Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204995
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121204995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: NOVA Green Energy, SICAV,
a.s., so sídlom Na příkopě 854/14, Nové Město (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 087
89 622, právne zast.: Kinstellar, s.r.o., Pribinova 34, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Arca Capital
Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, právne zast.: AG LEGAL
s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, 821 09, Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-1Cbi/17/2021-306 zo dňa
11.03.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-1Cbi/17/2021-306 zo dňa
11.03.2024 v napadnutom výroku I. a. III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom rozhodol o určení, že
pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného vedenej na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-4R/1/2021 vo výške 863.201,08 eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom

7743, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu
zamietol. Tretím výrokom rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo
výške 50 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 124 ods.
1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.07.2021 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka, prihlásená
do reštrukturalizácie žalovaného, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 7743, je nesporná čo
do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a že sa bude uspokojovať v poradí ako iné pohľadávky.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.04.2021, sp. zn.
4R/1/2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2021 zo dňa 12.04.2021, bola povolená
reštrukturalizácia žalovaného. Uviedol, že si dňa 12.05.2021 u správcu na základe prihlášky pohľadávky

riadne prihlásil podmienenú pohľadávku s poradovým číslom 6, v celkovej výške 863.201,08 eur,
vzniknutú na základe Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019, uzatvorenej medzi žalobcom ako
veriteľom a spoločnosťou Arca Investments, a.s., IČO: 35 975 041 (ďalej len „ArcaInv“), ako dlžníkom a
žalovaným ako ručiteľom, s cieľom poskytnutia peňažných prostriedkov ArcaInv až do výšky 20.000.000CZK, vrátane príslušenstva, ktoré sa ArcaInv zaviazala splatiť v dohodnutom dátume splatnosti. Zmluva
bola uzatvorená a spravuje sa právnym poriadkom Českej republiky. Žalobcovi bolo dňa 22.06.2021
doručené oznámenie o popretí pohľadávky správcom zo dňa 15.06.2021, ktorým správca informoval

žalobcu, že poprel pohľadávku č. 6 v celom uplatnenom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu
a vymáhateľnosti, pretože žalovaný údajne predložil odlišnú verziu zmluvy (fotokópiu), podľa ktorej
nebol ako ručiteľ zmluvnou stranou zmluvy, v dôsledku čoho žalobcovi podľa žalovaného neprináleží
uplatňovať si voči žalovanému, ako ručiteľovi, žiaden právny nárok na základe zmluvy. Tvrdil, že v súlade
s článkom 7 ods. 3 zmluvy odoslal 11.05.2021 písomnú výzvu ArcaInv, ako dlžníkovi a žalovanému ako

ručiteľovi, na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
výzvy v prípade dlžníka a ďalších 10 pracovných dní od uplynutia vyššie uvedenej lehoty v prípade
ručiteľa. Keďže ku dňu tejto žaloby už lehota na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy v prípade ArcaInv
a rovnako aj žalovaného, ako ručiteľa uplynula, pohľadávka je už nepodmienenou pohľadávkou. Preto
odmietol tvrdenie žalovaného v oznámení o popretí pohľadávky o tom, že si voči nemu žalobca uplatňuje
podmienenú pohľadávku, je už neaktuálne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 08.12.2021 navrhol žalobu

žalobcu zamietnuť.

2.2. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky,
ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok. Mal za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
V rozpore s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v prihláške a žalobe, mal žalovaný k dispozícii zmluvu, na

základe ktorej bola spoločnosti ArcaInv poskytnutá finančná výpomoc do výšky 20.000.000 CZK, a to
Zmluvu o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019 uzatvorenú medzi spoločnosťou REDSIDE investiční
společnost,a.s.,IČ:24244601,konajúcouvovlastnommeneanaúčetfondukvalifikovanýchinvestorov
NOVA Green Energy otevřený podílový fond REDSIDE investiční společnost, a.s., ako veriteľom a
spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o FV - správna verzia“). Zmluvnou stranou

Zmluvy o FV - správna verzia, nebol žalovaný v žiadnom postavení, a už vôbec nie v postavení ručiteľa.
Žalovaný na dokreslenie diskrepancií Zmluvy o FV - verzia žalobcu, upriamil pozornosť aj na skutočnosť,
že žalobca v žalobe uviedol, že Zmluva o FV - verzia žalobcu, sa v zmysle článku 10 bod 3. zmluvy, má
riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Poukázal na záhlavie Zmluvy o FV - verzia žalobcu, v zmysle
ktorej mala byť uzatvorená podľa ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej

len „ObZ“) v znení neskorších predpisov, tzn. podľa slovenského zákona. Uvedené bolo podľa neho
ďalšou diskrepanciou spôsobujúcou pochybnosti vo vzťahu k existencii tvrdených práv a povinností,
ktoré mali žalovanému vyplývať zo Zmluvy o FV - verzia žalobcu, ako aj vo vzťahu k právnym predpisom,
aplikovateľným na práva a povinnosti zmluvných strán Zmluvy o FV - verzia žalobcu, ktoré Zmluva o
FV - verzia žalobcu neupravuje. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.06.2022 zotrval na tvrdeniach

uvedených v žalobe. Mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal existenciu Zmluvy - verzia s
ručením, rovnako preukázal, že depozitár - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia eviduje zmluve
- verziu s ručením, čím potvrdil, že k plneniu došlo na základe tejto verzie zmluvy.

