Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200504
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1225200504.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: R. R. Q. Ú. K. P. E. ,
H. M. XX.X.XXXX, R. C. Q. Q., D. B. M. M., M.. O. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: AK Zuzana Gáliková,
s.r.o., IČO: 55 534 619, Nitra, Farská č. 1311/33, za ktorú koná Mgr. Zuzana Gáliková, proti žalovanému:
Z..Q.Z.P.E.V.Š.,H.M.B.XX.X.XXXX,R.C.C.,D.Č..XXXX/XX,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. marca 2025, č.k. 30 C
12/2025-451, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. marca 2025, č.k. 30 C 12/2025-451,
- vo výroku I., ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku II.,
ktorým žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku III., ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu súdny poplatok za podanie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25,- € do troch dní od právoplatnosti uznesenia
na účet Mestského súdu Bratislava IV, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 5.3.2025, č.k. 30 C 12/2025-451, I.
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal; III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu súdny poplatok za podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25,- € do troch dní od právoplatnosti uznesenia
na účet Mestského súdu Bratislava IV. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca sa návrhom
doručeným pôvodne Mestskému súdu Bratislava II dňa 13.2.2025 domáhal nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by bolo žalovanému zakázané priblížiť sa k jeho maloletým deťom N. R., narodená
dňa XX.X.XXXX a Z. R., narodený dňa XX.X.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi
činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky, ako
aj náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že je otcom menovaných maloletých detí, ich matkou je Mgr. B.
E., narodená dňa XX.X.XXXX. Uznesením súdu bol nariadený návrat jeho detí do krajiny ich obvyklého

pobytu, do Rakúskej republiky, pričom v krajine obvyklého pobytu bola matka detí predbežne pozbavená
výkonu rodičovských práv a povinností a tieto boli predbežne zverené do jeho rodičovskej starostlivosti.
Matka detí ale nerešpektovala tieto rozhodnutia a on sa musel opakovane domáhať výkonu rozhodnutia,
ktorý sa zrealizoval až dňa 16.1.2025. Následne deti dňa 18.1.2025 odviezol na oslavu do Eurovei,
avšak odtiaľ odišli, pričom ich matka mala vypnutý telefón; podal preto trestné oznámenie. Nevie kde
sa nachádzajú, ani mu nie je známy ich pobyt. Do všetkých konaní týkajúcich sa jeho detí zasahoval

sústavne žalovaný a taktiež do výkonu rozhodnutia, zhotovil si z neho záznam. Negatívne na nich vplýval
a podnecoval deti k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Žalovaný je v kontakte s jeho deťmi, jehoprítomnosť má na deti veľmi zlý vplyv, zavádza ich ohľadne rodinnej situácie, podnecuje k nenávisti voči
nemu. Deti sú vystavované psychickému týraniu, žalovaný nimi manipuluje a vyvoláva strach
voči nemu, prehlbuje v nich traumu vzniknutú z rodinnej situácie. Žalovaný bol opakovane prítomný pri

jeho pokusoch o prevzatie detí do starostlivosti, rovnako deti neodborne vypočúval, aktívne zasahuje do
jeho vzťahu s deťmi. Listom zo dňa 9.5.2024 vyzval žalovaného na upustenie od protiprávneho konania,
ktoré má negatívny dopad na psychiku jeho detí. Žalovaný trpí psychiatrickou diagnózou. Samotné deti
mali v minulosti psychické problémy a sú pod obrovským psychickým tlakom.

2.1. Uznesenie prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanoveniami § 324, § 325 ods.
1, ods. 2 písm. h/, § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
C.s.p.) a po oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu (výzva na upustenie
od protiprávneho konania zo dňa 9.5.2024; e-maily žalovaného zo dňa 31.1.2025 a dňa 13.6.2024;
e-maily žalobcu zo dňa 17.8.2021, dňa 9.9.2021, dňa 18.8.2021; články zo dňa 24.1.2025 a dňa
25.1.2025; zápisnica zo dňa 28.7.2021, ČVS: ORP-764/1-VYS-B1-2021; e-mail zo dňa 26.5.2021;

