Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342169
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124342169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného obchodnou spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 811 04 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 175,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/81/2024-131 zo dňa 8. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6C/81/2024-131 zo dňa 8. októbra 2024

vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/81/2024-131
zo dňa 8. októbra 2024 vo výroku II. odmieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 175,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 175,-

od 24.11.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.). Napokon žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III.)
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 175,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 175,- eur od 23.11.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol,
že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9572004067 došlo ku škodovej

udalosti na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou vozidla poisteného
u žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo
na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Žalobca vystavil
poškodenému faktúru č. 230656. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Následne
poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 15.07.2024 sp. zn. 6Up/1302/2024 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný podal
proti platobnému rozkazu včas podaný odpor, v ktorom uviedol,že po zohľadnení všetkých skutočností, ako je čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne, bola uznaná primeraná

doba prenájmu náhradného vozidla. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo malo nachádzať
v autoservise, bola od 09.10.2023
do 31.10.2023, čo je v zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác, ktoré boli v zmysle faktúry za opravu
potrebné na opravu poškodeného vozidla. Celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádza v
príslušnom autoservise, nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý bol reálne potrebný

na opravu poškodeného vozidla. Žalovaný uznal dobu prenájmu za 18 dní nájmu náhradného vozidla
a nepriznal len 5 dní prenájmu. Žalobca
v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny z toho dôvodu,
že samotný nárok považuje za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu.
4. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu, keď uviedol, že poškodený má nárok na náhradu nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné

vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je
potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval
následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu,
protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré sú v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné
vynaložiť, je možné považovať

za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený si náhradné vozidlo
požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise. Žalobca preukázal,
že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo, a
teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného
nachádzalo v oprave. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej

povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto
škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, musia byť splnené súčasne, čo považuje žalobca za
preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla
považuje za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil

klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na ťarchu poškodeného práve
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Náhradu
nákladov vynaložených poškodeným na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu
súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou. Náhradné vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby

pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Žalovaný si v danom
prípade sám svojvoľne určil, aká dĺžka opravy je primeraná, a to bez toho, aby nejakým spôsobom svoje
tvrdenia preukázal. Nárok žalobcu je preukázaný a odôvodnený aj s poukazom na Nález Ústavného
súduSRč.k.III.ÚS602/2022-34,vzmyslektoréhovprípadečiastočnejškody(tedanejednásaototálnu
škodu na motorovom vozidle) účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká

momentom,keďdošlokukončeniuopravyhavarovanéhovozidladefactovtedy,keďsaopravenévozidlo
dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Vo vzťahu k namietaným úrokom
z omeškania poukázal na závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.
zn. 3Obdo/27/2021, závery Ústavného súdu SR vyjadrené v náleze sp. zn. III. ÚS 309/2020, III. ÚS
214/2020 a III. ÚS 215/2020.

5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu, pričom rozšíril procesnú obranu
o námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 je
absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aby
poškodenému vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, je v prvom rade nevyhnutné, aby zo strany poškodeného

došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.
j. preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť
nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože škoda mu zatiaľ nevznikla.
Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka

zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť
dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku
zo zmluvy o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená, majetkový stav poškodeného sa o túto
hodnotu neznižuje. Poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť
skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za prenájom
náhradného vozidla riadne uhradí. Pokiaľ poškodenému vznikol voči prenajímateľovi dlh v dôsledku

prenájmu náhradného vozidla, tak poškodenému tu vzniká škoda až v okamihu, kedy je táto dlžná
suma poškodeným uhradená, nakoľko dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradil, tak
mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko nedošlo k úbytku majetkových hodnôt poškodeného v súvislosti
s nájmom náhradného vozidla. V danom prípade si poškodený u žalovaného ako poisťovateľa nikdy
neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak

žalovanému ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla
č. 230656 zo dňa 31.10.2023. Neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanému. Žalovaný považuje
za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého mal mať
poškodený v čase uzatvorenia tejto zmluvy voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V bode 4. zmluvy o

postúpení pohľadávky bola
za účelom vykonania započítacieho úkonu účelovo vytvorená pohľadávka poškodeného
na odplatu za postúpenie. Započítanie je len právny konštrukt, resp. právna fikcia, pri ktorej
k žiadnemu skutočnému plneniu nedochádza, ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok a
záväzkov. Žalobca poškodeným dopravnými nehodami ponúka prenájom náhradných vozidiel bez ich

„finančnej účasti“, t. j. bezplatne, keď na jeho webovej stránke uvádza, že vďaka údajnej spolupráci s
poisťovňami dáva 100 % garanciu, že prenájom auta bude bez finančnej účasti poškodeného. Napriek
tomu žalobca poškodenému vystavil faktúru za prenájom náhradného vozidla.
6. Žalobca sa opätovne vyjadril k veci, keď uviedol, že k úhrade nájomného došlo formou započítania, čo
predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom

bol preukázaný vznik a existencia škody na strane poškodeného subjektu, keď zo zmluvy o postúpení
pohľadávkyvyplýva,žesavzájomnénárokyžalobcuapoškodeného,atonárokpoškodenéhonaodplatu
za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom
započítavajú. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To,

že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie,
ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže mať vplyv
na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
Vzhľadom na existujúcu a riadne preukázanú pohľadávku poškodeného na náhradu škody, ktorá mala

byť uspokojená poistným plnením, nič nebránilo tomu, aby táto pohľadávka bola postúpená na tretiu
osobu, ktorou je žalobca.
7. Žalovaný sa následne vyjadril k veci, keď uviedol, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok
nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu nejaký iný spôsob
úhrady peňažného dlhu. Pokiaľ bol vznik zákonného nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla viazaný
na právny úkon započítania, tak v dôsledku tohto právneho úkonu započítania nemohlo nikdy dôjsť k
vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla na strane poškodeného. Pokiaľ
žalobca odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky, tak na základe tohto
dokumentu nemohol nikdy nadobudnúť pohľadávku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla, nakoľko táto pohľadávka preukázateľne neexistovala pred uzatvorením
tejto zmluvy o postúpení pohľadávky a už vôbec nevznikla na základe započítania pohľadávok. Žalovaný
mal
za preukázané, že zmluvu o postúpení pohľadávky možno považovať za absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný rozporoval