2.3. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 05.02.2024, na ktoré sa dostavili

právni zástupcovia strán sporu. Obaja sa pridržiavali doterajších vyjadrení. Z predložených listinných
dôkazov dospel súd k skutkovým zisteniam:

2.4. dňa 27.08.2019 bola podpísaná Zmluva o finančnej výpomoci medzi spoločnosťou REDSIDE
investiční společnost, ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom, na základe ktorej sa

veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančnú výpomoc vo výške 20.000.000 CZK (Zmluva o FV verzia
žalovaného),

2.5. dňa 27.08.2019 bola zároveň podpísaná Zmluva o finančnej výpomoci medzi REDSIDE investiční
společnosť a.s. ako veriteľom, spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom,

predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej výpomoci dlžníkovi s tým, že ručiteľ sa zaviazal uspokojiť
veriteľa v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Za žalovaného bola zmluva podpísaná
Ing. Rastislavom Veličom - predsedom predstavenstva. (Zmluva o FV verzia žalobcu)

2.6. dňa 31.12.2019 bola podpísaná dohoda označená ako Dohoda o prodloužení splatnosti finanční

výpomoci č. 2 medzi REDSIDE investiční společnost, ArcaInv a žalovaným, ktorá v článku I. uvádza, že
sa ruší článok 6, odstavec 1 Zmluvy o finančnej výpomoci zo dňa 24.04.2019 a nahradzuje sa novým
znením.2.7. Súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas, t.j. v tridsaťdňovej lehote od uplynutia lehoty na
popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 06.04.2021, sp. zn. 4R/1/2021 zverejneným v OV č. 68/2021

dňa 12.04.2021. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR
dňa 13.04.2021 a nasledujúci deň, t.j. 14.04.2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie
pohľadávok (podľa § 121 ZKR), ktorej koniec pripadol na 14.05.2021. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty
na prihlasovanie pohľadávok, t.j. 15.05.2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie
pohľadávok podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 13.06.2021, keďže

30. deň lehoty pripadol na nedeľu, a preto bol podľa § 203a ods. 2 ZKR posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň (t.j. 14.06.2021). Dňa 15.06.2021 začala plynúť popretým veriteľom
tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením § 124 ods. 4
ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 15.07.2021. Keďže žaloba bola doručená súdu dňa 13.07.2021,
bola podaná včas. Pokiaľ išlo o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom
spore, súd poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 11.09.2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017. Mal za to, že
citované právne závery sa síce týkajú preskúmavania súdu v incidenčnom spore v prípade popretia
pohľadávky v konkurznom konaní, avšak vzhľadom na totožnosť právnej úpravy sú plne aplikovateľné aj

na incidenčné spory, v ktorej sa rozhoduje o žalobe popretého veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá
v reštrukturalizačnom konaní.

2.8. Reštrukturalizačný správca žalovaného, prihlásené pohľadávky žalobcu poprel z dôvodu, že a)
dlžník sa vyjadril, že nemá k dispozícii zmluvu priloženú k prihláške, ale len zmluvu vo verzii, kde

žalovanýnevystupujeakozmluvnástrana(aužvôbecnieručiteľ),b)akbyajzmluvavoverziipredloženej
žalobcom bola podpísaná - je uzatvorená neplatne pre jej rozpor so štatútom veriteľa, c) na uzatvorenie
Zmluvy o FV vo verzii žalobcu, nebol udelený predchádzajúci a ani dodatočný súhlas depozitára,
ktorý je nevyhnutný na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o poskytnutí FV, čo zakladá neplatnosť zmluvy,
d) poukázal na diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti, na základe ktorej mala byť predĺžená

splatnosť finančnej výpomoci poskytnutej na základe Zmluvy o FV zo dňa 24.04.2019.

2.9. Podľa názoru súdu, bol popierací prejav reštrukturalizačného správcu nedôvodný. Pokiaľ išlo o
tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného, uvedeného v predchádzajúcom bode pod písmenom
a): súd v prvom rade zdôraznil, že reštrukturalizačný správca žalovaného nespochybnil platnosť Zmluvy

o FV vo verzii žalobcu z dôvodu, že ju žalovaný nepodpísal. Opakovane odkázal na vyjadrenie dlžníka,
ktorý uviedol, že uvedenú verziu zmluvy „neeviduje“. Súd mal za to, že táto skutočnosť nie je dôvodom
na popretie pohľadávky. Nedostatočná evidencia dlžníka nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý Zmluvu
o FV predložil, zmluva je riadne podpísaná ručiteľom, t.j dlžníkom - predsedom predstavenstva. Tvrdenie
žalovaného o tom, že nemá o zmluve vedomosť sa preto javí ako nelogické. Žalobca zmluvu (ktorej

platnosť žalovaný ani dlžník nespochybnil), riadne eviduje a nárok z nej si prihlásil včas svojou
prihláškou. Žalobca nemôže niesť negatívne právne následky spočívajúce v popretí pohľadávky v
dôsledku neplnenia právnych povinností dlžníka. Súd preto túto obranu žalovaného vyhodnotil ako
nedôvodnú.

2.10. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v predchádzajúcom
bode pod písmenom b): tvrdenie žalovaného o tom, že Zmluva o FV vo verzii žalobcu je uzatvorená
v rozpore so Štatútom NGE: súd nemohol akceptovať toto tvrdenie reštrukturalizačného správcu v
popieracom prejave, ktoré správca bližšie nerozviedol a nebolo z popieracieho prejavu správcu zrejmé
v čom videl rozpor uzavretej zmluvy so štatútom. Zo znenia štatútu, ktorý tvorí prílohu žaloby súdu

nevyplýva rozpor Zmluvy o FV vo verzii žalobcu a štatútu. Zároveň súd zdôraznil, že žalovaný ani vo
svojich vyjadreniach neuviedol, v čom videl rozpor zmluvy a štatútu, len odkázal na všeobecné tvrdenie o
ich rozpore. Keďže žalovaný nezdôvodnil v čom videl rozpor zmluvy a štatútu, len uviedol takýto stručný
hodnotiaci úsudok, bez toho, aby jasne a zrozumiteľne zdôvodnil v čom vidí rozpor zmluvy a štatútu,
súd popierací dôvod posúdil ako nedostatočný a mal za to, že z uvedeného dôvodu nemôže obstáť a

považuje ho za nedôvodný. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v
predchádzajúcom bode pod písmenom c): na uzatvorenie Zmluvy o FV vo verzii žalobcu nebol udelený
predchádzajúci a ani dodatočný súhlas depozitára, ktorý je nevyhnutný na uzatvorenie akejkoľvek
zmluvy o poskytnutí FV, čo zakladá neplatnosť zmluvy, súd uviedol, že v zhode s vyjadrením žalobcumal za to, že zo žiadneho ustanovenia Depozitárskej zmluvy v znení jej dodatku nevyplývajú formálne
náležitosti súhlasu depozitára. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že depozitár potvrdil,
že platba na základe zmluvy o FV - verzia žalobcu - bola autorizovaná. Zároveň sa súd nestotožnil s

tvrdením žalovaného, že súhlas depozitára je podmienkou platnosti zmluvy.