čestné vyhlásenie žalovaného z č.l. 33-35; e-mail zo dňa 19.7.2021; čestné vyhlásenie žalovaného zo
dňa 15.8.2021; uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 P 47/2020-2744; rozhodnutie č.k.
13 Ps 116/21i-183 s prekladom; zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 18.1.2025, potvrdenie zo dňa
18.1.2025; zápisnica o výkone rozhodnutia sp.zn. 5 Em 3/2023; vyjadrenie Mgr. B. E. zo dňa 12.5.2023;
multimediálne prílohy - dva zvukové záznamy formátu MP3 vyhotovené dňa 26.4.2023, nahrávky s

maloletými deťmi žalobcu a zvukovo-obrazové záznamy formátu MP4, všetky sú nahraté v informačnom
systéme súdu UBUS) dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keď žalobca nedostatočne osvedčil
rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z osvedčeného skutkového
stavunevyplynulo,žemedzistranamijepotrebnébezodkladneupraviťpomerystrán.Uviedol,žežalobca
navrhol, aby súd „vyžiadal obrazovo-zvukový záznam z výkonu rozhodnutia“, ale tento dôkaz pre účely

rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezabezpečil, pretože to s ohľadom na
prijaté závery bolo nadbytočné. Žalobca tiež, ako účastník daného konania vo veci výkonu rozhodnutia,
mal možnosť zabezpečiť dôkaz nahliadnutím do spisu a poskytnutím súdu v rámci predloženého návrhu.
Do konania predložila viaceré dôkazy aj matka detí, ale nakoľko nie je stranou sporu, na tieto podania
neprihliadol. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, ako aj na to, že žalobca musí svojim návrhom

preukázať, že obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba ktorej
navrhuje uložiť nejakú povinnosť neodkladným opatrením robí faktické alebo právne úkony, ktoré do
práv alebo právom chránených záujmov žalobcu zasahujú, resp. že smerujú k zmareniu
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu musí byť konkrétne
a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia

práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je
základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť,
musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré Civilný sporový poriadok taxatívne vymedzuje
v ustanovení § 326 ods. 1. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.Prvoinštančnýsúddôvodil,žehlavnýmdôvodom

pre zamietnutie návrhu bola absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k podanému
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo
všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z
hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti

vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Dospel
k záveru, že žalobcovi bez ďalšieho nesvedčí aktívna vecná legitimácia, pretože nie je nositeľom
subjektívneho práva voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a o ktorých rozhoduje
v danom konaní. Pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo skutkových tvrdení v
návrhu, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný aktívne zasahuje od začiatku situácie do rodinnej

situácie žalobcu a matky detí a bol prítomní od začiatku pri všetkých pokusoch žalobcu o stretávanie
sa s maloletými, že aktívne aj zasahoval do výkonu rozhodnutia, je v kontakte s maloletými a má
na ne veľmi zlý vplyv. Vzhľadom na to mal podľa návrhu uložiť žalovanému zákaz približovať sa k
maloletým deťom žalobcu, ktorý sa daným návrhom zjavne domáhal toho, aby súd žalovanému uložil
zákaz, aby sa nepribližoval vo vzťahu k jeho deťom, t. j. domáhal sa ochrany v prospech tretej osoby

(čiže v prospech svojich maloletých detí), ktoré nie sú v danom spore žalobcami a v konaní nevystupujú.
Toto bez ďalšieho zakladá dôvod pre zamietnutie návrhu ako takého a dodal ešte, že súd v civilnom
sporovom konaní prejednáva spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv. Strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedkyprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Právo na súdnu ochranu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné uplatňovať v

prospech tretích osôb (v danom prípade v prospech maloletých detí žalobcu), pretože
tie by, bez toho, aby boli účastníkmi sporu, nemohli nijako uplatňovať prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany. Rozhodovalo by sa takpovediac „o nich, bez nich.“ Ak teda žalovaný
zasahuje do práva na ochranu osobnosti, či iných ohrozených alebo porušených práv maloletých detí
žalobcu, potom sa tieto maloleté deti môžu so svojim vlastným návrhom v súvislosti s porušenými alebo

