Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124200843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a

členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Všeobecná
úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpenej: WEBBER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080
01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 8.381,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 34Csp/11/2024-98 zo dňa 15.10.2024 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom č.k. 34Csp/11/2024-104 zo dňa 16.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.976,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.976,96 eur od 29.3.2024 do zaplatenia; to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Druhým výrokom žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 52 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.01.2024domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 8381,63
eur spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

3. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca so žalovanou uzatvorili dňa
14.10.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať splátkach 139,43 eur mesačne, počet splátok 120, a to až do
celkovej sumy úveru vo výške 16.731,60 eur.

4. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.4.2021 žalobca upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach
v celkovej výške 418,29 eur a upozornil ju na možnosť zosplatnenia úveru, v prípade nezaplatenia dlžnej

splátky do 5.6.2021. Listom zo dňa 24.6.2021 žalobca úver zo zmluvy zosplatnil a vyzval žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 8.382,72 eur. Žalovaná zaplatila žalobcovi titulom poskytnutého
úveru sumu 5856,06 eur.5. Čo sa týka skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, žalobca preveril bonitu žalovanej tým
spôsobom, že žalovaná v Zmluve uviedla výšku jej príjmu z podnikania za minulý rok a výšku jej
mesačných výdavkov. Zároveň príjem z podnikania žalobca overil z dokladu o potvrdení ročného príjmu

z podnikania za zdaňovacie obdobie roka 2015. Dopyt do registra NRKI kvôli chybe žalobca nevykonal.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2015 pre subjekt - právnická osoba s obchodným menom E. E., F., IČO: XXXXXXXX (ďalej aj
ako „E. E.“) vyplýva, že základ dane bol vo výške 818,26 eur a daň na úhradu vo výške 960,- eur. Z
daňového priznania pre spoločnosť E. E. vyplýva, že súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej

činnosti bol vo výške 70.808,14 eur a súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú činnosť vo
výške 70.571,47 eur. Z uvedeného vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením
vo výške 236,67 eur.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovanej ako vzťah spotrebiteľský, preto aplikoval
naň normy práva spotrebiteľského. Zmluvu o pôžičke považoval súd za platne uzatvorenú, avšak dospel

k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
teda pri uzatváraní zmluvy žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať úver. Žalobca si sčasti verifikoval tvrdenia žalovanej. Vo vzťahu k príjmom žalovanej
sa obmedzil len na tvrdenie žalovanej, ktoré si verifikoval z dokladu o potvrdení ročného príjmu
z podnikania a daňového priznania, pričom uviedol, že pri SZČO sa v tom čase akceptovateľný príjem

pre posúdenie schopnosti splácať počítal ako 60 % z ročných tržieb. V tomto smere súd poukázal
na skutočnosť, že žalovaná nie je SZČO a ani spoločnosť E. E. nie je SZČO. Spoločnosť E. E. je
osobitným subjektom, odlišným od žalovanej, pričom táto spoločnosť ani nie je subjektom predmetného
záväzkového vzťahu. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver, nebol
podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovanej finančnej situácii, pričom

porušenie tejto povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu
základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.
Ďalej súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie úveru ako neúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom porušenia povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné úver považovať v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná by teda
mala za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalobcovi

vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 10.000 eur. Vzhľadom na neplatnosť
predčasného zosplatnenia úveru žalovanej tak zostalo zachované právo na splácanie úveru v splátkach.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku bola žalovaná povinná zaplatiť 94 splátok, t.j. sumu vo výške 7.833,02 eur.
Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 5.856,06 eur ,a tak jej dlh predstavuje sumu v celkovej výške
1,976,96 eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z prisúdenej istiny odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

9. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 34Csp/11/2024-104 zo dňa 16.10.2024 súd prvej inštancie doplnil výrok
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 34Csp/11/2024-98 zo dňa 15. októbra 2024 o výrok č. III. v znení
„V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.“

10. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; § 365 ods. 1
písm. h) CSP, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

Predmetom žaloby je priznanie plnenia v dôsledku právneho úkonu žalobcu, predčasného zosplatnenia
úveru. Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal zaplatenia splátok zo spotrebiteľského úveru, ktoré mu
súd sám, ex offo priznal. Predmet a obsah sporu je určený zásadne žalobou, ktorá je v plnej kompetencii
žalobcu, v tomto prípade podnikateľského subjektu, banky, zastúpeného advokátskou kanceláriou.Poukázal na ust. § 216 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok omeškania z nezaplatených splátok,

a to aj napriek tomu, že žalobca požadoval zaplatenie celého dlhu. V tomto kontexte žalovaná napáda aj
výrok o trovách konania, nakoľko úver nebol platne predčasne zosplatnený, žaloba mala byť zamietnutá
a žalovaná je v konaní plne úspešná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu vo výsledku v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, a zároveň žalobcu zaviaže k povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť ako vecne správny a zároveň priznať žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. §
379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS/78/05).

14. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou skúmať

schopnosť spotrebiteľa splácať úver, na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý
aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne závery, avšak nevyvodil
správny právny názor vo vzťahu k žalobcovi priznanému plneniu splatných splátok.

15. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy za účelom zistenia, či žalovaný ako veriteľ pred uzavretím

zmluvyposudzovalschopnosťžalobkyneakospotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Možnosťtakéhoto
postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z ust. § 295 CSP. upravujúceho osobitné ustanovenia o
dokazovaní. Podľa tohto ustanovenia súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zz. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia naúdaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

18. Podľa Čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

19. Podľa Čl. 26 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie

informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli

dotknutéustanoveniaokreditnomrizikuuvedenévsmerniciEurópskehoparlamentuaRady2006/48/ES
zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

20. Dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu,vdanomprípadevsúvislostisosankciouspočívajúcouvzánikuvzásadeceléhonárokuveriteľana
úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v Článku 8 Smernice 2008/48 preveriť pred uzatvorením

zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa posudzoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku LCL Le Crédit
Lyonnais (C-565/12) z 27. marca 2014 a vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je
nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka vyslovil, že ak by sa sankcia
zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá
skutočne odrádzajúcu povahu (pozri body 52. a 53. tohto rozsudku a body 64. a 65. rozsudku Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej.

21. Zatiaľ čo ustanovenie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť veriteľa
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe
relevantných a aktuálnych informácií, § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovuje, že

bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez
príslušné databázy, pričom nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti.

22. Berúc do úvahy uvedené, odvolací súd dospel k záveru v súlade so záverom súdu prvej inštancie,

že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť spotrebiteľa
splácať úver v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
sa obmedzil len na verifikovanie tvrdení žalovanej, aj to len sčasti. Žalobca skúmal príjem žalovanej
z dokladu o potvrdení príjmu z podnikania a daňového priznania, pričom skúmaná spoločnosť nie je
subjektom predmetného záväzkového vzťahu. V súlade s ust. 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

nebol žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od žalovanej v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom
neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Režim splatnosti
jednotlivých splátok pokračuje do splatnosti poslednej splátky (15.6.2026). Prijaté právne závery súdu
prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a stotožňuje sa s nimi.

23. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu ako bol žalobcom v priebehu konania tvrdený.
Predmet dokazovania bol v preskúmavanom prípade vymedzený uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá mala byť tvrdeným predčasným zosplatnením úveru modifikovaná v časti splatnosti dlhu.Na základe týchto rozhodujúcich okolností žalobca kvantifikoval svoj návrh. Účelom dokazovania bolo
zistiť pravdivosť tvrdení účastníkov konania, pričom však súd dospel k záveru o neplatnosti predčasnej
splatnosti dlhu, s priamym vplyvom na pravdivosť výšky uplatnenej pohľadávky. Žalobcom uplatnený

nárok na zaplatenie istiny nebol v konaní spochybnený, avšak žalobca nekvantifikoval výšku dlžnej
istiny ani úrokov z úveru ku dňu podania žaloby, resp. rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto súd
prvej inštancie nesprávne postupoval, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie splatných splátok ku
dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie. Účelom dokazovania nebolo nahrádzať alternatívne skutkové
základy uplatneného nároku, ale len verifikovať skutkový stav, na ktorom žalobca postavil svoju žalobu.

24. Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu slovenskej republiky

vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021 v zmysle ktorého, cit.: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného
stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou
uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z
iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa
domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím

súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a
v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie
úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné
pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore

(spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou
slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného
na spravodlivý proces.“

26. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

27. Žalobca sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil a z jeho ospravedlnenia z neúčasti a vyjadrenia

k žalobe je zrejmé, že trvá na uplatnenom nároku v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie priznaním
časti splatných splátok spolu s úrokom z omeškania prekročil návrh žalobcu, čím porušil právo žalovanej
na spravodlivý súdny proces.

28. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za dôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievspojenísdopĺňacímrozsudkomzmeniltak,žežalobužalobcu
zamietol.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, ods.

2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatuje
úspech žalovanej v celom konaní, preto jej odvolací súd priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).