Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5CdoR/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1220201402.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky I. N.,
narodenej XX. Z. XXXX, G., K. E. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Bratislava,
Klincová 35, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné O. N., narodenému XX. Q. XXXX,
S., K. W. XXXX/X, zastúpenému advokátkou JUDr. Radkou Paulínyovou, Bratislava, Štefanovičova
12, o určenie vyživovacej povinnosti, vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
27Pc/4/2020, o dovolaniach navrhovateľky a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti
rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. júla 2024 sp. zn. 12CoP/75/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolania navrhovateľky a osoby povinnej platiť výživné z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. októbra
2022 č. k. 27Pc/4/2020-791 rozhodol, že otec je povinný platiť výživné na plnoletú dcéru I. N., nar. XX.
XX. XXXX vo výške 230 eur vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa počnúc odo dňa
13. 03. 2020 (I. výrok), zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 13. 03. 2020 do 15. 11. 2022 vo
výške6.669,24eurjeotecpovinnýzaplatiťkrukámplnoletejdcérydo60dníoddoručeniatohtorozsudku

(II. výrok), zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 28P/228/2017-73 zo dňa 16. 05. 2019 v
časti o vyživovacej povinnosti otca k I. N., nar. XX. XX. XXXX (III. výrok), zrušil uznesenie Okresného
súdu Bratislava II č. k. 27Pc/6/2020-11 zo dňa 25. 03. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave 11CoP/140/2020-75 zo dňa 10. 06. 2020 (IV. výrok), vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky
zamietol (V. výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie
dňa 13. 03. 2020 domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca sumou 600 eur mesačne. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že vzťahy v rodine sú napäté a plynutím doby sa vyostrujú. Manželstvo
rodičov plnoletého dieťaťa bolo rozvedené v máji 2019. Vtedy maloletá I. bola na čas po rozvode
manželstva zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné počas striedavej osobnej
starostlivosti určené nebolo. Po rozvode manželstva žili bývalí manželia v spoločnej domácnosti do
februára 2020, kedy bývalá manželka vymenila zámky na rodinnom dome a garáži, v ktorej spolu
prevádzkovali autoservis a ktorá patrila do BSM. Deti narodené z manželstva (I. aj Z.) zostali bývať s
matkou na adrese K.U. E. X/A, G. a otec sa musel odsťahovať. Matka I. povinnému naďalej zamedzovala

vstup do autoservisu, kde dovtedy vykonával svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom obchodnej
spoločnosti O., N..V..Q.., ktorej spoločníkmi sú obaja bývalí manželia. Okresný súd Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 21C/19/2020 vydal neodkladné opatrenie, napriek tomu mu bývalá manželka
odmieta sprístupniť garáž, z ktorého dôvodu nemá povinný žiaden zdroj príjmu. Od doby, kedy otecopustil spoločnú domácnosť, žije plnoletá dcéra I. s matkou a otec na jej výživu žiadnou sumou
neprispieval. V priebehu konania začal otec platiť na dcéru výživné vo výške 29,42 eur, čo vyplynulo
zo súhlasnej výpovede oboch účastníkov. Tunajší súd uznesením vydaným v konaní vedenom pod sp.

zn. 27Pc/6/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/14/2020-75 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť na dcéru výživné vo výške 230 eur mesačne,
ktorú si doposiaľ neplní a naďalej platí na dcéru výživné vo výške 29,42 eur mesačne. Navrhovateľka
do septembra 2021 študovala na súkromnom gymnáziu externe (externé štúdium na gymnáziu bolo
indikované jej zdravotným stavom) a od septembra 2021 študuje na Právnickej fakulte Univerzity

Komenského v Bratislave dennou formou štúdia. Lekárskymi správami navrhovateľka preukázala
dlhodobo nepriaznivý psychický stav, trpí sociálnou fóbiou, je nastavená na medikamentóznu liečbu.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného s účinnosťou od februára 2020
došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval,
navrhovateľka zostala bývať v spoločnej domácnosti s matkou, striedavá osobná starostlivosť sa
nerealizovala, pričom otec platí na svoju dcéru výživné vo výške 29,42 eur. Vzhľadom na vek

navrhovateľky a prípravu na budúce povolanie je nepochybné, že na jej strane došlo k podstatnej
zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje uplatnenie nároku na určenie výživného. Matka si časť
vyživovacej povinnosti plní osobne vynakladanou starostlivosťou o navrhovateľku, dlhodobo hradí
náklady spojené s jej štúdiom a popri tom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z., na ktorého
otec v súčasnosti platí výživné v sume 30 eur namiesto súdom stanovenej sumy 200 eur mesačne.