ohrozenými právami obrátiť na súd, no je vylúčené, aby súd v civilnom sporovom konaní rozhodoval
o právach alebo povinnostiach tretích osôb, ktoré nemajú postavenie účastníka civilného sporového
konania. Ďalej uviedol, že to nebol jediný dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z obsahu predložených dôkazov (listiny, nahrávky MP3 a MP4 formátu) mal osvedčené, že
medzi žalobcom a matkou detí je dlhoročný medziľudský a rodičovský konflikt (sprevádzaný vstupom
žalovaného ako tretej osoby do spôsobu rodičovskej výchovy maloletých detí žalobcu), ktorý vyústil do

viacerých súdnych konaní nielen v Slovenskej republike, ale aj v krajine obvyklého pobytu detí žalobcu,
t. j. v Rakúskej republike. Dal do pozornosti, že civilný súd konajúci o danom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je nadstavbou, ani platformou pre riešenie rodičovského konfliktu žalobcu
a matky detí, ale má poskytovať súdnu ochranu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Úlohou súdu je pri posúdení konkrétneho návrhu overiť, či je

daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Žalobca k preukázaniu týchto skutočností predložil
viacero e-mailov medzi ním a matkou detí, ktoré sú z roku 2021. Preukázal tiež, čo uviedol žalovaný
na výsluchu v roku 2021. Z týchto dôkazov mal osvedčené (e-mailové komunikácie žalobcu a matky
detí, čestné vyhlásenia žalovaného, e-maily zasielané základnej škole detí), že žalovaný takpovediac
„vstupoval“ do otázky starostlivosti o deti žalobcu a ich výchovu, čo je primárne právom rodičov (nie

žalovaného) a vyplýva priamo z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zjavné to
je aj z obsahu nahrávok zo dňa 26.4.2023, v ktorých sa (zrejme) žalovaný rozpráva s maloletými deťmi
žalobcu. Na rečnícku otázku, v čom má konkrétne spočívať oná potreba bezodkladnosti,
ktorej požaduje žalobca učiniť zadosť daným návrhom práve teraz, v návrhu nenašiel odpoveď. Žalobca
napríklad predložil výzvu žalovanému zo dňa 9.5.2024, ale ide o listinu datovanú spred 10 mesiacov, čo

sotva odôvodňuje bezodkladnosť potreby úpravy pomerov. O to menej ju odôvodňujú listiny staršieho
dáta. Dal do pozornosti, že v danom prípade nerieši vec samú, ale rieši nariadenie neodkladného
opatrenia a musí na vec nazerať cez prizmu potreby bezodkladnosti úpravy pomerov, ktorú ale žalobca
neosvedčil. V súvislosti s aktuálnou „úlohou“ žalovaného v rodičovskom konflikte
žalobcu a matky detí po výkone rozhodnutia nebolo osvedčené z predložených dôkazov

nič konkrétne. Žalobca podal dňa 18.1.2025 na neznámeho páchateľa (uviedol, že môže to byť matka
detí) trestné oznámenie, pričom ide o oznámenie žalobcu a uviedol pred políciou,
že sa domnieva, že by jej mohol napomáhať žalovaný ako jeho spoločník spolu s otcom matky detí.
Zo zápisnice ale nie je osvedčené, že by žalovaný maloletým ubližoval alebo, ako uviedol žalobca v
návrhu, správal sa k nim tak, že by jeho prítomnosť mala na maloleté deti veľmi zlý vplyv. Zo zápisnice,

ani z iného dôkazu nebolo osvedčené tvrdenie žalobcu, že by maloleté deti boli po pátraní nájdené v
byte žalovaného. Z hľadiska aktuálnosti vo vzťahu k podanému návrhu odkázal na e-
mail žalovaného zo dňa 31.1.2025 adresovaného p. E. a ďalšej osobe zo základnej školy i matke detí,
ako aj na násilie žalobcu voči jeho maloletým deťom a na povinnosť chrániť záujem maloletých detí.
Považuje takéto podnety tretích osôb (nie iba rodičov) za v zásade nie vylúčené, pretože môžu slúžiť k

