Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123202464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123202464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu JUDr.

Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/
X E., F., právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 4, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti
žalovaným: 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, H. D. XXX/XX, F., 2/ A. I. J., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, 3/
E. L., nar. XX. XX. XXXX, F. M. XXX/XX, F., 4/ A. N. O., nar. XX. XX. XXXX, J. XXX/XX, P. M., 5/ M. Q.
I., nar. XX. XX. XXXX, R. XXXXX/XX I., P. M., 6/ A. S. O. M., nar. XX. XX. XXXX, O. XXXXX/X P., 7/ S.
B., nar. XX. XX. XXXX, F. D. XXX/XX, F., 8/ T. M., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX/XX, F., 9/ A. N. D., nar.
XX. XX. XXXX, D. XXX/XX, U., 10/ A. O. P., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX/X, F., 11/ Q. P., nar. XX. XX.

XXXX, B. XXX/X, F., 12/ M. S. M., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX/XX, F., 13/ T. M., nar. XX. XX. XXXX, I.
XXXX/XX, F., žalovaní 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ právne zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/26/2023-440 zo dňa 17. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie voči III. výroku o d m i e t a .

III. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške.

IV. Žalovaným 4/, 5/, 6/, 8/, 9/, 12/ a 13/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu (výrok I.).

Žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť
žalobcastým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením
(výrok II.). Žalovaným 4/, 5/, 6/, 8/, 9/ a 12/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 127 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) , § 137, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 17. 03. 2023 domáhal určenia, že súd dôležitú zmenu spoločnej
veci - pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. H., obec F., okres F., evidovanom Okresným úradom Nitra,katastrálnym odborom na LV č. XXXX, parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 175
m2, spočívajúcu v zaťažení pozemku bremenom - vodovodnou prípojkou a kanalizačnou prípojkou len
pre žalovaného 1/, nepripúšťa.

4. Následne v priebehu konania dňa 02. 02. 2024 žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na
pripustenie zmeny petitu žaloby a súd prvej inštancie uznesením č. k. 12C/26/2023-397 zo dňa 21. 03.
2024 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že rozhodnutie spoluvlastníkov, prijaté
v bližšie nezistený deň v mesiaci máj v roku 2022, vybudovať vodovodnú a kanalizačnú prípojku na

pozemku, ktorý sa nachádza v kat. úz. H., obec F., L. F., ktorý je evidovaný Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C KN“, parc. č. XXXX/X, ostatná
plocha o výmere 175 m2, je neplatné.“

5. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako podielový spoluvlastník spoločného pozemku parc. č. XXXX/
X ostatná plocha o výmere 175 m2 žalovanému 1/ neudelil súhlas na vykonanie dôležitej zmeny

spoločného pozemku - vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej prípojky preto, že spoločný pozemok
priamo susedí s pozemkom, na ktorom vybudoval plot s hodnotou 74.477, 66 eur. Ak sa základ plotu
alebo plot poruší, môže byť výrazne poškodená statika plotu aj celého pozemku (pôda sa reálne
môže zosunúť a plot sa môže zrútiť). Požadoval od žalovaného 1/ statický posudok, žalovaný 1/ mu
nevyhovel, získal súhlas väčšiny spoluvlastníkov k dôležitej zmene veci - trvalému a bezplatnému

zaťaženiu spoločného pozemku vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Podáva žalobu ako
prehlasovaný spoluvlastník. Žalovaný 1/ vybudoval vodovodnú a kanalizačnú prípojku na spoločnom
pozemku bez stavebných povolení. Je to dôležitá zmena spoločnej veci, mení sa jej charakter. Je to
verejná cestná komunikácia. K prijatiu rozhodnutia podielových spoluvlastníkov neprišlo riadne, nebola
pred tým vedená žiadna komunikácia, bola to akcia žalovaného 1/ a jeho mailová komunikácia. K

vybudovaniu vodovodnej a kanalizačnej prípojky došlo protiprávne v rozpore so zákonom, s právnymi
predpismi. Žalovaný 1/ nebol oprávnený vybudovať prípojky, sú to čierne stavby vybudované v rozpore
so zákonom. Poukazoval na § 39 OZ, ktorý hovorí o absolútne neplatnom právnom úkone. Rozhodnutie
podielových spoluvlastníkov je neplatné, nezákonné. Naliehavý právny záujem žalobcu vyplýva z
uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/6/2023-176 zo dňa 31. 01. 2023, odkazoval na bod 24

odôvodnenia tohto rozhodnutia.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že podaná žaloba tak, ako je formulovaný petit žaloby a ako vyplýva
aj z jej obsahu, keď žalobca žiada určiť, že je rozhodnutie podielových spoluvlastníkov neplatné, je
žalobou o určenie právnej skutočnosti s odkazom na ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP. Súd prvej

inštancie bol toho názoru, že takto formulovaná žaloba nie je procesne prípustná, pretože jej možnosť
podania nevyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb
demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ustanovení § 137 CSP neuvedená, je prípustná,
ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, čo však nie je tento prípad. Súd
prvej inštancie posúdil žalobu v súlade s § 137 písm. d/ CSP ako žalobu o určenie právnej skutočnosti a

dospel k záveru, že predmetná žaloba je procesne neprípustná, nakoľko sa nejedná o určenie právnej
skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Žalobca ani netvrdil, ktorá právna norma umožňuje
určenie neplatnosti rozhodnutia podielových spoluvlastníkov a ani nemohol, keďže ku dňu vyhlásenia
rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti
rozhodnutia podielových spoluvlastníkov.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalobcu argumentoval tým, že naliehavý
právny záujem je daný, vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co/6/2023. Tvrdil, že
sa jedná o určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu s odkazom na ustanovenie § 137 písm.
c/ CSP a v takomto prípade sa skúma naliehavý právny záujem a ten je daný. Ak by súd prvej

inštancie posúdil žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, takáto žaloba je procesne prípustná s odkazom
na ustanovenie § 139 ods. 3 OZ. Súd prvej inštancie konštatoval, že je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov
v spore. S poukazom na ust. § 139 ods. 3 OZ uviedol, že sa judikatúra kauzisticky vyjadruje, čo
v pomeroch konkrétneho prípadu treba považovať za dôležitú zmenu spoločnej veci. Obvykle ide

o prípady, keď dochádza k zmene podstaty alebo funkcie spoločnej veci, pričom však táto dôležitá
zmena musí byť podraditeľná pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou. Ide obvykle o dočasnú
alebo trvalú zmenu ekonomického využitia spoločnej veci bez toho, aby sa menila jej základná
vecná podstata alebo dochádzalo k zmene v okruhu spoluvlastníkov. Dôležitou zmenou spoločnejveci môže byť napr. zmena stavebného pozemku na poľnohospodársky, zmena stavebného určenia
budovy z obytnej na kancelársku, prestavba spoločného domu, zásadné rekonštrukčné práce. Žalobca
sa teda ako prehlasovaný vlastník môže domáhať aby o dôležitej zmene spoločnej veci rozhodol

súd, nemôže sa domáhať určenia, že rozhodnutie podielových spoluvlastníkov o zmene spoločnej
veci je neplatné. Preto súd prvej inštancie žalobu ako procesne neprípustnú zamietol. Z rovnakých
dôvodov zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania, keď žalobca navrhoval výsluch žalovaných,
predovšetkým žalovaného 1/ a požadoval poskytnutie krátkej lehoty, aby sa mohol vyjadriť k rozhodnutiu
Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra. Na uvedenom právnom posúdení veci

o neprípustnosti podanej žaloby by nič nezmenil ani výsluch žalovaných, ani vyjadrenie žalobcu, preto
takéto dokazovanie súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Čo sa týka
argumentov žalobcu o neplatnosti rozhodovania podielových spoluvlastníkov, keď poukazoval na § 39
OZ, pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou, vždy rozhodnú vlastníci disponujúci s podielmi, ktoré
tvoria väčšinu. Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou nemá zákonom stanovený proces
ako takéto rozhodovanie formálne prebieha. Preto sa nevyžaduje ani písomná forma pre rozhodnutie

spoluvlastníkov, ani žiadna iná forma rozhodnutia o hospodárení. Ustanovenie § 139 ods. 2 OZ pre
prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú
procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu
obligatórnu (napríklad písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné
ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou

niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci.
Takže rozhodnutie podielových spoluvlastníkov súd prvej inštancie nepovažoval za absolútne neplatný
právny úkon.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným

1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože mali vo veci plný úspech, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Ostatným žalovaným, aj keď boli tiež v konaní úspešní, súd
prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy neuplatnili, ani im žiadne nevznikli,
s odkazom na § 255 ods. 1 CSP. V konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie

§ 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov
konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

9. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 18. 07. 2024, a to z dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, g/ a h/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

10. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že celé napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol, založil
výhradne na procesných dôvodoch, nakoľko podľa jeho právnych záverov sa jednalo o žalobu na
určenieprávnejskutočnosti,ktorejmožnosťnevyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Zdôvoduprijatia
uvedeného záveru súd prvej inštancie žalobu zamietol bez toho, aby ju meritórne a skutkovo vôbec

posudzoval. S právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa jednalo o procesne neprípustnú
žalobu, v celom rozsahu nesúhlasil, nakoľko ho považuje za nezákonný a svojvoľný. Z obsahu žaloby,
akoajžalobnéhopetitu,jenepochybné,ževkonanísadomáhatoho,abysúdneposkytolprávnuochranu
nezákonnému konaniu žalovaného 1/. Žalovaný 1/ totiž odmietal rešpektovať práva a záujmy ostatných
spoluvlastníkov a pri rozhodovaní o dôležitej zmene spoločného pozemku nedodržal zákonný postup

prijímania rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov, nedodržal podmienky, ktoré mu stanovilo Mesto Nitra v
rozhodnutízodňa05.08.2022avybudovalvodovodnúakanalizačnúprípojkuvrozsahu,naktorúnemal
príslušné zákonné povolenie a spôsobom, ktorý je v rozpore s platným Územným plánom Mesta Nitra.
Žalobca preto nemal inú zákonnú možnosť, než domáhať sa určovacou žalobou, aby súd prvej inštancie
uvedenú dôležitú zmenu spoločného pozemku nepripustil z dôvodu, že „rozhodnutie“ spoluvlastníkov

z mája 2022 je z viacerých hmotnoprávnych dôvodov neplatné. Jedná sa totiž o jedinú procesne
prípustnú formu žaloby, ktorou sa môže chrániť pred zneužitím spoluvlastníckych práv žalovaným 1/,
ktorý sa dlhodobo správa, ako keby preňho žiadne zákonné obmedzenia vôbec neplatili. Skutočnosť,
že určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c/ CSP bola v danej veci prípustná, vyplýva aj z UzneseniaKrajského súdu v Nitre, č. k. 12Co/6/2023-176 zo dňa 31. 01. 2023 (ďalej ako „Uznesenie KS NR“),
konkrétne z bodu 24.

11. Z vyššie uvedených skutočností (a predovšetkým Uznesenia KS NR, ktoré bolo vydané v tomto
konaní) jednoznačne vyplýva, že určovacia žaloba prehlasovaného spoluvlastníka bola procesne
prípustnou a jedinou možnou formou žaloby, ktorou sa mohol brániť pred nezákonným konaním
žalovaného 1/. Napriek uvedenému však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti
(a teda aj právne závery odvolacieho súdu, ktoré boli preňho záväzné) úplne odignoroval. Miesto toho

súd prvej inštancie svojvoľne na pojednávaní dňa 17. 06. 2024 uviedol (a následne tak aj rozhodol), že
sa v danej veci nejedná o určovaciu žalobu prehlasovaného spoluvlastníka. Postup súdu bol pre žalobcu
prekvapivým, mal totiž za to, že súd prvej inštancie bude postupovať v intenciách Uznesenia KS NR,
a teda sa bude vysporiadavať so skutočnosťami, ktoré boli vymenované v bode 24 Uznesenia KS NR.
Nepredpokladal, že súd prvej inštancie právne závery odvolacieho súdu nebude brať vôbec v úvahu
a žalobu z vyložene formalistických dôvodov zamietne bez toho, aby sa podstatou sporu akokoľvek

zaoberal.Inakakoprehnanýmformalizmomsatotižnedánazvaťzáversúduprvejinštancie,ktorývbode
14. napadnutého rozhodnutia uviedol: „Žalobca sa teda ako prehlasovaný vlastník môže domáhať, aby o
dôležitej zmene spoločnej veci rozhodol súd, nemôže sa domáhať určenia, že rozhodnutie podielových
spoluvlastníkov o zmene spoločnej veci je neplatné.” Tento záver súdu je pritom v priamom rozpore so
záväzným pokynom Krajského súdu v Nitre z Uznesenia KS NR o tom, akými skutočnosťami sa má súd

prvej inštancie zaoberať v konaní o určovacej žalobe prehlasovaného spoluvlastníka.

12. Aj keby považoval súd prvej inštancie petit žaloby za neprípustný, tak v zmysle právnej doktríny nie
je toto samé o sebe dôvodom pre zamietnutie celej žaloby, ale súd je povinný zaoberať sa obsahom
celej žaloby. Z obsahu celého spisu je pritom nepochybné, čoho sa žalobca v konaní domáha, teda

rozhodnutia súdu podľa ust. § 139 ods. 3 OZ, t. j. aby súd nepripustil dôležitú zmenu spoločného
pozemku z dôvodov, že rozhodnutie o zmene spoločnej veci bolo prijaté v hrubom rozpore s normami
civilného ako aj správneho práva. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie v podstate poskytuje návod pre
menšinových spoluvlastníkov ako si zariadiť, aby nemuseli rešpektovať žiadne zákonné obmedzenia
pri rozhodovaní o spoločnej veci, pričom v prípade obrany ostatných spoluvlastníkov pred takýmto

zneužitím práv by súd následne len konštatoval, že takáto žaloba je procesne neprípustná. Uvedený
postup súdu, ktorý z čisto formalistických dôvodov celú žalobu zamietol bez akéhokoľvek prejednania
podstaty sporu je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd prvej inštancie prijatím

formalistického záveru o neprípustnosti podanej žaloby naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP. Zároveň tým, že na podklade prijatia nesprávneho právneho záveru následne odmietol
vykonať vo veci akékoľvek dokazovania a vo veci rozhodol predčasne a prekvapivo, bez prejednania
samotnej podstaty sporu, súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, čím
naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

14. Ďalej žalobca poukázal na to, že samotné „prijatie rozhodnutia“ bolo v rozpore so zákonom. Z
ust. § 139 ods. 2 OZ totiž vyplýva, že rozhodovanie podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov je až
sekundárnou alternatívou rozhodovania spoluvlastníkov, ku ktorej možno prejsť až po tom, ako zlyhala
preferovaná alternatíva v podobe dohody všetkých spoluvlastníkov. Spoluvlastník plánujúci vykonať

dôležitú zmenu spoločnej veci je v zmysle zákona povinný sa najskôr pokúsiť o dohodu spoluvlastníkov.
Len v prípade, že k dohode nedôjde, sa následne o spoločnej veci rozhoduje podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov. Za účelom pokusu o dohodu sa štandardne koná schôdza spoluvlastníkov
spoločnej veci, na ktorej má každý zo spoluvlastníkov možnosť predniesť svoju predstavu o hospodárení
so spoločnou vecou, ako aj podávať námietky voči návrhom ostatných spoluvlastníkov. Len keď na

podklade takejto plnohodnotnej diskusie všetkých spoluvlastníkov spoločnej veci nedôjde k dohode,
rozhoduje sa o hospodárení so spoločnou vecou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaný
1/ sa však vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene spoločného pozemku vôbec o dohodu nepokúsil, žiadnu
schôdzu či prípadnú inú formu stretnutia či diskusie s ostatnými spoluvlastníkmi nezorganizoval.
Žalovaný 1/ len odoslal všetkým spoluvlastníkom e-mail s oznámením, že chce vykonať dôležitú

zmenu spoločného pozemku spočívajúcu vo vybudovaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky, pričom
prílohou e-mailu bol aj predpripravený písomný súhlas, ktorý mali ostatní spoluvlastníci na znak súhlasu
podpísať. V prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov vyjadril nesúhlas s predstavou žalovaného 1/,
nemal žalovaný 1/ od počiatku záujem na jeho námietky žiadnym spôsobom prihliadať (túto skutočnosťpotvrdil na pojednávaní dňa 17. 06. 2024 aj žalovaný 8/). Podpísanie predpripraveného súhlasu
pritom žalovaný 1/ považuje za relevantné prijatie rozhodnutia väčšiny podielových spoluvlastníkov
o zmene spoločného pozemku spočívajúcom vo vybudovaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky.