dĺžku opravy poškodeného vozidla, bolo preto vecou žalobcu, aby riadne zdokladoval, prečo oprava
poškodeného vozidla mala trvať ním deklarovaných 23 dní namiesto 18 dní uznaných žalovaným.
Žalobca nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že oprava poškodeného vozidla
mala nevyhnutne trvať nad rámec žalovaným uznaných 18 dní. Faktúru za opravu a zákazkový list
nemožno považovať za dôkazné prostriedky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali, že oprava

poškodeného vozidla bola nevyhnutná v rozsahu nad žalovaným uznaných 18 dní. Ústavný súd SR v
bode 23. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 uviedol, že časové obdobie doby prenájmu náhradného
vozidla je nevyhnutné, závisí od okolností jednotlivého prípadu.
8. Napokon žalobca sa opätovne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, keď uviedol, že žalovanývo svojom vyjadrení potvrdil, že vystavením faktúry vznikla poškodenému poplatková povinnosť, a preto
sa nejedná o bezodplatný nájom náhradného vozidla. To, ako si následne žalobca a poškodený upravili
zmluvne svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce

z nájmu náhradného vozidla, je na slobodnej vôli poškodeného a žalobcu. Postupcovi ako poškodenému
z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom
za prenájom náhradného vozidla. Tento záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto
záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Žalobca na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu

vecnú legitimáciu
v prejednávanom spore. Nič nebránilo tomu, aby pohľadávka voči poisťovateľovi bola postúpená na
tretiu osobu, ktorou je žalobca. Je bez právneho významu, že žalobca bol súčasne v inom právnom
vzťahu s poškodeným z titulu prenájmu motorového vozidla. Nárok žalobcu voči poškodenému na
úhradu nákladov spojených s užívaním motorového vozidla vychádza z odlišného záväzkového vzťahu
a netýka sa vzťahu poisťovateľa, poisteného

a poškodeného vyplývajúceho zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon o PZP“) Žalovaný
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022, ktoré však podľa žalobcu nie
je aplikovateľné v prejednávanej veci, nakoľko vychádza z odlišného skutkového a právneho stavu.
Na samotný vznik škody nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil predmetnú

faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného
domajetkovejsféryžalobcu.Neexistujerozdielvtom,čipoškodenýuhradížalobcovivhotovostinájomné
a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému,
alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Pokiaľ by mal žalovaný za to, že poškodený nemá voči
nemu nárok na náhradu škody, nepristúpil by k úhrade poistného plnenia na účet žalobcu práve na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca dôkazmi riadne vydokladoval časové obdobie trvania
opravy, ktoré žalovaný spochybnil, keď mal to byť žalovaný, ktorý mal predložiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, že oprava mala trvať len 18 dní, to však neučinil.
9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný
skutkový stav: Faktúrou č. 20231443 zo dňa 31.10.2023, splatnou dňa 31.10.2023, obchodná

spoločnosť A.M.PLUS, s.r.o. vyfakturovala poškodenej cenu opravy poškodeného vozidla zn. Hyundai
i20FLEVČ:A.vovýške6.191,81eursDPH.Faktúrouč.230656zodňa31.10.2023žalobcavyfakturoval
poškodenej cenu za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 601, a to vozidla zn. KIA
Ceed EVČ: A. od 09.10.2023 do 31.10.2023, t. j. za 23 dní v celkovej výške 804,82 eur s DPH. Zmluvou
o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 31.10.2023 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou

ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou
zo dňa 08.10.2023 na vozidle zn. Hyundai i20 FL EVČ: A.. Postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom
odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 804,82 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že došlo
kzapočítaniuichvzájomnýchnárokov,atonárokunaúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávkyanároku

na úhradu nájomného za náhradné vozidlo podpisom zmluvy. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Oznámením o postúpení pohľadávky poškodená ako postupca
oznámila žalovanému, že dňa 31.10.2023 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu
v nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti
zo dňa 08.10.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla

vo výške 804,82 eur spolu s jej príslušenstvom na žalobcu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa
08.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti.
Poistné plnenie je v celkovej výške 629,82 eur, keď bola priznaná doba zapožičania 18 dní a boli
odpočítané neprimerané náklady vo výške 175,- eur.
10. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na ust. § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka,

§ 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a), b), § 11 ods. 7, § 11 ods. 8, § 15 ods. 1 zákona o
PZP, ďalej na ust. § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580, § 581 ods. 2, § 581 ods. 3,
§ 663 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť, medzi stranami neboli sporné skutočnosti týkajúce
sa vzniku poistnej udalosti ani výšky denného nájomného. Žalovaný čiastočne plnil priamo žalobcovi

ako právnemu nástupcovi poškodeného. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal dĺžku prenájmu
náhradného vozidla a aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od
09.10.2023 do 31.10.2023 (23 dní). Žalobca poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla
vo výške 804,82 eur s DPH. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 žalovaný oznámilžalobcovi, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 629,82
eur. Vo zvyšnej časti poistné plnenie nebolo priznané pre neprimerané náklady na náhradné vozidlo (5
dní) vo výške 175,- eur, čo predstavuje žalobou uplatnený nárok. Poškodené vozidlo bolo za účelom

opravy v autoservise od 09.10.2023 do 31.10.2023, čo nebolo medzi stranami sporné.
11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z
poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení
pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa

zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry za prenájom vozidla
a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že došlo zo strany
poškodeného k úhrade faktúry a žalobca ako jeho právny nástupca je aktívne vecne legitimovaný
na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú
poukazoval žalobca. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/33/2022, na ktoré poukazoval

žalovaný, sa na v tomto konaní zistený skutkový stav nevzťahuje, nie je možné stotožniť sa s tvrdením
žalovaného o prekonaní ustálenej judikatúry v tomto smere. Nemožno opomenúť, že aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu akceptoval aj žalovaný, keďže čiastočné poistné plnenie poukázal priamo žalobcovi.
Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok

na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len oprávnená osoba. Poškodený mal nárok na náhradu škody
voči žalovanému a súčasne v rovnakom rozsahu mal aj záväzok voči žalobcovi titulom nájomného.
Poškodený svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie
pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu nájomného.