2.11. Pokiaľ išlo o tvrdenie reštrukturalizačného správcu žalovaného uvedeného v predchádzajúcom
bode pod písmenom d): poukázanie žalovaného na diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti, na
základe ktorej mala byť predĺžená splatnosť finančnej výpomoci poskytnutej na základe Zmluvy o FV

zo dňa 24.04.2019: bolo pravdou, že v dohode o predĺžení splatnosti je odkaz na Zmluvu o FV zo dňa
24.04.2019. Keďže však žalovaný nepreukázal, že Zmluva o FV zo dňa 24.04.2019 existuje, a dokonca
ani netvrdil, že takáto zmluva existuje, súd prisvedčil žalobcovi, že sa jedná o chybu v písaní. Rovnako
tak číselné označenie Zmluvy o FV (č. 1) neznamená takú zásadnú diskrepanciu, ktorá by vyvolávala
pochybnosti o existencii Zmluvy o FV vo verzii žalobcu a nároku žalobcu, ktorý si prihláškou uplatnil.
Súd mal za to, že odkaz na „diskrepancie v Dohode o predĺžení splatnosti“, ktoré následne žalovaný

rozšíril v rámci tohto súdneho konania vo svojich vyjadreniach, nebol dôvodom na popretie pohľadávky
žalobcu. Muselo by sa jednať o zásadné tvrdenia, ktoré by spochybnili nárok žalobcu. Žalovaný však v
tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, len odkázal na nesprávne datovanie Zmluvy o FV a na číselné
označenie Zmluvy, dodatočne poukázal na nezrovnalosť týkajúcu sa rozhodného práva. Tieto tvrdenia
bez ďalšieho - však neboli dôvodom na popretie nároku žalobcu uplatneného v prihláške. Súd na záver

zdôraznil,žežalovanýanilennetvrdil,žeZmluvaoFVvoverziižalobcunebolapodpísanázažalovaného
oprávnenou osobou, že takáto zmluva neexistuje, že existuje Zmluva o FV zo dňa 24.04.2019. Tvrdenia
žalovaného tak podľa súdu, len predstavujú súhrn nedostatkov v uzavretej zmluvnej dokumentácii, bez
ďalšieho však neboli dôvodom na popretie pohľadávky žalobcu. Súd preto žalobe vyhovel v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal určenia pohľadávky žalobcu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia poradia - nakoľko v tejto časti správca
pohľadávku nepoprel, pohľadávka bola prihlásená ako „iná pohľadávka“ a žalobca nemal naliehavý
právny záujem na takomto určení. Z dôvodov uvedených vyššie, bol súd toho názoru, že popretie
pohľadávok žalobcu zapísaných v zozname pohľadávok pod číslom 7743 reštrukturalizačným správcom
žalovaného bolo čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nedôvodné a nesprávne.

2.12. Na základe vyslovených právnych záverov rozhodol súd vo svojom rozhodnutí určil, že pohľadávka
žalobcu, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného, vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp.
zn. B1-4R/1/2021, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 7743, je nesporná v sume 863.201,08
eur, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. V prevyšujúcej časti (v ktorej žalobca žiada

určiť uspokojovanie v poradí ako iné pohľadávky), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom
súd uviedol, že výrok rozsudku v porovnaní so žalobcom navrhovaným znením zjednodušil, keďže je
viazaný žalobným návrhom ako celkom, a nie stranou sporu sformulovaným „petitom“, pričom vo výroku
rozsudku súd uviedol všetko, čoho sa žalobca incidenčnou žalobou domáhal, a zároveň ho sformuloval
tak, aby bol naplnený účel incidenčného sporu. O trovách konania rozhodol súd tak, že nárok na náhradu

trov konania pomerne rozdelil. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania potrebné
považovať 3 výroky, v ktorých žalobe vyhovel (zo štyroch požadovaných). Žalobca bol v spore úspešný
v časti 75 % a žalovaný v časti 25 %.

2.13. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % (75

%-25 %).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva proti výroku I. a III. rozsudku a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) C.s.p.

3.1. Vyslovil presvedčenie o tom, že rozsudok (v časti výroku I. a naň nadväzujúceho výroku III.)
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oba tieto nedostatky sa spoločne prejavujú v 2 rovinách,
a to (i) pri nesprávnom posúdení zmluvy, na základe ktorej mala pohľadávka vzniknúť a (ii) pri

nesprávnom posúdení a vyhodnotení vymáhateľnosti pohľadávky, ktorá bola do reštrukturalizácie
žalovaného prihlásená ako podmienená pohľadávka3.2. V konaní tvrdil, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej
dňa 27.08.2019 medzi žalobcom ako veriteľom, spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom a žalovaným
ako ručiteľom. Žalovaný naopak, v súdnom konaní poukazoval na Zmluvu o finančnej výpomoci zo

dňa 27.08.2019 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako dlžníkom, bez ručenia
žalovaného. V súdnom konaní nebolo sporné, či žalobca poskytol spoločnosti ArcaInv finančnú
výpomoc. V súdnom konaní však bolo sporné, či vo vzťahu k záväzku spoločnosti ArcaInv, na vrátenie
poskytnutej finančnej výpomoci vystupuje žalovaný ako ručiteľ, alebo nie. Dôvod popretia pohľadávky
zo strany reštrukturalizačného správcu, a teda aj predmet incidenčného sporu, bol prakticky založený

na tom, že existujú dve verzie zmluvy o finančnej výpomoci, ktoré môžu byť právnym dôvodom
(právnym titulom) vzniku pohľadávky. Práve pre existenciu Zmluvy o FV - verzia žalobca, ktorú
reštrukturalizačnému správcovi predložil (ako prílohu prihlášky) žalobca a paralelnú existenciu Zmluvy
o FV - verzia žalovaný, na ktorú reštrukturalizačného správcu upozornil žalovaný, reštrukturalizačný
správca poprel pohľadávku čo do dôvodu, výšky aj vymáhateľnosti. Žalovaný zastával názor, že popretie
pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu bolo správne. Žalobca totiž v súdnom konaní

nepreukázal, že finančná výpomoc poskytnutá spoločnosti ArcaInv bola poskytnutá na základe Zmluvy
o FV - verzia žalobca, a nie na základe Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Žalobca v súdnom konaní
nepreukázal, že Zmluva o FV - verzia žalobca nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný, prípadne že
jedinou platnou zmluvou je Zmluva o FV - verzia žalobca, a nie Zmluva o FV - verzia žalovaný.