Takto prebiehala celá „diskusia” a prijatie rozhodnutia spoluvlastníkov o plánovanej dôležitej zmene
spoločného pozemku. Okrem samotného žalovaného 1/ priebeh prijatia „rozhodnutia“ o zmene
spoločného pozemku tvrdeného v žalobe žiaden z ďalších spoluvlastníkov nepoprel a uvedené tvrdenie
je preto vo vzťahu k spoluvlastníkom nesporným. Jednalo sa len o „podpisovú akciu žalovaného
1/”, ktorý ako menšinový spoluvlastník spoločného pozemku nebral na názory iných spoluvlastníkov

žiaden ohľad. Z uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný 1/ uvádza, že rozhodnutie o
dôležitej zmene spoločného pozemku prijala väčšina podielových spoluvlastníkov, z opísaného procesu
„rozhodovania” (ktorý je v konaní nesporným) je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutie žalovaného 1/.
Ostatní spoluvlastníci (žalovaní) nemali na dôležitej zmene spoločného pozemku žiaden záujem, ale len
v rámci snahy zachovať si dobré nekonfliktné vzťahy podpísali vyššie zmienený predpripravený súhlas,
na rozhodovaní o zmene spoločného pozemku sa však nijakým spôsobom nepodieľali. Žalobca mal

preto za to, že uvedený postup žalovaného 1/ nie je v súlade so zákonom, nakoľko sa nejednalo o
prijatie rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov, ale len o podpisovú akciu žalovaného 1/, ktorý chcel týmto
spôsobom predísť akejkoľvek konfrontácii zo strany ostatných spoluvlastníkov spoločného pozemku.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a všetkých
ostatných spoluvlastníkov. Výsluchom spoluvlastníkov sa pritom okrem iného malo preukázať aj to, či

pri takomto netransparentnom postupe žalovaného 1/ nedochádzalo z jeho strany k neprimeranému
nátlaku, či uvádzaniu spoluvlastníkov do omylu, ktoré mohli byť ďalším dôvodom neplatnosti právneho
úkonu. Napriek uvedenému však súd prvej inštancie v bode 14. napadnutého rozhodnutia uviedol, že
rozhodnutie o zmene spoločného pozemku z mája 2022 nie je absolútne neplatným právnym úkonom
len z dôvodu, že „Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou nemá zákonom stanovený proces,

ako takéto rozhodovanie formálne prebieha”. K tomuto záveru súd prvej inštancie pritom dospel bez
toho, aby vo veci vypočul žalovaného 1/ a ostatných spoluvlastníkov. Vypočul len žalovaného 8/, ktorý
naviac tvrdenia o nezákonnom prijatí rozhodnutia v celom rozsahu potvrdil. Na platnosť rozhodnutia
väčšiny spoluvlastníkov sa vyžaduje skutočná a slobodná vôľa väčšiny spoluvlastníkov prijať dané
rozhodnutie, ktorú nemožno obísť tým, že menšinový spoluvlastník si bez akéhokoľvek pokusu o dohodu

spoluvlastníkov za nejasných okolností vyžiada podpis na ním vyhotovený predpripravený súhlas. V
takom prípade ostatní spoluvlastníci žiadnu vôľu prijať rozhodnutie o zmene spoločného pozemku
nikdy nemali, ale sa len chceli vyhnúť konfliktom so žalovaným 1/, ktorý je medzi nimi známy tým,
že má konfliktnú povahu. Zhrňujúc vyššie uvedené mal žalobca za to, že tým, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nevidel žiaden problém v priebehu „prijatia” rozhodnutia spoluvlastníkov o

zmene spoločného pozemku z mája 2022, naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/
CSP. Zároveň tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ ako aj
všetkýchspoluvlastníkov,rozhodovalnazákladenedostatočneustálenéhoskutkovéhostavu,čímnaplnil
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Len výsluchom žalovaného 1/ sa dalo zistiť, prečo
ignoroval akékoľvek námietky ostatných spoluvlastníkov a prečo nepostupoval pri výstavbe vodovodnej

a kanalizačnej prípojky, ale miesto toho bez stavebného povolenia a v rozpore s Územným plánom
Mesta Nitra trvalo zaťažil spoločný pozemok.

15. Na pojednávaní žalobca ďalej navrhol, aby mu bola poskytnutá lehota na predloženie vyjadrenia k
rozhodnutiu Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra o odvolaní žalovaného 1/,

ktoré mu bolo poskytnuté k nahliadnutiu až na pojednávaní dňa 17. 06. 2024 a nebolo mu pred tým
doručené. Nakoľko sa jednalo o kľúčový dôkaz, ktorým žalovaný 1/ zdôvodňoval nedôvodnosť žaloby,
bol súd prvej inštancie povinný poskytnúť žalobcovi minimálne 5 dňovú lehotu na vyjadrenie k danému
dôkazu. Napriek skutočnosti, že vykonanie uvedených dôkazov bolo pre objasnenie skutkového a
právnehostavukľúčové,súdprvejinštancievšetkynávrhynadoplneniedokazovaniazamietol.Súdprvej

inštancie pritom návrhy na vykonanie dokazovania zamietol napriek tomu, že vo veci nikdy nevyhlásil
koncentráciu konania. Mal za to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý bez predchádzajúceho vyhlásenia
koncentrácie konania zamietol všetky žalobcove návrhy na vykonanie dokazovania, je v rozpore so
zákonom a ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej súd nemá rozhodovať formalisticky, ale spravodlivo.
Súd prvej inštancie postupom, ktorým zamietol jeho návrhy na vykonanie dokazovania, naplnil odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že určí, že rozhodnutie spoluvlastníkov, prijatév bližšie nezistený deň v mesiaci máj v roku 2022, vybudovať vodovodnú a kanalizačnú prípojku na
pozemku, ktorý sa nachádza v kat. úz. H., obec F., L. F., ktorý je evidovaný Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C KN”, parc. č. XXXX/X, ostatná

plocha o výmere 175 m2, je neplatné. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ v podaní zo dňa 02. 08. 2024.
Žalobu považovali za procesne neprípustnú, nakoľko možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti

rozhodnutia spoluvlastníkov nevyplýva z osobitného predpisu. Právny názor žalobcu, že z uznesenia
Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/6/2023-176 zo dňa 31. 01. 2023 má vyplývať možnosť podania
žaloby, podľa ich názoru, neobstojí, nakoľko z predmetného uznesenia vyplýva len to, že konanie vo
veci samej by malo byť „o určovacej žalobe prehlasovaného spoluvlastníka o zmene spoločnej veci”,
čím súd myslel hmotnoprávne krytú žalobu o nepripustenie dôležitej zmeny veci v zmysle ust. § 139 OZ.
Proces rozhodovania spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej a kanalizačnej prípojky považovali za plne

súladný so zákonom a s ustálenou judikatúrou. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania boli zo strany
prvoinštančného súdu zamietnuté v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a s ustálenou judikatúrou,
nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť predmetom dokazovania vykonaním dôkazov navrhnutých zo strany
žalobcu, by nemohli mať žiadny vplyv na zjavnú procesnú neprípustnosť žaloby a ich vykonanie by bolo
nehospodárne.

18. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ sa s tvrdením žalobcu o údajnej svojvôli súdu prvej inštancie pri
vyslovení záveru o procesnej neprípustnosti žaloby nestotožnili a mali za to, že súd prvej inštancie
pri vyslovení tohto záveru postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a s ustálenou
judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov

spoločnej veci nespadá pod hmotnoprávne ust. § 139 ods. 3 OZ, ale ide o (hmotnoprávne „nekrytú“)
žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP, teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti. Rozhodnutia o
určenie právnej skutočnosti sa možno domáhať len vtedy, ak možnosť podania takejto žaloby vyplýva z
osobitného predpisu. Procesne prípustnou (predmetným hmotnoprávnym ustanovením „krytou“) je teda
(samozrejme najmä za splnenia základného predpokladu, že zmena veci, o ktorej má súd rozhodnúť,

je dôležitá) výlučne žaloba o určenie neprípustnosti dôležitej zmeny veci, nie však žaloba o určenie
neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej veci. Súd prvej inštancie sa podľa ich názoru s
procesnou (ne)prípustnosťou žaloby náležite vysporiadal v bode č. 14 rozsudku zohľadniac okrem
petitu žaloby aj jej obsah, s ohľadom na čo považujú rozsudok za vecne správny. K žalobcom tvrdenej
argumentáciio„nemožnostidomáhaťsanepripusteniadôležitejzmenyveciinak,nežurčovacoužalobou

možno uviesť, že je zjavne právne nesprávna. Žalobca sa v konečnom dôsledku domáha odstránenia
drobnej stavby - vodovodnej a kanalizačnej prípojky umiestnenej pod povrchom pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere 175 m2, nachádzajúceho sa v okrese Nitra, v obci
F., v katastrálnom území H., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom (ďalej len „spoločný pozemok“), čo nepochybne môže aj bez akejkoľvek

ingerencie civilného súdu - uvedené je zrejmé z príslušných ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. stavebný
zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). S ohľadom na uvedené
považujú žalobu za snahu preniesť právomoc stavebného úradu na civilný súd a suplovať prostriedky
právnej ochrany v správnom práve civilnou žalobou. V reakcii na opätovnú recykláciu niekoľkokrát
vyvráteného argumentu žalobcu o údajnom rozpore vodovodnej a kanalizačnej prípojky s Územným

plánom mesta Nitra odkázali na svoje skoršie vyjadrenia s tým, že o (ne)súlade stavby s územným
plánom rozhoduje príslušný stavebný úrad, nie civilný súd.

19. K argumentu, že prípustnosť určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c/ CSP vyplýva aj z uznesenia
Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/6/2023-176 zo dňa 31. 01. 2023, uviedli, že je predmetné uznesenie

zo strany žalobcu značne dezinterpretované a vyplýva z neho, že konanie vo veci samej by malo byť „o
určovacejžalobeprehlasovanéhospoluvlastníkaozmenespoločnejveci”,čímsúdmyslelhmotnoprávne
krytú žalobu o nepripustenie dôležitej zmeny veci v zmysle ust. § 139 OZ, na rozdiel od žaloby o určenie
neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov. Z uznesenia však žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobca
by mal v konaní vo veci samej žalovať o určenie neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov vybudovať

vodovodnú a kanalizačnú prípojku, čo je z procesného hľadiska neprípustné. S ohľadom na uvedené
mali za to, že súd prvej inštancie v žiadnom prípade nekonal v rozpore so závermi Krajského súdu
v Nitre a konal v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a s ustálenou judikatúrou. Žalobca sa
domáha toho, aby stavebný úrad na podklade údajného rozporu s Územným plánom mesta Nitra (čoje navyše len tvrdenie žalobcu nemajúce oporu v žiadnom rozhodnutí správneho orgánu), ktorý má
podľa názoru žalobcu posudzovať civilný súd v konaní o žalobe, rozhodol o odstránení vodovodnej a
kanalizačnej prípojky. Vyriešenie otázky, či je vodovodná a kanalizačná prípojka v rozpore s územným

plánom alebo nie, ako aj rozhodnutie o možnosti dodatočnej legalizácie vodovodnej a kanalizačnej
prípojky, je meritom stavebného (správneho), nie civilného konania. S ohľadom na uvedené je krajne
nelogické, ba priam až absurdné, aby o možnosti legalizácie vodovodnej a kanalizačnej prípojky (resp.
o jej odstránení) rozhodoval (ako o predbežnej otázke pre rozhodnutie v stavebnom konaní) civilný súd,
ako to (neprípustne) požaduje žalobca.

20. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu zákonnosti priebehu prijatia rozhodnutia
o zmene spoločného pozemku uviedli, že samotný proces prijatia rozhodnutia spoluvlastníkov nebol
medzi stranami sporu sporný – nevedno ohľadom čoho mal teda súd prvej inštancie vykonávať
výsluchy žalovaných (žalobca návrh výsluchu žalovaných síce navrhol, avšak dôvody ich výsluchu
žiadnym spôsobom nešpecifikoval). Žalobca totiž nespochybňoval samotný skutkový priebeh prijatia

rozhodnutia, len proces prijatia rozhodnutia kvalifikoval ako právne nesprávny, keď ustanovenia
týkajúce sa rozhodovania spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou vykladá tak, že
„preferovanou alternatívou“ alebo dokonca „povinnosťou“ spoluvlastníkov je dosiahnutie dohody
všetkých spoluvlastníkov a rozhodovanie na základe princípu majority možno aplikovať až po tom,
čo došlo k pokusu o dosiahnutie dohody všetkých spoluvlastníkov. Výklad žalobcu výrazne presahuje

rámec platnej právnej úpravy a nemá žiadnu oporu v ustálenej judikatúre. Žalobca si navyše pokus
o dosiahnutie dohody extenzívne vykladá ako osobné rokovania na schôdzi spoluvlastníkov, pričom
podľa odbornej literatúry sa v praxi pokus o dohodu spoluvlastníkov prejavuje len v možnosti vyjadrenia
sa každého spoluvlastníka k rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou, ktorú spoluvlastníkom
nikto neupieral (čo nikto zo spoluvlastníkov v prvoinštančnom konaní nespochybnil a žalobca možnosť

vyjadriť sa k rozhodnutiu spoluvlastníkov dokonca sám využil). Vzhľadom na nespornosť priebehu
prijatia rozhodnutia spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej a kanalizačnej prípojky teda súd nemal
žiadny dôvod výsluchy žalovaných vykonávať. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný 8/ „tvrdenia
o nezákonnom prijatí rozhodnutia v celom rozsahu potvrdil“, tak neevidujú žiadne tvrdenie žalovaného
8/, ktoré by malo čo i len náznakom potvrdzovať nezákonnosť rozhodnutia spoluvlastníkov o zriadení

vodovodnej a kanalizačnej prípojky a žalobca sa v odvolaní ani len neunúval uviesť, akou dedukciou
k svojim záverom dospel. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, hlavným dôvodom zamietnutia výsluchov
žalovaných bolo, že skutočnosti zistené pri prípadnom výsluchu žalovaných by nemohli nič zmeniť na
zjavnej procesnej neprípustnosti žaloby a vykonaním výsluchu celkovo trinástich žalovaných by došlo
k absolútne nedôvodnému predlžovaniu súdneho konania. Tvrdenie žalobcu, že okrem samotného

žalovaného 1/ priebeh prijatia „rozhodnutia o zmene spoločného pozemku tvrdeného v žalobe žiaden z
ďalších spoluvlastníkov nepoprel a uvedené tvrdenie je preto vo vzťahu k spoluvlastníkom nesporným“,
je zo strany žalobcu nepochopením rozdielu medzi vznášaním substancovaných skutkových tvrdení
strán sporu a ich popretím ako prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany na strane jednej a ich
substancovaním(právnoukvalifikáciou)nastranedruhej.Prirovnanierozhodnutiaozriadenívodovodnej

a kanalizačnej prípojky k „podpisovej akcii“ žalovaného 1/ ani nie je skutkovým tvrdením, ale len laickým
pomenovaním procesu prijímania rozhodnutia spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej a kanalizačnej
prípojky zo strany žalobcu vychádzajúce z nepochopenia obsahu a právnych náležitostí tohto právneho
úkonu. Samotný proces (skutkový dej) prijímania rozhodnutia spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej a
kanalizačnej prípojky bol zo strany žalovaného 1/ podrobne skutkovo popísaný, pričom (naopak) práve

