Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5020200306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej
veci žalobcu: KONTAKT - SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, Staškov, IČO: 36 413 569, právne
zastúpenýadvokátskoukanceláriou:ProsmanaPavlovičadvokátskakancelária,s.r.o.,sosídlomHlavná
31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 672707/2019
zo dňa 5. júna 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
31S/103/2020-187 zo dňa 29. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/103/2020-187 zo
dňa 29. marca 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Colný úrad Žilina (ďalej len „colný úrad“) rozhodnutím č. 578022/2019 zo dňa 18. októbra 2019 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) oznámil žalobkyni sumu dovozného cla a dane z pridanej hodnoty vo
výške 125.780,82 eur (ďalej len „colný dlh“), pozostávajúceho z antidumpingového cla A30 vo výške
104.817,35 eur a dane z pridanej hodnoty B00 vo výške 20.963,47 eur. Colný dlh vznikol podľa čl.
77 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013,

ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“)
prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Európskej únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do colného
režimu voľný obeh v spojení s § 21 ods. 1 písm. a) ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
2. Žalovaný rozhodnutím č. 672707/2019 zo dňa 5. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. V predmetnej veci bol podľa žalovaného rozhodujúci spor medzi žalobkyňou a colným úradom

ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru.
4. V colnom konaní ev. č. 0606910712316 zo dňa 7. júla 2017 bol do režimu voľný obeh prepustený tovar
deklarovaný ako „predmety zo železa a ocele do železobet. konštrukcií - oceľové laná 101 packages“
so zatriedením do podpoložky kombinovanej nomenklatúry číselným znakom (ďalej len „PpKN“) 7326
90 98 a do kódu nomenklatúry TARIC (Integrovaná tarifa Spoločenstva/Tarif Intégré Communautaire)
s číselným znakom 7326 90 98 90. Podľa colného úradu bol do režimu voľný obeh prepustený tovar
opísaný ako „Hot Dipped galvanized steel wire rope“ (oceľové lano pozinkované za tepla s rôznym

priemerom lana), ktorý mal byť správne zatriedený v prípade položky č. 1 (rozmer prierezu lana 6, 10
a 12 mm 75 REELS) do TARIC kódu 7312 10 81 19, v prípade položky č. 2 (rozmer prierezu lana 15,
16, 18, 20 a 22 mm 16 REELS) do TARIC kódu 7312 10 83 19, v prípade položky č. 3 (rozmer prierezu
lana 26 mm 10 REELS) do TARIC kódu 7312 10 85 19.5. V colnom konaní ev. č. 0606910713233 zo dňa 31. júla 2017 bol do režimu voľný obeh prepustený
tovar deklarovaný ako ,,predmety zo železa a ocele do železobet. konštrukcií - oceľové laná 48BX“ so
zatriedením do TARIC kódu 7326 90 98 90. Podľa colného úradu bol do režimu voľný obeh prepustený

tovar opísaný ako „Hot Dipped galvanized steel wire rope“ (oceľové lano pozinkované za tepla s rôznym
priemerom lana), ktorý mal byť správne zatriedený v prípade položky č. 1 (rozmer prierezu lana 7, 8 a
12 mm 8 REELS) do TARIC kódu 7312 10 81 19, v prípade položky č. 2 (rozmer prierezu lana 15, 16 a
22 mm 8 REELS) do TARIC kódu 7312 10 83 19, v prípade položky č. 3 (rozmer prierezu lana 26, 28,
32 a 36 mm 19 REELS) do TARIC kódu 7312 10 85 19.

6. V colnom konaní ev. č. 0606910813006 zo dňa 20. marca 2018 bol do režimu voľný obeh prepustený
tovar deklarovaný ako „predmety zo železa a ocele do železobeto. konštrukcií 88 cases“ so zatriedením
do TARIC kódu 7326 90 98 90. Podľa colného úradu bol do režimu voľný obeh prepustený tovar opísaný
ako „Hot Dipped galvanized steel wire rope“ (oceľové lano pozinkované za tepla s rôznym priemerom
lana), ktorý mal byť správne zatriedený v prípade položky č. 2 (rozmer prierezu lana 6, 8, 9 a 10mm 55
REELS) do TARIC kódu 7312 10 81 19, v prípade položky č. 3 (rozmer prierezu lana 15, 16, 18 a 20

mm 15 REELS) do TARIC kódu 7312 10 83 19, v prípade položky č. 4 (rozmer prierezu lana 26, 28 a
32 mm 14 REELS) do TARIC kódu 731210 85 19.
7. V colnom konaní ev. č. 0606910823449 zo dňa 10. júla 2018 tovar deklarovaný ako ,,pozinkované
laná používané vo výstuž. prefabrikovaných betónových prvkoch s max. rozmerom prierezu 3-12 mm
83 REELS“ so zatriedením do TARIC kódov 7312 10 81 90 a 7312 10 83 90. Podľa colného úradu