Súdna prax dospela k záveru, že, ak došlo
k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje to rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody. Dlžníkom v tomto
prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry
a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému

zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie.
12. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v
rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené
na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom,

že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní
s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť
v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za
vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím

vlastného vozidla. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného súd prvej inštancie považuje za
nedôvodné. Za obdobie, keď bolo auto v oprave je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so
škodovouudalosťou.Dostavu,doktoréhosapoškodenýdostal,avktorombolobmedzený,bolzavinený
klientom žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli, ak
by mohol používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej,

skutočnej škody, nie z hypotetických výpočtov žalovaného, koľko by mala trvať oprava toho-ktorého
vozidla.
13. Súd prvej inštancie sa s názorom žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy nestotožňuje.
Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať

svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla je totožná s
dobou, počas ktorej bolo poškodené vozidlo
v autoservise. Bolo nesporné, že vozidlo bola v autoservise za účelom opravy od 09.10.2023 do
31.10.2023, kedy bola oprava ukončená. Náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola
priznaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so

vznikom škody, dopravnou nehodou, lebo súd prvej inštancie priznal náhradu za zaplatené nájomné za
náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo
v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného pominulo
až reálnym odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol vozidlomdisponovať. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla v súlade s
dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla
a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov,

s uvedeným sa súd prvej inštancie nestotožnil. Žalovaný má objektívnu zodpovednosť pri refundácii
nákladov hradených z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného poistenia má
slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu nepriaznivých
následkov spôsobených škodovou udalosťou. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 602/2022
vyplýva, že nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie až momentom, kedy má poškodený

reálne k dispozícii prevádzkyschopné opravené vozidlo, t.j., kedy je vozidlo skutočne odovzdané. Tento
moment nastal dňom 31.10.2023. Uvedený deň skončil aj prenájom náhradného vozidla. Do doby
nájmu treba započítať aj dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu,
nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí
opravou alebo obstaraním nového vozidla.
14. Tvrdenia žalovaného ohľadne nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným bez finančnej

účasti súd prvej inštancie považuje za bezpredmetné vo vzťahu k meritu veci. Žalobca poškodenému
riadne vystavil faktúru za prenájom vozidla. Táto „služba“ mu nebola poskytnutá bezplatne, ale bez jeho
finančnej účasti. Žalobca sa stal právnym nástupcom poškodeného a prevzal na seba riziko žaloby so
žalovaným, následne aj súdne konanie a trovy s tým spojené.
15. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

zo súdom priznanej sumy, a to vo výške 9 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS 309/2020. Ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z
omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods.

6 zákona o PZP. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie poistnej
udalosti bolo ukončené dňa 08.11.2023. Žalovaný bol povinný plniť do 15 dní, t.j. do 23.11.2023 a do
omeškania sa dostal dňom 24.11.2023. Preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu čiastočne zamietol.
16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1,2
CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bol

neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva (jeden deň omeškania). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovaný
má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. alternatívne
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
18. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,

ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď mal v bode 20.
odôvodnenia napadnutého rozsudku za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným na uplatňovanie
daného nároku. Súd prvej inštancie sa poriadne nevysporiadal ani s veľkým množstvom ťažiskovej
argumentácie a dôkazov žalovaného, ktorými žalovaný odôvodňoval jeho námietku aktívnej vecnej
legitimácie, čím zo strany súdu prvej inštancie došlo aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé

súdne konanie, čo zakladá aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odôvodnenie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu
zo strany súdu prvej inštancie je zmätočné a vnútorne rozporné už len z toho hľadiska,
že z neho nie je celkom zrejmé, či podľa súdu prvej inštancie: nárok poškodeného
na náhradu škody voči žalovanému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal existovať už

pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 alebo vznik nároku poškodeného na
náhradu škody voči žalovanému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny
úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023. Žalovanému sa z
argumentácie súdu prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia javí, že poškodený mal mať voči žalovanému
nárok na náhradu škody

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla už pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
31.10.2023. Žalovaný sa však s vyššie uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie v nestotožňuje
a má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm.b) zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik pohľadávky

poškodeného voči žalovanému na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.
Žalovaný považuje za potrebné uviesť, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo interpretuje tak, že
musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkovéhostavupoškodeného(R28/2007).Nepostačujezvýšeniepasív.Ďalejmusíbyťškodareálna,
t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie,

že škoda vznikne
v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná. Skutočnú škodu možno
vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva
v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v zmenšení,
v znížení či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu (R 55/1971). Súdna prax považuje za

skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov,
ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej udalosti alebo aspoň k zmierneniu jej následkov (R
55/1971). Čo sa týka nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody, ide o účelne
vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov
vzniku škody. Majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením týchto nákladov. Je potrebné

dôsledne rozlišovať medzi nárokom
na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla a nárokom
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Okamih vzniku škody je
pri týchto nárokoch rozdielny. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
je nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho

poškodené vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom
náhradného vozidla. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda teda pokiaľ
dlžník (poškodený) nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi (žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného
vozidla), tak nemohol úspešne uplatniť nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla z titulu zodpovednosti tretej osoby, pretože mu žiadna škoda nevznikla; samotná existencia

pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť
dlh nie je skutočnou škodou. Škoda by poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
vznikla až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla. Z jednotlivých listinných dôkazov je však
v danom prípade zrejmé, že poškodený ako nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi
ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil a teda v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky

dňa 31.10.2023 tak na strane poškodeného neexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. V bode 1. zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 sa uvádza, že poškodený ako postupca má mať voči
žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá má spočívať v nároku poškodeného na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti

so škodou zo dňa 08.10.2023. To však žiadnym spôsobom nekorešponduje s tým, že k zániku
(nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi ako
prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 31.10.2023. Z uvedeného je zrejmé, že poškodený ako nájomca pred podpisom
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 faktúru

zaprenájomnáhradnéhovozidlažalobcoviakoprenajímateľoviriadnenezaplatil.Poškodenýtakfakticky
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 mal len voči žalobcovi nesplnený
záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového vzťahu
existujúceho medzi nimi. Poškodenému v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu 5. zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 nemohla vzniknúť žiadna skutočná škoda v súvislosti s

