Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010659
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4125010659.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 14.05.2025, sp. zn. 37T/28/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre

dňa 23. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v C. na ulici C. XXX v priestoroch D. E. v D. izbe na X.
poschodí, o predchádzajúcom slovnom konflikte napadol poškodeného F. G., počas toho, ako ho tento
vyvádzalzhotelovejizby,atotak,ževzalzostolčekanachádzajúcehosavizbekuchynskýnôžsčepeľou
o dĺžke 20 cm, a týmto ho bodol do ľavej hornej časti brucha, kde sa nachádzajú dôležité orgány, a to
žalúdok a pankreas, čím mu spôsobil bodno-reznú ranu prenikajúcu až do dutiny brušnej s krvácaním

a podozrením na poranenie orgánov dutiny brušnej, s potrebou vykonania urgentného operačného
zákroku, počas ktorého došlo k prezretiu orgánov dutiny brušnej, zastaveniu krvácania a zašitiu rany,
s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 3 týždne, počas ktorých bol poškodený obmedzený na
obvyklom spôsobe života bolesťou, sťažením dodržiavania osobnej hygieny a nemožnosťou vykonávať
domáce práce.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom
podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. v uloženom trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra sp. zn.
4T/69/2024 zo dňa 09.12.2024, doručenom dňa 12.02.2025 a právoplatnom dňa 21.02.2025, zrušil celý

výrok o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť uhradiť škodu a to Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s. vo výške 2 229,24 eur a Sociálnej poisťovni vo výške 1 543,20 eur, a podľa § 288 ods.
1 Tr. por. poškodeného F. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe,
kladné odpovede na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/
Tr. por., vykonával súd I. stupňa dokazovanie len ohľadom skutočností, týkajúcich sa ukladaného trestu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na odpis z registra trestov odsúdeného,
z ktorého bolo preukázané, že obžalovaný bol šesť krát súdne trestaný, a to najmä za násilnú
a majetkovú trestnú činnosť, v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Poukázal na
jeho posledné odsúdenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/69/2024 za skutok spáchaný 18.01.2024, ako
i na predchádzajúce odsúdenia pre zločiny, a to Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/177/2005 a Okresného

súdu Nitra sp. zn. 2T/19/2013. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov mal preukázané,
že obžalovaný bol v minulosti postihovaný pre dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
(04.02.2024 a 09.04.2024) a pre dva priestupky proti majetku (02.05.2024 a 25.05.2024) a zároveň
sa opakovane dopúšťal priestupkov znečistenia verejného priestranstva. K náhrade škody vykonal
na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením uplatnených nárokov poškodenými a keďže
poškodený G. si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody ako nemajetkovú ujmu vo výške

3 000 eur, tento nepreukázal a poškodení F. H. I., E. E. J. I. si nároky na náhradu škody uplatnili riadne
a včas. Poukázal aj na znalecký posudok MUDr. Romsauerovej, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný
je závislý od alkoholu – chorobný sklon k požívaniu alkoholických nápojov, jedná sa o chronické
štádium závislosti, avšak vzhľadom na nekritickosť obžalovaného k svojmu pitiu a jeho negatívny postoj
k prípadnému protialkoholickému liečeniu, znalkyňa nenavrhovala nariadiť protialkoholické liečenie,

ktoré by pri absencii motivácie k abstinencii nenaplnilo účel.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu konštatoval, že postupoval v zmysle ustanovení § 34 Tr. zák.,
pričom prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a to, že sa priznal
k spáchaniu skutku a tento oľutoval a prejavil snahu na svoju nápravu – písmeno l/, na svojom postoji
k trestnej činnosti zotrval na hlavnom pojednávaní a urobil vyhlásenie o vine, čím naplnil aj okolnosti

odôvodňujúce prihliadnutie na poľahčujúcu okolnosť – písmeno n/. Zároveň prihliadol na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/, keďže bol za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Nitra
sp. zn. 1T/150/2004 a Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T/177/2005), ako i podľa písmena h/, že
spáchal viac trestných činov, keďže s poukazom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 4T/69/2024, ukladal trest súhrnný, za viac spáchaných trestných činov a daná skutočnosť