3.3. Žalovaný videl v postupe súdu základné nedostatky - súd bezdôvodne priorizoval a prevzal
argumentáciu žalobcu, hoci táto nebola preukázaná relevantnými dôkazmi; súd bezdôvodne preniesol
dôkazné bremeno na žalovaného; bol to pritom práve žalobca, ktorého ťažilo dôkazné bremeno a ktorý
mal v súdnom konaní preukázať, že platba je priraditeľná, t.j. bola poskytnutá, podľa Zmluvy o FV -
verzia žalobca, a nie podľa Zmluvy o FV - verzia žalovaný; súd ako zásadnú výhradu voči žalovanému

uviedol, že žalovaný v súdnom konaní nespochybnil existenciu Zmluvy o FV - verzia žalobca. Tvrdil, že
je potrebné si uvedomiť, že ani žalobca nespochybnil existenciu Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Dôvodil,
že žalobca mal hodnoverne preukázať, že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe Zmluvy
o FV - verzia žalobca. Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal vzťahom Zmluvy o FV - verzia žalobca
a Zmluvy o FV - verzia žalovaný. Žalobca počas súdneho konania bez akýchkoľvek dôkazov tvrdil, že

Zmluva o FV - verzia žalobca, nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný. Uvedené tvrdenie však žalobca
nijako nepreukázal. V Zmluve o FV - verzia žalobca nie je spomenuté, že by pred jej uzavretím bola
uzavretá Zmluva o FV - verzia žalovaný, že Zmluva o FV - verzia žalovaný, je zmluvou predchádzajúcou
a že Zmluva o FV - verzia žalovaný sa v dôsledku uzavretia následnej Zmluva o FV - verzia žalobca
v celom rozsahu zrušuje. Nič také v súdnom konaní preukázané nebolo; za situácie existencie dvoch

paralelných zmlúv, bez preukázania zániku jednej z ich, nebolo zrejmé, na základe čoho súd uzavrel,
že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe Zmluva o FV - verzia žalobca. Vzhľadom na
vyššie uvedené mal za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď bez všetkého finančnú výpomoc poskytnutú spoločnosti ArcaInv podriadil pod Zmluvu
o FV - verzia žalobca, a keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s existenciou Zmluvy

o FV - verzia žalovaný. Súd podľa neho nevysvetlil, prečo finančnú výpomoc nepriradil k Zmluve o FV
- verzia žalovaný.

3.4. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo v súdnom konaní sporné, že žalobca si do reštrukturalizácie
žalovaného prihlásil pohľadávku ako podmienenú pohľadávku. Žalobca v súdnom konaní netvrdil,

že žalobca počas reštrukturalizácie žalovaného, alebo po jej skončení, oznámil príslušnej osobe
transformáciu pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú.

3.5. Ďalej opísal podmienky pri transformácii podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú.
K pohľadávke ako podmienenej pohľadávke uviedol, že osobou, ktorej sa transformácia podmienenej

pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú oznamuje a preukazuje, je počas reštrukturalizácie
reštrukturalizačný správca, ktorý transformáciu podmienenej pohľadávky na pohľadávku nepodmienenú
vyznačuje v zozname pohľadávok. Doplnil, že pri pohľadávke nebola reštrukturalizačnému správcovi
oznámená a preukázaná transformácia pohľadávky z podmienenej pohľadávky na pohľadávku
nepodmienenú. Uvedené vyplynulo z poslednej verzie zoznamu pohľadávok, ktorá je uložená na

príslušnom súde, pred ktorým bola vedená reštrukturalizácia žalovaného pod sp. zn. 4R/1/2021.
Pohľadávka je stále vedená ako podmienená pohľadávka. Namietal, že súd bez toho, že by mal
preukázanývznik-transformáciupohľadávkyzpodmienenejpohľadávkynapohľadávkunepodmienenú,
vyhovel žalobcovi a určil pohľadávku za nespornú aj čo do vymáhateľnosti. Súd sa pritom otázkouvymáhateľnosti pohľadávky, vôbec nezaoberal. Súd závažným spôsobom pochybil, keď v súdnom
konaní priznal žalobcovi viac, než si žalobca v skutočnosti prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného.
Hoci si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku ako podmienenú a hoci v súdnom

konaní žalobca netvrdil (a už vôbec to nepreukázal), že (i) pohľadávka sa stala nepodmienenou a v akej
konkrétnej výške a že (ii) tieto skutočnosti žalobca aj oznámil príslušnej osobe (t.j. reštrukturalizačnému
správcovi počas reštrukturalizácie), tak súd mu bez všetkého priznal plnú kvalitu pohľadávky, akoby táto
bola nepodmienená. Zopakoval, že pohľadávka je ku dňu podania tohto odvolania evidovaná v zozname
pohľadávok stále ako podmienená pohľadávka. K vecne správnemu výroku II., avšak s nedostatočným

odôvodnením, uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že výlučne proti odôvodneniu rozsudku nebolo
v zmysle ust. § 358 Cs.p. prípustné podať odvolanie. Práve preto žalovaný nepodal odvolanie aj
voči výroku II., resp. voči jeho odôvodneniu. Výrok II., ktorým súd zamietol žalobu v časti, ktorou
sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“), je ako taký vecne
správny. Odôvodnenie výroku II., je však pomerne strohé a nepresné, resp. neúplné z pohľadu pre vec
relevantných argumentov. Poukázal na bod 11. posledná veta odôvodnenia rozsudku je v súvislosti s

výrokom II., dodal, že súd v odôvodnení rozsudku vyjadril názor, že keďže reštrukturalizačný správca
nepoprel poradie pohľadávky, preto nemal žalobca naliehavý právny záujem na jeho určení, a preto súd
žalobu v danej časti zamietol. Súd v tej súvislosti skonštatoval, že pohľadávka bola do reštrukturalizácie
žalovaného, prihlásená ako iná pohľadávka (poradie „E“). Považoval za podstatné a čomu sa súd v
odôvodnení rozsudku vôbec nevenoval, je dôvod, prečo reštrukturalizačný správca nepoprel poradie

pohľadávky.