bol do režimu voľný obeh prepustený tovar opísaný ako „Galvanized wire ropes for use in reinforced
prefabricated concrete elements“ (pozinkované prevystužené prefabrikované betónové prvky s rôznym
priemerom lana“, ktorý mal byť správne zatriedený v prípade položky č. 1 (rozmer prierezu lana 6, 7, 8,
10 a 12 mm 83 REELS) do TARIC kódu 7312 10 81 19, v prípade položky č.2 (rozmer prierezu lana 15,
16 a 18 mm 25 REELS) do TARIC kódu 7312 10 83 19.

8. Žalovaný uviedol, že závery správcu dane podrobne preskúmal a pri posudzovaní nomenklatúrneho
zatriedeniadeklarovanéhotovaruvychádzalzospisovéhomateriálu,technickejšpecifikáciedovezeného
tovaru, z fotodokumentácie predloženej účastníkom konania a tiež zo všeobecných pravidiel na
interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „VIP“), textov vysvetliviek Harmonizovaného
systému (ďalej len „HS“) a kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“), príslušných právnych predpisov

a nadväzujúcej rozhodovacej činnosti.
9. V zmysle VIP 1 majú názvy tried, kapitol a podkapitol len orientačný charakter, na právne účely
sa zatriedenie určuje podľa položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, ak tieto
položky alebo poznámky nevyžadujú inak. Nomenklatúra uvádza systematickú formu tovaru, ktorý je
predmetom medzinárodného obchodu, zoskupuje ho do tried, kapitol a podkapitol s najvýstižnejšími

charakteristickými názvami. Pre rôznorodosť a početnosť tovaru však nemožno zatriediť do názvov
všetok tovar, preto majú názvy len orientačný charakter. Druhá časť pravidla stanovuje, že zatriedenie
je určené znením položiek a príslušných poznámok k triedam a kapitolám. Podľa VIP 6 sa na právne
účely zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek a príslušných
poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis podľa vyššie uvedených pravidiel pod podmienkou, že

porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne.
10. Z vysvetliviek HS k PHS 7312 vyplýva, že laná a káble zatriedené do tejto položky HS sú spravidla
kruhového prierezu, patria sem i pásy (pruhy, remene), obyčajne obdĺžnikového (tiež štvorcového)
prierezu, vytvárané splietaním jednotlivých drôtov alebo laniek. Patria sem aj pásy, káble, laná narezané
na určité dĺžky alebo vybavené hákmi s pružinami (karabínami), otočnými čapmi, krúžkami, kovovými

prstencami, sponami, svorkami, spojkami (za predpokladu, že ním nenadobúdajú povahu výrobkov z
inej položky) prípadne upravenými do jednoduchých alebo násobných služieb. Do tejto PHS nepatrí
ostatný drôt, izolovaný elektrický kábel či brzdové, akceleračné a podobné káble vhodné na použitie v
motorových vozidlách.
11. Z vysvetliviek KN k PpKN 7312 10 81 až 7312 10 98 vyplýva, že do týchto PpKN patria laná a

káble, vrátane uzavretých lán. Laná obvykle pozostávajú z niekoľkých laniek zatočených v jednej alebo
viacerých vrstvách okolo jadra. Uzavreté laná majú jednu alebo viac vonkajších vrstiev pozostávajúcich
z úplne alebo čiastočnej prepletených lán, s povrchom odolným voči vode alebo cudzím prvkom. Majú
vždy prierez kruhového tvaru.
12. Z vysvetliviek HS k PHS 7326 vyplýva, že táto položka zahŕňa všetky železné alebo oceľové výrobky,

zhotovené konaním alebo razením (lisovaním), rezaním či vysekávaním alebo inými procesmi, ako
sú napr. ohýbanie, skladanie, zváranie, sústruženie, frézovanie alebo dierovanie, iné než tie, ktoré sú
obsiahnuté v predchádzajúcich položkách 73. kapitoly, alebo sú pokryté poznámkou 1 k XV. triede,prípadne sú zahrnuté v 82. alebo 83. kapitole, alebo sú bližšie menované, resp. podrobnejšie uvedené
na inom mieste nomenklatúry.
13.Podľanázoružalovaného,vychádzajúczpredloženejdokumentácie,opisutovaru,fotodokumentácie

a technickej špecifikácie predloženej žalobkyňou, účelu použitia tovaru, objektívnych vlastností tovaru,
podkladov z účtovníctva, prihliadajúc na jednotlivé vysvetlivky a VIP, dodávaný tovar mal byť v čase
dovozu správne zatriedený právne zatriedený uplatnením VIP 1 a 6 do PpHS 7312 10 a v prípade
výrobku s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, ale nepresahujúcim 12 mm, z ocele má
byť takýto výrobok zatriedený do PpKN 7312 10 81 a TARIC kódu 7312 10 81 19, v prípade výrobku s