žalobca priebeh prijatia rozhodnutia žiadnym spôsobom nespochybnil. To, ako žalobca priebeh prijatia
rozhodnutia o spoločnej veci pomenuje, interpretuje alebo právne kvalifikuje, však nemožno zamieňať so
vznesením skutkových tvrdení zároveň pripisujúc protistrane neexistujúcu „sankciu“ za to, že na právnu
kvalifikáciu žalobcu nereaguje alebo sa s ňou nestotožní, čo navyše tiež nie je pravda, nakoľko žalovaní
1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ opakovane priebeh prijatia rozhodnutia spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej

a kanalizačnej prípojky právne kvalifikovali. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v bode č. 17 odvolania, že
„toto je preukázané aj tým, že skutkové tvrdenia žalobcu okrem žalovaného 1/ žiaden ďalší spoluvlastník
nepoprel“, uviedli, že nie je zrejmé, aké tvrdenia má žalobca na mysli. Ak však žalobca mieni ním
vyslovený právny názor, že „ostatní spoluvlastníci žiadnu vôľu prijať rozhodnutie o zmene spoločného
pozemku nikdy nemali“, tak jeho argument o nepopretí tohto jeho právneho názoru sa v žiadnom prípade

nezakladánapravde.Kprejavuvôlespoluvlastníkovvsúvislostisichrozhodnutímozriadenívodovodnej
a kanalizačnej prípojky sa žalovaný 1/ vyjadril celkom vyčerpávajúco v predchádzajúcich vyjadreniach,
pričomostatnížalovaní(žalovaní2/,3/,7/,10/a11/)sastoutoargumentáciouvcelomrozsahustotožnili.21. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov uviedli, že proces prijímania rozhodnutia spoluvlastníkov o
zriadení vodovodnej a kanalizačnej prípojky bol zo strany žalovaných 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ podrobne
skutkovo popísaný, pričom žalobca priebeh prijatia rozhodnutia žiadnym spôsobom (okrem ničím

nepodloženej argumentácie o tom, že spoluvlastníci „nemali žiadnu vôľu prijať rozhodnutie o zmene
spoločnej veci“, ktoré žalobca navyše vzniesol až v odvolaní), nespochybnil. Vykonanie žalobcom
navrhovaných dôkazov bolo zamietnuté, nakoľko na právnom posúdení veci - na neprípustnosti
podanej žaloby, by to nič nezmenilo. Žalobca v návrhu na vykonanie dokazovania žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, aká skutočnosť sa má vôbec výsluchmi žalovaných preukázať. Ak teda žalobca

pri návrhu na vykonanie dokazovania riadne neuviedol, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú
preukázať, súd nebol povinný ním navrhované dôkazy vykonať.

22. K neposkytnutiu minimálne 5-dňovej lehoty na predloženie vyjadrenia k rozhodnutiu Regionálneho
úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra o odvolaní žalovaného 1/, ktoré mu bolo poskytnuté k
nahliadnutiu až na pojednávaní dňa 17. 06. 2024 a nebolo mu predtým doručené a k jeho tvrdeniu, že

sa jednalo o kľúčový dôkaz, ktorým žalovaný 1/ zdôvodňoval nedôvodnosť žaloby, uviedli, že vyššie
uvedené tvrdenia považujú za zjavne účelové. Je zrejmé, že žalobca žiadal o poskytnutie lehoty na
vyjadrenie sa k dokumentu doručenému na pojednávaní v snahe o ďalšie odročenie pojednávania.
Žalobcovo tvrdenie, že sa jednalo o kľúčový dôkaz, ktorým žalovaný 1/ zdôvodňoval nedôvodnosť
žaloby, žalobca nielenže ničím nepodložil na pojednávaní zo dňa 17. 06. 2024, ale v odvolaní sa k

uvádzanému dokumentu vôbec nevyjadril a dokonca v odvolaní ani len neuvádza, v čom mal byť
navrhovaný dôkaz „kľúčový“ a akým spôsobom by mohol čo i len hypoteticky vplývať na rozhodnutie
prvoinštančného súdu vo veci. Argumentáciu žalobcu o povinnosti súdu poskytnúť mu päťdňovú lehotu
na vyjadrenie sa k dôkazu považujú takisto za právne ničím nepodloženú, nakoľko zo žiadneho
ustanovenia CSP súdu takáto povinnosť nevyplýva. Dôkazy sa vykonávajú na pojednávaní, a to aj

listinné, čo vyplýva zo zásady ústnosti a verejnosti civilného sporového konania. Potreba poskytnutia
lehoty strane sporu na oboznámenie sa s vykonanými dôkazmi a na vyjadrenie sa k ich obsahu je taktiež
výlučne na posúdení súdu, ktorý ju posudzuje v závislosti od povahy dôkazu a od jeho významu pre
konanie.

23. Argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie návrhy na vykonanie dokazovania zamietol napriek
tomu, že vo veci nikdy nevyhlásil koncentráciu konania, považovali za neopodstatnenú a navyše úplne
irelevantnú, nakoľko primárnym dôvodom odmietnutia vykonania dôkazov nebol ich oneskorený návrh,
ale skutočnosť, že nemohli mať žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. Odhliadnuc od vyššie
uvedeného, povinnosť „vyhlásenia koncentrácie“ zo strany súdu z CSP nevyplýva.

24. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a aby priznal
žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 24. 09. 2024 trval na tom, že určovacia žaloba

prehlasovaného spoluvlastníka podľa ust. § 139 ods. 3 OZ, bola jedinou procesne prípustnou formou
obrany pred nezákonným postupom žalovaného 1/, ktorý si svojvoľne postavil na spoločnom pozemku
vodovodnú a kanalizačnú prípojku. Možnosť podania žaloby vyplýva jednak z osobitného predpisu - ust.
§ 139 ods. 3 OZ, predovšetkým však priamo z uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. 12Co/6/2023-176
zo dňa 31. 01. 2023. Uvedený záver Krajského súdu v Nitre (ktorý bol pre prvostupňový súd záväzný)

jednoznačne preukazuje prípustnosť uplatnenej formy žaloby na daný prípad. Pokiaľ aj súd prvej
inštancie prijal záver o nesprávnej formulácii petitu (žalobca je presvedčený, že je správna), tak toto
nemohlo byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. CSP totiž nie je založený na zásade
prísnej formálnosti. Súd má pri nesprávnej formulácii petitu v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby
zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. S

ohľadom na citovanú prípustnosť podanej žaloby podľa osobitného predpisu ako aj uznesenia Krajského
súdu v Nitre mal za to, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade
so svojimi zákonnými povinnosťami, rozhodnutie bolo predčasné, pričom žalovaný 1/ túto skutočnosť
vo svojom vyjadrení nedokázal žiadnym spôsobom vyvrátiť.

26. Žalobca už od podania žaloby neustále opakuje, že z dôvodu porušenia ust. § 139 ods. 2 OZ
podľa jeho názoru žiadne rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov o vybudovaní vodovodnej a kanalizačnej
prípojky na spoločnom pozemku nikdy prijaté nebolo. To bolo napokon aj v konaní nesporným, nakoľko
okrem žalovaného 1/ túto skutočnosť žiaden zo žalovaných nerozporoval. Už v žalobe pritom uvádzal,že má podozrenie, že zo strany viacerých žalovaných nemuselo ísť o slobodné rozhodnutie prijaté pri
vedomí všetkých podstatných okolností. Pri tak netransparentnom postupe, aký zvolil žalovaný 1/, totiž
nebolo vôbec jasné, či žalovaný 1/ neuvádzal cielene žalovaných do omylu, resp. či iným spôsobom

neovplyvňoval slobodné rozhodovanie žalovaných a to bez prítomnosti ostatných spoluvlastníkov
(vrátane žalobcu). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že z jeho strany nešlo o námietku procesnú, ale o
námietkuhmotnoprávnu,spochybňujúcuajskutkovýpriebehprijatia„rozhodnutia”,ktorejpreukázanieby
malo za následok povinnosť súdu vyhovieť podanej žalobe. To bolo aj dôvodom, prečo v konaní navrhol
vypočuť všetkých žalovaných, nakoľko bez ich osobného výsluchu nebolo možné ustáliť skutkový

priebeh „prijatia rozhodnutia” o vybudovaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky na spoločnom pozemku.
Tým, že súd prvej inštancie svojvoľne účastníkov konania k podstatným skutočnostiam nevypočul, je
napadnuté rozhodnutie automaticky vydané na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Argumenty žalovaného 1/ tento dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevyvrátili.

