Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1314217605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika,
v mene ktorej koná Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, IČO: 30 845 572, so sídlom Kutuzovova 8,
Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpenému: ONDRUŠEK &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 867 942, so sídlom Tranovského 47, Bratislava o zaplatenie 17 362,41 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 27.7.2020, č.k. 44CPr/1/2015-473, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 973,90
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 6 973,90 eur od 19.5.2005 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % s povinnosťou
úhrady do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady
trov konania (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 150 ods. 1, 2, 4, 6, § 150a ods. 1, § § 154
ods. 1, 3, § 155 ods. 1, § 157 ods. 1, § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe
účinného ku dňu zistenia schodku (ďalej len „zákon o vojenskej službe“) a vecne tým, že v poradí
prvým rozsudkom zo dňa 12.7.2017, č.k. 44CPr/1/2015-359 žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 7CoPr 14/2017-384 zo dňa 31.7.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že ak súd prvej inštancie v dôsledku
vyvodenia neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti pre jej neurčitosť posudzoval zodpovednosť
žalovaného podľa zásad všeobecnej zodpovednosti, nepostupoval správne. Zodpovednosť žalovaného
bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení
účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme schodku
na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa
predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných

(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Odvolací súd ďalej uviedol, že v danom
prípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia
platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných
(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Vznik a výška schodku neboli predmetomposudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými dôkazmi,
nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia služobných
povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal. Odvolací súd

uložil súdu prvej inštancie povinnosť pri ďalšom prejednaní veci riadiť sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom
osobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný a doposiaľ nebol predmetom
posudzovania súdom prvej inštancie.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na závery odvolacieho súdu predmetom posúdenia
zostal vznik a výška schodku ako predpokladu osobitnej zodpovednosti žalovaného. Uviedol, že medzi
stranami nebolo sporné, že inventúry z 10/2003 a 3/2004 boli vykonané nekorektne dosadením fiktívnej
konštanty 8525,62 pri inventúre v 3/2004 a taktiež je nepochybná existencia schodku. Prvoinštančný
súd sa pri rozhodovaní riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého treba
zodpovednosť žalovaného posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej

službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a
nasledujúce), pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá. Pri tejto zodpovednosti súd skúma iba to, či
sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti
( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis
účastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný

vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie. Po
vzniku hmotnej zodpovednosti (zodpovednosti zvýšenej tzv. kvalifikovanej) sa prezumuje, že vzniknutý
schodok spôsobil vojak. Ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať,
že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V danom prípade
odvolací súd konštatoval, že bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu

k žalobcovi (služobný pomer žalovaného u žalobcu trval od 01.07.2000 do 31.08.2006 ), existencia
platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných
(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

4. Prvoinštančný súd konštatoval, že schodok bol v danom prípade zistený a existoval, a táto

skutočnosť nebola v konaní medzi stranami sporná. Taktiež nebolo sporné, že schodok vznikol
nekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Žalovaný sporoval, že predmetnú konštantu
dosadil práve on. Pokiaľ ide o vznik a výšku schodku, súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov v
rámci trestného konania, ktoré vyplývajú zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T 3/2009-VOS.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, č.k. 3T/3/2009-VOS (právoplatné dňa

19.5.2014)prvoinštančnýsúdzistil,ževtrestnejveciobvinenéhožalovanéhopretrestnýčinporušovania
služobnýchpovinnostísúdtrestnéstíhanieprotižalovanémuzastavil,nakoľkojepremlčanéatovzmysle
ustanovenia § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 381 ods. 1 Trestného poriadku s použitím
§ 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s tým, že podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam sa
poškodená organizácia - žalobca s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Uznesenie obsahuje špecifikáciu skutku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný na tom skutkovom základe,
že v presne nezistenom období od 19.9.2002 do 30.3.2004 ako príslušník ozbrojených síl SR, zaradený
ministerstvom obrany SR do mierovej misie UNFICYP SLOVCON na Cypre, na základni umiestnenej v
meste Famagusta spôsobil pri výkone svojej funkcie " PX Manager " schodok vo výške 7.544,17 CYP
(cyperských libier) z prostriedkov verejného rozpočtu z poskytnutej zálohy ministerstvom obrany SR na

prevádzku obchodnej jednotky PX/DF, ktorý sa pokúsil zakryť tak, že upravil v počítači výpočtový vzorec
k výsledkom inventúry zo dňa 17.3.2004 tým spôsobom, že vložil do tohto vzorca ničím nepodloženú
konštantu v nominálnej výške 8525,62, následkom čoho nebol pri inventúre zistený schodok, ale naopak
zisk vo výške 3,41 CYP a spôsobil tak Ministerstvu obrany SR škodu vo výške 523 600 Sk, čo činí po
prepočtepodľakonverznéhokurzu17380,33eur. Zvýsluchužalovanéhoajednotlivýchvýsluchovosôb,

ktoré boli vypočuté v rámci trestného konania jednoznačne vyplýva, že práve žalovaný bol tou osobou,
ktorá pri inventúrach k 21.10.2003 a k 17.3.2004 výlučne nahadzovala vstupné údaje do počítača (v
rozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v pokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr),
svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov žalovaného nemala prístup iná osoba.
Žalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorý podpísali členovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný

nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej
zodpovednosti za PX/DF. Žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky
mierových síl OSN UNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 154 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe), teda prevzalzodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je povinný vyúčtovať a nahradiť
skutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok nezavinil. Súd prvej inštancie
uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil.

5. Súd prvej inštancie zo znaleckého posudku A. F. G. H., znalca v odbore ekonomika a manažment
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo č. 16/2006 pribratého v rámci trestného konania zistil, že k
manipuláciám pri inventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému
vzorcu a nemali opodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúre vykonanej

od 18.9.2003 do 21.10.2003 a k ďalšej manipulácii došlo pri inventúre od 25.1. do 17.3.2004, kedy bol
pozmenený vzorec nesprávnym spôsobom. Znalec k stanoveným otázkam uviedol, že manipulácia pri
inventúrach dosadzovaním rôznych údajov a čísel, ktoré nezodpovedali výpočtovému vzorcu a nemali
opodstatnenie vo vzťahu ku skutočným hodnotám dochádzalo pri inventúrach vykonaných od 18.9.2003
do 21.10.2003 a od 25.1.2004 do 17.3.2004. Ďalej uviedol, že vo výsledkoch inventúry vykonanej k
21.10.2003 mala byť správna hodnota rozdielu v pokladni + 1 090,17 CYP a v inventúre k 17. 03.2004

mínus 4 628,59 CYP. Konštatoval, že skutočný stav a skutočná výška schodku v obchodnej jednotke PX
bola stanovená znalcom na 4 628,59 CYP a schodok začal vznikať pri inventarizácii dňa 21.10.2003.
Znalec ďalej uviedol, že zistil, že v rámci Slovenskej misie UNFICYP, SLOVCON na Cypre na základni
v meste Famagusta prevádzkovali ozbrojené sily obchodnú jednotku, pričom z prostriedkov verejného
rozpočtu boli obchodnej jednotke poskytnuté zálohy Ministerstva obrany SR na prevádzku a to vo výške

7 000 USD dňa 21.5.2001 a vo výške 5 000 USD dňa 28.8.2003.

