné priestranstvo, rovnako ako i pozemok parcela č. XXXX/XXX. V takom prípade je
žalovaný vo vzťahu k užívaniu pozemkov pasívne vecne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenie
§ 1a zákona č. 377/1990 Zb., podporne na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., keď má povinnosť

zabezpečovať, okrem iného, údržbu a správu verejných priestranstiev, vrátane správy a údržby verejnej
zelene, vytvárať zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce pre obyvateľov obce. Treba uviesť,
že pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu pri zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, tá vyplýva z
ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je daná u subjektu, ktorého majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo ku zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s

právom malo dôjsť; jej naplnenie u žalovaného bolo preukázané.
18. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že pozemok parcela č. XXXXX/X využíva/spravuje
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, čo malo vyplývať i z jeho písomného vyjadrenia zo
dňa 22.11.2018 (č.l. 205) dodáva, že pre vznik majetkovej výhody na strane žalovaného ako obce je
rozhodujúce to, či pozemok vo vlastníctve inej osoby (tu žalobcu), je fakticky, aj čo len sčasti užívaný

na účely uspokojovania potrieb obyvateľov mesta a že sa tak deje bez súkromnoprávneho titulu a bez
toho, aby sa vlastníkovi poskytla zodpovedajúca protihodnota; skutočnosť, že pozemok je využívaný
aj ako verejné priestranstvo širokou verejnosťou žalovaný v priebehu konania nespochybňoval a táto
bola i preukázaná. Môže potom nastať prípad, keď vznikne bezdôvodné obohatenie i viacerých osôb
spočívajúce v užívaní cudzej veci, bez reálneho rozdelenia a dohody o spôsobe užívanie konkrétnej

jej časti, čo potom zakladá solidárnu zodpovednosť obohacujúcich sa a veriteľa oprávňuje požadovať
splnenie povinnosti poskytnúť za užívanie náhradu od ktoréhokoľvek z nich (k tomu aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/57/2021, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo
1253/2005). 19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci konajúcim
súdom v otázke užívania pozemku parcela č. XXXX/XXX bez právneho dôvodu, keď mu k tomuto

pozemku malo vzniknúť vecné bremeno v zmysle § 1 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z., jeho odvolacej argumentácii nemožno priznať úspech. 20. Ustanovenie § 1 ods. 1
zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzuje, na ktoré pozemky sa uvedený zákon vzťahuje. Pre jeho aplikáciu
sú rozhodujúce dve podmienky, a to 1/ ide o stavbu vo vlastníctve obce (mesta), ktorá sa nachádza
na pozemku iného a 2/ túto stavbu nadobudla obec (mesto) delimitáciou zo štátu. Predmetný zákon

sa tak bude vzťahovať vždy na pozemok pod stavbou, t.j. zastavaný stavbou nadobudnutou obcou
delimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby v zmysle § 43 zákona č. 50/1976 Zb o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, ide. Citovaný zákon sa pritom aplikuje i na pozemok, ktorý síce nie je
priamo zastavaný stavbou (vo vlastníctve obce), avšak tvorí k nej priľahlú plochu, t.j. ide o taký pozemok,
ktorý svojim umiestnením a využitím tvorí so stavbou neoddeliteľný celok. V ďalšom ustanovenie § 1

ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vymedzujem že jeho ustanovenia možno aplikovať aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov pozemkov, na ktorých je umiestnený cintorín, športový areál alebo verejná zeleň,
avšak iba za predpokladu, že tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva
obce podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 138/1991 Zb. 21. Zohľadniac vyššie uvedené.
možno súhlasiť s úvahou a následným právnym záverom konajúceho súdu, že žalovaný v konaní

nepreukázal splnenie podmienok pre vecnú pôsobnosť zákona č. 66/2009 Z.z. k sporným pozemkom
žalobcu, resp. najmä k parcele č. XXXX/XXX, ku ktorej jeho argumentácia o vzniku vecného bremena
smerovala. Žalovaný síce tvrdil, že verejná zeleň, nachádzajúca sa na predmetnom pozemku, bola
súčasťou zástavby obytného územia, konkrétne experimentálneho sídliska, a teda tvorila so stavbami
tohto sídliska funkčný celok, všetko s odvolaním sa na územné rozhodnutie odboru výstavby a vodného

hospodárstva UNV v Bratislave zo dňa 06.07.1959, avšak z predmetného rozhodnutia, ani z iného
listinného dôkazu, nevyplýva, že by ním žalovaný preukázal splnenie podmienky, že stavby tohto
sídliska, vrátane verejnej zelene, prešli na neho, resp. do jeho vlastníctva, zo štátu v zmysle niektorého
z ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., v dôsledku čoho by mu potom s účinnosťou zákona č. 66/2009Z.z. vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej zeleni, vecné bremeno. Túto podmienku žalovaný
nepreukázal tak vo vzťahu k argumentácii o vzniku vecného bremena k pozemku pod stavbou, k
priľahlému pozemku, ako ani k verejnej zeleni. Naviac, pokiaľ ide o verejnú zeleň, treba dodať, že táto

nie je v zmysle staršej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 4Cz 68/75, a sp.
zn. 3Cz 55/74) obvykle považovaná za samostatnú vec v zmysle § 119 Občianskeho zákonníka, keď je
považovaná za súčasť pozemku; ten je vo vlastníctve žalobcu. 22. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že i
keď prechod vlastníckeho práva zo štátu na žalovaného ako na obec nastal v zmysle ustanovení zákona
č. 138/1991 Zb., a teda zo zákona, jeho konkrétne podmienky boli jasne zadefinované v ustanovení