maximálnymrozmeromprierezupresahujúcim12mm,alenepresahujúcim24mmmábyťtakýtovýrobok
zatriedený PpKN 7312 10 83 a TARIC kódu 7312 10 83 19, v prípade výrobku s maximálnym rozmerom
prierezu presahujúcim 24 mm, ale nepresahujúcim 48 mm má byť takýto výrobok zatriedený PpKN 7312
10 85 a TARIC kódu 7312 10 85 19. Bez ohľadu na to, či by bol tovar ďalej zatriedený do PpKN 7312
10 81 alebo 83 alebo 85, vo všetkých troch prípadoch bolo v čase dovozu príslušnej TARIC štruktúry
členenie na základe materiálu (z ocele alebo iného materiálu ako z ocele) a druhou podmienkou je

krajina zaslania (zaslané z Maroka, z Kórejskej republiky a ostatné) rovnaké. Vo všetkých prípadoch,
roztriedených do konkrétnej PpKN na základe maximálneho rozmeru prierezu, je materiálom oceľ a
krajinou zaslania Čínska ľudová republika - teda posledné dvojčíslie desať miestneho TARIC kódu bolo
číslo „19“. Tovar teda nie je vylúčený z PHS 7321 a ani nie je vylúčený znením textu vysvetliviek KN k
PpKN 7312 10 81 až 7312 10 98.

14. Žalovaný uviedol, že v rámci riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil dokazovanie a vykonal
preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN (Záväzné informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru). Táto slúži na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania
príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia v rámci Európskej únie.
Na základe opisu tovaru a technických vlastností z predmetnej elektronickej databázy žalovaný zistil,

že na podobné druhy tovaru bolo v rámci Európskej únie vydaných viacero ZIN, pričom tovary boli
zatriedené tak, ako postupoval colný úrad a žalovaný aj v tejto veci. Z toho vyvodil, že aj iné colné orgány
v členských štátoch Európskej únie vo veci nomenklatúrneho zatriedenia obdobného tovaru postupujú
zhodne.
15. Zatriedenie realizované a navrhované žalobkyňou do PpKN 7326 90 98 a TARIC kódu 7326 90

98 90 považoval žalovaný za nesprávne, keďže pozinkované oceľové lano je bližšie a presnejšie
špecifikované v PHS 7312. Pritom už zo samotného znenia PHS 7326 vyplýva, že tam sa triedia „ostatné
výrobky zo železa alebo ocele“, teda také, ktoré nie je možné na základe objektívnych charakteristík a
technických parametrov zatriediť do prechádzajúcich PHS 73. kapitoly. Toto reflektujú aj vysvetlivky, z
ktorých žalovaný vychádzal.

16. Žalovaný tiež konštatoval, že v systéme EBTI (European Binding Tariff Information) nebola
príslušným orgánom, vydávajúcim ZIN, pre žalobkyňu vydaná žiadna záväzná informácia o
nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Žalobkyňa teda nevyužila svoje právo a nepožiadala colné orgány
o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru.
17. Podľa názoru žalovaného neboli relevantné ani ďalšie procesné námietky žalobkyne. K námietke

sugestívneho kladenia otázok žalovaný uviedol, že nomenklatúrne zatriedenie tovaru sa môže opierať
o technické vlastnosti a parametre posudzovaného tovaru, získané buď fyzickou alebo dokladovou
kontrolou. Na takýchto skutočnostiach je podľa názoru žalovaného založené aj rozhodnutie colného
úradu, pričom žalovaný nezistil, že by ako súčasť objektívneho skutkového stavu veci bola zahrnutá
odpoveď akejkoľvek osoby na otázku klamlivú, zavádzajúcu či úskočnú, ktorej mala byť žalobkyňa

vystavená. Prípadné presvedčenie žalobkyne o kladení kapcióznych otázok nemá vplyv na objektívne
merateľné technické a fyzikálne parametre tovaru, keďže akokoľvek formulovaná otázka a následná
odpoveď nemôžu ovplyvniť alebo zmeniť objektívne zistiteľnú skutočnosť, že určitý - skutočne
prepustený tovar - je pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Žalovaný zastával tiež názor, že vo
výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení je dostatočne vymedzené miesto a čas

vzniku colného dlhu. Tiež dodal, že námietky žalobkyne týkajúce sa spisovania zápisnice o podaní
vysvetlenia, sú nedôvodné, keďže žiadny právny predpis neukladá ako zákonnú obsahovú náležitosť
zápisnice poučenie.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
18. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len