súčasne odôvodňovala i postup súdu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. V súlade s § 38 ods. 5 Tr. zák.
posudzoval, či ukladanie zvýšeného súhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. odôvodňuje súčasné
nepoužitie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri ukladaní trestu, ako trestu neprimerane prísneho, avšak
s prihliadnutím na okolnosti spáchania skutku, s prihliadnutím na následky spáchaného skutku, na
osobu obžalovaného, ktorý je opakovane súdne trestanou osobou pre násilnú a majetkovú trestnú

činnosť, dospel k záveru, že zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby z dôvodu opätovne spáchaného
zločinu pri súčasnom zvýšení hornej hranice trestnej sadzby z dôvodu ukladania zvýšeného súhrnného
trestu nie je pre obžalovaného neprimerane prísne. Posudzoval tiež, či existujú okolnosti prípadu alebo
okolnosti na strane obžalovaného odôvodňujúce uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu
trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 1 Tr. zák., avšak tieto, s poukazom na okolnosti spáchania

skutku (obžalovaný po hádke bodol nožom poškodeného), ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného
(opakovane súdne trestaný pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť, pričom bezprostredne po výkone
dlhoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody sa dopustil obdobného násilného trestného činu
ako je prejednávaný skutok, nepodmienečné tresty na neho zjavne nemali prevýchovný účinok, je
chronicky závislý od alkoholu, svoju chorobnú závislosť bagatelizuje až neguje, nie je motivovaný

k liečbe, je invalidný dôchodca), nevzhliadol a z rovnakých dôvodov nevzhliadol ani okolnosti pre
mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. Postupom podľa § 38 ods. 3 Tr.
zák. z dôvodu, že prejednávaný skutok je zločinom a v prípade obžalovaného ide o opätovne spáchaný
zločin, pri zákonom stanovenej hranici trestnej sadzby pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zák. ako trestný čin najprísnejšie trestný, vo výmere 4 až 10 rokov, zvýšil dolnú hranicu trestnej

sadzby o 1/3, t. j. na 6 rokov až 10 rokov, následne podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšil hornú hranicu
trestnej sadzby o 1/3, t. j. na 6 rokov – 13 rokov a 4 mesiace a uloženie trestu na samej spodnej hranici
takto upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov, považoval za primeraný. Keďže bol obžalovaný
v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre iný jeho úmyselný
trestný čin, na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia. Záverom zdôvodnil uloženie súhrnného trestu, ako i rozhodnutie o nárokoch poškodených
na náhradu škody.Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote, odvolanie proti výroku o treste, obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že trest uložený mu prvostupňovým
súdom je neprimerane prísny a na ochranu spoločnosti je z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie

účel trestu možné dosiahnuť aj miernejším trestom odňatia slobody na spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby s nepodmienečným odkladom. Poukázal na ustanovenie § 34 Tr. zák. a mal
za to, že takýto neprimeraný trest sa míňa svojmu účinku a účelu, slovenské trestné právo je založené na
zásade humanizmu a z tejto zásady vyplýva, že trest má pôsobiť iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie
účelu trestu. Dôvodil, že je potrebné taktiež prihliadnuť na skutočnosť, ktorá má význam pri uložení trestu

a to jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnému oľutovaniu, ako aj ku skutočnosti,
že išlo o pokus trestného činu a na ochranu spoločnosti mu nie je potrebné ukladať trest odňatia slobody
v trvaní 6 rokov nepodmienečne. Zdôraznil, že v jeho prípade sú splnené všetky podmienky na to,
aby mu bol uložený trest na spodnej hranici zákonnej sadzby a tento prípadne podmienečne odložený
s probačným dohľadom a určením primeranej skúšobnej doby. Poukázal na ustanovenia § 38 ods. 2,
ods.3,ods.5Tr.zák.,§39ods.5Tr.zák.stým,žejepresvedčený,žesúdnemalvjehoprípadeaplikovať

ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., nakoľko jeho súčasné použitie s ukladaním zvýšeného súhrnného
trestu podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 je v jeho prípade neprimerane prísne a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. Mal za to, že z hľadiska zásad pri
ukladaní trestov, ktoré poňal súd do svojho rozsudku a jeho osobu mohol súd jednako neprihliadať na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a tiež mohol uplatniť ustanovenie § 38 ods. 5 Tr.

zák. Opakovane poukázal na vyhlásenie učinené na hlavnom pojednávaní, ktoré malo výrazný vplyv na
hospodárnosť samotného konania, kedy súd nemusel vykonať rozsiahle dokazovanie ohľadne jeho viny.
Taktiež poukázal na jeho kritický postoj k spáchanému skutku, ktorý prezentoval od samého začiatku
trestného konania, ako aj v konaní pred súdom a tento je evidentný a úprimný, od začiatku poskytoval
súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej poukázal na poľahčujúce okolnosti, ako aj na

skutočnosť, že v danom prípade išlo o pokus trestného činu a tieto okolnosti bezpochyby z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie účelu trestu odôvodňujú aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 Tr. zák. Navrhol, aby aj na základe jeho vyhlásenia o vine podľa ustanovenia § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. por. mu bol uložený trest na spodnej hranici trestnej sadzby bez jej navýšenia a aby
bol tento podmienečne odložený.

Záverom uviedol, že pri rozhodovaní je elementárnou povinnosťou súdu dbať na zásadu primeranosti
a zdržanlivosti tzn., aby vždy boli využité opatrenia, ktoré najlepšie vedú k dosiahnutiu účelu trestného
konania, ale zároveň nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej
sa uplatňujú. Uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nebude iba trestom pre
neho, ale aj pre jeho maloletú dcéru, ktorá opätovne na neprimerane dlhý čas príde o svojho otca. Mal za

to, že vzhľadom na jeho pomery, ako aj okolnosti prípadu, použitie zvýšenej trestnej sadzby za uvedený
trestný čin je neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti, ako aj na jeho nápravu, by
postačil aj miernejší trest. Navrhol, aby mu súd uložil primeraný a spravodlivý trest po zohľadnení vyššie
uvedených okolností a na základe uvedeného, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu nad rámec písomných dôvodov
podaného odvolania nič neuviedol a ani ich nedoplnil a vzhľadom na odvolacie dôvody a to, že považuje
trest uložený obžalovanému za neprimerane prísny, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
vo výroku o treste a uložiť miernejší trest.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí pridržiaval toho, čo uviedol jeho obhajca a stotožnil sa s jeho
návrhom.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý výrok rozsudku súdu I.
stupňa považuje za zákonný a správny, trest uložený obžalovanému považuje z hľadiska druhu a aj jeho

výmery za správny, keďže výmera trestu zodpovedá všetkých kritériám. Konštatovala, že uložený trest
obžalovanému nemožno považovať za neprimerane prísny a to nielen vzhľadom na okolnosti prípadu,
spôsob spáchania konania a jeho následku, ale aj s poukazom na osobu obžalovaného a možnosť jeho
nápravy. Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mupredchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie
v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámení sa s námietkami uvádzanými
v písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, odpovedal na všetky
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. kladne a po
stanovisku prokurátora, ako i poškodeného F. G., ktorí navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, vykonával

dokazovanie len ohľadne skutočností týkajúcich sa ukladania trestu a rozhodovaní o náhrade škody.

Len pre úplnosť možno konštatovať, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste
a k výrokom o náhrade škody procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci
a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Čo sa týka odvolaním napadnutého výroku o ukladanom treste, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa
vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a správne prihliadal na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
pokiaľ ide o ukladanie trestu, a to v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.,
s ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje, pričom dodržal všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34
Tr. zák., a preto odvolací súd na úvahy súdu I. stupňa, ako na správne, v podrobnostiach plne poukazuje.