Matka sa zamestnala v autoservise KENE Servis s.r.o., kde dosahuje čistý mesačný príjem cca 1000
eur. Otec je vyučený lodný mechanik, dlhodobo pracuje s autami. K potvrdeniam z prevádzok, v ktorých
sa uchádzal o zamestnanie súd uviedol, že nie je zrejmé, či išlo o prevádzky náhodne vybrané povinným
alebo o prevádzky, ktoré skutočne hľadajú pracovné sily. To, že nemá k dispozícii svoj autoservis,
neznamená, že nemôže prácu vykonávať na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo

živnosti pre iný autoservis. Súd prvej inštancie neakceptoval jeho tvrdenia o nemožnosti zamestnať sa
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu (hypertenzia - zvýšený krvný tlak a dyslipidémia - zvýšený
cholesterol), keďže týmito ochoreniami trpí 50 % dospelej populácie v strednej Európe, existuje na ne
účinná liečba a ľudia s nimi bežne pracujú. Sivý zákal je jav prirodzeného starnutia, pričom za operáciu
jedného oka s najlacnejšou šošovkou musel povinný ako samoplatca zaplatiť 700 eur, za obe oči 1.400

eur. Súd prvej inštancie poukázal na daňové priznanie obchodnej spoločnosti O., N..V..Q.. za rok 2018,
t. j. v čase, keď povinný riadne podnikal, pričom už v tomto roku vykazovala spoločnosť stratu 12.998
eur. Z obsahu výpisu z účtu v peňažnom ústave povinného za rok 2020 zistil, že všetky kredity na účte
predstavovali vklady v hotovosti, ktoré nasvedčujú tomu, že istý (nezdanený?) príjem povinný predsa
len má.

1.2. Súd prvej inštancie poukázal na § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“), ktorý rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej
potencionality príjmov, kedy princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Pri rozhodovaní
o výživnom je potrebné prihliadnuť aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča, ktorý má
dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je

povinný s využitím svojich subjektívnych možností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal
reálne možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
1.3. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na vek navrhovateľky a jej odôvodnené
potreby. V čase podania návrhu študovala na Súkromnom gymnáziu I., Bratislava, kde platila ročný
poplatok 500 eur : 10 mesiacov = 50 eur mesačne, doučovanie - 350 eur mesačne, bývanie 350 eur

pre štvorčlennú rodinu : 4 = 87,50 eur, strava - 300 eur mesačne/10 eur denne, čo predstavuje spolu
787 eur. V tejto sume nie sú ešte započítané poplatky za školské potreby, hygienické potreby, drogériu,
doplatky za lieky, cestovné, ošatenie a voľnočasové aktivity, ktoré navrhovateľka vyčíslila nasledovne:
drogéria - 35 eur, oblečenie, obuv - 100 eur, voľnočasové aktivity - 4 eur, fitness - 32 eur, telefón
- 25 eur, pohonné hmoty - 130 eur. Tieto položky považoval súd prvej inštancie za nadhodnotené,

resp. luxus, predovšetkým vo vzťahu k fitness tréningom a voľnočasovým aktivitám spolu v sume 72
eur, mesačným nákupom oblečenia za 100 eur a cestovaniu motorovým vozidlom (jedna osoba). Od
septembra 2021 navrhovateľka nastúpila na vysokú školu, z ktorého dôvodu odpadla položka 350 eur
za doučovanie a školský poplatok, na strane druhej pribudli výdavky spojené s návštevou vysokej
školy: ISIC - 10 eur, študijná literatúra na začiatku školského roka - 162,28 eur. Za tri zubné ošetrenia

zaplatila 270 eur, 03. 10. 2022 bola na kontrole u psychiatričky MUDr. S. - 50 eur a 22. 08. 2022 si
vyzdvihla v lekárni lieky za 13,60 eur. Súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že otcove konanie je
reakciou na počínanie bývalej manželky, ktorá mu znemožňuje prístup do autoservisu, kde vykonával
svoju podnikateľskú činnosť, čo ho však nemôže zbaviť povinnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť anemôže byť ospravedlním toho, že otec už vyše 2,5 roka nepracuje. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti
apraxvoblastiservisuautomobilovmámožnosťzamestnaťsasminimálnympríjmomvovýške1000eur
mesačne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľka sa pripravuje v riadnom dennom štúdiu

na svoje zamestnanie právničky, preto ak brigáduje v bagetérii, nemožno tvrdiť, že je schopná sa sama
živiť. Vyživovacia povinnosť, z uhla pohľadu prípravy na povolanie dieťaťa, končí dosiahnutím prvého
najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese - prvá ukončená vysoká škola alebo
univerzita. S prihliadnutím na odôvodnené výdavky navrhovateľky dospel k záveru, že suma 250 eur je
primeraná výška výživného, ktorou je otec povinný prispievať na svoju plnoletú dcéru. V prevyšujúcej

časti jej návrh ako nedôvodný zamietol. Vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére určil počnúc dňom
podania návrhu na súd (od 13. 03. 2020) - pomerná časť výživného za mesiac marec 2020 predstavuje
145,08 eur; od 4/2020 do 11/2022, t. j. za 32 mesiacov 8.000 eur. Povinný platil od 6/2020 výživné vo
výške 29,42 eur; od 6/2020 do 11/2022 zaplatil na výživnom spolu 882,60 eur. Po odpočítaní uhradeného
výživného predstavuje zročné výživné 7.176,24 eur (8.000 eur - 882,60 eur). Na vec aplikoval § 78 ods.
1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 3 zákona o rodine.