6. Zo Správy Hlavného finančného úradu oddelenia finančnej kontroly Ministerstva obrany SR o
výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 prvoinštančný súd zistil, že činnosť kontingentu
ozbrojených síl SR mierovej misie OSN/ UNICYP je zabezpečovaná na základe Memoranda o

porozumenímedziOSNavládouSRuzatvorenéhodňa7.2.2002.Vzmysletohtodokumentujekategória
WELFARE v zodpovednosti OSN. Na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/
DF poskytnutá záloha vo výške 7 000 USD. Na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená
záloha na prevádzku PX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD. Poskytnutie tejto zálohy
však nebolo nutné, pretože podľa platných predpisov UN mohla byť prevádzka PX/DF vykonávaná aj

bez nej. Úhrada dodávateľských faktúr z dvoch výhradných dodávateľov UN sa môže uskutočniť až
na základe predaja dodaného tovaru. Objednávka tovaru sa mala vykonávať na základe skutočných
požiadaviek profesionálnych vojakov (u alkoholu a cigariet v limite stanovenom UN). Vzhľadom na
vykázaný sortiment tovaru v PX/DF toto nebolo dodržiavané. Inventúra pokladničnej hotovosti, tovaru a
zásob v PX/DF bola vykonaná dňa 3.6.2004. Zostatok pokladničnej hotovosti – 2 649,76 CYP, nákupná

cena množstvá tovaru – 10 049,48 CYP, počiatočná suma vložená do PX/DF (dotácia MO SR) - 5 550
CYP, suma neuhradených faktúr ku dňu 3.6.2004 – 14 693,41 CYP. Schodok v hospodárení PX/DF – 7
544,17 CYP. Kontrolou vedenia účtovnej dokumentácie bolo zistené, že
v predajni sa pokladničná hotovosť uschováva v trezore, ale nevedie sa pokladničná kniha od začiatku
fungovania misie, nevedie sa žiadna účtovná kniha, kde by bol denne alebo v akejkoľvek inej periodicite

zaznamenaný prírastok a úbytok tovaru a to od začiatku fungovania misie, vedie sa kniha faktúr
zavedená od 30.1.2003 na dodávateľské faktúry od dvoch výhradných dodávateľov, nie je však možné
skontrolovať,čisúvtejtoknihezaznačenévšetkydošléfaktúry,niejemožnéskontrolovaťčisúvzošitoch
vlepené všetky došlé faktúry a nie na nich vyznačené žiadne potvrdenie o dátume úhrady týchto faktúr,
na došlých faktúrach neexistovalo a ani neexistuje žiadne potvrdenie od PX Clerka o prevzatí dodaného

tovaru do predajne, nie je možné skontrolovať, či všetok objednaný na zakúpený tovar bol skutočne do
predajne aj dodaný a predávaný, PX manager si bez dokladu vyberal finančnú hotovosť z pokladne za
účelom nákupu tovaru a bez dokladu vracal jej nespotrebovanú časť, v počítačovej evidencii inventúr
bola pri inventúre zo dňa 17.3.2003 zistená zámena medzi údajmi o nákupnej cene tovaru a predajnej
cene tovaru, ktorá sa následne prelínala do každej ďalšej vykonanej inventúry, preverením inventúry

vykonanej dňa 17.3.2004 bolo kontrolnou skupinou zistené, že do vzorca výpočtu prebytku/schodku v
počítači bola dosadená ničím nepodložená konštanta 8 525,62 CYP, na základe, ktorej bol výsledok
inventúry + 3,41 CYP. Po odstránení tejto konštanty kontrolná skupina potvrdila záporný výsledok
inventúry. Tým, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, porušil UN
stanovené normy. Z dôvodu, že nákupy tovarov do PX/DF boli realizované aj z prostriedkov verejného

rozpočtu MO SR, nebol dodržaný zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, zákon č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve a zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole. Kontrolou bolo zistené, že pri vynakladaní
verejných prostriedkov v rámci PX/DF nie je vôbec vykonávaná predbežná finančná kontrola. Od
začiatku prevádzkovania PX/DF nebola vykonávaná žiadna zdokumentovateľná kontrola zo stranyvedenia SLOVCON, hoci to normy UN ukladajú. Aj táto skutočnosť umožnila pravdepodobne dlhodobo
spôsobovať škodu v hospodárení. Odborná pripravenosť zodpovedných pracovníkov prevádzkujúcich
PX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne kontrolná skupina v nadväznosti na závažné zistenia

poskytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti hospodárenia v PX/DF odbornú
pomoc v zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie, kontrolnej činnosti a vo vykonávaní
inventarizácie.

7. Vzhľadom na zistené skutočnosti z vykonaného dokazovania, keď na hodnotách (zálohy Ministerstva

obrany SR na prevádzku obchodnej jednotky) zverených žalovanému vznikol schodok, za ktorý na
základe platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný, dokazovaním bola zistená
manipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s údajmi o neuhradených faktúrach,
dosadenie nekorektnej konštanty, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za
schodok, ktorý je predmetom tohto konania. Pokiaľ ide o výšku schodku, žalobca ho vyčíslil vo výške
7 544,17 CYP na základe výsledkov zistených škodovou komisiu dňa 9.5.2004 a zo správy o výsledku

následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 ako aj zo správy o vyšetrení škody zo dňa 9.6.2004. Zo
Správy o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 bolo zistené, že výsledkom inventúry v
PX/DF bol zistený schodok vo výške 7 544,17 CYP, čo pri prepočte kurzom na SKK činilo 523 060 SKK,
t. j. 17 362,41 eur. Výška schodku bola v rámci trestného konania predmetom znaleckého skúmania,
pričom znalec dospel k výške schodku 4 628,59 CYP, čo pri prepočte kurzom platným k 17.3.2004

(1 CYP = 68,086 SKK) činí 315 142,1787 SKK, čo je 10 460,80 eur. Túto výšku schodku súd prvej
inštancie považoval za preukázanú, keď znalec v posudku uviedol, že pri stanovení čiastky 4 628,59
CYP vychádzal zo skutočnosti, že výsledok inventúry podpísali členovia inventarizačnej komisie. Znalec
sa nezúčastnil fyzicky inventarizácie a pri výške schodku sa oprel o prvotné účtovné doklady podpísané
členmi inventarizačnej komisie. Znalcovi boli predložené i druhé údaje na počítačovej diskete, ktoré však

nie sú nikým podpísané. V tejto zostave vykazujú neuhradené faktúry vo výške 18 254,61 CYP, čo by pri
takto vykázaných neuhradených faktúrach činilo skutočnú výšku schodku obchodnej jednotky v čiastke
8 522,21 CYP. Vzhľadom na to, že znalec nebral do úvahy pri vyčíslení schodku údaje na CD nosiči, súd
prvej inštancie nenariadil dokazovanie navrhnuté žalovaným na skúmanie, kedy vznikol tento obsah na
nosiči. Za tejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie nemal za preukázanú výšku schodku nad sumu 10

460,80 eur ( t. j. 4 628,59 CYP ).

8. Prvoinštančný súd podľa § 160 ods. 3 zák. č. 370/1997 Z.z. vzhľadom na zistenia kontrolných orgánov
žalobcu, na túto okolnosť prihliadol tak, že pristúpil k zníženiu rozsahu povinnosti náhrady škody u
žalovaného. Konštatoval, že hlavný finančný úrad - oddelenie finančnej kontroly Ministerstva obrany

SR v správe o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 8.6.2004 uviedol, že je preukázané, že
od začiatku fungovania misie sa neviedla príslušná účtovná dokumentácia (pokladničná kniha, účtovná
kniha, kniha faktúr až od 30.1.2003, evidencia úhrad jednotlivých faktúr, vykazovanie neuhradených
faktúr ). Tento úrad konštatoval, že práve pravdepodobne absencia akejkoľvek zdokumentovateľnej
kontroly zo strany vedenia SLOVCON umožnila dlhodobo spôsobovať škodu v hospodárení PX/