ochrane maloletých a súčasne tieto podnety môžu slúžiť ako podnet pre školské zariadenie na realizáciu
následného podnetu voči orgánu sociálno-právnej ochrane detí alebo voči príslušnému poručenskému
súdu na zabezpečenie opatrení pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Na druhej strane,
nie je vylúčené, že takýto podnet fyzickej osoby adresovaný základnej škole maloletých detí, či iným
osobám, môže skutočne zasiahnuť do práva dotknutých osôb na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Ochrana pred zásahom do takého práva alebo v prípade porušenia takého
práva, však patrí dotknutým osobám a tými sú z hľadiska toho, čo je obsahom e-mailu zo dňa 31.1.2025,
žalobca (nedomáha sa návrhom ochrany svojej osoby, ale domáha sa zákazu priblíženia k maloletým vo
vlastnom mene pre svoje maloleté deti) alebo priamo dotknuté maloleté deti žalobcu, avšak o takomto
návrhu maloletých detí žalobcu v danej veci nekoná, pretože koná o návrhu žalobcu. To priamo súvisí s

jeho záverom o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie daného návrhu.
2.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods.
2, čl. 17 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. V súlade so zásadou procesnej ekonómie náhradu trovkonania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní zatiaľ
žiadne trovy nevznikli.
2.3. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol po právnej stránke podľa ustanovení § 2

ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, ods. 3, § 8 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov s tým, že nakoľko žalobca nebol od súdneho poplatku oslobodený, tento nezaplatil
pri podaní návrhu, hoci podaním návrhu mu vznikla poplatková povinnosť, pričom medzičasom bolo
vo veci rozhodnuté a tak bolo dôvodné zaviazať žalobcu k úhrade súdneho poplatku. Výšku súdneho

poplatku, ktorý je pre tento prípad určený pevnou sumou, určil podľa položky 1 písm. c/ prílohy zákona
č. 71/1992 Zb. vo výške 25,- €.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods.
1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Má za to, že dostatočne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z ustálenej súdnej praxe
vyplýva, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd
nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy hrozí vznik alebo rozširovanie škody či
ďalšej ujmy. Svojim návrhom dostatočne osvedčil, že konanie žalovaného a jeho zásahy do psychickej
integrity maloletých detí sa stupňujú. Žalovaný v súčasnosti už úplne ovláda maloleté deti a ohrozuje

ich duševné zdravie. Dôvodnosť určiť žalovanému zákaz priblížiť sa k maloletým deťom na stanovenú
vzdialenosť bola preukázaná. Svojim podaním sa domáha ochrany maloletých detí, pričom v súčasnosti
je jediným nositeľom rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Dal do pozornosti rozhodnutie
Okresného súdu Bruck an der Leitha, Rakúska republika zo dňa 15.4.2024, č.k. 13 Ps 116/21i-183,
vo veci starostlivosti o jeho maloleté deti, ktorým bola matka maloletých detí Mgr. B. E. predbežne

pozbavená výkonu rodičovských práv a povinností o maloleté deti a tieto boli predbežne zverené do
jeho rodičovskej starostlivosti. Ďalej konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia sa domáhal
zákazu priblíženia žalovaného k maloletým deťom, pretože existujú dôvody sa domnievať, že ich život,
telesná a duševná integrita a bezpečnosť sú ohrozené. On ako výlučný nositeľ rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom je povinný chrániť ich záujmy a jediná možnosť ako dosiahnuť okamžitú

a efektívnu súdnu ochranu, je využitie inštitútu neodkladného opatrenia. Dal do pozornosti na podporu
argumentácieojehoaktívnejvecnejlegitimáciirozhodnutieKrajskéhosúduvNitresp.zn.5Co146/2022.
Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že žalobcom vo veci mali byť jeho maloleté deti Z. a N. R.,
ním zastúpené, išlo by o vadu žaloby, ktorá mala byť odstránená postupom podľa §
129 ods. 1 C.s.p. V predmetnom konaní sa nedomáha riešenia rodičovského konfliktu, ale ochrany

maloletých detí pred zásahmi žalovaného do ich telesnej a duševnej integrity. Rodičovský konflikt s
matkou, jej nerešpektovanie súdnych rozhodnutí a úpravu rodičovských práv a povinností vždy riešil a
aj v súčasnosti rieši na vecne a miestne príslušných súdoch v Slovenskej republike i
v Rakúsku, prípadne pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Nariadením neodkladného opatrenia sa
domáha ochrany svojich maloletých detí a ich ústavného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia

(čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky). Poukazujúc na konanie žalovaného má za to, že existujú dôvody
sa domnievať, že ich život, telesná a duševná integrita a bezpečnosť sú ohrozené. Matka maloletých
detí bola pozbavená výkonu rodičovských opráv a povinností. On, ako nositeľ rodičovských práv a
povinností, má povinnosť pokúsiť sa súdnou cestou dosiahnuť zabránenie styku s cudzou osobou, ktorá
preukázateľne maloletým deťom ubližuje. Dodal, že po nahlásení nezvestnosti a únosu maloletých detí,

na ktoré poukazoval vo svojom návrhu, boli maloleté deti nájdené v byte žalovaného. Odvolaciemu súdu
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovieť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie; žiadal náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu opísal chronológiu vzťahov a rodinných pomerov, vývoj
konfliktu medzi rodičmi detí, udalosti vedúce k odlúčeniu matky a detí od žalobcu, starostlivosť o deti po
odlúčení s poukazom na komunikáciu a konflikty medzi ním a žalobcom i konania vedené v Slovenskej
republike a Rakúsku týkajúce sa maloletých detí. Dal do pozornosti násilné konanie žalobcu voči deťoms odkazom na dôkazy priložené k jeho vyjadreniu. Nie je žiadnym prekvapením, že deti dňa 18.1.2025,
pri prvej príležitosti, keď neboli zamknuté v žalobcovom dome a pod jeho neustálym dohľadom, využili
situáciu, od neho utiekli a vrátili sa späť k matke s opisom, ako došlo k tejto udalosti. Deti samé (počas

rozhovoruspolíciou)uviedli,žesažalobcuboja,žeimubližovalažesnímnechcúbyť.Uviedolajdopady
správania a konania žalobcu na deti a aké aktívne kroky robí žalobca k násilnému odlúčeniu detí od
matky. Ďalej dôvodil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by on akýmkoľvek
spôsobom úmyselne zasahoval do vzťahu medzi žalobcom a deťmi, manipuloval deti alebo sa snažil
o ich izoláciu od žalobcu. Rovnako neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by vytváral na deti

psychický tlak alebo im spôsoboval psychické utrpenie. On vníma násilné správanie žalobcu voči deťom
a v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami podniká všetky potrebné kroky na ochranu najlepšieho
záujmu detí, vrátane ich ochrany pred násilím. Správanie žalobcu voči deťom má negatívny vplyv na
to, ako ho deti vnímajú. Dôvodom odmietania kontaktu so žalobcom zo strany detí nie je manipulácia
z jeho strany, ani žiadnej inej osoby, ale skutočnosť, že im žalobca od roku 2020 až do súčasnosti
opakovane a rôznymi spôsobmi ubližuje. Samotné deti sa voči násilnému správaniu žalobcu

ohradzujú a označujú jeho konanie za týranie. Ak sa žalobca domnieva, že on o ňom šíri nepravdivé
informácie, ktorými mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv, má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
prostredníctvom občianskoprávnych žalôb alebo podaním príslušných trestných oznámení, čo aj od
roku 2021 do súčasnosti opakovane robí. Nikdy o žalobcovi neuviedol nepravdivé alebo zavádzajúce
informácie. Každé svoje závažné tvrdenie na adresu žalobcu je vždy schopný podložiť relevantnými