1.4. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.
k. 28P/228/2017-73 zo 16. 05. 2019 v časti o vyživovacej povinnosti otca k I. N., nar. XX. XX. XXXX.
Podľa § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava

II č. k. 27Pc/6/2020-11 z 25. 03. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.
11CoP/140/2020-75 z 10. 06. 2020.
1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolane otca rozsudkom z 10. júla 2024 sp. zn.
12CoP/75/2023 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a V. zmenil tak, že otec je
povinný prispievať na výživu oprávnenej od 13. 03. 2020 do 30. 11. 2022 vo výške 230 eur mesačne a
od 01. 12. 2022 vo výške 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk oprávnenej a vo
zvyšku návrh zamietol (I. výrok), rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13. 03.

2022 do 10. 07. 2024 vo výške 4.936,08 eur je otec povinný zaplatiť v sume 3.286,08 eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku a v sume 1.650 eur v splátkach po 70 eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia (II. výrok), vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.
k. 28P/228/2017-73 zo 16. 05. 2019 v časti vyživovacej povinnosti otca k mal. I. (III. výrok) a rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania (IV. výrok).
2.1. Odvolací súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného odvolania a vyjadrení
účastníkov v odvolacom konaní, ako aj celého obsahu spisu a po doplnení dokazovania na odvolacom
pojednávaní potvrdením Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo 17. 06. 2024, potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 17. 06. 2024, výsluchom účastníkov konania a rozpisom

platieb výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, avšak v priebehu odvolacieho konania na strane povinného došlo k zmene jeho pomerov.
2.2. Odvolací súd zistil, že povinný má zhoršený zdravotný stav (chronická srdcová choroba), od roku
2017 je v dispenzárnej starostlivosti pre dyslipidémiu a arterióznu hypertenziu, tiež u neurológa a

ortopéda. Od 05. 02. 2023 je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol vyplácaný
vo výške 524,70 eur mesačne, od 01. 07. 2023 vo výške 580,40 eur mesačne a od 01. 01. 2024 vo
výške 601,30 eur mesačne. Nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi ani
ostatného sociálneho zabezpečenia poskytnutého Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
Trpí zdravotnými problémami, ktoré sú dlhodobého charakteru, bol práceneschopný od 28. 11. 2022 do

01. 04. 2024, aktuálne podľa jeho vyjadrenia je tiež práceneschopný. Matka bola zamestnaná s čistým
mesačným príjmom od januára 2019 do júna 2019 vo výške 568 eur, od júla 2019 do marca 2020 vo
výške 1.007 eur, od januára 2020 do decembra 2020 vo výške 896 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne
vyplynulo, že za obdobie od januára 2021 do augusta 2021 jej vymeriavací základ bol cca 1.300 eur,
od septembra 2021 do novembra 2023 vo výške cca 970 eur a z potvrdenia zamestnávateľa vyplynul

jej netto príjem v období od decembra 2023 do mája 2024 vo výške 951 eur. Rodičia sú spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - garáže, matka je vlastníčkou rodinného domu. Obaja majú vyživovaciu povinnosť k
plnoletému synovi Z., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/7/2021-675 z 21.
11. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/15/2023-1076 z 10. 07. 2024znížená zo sumy 200 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne od 01. 12. 2022. Rozhodnutie nie je
právoplatné. Plnoletý Z. je študentom strednej školy a od septembra 2024 plánuje pokračovať v štúdiu
na vysokej škole. Odvolací súd k pomerom povinného ďalej doplnil, že bratislavský kraj je región s

najnižšou mierou nezamestnanosti. Súd prvej inštancie správne uviedol, že prevádzky autoservisov boli
otvorené aj počas koronakrízy a skutočnosť, že povinný nemá k dispozícii svoj autoservis, neznamená,
že nemôže prácu vykonávať na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo živnosti pre
iný autoservis. Odvolací súd súhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nebolo možné akceptovať
tvrdeniapovinnéhootom,žesanemôžezamestnaťzdôvodunepriaznivéhozdravotnéhostavu.Povinný

lekárskymi správami síce preukázal, že jeho zdravotný stav je zhoršený, avšak nepreukázal, že mu
znemožňujevýkonpráce,ktorýmbysimoholzabezpečiťpravidelnýzdrojpríjmu.Vtomtosmereodvolací
súd poukázal na body 68. a 70. rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožnil.
2.3. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci boli splnené podmienky pre určenie
výživného povinného pre oprávnenú, keď dospel k záveru, že rodič má povinnosť prispievať na
výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o

výživnom v roku 2019 do začatia tohto konania uplynul necelý rok a do rozhodnutia odvolacieho súdu
uplynulo 5 rokov. V čase začatia tohto konania povinný na výživu oprávnenej prispieval iba výživným
vo výške cca 29 eur mesačne, ktorá suma nedosahuje ani minimálne výživné vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že v uvedenom období na strane účastníkov konania došlo k takej zásadnej zmene pomerov,

ktorá odôvodňovala určenie výživného povinného na oprávnenú, pretože ostatným rozhodnutím, ktorým
bola oprávnená zverená do striedavej osobnej starostlivosti, výživné bolo neurčené. Vzhľadom na
preukázaný skutočný stav odvolací súd považoval za dôvodnú súdom prvej inštancie určenú povinnosť
prispievať na výživu oprávnenej výživným vo výške 230 eur mesačne odo dňa 13. 03. 2020 do 30. 11.
2022 s prihliadnutím na odôvodnené výdavky oprávnenej a možnosti a schopnosti povinného v tom