3.6. Zhrnul, že súd v odôvodnení rozsudku absolútne opomenul, že v reštrukturalizácii sa poradie
prihlásenýchpohľadávoknepopiera,pretoževzmysleust.§124ods.ZKR,savreštrukturalizáciipopiera
v prípade spornosti prihlásená pohľadávka výlučne čo do (i) právneho dôvodu, (ii) vymáhateľnosti,

(iii) výšky, (iv) zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo (v) poradia zabezpečovacieho práva. To
znamená, že veritelia s popretými pohľadávkami v reštrukturalizácii sa prostredníctvom incidenčnej
žaloby nemôžu domáhať určenia svojej popretej pohľadávky čo do poradia - uvedené jednoznačne
vyplýva aj z ust. § 124 ods. 4 ZKR; žalobca si síce prihlásil pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného
ako inú pohľadávku (poradie „E“), avšak reštrukturalizačný správca poradie prihlásenej pohľadávky po

jej odbornom preskúmaní zmenil a do zoznamu pohľadávok účinne vyznačil nové poradie pohľadávky -
poradie ako podriadená pohľadávka (poradie „D“), a to z dôvodu, že žalobca a žalovaný sú spriaznenými
osobami v zmysle ust. § 9 ZKR. Hoci bolo zjavné, že žalobca nesúhlasí s poradím „D“, žalobca sa
nemohol domáhať určenia iného poradia (poradia „E“) prostredníctvom incidenčnej žaloby, keďže ust.
§ 124 ods. 4 ZKR, takýto postup neumožňuje; na posúdenie správnosti postupu reštrukturalizačného

správcu pri vyznačení zmeny poradia pohľadávky z poradia „E“ na poradie „D“ slúžia iné právne
prostriedky než incidenčná žaloba. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že problematika poradia pohľadávky,
resp. problematika preskúmania spriaznenosti / nespriaznenosti žalobcu a žalovaného podľa ust. § 9
ZKR, sa aktuálne rieši v inom spore - v súdnom konaní medzi žalobcom proti žalovanému, o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného; to znamená, že dôvodom pre zamietnutie žaloby

v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“),
nemala byť neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení, ale (i) skutočnosť,
že ust. § 124 ods. 4 ZKR, neumožňuje žalobcovi domáhať sa prostredníctvom incidenčnej žaloby
určenia iného poradia pohľadávky, než reštrukturalizačný správca vyznačil pri jeho pohľadávke v
zozname pohľadávok, a predovšetkým (ii) skutočnosť, že pohľadávka má platne a účinne vyznačené v

zozname pohľadávok poradie „D“, čo príslušný reštrukturalizačný súd nie je oprávnený zmeniť svojím
rozhodnutím v incidenčnom spore. Namietal, že súd vyššie uvedené skutočnosti v odôvodnení rozsudku
úplne opomenul, hoci žalovaný na nemožnosť podávania incidenčných žalôb čo do poradia v rámci
reštrukturalizácie, ako aj na charakter pohľadávky žalovaného s platne a záväzne určeným poradím
„D“ (podriadená pohľadávka), opakovane upozornil, a to (i) priamo na pojednávaní konanom dňa

05.02.2024 (pri prednese relevantných skutočností aj pri prednese záverečnej reči) a (ii) v podaní
žalovanéhozodňa01.03.2024snázvom„ZhrnutieargumentácieŽalovaného“.Tvrdil,žesúdsanielenže
vyššie uvedenými podstatnými argumentmi žalovaného vôbec nezaoberal, dokonca v odôvodnení
rozsudku ani len nespomenul, že takéto argumenty (najmä ohľadom podriadenosti pohľadávky a jej
poradia „D“) boli vôbec prezentované zo strany žalovaného. Preto navrhol, aby odvolací súd na podporu

vecnej správnosti výroku II., doplnil správnu argumentáciu a správne zdôvodnenie k zamietnutiu žaloby
v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“). Navrhol,
aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 11.03.2024, č.k.
B1-1Cbi/17/2021-306, v napadnutom rozsahu (výrok I. a výrok III.) zmenil tak, že súd žalobu žalobcuzamietne aj v rozsahu, ktorou sa žalobca domáhal určenia jeho pohľadávky čo do výšky, právneho
dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3.7. Podaním zo dňa 30.04.2024, žalovaný doložil navrhnutý dôkaz - poslednú verziu zoznamu
pohľadávok, uloženú na reštrukturalizačnom súde, z ktorej podľa neho vyplynulo, že pohľadávka je ku
dňu podania evidovaná stále ako podmienená pohľadávka.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že rozsudok je zákonný
a riadne odôvodnený a nie je daný žiadny z odvolacích dôvodov, ktorými žalovaný argumentoval v
odvolaní. K tvrdeniu o nesprávnom posúdení zmluvy uviedol, že v prvej časti odvolania, konkrétne v
bodoch 3.2. až 3.6., duplikoval svoje predchádzajúce vyjadrenia z konania pred súdom ohľadom zmluvy
o finančnej výpomoci zo dňa 27.08.2019, ktorej stranou nebol žalovaný v pozícii ručiteľa, ktorú nazval
tou „správnou verziou“. Súd sa s týmito tvrdeniami žalovaného vysporiadal už v rozsudku. Žalobca

sa s argumentáciou súdu v celom rozsahu stotožnil a považuje za preukázané, že zmluva nahradila
zmluvu - verzia bez ručenia z dôvodov uvedených nižšie, resp. uvedených v rámci konania pred súdom.
Odmietal tvrdenie žalovaného z bodu 3.4 odvolania o tom, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal,
že finančná výpomoc poskytnutá spoločnosti ArcaInv, bola poskytnutá na základe zmluvy o finančnej
výpomoci zo dňa 27.08.2019 uzatvorenej medzi ArcaInv ako dlžníkom, žalobcom ako veriteľom a