prenájmom náhradného vozidla, nakoľko právny úkon započítania je len právny konštrukt resp. právna
fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani ku skutočnému zmenšeniu majetkovej
sféry poškodeného nedochádza, ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok
a záväzkov, právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon,
pri ktorom je na strane každého účastníka dohody o započítaní strata pohľadávok kompenzovaná v

rovnakom rozsahu stratou záväzkov, pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch nikdy nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku. Právny úkon započítania je spôsobom zániku nesplneného záväzku,
pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu
nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Preto taký výklad hmotnoprávneho ustanovenia§ 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by vznik nároku poškodeného na náhradu škody v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny úkon započítania podľa bodu
5. zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023, predstavuje neprípustné zmiešavame resp. zamieňame
spôsobu zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením. Žalovaný uviedol, že
Najvyšší súd SR napr. v jeho rozhodnutí zo dňa 21.12.2009, spis. zn. 4 M Cdo 23/2008 výslovne uviedol,
že z charakteristík pojmu skutočná škoda je zrejmé, že ide o ujmu nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá
by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti

a preto mal za to, že skutočnú škodu nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne
vznikne. Vzhľadom na uvedené žalovaný za to, že v rámci bodu 4. zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 nemohla byť medzi žalobcom a poškodeným ani platne
dojednaná odplata za postúpenie vo výške 804,82 eur, nakoľko samotná škoda
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla v rozhodnom čase, t. j. v čase podpisu zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 neexistovala, a nebolo možné priznať skutočnú škodu

do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne vznikne. V súvislosti s argumentáciou súdu prvej
inštancie, podľa ktorej mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu akceptovať aj žalovaný, keď čiastočné
poistné plnenie poukázal priamo žalobcovi, žalovaný uviedol, že túto argumentáciu súdu prvej inštancie
možno považovať za neopodstatnenú. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.

mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto skutočnosť, že žalovaný v
priebehu procesu likvidácie žalobcovi čiastočne plnil nesúvisí s tým, že žalobcovi podľa presvedčenia
žalovaného
z hmotného práva nevyplýva ním uplatňované právo, resp. žalobcovi nepatrí také hmotnoprávne
postavenie, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený viesť proti žalovanému spor o zaplatenie sumy

175,- eur. Navyše v prípade vyhlásenia zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 za absolútne neplatný právny úkon by čiastočné plnenie,
ktoré poskytol žalovaný žalobcovi na strane žalobcu zakladalo aj bezdôvodné obohatenie. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného
o neprimeranej dĺžke opravy, mal za to, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla je totožná

s dobou, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Podľa súdu prvej inštancie bolo nesporné,
že vozidlo bolo v autoservise za účelom opravy od 09.10.2023 do 31.10.2023, kedy mala byť oprava
ukončená. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti samotného nároku na
základe vykonaných dôkazov dospel jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne
právne posúdil a to aj v rozpore so zásadami dokazovania, ktorými je ovládané civilné sporové

konanie. Žalobca tvrdil, že nevyhnutná doba opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku
nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala byť v rozsahu 23 dní, pričom žalovaný už v
jeho odpore rozporoval celkovú dĺžku opravy poškodeného vozidla, a to v celkovom rozsahu 23 dní s
poukazom
na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu poškodeného vozidla, ako aj s poukazom na

skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023, tak ohľadom tejto spornej
skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a
navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by žalobca preukázal,
že oprava poškodeného vozidla bola dôvodná a nevyhnutná v žalobcom deklarovanom rozsahu 23
dní. Ako však už žalovaný uviedol aj v jeho poslednom vyjadrení zo dňa 25.09.2024, tak žalobca do

konania nedoložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že oprava poškodeného vozidla mala
nevyhnutne trvať v rozsahu žalobcom deklarovaných 23 dní. Žalovaný má preto v zmysle záverov
uvedených v náleze ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 602/2022 za to, že v danom prípade zo strany
žalobcunebolopreukázané,ženevyhnutnádobaopravypoškodenéhovozidlabolanevyhnutnáaúčelná
vrozsahunadžalovanýmuznaných18dní.PoškodenémuzozákonaoPZPnevyplývajúlenpráva,aleaj

povinnosti, pričom jednou zo základných povinností poškodeného vyplývajúcou z viacerých ustanovení
zákona o PZP je aj povinnosť poškodeného preukázať jeho nárok na náhradu škody resp. preukázať
tento nárok v tvrdenom rozsahu (napr. § 15 ods. 1 zákona o PZP). Žalovaný rozporuje, že primeraná
doba opravy poškodeného vozidla nebola v rozsahu 23 dní, ale bola len v rozsahu 18 dní. Bolo preto
vecou žalobcu, pokiaľ v konaní tvrdil, že nevyhnutná doba opravy poškodeného vozidla bola v rozsahu

nad žalovaným uznaných 18 dní, aby tieto svoje tvrdenia preukázal. Pokiaľ mal súd prvej inštancie
v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku za to, že ,,bez finančnej účasti“ neznamená „bezplatne“,
tak s takouto argumentáciou súdu prvej inštancie žalovaný vyjadril nesúhlas, slovné spojenie ,,bez
finančnej účasti" je jednoznačne synonymom k pojmom ..bezplatne" či ..zadarmo". Posúdenie tejtootázky je kľúčové, nakoľko pokiaľ žalobca ako prenajímateľ poskytol poškodenému ako nájomcovi
službu v podobe prenájmu náhradného vozidla bez toho, že by mu poškodený musel za túto službu
riadne zaplatiť, tak poškodenému nemohla vzniknúť žiadna škoda

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V zmysle platnej legislatívy poškodený nemá žiaden
nárok na bezplatný prenájom náhradného vozidla po dobu opravy jeho poškodeného vozidla, ale
podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP má poškodený voči žalovanému ako poisťovateľovi nárok na
náhradu uplatnených a preukázaných nárokov na náhradu škody vzniknutých poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že všetky námietky žalovaného uvedené
v predloženom odvolaní považuje za neopodstatnené a navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa §
387 CSP a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Súčasne žiadal priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
20. Žalobca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný

a dostatočne odôvodnený. Tvrdenia žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam považuje za neopodstatnené. Právne posúdenie
a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje
za zrozumiteľné a správne. V danom ohľade poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