období.
2.4. Odvolací súd musel vziať do úvahy nové skutkové tvrdenia uvádzané navrhovateľom (zrejme
povinným, pozn.), ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podstatným spôsobom ovplyvnili
pomery na strane povinného, ktorý zostal od 28. 11. 2022 do 01. 04. 2024 práceneschopný. Za
uvedené obdobie nepoberal nemocenské dávky, ani dávky v hmotnej núdzi. Od 05. 02. 2023 nastúpil na

predčasný starobný dôchodok, ktorý mu bol od 05. 02. 2023 vyplácaný vo výške 524,70 eur mesačne,
od 01. 07. 2023 vo výške 580,40 eur mesačne a od 01. 01. 2024 vo výške 601,30 eur mesačne. Povinný
nebol a nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok ani pomoci v hmotnej núdzi. Uvedený dôchodok
je jeho jediným príjmom, pričom z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných problémov a nástupu
na predčasný starobný dôchodok sa jeho možnosť zamestnať sa objektívne znížila a nemožno preto

ani uplatniť princíp potenciality príjmov. Túto skutočnosť odvolací súd zohľadnil tak, že za obdobie
od 01. 12. 2022 znížil jeho vyživovaciu povinnosť na 120 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací
súd dal do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR,
ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovanie procesných
postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v

prípade existencie dvoch vyživovacích povinností potom k dieťaťu vo veku 19 a viac, navštevujúceho
vysokú školu, predstavuje primerané výživné cca 20 % z priemerného čistého mesačného príjmu
povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k ustálenému príjmu povinného za obdobie od 01. 12.
2022 predstavovalo sumu cca 120 eur. Vzhľadom k takto určenej výške bežného výživného od podania
návrhu na súd prvej inštancie dňa 13. 03. 1920 (správne 2020, pozn.), vznikol povinnému ku dňu

vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu dňa 10. 07. 2024 nedoplatok na zročnom výživnom, pri výpočte
ktorého odvolací súd zohľadnil jednak termín splatnosti výživného, a to 15. deň v príslušnom mesiaci a
jednak sumu výživného 1.169,05 eur, ktorú v uvedenom období povinný dobrovoľne zaplatil (ako vyplýva
z prehľadu platenia výživného predloženého oprávnenou, ktoré povinný nespochybnil). Odvolací súd
nedoplatok na zročnom výživnom určil ako rozdiel sumy súdom prvej inštancie určeného výživného

v období od 13. 03. 2020 do 30. 11. 2022 vo výške 230 eur mesačne a následne odvolacím súdom
zmeneného na 120 eur mesačne za obdobie od 01. 12. 2022 do 10. 07. 2024 a celkovo povinným
zaplateným výživným vo výške 1.169,05 eur a náhradným výživným vo výške 2.572,25 eur a výživným
uhradenýmvexekučnomkonanívovýške1.103,60eurnasledovne:Povinnýmalzaplatiťvýživnécelkom
vo výške 9.780,98 eur - v mesiaci marec 2020 (1 deň po 7,42 eur x 19 dní) 140,98 eur, zostávajúcich

9 mesiacov v r. 2020 (230 eur x 9) 2.070 eur, 12 mesiacov v r. 2021 (230 eur x 12) 2.760 eur, 11
mesiacov v r. 2022 (230 eur x 11 ) 2.530 eur, čo je spolu 7.500 eur, v mesiaci december 2022 120 eur,
12 mesiacov v r. 2023 (120 eur x 12) 1.440 eur, 6 mesiacov v r. 2024 (120 eur x 6) 720 eur, čo je spolu
2.280 eur. Z prehľadu platieb vyplynulo, že povinný uhradil 1.169,05 eur, formou náhradného výživnéhobolo uhradených 2.572,25 eur a v exekúcii 1.103,60 eur, spolu 4.844,9 eur. Po odpočítaní zaplateného
výživného nedoplatok celkom predstavuje sumu 4.936,08 eur (9.780,98 - 4.844,90), ktorú odvolací súd
povinnému povolil uhradiť s prihliadnutím na jeho pomery zistené v konaní a tiež dĺžku obdobia, za ktoré

riadne povinný neprispieval, za použitia § 232 ods. 3, 4 CSP do rúk oprávnenej v sume 3.286,08 eur
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti v sume 1.650 eur povolil povinnému splátky po
70 eur mesačne spolu s bežným výživným.
2.5. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Vzhľadom na uvedené v súlade s § 388 CSP napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
2.6. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania rozhodol podľa § 396 ods.
2 CSP za použitia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nezistil
žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka - osoba oprávnená na

výživné (ďalej aj „dovolateľka“) tvrdiac dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, keď odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň mala za to, že dovolanie je
prípustné z dôvodu, že pri rozhodovaní o dôležitej právnej otázke sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu trpí podľa názoru dovolateľky

vadou zmätočnosti kvôli nesprávnemu vyhodnoteniu dôvodov rozhodných pre zníženie vyživovacej
povinnostipovinnéhovočidovolateľkeaodkloneniasaodustálenejrozhodovacejpraxevyššíchsúdnych
autorít.
3.1. Podstatou dovolania bola námietka, že odvolací súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
otca nezohľadnil zásadné faktory, a to 1) jeho celkové majetkové pomery a podnikateľskú minulosť,