dôkazmi. K údajnému označeniu žalobcu pojmom „hovnomet“ matkou, poukázal na význam slova
„hovnomet“ s tým, že tento výraz vystihuje objem a intenzitu produkovaných manipulatívnych výrokov,
ich kvalitu, ide o verbálny „odpad,“ ktorého cieľom je skôr zmiasť a poškodiť, neinformovať alebo viesť
konštruktívnu diskusiu. Záverom dal do pozornosti prípadovú konferenciu týkajúcu sa detí, ktorá sa
konala dňa 28.4.2025 sa Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej sa žalobca nezúčastnil. Je

presvedčený, že ani žalobca v skutočnosti neverí tomu, že by mohol predstavovať hrozbu pre deti.
On nemá potrebu nikoho ovládať, manipulovať, akokoľvek poškodzovať a už vôbec nie zasahovať do
telesnej či duševnej integrity detí, ktoré sú dobrými kamarátmi jeho vlastných synov. Odvolaciemu súdu
navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdiť; o náhrade trov konania
navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380,
§ 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

6. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, má preto výrazný preventívny

zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení §
326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.

8. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných

požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych
vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je
okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu
požaduje, nebude dochádzať.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého uznesenia, že žalobca nie je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Žalobca
sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému, aby sa
nepribližoval k jeho maloletým deťom N. R. a Z. R. na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkouprocesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne orgánmi
prejednávajúcimi priestupky. V konaní žalobca preukázal, že je otcom uvedených maloletých detí,
z dôvodu ktorého má právo svoje deti zastupovať. Odvolací súd poukazuje na to, že zastupovanie

maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností (§ 28 ods. 1 písm. b/
Zákona o rodine). Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, a teda obidvaja rodičia majú
právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa. Toto právo a povinnosť však v zákonom predpokladaných
prípadoch (§ 28 ods. 3 citovaného zákona) vykonáva len jeden z rodičov. Ide o prípady, ak druhý z
rodičov nežije, je neznámy alebo, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj

v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. V prípadoch,
ak rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obidvaja rodičia, jeden z nich môže zastúpiť maloleté
dieťa v bežných veciach aj bez súhlasu, resp. vyjadrenia druhého rodiča. Ak by však išlo o podstatnú
vec, je nutné, aby s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasil aj druhý rodič. Ak by druhý
rodič vyslovil nesúhlas, boli by dané podmienky na postup podľa § 35 (porovnaj R 17/1968). Podľa § 9

Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou
primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pri právnych úkonoch, na ktoré nie
je maloleté dieťa spôsobilé, ho zastupujú rodičia. Ak by maloleté dieťa samo urobilo právny úkon, na
ktorý nie je podľa § 9 Občianskeho zákonníka alebo podľa iného zákonného ustanovenia spôsobilé,
takýto právny úkon by bol podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Ak však má

maloletý spôsobilosť na konkrétny právny úkon, nemusí byť pri ňom zastúpený zákonným zástupcom.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ako rodič maloletých detí, ktorý nebol pozbavený, ani obmedzený
svojich rodičovských práv, mohol podať predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
svoje maloleté deti môže zastupovať v bežných veciach a tak je daná jeho aktívna vecná legitimácia.

10. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že dostatočne osvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia sa nedokazuje, iba sa osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo znamená, že nárok nemusí byť
nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej
úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. V konaní o
nariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdenia,dôkaznápovinnosťadôkaznébremeno,
výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,

naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na
ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania spravidla len na základe listín predložených žalobcom neodkladného opatrenia.

11. Zo strany žalobcu bolo v danom spore potrebné preukázať existenciu odôvodneného podozrenia

z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity maloletých detí zo strany žalovaného, a to predložením
relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť, že telesná alebo duševná
stránka vykazuje stopy psychického alebo fyzického násilia. Osvedčenie takéhoto podozrenia môže
napríklad vyplývať z obsahu trestného oznámenia, z oznámenia o priestupku, či iných
predložených dôkazov, ktoré súd posúdi. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov ale odvolací

súd pri ich posudzovaní, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že zákonné podmienky na
uloženie zákazu priblíženia sa žalovaného k maloletým deťom žalobcu splnené neboli, keďže neosvedčil
intenzitu konfliktu zo strany žalovaného voči maloletým deťom. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2
písm. h/ C.s.p. sa považuje za menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ale podmienené
tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu neodkladného opatrenia

mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobca pred nariadením neodkladného opatrenia
relevantným spôsobom osvedčiť. Odvolací súd poukazuje na to, že pojem integrita je z jazykovedného
hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K
ohrozeniualebonarušeniutelesnejaleboduševnejintegrityčlovekadochádzapôsobenímnásilia.Pojem
násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná

právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a
spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keďjedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie

môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia.