27. Vo zvyšnej časti svojho vyjadrenia žalovaný 1/ opakovane tvrdí, prečo podľa jeho záveru bol
na vybudovanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky oprávnený. Žalovaný 1/ však úplne ignoruje, že
sám do konania predložil vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá v rámci svojho
stanoviska zo dňa 25. 01. 2024 žalovanému 1/ odpovedala, že má ísť o stavbu uskutočnenú nad
rámec oznámenia (nad rámec súhlasu), teda reálne o stavbu nepovolenú. S ohľadom na uvedené

považoval žalobca duplicitné vyjadrovanie sa k preukázateľne nepravdivým tvrdeniam žalovaného 1/
za nadbytočné.

28. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/ v následnom vyjadrení poukázali na to, že žalobca v žalobe evidentne
žiada, aby súd určil, že rozhodnutie spoluvlastníkov o zriadení vodovodnej a kanalizačnej prípojky

umiestnenej pod povrchom pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X – ostatná plocha o výmere 175 m2,
nachádzajúceho sa v okrese Nitra, v obci F., v katastrálnom území H., zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, je neplatné. Z vyjadrení žalobcu v
konaní žiadnym spôsobom nevyplýva iný (hoci formálne inak pomenovaný) úmysel. Žalobcovo tvrdenie,
že súd by mal pokračovať v konaní aj pri nesprávne formulovanom petite, teda v žiadnom prípade

nemôže obstáť, nakoľko ani po zapojení extrémnej miery fantázie nie je možné „rozlúštiť“, o čom (o
akom petite) by mal súd podľa mienky žalobcu vlastne rozhodovať. Žalobca od zmeny žaloby až do
odvolacej repliky v každom podaní opakoval rovnaký žalobný petit. Ani len v odvolaní, po tom ako už
poznal odôvodnenie rozsudku a výhrady súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, petit
nespresnil, ako by mal znieť, aby bol súladný s ustálenou judikatúrou. Zo žiadneho podania žalobcu

nevyplýva, že by jeho úmyslom bolo docieliť rozhodovanie súdu o inej otázke, než akú formuloval v
žalobnom petite v znení zmenenej žaloby. Žalobca sa petit neusiloval nijako pozmeniť, korigovať, hoci
súd prvej inštancie ho pred pojednávaním zo dňa 17. 06. 2024 upozornil na to, že žaloba predstavuje
tzv. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá musí vyplývať z osobitného právneho predpisu, inak je
procesne neprípustná. Žalobca navyše petit žaloby v priebehu konania sám zmenil, takže tvrdenie, že

súd prvej inštancie má žalobný petit abstrahovať z obsahu žaloby, zjavne nemôže obstáť. Ak žalobca v
priebehu konania petit žaloby zmenil, je dokonca úplne irelevantné, akým spôsobom žalobca formuloval
petit v pôvodnej žalobe, nakoľko ho po jej podaní zmenil. Žalobca tak samostatným procesným úkonom
- zmenou žaloby zo dňa 30. 01. 2024, ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 03. 2024 pripustil,
úplnezjavneanepochybneformuloval,čojejpodanímžiada.Niejepovinnosťou,badokoncaaniprávom

súdu konštruovať žalobný petit namiesto žalobcu, ani žalobcu inštruovať, akým spôsobom má petit
pozmeniťaleboformulovať.Povinnosťsformulovaťžalobnýpetitjeprocesnoupovinnosťoužalobcuanie
povinnosťousúdu.Žalobcanemôževymedzeniesvojhožalobnéhonárokuponechaťnasúd,alemusího
sámvyjadriťvpresnesformulovanompetite.Jetotižvýlučnenavôližalobcu,akýnárokuplatňuje,vakom
rozsahu (väčšom či menšom) ho uplatňuje, prípadne, či na základe tých istých skutočností vyvodzuje

rôzne (viaceré) nároky. Ak by sa aj súd priklonil k právnemu názoru, že žalobu bolo možné subsumovať
pod hmotnoprávne ust. § 139 ods. 3 OZ, tak z príslušných ustanovení OZ vyplýva, že ako podmienku
procesnej prípustnosti žaloby o nepripustenie dôležitej zmeny veci súd skúma, či je spoluvlastník aktívne
vecne legitimovaný na jej podanie (t. j. v našom prípade, či zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky
predstavuje tzv. dôležitú zmenu veci). Ak totiž išlo o „bežné” rozhodnutie o hospodárení so spoločnou

vecou, súd by mohol na návrh spoluvlastníka (žalobcu) rozhodnúť len vtedy, ak pri rozhodovaní nastala
rovnosť hlasov, alebo ak by spoluvlastníci nedosiahli väčšinu. Ak však väčšina spoluvlastníkov rozhodla
o hospodárení so spoločnou vecou, prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť
a nemôže sa úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou. Ak by teda ajodvolací súd pripustil, že žalobu by bolo možné subsumovať pod hmotnoprávne ust. § 139 ods. 3 OZ,
tak netreba opomínať, že súd prvej inštancie v rozsudku prijal záver o tom, že zriadenie vodovodnej
a kanalizačnej prípojky dôležitou zmenou veci nebolo. V dôsledku uvedeného žalobca nebol a nie je

aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle ust. § 139 ods. 3 OZ pre nenaplnenie procesných
podmienok na jeho strane a je zároveň povinný sa rozhodnutiu väčšiny spoluvlastníkov týkajúcemu sa
zriadenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky podriadiť.

29. Zotrvali na tom, že žalobca nespochybňoval samotný skutkový priebeh prijatia rozhodnutia, len

proces prijatia rozhodnutia kvalifikoval ako právne nesprávny, argumentujúc tým, že „preferovanou
alternatívou“ alebo dokonca „povinnosťou“ spoluvlastníkov je dosiahnutie dohody všetkých
spoluvlastníkov a rozhodovanie na základe princípu majority možno aplikovať až po tom, čo došlo k
pokusu o dosiahnutie dohody všetkých spoluvlastníkov. Žalobca si navyše pokus o dosiahnutie dohody
extenzívne vykladá ako osobné rokovania na schôdzi spoluvlastníkov, pričom podľa odbornej literatúry
savpraxipokusodohoduspoluvlastníkovprejavujelenvmožnostivyjadreniasakaždéhospoluvlastníka

k rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou, ktorú spoluvlastníkom nikto neupieral.

30. Žalobca však žiadnym spôsobom nespochybnil, že:
a) dňa 04. 05. 2022 žalovaný 1/ prostredníctvom emailovej správy oznámil ostatným podielovým
spoluvlastníkom spoločného pozemku jeho zámer realizácie vodovodnej a kanalizačnej prípojky a

zároveň ostatných podielových spoluvlastníkov požiadal o udelenie súhlasu s jej realizáciou;
b) v dňoch 06. 05. 2022 až 13. 05. 2022 udelili žalovanému 1/ súhlas so zriadením vodovodnej a
kanalizačnej prípojky nasledovní spoluvlastníci spoločného pozemku:
- žalovaný 2/, A. I. J., ktorého spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/5 z celku;
- žalovaná 3/, E. L., ktorej spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 8/35 z celku;

- žalovaná 4/, A. N. O., ktorej spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/105 z celku;
- žalovaná 5/, M. Q. I., ktorej spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/105 z celku;
- žalovaný 6/, A. S. O. M., ktorého spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/105 z
celku;
- žalovaná 7/, S. B., ktorej spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/35 z celku;

- žalovaný 10/, A. O. P., ktorého spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/70 z celku;
- žalovaná 11/, Q. P., ktorej spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 3/70 z celku a
- so zriadením vodovodnej a kanalizačnej prípojky samozrejme súhlasil aj sám žalovaný 1/, ktorého
spoluvlastnícky podiel k spoločnému pozemku predstavuje 1/5 z celku. Celkový súčet veľkosti
spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, ktorí súhlasili so zriadením vodovodnej a kanalizačnej

prípojky, teda predstavoval viac ako 74 % z celkového počtu podielových spoluvlastníkov spoločného
pozemku.