životný štandard, ako aj preukázané úmyselné konanie, ktorým sa snažil znížiť si svoju vyživovaciu
povinnosť, 2) jeho schopnosti a možnosti sa zamestnať a dosahovať tak vyšší príjem ako je príjem z
predčasného dôchodku, 3) nevysporiadal sa náležite so zdravotným stavom povinného a jeho vplyvom
na potencionalitu jeho príjmu; nezisťoval, prečo nepoberal sociálne dávky a nevysporiadal sa s možným
nárokom povinného na invalidný dôchodok, 4) nezohľadnil odôvodnené potreby a oprávnené náklady

dovolateľky. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/2010 uviedla, že súdy pri
posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného k dieťaťu majú dôsledne skúmať podmienky
prípadného zníženia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nakoľko zníženie vyživovacej povinnosti
nie je možné považovať za súladné s najlepšími záujmami dieťaťa. Súd bol povinný skúmať, či
zdravotné problémy povinného sú tak závažné, že mu neumožňujú riadne sa zamestnať. V tomto

smere odvolací súd hrubým spôsobom porušil práva dovolateľky, keď zistenia súdu prvej inštancie o
účelovosti konania povinného prehliadol a napriek tomu, že povinný objektívne nepreukázal dôvody na
zníženie jeho vyživovacej povinnosti, o tejto odvolací súd rozhodol, a to ku dňu vystavenia potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti povinného. Odvolací súd nesprávne vyhodnotil začatie poberania
predčasného starobného dôchodku povinným ako skutočnosť odôvodňujúcu zníženie vyživovacej

povinnosti povinného napriek tomu, že skutočné majetkové pomery povinného sa začatím poberania
predčasného starobného dôchodku reálne zlepšili. Zároveň opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že
povinný pred poberaním starobného dôchodku nevykazoval žiaden príjem, napriek jeho potencionalite
dosahovať príjem na úrovni priemerného zárobku v bratislavskom kraji. Odvolací súd odignoroval
ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej nástup povinného na predčasný starobný dôchodok

ani dočasná práceneschopnosť trvajúca hoc aj dlhší čas (od 01.12.2022 do 4/2024), nemôže byť
dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, ak na takýto postup nie sú splnené objektívne dôvody,
t. j. napríklad zlý zdravotný stav povinného, ktorý však nemôže byť odôvodnený bežnými zdravotnými
komplikáciami, ktoré mu nebránia sa riadne zamestnať a vykonávať zárobkovú činnosť. Odvolací
súd pochybil, keďže objektívne nezohľadnil a nevyhodnotil dôkazy o zdravotnom stave povinného a

nepreskúmal dôvody, pre ktoré sa povinný vzdal lepšieho príjmu a radšej nastúpil na predčasný starobný
dôchodok, ktorý nedosahuje ani 50 % potencionality príjmu povinného v jeho veku a s jeho zdravotným
stavom. Odvolací súd sa nezaoberal námietkami dovolateľky týkajúcimi sa zdravotného stavu jej otca.
Napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže sa súd nevenoval vykonaným dôkazom a
vydal rozsudok nezodpovedajúci najlepšiemu záujmu dovolateľky. Spôsobom, akým vyhodnotil dôkazy

predkladané účastníkmi v konaní došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. Odvolací
súd uprednostnil záujem povinného nad záujmom dieťa denne študujúceho vysokú školu a striktne sa
držal príjmu povinného a nie jeho možností, schopností, životnej úrovne a potencionality príjmu.3.2. S poukazom na uvedené navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s
rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie aj osoba, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné - otec (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP
a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP.
4.1. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia viacerých právnych otázok, ktoré
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to, či je hmotnoprávne i procesnoprávne

prípustné zníženie výživného súdom do výšky, ktorá postihuje finančné prostriedky nevyhnutné na
uspokojenie bežných potrieb povinného rodiča, t. j. pri čistom príjme starobného dôchodku 379,70
eur (po odrátaní sumy vo výške exekučných zrážok z dôchodku od 08. 09. 2023). Odvolací súd
bagatelizoval význam exekučných zrážok zo starobného dôchodku vo výške 221,60 eur od januára
2024 a povinnosť splácania exekúcií v budúcnosti, t. j. povinnosti povinného rodiča z hľadiska zmeny
pomerov boli vyhodnotené nesprávne, pretože súd mal relevantne prihliadnuť na výšku starobného

dôchodku v budúcnosti, kedy sa nepredpokladá jeho rapídne zvýšenie. Tiež bagatelizoval zdravotný
stav dovolateľa, keď pri určení výšky výživného postupoval v súlade s Metodikou pre výpočet výživného
zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti SR v roku 2024. Odvolací súd pri určení výšky výživného od
13. 03. 2020 do 30. 11. 2022 nezohľadnil PN dovolateľa od 08. 03. 2021 do 22. 03. 2021 a dlhodobú
PN od 19. 08. 2021 do 22. 11. 2021, nezohľadnil jeho zdravotné ťažkosti - pretrvávajúce problémy s