„správny súd“) a žiadala, aby tento zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie.
19. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že:
· rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti
aplikujúcej na prípade žalobkyne antidumpingové opatrenia podľa vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ)č. 102/2012 z 27. januára 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a
káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán
a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný

pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia
(ES) č. 1225/2009, a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmania pred uplynutím platnosti
týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia
(ES) č. 1225/2009 (ďalej len „Nariadenie č. 102/2012“). Podľa názoru žalobkyne pre aplikáciu nariadenia
č. 102/2012 nie je rozhodujúce zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry spoločného colného

sadzobníka, ale znenie nariadenia, a to, či dovážaný tovar bol „oceľové lano“ pôvodom z Čínskej ľudovej
republiky. Pozinkované oceľové lano podľa názoru žalobkyne nie je oceľovým lanom podľa nariadenia
č. 102/2012;
· prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, keď tieto okrem iného najmä neobsahujú úvahu, prečo by mal byť dovážaný
tovar hotovým výrobkom a výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje údaj o mieste a čase vzniku

colného dlhu;
· prvostupňové rozhodnutie sa odvoláva na rozhovor so žalobkyňou, ktorý mal predchádzať spísaniu
zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019, kde mala žalobkyňa potvrdzovať závery colného úradu,
avšak toto nebolo zaznamenané v zápisnici a ani o tejto skutočnosti nebol spísaný úradný záznam;
· colný úrad sa odvolával na zápisnicu zo dňa 3. mája 2019, kde položil žalobkyni otázky, avšak išlo o

otázky sugestívne a kapciózne, keďže v nich bolo operované so správnym a nesprávnym zatrieďovaním
tovaru;
· žalobkyňa nebola pred spisovaním vysvetlenia poučená pred samotným kladením otázok o jej
procesných právach a práve odmietnuť poskytnúť podať vysvetlenie.
20. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný nesprávne

interpretoval pravidlá na zatriedenie tovaru do kombinovanej nomenklatúry podľa spoločného colného
sadzobníka, na zaťaženie tovaru žalobcu antidumpingovým clom podľa antidumpingového nariadenia.
Žalobkyňa zhrnula, že pod antidampingové nariadenie spadá len taký tovar, ktorý je definovaný v
preambule nariadenia a v článku 1 a nasl. príslušného antidumpingového nariadenia.
21. Správny súd rozsudkom č. k. 31S/103/2020-187 zo dňa 29. marca 2023 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie.
22. Správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie považuje za
preskúmateľne odôvodnené, pričom aj výrok prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za
určitý, jasný a zrozumiteľný, spĺňajúci všetky zákonné náležitosti. Rovnako aj námietku žalobkyne o

absencii poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie pri spisovaní zápisnice vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú, keďže takáto povinnosť a náležitosť zápisnice nevyplýva z právneho poriadku.
23. Správny súd následne poukázal na časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde colný úrad
argumentoval, že pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia v priestoroch žalobkyne prebiehala
hodinovádiskusiaskonateľomžalobkyne,kdetentonenamietaltúskutočnosť,ževovšetkýchprípadoch

ide o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok tieto skutočnosti nespochybnil.
Správny súd skonštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že by colný úrad
realizoval hodinu trvajúcu diskusiu so žalobkyňou a ani jej konkrétny obsah. Colný úrad preto v
prvostupňovom rozhodnutí poukázal ako na podklad svojho rozhodnutia aj na vyjadrenie štatutárneho
orgánu žalobkyne, ktoré bolo učinené v rámci diskusie bez záznamu v administratívnom spise. Skutkové

závery uvedené colným úradom, založené na takomto podklade, nemajú oporu v administratívnom
spise.
24. Rovnako k rozhodnutiu žalovaného správny súd poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal doplniť dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených
v elektronickej databáze ZIN. Rovnako konštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom

vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Správny súd dospel k názoru,
že žalovaný sám a bez návrhu účastníka konania doplnil dokazovanie. Hoci takéto oprávnenie žalovaný
mal, správny súd konštatoval, že z administratívneho spisu nevyplýva jednak samotná realizácia a
výsledok tohto postupu či už vo forme úradného záznamu alebo zápisnice, a súčasne žalobkyni ani
nebolo umožnené vyjadriť sa k takto doplnenému dokazovaniu a uplatniť tak procesné práva jej patriace.

V nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný neumožnil žalobkyni sa s týmito skutočnosťami oboznámiť a
porušiljejprocesnépráva,správnysúdnevnímalakoprekážku,žežalobkyňatietoskutočnostivsprávnej
žalobe nenamietala.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde25. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

správnemu súdu na ďalšie konanie.
26. Podľa názoru sťažovateľa jeho skutkové závery ako aj závery colného úradu majú v podstatnom
oporu v administratívnom spise. Vyjadrenie štatutárneho orgánu žalobkyne uskutočnené v rámci
diskusie medzi štatutárnym orgánom žalobkyne a colným úradom neboli súčasťou zákonom určených
procesných úkonov predchádzajúcich vydaniu rozhodnutia. Procesné práva žalobkyne boli realizované

najmä viacerými úkonmi colného úradu, ktoré žalobkyňu oboznamovali so zistenými skutočnosťami, s
plánovaným postupom colného úradu a zároveň jej dávali možnosť vyjadriť sa, prípadne navrhnúť alebo
realizovať procesné úkony na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Všetky tieto úkony
sú obsiahnuté v administratívnom spise. Podľa názoru sťažovateľa nie všetky skutočnosti a úkony, ktoré
sú zdokumentované v spise, sú v plnom rozsahu alebo čiastočne aj materiálnym základom, z ktorého
rozhodnutie vo veci samej vychádza. V spise a aj následne v odôvodnení rozhodnutia môžu byť uvedené

aj iné skutočnosti, udalosti alebo úkony, ktoré sa pred vydaním rozhodnutia vyskytli a ktoré dokresľujú
skutkový i právny stav veci, avšak na výsledné rozhodnutie nemali vplyv.
27. Z podkladov v administratívnom spise (úradný záznam č. 240509/2019) vyplýva, že diskusia so
žalobkyňou sa uskutočnila na jej podnet, za účelom získania informácií súvisiacich so zamýšľaným
dovozom rovnakého tovaru, teda colný úrad od žalobkyne nepožadoval ústne ani písomné vyjadrenie,

a preto ani nespísal úradný záznam. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je predmetná diskusia
uvedená len v rámci reakcie na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne ku kontrolným zisteniam.
28. Samotná diskusia a prípadné stotožnenie sa konateľa žalobkyne s názorom colného úradu sú
pritom v predmetnej veci irelevantné, keďže pre zatriedenie do kódu TARIC je relevantná preukázaná
skutočnosť, že dovezený tovar predstavuje oceľové lano pozinkované a že krajina odoslania je Čínska

ľudová republika. Desaťmiestny kód TARIC 7312 10 85 19 je následne výslovne uvedený aj v čl. 1
Nariadenia č. 102/2012.
29. K druhému dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného sťažovateľ namieta, že ako odvolací orgán
nerealizoval žiadne dokazovanie alebo doplnenie dokazovania, ktoré by svojím obsahom, rozsahom,
účelom alebo výsledkom činnosti bolo možné považovať za doplnenie dokazovania podľa § 59 ods.

1 č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“). Preto sťažovateľ ani nebol povinný priznať žalobkyni právo na vyjadrenie sa k takto
vykonaným dôkazom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.
30. Preverenie prípadnej existencie ZIN na podobný tovar v iných členských štátoch slúži ako podporná
informácia o jednotnosti postupu colných orgánov členských štátov pri nomenklatúrnom zatrieďovaní

podobného tovaru a nie je novým dôkazom, ktorý by mal vplyv na výsledné rozhodnutie žalovaného
alebo by bol spôsobilý ovplyvniť správnosť prvostupňového rozhodnutia. Preverenie údajov uvedených
v elektronickej databáze ZIN podľa sťažovateľa smerovalo k čo najpresnejšiemu a najúplnejšiemu
zisteniuskutkovéhostavuveci,avšakišlolenoargumentačnévysporiadaniesasnámietkamižalobkyne,
nie o vykonanie nového dôkazu, ktorý by mohol ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Výsledok posúdenia

správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru a odborné odôvodnenie tohto zatriedenia sa
neopiera o ZIN vydané inými členskými štátmi na podobný tovar, ale vychádza výlučne z posúdenia
technických vlastností a charakteristík presne určeného tovaru, ktorého sa vymeranie dovozných platieb
v prejednávanej veci týka. Záver o postupe colných orgánov iných členských štátov nie je technickým,
skutkovým a ani právnym základom pre konkrétne nomenklatúrne zatriedenie tovaru colným úradom

alebo žalovaným a rozhodnutie žalovaného sa oň neopiera a ani z neho nevychádza.
31. Podľa názoru sťažovateľa preverenie obsahu údajov vo verejných databázach (vrátane údajov o
záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru), či preverenie obsahu a znenia colného
sadzobníka, nie je, rovnako ako preverenie judikatúry či aktuálneho znenia všeobecne záväzných
právnychpredpisovalebopreverenieobsahuspisu,vykonávanímnovýchdôkazov.Nejdeanioprocesný

úkon, ktorého vplyv na konanie je taký, že si vyžaduje vyhotovenie samostatného záznamu či zápisnice.
Takéto preverenie je bežnou súčasťou činnosti správneho orgánu a v prípade negatívneho výsledku
navyše nemá žiadny, ani formálny vplyv na ďalší postup správnych orgánov. V predmetnom prípade
podľa názoru sťažovateľa nebolo zistené nič, čo by mohlo zmeniť právny názor sťažovateľa pri
posudzovaní správnosti nomenklatúrneho zatriedenia sporného tovaru.

32. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa, navrhla ju odmietnuť alebo ako nedôvodnú zamietnuť,
majúc za to, že námietky sťažovateľa predstavujú kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP
a nie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ako uvádza sťažovateľ. Upriamila pozornosť na zásadu
materiálnej pravdy, spočívajúcu v požiadavke, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zospoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Akcentovala dôležitosť procesných úkonov sťažovateľa a
colného úradu a záznamov o nich v administratívnom spise. Poukázala na to, že dokazovanie voči
žalobkyniajejkonateľovinebolovedenéspôsobom,ktorýbymoholposkytnúťcolnémuúradurelevantné

vysvetlenia, ale skôr za účelom usvedčenia žalobkyne formou vmanipulovania do vopred pripravených
navádzajúcich otázok, prostredníctvom ktorých si vynútil colný úrad odpovede podsúvaním otázok a
vyše hodinovej príprave žalobkyne pred spisovaním zápisnice. Z ustanovenia § 12 Colného zákona
vôbec nevyplýva, že colné orgány môžu viesť s účastníkmi kontroly diskusie alebo rozhovory. Colný
úrad teda neformálnou diskusiou prekročil svoje zákonné oprávnenia.

33. Podľa názoru žalobkyne nie je relevantná ani druhá námietka sťažovateľa. V odvolacom konaní bolo
doplnené dokazovanie 6 dôkazmi - rozhodnutiami, o ktorých sa žalobkyňa dozvedela až z napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku musia správne orgány dbať o to, aby
v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že žalovaný voči nej zbiera dôkazy aj z verejnej databázy ZINZ a
nemala ani možnosť sa s týmito dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.

34. Sťažovateľ v replike v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v jeho kasačnej sťažnosti.
Rovnako na svojich postojoch zotrvala aj žalobkyňa vo svojej duplike.
IV. Posúdenie kasačného súdu
35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. ods. 2 písm. a/ SSP), oprávnenou osobou

(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
36. Kasačný súd zistil, že s rovnakou otázkou sa vo veciach sťažovateľa a žalovaného zaoberal Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sfk/16/2023 z 20. februára 2025.
37. Kasačný súd sa s právnymi názormi uvedenými v tomto rozhodnutí v plnom rozsahu stotožňuje a

na tieto v zmysle § 464 ods. 1 SSP aj v plnom rozsahu odkazuje:
„32. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nesprávnom vymedzení sťažnostných bodov sťažovateľom
kasačný súd konštatuje, že nebola dôvodná. Kasačný súd pri svojom rozhodovaní posudzuje jednotlivé
podania podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), rešpektujúc zákonné náležitosti kasačnej sťažnosti (§ 439
ods. 3, § 440 ods. 1 a 3 a § 445 ods. 1 a 2 SSP), avšak pri súčasnej snahe vyhnúť sa prehnanému

formalizmu. V tomto smere kasačný súd uzatvára, že z obsahu kasačnej sťažnosti jednoznačne vyplýva,
že sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie spočívajúce v aplikácii § 191 ods. 1 písm. f) SSP
správnym súdom na nepriliehajúcu situáciu procesných vád, ktoré nemajú podľa názoru sťažovateľa
intenzitu spochybňujúcu výrok rozhodnutia žalovaného. Rovnako tiež namieta nesprávnu aplikáciu
a výklad § 59 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku správnym súdom na situácie, ktoré podľa

sťažovateľa nie sú vykonávaním dokazovania. Obe takto formulované právne otázky sa týkajú výkladu
a aplikácie relevantných ustanovení právnych predpisov zo strany správneho súdu a majú charakter
prípustných kasačných námietok podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto neidentifikoval v
predmetnej veci dôvod na odmietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa, ako to navrhovala žalobkyňa.
33. V súvislosti s predmetnou vecou kasačný súd konštatuje, že podstata preskúmavaných rozhodnutí

správnych orgánov spočíva v tom, že tovar dovážaný žalobkyňou (oceľové lano pozinkované za tepla)
bol ňou nesprávne nomenklatúrne zatriedený do PHS 7326 s názvom „Ostatné výrobky zo železa alebo
ocele“, PpKN 7326 90 98 a TARIC kódu 7326 90 98 90, pričom mal byť správne zaradený do PHS
7312 s názvom „Splietané lanká, laná, káble, splietané pásy, slučky a podobné výrobky zo železa alebo
ocele, elektricky neizolované“ a v závislosti od prierezu mal byť zatriedený do PpKN 7312 10 81 alebo 83