DF. Kontrola uviedla, že kontrolovaný subjekt dlhodobo neviedol predpísanú účtovnú evidenciu, hoci
sa vynakladali verejné prostriedky v rámci predajne PX/DF, odborná pripravenosť zodpovedných
pracovníkov prevádzkujúcich PX/DF bola na veľmi nízkej úrovni. Následne až kontrolná skupina v
nadväznosti na závažné zistenia poskytla veliteľovi a terajším zodpovedným pracovníkom v oblasti
hospodárenia v PX/DF odbornú pomoc pri zavedení najnutnejšej účtovnej a finančnej evidencie,

kontrolnej činnosti a vo vykonávaní inventarizácie. Z uvedeného vyplynulo, že zo strany štátu (žalobcu)
išlo o markantné porušenie povinnosti kontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných
vojakov za chod predajne, keď nebola vedená ani elementárna účtovná evidencia. Túto skutočnosť
potvrdila vo svojom vyjadrení aj znalkyňa z odboru účtovníctvo F. A. H., pribratá v rámci trestného
konania na zodpovedanie otázok vzniku a výšky schodku, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2006

uviedla, že na základe predložených podkladov konštatuje, že tieto sú nedostatočné, nepreukazné a
zmätočné. Nie je možné takéto podklady podrobiť znaleckému skúmaniu, nakoľko nie je vedená účtovná
evidencia, ktorá má byť predmetom skúmania. Následne bol poverený ďalší znalec (F. H.), ktorý síce
vypracoval znalecký posudok, v ňom však uviedol, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené
faktúry a skutočnú výšku schodku k 17.3.2004, teda pripustil možnosť modifikácie výšky schodku. Na

podklade priebežných výsledkov zistených škodovou komisiou zo dňa 9.5.2004 sa konštatovalo, že
overený údaj o výške neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004 podľa skutočných výpisov o neuhradených
faktúrach je 17 951,71 CYP, ktorý však nezodpovedá ani údaju inventúry a ani evidencii inventúrnych
zápisov v počítači. Vo svetle týchto zistení je zrejmé, že zo strany štátu nebola splnená povinnosťvyplývajúca z ustanovenia § 150 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého služobný orgán a nadriadený
vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo
ku škodám. V tomto smere nebol žalovaný pri plnení svojich služobných povinností nikým kontrolovaný.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že štát ako žalobca zanedbaním kontrolnej funkcie zo strany
priameho nadriadeného (výpoveď svedka C. v trestnom konaní, že nemal a ani nežiadal prístup k
počítačovým súborom žalovaného), nekontrolovanie spôsobu vedenia účtovných dokladov obchodnej
jednotky vo svojich dôsledkoch umožnili vznik škody na zverených hodnotách. Za tejto situácie súd
prvej inštancie znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3, t. j. o sumu 3 486,90 eur a uložil

žalovanému povinnosť uhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol.
Žalovaný nesplnil svoj záväzok uhradiť vzniknutý schodok riadne a včas, čím sa dostal do omeškania
so splnením peňažného záväzku, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi z dlžnej sumy úrok z
omeškania v zmysle § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., vo výške o 8 percentuálnych bodov
vyššieakobolazákladnáúrokovásadzba ECBplatnákprvémudňuomeškaniat.j.kudňunasledujúcom
po vydaní uznesenia sp.zn. OPv 239/04 zo dňa 18.5.2005, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči

žalovanému, t.j. od 19.5.2005. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Pomer úspechu strán sporu prvoinštančný
súd určil porovnaním žalobného petitu a výroku rozsudku, ktorým vo veci rozhodol. V tomto konaní sa
žalobca domáhal zaplatenia 17 362,41 eur (100%), žalobca bol úspešný v rozsahu 40 % ( 6 973,90 eur),
žalovaný bol úspešný v rozsahu 10 388,51 eur, t.j. 60 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu

žalovaného celkový úspech žalovaného predstavuje 20 %.

9. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom tiež rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že nebolo v konaní sporné, že schodok bol zistený
a existoval, a že schodok vznikol nekorektným vykonaním inventúry dosadením konštanty. Zároveň
konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výlučne žalovaný pri inventúrach
nahadzoval vstupné údaje do počítača, svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do súborov

žalovaného nemala prístup iná osoba, s tým, že žalovaný vytlačil inventarizačný zápis, ktorí podpísali
členovia inventarizačnej komisie, pričom žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval
nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri hmotnej zodpovednosti za PX/DF. Súd prvej inštancie ďalej
uviedol, že žalovaný pracoval vo funkcii správca skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN
UNFICYP dňom 26.9.2002, vo vzťahu k tejto funkcii uzavrel dňa 22.9.2003 platnú dohodu o hmotnej

zodpovednosti, teda prevzal zodpovednosť za prípadné schodky na zverených hodnotách, ktorý je
povinný vyúčtovať a nahradiť skutočnú škodu v plnej výške vtedy, keď nepreukáže, že tento schodok
nezavinil, pričom v konaní nepreukázal, že vznik schodku nezavinil. Vzhľadom na zistené skutočnosti
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je predmetom tohto
konania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s vyššie uvedeným svoje rozhodnutie

uzavrel s tým, že znížil preukázanú náhradu škody žalovanému o 1/3 a uložil žalovanému povinnosť
uhradiť schodok vo výške 6 973,90 eur a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol. Žalobca uviedol, že s
konečným rezultátom vyplývajúcim z rozsudku sa nie je možné v plnom rozsahu stotožniť a zastával
názor, že obsahuje tak skutkové, ako aj právne vady, ktoré spôsobujú jeho čiastočnú nesprávnosť a
dôvodnosť podaného odvolania.

10. KvýškeschodkuobchodnejjednotkyPX/DUTYFREESHOPžalobcauviedol, žeajnapriektomu,že
výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP bola stanovená znalcom na sumu 4 628,59
CYP, a to počítajúc s výškou neuhradených faktúr k 17.3.2004 vo výške 14 360,99 CYP, tento vo svojom
znaleckom posudku č. 16/2006 zo dňa 12.12.2006 taktiež zdôraznil, že mu boli predložené aj údaje

na počítačovej diskete. Práve v tejto zostave boli vykázané neuhradené faktúry ku dňu 17.3.2004 vo
výške 18 254,61 CYP. Vo vzťahu k tomuto faktu znalec uviedol, že pri takto vykázaných neuhradených
faktúrach by bola skutočná výška schodku obchodnej jednotky PX/DUTY FREE SHOP v čiastke 8
522,21 CYP, a to zároveň konštatujúc, že nemal možnosť spätne preveriť neuhradené faktúry a ich
skutočnúvýškukudňu17.3.2004.Vprípade,akbymalmožnosťtietoúčtovnédokladyznalecprepočítať,

mohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku. V naznačených intenciách
bola vykonaním komparácie výpisov o neuhradených faktúrach u dodávateľských obchodov (NAAFI,
G.S.I.) odbornými orgánmi Ministerstva obrany SR stanovená skutočná výška neuhradených faktúr ku
dňu 17.3.2004 vo výške 17 951,71 CYP (vyplývajúca z ďalších podkladov založených v pripojenomtrestnom spise mimo znaleckého posudku č. 16/2006), za dosadenia ktorej do výpočtového vzorca
stanoveného znalcom v znaleckom posudku č. 16/2006 by mala byť výška schodku obchodnej jednotky
PX/DUTY FREE SHOP vo výške 8 219,31 CYP, ktorá bola v predmetnej právnej veci uplatňovaná len

do výšky 7 544,17 CYP (523 000 Sk; 17 362,41 eur). Žalobca namietal, že hodnotenie jednotlivých
dôkazov z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti, t.j. tzv. „individuálna selekcia“ a následné
hodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, a to vo vzťahu k výške schodku v obchodnej
jednotke PX/DUTY FREE SHOP nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP) v napadnutom rozsudku
absentuje, keďže vyššie uvedené fakty týkajúce sa výšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY

FREE SHOP, a to mimo čiastočnej akceptácie znaleckého posudku č. 16/2006 súd prvej inštancie nevzal
do úvahy, resp. sa s nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia v žiadnom smere nevysporiadal. Mal za
to, že nevykonaním navrhnutých dôkazov (trestného spisu ako celku), či nesprávnym vyhodnotením
vykonaných dôkazov (len čiastočná akceptácia znaleckého posudku č. 16/2006 bez ohľadu na fakt, že
bola v konaní tvrdená a aj preukázaná manipulácia s jednotlivými vstupnými údajmi zaznamenanými v
inventarizačných zápisoch), dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam o preukázaní

výšky schodku v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP len do výšky 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59
CYP). Za nepostačujúce považoval len strohé konštatovanie, že súd nemal za preukázanú výšku
schodku nad sumu 10 460,80 eur (t.j. 4 628,59 CYP).

