Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12Pc/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125203014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125203014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v právnej veci manželov, manželka: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

E. XX, F. zastúpená: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka, so sídlom Pionierov 12, Rožňava a manžela,
ktorý návrh nepodal: G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpený: JUDr. Ján Vozár,
advokát, so sídlom Mariánske námestie 8, Spišské Podhradie v konaní o návrhu manželky na rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a G. A. B., nar. XX.XX.XXXX zapísané v knihe
manželstiev H. I. J. J. F. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2025 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. K návrhu boli pripojené ako prílohy:
plnomocenstvo, sobášny list, rodné listy plnoletých detí.

2. Manželka návrh odôvodnila tým, že sa s manželom pozná približne od jej 15tich rokov. Dňa 26.6.1990
uzavreli manželstvo a od toho času začali spoločne žiť, a to najprv v nájomnom byte na D. K. J. F.,
neskôr na B. K. J. F.. V roku XXXX sa im narodil syn C.. V roku XXXX sa rodina z F. presťahovala

do rodinného domu rodičov navrhovateľky do L.. V roku XXXX sa im narodila dcéra A. M.. Spolužitie
bolo spočiatku harmonické, spoločne sa starali o rodinu a domácnosť. Atmosféra v ich domácnosti sa
zmenila najmä po tom, ako sa navrhovateľka dozvedela o mimomanželských známostiach manžela.
Keď manžela konfrontovala, aby sa jej priznal, on tak nikdy neurobil. Navrhovateľka eviduje minimálne
3 mimomanželské vzťahy manžela, o ktorých preukázateľne už dnes vie. O týchto mimomanželských
známostiach navrhovateľku vystríhali aj jej známi, dlhé roky však nemala o nevere manžela dôkaz a
manžel zakaždým aféry poprel. Naštrbený vzťah navrhovateľka chcela zachrániť najmä kvôli deťom

a napriek pochybnostiam o vernosti ďalej chcela tvoriť rodinu. Manžel sa však v roku 2019 výrazne
zmenil, začal oveľa viac času tráviť mimo rodiny, čo sa prejavilo aj v zmenene jeho správania voči
navrhovateľke. Manžel sa zatajoval, odmietal viesť akýkoľvek dialóg iniciovaný navrhovateľkou. To,
že mal telefón zablokovaný heslami, bolo bežným štandardom. Manželove dlhoročné pôsobenie vo
verejnom sektore malo za následok časté pracovné cesty, pričom po vypuknutí vojny na Ukrajine jeho
aktivity smerovali k pomoci Ukrajincom, kde sa stále angažuje. Manžel je taktiež odborným poradcom
F. N. N. O. P. K. na Q. F. N. O. a ambasádorom P. I. L.. V rámci Občianskeho združenia R., v ktorom

je manžel riaditeľom, už od roku 2014 finančne vypomáhal žene ukrajinskej národnosti a jej synovi,
doslova ich mesačne nemalými čiastkami dotoval, pričom jej synovi pomohol k tomu, aby nenarukoval
do vojny. Táto jeho forma pomoci bola natoľko intenzívna, že v rámci osobného kontaktu s touto ženou
ukrajinskej národnosti a s jej synom, manžel po príchode domov nemal záujem viesť akýkoľvek rozhovors navrhovateľkou, a keď aj, len odvrkol, resp. v prípade, že prehodil nejakú tú vetu, napriek jeho
rozvinutejrétorikemalproblémskladaťvetnéskladby,pretožeprechádzaldoukrajinčiny,resp.doruštiny.
Navrhovateľka vnímala, že je manžel chladnejší, odmeranejší a tajnostkársky, avšak pri akejkoľvek jej

snahe viesť na túto tému rozhovor, prechádzal manžel, veľakrát pod vplyvom alkoholu až do verbálnej
agresivity, zakaždým všetko popieral a podľa neho bolo všetko v poriadku. V súvislosti s jeho agresívnym
správaním navrhovateľka spomína aj na 2 prípady fyzického napadnutia, kedy jej chcel manžel ublížiť.
Tieto prípady navrhovateľka nenahlasovala, v tom čase to brala ako afekt, skrat jej manžela. V roku
2020 navrhovateľke diagnostikovali rakovinu a musela prísť o prsník. Od tohto obdobia je navrhovateľka