§ 2 a nasl. citovaného zákona, pričom ich splnenie, t.j. delimitáciu zo strany štátu deklaroval písomný
dokument - delimitačný protokol. Pokiaľ žalobca skutkovými tvrdeniami spochybnil procesnú obranu
žalovaného spočívajúcu vo vzniku vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom,
explicitne uvádzajúc, že žalovaný ničím nepreukázal existenciu stavby v jeho vlastníctve, ktorá prešla
na neho zo štátu, vo vzťahu ku ktorej by jeho pozemok bol priľahlou plochou, rovnako ako nepreukázal,
že verejná zeleň na pozemkoch žalobcu, prešla do vlastníctva žalovaného podľa ustanovení zákona

č. 138/1991 Zb., bolo na žalovanom, ako nositeľovi dôkazného bremena ním uvádzaných tvrdení,
preukázať okolnosti týkajúce sa prechodu majetku štátu na neho ako na obec v tomto konkrétnom
prípade; v tomto smere si však žalovaný dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto musí niesť procesnú
zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena. 23. A napokon ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací
súd argumentáciu žalovaného, podľa ktorej jeho nesúhlas vyjadrený v stanovisku zo dňa 27.01.2015

nemá za následok, že žalobca nemôže užívať pozemok parcela č. 1607/156. Z obsahu písomných
podaní žalovaného a ústnych vyjadrení jeho zástupcov v priebehu konania vyplynulo, že žalovaný
užívanie predmetného pozemku ako verejného priestranstva s verejnou zeleňou, o ktorú sa i stará,
nespochybňoval; netvrdil teda, že by pozemok žalobcu žiadnym spôsobom neslúžil na uspokojovanie
všeobecných potrieb, a tak nebol významný i z hľadiska zaistenia priaznivých podmienok pre život

v obci. Ako poznamenal i súd prvej inštancie, charakter, tvar a umiestnenie pozemku (resp. oboch
pozemkov) objektívne vylučuje možnosť obmedzenia prístupu verejnosti a výlučné prisvojovanie si
úžitkových vlastností pozemku žalobcom. Potom, v situácii, keď je pozemok žalobcu užívaný pre potreby
neobmedzeného okruhu užívateľov (obyvateľov obce) ako verejné priestranstvo, t.j. slúži verejnému
účelu a za týmto je i obyvateľmi užívaný, nepochybne tým dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva

žalobcu, ktorý je povinný tento stav strpieť, avšak nie bez finančného ekvivalentu.“

23. Súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že by na základe zákona č.
138/1991 Zb. prešlo na neho zo štátu vlastníctvo niektorej zo stavieb, ku ktorej by mohli sporné
pozemky tvoriť prípadnú priľahlú plochu, rovnako ako nepreukázal, že by verejná zeleň na predmetných

pozemkov žalobcu, prešla do jeho vlastníctva podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb., v dôsledku
čoho by mu potom s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo k sporným pozemkom, resp. k verejnej
zeleni, vecné bremeno. Argumentácia žalovaného vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z.z. k
pozemkom žalobcu bola preto nedôvodná, v dôsledku čoho bola nedôvodná aj námietka premlčania
žalovaného ohľadne práva na náhradu za vecné bremeno. Vo vzťahu k právu žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalovaný nevzniesol námietku premlčania, toto právo však vzhľadom na
dátum podania žaloby na súd (30.01.2024) a žalobou uplatnené obdobie vydania bezdôvodného
obohatenia (01.01.2023 - 31.12.2023) nebolo premlčané.

24. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k pozemku parc. č.

XXXXX/X súd uvádza, že samotná skutočnosť, že tento pozemok je umiestnený v ochrannom pásme
vodného toku spravovaného Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik, a má charakter
pobrežného pozemku, ktorý musí byť prístupný správcovi toku za účelom výkonu činností vyplývajúcich
zo zákona č. 364/2004 Z.z., ešte neznamená, že tento pozemok súčasne nemôže byť a nie je využívaný
ako verejné priestranstvo. Z predložených dôkazov pritom vyplynulo (nebolo to v konaní ani sporné), že

predmetný pozemok je sčasti zastavaný chodníkom, sčasti zatrávnený, nachádza sa na ňom zábradlie
a lavičky a jeho časť sa využíva ako park, sadovnícke a lesoparkové územie; pozemok je teda spôsobilý
na využívanie neobmedzeným počtom osôb a užívaný pre potreby širokej verejnosti ako verejné
priestranstvo (rovnako ako aj pozemok parc. č. XXXX/XXX). V takom prípade je žalovaný vo vzťahu k
užívaniu pozemkov pasívne vecne legitimovaný s prihliadnutím na ustanovenie § 1a zákona č. 377/1990

