Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoEk/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206203432
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7206203432.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávnených: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. A. XX, D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XX, D., obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XX, D., proti povinnému: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, Exekútorský

úrad so sídlom v Bratislave, Štefana Rosívala 2, pod sp. zn. EX 16/06, o vymoženie výživného s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 05.03.2025,
č.k. K2-48Er/474/2006-63

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie oprávnenej v 2. rade.

Zrušuje uznesenie vo vzťahu medzi oprávneným v 1. rade a povinným a v zrušenom rozsahu vracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vo vzťahu medzi oprávnenou v 2. rade a povinným nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I.

výrok) a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávnených na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 25.01.2006 a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
vydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúcieprevymoženieuloženejpovinnostizaplatiť
oprávneným dlžné výživné vo výške 7.369,05 EUR a na oprávneného v 1. rade bežné výživné vo výške

49,79 EUR mesačne od 15.02.2006 do budúcna a na oprávnenú v 2. rade bežné výživné vo výške 49,79
EUR mesačne od 15.02.2006 do budúcna.

3. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd prvej inštancie zistil, že povinný nie je registrovaný v
Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nemá príjem, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá
vedený účet v banke. Súd vykonanými lustráciami majetku povinného v Sociálnej poisťovni, evidencii

vozidiel, účtu v bankách nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

4. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h) a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd prvej inštancie
konštatoval, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2006 a je vedené po dobu 19 rokov, z ktorého
dôvodu mal za to, že pohľadávka oprávnených je dlhodobo nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného.
Povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie

je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov, pričom ďalším výkonom exekúcieby dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie. Súd prvej inštancie tak
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil.

5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže súdny exekútor si náhradu trov exekúcie na výzvu
súdu v určenej lehote neuplatnil, pričom bol poučený, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, súd bude
predpokladať, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

6. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie oprávnení (oprávnený v 1. rade v zákonnej lehote) a žiadali,
aby odvolací súd uznesenie zrušil.

7. Oprávnení v odvolaní uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za vecne nesprávne
a to aj s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sa stará exekúcia nezastavuje,

ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. Súd prvej inštancie si pred rozhodnutím vo veci samej
nevyžiadal stanovisko súdneho exekútora ku komplexným majetkovým pomerom povinného, stanovisko
o vymožení pohľadávky alebo jej časti a nevyžiadal si exekučný spis súdneho exekútora a rozhodol
„od stola“. Zároveň je nepravdivé tvrdenie súdu, že v horizonte 19 rokov od začatia exekúcie nebola
vymožená žiadna suma, keďže súdny exekútor vymohol zrážkami zo mzdy povinného na vymáhanú

pohľadávku od 27.08.2010 do 20.03.2014 spolu sumu 1.879,96 EUR. Z uvedeného je dôvodné
predpokladať, že povinný by sa mohol v budúcnosti opätovne zamestnať, pričom vzhľadom na svoj vek
sa môže stať poberateľom starobného dôchodku dňom 12.10.2029. Oprávnení boli ďalej názoru, že súd
prvej inštancie nelustroval, či povinný nemá uzatvorenú poistku, z ktorej by mu mohol vzniknúť nárok
na výplatu. Súd podľa oprávnených nemá právomoc lustrovať komplexné majetkové pomery povinného

tak, ako táto právomoc patrí súdnemu exekútorovi.

8. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podali obaja oprávnení, ktorí tvoria samostatné spoločenstvo,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenej v 2. rade je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. a) CSP a uznesenie súdu prvej
inštancie vo vzťahu medzi oprávneným v 1. rade a povinným je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP.

10.Podľa§470ods.1CSP,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

14. Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne

poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.15. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

17. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo oprávnenej v 2. rade doručené dňa 12.03.2025.

Zákonná15-dňoválehotanapodanieodvolaniapretooprávnenejv2.radezačalaplynúťdňa13.03.2025
a posledným dňom 15-dňovej lehoty bol deň 27.03.2025. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť
úkon – teda podať odvolanie – na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť
(§ 121 ods. 5 CSP). Odvolanie proti uzneseniu oprávnená v 2. rade podala na pošte (teda odovzdala
orgánu, ktorý ho mal povinnosť doručiť) dňa 31.03.2025, teda po uplynutí zákonnej lehoty.

18.Zároveňnejdeoprípadpodľaust.362ods.3CSP,pretožeoprávnenáv2.radebolasprávnepoučená
súdom prvej inštancie o lehote na podanie odvolania.

19. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

20. Nakoľko oprávnená v 2. rade podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie po uplynutí
lehoty určenej zákonom na jeho podanie, súd odvolanie oprávnenej v 2. rade v zmysle § 386 písm. a)
CSP odmietol.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

23. Predmetom odvolacieho konania ďalej vo vzťahu medzi oprávneným v 1. rade a povinným je
preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

24. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo
dňa25.01.2006,kedybolusúdnehoexekútorapodanýnávrhnavykonanieexekúcie.Exekučnýmtitulom

je rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. Nc 73-96-15 zo dňa 10.10.1996, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.11.1996. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa
17.02.2006 poverenie na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

26. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom

oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom

vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

27. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

28. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

29. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k záveru o nemajetnosti povinného bez toho, aby
si vyžiadal spis súdneho exekútora sp. zn. EX 16/06, prípadne vyzval súdneho exekútora na predloženie

výsledkov svojich šetrení o (ne)majetnosti povinného. V napadnutom uznesení síce súd prvej inštancie
konštatoval, že povinný nemá žiaden príjem, nie je vlastníkom motorového vozidla a nemá vedený
účet v banke, avšak odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé ako súd prvej inštancie k tomuto záveru
dospel. V odôvodnení uznesenia sa nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých dôkazov súd
prvej inštancie dospel k záveru o nemajetnosti povinného. Odvolací súd len dodáva, že v exekučnom

spise sa nachádza iba jedna lustrácia povinného v Sociálnej poisťovni zo dňa 04.02.2025 a jedna
lustrácia v evidencii vozidiel tiež z rovnakého dňa. Iné lustrácie majetku povinného sa v exekučnom
spise nenachádzajú (napr. lustrácia v katastri nehnuteľností, či účtov v bankách). Súd prvej inštancie
v danom prípade rozhodol z vlastnej iniciatívy, nezaoberal sa tým, aké úkony boli vykonané súdnym
exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a či súdny exekútor vykonal všetky potrebné úkony

a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nemohol posúdiť a overiť súdnym
exekútorom vykonané lustrácie majetku povinného a získať tak prehľad o jeho majetkových pomeroch,
keďže v súdnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o pripojení spisu súdneho exekútora, v spise sa
nachádzajú jedine dve vyššie spomenuté lustrácie majetku povinného. Odvolací súd je názoru, že bez

preskúmania spisu súdneho exekútora súd nemôže dostatočne posúdiť dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda či majetkové pomery povinného odôvodňujú
zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia.

30. Uznesenie súdu prvej inštancie tak v oprávneným v 1. rade napadnutej časti preto nie je dostatočne

presvedčivé a bolo vydané predčasne, čím je daný dôvod na jeho zrušenie a to vo vzťahu medzi
oprávneným v 1. rade a povinným podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko sa oprávnenému v 1.
rade týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Je síce správne v prípade zistenia
nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak táto
musí byť riadne preukázaná, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo.

31. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie

len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/157/2011).

32. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

33. Z dôvodu, že uznesenie súdu prvej inštancie v oprávneným v 1. rade napadnutej časti trpí

nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, odvolací súd
napadnuté uznesenie vo vzťahu medzi oprávneným v 1. rade a povinným zrušil ako nepreskúmateľné
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).34. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pripojiť exekútorský spis EX 16/06,
z ktorého následne posúdi, či nemajetnosť povinného je skutočne preukázaná a až následne

bude môcť súd opätovne rozhodnúť o prípadnom zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného.
V prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie bude úlohou súdu svoje rozhodnutie jasne, stručne a
najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné
dôkazy, doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver
o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe

zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v 1.
rade v predmetnej exekúcii.

35. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi oprávnenou v 2. rade a povinným odvolací
súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP.

36. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o
odmietnutí odvolania, preto o trovách konania v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256
ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku, čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z
dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda
obdobne ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia toho účastníka

konania, ktorý podal odvolanie po zákonom určenej lehote.

37. V prejednávanej veci oprávnená v 2. rade svojim správaním zavinila odmietnutie odvolania, keď
toto podala po zákonom určenej lehote a takto jej vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
povinnému. Povinnému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vo vzťahu

medzi oprávnenou v 2. rade a povinným účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

38. O trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi oprávneným v 1. rade a povinným rozhodne
súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

39.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).