onkologickým pacientom a napriek tomu, že to bolo pre ňu jedno z najnáročnejších období jej života,
manžel nebol pre ňu v kritickom čase takou oporou, akú potrebovala. Pri týchto fyzických zmenách
navrhovateľky ich citový a intímny život ešte viac ochladol, manžel sa o ňu ako o ženu prestal zaujímať,
čo bolo pre navrhovateľku veľmi bolestivé. V septembri 2024 navrhovateľka evidovala výrazne rozdielne
správanie manžela, kedy už aj manžel priznal, že majú v manželstve problém. V októbri 2024 sa manžel
zo spoločnej domácnosti vo L. na žiadosť navrhovateľky odsťahoval do nájomného bytu na adresu F.

D. X J. F., pričom nájomníkom v nájomnom vzťahu je spomínané H. R.. Manžel svoj mimomanželský
vzťah tajil až do obdobia pred Vianocami 2024. Až vtedy sa navrhovateľke priznal, že vedie už dlhšie
obdobie vzťah práve so spomínanou ženou ukrajinskej národnosti. Navrhovateľka k manželovi po týchto
skutočnostiach stratila citové väzby. Navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní ich manželstva a
je presvedčená, že nie je nádej na obnovu ich vzťahu a spolužitia, pretože ich manželstvo je hlboko a

trvale rozvrátené. Manželstvo už po dlhšiu dobu neplní žiadnu so svojich funkcií a neslúži svojmu účelu.

3. Manžel sa k návrh vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 23.04.2024
a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, keďže nastal hlboký a trvalý rozvrat manželstva,
avšak nestotožňuje sa s viacerými skutočnosťami, ktoré boli uvedené manželkou v návrhu na rozvod

manželstva a uviedol svoje vlastné stanovisko k udalostiam, ktoré prechádzali podaniu návrhu na rozvod
manželstva.

4. Dňa 29.05.2025 súd vykonal pojednávanie na ktorom manželka uviedla, že na jej presvedčení sa
nič nezmenilo a trvá na tom, aby súd ich manželstvo rozviedol. Manžel ani jeho právny zástupca sa

pojednávania nezúčastnili a súd pojednával v ich neprítomnosti, keďže predvolanie na pojednávanie
bolo vykázane riadne a včas dňa 17.04.2025.

5. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), manželia sú si

v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7.Podľaust.§22zákonaorodine,kzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených
prípadoch.

8. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

9. Podľa ust. § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

10. Podľa ust. § 2 zákona číslo 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa Čl. 4 CMP Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je
účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti
na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

12. Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine nastáva prevažne
vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z citovaných
zákonných ustanovení. Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje podľa ust. § 23 Zákona o rodine

akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov
medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako nezvratný, nenapraviteľný stav,
vzhľadom na výsledok hodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi
manželmi sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v
plnení účelu manželstva. Zo samotnej skutočnosti, že manželia po určitý čas žijú alebo nežijú v spoločnej
domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.

Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat
vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva.

13. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva ide o ochranu oprávnených záujmov obidvoch
účastníkov, návrh na začatie konania o rozvode môže podať ktorýkoľvek z manželov. Na tomto

procesnom postavení účastníkov v konaní o rozvod manželstva nič nemení ani prípadné stanovisko
druhého manžela, ktorý návrh nepodal, zaujaté k návrhu na začatie konania. Preto jeho stanovisko v
konaní o rozvod manželstva, či už v ňom zastáva názor zhodný s návrhom na začatie konania, alebo
opačný názor, má vždy len povahu vyjadrenia a nijako sa netýka procesného postavenia účastníkov.
Napokon nie je vylúčené ani to, aby druhý manžel svoj názor na rozvod manželstva zmenil v priebehu

konania. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva preto súd nerozhoduje podľa toho, aké
stanovisko vyjadril druhý manžel k návrhu, ale prísne posudzuje, či manželstvo účastníkov konania plní
svoje poslanie dané Zákonom o rodine.

14. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru,

že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, ktorých toho času už nič
nespája. Obaja manželia nemali záujem zotrvať v manželstve a poskytli súdu svoje vlastné pohľady na
dôvody rozvratu manželstva. Na základe týchto skutočností má súd preukázaný rozvrat manželstva.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

17. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

19. Vzhľadom na ustálenú judikatúru (vyžadujúcu osobitný výrok aj v takýchto prípadoch) súd podľa §
52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov

v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.