11. K moderácii rozsahu povinnosti náhrady škody zo strany konajúceho súdu poukázal na znenie §

160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení účinnom v rozhodnom období, podľa
ktorého ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo
stratou zverených predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže
náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom,
súd. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nemohol v zmysle § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z.

určiť náhradu škody v predmetnej právnej veci nižšou sumou, nakoľko Okresný súd Bratislava III nebol
v danej veci odvolacím orgánom (odvolacím orgánom je v zmysle zákona č. 370/1997 Z.z. najbližší
nadriadený služobný orgán), pričom tiež nebolo preukázané, že sa jedná o škodu spôsobenú trestným
činom, ktorú by mohol moderovať súd (uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2014, sp.zn.
3T/3/2009-VOS bolo totižto trestné stíhanie zastavené a v trestnom práve sa uplatňuje prezumpcia

neviny). V tejto súvislosti mal žalobca za to, že prvoinštančný súd na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávnu právnu normu, a tak vec nesprávne právne posúdil. Považoval za absolútne zmätočné,
aby súd prvej inštancie najskôr v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného skonštatoval, že
žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že nahlasoval nejaké nedostatky, ktoré by mu bránili pri
hmotnej zodpovednosti za PX/DF, že práve žalovaný bol tou osobou, ktorá pri inventúrach výlučne

nahadzovala vstupné údaje do počítača (v rozsahu údajov o fyzicky spočítanom tovare, hotovosti v
pokladni, zaplatených a nezaplatených faktúr), svoje súbory v počítači mal chránené heslom, teda do
súborov žalovaného nemala prístup iná osoba, že v konaní žalovaný nepreukázal, že vznik schodku
nezavinil, a to za vyslovenia, že súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za schodok, ktorý je
predmetom tohto konania, a následne, a to s odkazom na markantné porušenie povinnosti sústavne

kontrolovať žalovaného ako aj ostatných hmotne zodpovedných vojakov za chod predajne, kde nebola
vedenáanielementárnaúčtovnáevidencia,znížilpreukázanúnáhraduškodyžalovanémuo1/3.Žalobca
poukázal na znenie § 154 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého ak vojak na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo za iné hodnoty (ďalej len „zverené hodnoty“), ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý

schodok na zverených hodnotách v celej výške (zodpovednosť s prezumpciou viny) a na znenie § 154
ods. 4 zákona č. 370/1997 Z.z., podľa ktorého vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Žalobca uviedol, že z
vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vojak sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia, avšak žalovaný sa v predmetnej právnej

veci neexkulpoval, čo konštatoval aj konajúci súd, hoci následne v rozpore s predchádzajúcimi závermi
v tom istom súdnom rozhodnutí poukázal na pochybenia žalobcu a znížil preukázanú náhradu škody
žalovanému o 1/3. Uvedený rozsah zníženia konajúci súd opäť v žiadnom smere neodôvodnil. Mal za
to, že vo všeobecnosti sa žalovaný môže na základe vykonaného dokazovania v tom ktorom konaní
zbaviť zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, a to celkom

alebo čiastočne, alebo sa tejto zodpovednosti nezbaví. Zastával však názor, že pokiaľ konajúci súd
najskôr deklaruje, že žalovaný sa svojej zodpovednosti nezbavil, nepreukázal, že by vznik schodku
nezavinil, avšak neskôr tento svoj rezultát súd prvej inštancie implicitne zneguje, nevytvára takýto postup
súdu práve dojem presvedčivosti. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nemôže zbaviť zodpovednosti,ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil. Konštatoval, že nie každé
nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré sa konajúci súd snažil prostredníctvom svojho

rozhodnutia predostrieť, je skutočnosťou, ktorá vedie k zbaveniu, či k čiastočnému zbaveniu sa hmotne
zodpovedného subjektu zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách – právne relevantné
je len také nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré má negatívny dopad na možnosti
subjektu hospodáriť so zverenými hodnotami (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2009, sp.zn.
3MCdo/24/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.9.2010, sp.zn. 5Cdo/123/2009, uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.7.2020, sp.zn. 8Cdo/206/2019). Žalobca uviedol, že žalovaný mal v
súladesjehofunkčnýmzameranímvplnomrozsahuzachovanúmožnosťriadnehospodáriťvobchodnej
jednotkePX/DUTYFREESHOPsozverenýmihodnotami,akoajmožnosťsámsvojimvlastnýmkonaním
zabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Mal za to, že akákoľvek sústavná kontrola žalovaného, na
ktorú poukázal prvoinštančný súd, neznamená nevytvorenie riadnych pracovných podmienok, ktoré by
zbavovalo žalovaného zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, a to čo i len čiastočne, o to

viac v umocnení faktu, že v napadnutom rozsudku absentuje právny základ na realizáciu predmetného.

12. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s vykonanými dôkazmi,
resp. dôkazy v ich celosti nevykonal, a tieto tiež nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čoho
dôsledkom bolo, že konajúci súd nezistil v dostatočnej miere rozhodujúce skutočnosti, dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetnú právnu vec nesprávne právne
posúdil,čoviedlokčiastočnémuzamietnutiužalobyžalobcuakjehozaviazaniunanáhradutrovkonania,
či k samotnej zmätočnosti tohto súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
rozhodol vo veci sám tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu aj zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške
10 388,51 eur (17 362,41 eur – 6 973,90) s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 10 388,51 eur od 19.5.2005 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, pričom tiež žalobcovi prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný včas z dôvodov, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, resp. na základe zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaného

dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby bol rozsudok v napadnutej časti zmenený odvolacím
súdom, alternatívne, aby bol rozsudok zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Namietal, že sa nejaví posúdenie jednotlivých dôkazov ako dôsledné a v niektorých
častiach aj logické, pričom v konaní uviedol a preukázal viacero okolností, ktoré nie iba vážnym

spôsobom spochybňujú tvrdenia žalobcu o skutkovom stave na misii na Cypre, ale predovšetkým o
vykonávaní inventúry a písomných záznamoch o inventúrach, ktoré podpisovalo vždy viacero osôb
(vrátane žalovaného). Odvolanie žalovaný opieral o dve kľúčové oblasti, a to nepreukázanie vykonania
pozmeňovania výsledkov inventúry žalovaným a nesprávne skutkové zistenia/závery v rozsudku, a
nesprávne posúdenie podielu viny žalovaného na schodku súdom, ktoré v prípade, ak sa ustáli výška

škody a ak by sa uznalo nevyvinenie žalovaného za spôsobený schodok, malo by prihliadať nielen
na podiel viny samotného žalobcu (ako jeho inštitucionálne zlyhanie), ale aj zlyhanie ďalších osôb
pri vykonávaní inventúry (individuálne zlyhanie iných vojakov) a na kompetencie osoby výslovne
zodpovednej za inventúru (WELFARE/PX Officer).

14. Žalovaný poukázal na to, že z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé a nie je sporné,
že dokumenty s názvom „Výsledok inventúry“ (v rámci niektorých boli identifikované neoprávnené
zmeny) podpisovali vždy viaceré osoby, a to niekedy 3 osoby, inokedy 4 osoby (napr. Výsledky inventúry
vykonanej dňa 21.10.2003 podpísali C., I., J., B. a Výsledky inventúry vykonanej dňa 17.3.2004
podpísali C., J., J., B.). Ďalej uviedol, že dokument „Výsledok inventúry“ bol vytlačený z počítača s

predpokladom, že bol potom prekontrolovaný až následne podpísaný. Dokument bola vlastne tabuľka
vytvorená v programe MS Excel a nešlo o žiaden účtovný softvér (MS Excel je „obyčajný“ tabuľkový
editor). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že niektorí svedkovia tvrdia, že údaje do počítača z ručne
vykonaných kontrol tovaru, hotovosti, atď. zadával do počítača žalovaný, pričom pri ňom napr. svedok
C. niekedy bol a niekedy nebol. Nie je vôbec zrejmé, kedy bol a kedy nebol, a ak nebol, tak prečo nebol

(ak bol on osobou zodpovednou za inventúry) a v ktorých dňoch bol a v ktorých nebol. Nijaký svedok
však neuviedol, že by žalovaný zadal do počítača nejaké iné údaje, než zadať mal a kto dokument
následne pred tlačou skontroloval a kto ho vytlačil. Žalovaný nepovažoval za preukázané (a popiera to),
že nesúvisiace konštanty zadával do tabuľky v Exceli práve on. Okrem toho, predmetná excel tabuľkasa používala na tejto misii „dedične“ a dlhé obdobie, čiže nešlo o tabuľku vytvorenú žalovaným ani na
podnet žalovaného. Naopak, ten dával podnety na to, aby bol zabezpečený aspoň nejaký „normálny“
účtovný softvér (hoci si na to napr. svedok C. nespomína). Podľa metadát excel súborov napálených

na CD nachádzajúcom sa v súdnom spise, všetky výsledky inventúry boli prvý raz vytvorená už dňa
21.10.1999 (stačí vykonať pravý klik myšou – Vlastnosti – Podrobnosti) a následne bol tento súbor už
iba menený. Autorom je osoba nazvaná „Horst“.