chrbticou, bedrovým kĺbom, chodidlom a pretrvávajúce bolesti pri pohybe (zhoršili sa v dôsledku úrazu
spôsobeného napadnutím plnoletej I. v lete 2021 v bráne rodinného domu), kvôli ktorým si nemohol nájsť
riadne zamestnanie, pričom okrem PN predložil priamo na pojednávaní správu z urgentného príjmu z
mesiaca september 2022.
4.2. Odvolací súd pochybil, keď pri určení výšky výživného striktne vychádzal z Metodiky pre výpočet

výživného zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR a nezohľadnil individuálne pomery dovolateľa.
Ďalším dôvodom podania dovolania je skutočnosť, že takáto právna otázka nebola doposiaľ vyriešená
v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR, nakoľko prijatá odporúčaná metodika výpočtu výživného
bola vypracovaná v roku 2024. Tabuľka obsiahnutá v Metodike je určená pre štandardné prípady, kedy
odôvodnené potreby oprávneného budú zodpovedať potrebám, ktoré možno označiť ako bežné, najmä

vzhľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa. Predmetný prípad ale nie je obvyklý, nakoľko jediným
príjmom dovolateľa je starobný dôchodok zaťažený exekučnými konaniami so zrážkou vo výške 221,60
eur, pričom výška jeho čistého príjmu je 379,70 eur. Odvolací súd pri určení výživného vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia, ak za jediný (čistý) príjem dovolateľa považoval príjem vo výške
601,30 eur a nie sumu 379,70 eur. U dovolateľa nie je perspektíva, že sa jeho zdravotný stav bude

zlepšovať a bude schopný zvýšiť svoj príjem. Na bežné výdavky a výdavky na zdravotnú starostlivosť
mu zostane 259,70 eur (379,70 eur - 120 eur). Právne posúdenie odvolacieho súdu pri určení výšky
vyživovacej povinnosti dovolateľa je nesprávne, keďže súd správne určenú právnu normu nesprávne
vyložil a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, keďže nezohľadnil jediný možný príjem dovolateľa,
či už v čase rozhodovania, ako aj v čase do budúcna, keď v bode 25 rozsudku potvrdil, že dovolateľ má

zhoršený zdravotný stav. Relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bola určená výška výživného na plnoletého Z.. Otázka výpočtu
výšky výživného podľa Metodiky odporúčanou Ministerstvom spravodlivosti SR bola podľa názoru
dovolateľa odvolacím súdom pre prípad výpočtu výživného z čistého príjmu, ktorý zodpovedá životnému
minimu, vyriešená nesprávne.

4.3. Ďalším dôvodom podania dovolania je zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle §
420 písm. f) CSP, kedy na jednej strane súd poukazuje na Metodiku výpočtu výživného a na strane
druhej nezohľadňuje nie bežný a metodikou neupravený skutkový stav na strane povinného rodiča,
ktorého jediným príjmom je predčasný starobný dôchodok vo výške 379,70 eur a nemožnosť si nájsť
iný vyšší príjem vzhľadom na zdravotný stav. Dovolateľ mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je nedostatočne odôvodnené, je porušené jeho právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá aj špecifickými námietkami strany sporu - zdravotným
stavom dovolateľa. Dovolateľ tvrdil, že právo na spravodlivý proces bolo porušené tým, že súd
nezohľadnil nie obvyklý spôsob jeho príjmu a pri určení výšky výživného vychádzal z percentuálnych
tabuliek odporúčanej výšky výživného na základe Metodiky výpočtu výživného, ktorý má mať len

odporúčací charakter a nemožno ho používať na všetky prípady, ako aj na prípady, kedy príjem
povinného rodiča je po odpočítaní exekučných zrážok vo výške životného minima, pričom prijímateľom
je osoba, ktorej zdravotný stav je postačujúci na získanie nového zamestnania, a to nie len
prechodne. Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku má za následokjeho nepreskúmateľnosť. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje vyporiadanie sa s otázkou
zdravotného stavu a vplyv na určenie výšky výživného od 13. 03. 2020 do 30. 11. 2022 (PN dovolateľa
od 08. 03. do 22. 03. 2021, 19. 08. 2021 do 22. 11. 2021) vo výške 230 eur a platenia výživného od 01.

12. 2022 vo výške 120 eur na plnoletú I. plus zročné výživné 3.286,08 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a zročné výživné 1.650 eur v splátkach po 70 eur mesačne, a to všetko pri čistom príjme
dovolateľa 379,70 eur.
4.4. S poukazom na uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení
s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100 %.