31. K žalobcovmu podozreniu, že zo strany žalovaných „nemuselo ísť o slobodné rozhodnutie prijaté
pri vedomí všetkých prijatých okolností“, nemožno v kontexte CSP vnímať ani ako skutkové tvrdenie

– je len podozrením, ktoré navyše v konaní nebolo a nie je podložené žiadnymi reáliami. Zároveň
netreba opomínať, že žiadny zo spoluvlastníkov, ktorí žalovanému 1/ súhlas z realizáciou vodovodnej
a kanalizačnej prípojky udelili, bezvýhradnosť a slobodu pri udeľovaní ich súhlasu ani len náznakom
nespochybnili. A. G. B., A. I. J., E. L., S. B., A. O. P., Q. P., ktorých spoluvlastnícke podiely k spoločnému
pozemku predstavujú viac ako 7/10 z celku, sa navyše celkom evidentne a v celom rozsahu stotožnili

so všetkými tvrdeniami a s argumentáciou žalovaného 1/ v súdnom konaní. Ak by teda aj žalobca
(hypoteticky – ak by vôbec v súdnom konaní vzniesol skutkové tvrdenia, ktoré by bezvýhradnosť súhlasu
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov spoločného pozemku spochybňovali) spochybnil bezvýhradnosť
súhlasu žalovanej 4/, žalovanej 5/ a aj žalovaného 6/ so zriadením vodovodnej a kanalizačnej prípojky,
súčet ich spoluvlastníckych podielov k spoločnému pozemku bol zanedbateľný (3/105 z celku), v

dôsledku čoho by táto skutočnosť na (ne)dôvodnosť žaloby (a to ani v jej pôvodnom znení, vonkoncom
nie po zmene žalobného petitu) nemala absolútne žiadny vplyv. Pokiaľ by aj existovalo podozrenie,
že súhlas žalovanej 4/, žalovanej 5/ a žalovaného 6/ bol daný s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou
rezerváciou), tak na vnútornú výhradu sa pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu neprihliada.
Súd prvej inštancie správne v rozsudku konštatoval, že skutočnosti zistené pri prípadnom výsluchu

žalovaných by nemohli nič zmeniť ani na zjavnej procesnej neprípustnosti žaloby a vykonaním výsluchu
celkovo trinástich žalovaných by došlo k absolútne nedôvodnému predlžovaniu súdneho konania.32. Žalovaný 1/ naďalej trvá na tom, že vodovodnú a kanalizačnú prípojku bol oprávnený po obdržaní
oznámenia mesta Nitra zo dňa 05. 08. 2022 realizovať v celom jej rozsahu, nakoľko bola z jeho
strany riadne (za dodržania príslušných zákonných ustanovení) ohlásená a mesto Nitra žiadne zákonné

ustanovenieneoprávňovalopostupovaťinak,nežsrealizáciouohlasovanejdrobnejstavby–vodovodnej
a kanalizačnej prípojky vysloviť súhlas. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ako konštatoval O. Q.,
vodovodná a kanalizačná prípojka mohla a mala byť povolená v celom jej rozsahu. Ak by aj správne
orgány v ďalších správnych konaniach dospeli k tomu, že povolená v celom rozsahu nebola, tak
táto skutočnosť by nemala na platnosť rozhodnutia spoluvlastníkov spoločného pozemku o zriadení

vodovodnej a kanalizačnej prípojky žiadny vplyv. Splnenie podmienok dodatočnej legalizácie stavieb
posudzuje príslušný stavebný úrad, nie civilný súd. Tvrdenia žalobcu v tomto smere považujú len
za generovanie ďalších irelevantných tvrdení v snahe zahltiť súd balastnými informáciami, odvádzať
pozornosť od merita veci a docieliť, aby rozhodovaciu činnosť správnych orgánov suploval civilný súd.

33. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným určenia, že súd dôležitú zmenu spoločnej
veci - pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. H., obec F., L. F., evidovanom Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX, parcela reg. C, parc. č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere 175 m2
spočívajúcu v zaťažení pozemku bremenom - vodovodnou prípojkou a kanalizačnou prípojkou len pre

žalovaného 1/, nepripúšťa. Následne v priebehu konania žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na
pripustenie zmeny petitu žaloby a súd prvej inštancie uznesením č. k. 12C/26/2023-397 zo dňa 21. 03.
2024 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že rozhodnutie spoluvlastníkov, prijaté
v bližšie nezistený deň v mesiaci máj v roku 2022, vybudovať vodovodnú a kanalizačnú prípojku na
pozemku, ktorý sa nachádza v kat. úz. H., obec F., okres F., ktorý je evidovaný Okresným úradom Nitra,

katastrálnym odborom v liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C KN“, parc. č. XXXX/X, ostatná
plocha o výmere 175 m2, je neplatné.“ Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako podielový spoluvlastník
spoločného pozemku parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 175 m2 žalovanému 1/ neudelil súhlas
na vykonanie dôležitej zmeny spoločného pozemku - vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej prípojky
preto,žespoločnýpozemokpriamosusedíspozemkom,naktoromvybudovalplotshodnotou74.477,66

eur. Ak sa základ plotu alebo plot poruší, môže byť výrazne poškodená statika plotu aj celého pozemku
(pôda sa reálne môže zosunúť a plot sa môže zrútiť). Požadoval od žalovaného 1/ statický posudok,
žalovaný 1/ mu nevyhovel. Žalovaný 1/ získal súhlas väčšiny spoluvlastníkov so zriadením vodovodnej
a kanalizačnej prípojky, pričom žalobca namieta platnosť tohto úkonu.

35. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný 1/, ktorý považoval žalobu za procesne neprípustnú,
nedôvodnú. Uviedol, že zriadenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky nie je dôležitá zmena veci a
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Písomne sa vo veci vyjadrili aj žalovaní
2/, 3/, 7/, 10/ a 11/, ktorí v podaní zo dňa 19. 05. 2023 vyjadrili súhlas s argumentáciou žalovaného 1/
s tým, že udelili žalovanému 1/ bezvýhradný súhlas so zriadením vodovodnej a kanalizačnej prípojky.

36. K podanej žalobe sa písomne vyjadrili aj žalovaný 8/ a žalovaná 9/ s tým, že nedali písomný súhlas
na umiestnenie prípojky vody a kanalizácie v telese spoločnej cesty.

37. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu

žalobcom podaného odvolania je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

38. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie v
prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje, vrátane citácie právnych predpisov

súdu prvej inštancie vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.39. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že podaná žaloba
po jej zmene, tak ako je formulovaný petit žaloby, keď žalobca žiada určiť, že rozhodnutie podielových
spoluvlastníkov vybudovať vodovodnú a kanalizačnú prípojku je neplatné, je žalobou o určenie právnej

skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvej
inštancie. Aj odvolací súd je toho názoru, že takto formulovaná žaloba nie je procesne prípustná, pretože
jej možnosť podania nevyplýva z osobitného predpisu. Postup súdu prvej inštancie v tomto prípade
nepredstavuje žiaden prílišný formalizmus, či svojvoľné konanie, ale len postup v súlade s príslušnými
ustanoveniami CSP. Žalobca úplne jasne a nepochybne formuloval, čo žiada, keď žiadal určiť, že

je rozhodnutie podielových spoluvlastníkov neplatné. Nie je povinnosťou súdu vytvárať žalobný petit
namiesto žalobcu, ani žalobcu poučovať, akým spôsobom má petit pozmeniť alebo formulovať, aby
mohol byť v konaní úspešný. Povinnosť sformulovať žalobný petit je procesnou povinnosťou žalobcu.
Žalobca navyše petit žaloby v priebehu konania sám zmenil a začal sa domáhať určenia neplatnosti
rozhodnutia podielových spoluvlastníkov, pričom ním formulovaný petit nijako neupravil, a to ani na
základe upozornenia súdu prvej inštancie na pojednávaní nariadenom na deň 17. 06. 2024 na to,