žalovaným ako ručiteľom. Poukázal na skutočnosti, ktoré podľa súdu žalovaný nespochybnil. Zároveň
poukázal na bod 11.1. odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku týkajúceho sa zmluvy. Žalovaný preukázateľne porušil svoje právne povinnosti v dôsledku
nedostatočnej evidencie a uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcovi. Na základe konštatovaní súdu,
považovalzanesporné,žefinančnávýpomocbolaposkytnutáspoločnostiArcaInvnazákladezmluvy,čo

žalobcapreukázalužvkonanípredsúdompredloženímrelevantnýchdôkazov-predovšetkýmsúhlasom
Depozitára a Dohodou o predĺžení splatnosti finančnej výpomoci. Za zavádzajúce považoval tvrdenie
žalovaného v bode 3.5.b) odvolania. V nadväznosti na tvrdenia žalovaného obsiahnuté v bodoch 3.5.c)
a 3.5.d) odvolania, poukázal na skutočnosť, že žalobca už vo svojej žalobe proaktívne a rozsiahlo
popísal v bode 3.9. žaloby vzájomný vzťah zmluvy a zmluvy - verzia bez ručenia. Žalobca ďalej už vo

svojom Vyjadrení zo dňa 20.06.2022 v bode 2.5. uviedol, že zo znenia, účelu a okolností uzatvorenia
zmluvy je úplne jednoznačné, že táto je druhou verziou, ktorej účelom bolo nahradiť zmluvu - verziu
bez ručenia. Tento záver nakoniec potvrdil aj depozitár, ktorý tiež eviduje zmluvu, čím potvrdil, že
išlo o verziu, na základe ktorej v skutočnosti došlo k plneniu. Dohoda o predĺžení splatnosti, ktorá
je neskoršieho dáta (konkrétne zo dňa 31.12.2019) a ktorú podpísal aj ručiteľ (žalovaný), preukazuje

nielen existenciu ručenia, ale aj skutočnosť, že zmluvné strany predĺžili splatnosť finančnej výpomoci,
ako aj potvrdili záväzok vyplývajúci z ručenia žalovaného na základe zmluvy. S ohľadom na vyššie
uvedené, sa súd podľa žalobcu v rozsudku dostatočne vysporiadal s problematikou zmluvy, ako aj
s argumentami sporových strán a všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zásadnými pre rozhodnutie
vo veci samej. Žalovaný v bodoch 3.7. až 3.9. odvolania tvrdil, že súd žalobcovi priznal viac ako

mal tým, že súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že pohľadávka žalobcu je už nepodmienenou
pohľadávkou. S konštatovaním súdu súhlasil, pretože súd ani vo výroku rozsudku ani v odôvodnení
netvrdil, že pohľadávka žalobcu, by sa mala v reštrukturalizačnom konaní žalovaného uspokojovať
ako nepodmienená pohľadávka. Súd v odôvodnení rozsudku iba správne konštatoval, že nakoľko
lehota na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy uplynula, táto je už nepodmienenou pohľadávkou. Keďže

táto úvaha súdu nie je obsiahnutá vo výroku rozsudku, súd žalobcovi nepriznáva viac práv ako má
a považujeme tvrdenia žalovaného v bodoch 3.7. až 3.13. za bezpredmetné a účelové. V každom
prípade mal za to, že súd správne určil, že pohľadávka žalobcu je nesporná i čo do vymáhateľnosti,
keďže súd má právomoc (a aj povinnosť) posudzovať práve kvalitu pohľadávky, o ktorej určenie v
konaní ide (t.j. posudzovať jej právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť), ako právny a logický predpoklad

svojho rozhodnutia, keďže toto konanie je vedené práve o určenie popretej pohľadávky žalobcu. K
tvrdeniu o údajnom nedostatočnom odôvodnení výroku II. poukázal v bodoch 4.1. až 4.8. na to, že
súd údajne nedostatočne a neúplne odôvodnil výrok II. rozsudku a v odôvodnení opomenul argumenty
žalovaného.Uviedol,že,vposlednomodsekubodu11.odôvodneniarozsudkusúdvecneazrozumiteľne
uviedol, prečo zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha určenia poradia. Navyše, žalovaný

odvolaním napadol iba výroky I. a III. rozsudku, nie však výrok II. rozsudku. Z uvedených dôvodov preto
považoval rozsiahlu argumentáciu žalovaného ohľadne údajného nedostatočného odôvodnenia výroku
II., za nadbytočnú a irelevantnú. Odvolací súd nemá oprávnenie akokoľvek upravovať alebo meniť výrok
II., rozsudku ani jeho odôvodnenie. Uviedol, že nie je stotožnený s poradím pohľadávky tak ako hovyznačil v zozname pohľadávok reštrukturalizačný správca (poradie D) a že trvá na určení poradia E
pohľadávky žalobcu. K tomuto ale žalobca využil a využíva všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon
ponúka, a to konkrétne žalobca podával námietky na schôdzach veriteľov proti vyznačenému poradiu D

a podal návrh na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Záverom navrhol, odvolaciemu súdu,
aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania
žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý nad rámec už uvedeného v odvolaní, uviedol,