12. V danom spore žalobca síce predložil množstvo dôkazov týkajúcich sa sporov medzi ním a matkou

maloletých detí ohľadom ich maloletých detí, ako aj dôkazy o tom, že žalovaný sa má podieľať na
výchove jeho maloletých detí, ktorými preukazoval negatívne správanie žalovaného voči jeho maloletým
deťom, ale tak ako aj konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 32.),
ide o staršie dôkazy (roky 2021 až 2024), z ktorých nevyplýva potreba naliehavosti a nevyhnutnosti
nariadenia žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia. Rovnako tak ani z dôkazov, a to trestného
oznámenia žalobcu vo veci podozrenia z trestného činu únosu maloletých detí zo dňa 18.1.2025

(č.l. 98 až 105 spisu) nie je zrejmé, či sa na ňom podieľal žalovaný, resp. či týmto činom ohrozil
a naďalej ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu maloletých detí, z dôvodu ktorého tak žalobca
nepreukázal bezprostrednú hrozbu násilia žalovaného voči maloletým deťom, ktorá by odôvodňovala
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Žalobca svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil aj ustanovením § 386 ods. 1 písm. b/
C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, avšak nešpecifikoval,
akým nesprávnym procesným postupom mu prvoinštančný súd znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd

poukazuje na to, že v zmysle platnej právnej úpravy nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa
zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa sporovej strane znemožní
realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesný predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a
právom chránených záujmov, je odňatím možnosti strany konať pred súdom. Zákon v žiadnom zo svojich
ustanovenípojemodňatiemožnostikonaťpredsúdombližšienešpecifikuje;pododňatímmožnostikonať

pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane
sporu realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných jej Civilným
sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohla pred
súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčená.
Vždy ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad môže ísť o právo predniesť

alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na
záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci, právo
podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie sporovej
strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie, vydané v konaní, postihnutom touto
závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. V danom prípade uvedené splnené
nebolo, z dôvodu ktorého odvolací súd považuje uvedený odvolací dôvod za nedôvodný.

14. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia
dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,

sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanoveniach §
220 ods. 2 a § 236 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutí bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne apresvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej
nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú
skutkovýnálezsúduotom,žežalobcaneosvedčilrozhodujúceskutočnostiprenariadenieneodkladného

opatrenia. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana

sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo
strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa

na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie o
tom, že žalobca neosvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia za úplné a
ich právne posúdenie prvoinštančným súdom v tejto časti za správne.

16. Odvolací sú na základe vyššie uvedených skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku I., ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p., vrátane výroku II. o náhrade trov konania, keďže ani jedna
zo sporových strán odvolanie do tohto výroku odvolanie nepodala. Odvolací súd pripomína, že ide o
konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 C.s.p.).

17. Výrok III. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu
na účet súdu súdny poplatok za podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 25,-
€, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 379 písm. a/ a § 391 ods. 2 C.s.p., zrušil a
v tomto rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože podľa § 14 ods. 4 zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v konaní podľa
tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca
v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho
úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Z
uvedeného vyplýva, že vo veciach súdnych poplatkov koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a nie sudca,

ako v danej veci o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Vzhľadom k tomu, že o povinnosti zaplatiť tento
súdny poplatok rozhodol nesprávne sudca, namiesto vyššieho súdneho úradníka, uprel žalobcovi právo
na podanie riadneho opravného prostriedku.

18.Odvolacísúdžalovanému,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,nároknanáhradutrovodvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 C.s.p. nepriznal,
keďže náhradu trov konania nežiadal priznať.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).