Súd I. stupňa správne poukázal na osobu obžalovaného, ako osobu opakovane súdne trestanú pre
násilnú a majetkovú trestnú činnosť, ako osobu chronicky závislú od alkoholu, ktorá svoju chorobnú
závislosť bagatelizuje až neguje, nie je motivovaný k liečbe a je invalidný dôchodca. Rovnako aj odvolací
súd upriamuje pozornosť na výpis z evidencie priestupkov a hlavne na odpis registra trestov. Obžalovaný
má 20 záznamov v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, bol šesťkrát súdne trestaný,

dvakrát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to nie v pomerne krátkej výmere
(v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov - vykonanie trestu 20.02.2022 a 6 rokov a 6 mesiacov - vykonanie
trestu 24.11.2023), pričom skutku v prejednávanej veci sa dopustil po skutku, za ktorý bol naposledy
podmienečne odsúdený Okresným súdom Nitra sp. zn. 4T/69/2024, (prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., skutok 18.01.2024),

avšak skôr, ako mu bol trest v tejto veci právoplatne uložený (právoplatnosť 14.01.2025).
Aj odvolací súd pri osobe obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a dvoch
priťažujúcich okolností, ako i splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu a použitie zákonných
ustanovení pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spáchaného obžalovaným a to §
36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 41 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.
Rovnako, ako i súd I. stupňa, nezistil existenciu okolnosti prípadu alebo okolnosti na strane
obžalovaného odôvodňujúce uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby
vsúladesustanovením§39ods.1Tr.zák.,pretosanestotožnilsnámietkamiobžalovanéhouvádzanými
v odvolaní o neprimerane mu prísne uloženom treste.

Odvolací súd sa s ďalšími námietkami a návrhom obžalovaného na uloženie podmienečného trestu na
samej spodnej hranici trestnej sadzby bez jej navýšenia nestotožnil, keďže považoval súdom I. stupňa
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne na samej spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby za zákonný, primeraný a dostatočný na naplnenie preventívneho, prevýchovného

i represívneho účelu trestu. Uložený nepodmienečný trest obžalovanému je spravodlivý, zodpovedajúci
požiadavke primeranosti – proporcionálnosti trestu a vyjadruje objektívny obraz potrieb individuálnej
a generálnej prevencie. Zároveň odvolací súd k námietke obžalovaného, že nepodmienečný trest vo
výmere 6 rokov nebude iba trestom pre neho, ale aj pre jeho maloletú dcéru, ktorá opätovne na
neprimerane dlhý čas príde o svojho otca udáva, že na uvedené mal obžalovaný myslieť v čase

„pred spáchaním“ nielen prejednávaného skutku (08.11.2024), ale i skutku, ktorého sa dopustil (vo veci
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/69/2024) necelé 2 mesiace (18.01.2024) po vykonaní dlhoročného
nepodmienečného trestu (24.11.2023). Obžalovaný ani po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
nebol schopný viesť riadny život, keďže sa opakovane dopustil ďalšej trestnej činnosti a taktiež páchali priestupky, preto nemožno konštatovať, že prejednávaný prípad by bol mimoriadnym, ojedinelým, či
skratovým vybočením obžalovaného z riadneho života v rámci zákonných a morálnych noriem.

Opakovaneodvolacísúdvplnomrozsahupoukazujenapodrobnéodôvodneniesúdu I.stupňaohľadne
uloženia trestu a sumarizuje, že skutočnosti namietané obžalovaným ani odvolací súd nepovažuje samé
o sebe ani vo vzájomnej súvislosti za také, ktoré by mohli odôvodňovať či už mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody alebo uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby bez jej navýšenia a uloženia
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.

Na podklade vyššie uvedených skutočností preto i odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd
I. stupňa, že v prípade obžalovaného je na dosiahnutie účelu trestu, zabezpečenie individuálnej aj
generálnej prevencie, potrebné opätovné uloženie represívneho, t. j. nepodmienečného, súhrnného
trestu odňatia slobody.
Súd I. stupňa správne a zákonne rozhodol o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku bol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin (vykonanie trestu Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 177/2005 dňa
24.11.2023).

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.