alebo 85 a TARIC kódu 7312 10 81 19 alebo 83 19 alebo 85 19. Išlo pritom o colne a daňovo významné
zistenie, keďže zmena nomenklatúrneho zatriedenia v spojení so skutočnosťou, že ide o oceľové laná
dovážané z Čínskej ľudovej republiky, mala vyvolať potrebu aplikácie Nariadenia č. 102/2012. Ako
vyplýva aj zo zhrnutia rozhodnutia žalovaného v úvodnej časti tohto rozsudku, svoje závery sťažovateľ
a správca dane opreli najmä o (i) technickú a účtovnú dokumentáciu týkajúcu sa dovážaného tovaru, (ii)

fotodokumentáciu dovážaného tovaru a (iii) výklad podmienok a pravidiel nomenklatúrnej kategorizácie.
Inými slovami pre závery colného úradu a sťažovateľa boli podstatné zistenia, aký tovar bol skutočne
dodaný a úvahy o tom, do ktorých kategórii podľa príslušných právnych predpisov má patriť.
34. Správny súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie v podstatnom preto, lebo tieto majú vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s

administratívnym spisom (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP), a to z dôvodu, že v administratívnom spise nie je (i)
záznam z hodinovej diskusie colného úradu s konateľom žalobkyne, na ktorý sa colný úrad odvoláva, (ii)
v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN,(iii) v odvolacom konaní novovykonaný dôkaz - preverenie, či v systéme EBTI bola príslušným orgánom
vydaná záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru.
35. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej
správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi
alebo v nich nemá oporu.
36. V súvislosti s § 191 ods. 1 písm. f) SSP dáva kasačný súd do pozornosti, že ide o jeden z procesných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, keď zistenie a pomenovanie skutočností

zásadných pre rozhodnutie žalovaného (pre správnu aplikáciu právnej normy na posudzovaný
prípad) - skutkového stavu je v rozpore alebo nie je obsiahnuté/zdokumentované v administratívnom
spise. V predmetnom prípade ide práve o druhú alternatívu - absencia opory skutkového stavu v
administratívnom spise.
37. V súvislosti s procesnými dôvodmi pre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy kasačný súd
už opakovane judikoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk27/2020 zo dňa

16. decembra 2021, bod 38) „procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu (napr. aj procesné
nedostatky týkajúce sa vedenia spisu a zaznamenávania procesných úkonov o aké ide v predmetnej
veci - pozn. kasačného súdu) môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať
vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces
v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010
zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné).“
38. Vyššie uvedené judikatórne východiská možno aplikovať aj na § 191 ods. 1 písm. f) SSP, pričom
reflexiu nachádzajú práve v zákonodarcom zvolenej formulácii, keď dôvodom na zrušenie rozhodnutia

správneho orgánu sa stáva taký rozpor alebo absencia opory skutkového stavu v administratívnom
spise, ktoré sa týkajú základu - podstaty skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie správneho
orgánu. Teda nie akákoľvek chýbajúca listina v administratívnom spise týkajúca sa zistenia skutkového
stavu či akýkoľvek rozpor úvah správneho orgánu s administratívnym spisom vo veciach zisteného
skutkového stavu je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Zrušenie rozhodnutia

správneho orgánu prichádza do úvahy v zásade len v prípade vážneho rozporu skutkového stavu, ktorý
vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu.
39. Aplikujúc vyššie uvedené na predmetný prípad sa kasačný súd v podstatnom zhoduje so správnym
súdom v tom, že v administratívnom spise chýba akýkoľvek záznam o hodinu trvajúcej diskusii medzi
zamestnancami colného úradu a konateľom žalobkyne pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia

č. 253262/2019 zo dňa 3. mája 2019. Rovnako sa tiež stotožňuje so správnym súdom v tom, že je
procesne neprípustné sa na takýto nezaznamenaný rozhovor odvolávať a vyvodzovať z neho akékoľvek
dôsledky proti žalobkyni. Na druhej strane však kasačný súd konštatuje, že správny súd neponúka
v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnu racionálnu argumentáciu, prečo by práve táto diskusia
colnéhoúraduskonateľomžalobkynemalabyťpretútovecrozhodujúca-prečomápredstavovaťsúčasť

základu skutkového stavu v tej časti, ktorá bola nevyhnutná pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie
žalovaného.
40. Takéto dôvody pritom nenachádza ani kasačný súd, ktorý dáva za pravdu sťažovateľovi v tom,
že z hľadiska relevancie sekundárne, ba až terciárne odvolávanie sa colného úradu v prvostupňovom
rozhodnutí na tvrdené uznanie pochybenia zo strany konateľa žalobkyne v rámci neformálnej diskusie