že žalobca tvrdil, že bolo preukázané, že finančná výpomoc bola spoločnosti ArcaInv poskytnutá na
základe Zmluvy o finančnej výpomoci uzatvorenej dňa 27.08.2019, medzi žalobcom ako veriteľom,
spoločnosťou ArcaInv, ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom, a nie na základe Zmluvy o finančnej
výpomoci uzatvorenej dňa 27.08.2019, medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou ArcaInv ako
dlžníkom, bez ručenia žalovaného tak, ako na to poukazoval v konaní žalovaný. Žalobca zároveň tvrdil,
že Zmluvu o FV - verzia žalobca nahradila Zmluvu o FV - verzia žalovaný. Uviedol, že sa nestotožňuje

s vyššie uvedeným tvrdením žalobcu a trvá na tom, že žalobca nepreukázal, že finančná výpomoc bola
poskytnutá spoločnosti ArcaInv na základe Zmluvy o FV - verzia žalobca, a nie na základe Zmluvy o FV
- verzia žalovaný. Zastáva právny názor, že zo strany žalobcu pravdepodobne došlo k nepochopeniu
argumentácie žalovaného ohľadom toho, že súd v konaní priznal žalobcovi viac, než si žalobca v
skutočnosti prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca

si do reštrukturalizácie žalovaného prihlásil pohľadávku ako podmienenú pohľadávku. Žalovaný ďalej
v odvolaní poukázal na to, že pri pohľadávke nebola reštrukturalizačnému správcovi oznámená a
preukázanátransformáciapohľadávkyzpodmienenejpohľadávkynapohľadávkunepodmienenú,ateda
pohľadávka sa stále považuje za podmienenú pohľadávku. Žalovaný potom za účelom preukázania, že
pohľadávka je stále vedená v zozname pohľadávok ako podmienená pohľadávka, doložil do konania

poslednú verziu zoznamu pohľadávok uloženú v reštrukturalizačnom spise. Nesúhlasil s názorom
žalobcu, v zmysle ktorého odvolací súd nemá mať oprávnenie akokoľvek upravovať alebo meniť
odôvodnenie Výroku II. rozsudku. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 Cs.p. čl. 46 ods. 1 ústavného zákona
č. 46/1992 Zb. Ústava znení neskorších predpisov, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. IV. ÚS 115/03-14, zo dňa 03.07.2003, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/67/2020, zo dňa 30.06.2022, ust. § 387 ods. 2 Cs.p. a ods. 3 C.s.p. V kontexte uvedeného
bol toho názoru, že odvolací súd by mal v záujme zachovania práva účastníkov Súdneho konania na
spravodlivé súdne konanie vyššie uvedené judikatórne závery, ako aj citované zákonné ustanovenia,
aplikovať v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd na podporu vecnej správnosti výroku II., doplnil
správnu argumentáciu a správne zdôvodnenie k zamietnutiu žaloby v časti, ktorou sa domáhal určenia

pohľadávky čo do poradia (ako iná pohľadávka „E“).

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec uvedeného doplnil, že rozporuje všetky
skutkové tvrdenia žalovaného, uvedené vo vyjadrení a považuje ich za nepodložené a vo svojej podstate
za irelevantné, keďže žalovaný len vo veľkej miere duplikuje tvrdenia už prezentované v odvolaní

zo dňa 10.04.2024 a v konaní pred súdom, s ktorými sa už súd náležite vysporiadal v rozsudku zo
dňa 11.03.2024. Poukázal na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 2Cbi/32/2022-160 zo dňa
18.03.2024, kde súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti
popretia pohľadávky žalobcu tým, že nepreukázal nutnosť súhlasu depozitára s dohodou o prevzatí
dlhu, a teda nepreukázal neplatnosť ručiteľského záväzku žalovaného. V ostatnom zotrval na svojich

predošlých vyjadreniach.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. § 196a ZKR, prejednal vec podľa § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom
termín verejného vyhlásenia rozsudku 20.05.2025 bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1

C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.05.2025. Po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami
v odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku I. a III., pričom súd prvej

inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie
je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd
prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornýmiskutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené
v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie v napadnutom rozsahu spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Nazdôrazneniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozsudku(vovýrokuI.aIII.)akpodstatnýmtvrdeniam
uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia

lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky
spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

10. Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

11. V zmysle § 124 ZKR v reštrukturalizačnom konaní môže prihlásenú pohľadávku účinne poprieť
len reštrukturalizačný správca. V prípade popretia pohľadávky veriteľ má právo domáhať sa na súde
incidenčnou žalobou voči dlžníkovi určenia popretej pohľadávky. V incidenčnej žalobe sa pritom veriteľ
môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky.

12. Veriteľ si v reštrukturalizácii dlžníka prihlásil pohľadávku na základe Zmluvy o finančnej výpomoci z
titulu ručenia dlžníkom, nakoľko dlžník sa zaviazal ručiť celým svojím majetkom, ak Arca Investments,
a. s. neuhradí veriteľovi svoje splatné záväzky v zmysle zmluvy, pričom prihlasovaná pohľadávka
vychádza z istiny vo výške 20.000.000 CZK a príslušenstva. Celková suma prihlásenej pohľadávky

je 863.201,08 eur. Správca pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti s
odôvodnením spočívajúcim najmä v tvrdení, že dlžník nie je ručiteľom pohľadávky, nakoľko nie je
zmluvoustranouvsprávnomzneníZmluvyofinančnejvýpomocizodňa27.08.2019,zdôvodužezmluva
by nebola platne uzatvorená pre jej rozpor so štatútom veriteľa a na uzatvorenie zmluvy nebol udelený
predchádzajúci ani dodatočný súhlas depozitára. Poukázal na diskrepancie v súvislosti s prihláškou a

jej prílohami.

13. Súd prvej inštancie podrobne a správne vyhodnotil popierací prejav správcu a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že popierací prejav
správcu je nedôvodný (vo vzťahu k výroku I.). Skutočnosť, že dlžník neeviduje verziu zmluvy predloženú

veriteľom nemá vplyv na dôvodnosť nároku veriteľa a neodôvodňuje popretie pohľadávky. Žalobca
predložil riadne podpísanú zmluvu ručiteľom, t.j. dlžníkom a teda preukázal právny úkon, z ktorého
pri uplatnení nároku vychádza. Pokiaľ ide o namietanie nesúladu zmluvy predloženej žalobcom so
štatútom NGE, v tejto časti je popretie správcom neurčité, nemá hmotná základ, neuvádza konkrétne
preskúmateľné rozpory, ktoré by ma vplyv na nárok žalobcu voči dlžníkovi. V tejto časti teda popretie

nemohlo byť dôvodné. Všeobecné popretie preto nemôže obstáť. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok
súhlasu depozitára, odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že depozitár platbu
autorizoval (č.l. 129), niet teda pochybností o schválení platby vychádzajúc zo zmluvy akceptovanej
depozitárom.