9Co/30/2019 a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019, v zmysle ktorých
je odôvodnenie rozhodnutí prvostupňových súdov
v obdobných veciach zrozumiteľné a dostatočne vyčerpávajúce, ak je z neho zrejmé, aký myšlienkový
postup viedol okresný súd pri rozhodovaní vo veci. Poškodenému vznikol nárok na náhradu nákladov
už v čase poistnej udalosti, čo potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 2Co/81/2019, podľa ktorého nárok na náhradu škody t.j. na náhradu všetkých
nákladov spojených s odstraňovaním následkov dopravnej nehody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP
patril poškodenému voči poisťovateľovi od času poistnej udalosti.
Od uvedeného momentu vznikol záväzkový vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom na náhradu
škody vyplývajúci zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových

vozidiel, v rámci ktorého vzťahu už bol ustaľovaný len rozsah škody, ktorá má byť poškodenému
nahradená a ktorý nárok bol poškodený povinný preukázať, tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/, ako
aj § 15 ods. 1 zákona o PZP. Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v
tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá
sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie

poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o
náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia
majetku,aleiprípadyvynaloženiaakýchkoľveknákladovvynaloženýchsovznikomalebozabezpečením
škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Predmetom sporu je teda skutočná škoda podľa §

442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Škoda vznikla poškodenému,
ktorý uzatvoril zmluvu o postúpení práva na náhradu škody - ujmy z dôvodu zapožičania motorového
vozidla ako postupca so žalobcom ako postupníkom (zároveň prenajímateľ náhradného vozidla).
Započítanie pohľadávok podľa žalobcu nahrádza úhradu vystavenej faktúry za prenájom náhradného

vozidla a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
nadväznosti na to poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/118/2021.
Na samotný vznik škody nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil predmetnú
faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného
do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Neexistuje rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v

hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť
poškodenému, alebo sa to zrealizuje vzájomným zápočtom. Zároveň žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/135/2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017
a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/45/2024. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti
z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné

v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43Cob/54/2019). K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou
započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden
zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky. Takýmto spôsobom bol preukázaný vznika existencia škody na strane poškodeného, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že sa
vzájomné nároky žalobcu a poškodeného, a to nárok poškodeného na odplatu
za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, navzájom

započítavajú. Takýmto započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane poškodeného v
podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda
ku vzniku škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie (rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/28/2019). Podľa žalovaného je nutné považovať argumentáciu
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej mal aktívnu legitimáciu žalobcu uznať aj žalovaný, keď čiastočne

plnil priamo žalobcovi, za neopodstatnenú
a irelevantnú. S názorom žalovaného sa nemožno stotožniť. Pokiaľ by mal žalovaný
od samého počiatku za to, že žalobca voči nemu nie je nositeľom subjektívneho práva, teda mu nesvedčí
nárok z hmotného práva, nikdy by nepristúpil ani len k čiastočnej úhrade poistného plnenia. Tým, že
žalovaný pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia, uznal nárok žalobcu, teda uznal, že žalobca je
voči nemu nositeľom subjektívneho práva, ktoré mu

na základe platného postúpenia pohľadávky svedčí voči žalovanému z hmotného práva. Žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti samotného nároku
na základe vykonaných dôkazov dospel jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec
nesprávne právne posúdil, a to aj v rozpore so zásadami dokazovania. Uvedené žalovaný odôvodňuje
tým, že už v odpore namietal celkovú dĺžku opravy v trvaní 23 dní, malo sa

na žalobcu presunúť dôkazné bremeno a žalobca mal byť povinný preukázať, že nevyhnutná doba
opravy trvala 23 dní. Žalovaný však na preukázanie ním tvrdenej údajnej neprimeranosti dĺžky opravy
nepredložil do konania žiadny dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia preukázal,
a teda dĺžku opravy podľa žalobcu, žalovaný neučinil spornou v zmysle § 151 CSP. Pokiaľ žalovaný
tvrdil, že oprava mala byť vykonávaná kratšie, ako v skutočnosti bola, mal to byť on, ktorý bol povinný

tieto tvrdenia preukázať a k tomu predložiť aj relevantný dôkaz, čo však neučinil. V dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel
si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo považuje za preukázané v rámci dôkaznej
povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným na náhradné motorové vozidlo je
potrebné považovať

za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol
poškodený. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná
predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu
zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté
v tomto konaní žalobca riadne preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku.

Podstatným pre posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla je faktické obmedzenie
poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, ktoré spočíva v nemožnosti užívať svoje vlastné motorové
vozidlo, nakoľko toto sa nachádza za účelom opravy v servise. Ďalej podľa žalobcu žalovaný absolútne
nerozlišuje medzi pojmami „bez finančnej účasti“
a „bezplatne“, pričom tieto slovné spojenia rozhodne nemožno považovať za synonymum. Kým

„bezplatne“ znamená, že za niečo sa neplatí vôbec, slovné spojenie „bez finančnej účasti“ znamená že
hoci konkrétna osoba priamo neplatí za službu, náklady nesie niekto iný. Opravovanie poškodeného
vozidla pri poistnej udalosti, kedy poškodený poistnú udalosť nezavinil, je rovnako tak bez finančnej
účastipoškodeného,kedyjefaktúrazaopravuservisuhradenápriamozpovinnéhozmluvnéhopoistenia
škodcu, ani v tomto prípade nie je možné hovoriť, že by bola oprava vozidla vykonávaná bezplatne

alebozadarmo,jednoduchojevykonanábezfinančnejúčastipoškodeného.Poškodenýsapriuzatváraní
nájomnej zmluvy sám rozhodne, či prenájom náhradného vozidla chce uplatňovať z PZP vinníka, alebo
nie. Nikde v nájomnej zmluve, ani vo všeobecných obchodných podmienkach nie je uvedené,
že by bol nájom náhradného vozidla bezplatný. Z nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva denná
sadzba nájmu náhradného vozidla a teda poškodený si je vedomý toho, že nájom náhradného vozidla

nie je bezplatný. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystaví žalobca k úhrade nájomného za
nájom náhradného vozidla poškodenému faktúru, znejúcu na meno poškodeného. Následne sa sám
poškodený rozhodne, či so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrie.
21. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na doterajších vyjadreniach a doplnil, že povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je

vo svojej podstate poistením zodpovednosti za škody, ktorého právny základ vyplýva z § 822 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v práve poisteného, aby za neho poisťovateľ v
prípade vzniku poistnej udalosti nahradil škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 Občianskeho
zákonníka poškodený vo všeobecnosti právo na plnenie voči poisťovateľovi nemá, ak osobitné predpisyneustanovujú inak. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového je takýmto osobitným predpisom, ktorý stanovuje, za akých podmienok sa
môže aj priamo poškodený domáhať voči poisťovateľovi náhrady škody práve zákon o PZP. V prípade