že žaloba predstavuje tzv. žalobu o určenie právnej skutočnosti a takýto typ žaloby musí vyplývať z
osobitného právneho predpisu. V tomto prípade nie je možné, podľa názoru odvolacieho súdu, podriadiť
žalobcom podanú žalobu pod ust. § 139 ods. 3 OZ, ktorou sa je možné domáhať, aby o dôležitej zmene
spoločnej veci rozhodol súd, nakoľko sa o takúto žalobu po žalobcom vykonanej zmene žaloby celkom
zjavne nejedná. Vychádzajúc z ustanovenia § 139 ods. 3 OZ môže prehlasovaný podielový spoluvlastník

žiadať súd, aby rozhodol o dôležitej zmene spoločnej veci. V týchto prípadoch ide o konštitutívne
rozhodnutie súdu (v prípadoch podľa ust. § 139 ods. 2 a 3 OZ), keď súd neurčuje neplatnosť rozhodnutia,
ale jeho zmyslom je vyriešenie konkrétnej nezhody medzi spoluvlastníkmi, teda súd vo výroku rozsudku
konkrétne rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou, resp. o dôležitej zmene spoločnej veci.
V prípade žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia podľa § 137 písm. d/ CSP ide o deklaratórne

rozhodnutie súdu, čiže aj uvedené zvýrazňuje rozdielnosť toho, čoho sa domáhal žalobca oproti žalobe
podanej v zmysle ust. § 139 ods. 3 OZ. Ani z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 12Co/6/2023-176
zo dňa 31. 01. 2023, na ktoré poukazoval žalobca, nevyplýva, že by mal žalobca postupovať v konaní
spôsobom, akým postupoval, keď žaloval o určenie neplatnosti rozhodnutia spoluvlastníkov vybudovať
vodovodnú a kanalizačnú prípojku, čo nie je, ako už bolo vyššie uvedené, z procesného hľadiska

prípustné. Preto súd prvej inštancie správne žalobu ako procesne neprípustnú zamietol. Navyše je
odvolací súd toho názoru, že realizácia vodovodnej a kanalizačnej prípojky nepredstavuje dôležitú
zmenu spoločnej veci, ale spadá len pod režim bežného hospodárenia so spoločnou vecou. Zriadenie
prípojky nepredstavuje zmenu právnej či vecnej podstaty spoločnej veci, či zmenu funkčného využitia
spoločnej veci, ktorým má byť v tomto prípade prechod či prejazd spoluvlastníkov motorovým vozidlom

k ich pozemkom. Ani prípadná existencia dôležitej zmeny spoločnej veci by však v tomto prípade nič
nezmenila na závere o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu.

40. Za tohto stavu súd prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania výsluchom žalovaných, nakoľko by to nič nezmenilo na právnom posúdení veci a na

procesnej neprípustnosti podanej žaloby. Odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne nezákonnosti
v procesnom postupe súdu prvej inštancie. K úvahám a podozreniam žalobcu, že zo strany
žalovaných nemuselo ísť o slobodné rozhodnutie, je možné konštatovať, že ide len o nepodložené
úvahy, či podozrenia, pričom uvedené nezodpovedá skutkovému stavu, predovšetkým súhlasnému
vyjadreniu tých spoluvlastníkov s vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej prípojky, ktorých veľkosť

spoluvlastníckych podielov presahuje 74 % z celkového počtu, ako aj písomným vyjadrením podstatnej
časti spoluvlastníkov (žalovaní 2/, 3/, 7/, 10/, 11/, ktorých spoluvlastnícke podiely predstavujú 7/10 z
celku) v rámci tohto konania, ktorí sa stotožnili s tvrdeniami a argumentáciou žalovaného 1/ vo vyjadrení
zo dňa 19. 05. 2023, a to aj v rovine poskytnutia bezvýhradného súhlasu so zriadením vodovodnej a
kanalizačnej prípojky. Uvedené skutočnosti tak nezodpovedajú tvrdeniu žalobcu, že má ísť výlučne o

rozhodnutiežalovaného1/.Pokiaľideopoukazžalobcunato,žežalovaný8/maltvrdeniaonezákonnom
prijatí rozhodnutia v celom rozsahu potvrdiť, uvedené z vyjadrení žalovaného 8/ nevyplýva.

41. Ako však už bolo vyššie uvedené, nosným dôvodom pre nevykonanie dôkazov je to, že vykonaním
výsluchu žalovaných by došlo k nedôvodnému predlžovaniu súdneho konania a nezmenilo by to záver

o procesnej neprípustnosti žaloby, rovnako ako ani prípadné poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa žalobcu
k rozhodnutiu Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Nitra zo dňa 13. 06. 2024, ktoré
žalobcabezďalšiehobližšiehozdôvodneniapovažovalzakľúčovýdôkaz.Rozsudoksúduprvejinštancie
ani nie je založený na tomto rozhodnutí. Za týchto okolností postup súdu prvej inštancie v tomto prípadenie je možné vyhodnotiť ako nezákonný, či napĺňajúci niektorý z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b/, e/, g/ CSP. Argument žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nevyhlásil koncentráciu
konania nie je tiež relevantný práve z dôvodu, že primárnym dôvodom odmietnutia vykonania dôkazov

nebol ich oneskorený návrh, ale vyššie uvedené skutočnosti.

42. Čo sa týka hospodárenia so spoločnou vecou, je potrebné uviesť, že rozhodovanie o hospodárení
so spoločnou vecou nemá zákonom stanovené formálne požiadavky na priebeh. Odvolací súd sa
stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že ustanovenie § 139 ods. 2 OZ pre

prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú
procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu
obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Dohoda o hospodárení
so spoločnou vecou je teda neformálnym právnym úkonom. Žalobcom poskytnutý výklad týkajúci sa
prijímaniarozhodnutiaspoluvlastníkovjevtomtosmereznačneextenzívnyazozákonnéhozneniaust.§
139 ods. 2 OZ ani nevyplýva. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie dospel aj v tejto časti k správnemu

záveru ohľadom zákonnosti rozhodovacieho procesu o zriadení vodovodnej a kanalizačnej prípojky, keď
o jej zriadení bolo rozhodnuté väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.

43. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaných 1/, 2/, 3/,
7/, 10/ a 11/ o tom, že prípadné vyriešenie otázky, či je vodovodná a kanalizačná prípojka v rozpore

s Územným plánom alebo nie, ako aj rozhodnutie o možnosti dodatočnej legalizácie vodovodnej a
kanalizačnej prípojky, je meritom stavebného (správneho), nie civilného konania.

44. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní
žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie

a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne
zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné. Odvolací súd preto, pokiaľ ide o odvolacie dôvody
uplatnené žalobcom, uvádza, že nedošlo k ich naplneniu. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že
podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania, čo v
tomto prípade odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie reflektuje. Súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie v predmetnej veci, keď správne skonštatoval procesnú
neprípustnosť žaloby žalobcu a neformálnosť procesu prijatia rozhodnutia podielových spoluvlastníkov,

v dôsledku čoho nepovažoval rozhodnutie podielových spoluvlastníkov za absolútne neplatný právny
úkon. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.

45. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti III. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie v zmysle § 386 písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto
výrokom nebola žalobcovi spôsobená ujma, teda nebol vydaný v neprospech žalobcu. Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá ujma na jej
právach, čo je aj tento prípad, keďže uvedeným výrokom nebola žalovanému uložená žiadna povinnosť.

46. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/, 7/, 10/ a 11/, ktorí boli v odvolacom
konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti žalobcovi,
ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Ostatným žalovaným, aj keď boli tiež v odvolacom konaní
úspešní,odvolacísúdnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,keďžesižiadnetrovyneuplatniliaani

im nevznikli. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).