14. Z emailu zo dňa 12.07.2021 (č.l. 130) rovnako vyplýva, že depozitár potvrdzuje evidenciu zmluvy vo
verzii s ručením v pdf formáte, ako príloha emailu.

15. Odvolateľ namieta, že žalobca nepreukázal, že jedinou platnou zmluvou je verzia, ktorú predložil.
Tvrdí, že žalobca nepreukázal, že finančná výpomoc bola poskytnutá práve na základe zmluvy s

ručením. S uvedeným sa odvolací nestotožnil, nakoľko z listiny na č.l. l29, 130 viď ods. 13 a 14 tohto
rozsudku)aDohodyopredĺženísplatnostifinančnejvýpomocivyplýva,žedepozitárvychádzalzozmluvy
s ručením a platbu autorizoval, uvedený záver vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie.
Skutočnosť, že dlžník eviduje iné znenie zmluvy, resp. neeviduje zmluvu s ručením, nemá vplyv na jejexistenciu a platnosť a dôvodnosť uplatňovaného nároku, nakoľko zo súdneho spisu je tak ako je vyššie
uvedené preukázané, že depozitár evidoval zmluvu s ručením.

16. Odvolacia námietka ohľadom prenesenia dôkazného bremena na žalovaného, nie je spôsobilá
privodiť iné rozhodnutie súdu, nakoľko z listín založených v spise je preukázaná existencia zmluvy s
ručením, ktorá je riadne podpísaná všetkými zmluvnými stranami vrátane ručiteľa, preto je výsledkom
dokazovania preukázanie existencie zmluvy s ručením, a teda je bez právnej relevancie, komu mal súd
ukladať v súvislosti s dokazovaním dôkazné bremeno tak, ako tvrdí odvolateľ.

17. Podľa odvolateľa sa súd nezaoberal vzťahom zmluvy s ručením a bez ručenia. V incidenčnom spore
žalobca preukazoval pohľadávku uvedenú v prihláške, tá bola hodnoverným spôsobom preukázaná.
Dôvody popretia žalobca vyvrátil tým, že preukázal ním tvrdenú pohľadávku a jej právny dôvod ním
predloženou zmluvou s ručením.

18. Odvolateľ namieta, že súd sa nezaoberal popretím pohľadávky čo do vymáhateľnosti podmienenej
pohľadávky a priznal žalobcovi viac ako si prihlásil. V prípade podmienených pohľadávok totiž podľa
odvolateľa nemôže byť určená ich vymáhateľnosť bez toho, aby sa konštatovalo, že ide o podmienenú
pohľadávku. Dlžník poukázal na skutočnosť, že pohľadávka je naďalej evidovaná ako nepodmienená
a doložil poslednú verziu zoznamu pohľadávok, to však ako neprípustnú novotu v zmysle § 366 CSP,

nakoľko nepreukázal odvolaciemu súdu, že uvedený dôkaz nemohol bez vlastnej viny predložiť už skôr
v konaní pred súdom prvej inštancie v príslušnom znení, ktoré by malo mať relevanciu na rozhodnutie
súdu v čase vyhlásenia rozsudku, keďže rozsudok v napadnutom rozsahu sa preskúmava ku dňu jeho
vyhlásenia.

19. Podľa prihlášky veriteľ vymedzil podmienku vzniku pohľadávky s konštatovaním, že po uplynutí
lehoty sa pohľadávka stane nepodmienenou. Písomná výzva veriteľa bola Arce Investments, a.s. a
pre prípad, že nesplní v dodatočnej lehote aj dlžníkovi odoslaná 11.5.2021. V žalobe konštatoval,
že pohľadávka sa už stala nepodmienenou. Súd prvej inštancie neurčil poradie pohľadávky ale
konštatoval vymáhateľnosť pohľadávky. Uvedené neznamená, že žalobcovi priznal viac ako žiadal.

Žaloba bola čiastočne zamietnutá, nakoľko súd poradie neurčil. Keďže odvolanie smeruje proti výroku
I. a III. napadnutého rozsudku, odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v uvedenom rozsahu.
Odvolací súd teda vo výroku I. na podklade odvolania nevzhliadal nesprávnosť rozhodnutia súdu pokiaľ
ide o určenie vymáhateľnosti pohľadávky v znení výroku I. Poradie pohľadávky spadá pod odvolaním
nenapadnutý výrok II. Čo sa týka popieracieho úkonu, správca v ňom neuviedol konkrétny dôvod, s

ktorým by sa mal súd vysporiadať čo sa týka vymáhateľnosti. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodné súdu
vytýkať nesprávnosť určenia vymáhateľnosti pohľadávky, nakoľko s vymedzenými dôvodmi popretia
pohľadávky vychádzajúc z popieracieho prejavu a vo vzťahu k výroku I. rozsudku sa súd prvej inštancie
plnohodnotnevysporiadal.Súdprvejinštancieposúdilvšetkysprávcomvpopieracomprejavenamietané
skutočnosti a vyhodnotil správne aj údajné diskrepancie ako nedôvodné.

20. Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku II. rozsudku, ktorý nie je napadnutý odvolaním, odvolací súd tento
výrok nie je oprávnený preskúmavať ani dopĺňať odôvodnenie k výroku II.

21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

23. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli
naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a

preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p., potvrdzuje.24. Odvolací súd potvrdil ako správny rozsudok súdu prvej inštancia aj vo výroku III. o nároku na náhradu
trov konania, nakoľko odvolacie námietky konkretizované vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania
neboli, tento výrok odvolateľ napadol iba ako závislý a odvolací súd nezistil dôvody pre nesprávnosť

výroku (§ 255 ods. 2 CSP).

25. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
a ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).