15. Žalovaný v odvolaní tiež uviedol, že ak by však uznal, že schodok (resp. škoda na majetku

žalobcu) vznikol a že žalovaný ako vojak mal osobitný druh zodpovednosti (§ 154 a nasl. zákona č.
370/1997 Zz. o vojenskej službe, ktorý bol v celosti zrušený k 31.12.2005), pri ktorej sa zavinenie
vojaka predpokladá, prichádza do úvahy len otázka možného vyvinenia sa žalovaného, ak by preukázal,
že schodok nezavinil, prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Práve z dôvodu,
že žalovaný používal excel tabuľku kreovanú v roku 1999 autorom „Horst“, ktorá sa pri inventúrach
používala „vždy“ a zadával údaje práve do nej, a z dôvodu, že podľa názoru žalovaného nie je stále

dostatočne preukázané, že túto tabuľku neoprávnene pozmenil práve žalovaný zadaním nesúvisiacich
konštánt (nikto to nikdy nevidel a nikto výslovne neuviedol, že to musel byť práve len žalovaný a
nikto iný a tiež ani nikto nepočul od žalovaného, že by mu to žalovaný povedal či už priamo alebo
nepriamo), je na mieste uvažovať o aplikácii § 154 ods. 4 zákona o vojenskej službe („Vojak sa zbaví
zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez

jeho zavinenia.“). Podľa názoru žalovaného bolo preukázané iba to, že žalovaný používal excel tabuľku
poskytnutú mu žalobcom a pri niektorých inventúrach do nej zadával údaje niekedy za prítomnosti
svedka C. a niekedy bez jeho prítomnosti. Nebolo preukázané, že nesúvisiace konštanty zadal práve on
a nebolo preukázané ani to, v koľkých inventúrach sa také konštanty nachádzali (podľa správy škodovej
komisie boli prekontrolované aj výsledky inventúr spätne do mesiaca 10/2003, pričom žalovaný nastúpil

na misiu na Cypre v septembri 2002, nie je známe ani logické, prečo sa nekontrolovalo dlhšie obdobie,
časovo náročné to rozhodne nebolo – kontrola napr. jedného listu A4 s niekoľkými riadkami v tabuľke).
Žalovaný nebol v škodovej komisii, ani mu nebolo umožnené sa kontroly zúčastniť ani namietať voči jej
postupom, prakticky bol s výsledkom oboznámený až keď bola vec „uzavretá“. Uznal, že toto možno
nie sú konkrétne či nepriestrelné argumenty, ktorými by žalovaný preukázal, že schodok vznikol celkom

bez jeho zavinenia, ale očakávať ku dnešnému dňu také niečo je žiaľ nereálne (a to ani pri príkladnej
súčinnosti žalobcu – napr. počítač z misie nie je k dispozícii).

16. V odvolaní žalovaný tiež namietal nelogické skutkové závery, resp. premisy, ktoré v danom konaní
neboli zmysluplným spôsobom, resp. vôbec žalobcom vysvetlené. Poukázal na to, že ak by to bol

žalovaný,ktopozmeňovalexceltabuľku,nenechalbyjuuloženúvpočítačitak,abymohlabyťpoužitáako
dôkaz proti nemu, aby sa na jeho podvod mohlo pomerne jednoducho prísť, ale po vytlačení Výsledkov
inventúry by akiste tabuľku zamazal alebo sa vyhovoril na nejakú stratu dát alebo niečo podobné (bol
rok 2004). Dôležitá bola len papierová verzia, elektronicky sa dáta neuchovávali/nezálohovali a účtovný
softvér, ktorý by robil automatické zálohy na misii nebol. Samozrejme na podvod by sa raz prišlo, ale

stopy z počítača by boli zahladené. Tiež poukázal na to, že ak by vedel, že používaná excel tabuľka
je chybná (nevieme od akého obdobia tam mohli byť používané nesúvisiace konštanty) a v budúcnosti
môže byť z toho problém, nenechával by vadné súbory v počítači, ale by ich zmazal. Položil otázku,
že ak by mal svoje súbory v počítači chránené heslom a nikto tretí sa k nim nemohol dostať, ako je
potom možné, že tabuľky s inventarizáciami sú napálené na CD a je ich možné otvoriť. Ak by bola

pravda, že k súborom žalovaného v počítači nikto nemal prístup (a teda asi ani po jeho odchode), tak
potom na CD to nie sú „jeho“ súbory, ale iné súbory. Nespochybnil, že predmetné tabuľky naozaj mohol
vypĺňať, no nemôže osvedčiť pôvod elektronických dokumentov, ktorý neosvedčil ani žalobca. Okrem
toho na pojednávaní dňa 27.7.2020 poukázal na rozporuplné a nevysvetliteľné metadáta týchto súborov,
keď pri žiadnom zo súborov nie je dátum poslednej tlače a dátum posledného uloženia súboru zhodný

s dátumom vykonania inventúry, napr. práve pri inventúre zo dňa 17.3.2004 je dátum poslednej tlače
22.3.2004, dátum posledného uloženia, resp. poslednej úpravy tabuľky dňa 10.5.2004, čo je dokonca
až po správe škodovej komisie...). Tvrdil, že existuje preto opodstatnená pochybnosť o tom, že aký
súbor na CD napálený vlastne je, kto ho vytvoril, prípadne pozmenil a kedy. Správna replika žalobcu z
pojednávania dňa 17.7.2020 bola tá, že pre zistenie škody/schodku sú relevantné písomné (vytlačené) a

podpísané dokumenty a nie elektronické. Avšak práve z písomných dokumentov nie je možné sledovať,
kto mohol tabuľku pozmeňovať v počítači a teda práveže tým nie je zrejmé, že by to bol žalovaný. Je
tým zrejmé len to, že tabuľka obsahuje nesúvisiace konštanty. Z dopytu ohľadom vtedy používaného
počítačavyplynulo,žetentoužnebudemožnénájsť(atedaanipodrobiťskúmaniu),čoješkoda,nakoľkoškodová komisia medzi svojimi opareniami uviedla aj to, že jednak „zálohovala počítačové údaje na
zapisovateľné médium CD“, ale tiež aj vykonala „zabezpečenie a zálohovanie evidencie výsledkov v
počítači“. V dôsledku nemožnosti skúmania počítača nie je možné ustáliť ani to, že „koho“ súbory sú

na CD napálené: tzv. B., ktoré mal mať chránené heslom alebo C., komu patrilo heslo na ich otvorenie
(C. alebo B.) a či sa používalo sa na danej funkcii v misii aj pred tým. Správanie žalovaného, ktorý by
vložil do excel tabuľky nesúvisiace konštanty a potom tabuľky ponechal uložené v počítači podľa názoru
žalovaného postráda akúkoľvek logiku, pretože by tým vedome sám seba uviedol nie do podozrenia
ale do absolútneho rizika odhalenia. A pretože schodok bol pomerne vysoký (viac ako 10 000 eur či 17

000 eur), akiste by páchateľovi nebolo ľahostajné, aby po sebe nechal stopy vedúce priamo k nemu.
Spoliehať sa na to, že vojaci sú počítačovo negramotní (v roku 2004) považoval za naivné.

17. Žalovaný v ďalšom obsahu odvolania poukázal na nesprávne posúdenie podielu viny žalovaného
na schodku súdom. Uviedol, že ak by pristúpil na premisu, že škoda (schodok) vznikla, a že za ňu má
zodpovedať (podľa jeho názoru a aj podľa názoru súdu) aj žalovaný, malo by sa potom prihliadať pri

určení podielu na takomto schodku minimálne na to, že žalobca sám svojim inštitucionálnym zlyhaním
tak pri podpore misie na Cypre (napr. nezabezpečením príslušného aspoň jednoduchého účtovného
softvéru či vôbec žiadnou odbornou prípravou na funkciu PX Managera) ako aj pri kontrole (ktorú
vôbec nevykonával) a iných zlyhaniach, prispel nielen k tomu, že ku schodku, ale najmä nemožnosti
spoľahlivého a hodnoverného a najmä nespochybniteľného určenia konkrétneho páchateľa došlo.