5. Povinný vo vyjadrení k dovolaniu oprávnenej uviedol, že ho považuje za klamlivé, nepodložené,
účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že úlohou dovolacieho súdu nie je zisťovanie
skutkového stavu, nakoľko na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu, resp.
skutočného stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie, nie dovolací súd, ktorý je v zmysle §

442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Mal za to, že riadnym spôsobom
preukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu a nemožnosť zamestnať sa, pričom akákoľvek fyzická
činnosť mu je lekármi výslovne zakázaná a je mu odporučený kľudový režim. Poukázal na jednotlivé
zdravotné ťažkosti a podlomenú psychiku, pretože ako 63 ročný nemá vlastné bývanie a k vlastnému
domu sa bez prítomnosti pracovníka exekútorského úradu alebo advokáta nemôže ani len priblížiť bez

strachu z fyzického alebo verbálneho útoku zo strany oprávnenej a jej rodinných príslušníkov žijúcich
v nehnuteľnosti. Zdravotný stav mu zhoršuje bežné fungovanie a často je odkázaný na pomoc iných.
Jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 601,30 eur, zaťažený exekučnými konaniami so
zrážkou vo výške 221,60 eur, a teda výška reálneho príjmu povinného (finančné prostriedky na bežný
život) predstavuje sumu 379,70 eur. Ďalej uviedol, že do priestoru autoservisu, v ktorých podnikateľskú

činnosť prevádzkoval, mu oprávnená a osoby žijúce v nehnuteľnosti neumožňujú prístup od 02/2020. Z
tohtodôvodupodalajnávrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia.Okremrodinnéhodomuagaráže,ktoré
sú predmetom súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. B2-21C/19/2020, nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti. Nie je vlastníkom
motorového vozidla a žiadne motorové vozidlo neužíva, keďže 01. 02. 2022 mu bol odobratý z dôvodu

vedenia exekúcií z titulu dlžného výživného vodičský preukaz. Od februára 2020 nemal žiadny príjem a
na svoje nevyhnutné životné náklady si požičiaval od rodiny, známych o čom založil do súdneho spisu
dôkazy. Vyjadril sa tiež k životnému štandardu a správaniu dovolateľky, ktorá žije finančne náročným
životom. Mal za to, že odvolací súd nerozhodol v rozpore so záujmami dcéry, ktorá síce študuje dennou
formou vysokú školu, ale má možnosť privyrábať si brigádnicky. Jej matka s priateľom využíva zariadený

autoservis na vykonávanie opravárenských prác, a tak si zvyšuje svoj príjem. Povinný je presvedčený,
že procesné práva dovolateľky v súdnom konaní neboli žiadnym spôsobom zo strany konajúcich súdov
porušené.

6. Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedla, že s dôvodmi a odôvodnením dovolania

nesúhlasí a navrhla ho zamietnuť. K použitiu metodiky zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR
uviedla, že odvolací súd ju spomenul v závere odôvodnenia rozsudku len na podporu správnosti svojho
tvrdenia a nie ako východisko a základný dôvod rozhodnutia o znížení vyživovacej povinnosti povinného
(bod 25 rozsudku). K zdravotnému stavu povinného uviedla, že povinný relevantným spôsobom
nepreukázal zhoršenie zdravotného stavu do takej miery, ktorá by preukazovala objektívnu nemožnosť

riadne sa zamestnať. Povinný nepožiadal o prehodnotenie zdravotného stavu sociálnou poisťovňou za
účelom zistenia závažnosti jeho zdravotného obmedzenia a možnosti priznania invalidného dôchodku
v čase pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Predložené lekárske správy nepreukazujú také
zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať pracovnú činnosť v jeho obore, prípadne v inom
vhodnom obore. To, že povinný je poberateľom predčasného dôchodku sa neprieči tomu, aby si mohol

nájsť prácu. Povinný nevykonáva žiadne úsilie smerujúce k tomu, aby si svoju vyživovaciu povinnosť
plnil.Zkonaniapovinnéhojezrejmé,žeodchoddopredčasnéhodôchodkusizabezpečilúčelovo,pričom
ďalej pracuje „na čierno” a tiež vykonáva funkciu konateľa a spoločníka spoločnosti O., N..V..Q.. Čo sa
týka majetkových pomerov povinného, resp. jeho príjmu, oprávnená má za to, že nástupom povinného
napredčasnýstarobnýdôchodoksapotencionalitajehopríjmuoprotipredchádzajúcemuobdobiuzvýšila

a jeho reálny príjem je vyšší ako v čase rozvodového konania aj v čase podania návrhu na určenie
vyživovacej povinnosti povinného. Na tomto mieste poukázala na body 68 a 70 rozsudku súdu prvej
inštancie. Konanie povinného možno považovať za účelové s cieľom dlhodobo vzbudiť pred súdom
dojem, že je vážne chorý a že je mu bránené v podnikaní, a to len s úmyslom zbaviť sa vyživovacejpovinnosti.Zlýzdravotnýstavanemožnosťsazamestnaťpovinnýdeklarovalminimálneodrozvodového
konania (od roku 2019), t. j. nejedná sa o nové skutočnosti. Pracovná neschopnosť povinného bola
dočasná (od 28. 11. 2022 do 01. 04. 2024). V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 36/2010-22. Poukázala na to, že rovnaký senát odvolacieho súdu rozhodoval v ten istý
deň o vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenej, ako aj k jej bratovi Z., t. j. súd mal pri rozhodovaní
všetky informácie vrátane existencie dlhu na zročnom výživnom pre syna Z. a informácie o prebiehajúcej
exekúcii. Mala za to, že ak by sa prihliadalo na príjem povinného len zo starobného dôchodku (pričom
má preukázateľne aj ďalší príjem), tento príjem mu postačuje na úhradu výživného, ako aj úhradu

zročného výživného a nie je tu dôvod pre ďalšie zníženie vyživovacej povinnosti povinného. Oprávnená
sa systematicky pripravuje na výkon svojho povolania, nie je schopná sa sama živiť a je stále odkázaná
na rodičov.