v predmetnej veci nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť. Na tejto skutočnosti sa nezakladá ani
rozhodnutie žalovaného, dokonca s touto skutočnosťou ako argumentom proti žalobkyni ani nepracuje.
Ako už kasačný sud uviedol v bode 34 tohto rozsudku, v predmetnej veci bola pre prvostupňové
rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného podstatná technická a účtovná dokumentácia týkajúca
sa dovážaného tovaru, poťažmo jeho fotodokumentácia, na základe ktorých mohli následne správne

orgány zistiť skutkový stav - charakteristiku dovážaného tovaru po technickej a faktickej stránke a
následne vykonať právne posúdenie vo vzťahu ku konkrétnemu nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru a
právne posúdenie nadväzujúcej colnej a daňovej povinnosti žalobkyne. Akékoľvek deklarácie konateľa
žalobkyne, či už uznávajúce alebo neuznávajúce závery príslušných orgánov, nemajú z hľadiska
vykonaného dokazovania zásadný význam pre zistený skutkový stav a ani pre závery príslušných

orgánov.
41. Obdobne, čo sa týka výhrad správneho súdu k dokazovaniu vykonanému v odvolacom konaní,
kasačný súd uvádza, že pre účely tejto veci nepovažuje za potrebné viesť polemiku o tom, či vyhľadanie
rozhodnutí colných orgánov iných členských štátov vo (verejne prístupnej) elektronickej databázeZIN alebo preverenie vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru s negatívnym
výsledkom v systéme EBTI predstavuje alebo nepredstavuje vykonávanie dokazovania v odvolacom
konaní. Opätovne však konštatuje, že ani vylúčenie týchto argumentov sťažovateľa obsiahnutých v

rozhodnutí žalovaného z dôvodu ich procesnej neprípustnosti (keďže podľa správneho súdu nemajú
oporu v administratívnom spise a boli nesprávne procesne vykonané - bez možnosti vyjadrenia
žalobkyne) opätovne nič nemení na skutkovom základe rozhodnutia žalovaného - technickej, účtovnej
a fotografickej dokumentácii, na ktorej zakladajú colný úrad a sťažovateľ svoje úvahy o povahe tovaru,
jeho nomenklatúrnom zatriedení a nadväzujúcej colnej a daňovej povinnosti žalobkyne (bod 34 tohto

rozsudku). Opätovne preto kasačný súd konštatuje, že ani tieto skutočnosti vytýkané správnym súdom,
nemajú z hľadiska celkového vykonaného dokazovania zásadný význam pre zistený skutkový stav.
Správny súd rovnako v tomto smere neponúka žiadnu ucelenú a racionálnu argumentáciu, prečo by
malo ísť o zásadné zistenia a akým spôsobom spochybňujú zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.
42. Kasačný súd navyše dáva do pozornosti správneho súdu, že skutočnosť, že zo strany sťažovateľa
došlovodvolacomkonaníkvyhľadávaniurozhodnutícolnýchorgánovinýchčlenskýchštátovvo(verejne

prístupnej) elektronickej databáze ZIN a k prevereniu vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru s negatívnym výsledkom v systéme EBTI, je zrejmá už zo samotného rozhodnutia
žalovaného. Žalobkyni preto nič nebránilo, aby túto námietku uplatnila už v správnej žalobe a kasačný
súd nevidí preto žiadny dôvod, aby na prípadné procesné vady týchto úkonov správny súd prihliadal
nad rámec žalobných bodov - v rozpore s § 134 ods. 1, 2 a § 187 SSP.

43. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd síce identifikoval,
že colným úradom a sťažovateľom zistený skutkový stav nemá v časti oporu v administratívnom
spise, avšak tento nedostatok sa netýkal tej časti skutkového stavu, ktorá predstavovala rozhodujúci
základ/podstatu/nevyhnutnú mieru skutkových zistení - skutkového stavu potrebného pre vydanie
prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. V predmetnej veci preto správny súd vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak zistené vady kvalifikoval ako vady majúce vplyv na
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a na vec nesprávne (v preskúmavanej časti) aplikoval § 191
ods. 1 písm. f) SSP.
44. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa so zvyšnou časťou procesne
prípustnejargumentáciežalobkyne.Priposudzovanížalobkyňounastolenejprávnejotázky(bod15tohto

rozsudku) pritom správny súd nemôže prihliadať na dôkazy či skutkové zistenia, ktoré síce samé o sebe
neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, avšak sú podľa jeho
názoru procesne neprípustné.“
V. Záver
38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný
súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline vo veciach správneho
súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.

39. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať v smere naznačenom kasačným súdom v
predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd
viazaný (§ 469 SSP).
40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.