Uvedené zlyhania sú podľa názoru žalovaného závažného charakteru, ktorý je možné označiť za
hrubú nedbanlivosť. Poukázal na výsledok inventúry zo dňa 17.3.2004, ktorú podpísali štyri osoby
a teda všetky tieto osoby zodpovedali za správnosť celej inventúry (čo vyplýva aj z textu pri ich
podpisoch „Za správnosť zodpovedá:“). Ak uvážime, že nesúvisiaca konštanta bola vložená do riadku,
v ktorom sa nachádzal rozdiel iba dvoch čísiel nachádzajúcich sa v tabuľke, nedá sa dosť dobre

vysvetliť, že si to skutočne nikto nevšimol, že údaj nesedí. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že
individuálne zlyhali všetci štyria (C., J., J., B.) a osobitne A. C. ako z nich najvyššie postavený, s
kvázi „dvojnásobným podielom viny“. Žalovaný si uvedomoval, že nešlo o typickú spoločnú hmotnú
zodpovednosť, ale nepochybne chyba nastala v tom, že štyri osoby (je z tohto pohľadu jedno, či bol
niekto z nich „páchateľom“) nesčítali/neskontrolovali dve čísla a dokument podpísali ako správny, čo

rozhodne nemožno nazvať riadnym plnením služobných povinností (k tomu v protiklade § 151 ods.
1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním). Žalovaný
uviedol, že významným bol rozdiel vo funkčných povinnostiach medzi funkciami PX Manager (žalovaný)
a WELFARE/PX Officer (A. C.) z pohľadu kontrol a inventarizácie. Žalovaný mal realizovať mesačné

inventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov. A. C. ako jeho nadriadený
mal riadiť a kontrolovať činnosť PX manažéra - chod PX/DF, vykonávanie inventúr a kontrolu účtovnej
evidencie, a ďalej raz mesačne vykonávať inventúru v kluboch a v PX, pričom zodpovednou osobou
za vykonávanie inventúry bol práve A. C. a teda on sa nemohol zbaviť zodpovednosti za nesprávne
vykonanie inventúry. Žalovaný tvrdil, že mal vykonávať iba mesačné inventarizácie, pričom mesačné

inventúry mal vykonávať A. C.. Excel tabuľky, kde došlo k vloženiu nesúvisiacich konštánt boli práve
inventúrami (viď aj názov „VÝSLEDOK INVENTÚRY“. A hoci mali byť vykonávané mesačne, žalobca
v danom čase vôbec nezistil ani nenamietal, že sa nevykonávali mesačne ale menej často. Na
doplnenie uviedol, že zodpovednosť „nadriadeného“ alebo skúsenejšieho je v zákone posudzovaná
prísnejšie, „dvojnásobne“ (§ 159 ods. 1 Zákona o vojenskej službe, podľa ktorého pri spoločnej hmotnej

zodpovednostizaschodoknazverenýchhodnotáchsavojakomurčípodielnáhradyškodypodľapomeru
ich služobných príjmov alebo minimálnej mzdy, pričom služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý
vykonáva funkciu vedúceho pracoviska alebo jeho zástupcu, sa započítava v dvojnásobnej výške).
Podľa názoru žalovaného ak štyri osoby vlastne nekontrolovali dokument, ktorý podpísali (a to žiaľ
vrátane žalovaného, to treba priznať), tak potom je jednoznačné, že za takto flagrantne skreslenú

inventúru nesú zodpovednosť tieto štyri osoby, aj v zmysle ust. § 151 ods.1 Zákona o vojenskej službe
(Vojak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení služobných
povinností alebo v priamej súvislosti s ním). Súd prvej inštancie preto podľa názoru žalovaného správne
postupoval, ak určil žalovanému uhradiť iba určitý podiel na súdom určenej výške schodku, keďže v
zmysle ust. § 151 ods. 2 Zákona o vojenskej službe ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj

porušením povinností zo strany štátu, zodpovednosť vojaka sa pomerne obmedzí. Domnieval sa však,
že podiel žalovaného určený súdom v rozsudku nezodpovedá primerane okolnostiam tohto prípadu,
a to najmä zodpovednostiam a povinnostiam WELFARE/PX Officer-a, ostatných osôb, ktoré podpísali
správnosť inventúry (a boli na to vyškolené žalobcom), spôsobu vykonania inventúry, možnostiam,ktoré štát (žalobca) vytváral na riadne plnenie pracovných úloh, a ne/vykonávania ani len rutinných
kontrolných činností jednak nadriadenými žalovaného ale aj žalobcom ako takým. Pochybenia na strane
žalobcu boli podľa názoru žalovaného tak výrazného charakteru, že na jednej strane umožňovali de

facto akékoľvek manipulácie s inventúrami, keďže ich nikto vlastne nikdy nekontroloval a nezisťoval ani
len formálnu správnosť jednotlivých súčtov a zároveň nezabezpečením podmienok na výkon činnosti
PX Managera, resp. účtovných činností, umožnil žalobca aj len hocijako primitívnym spôsobom falšovať
údaje v inventúre (čo by v účtovnom softvéri nešlo). Podľa názoru žalovaného by preto, v prípade
ustálenia faktu, že došlo ku škode na majetku/schodku, bola zodpovednosť žalovaného v zmysle

citovaných ustanovení určená podielom na tejto sume tak, že najprv sa podiel zodpovednosti medzi
žalobcuavojakovrozdelívpomere1:1anáslednepodielvojakovrozdelímedzištyriosoby(C.,J.,J.,B.),
t.j. žalovaný by bol povinný uhradiť žalobcovi sumu 2 170,30 eur. Z pohľadu toho, že má ísť o schodok
na zverených hodnotách prevzatých žalovaným, sa to môže javiť ako „prísne“ voči žalobcovi, avšak za
daných konkrétnych okolností tohto prípadu sa to javí žalovanému úplne primerané a najmä spravodlivé.

18. Žalovaný uviedol, že stále spochybňuje, že škoda na majetku žalobcu vznikla, keďže nie je úplne
zrejmé, či škoda do dnešného dňa bola vôbec spôsobená, nakoľko išlo o použitie poskytnutých záloh
(7 000 a 5 000 USD) a tieto sa musia vyúčtovať, až potom môže byť plne konštatované, že škoda je
spôsobená a ide o misiu OSN. Zároveň poukázal na stanovisko MO SR, Sekcia legislatívy a práva zo
dňa 10.8.2004, že „nejde o schodok ani o škodu na majetku štátu v správe MO SR„ a takisto MO SR,

Úradu na zabezpečenie medzinárodnej spolupráce zo dňa 3.8.2004 o tom, že „PX DUTY FREE SHOP,
jeho fungovanie a finančné hospodárenie je v zodpovednosti OSN a nie MO SR“ a „ÚZMS nevznikla
žiadna škoda na peniazoch a nemá dôvod riešiť škodu, ktorá vznikla v PX/DF SHOP.“ Vznik škody
neskonštatoval ani trestný súd, hoci obžaloba bola podaná a v rámci nej aj uplatnený nárok na náhradu
škody. Nie je však vôbec zrejmé, čo sa zmenilo z pohľadu legislatívny či fungovanie misie na Cypre

medzi augustom 2004 a podaním obžaloby na žalovaného. Podľa názoru žalovaného nie je možné raz
tvrdiť niečo aj s príslušným (a logickým) odôvodnením a inokedy potom niečo iné, lebo to zrazu asi
lepšie vyhovuje. Ak škoda/schodok v zmysle týchto listín (teraz) nevznikli, tak nie je dôvod, aby bola v
danej veci uložená žalovanému povinnosť žalobcovi niečo zaplatiť, a teda by mal súd žalobu zamietnuť
celkom. Ohľadom výroku III. žalovaný namietal jeho obsah pre prípad, ak dôjde ku zmene výroku I.