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
teda právny základ každého jednotlivého nárokupoškodenéhonanáhraduškodyvočipoisťovateľovi
vyplýva z príslušných kogentných ustanovení zákona o PZP (t. j. § 4 ods. 2
a § 15 ods. 1 zákona o PZP). Najvyšší súd SR v jeho uznesení zo dňa 28.02.2023, spis.
zn. 7Cdo/52/2022 jasne zadefinoval, že akýkoľvek nárok poškodeného na náhradu škody voči

poisťovateľovi (vrátane nároku na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) má
teda charakter tzv. mimozmluvného záväzku, na ktorého vznik musia byť splnené zákonné podmienky
uvedené v § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP na to, aby
poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vznikla pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: vznik nároku
poškodeného na náhradu škody

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), uplatnenie tohto nároku
na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi, preukázanie tohto nároku
na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi. Pokiaľ teda v danom prípade
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 neboli v súvislosti
s nárokom na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla splnené vyššie uvedené zákonné

podmienky, tak medzi poškodeným a žalovaným ako poisťovateľom nemohol pred uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 existovať (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, v rámci
ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 804,82 eur
z titulu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. Pokiaľ poškodený za
prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi nezaplatil, tak mu v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla žiadna škoda nevznikla a poškodenému tak ani nevznikla možnosť podľa § 15 ods. 1 zákona
o PZP úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči
poisťovateľovi.
22. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na doterajších vyjadreniach a doplnil, že podľa
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Z citovaného ustanovenia však nevyplýva, že nároky musia
byť najprv uplatnené a preukázané priamo poškodeným
u poisťovne vinníka. Na základe uzavretej zmluvy o prenájme náhradného vozidla poškodený
splnomocnil žalobcu na zastupovanie poškodeného pri uplatňovaní nároku náhradu škody, teda žalobca

v ten istý deň ako uplatnil vzniknutý nárok za poškodeného, t. j. nájomcu, aj uzatvoril zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej žalobca vstúpil do práv
a povinností poškodeného. Postúpením pohľadávky z poškodeného na žalobcu prešli
na žalobcu práva a povinnosti poškodeného, teda aj právo domáhať sa nároku na náhradu škody.
Preto je nutné konštatovať, že boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. b)

zákona o PZP, poškodenému vznikol nárok na náhradu škody, nárok bol voči poisťovateľovi uplatnený
a preukázaný. Z uvedeného dôvodu je nutné konštatovať,
že tvrdenia žalovaného, že by medzi poškodeným a žalovaným neexistoval mimozmluvný záväzkový
vzťah, sú nesprávne.
23. Iné podania strán v odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu predložené.

24. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného ( ďalej aj „odvolateľ“)
voči výroku I. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalovaným, v neprospech ktorého
rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. a tiež v závislom
výroku III. o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Zároveň odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku II. ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP

odmietol.
25. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správnerozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací
súd.Zuvedenýchdôvodovsaodvolacísúdobmedzilnakonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého

rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
26. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Zároveň
odvolací súd nezistil vady v procesných podmienkach, na ktoré je povinný prihliadať aj keď neboli
odvolateľom namietané (§ 380 ods. 2 CSP)
27. V nadväznosti na uplatnené odvolacie dôvody odvolací súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa

31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004).
Do obsahu základného práva podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces
podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného
k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe
vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím

na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale
i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne
a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“

strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, popísaný v odôvodnení jeho
rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu

je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého
„....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS
78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania“.
28.Súdnerozhodnutietrpískutkovýmivadami,akbolnesprávnevytvorenýjehoskutkovýzáklad.Jednou
z príčin tejto nesprávnosti je nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Vykonané dôkazy hodnotí
súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§191

CSP). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedenie v odôvodnení rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP).
Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz
z hľadiska jeho dôležitosti,
t. j. relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti, a to z pohľadu jeho získania ako aj
vykonania a pravdivosť, t. j. hodnovernosti zdroja. Po individuálnom posúdení následne hodnotí všetky

dôkazy vo vzájomnej súvislosti, kde sa zaoberá pravdivosťou dôkazu v súvislosti s prípadným rozporom
s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zistenia z vykonaných dôkazov dospeje súd nesprávnym
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.30. Žalovaný primárne namietal záver súdu prvej inštancie, že nie je daná aktívna vecná legitimácia
v spore. Vecná legitimácia vo všeobecnosti v civilnom procese predstavuje oprávnenie strán sporu
vyplývajúce z hmotného práva – aktívnu vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorá je nositeľom

subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
31. Podstatou tejto odvolacej námietky žalovaného je tvrdenie, že nakoľko nedošlo k úhrade nákladov
za prenájom náhradného vozidla na základe faktúry vystavenej žalobcom ako prenajímateľom č. 230656
zo strany poškodeného, nevznikla poškodenému tým pádom ani pohľadávka voči žalovanému ako
poisťovni škodcu na náhradu škody, s ktorou by mohol disponovať, teda postúpiť ju na žalobcu. Podľa

názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie s touto námietkou žalovaného dôsledne a správne
vysporiadal v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
32. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa o neexistencii pohľadávky, ktorá bola predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom dňa 31.10.2023. Z obsahu predmetnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že sa jednalo
o kombinovaný právny úkon, predmetom ktorého bolo jednak 1/ postúpenie pohľadávky, jednak

2/ vysporiadanie záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia. Predmetom postúpenia bol totiž
nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody.
33. V zmysle judikátu R 7/1992 skutočnú škodu predstavujú aj vyššie náklady vynaložené
pri zapožičaní osobného automobilu.