Zb., podporne na § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., keď má povinnosť zabezpečovať, okrem iného,
údržbu a správu verejných priestranstiev, vrátane správy a údržby verejnej zelene, vytvárať zdravé
podmienky a zdravý spôsob života a práce pre obyvateľov obce. Pri zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie pasívna vecná legitimácia vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aje daná u subjektu, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo ku
zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť, čo bolo u žalovaného naplnené. Pre
vznik majetkovej výhody na strane žalovaného ako mesta je rozhodujúce to, či pozemok vo vlastníctve

inej osoby (žalobcu), je fakticky, aj čo len sčasti užívaný na účely uspokojovania potrieb obyvateľov
mesta a že k tomu dochádza bez súkromnoprávneho titulu a bez toho, aby sa vlastníkovi poskytla
zodpovedajúca protihodnota, čo rovnako bolo v danom prípade splnené. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011, v zmysle
ktorého cit.: „Obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, má vlastné

príjmy a hospodári za podmienok stanovených zákonom podľa vlastného rozpočtu (viď nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009). Vykonáva jednak prenesenú
pôsobnosť, ktorá predstavuje výkon štátnej správy zverenej orgánom mesta, a ďalej samostatnú
pôsobnosť, ktorá je prejavom jej samosprávy. V oblasti prenesenej pôsobnosti sa uplatňujú princípy
verejného práva regulujúce výkon verejnej správy. Orgány verejnej moci tu teda vystupujú autoritatívne
vovzťahukobčanomajednásatedaosprávuuplatňujúcuprincípynadriadenostiapodriadenosti.Pokiaľ

ide ovšem o výkon samosprávy, ktorej podstatou je predovšetkým hospodárenie s majetkom, kedy o
spôsoboch jeho využitia a nakladania s ním rozhoduje v medziach zákona verejnoprávna korporácia
(právnická osoba - čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) samostatne, tu je potrebné zdôrazniť, že
verejnoprávna korporácia vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov, kde platia súkromnoprávne princípy,
predovšetkým princíp rovnosti strán a ďalšie princípy občianskeho práva, vrátane princípu vydania

bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním cudzieho majetku. Preto ak nie je v občianskoprávnej
rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, zahrňujúce aj len sčasti
pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane
obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), pretože aj keď existuje právny dôvod užívania verejného priestranstva, nejde

o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany tretej osoby (strpenie
užívania jej majetku) bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by došlo k porušeniu
základného princípu občianskoprávnych vzťahov, spočívajúceho v rovnosti ich účastníkov (§ 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka).“

25. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že na strane žalovaného v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia je podľa § 456 Občianskeho zákonníka ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie
získané (žalobca ako vlastník sporných pozemkov) a pasívne vecne legitimovaným je v zmysle § 451

ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil resp. u
ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť (žalovaný).

26. Keďže obohatenie žalovaného v danom prípade spočívalo v plnení, ktoré nie je možné vydať
(spočívalo v užívaní pozemkov), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za žalované

obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 peňažnú náhradu zodpovedajúcu cene obvykle vynakladanej za
užívanie obdobných pozemkov v danom mieste a čase, ktorá bola znaleckým posudkom znalkyne D..
Q. U., X.., č. 2/2020 zo dňa 20.02.2020, stanovená vo výške 5.988,19 eur za rok (v prípade pozemku
parc. č. XXXX/XXX) a vo výške 30,80 eur za rok (v prípade pozemku parc. č. XXXXX/X), spolu 6.018,99
eur za rok. Žalovaný výšku uplatnenej sumy bezdôvodného obohatenia v konaní nenamietal.

27. Žalovaný sa nezaplatením tejto sumy dostal podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do
omeškania, a preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkavovýškepodľa§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,podľaktoréhovýška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle nároku uplatneného žalobcom vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 16.01.2024 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3 dňovej lehoty
určenej vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia (podľa § 563 Občianskeho zákonníka) zo dňa
10.01.2024 doručenej žalovanému dňa 12.01.2024.

28. Záverom súd uvádza, že žalovaný žiadal o „dožiadanie“ vysvetlenia k znaleckému posudku č. 2/2020
zo spisu 23C/39/2017, v ktorom sa malo uvádzať: „Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pozemok
parc. č. XXXX/XXX v k.ú. Rača je síce súčasťou územia s funkčným využitím „viacpodlažná zástavbaobytného územia“, ide však o stabilizované územie, takže daná parcela so súčasným využitím tvorí
prislúchajúce nevyhnutné zariadenie (verejná zeleň) k bývaniu v bytových domoch. Obytné územia sú
plochy určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, ku ktorým sa radí aj

zeleň.“. Rovnaký text je súčasťou znaleckého posudku znalkyne D.. Q. U., PhD., č. 2/2020 zo dňa
20.02.2020 (na str. 12), ktorý bol zo strany žalobcu priložený k žalobe, pripojenie žiadaného stanoviska
bolo preto nadbytočné, navyše vo vzťahu k veci samej vzhľadom na argumentáciu súdu uvedenú vyššie
aj irelevantné.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaMestskomsúde
Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.