(a II.), nakoľko inak je postup prvoinštančného súdu v zásade správny, ak neprihliadneme na určité
matematické zaokrúhlenie. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok zmenil, alternatívne tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, nakoľko
škoda na majetku žalobcu, resp. schodok nevznikol alebo, že zmení výšku sumy, ktorú bude žalovaný
povinný žalobcovi uhradiť v intenciách horeuvedených dôvodov o podiele žalovaného na vzniku škody,

prípadne, aby rozsudok z týchto dôvodov zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.12.2020, v ktorom uviedol, že vo
vzťahu k spochybňovaniu zodpovednosti žalovaného a napádaniu posúdenia podielu viny žalovaného

za schodok na zverených hodnotách žalobca upriamil pozornosť na jednotlivé svedecké výpovede, či
listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise, ktorý bol pripojený do predmetného súdneho konania,
prostredníctvom ktorých bola vo vzťahu k inventúre vykonanej dňa 17.3.2004 okrem iných skutočností
preukázaná manipulácia s výpočtovým vzorcom – prebytku/schodku v pokladni, a to dodatočným
vložením ničím nepodloženej konštanty, či nesprávne uvedenie vstupných údajov v inventúre vykonanej

dňa 17.3.2004 o neuhradených faktúrach ku dňu 17.3.2004, t.j. dosadenie nereálnej hodnoty výšky
neuhradených faktúr ku dňu 17.3.2004, smerujúc v konečnom dôsledku k bráneniu inventarizačného
overenia účtovnej jednotky, t.j. k overeniu reálneho stavu hospodárenia v PX/DUTY FREE SHOPE,
a to či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve tejto účtovnej jednotky
zodpovedá skutočnosti, ktorých odkrytím, bol bez akýchkoľvek pochybností zistený a definovaný

schodok na zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať. V intenciách predloženého
bolo tiež preukázané, že škoda vznikla na finančných prostriedkoch Ministerstva obrany SR, resp. na
verejných finančných prostriedkoch Slovenskej republiky poskytnutých pre účely Ministerstva obrany
SR, a to ako finančná záloha, ktorá bola uvoľnená pre účely fungovania PX/DUTY FREE SHOPU
z dôvodu zabezpečenia väčšieho komfortu kontingentu. Opakovane zdôraznil, že žalovaný počas

pôsobenia na Cypre, kde zastával, a to aj v rozhodnom čase, funkciu správcu skladu klubu veliteľskej
roty jednotky mierových síl OSN UNFICYP, pozíciu PX Managera, (a teda na podklade bodu 310,
311, 312 Povinnosti funkcionárov zväzkov, útvarov a jednotiek Armády Slovenskej republiky č. S-
Vševojsk-1-1 mal ako správca skladu okrem iného zodpovedať za správny príjem, výdaj a evidenciumateriálu, jeho množstvo v sklade, správne uloženie a ošetrovanie, bol povinný viesť skladovú evidenciu
v súlade s platným predpisom a porovnávať jej správnosť a evidenciu, organizovať a vykonávať práce
preberania, ukladania, ošetrovania a výdaja materiálu a dodržiavať pritom správne zásady vykonávania

týchto činností, vlastnoručným podpisom potvrdzovať výdaj a príjem materiálu a uvádzať na účtovnom
doklade len skutočne manipulované množstvo, či na základe účtovných dokladov preberať a vydávať
materiál v predpísanej akosti a mernej jednotke, a na podklade dokumentu K. J. L. M. 4 na čísle
listu 163-175 trestného spisu mal plniť tiež úlohy ako PX Manager, a to napr. poskytovať príslušné
oprávnenia na nákup tovaru, rokovať s dodávateľmi a poskytovať ponuky, nakupovať tovar dvakrát

do týždňa, vykonávať kontroly prijatého tovaru, realizovať výpočet maloobchodných cien, prezentovať
obchod, realizovať zápisy v knihách, uskutočňovať predaj tovaru v otváracích hodinách a pri zvláštnych
príležitostiach, kontrolovať zásoby, účtovníctvo, došlé faktúry, náklady PX, vystavovať faktúry, realizovať
mesačné inventarizácie s písomnou správou vrátane všetkých faktúr a nákladov, udržiavať čistotu v PX
budove a tiež v okolí), vkladal do výpočtového vzorca jednotlivé vstupné údaje pre účely inventarizácie
danej účtovnej jednotky, PX DUTY FREE SHOPU, ku ktorým podľa jeho vlastných tvrdení nemal nik iný

prístup, boli chránené prostredníctvom hesla, ktoré nik iný nepoznal. Upriamil pozornosť na to, že na
podporu vyššie uvedeného v odvolaní poukázal na jednotlivé závery prvoinštančného súdu, s ktorými
sa v celom rozsahu stotožňuje, s konečným záverom, že žalovaný sa nemôže zbaviť zodpovednosti,
ak nesplnením svojich povinností riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, vznik schodku umožnil, a to vzhľadom na funkčné

vymedzenie žalovaného v rozhodnom čase, ako aj platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Žalovaný mal v súlade s jeho funkčným zameraním v plnom rozsahu zachovanú možnosť riadne
hospodáriť v obchodnej jednotke PX/DUTY FREE SHOP so zverenými hodnotami, ako aj možnosť
sám svojim vlastným konaním zabrániť vzniku schodku, čo však neučinil. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti a fakty žalobca zotrval na návrhu prezentovanom prostredníctvom odvolania.

20. Podľa § 150 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku, t.j.
5.5.2004) služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní zabezpečovať vojakom podmienky na výkon
služby tak, aby mohli riadne plniť služobné úlohy a aby to neohrozilo ich zdravie a majetok. Ak zistia
závady, sú povinní urobiť opatrenia na ich odstránenie. Služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní

sústavne kontrolovať, či vojak plní svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Vojak je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku. Ak hrozí škoda, je povinný na
ňu upozorniť služobný orgán alebo nadriadeného vojaka, alebo vedúceho pracoviska. Ak vojak pri plnení
služobných povinností zistí, že nie sú vytvorené podmienky na ochranu majetku štátu, je to povinný
oznámiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi, alebo vedúcemu pracoviska.

21. Podľa § 150a ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak zodpovedá
za škodu spôsobenú na majetku štátu.

22. Podľa § 154 ods. 1 a 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak

vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len "zverené hodnoty"), ktoré je povinný
vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške. Dohoda o hmotnej
zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

23. Podľa § 155 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak vojak prevzal
na základe dohody hmotnú zodpovednosť, môže od nej odstúpiť, ak je ustanovený do inej funkcie, ak
mu bol výkon funkcie prerušený alebo ak bol poverený výkonom inej funkcie, alebo ak bol dočasne
pozbavený výkonu funkcie, alebo ak služobný orgán alebo nadriadený vojak, alebo vedúci pracoviska v
čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal písomné upozornenie vojaka, neodstránil závady vo výkone

služby, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

24. Podľa § 157 ods. 1 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) vojak, ktorý
zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu zásadne v peniazoch.

25. Podľa § 160 ods. 3 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku) ak bola
škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, prípadne v opilosti alebo pod vplyvom iných návykových látok, môže náhradu škody nižšou
sumou určiť len odvolací orgán alebo, ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, súd.26. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s
použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného
nie sú dôvodné.

27. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa
25.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 17 362,41 eur titulom náhrady škody zo zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách na podklade uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa
22.9.2003.

28. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave ako
odvolací súd tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.9.2003. Uviedol, že zodpovednosť
žalovaného bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej

službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti je škoda vo forme
schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca,
ktoré sa predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí dôjsť pri plnení
pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Konštatoval, že v danom
prípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, existencia

platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej škode došlo pri plnení jeho pracovných
(služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Keďže vznik a výška schodku neboli
predmetom posudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere ani nezaoberal predloženými
dôkazmi, nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil absenciu zavineného porušenia
služobných povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane vzniku škody) sa nezaoberal,

úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom prejednaní veci bolo riadiť sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom
osobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný.

29. Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancieviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdusprávne

vychádzal z platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného, pričom zodpovednosť
žalovaného posudzoval ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154 zákona o vojenskej službe v znení
účinnom ku dňu zistenia schodku, pri ktorej sa zavinenie vojaka predpokladá, pričom súd skúma iba to, či
sú splnené predpoklady stanovené zákonom a to - platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti
( plnenie služobných povinností pri výkone vojenskej služby, písomná forma, vlastnoručný podpis

účastníkov dohody ) a existencia škody - vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je vojak povinný
vyúčtovať t. j. či uplatnený schodok sa vyvodzuje z úbytku na hodnotách zverených na vyúčtovanie s
tým, že ak sa má tejto zodpovednosti celkom alebo sčasti zbaviť, musí preukázať, že schodok nezavinil,
prípadne že vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Vychádzajúc z uvedeného a na podklade
výsledkov vykonaného dokazovania následne správne vyvodil, že na hodnotách zverených žalovanému

vznikol schodok, za ktorý na základe platnej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedá žalovaný,
keďže dokazovaním bola zistená manipulácia s výpočtovým vzorcom prebytok/schodok v pokladni, s
údajmi o neuhradených faktúrach a dosadenie nekorektnej konštanty.

30. Pokiaľ žalovaný namietal, že výsledky inventúr podpisovali vždy viaceré osoby, odvolací súd

konštatuje, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za vzniknutý
schodok, ktorá žalovanému vyplývala z uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti. Vzhľadom na
osobitnú zodpovednosť žalovaného za schodok na zverených hodnotách pri plnení jeho služobných
povinností, zistený schodok a absenciu nahlásenia nedostatkov, ktoré by mu bránili pri hmotnej
zodpovednosti, je bez významu, že inventarizačný zápis, ktorý vyhotovil žalovaný, podpísali členovia

inventarizačnej komisie. Táto skutočnosť nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti a nepreukazuje, že
žalovaný schodok nezavinil. Rovnako je nedôvodná argumentácia žalovaného, týkajúca sa pochybností
o tom, či údaje do počítača z ručne vykonaných kontrol ako aj nesúvisiace konštanty zadával
žalovaný, kto bol pri zadávaní pri žalovanom prítomný, prípadne, či používaná excel tabuľka vrátanekonštánt bola vytvorená pred tým ako žalovaný nastúpil do svojej funkcie, ktorý „iba“ pokračoval
v zadávaní údajov do takto vytvorenej tabuľky, nakoľko podstatným pre posúdenie zodpovednosti
žalovaného bola existencia schodku. Bez relevancie k vyvodeniu zodpovednosti za schodok sú aj úvahy

žalovaného o rozporuplnosti metadát súborov obsahujúcich tabuľky s inventarizáciami za súčasného
záveru znaleckého dokazovania ohľadom výšky schodku. Ani argumentácia žalovaného o nesplnení si
povinností ďalších osôb (členov inventarizačnej komisie, nadriadeného) nie je vo vzťahu k vyvodeniu
zodpovednosti žalovaného podstatná za súčasnej absencie dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti
týchto osôb.

31. V súvislosti s otázkou vzniku škody u žalobcu odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvej inštancie, ktorý sa s touto otázkou riadne a zrozumiteľne vysporiadal, keď z vykonaného
dokazovania vyvodil, že na základe rozhodnutia zo dňa 21.5.2001 bola na prevádzku PX/DF poskytnutá
záloha vo výške 7 000 USD a na základe rozhodnutia bola dňa 28.8.2003 zvýšená záloha na prevádzku
PX/DF o 5 000 USD na celkovú výšku 12 000 USD, pričom išlo o zálohy Ministerstva obrany SR

na prevádzku obchodnej jednotky z prostriedkov verejného rozpočtu, ktorú skutočnosť konštatoval aj
znalec v znaleckom posudku vypracovanom v trestnom konaní v roku 2006, t.j. po tom, čo vedúci odd.
správneho a sociálneho práva OPZ SELP MO SR v liste zo dňa 10.8.2004 uviedol, že v danej veci nejde
o schodok, ale o platobnú neschopnosť a riaditeľ ÚZMS sekcia legislatívy práva MO SR v liste zo dňa
3.8.2004 uviedol, že ÚZMS nevznikla žiadna škoda na peniazoch. Ak teda záver o vzniku škody na

majetku žalobcu (na prostriedkoch z verejného rozpočtu) vyplynula z rozhodnutí Ministerstva obrany SR
(zo dňa 21.5.2001 a 25.8.2003, ktoré bolo v konaní predložené a z ktorého vyplýva, že bola zvýšená
stála zúčtovateľná záloha poskytnutá na prevádzku PX duty free shop v sume 7 000 USD o 5 000 USD
z devízového účtu MO SR), z ktorých podkladov vychádzal aj znalec ustanovený v trestnom konaní v
roku 2006, potom na skutkové zistenie súdu prvej inštancie v otázke vzniku škody na majetku žalobcu

nemajú vplyv čiastkové odpovede vedúcich sekcií žalobcu z roku 2004.

32. Výšku schodku súd prvej inštancie ustálil na sumu 10 460,80 eur vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným záverom
a námietku žalobcu v tejto súvislosti nepovažoval za dôvodnú. Znalec v znaleckom posudku uviedol,

že pri stanovení výšky schodku vychádzal z prvotných účtovných dokladov z výsledkov inventúry zo
dňa 17.3.2004, ktorú podpísala inventarizačná komisia. Zároveň konštatoval, že mu boli predložené aj
druhé údaje na počítačovej diskete, ktoré ale nie sú nikým podpísané, pričom nemal možnosť spätne
preveriť neuhradené faktúry a ich skutočnú výšku ku dňu 17.3.2004 a v prípade, ak by mal možnosť tieto
účtovné doklady prepočítať, mohol by sa validne a kvalifikovane oprieť o stanovenie inej výšky schodku.

Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ sa znalec v posudku vypracovanom v roku 2006 nevedel validne
a kvalifikovane vyjadriť k časti údajov, ktoré mu boli predložené, nemožno vyvodiť, že žalobca na základe
výstupov šetrenia komisie z roku 2004 dostatočným spôsobom preukázal inú výšku schodku v civilnom
konaní aká bola ustálená v znaleckom posudku pre účely trestného konania. Súd prvej inštancie preto
správne považoval za preukázanú výšku schodku uvedenú v znaleckom posudku, t.j. 10 460,80 eur, keď

žalobca rozpor medzi výsledkami kontrolnej komisie a závermi znalca v trestnom konaní dostatočným
spôsobom neozrejmil a nepreukázal, že schodok vznikol v ním tvrdenej výške.

33. Vo vzťahu k zníženiu náhrady je potrebné uviesť, že nemožno zamieňať dôvody pre zníženie
náhrady a dôvody pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa zodpovednosti (preukázaním, že škoda vznikla

bez zavinenia škodcu). Inštitút zodpovednosti za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu a platí
zásada, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil. Zníženie náhrady
predstavuje výnimku z tejto zásady a umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu
škody primerane znížiť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil k
zníženiu náhrady z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich predovšetkým v okolnostiach, za

ktorých ku škode došlo. Znamená to, že pri určení zodpovednosti žalovaného za vznik škody prihliadol
na zanedbanie kontrolnej funkcie zo strany priameho nadriadeného žalovaného a na absenciu kontroly
spôsobu vedenia účtovných dokladov zo strany žalobcu, ktoré skutočnosti umožnili vznik škody na
zverených hodnotách (a jej navyšovanie za dlhšie časové obdobie). S ohľadom na skutočnosť, že pri
vykonaní finančnej kontroly boli zistené také nedostatky v oblasti kontroly, ktoré umožňovali dlhodobé

spôsobovanie škody v hospodárení prevádzkovej jednotky, je možné práve túto okolnosť vyhodnotiť ako
dôvod pre zníženie náhrady, a to o 1/3 tak, ako to vykonal súd prvej inštancie. Berúc do úvahy výšku
spôsobenej škody s ohľadom na skutočnosť, že v prípade škodcu ide o fyzickú osobu (naviac v konaní
oslobodenú od súdnych poplatkov prevyšujúcich sumu 50 eur), sa takéto zníženie náhrady javí akoprimerané. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu o nemožnosti znížiť náhradu s odkazom na
ust. § 160 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z.z. konštatuje, že v čase podania žaloby bol zákon č. 370/1997
Z.z.zrušený,pretoobmedzeniavyplývajúcesubjektomrozhodujúcimozníženínáhradyuvedenév§160

ods. 3, ktoré sú procesného charakteru, nemožno v danom prípade aplikovať. Súdu vyplýva moderačné
právo zo všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, konkrétne z § 450.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že ani jedna zo
sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).