34. Z ustálenej judikatúry (R 55/1971, R 28/2007) vyplýva, že skutočná škoda predstavuje zmenšenie
majetkového stavu poškodeného, či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného. Nepostačuje
zvýšenie pasív. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie
o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je skutočnou škodou.
35. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom,
že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ,
ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku
na strane veriteľa, pričom k obligatórnym obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky
okrem označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, t. j. popis pohľadávky, čo

do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka musí byť dostatočne
určitá tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, a aby
medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.
Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného išlo o existujúcu pohľadávku.
Okrem toho musí ísť o pohľadávku, ktorá môže byť predmetom postúpenia (§ 525 OZ).

36. V súdenom prípade zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 došlo k postúpeniu
peňažnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému v celkovej výške 804,82 eur s DPH z titulu jeho
nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona o PZP. Zmluvné strany sa dohodli,
že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom výška odplaty predstavuje sumu 804,82 eur
s DPH, ktorá zodpovedá sume vyčíslenej vo faktúre č. 230656 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom

poškodenému ako nájomcovi náhradného vozidla. Zároveň sa zmluvné strany v označenej zmluve
dohodli,žeichvzájomnénárokynaúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávkyanaúhradunájomnéhoza
náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo vlastnom
mene a na vlastný účet. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť
vyfakturovanú sumy

za prenájom náhradného motorového vozidla. Skutočnosť, že fakturovanú sumu za prenájom
náhradnéhovozidlapoškodenýpriamonezaplatilžalobcovinemožnochápaťtak,žemuškodanevznikla.
Je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2023 tvorí jeden celok upravujúci navzájom
prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybne-nou vôľou poškodeného
a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je

v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných
právnych úkonov.
37. V rámci predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou
za postúpenie pohľadávky. Započítanie je nutné chápať ako ekvivalent platby. Teda uvedenou

zmluvou došlo zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom. Pohľadávka prenajímateľa na úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikla
započítaním s pohľadávkou nájomcu voči prenajímateľovi titulom odplaty za postúpenie pohľadávkyna náhradu škody voči žalovanému, t. j. je nutné uvedenú faktúru za prenájom náhradného vozidla
považovať
za uhradenú, a súčasne žalobca nadobudol postúpenú pohľadávku poškodeného voči žalovanému na

náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený
uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky
voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený
by položil na stôl sumu 804,82 eur a posunul ju

k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Takýto postup v kontraktačných procesoch
odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer
permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie
zákona, keďže právny úkon poškodeného
a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr
bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však

nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob
zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného
na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť
úkonom započítania.
38. Možno teda zhrnúť, že uvedený záväzok na úhradu nájomného za náhradného vozidlo žalobca

síce priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo
spôsobov zániku dlhu. Uvedené nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky na náhradu škody Odvolací
súd má za to, že takýmto započítaním nepochybne došlo k zmene majetkových pomerov na strane
poškodeného v podobe jeho straty pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku
škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Na základe uvedeného

možno ustáliť záver, že pohľadávka poškodeného na náhradu škody za prenájom náhradného
vozidla v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky existovala, nejde o budúcu pohľadávku
a teda poškodený bol oprávnený s ňou disponovať, bol oprávnený postúpiť ju na žalobcu. Predmetná
pohľadávka je pohľadávka spôsobilá na postúpenie a zmluva o postúpení pohľadávky je platný právny
úkon spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené

hmotnoprávnou úpravou. Na tomto základe považoval odvolací súd pohľadávku žalobcu uplatnenú
v tomto spore za platne postúpenú v zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ. Žalobca tak nadobudol pohľadávku
na náhradu škody titulom nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktorá zakladá v tomto spore jeho
aktívnu vecnú legitimáciu. Boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP,
teda poškodenému vznikol nárok

na náhradu škody, nárok bol voči poisťovateľovi uplatnený a preukázaný.
39. Pokiaľ bolo už čiastočne plnené žalovaným na náhradu škody titulom nákladov za prenájom
náhradného vozidla žalobcovi, podľa názoru súdu prvej inštancie uvedená skutočnosť nasvedčuje, že
žalovaný bol si vedomý tejto svojej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúcej z hmotného práva na
jeho strane, hoci v odvolaní to rozporoval s poukazom

na skutočnosť, že nie je daná súvislosť tohto jeho čiastočného plnenia s aktívnou vecnou legitimáciou.
Uvedené je potrebné posudzovať v širšom kontexte. Je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o tom,
že žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol pohľadávku na náhradu škody
titulom nákladov za prenájom náhradného vozidla v celkovej výške 804,82 eur na základe oznámenia
o postúpení pohľadávky a že žalovaný túto pohľadávku už čiastočne plnil, t.j. vo výške 629,82 eur

(krátenie poistného plnenia bolo odôvodnené inou skutočnosťou a nie neplatnosťou zmluvy o postúpení
pohľadávky). Aktuálne je predmetom sporu zostávajúca časť tejto pohľadávky vo výške 175,- eur, pričom
otázka platnosti postúpenia pohľadávky bola v spore prejudiciálne posúdená.
40. Odvolací súd zdôrazňuje, že v intenciách účelu zákona o PZP je potrebné posudzovať žalovaným
namietaný výklad pojmu „bez finančnej účasti“ uskutočnený súdom prvej inštancie v napadnutom

rozsudku v nadväznosti na poukaz žalovaného na reklamu žalobcu, ktorou ovplyvňuje správanie
poškodených, aby si u neho prenajali náhradné vozidlo
“bez finančnej účasti“, hoci platná právna úprava pojem „prenájom náhradného vozidla
bez finančnej účasti“ nepozná. Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdenom prípade bolo preukázané, že
došlo k vzniku skutočnej škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla u poškodeného následkom

dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného, ktorú žalobca u žalovaného uplatňoval v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a na základe tejto právnej úpravy nemá poškodený právo na bezplatný
prenájom náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla. Odvolací súd však poznamenáva,že reklamné praktiky žalobcu v rámci jeho podnikateľskej činnosti neboli predmetom rozhodovania v
tejto veci, preto ani nepristúpil k skúmaniu a porovnaniu uvedených slov či slovných spojení.
41. Sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie v spore o zaplatenie nákladov za prenájom náhradného

vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej udalosti
spôsobenej poistencom žalovaného bola už v rozhodovacej praxi súdov ustálená (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/126/2019, sp. zn. 6Co/12/2021, sp. zn. 8Co/24/2020, sp. zn.
10Co/7/2021, sp. zn. 8Co/132/2019, sp. zn. 7Co/208/2019, sp. zn. 11Co/135/2019).
42. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia riadne vysporiadal s otázku aktívnej vecnej legitimácie, nedošlo k vade
pri vyhodnotení vykonaných dôkazov ani pri právnom posúdení veci.
43. Ďalej žalovaný podaným odvolaním namietal záver súdu prvej inštancie k otázke primeranosti dĺžky
opravy, podľa ktorého nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla pominie už momentom, kedy má
poškodený reálne k dispozícii prevádzkyschopné opravené vozidlo, t. j. kedy mu je vozidlo skutočne
odovzdané (bod 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

44. Žalovaný uviedol, že už v konaní na súde prvej inštancie (v odpore proti platobnému rozkazu)
rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho odvíjajúcu sa nevyhnutnú dĺžku prenájmu
náhradného vozidla) v trvaní 23 dní, a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu
poškodeného vozidla, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo
dňa08.11.2023aohľadomtejtospornejskutočnostidošlokpresunudôkaznéhobremenana žalobcu,t.j.

uviesťkonkrétneskutkovétvrdeniaanavrhnúťdôkazynaichpreukázanie,ktorýmibyžalobca preukázal,
že oprava poškodeného vozidla bola nevyhnutná v žalobcom tvrdenom rozsahu 23 dní, t. j.
nad žalovaným priznaný rozsah 18 dní. Žalobca však podľa žalovaného nedoložil v konaní jediný
relevantný dôkaz, ktorým by to preukázal a to jednak s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS 602/2022 a jednak na povinnosť poškodeného vyplývajúcu z ustanovení zákona o PZP (napr. §

15 ods. 1 zákona o PZP) preukázať nárok na náhradu škody, a to v tvrdenom rozsahu.
45. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť
bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
46. Zodpovednosť za zistenie skutkového stavu spočíva na procesných stranách. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/294/2012).

47. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na
hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich
existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.
48. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo poukazuje na samotný účel

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
tak, ako ju prezumuje zákon o PZP, ktorým je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými
následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Účelom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovouudalosťou spôsobenou prevádzko-vateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúc
z ustanovenia § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP, ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby

poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov
potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup

smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom
potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po
ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať.
49. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 poukázal na to, že „...Účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové

vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj
primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“.
50. Odvolací súd sa nestotožnil s touto námietkou žalovaného. Žalobca listinami priloženými k žalobe
(protokol o nehode, faktúra za opravu, zmluva o prenájme náhradného vozidla, faktúra za prenájom
náhradnéhovozidla)preukázalskutočnosť,žeopravapoškodenéhovozidla,atedaajúčelnevynaložené

náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla boli dôvodné v rozsahu 23 dní – vozidlo bolo
odovzdané na opravu dňa 09.10.2023 a po vykonaní opravy odovzdané poškodenému dňa 31.10.2023,
prenájom náhradného vozidla trval výlučne po dobu opravy, t.j. vykonaním opravy poškodeného vozidla
malpoškodenýmožnosťužívaťsvojevozidloadošlokukončeniuprenájmunáhradnéhovozidla. Poukaz
žalovaného na údaj o čistom čase opravy vyplývajúcom z faktúry za opravu (16 ČJ), ako aj na dôvody

krátenia poistného plnenia vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 (v uznanej
dobe 18 dní je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami
a čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne) je na účely preukázania skutočností vyplývajúcich
z procesnej obrany žalovaného nedostatočný, nakoľko nebol dostatočne konkretizovaný po skutkovej

stránke. Samotný žalovaný je si vedomý,
že čistý čas opravy poškodeného vozidla nie je určujúce kritérium pre stanovenie celkovej doby trvania
opravy, keďže sám definoval, ale len všeobecne a bez náležitého podkladu (odborného), že na dĺžku
opravy majú vplyv aj iné okolnosti, a to jednak na strane autoservisu, dodávateľov náhradných dielov
či poisťovne atď. Žalovaný však nepoukázal

na žiadne individuálne okolnosti tohto prípadu, ktoré by odôvodnili uznať dĺžku opravy len v trvaní
18 dní, t.j. krátiť poistné plnenie uplatnené v rozsahu zodpovedajúcom dĺžke opravy v trvaní 23 dní,
ani nepriložil k tomu žiadne dôkazy. Uvedené bolo povinnosťou žalovaného, pokiaľ chcel dosiahnuť
priaznivé rozhodnutie v tomto spore (zamietnutie žaloby). Túto povinnosť si nesplnil. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca má právo na náhradu nutne a účelne vynaložených

nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu 23 dní, t.j. počas opravy vozidla v autoservise v čase
od 09.10.2023 do 31.10.2023. Odvolacia námietka žalovaného k tejto otázke nebola dôvodná. Súd prvej
inštancie dôkazy vyhodnotil správne aj vec správne posúdil.
51. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré

prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. napadnutej odvolaním ako vecne správny potvrdil.
52. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok III.
napadnutého rozsudku o trovách konania na súde prvej inštancie, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ
neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu

sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaných.
53. Zároveň odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku vo výroku II. odmietol
ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP. Osobou oprávnenou podať
odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podmienkou
subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto

ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku
rozhodnutia napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej
strane nevznikla, odvolanie odmietne. Tak tomu bolo v tomto prípade. Nakoľko súd prvej inštancie
výrokom II. napadnutého rozsudku vo zvyšnej časti žalobu zamietol, teda toto rozhodnutie vo výrokuII. je v neprospech žalobcu a nie žalovaného, na strane žalovaného nebola zistená existencia ujmy
spôsobenej napadnutým rozhodnutím vo výroku II.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný v celom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

55. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].