7. Povinný v reakcii na vyjadrenie oprávnenej uviedol, že obsahuje množstvo klamlivých informácií
a účelových výkladov. Skutočnosti uvádzané oprávnenou týkajúce sa zdravotného stavu povinného,

lekárskych správ a potencionálnej možnosti sa zamestnať sa nezakladajú na pravde, nemajú oporu v
zákone ani v reálnych možnostiach povinného. Oprávnená neopodstatnene predpokladá a dovoláva
sa pracovnej schopnosti povinného bez zohľadnenia jeho dlhodobo zlého zdravotného stavu. Zotrval
na doposiaľ uvedených tvrdeniach týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, možnosti zamestnať sa,
súčasných príjmov a správania dcéry. Uzavrel, že výživné vo výške 120 eur nepovažuje za primerané,

nakoľko aj takáto výška výživného znižuje jeho životnú úroveň, možnosť zakúpiť si nevyhnutné veci pre
život a v neposlednom rade zabezpečiť si primeranú liečbu na zmiernenie už v súčasnosti chronických
bolestí.

8.Konanievoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaod01.júla2016riadiustanoveniamiCMP.Vzájomný

vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto
zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v § 76 a § 77a obsahujúcich
niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania v posudzovanej
veci; prípustnosť podaných dovolaní bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolania podali účastníci konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že obe dovolania treba zamietnuť.

Dovolania podľa § 420 písm. f) CSP

10. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Obaja dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojich dovolaní z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v
ktorých miera porušenia procesných práv strany (účastníka konania) nadobudla intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f)

CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho
rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).13. Vychádzajúc z obsahu podaných dovolaní (§ 124 ods. 1 CSP), obaja dovolatelia tvrdili, že odvolací
súd sa dopustil porušenia ich práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP tým, že svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a pri rozhodovaní o výške výživného nezohľadnil všetky podstatné

skutočnosti, a to jednak odôvodnené potreby navrhovateľky, a na strane druhej schopnosti, možnosti,
zdravotný stav a majetkové pomery povinného.

14. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
vecipodstatnéaprávnevýznamné(IV.ÚS14/07).Povinnosťouvšeobecnéhosúdujeuviesťvrozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).
V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii

odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46
ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (I. ÚS 243/07).
Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie
musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na
jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako

závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,
I. ÚS 402/08).
14.1. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní
súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

15. Na margo námietky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dovolací súd
konštatuje,žerozhodnutieodvolaciehosúduspĺňakritériápreodôvodňovanierozhodnutívzmysle§393

ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých
prevecpodstatnýchskutkovýchaprávnychotázok.Zobsahupreskúmavanéhorozhodnutiaodvolacieho
súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá
by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho
viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup nemožno považovať za zjavne neodôvodnený či arbitrárny.

Ak aj prípadne nereagoval na absolútne všetky námietky odvolateľa, táto skutočnosť nezakladá vadu
zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože jednoznačne vysvetlil kľúčové dôvody svojho
rozhodnutia.
15.1. V súdenej veci odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I., II. a V., nakoľko po rozhodnutí súdu prvej inštancie nastali nové skutočnosti, ktoré

podstatným spôsobom ovplyvnili pomery na strane povinného. Odvolací súd doplnil dokazovanie
na odvolacom pojednávaní potvrdením Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo 17. 06. 2024,
potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 17. 06. 2024, výsluchom účastníkov
konania a rozpisom platieb výživného. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené
podmienky pre určenie výživného povinného pre oprávnenú, keďže rodič má povinnosť prispievať na

výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Vzhľadom na preukázaný skutočný
stav odvolací súd považoval za dôvodnú súdom prvej inštancie určenú povinnosť prispievať na výživu
oprávnenej výživným vo výške 230 eur mesačne odo dňa 13. 03. 2020 do 30. 11. 2022 s prihliadnutím
na odôvodnené výdavky oprávnenej a možnosti a schopnosti povinného v tom období, avšak do úvahy
musel zobrať skutočnosť, že otec zostal od 28. 11. 2022 do 01. 04. 2024 práceneschopný, pričom za

toto obdobie nepoberal nemocenské dávky, ani dávky v hmotnej núdzi. Od 05. 02. 2023 nastúpil na
predčasný starobný dôchodok, ktorý je jeho jediným príjmom, pričom z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich
zdravotných problémov a nástupu na predčasný starobný dôchodok sa jeho možnosť zamestnať sa
objektívne znížila a nemožno preto ani uplatniť princíp potenciality príjmov. Uvedené zohľadnil tak, že zaobdobieod01.12.2022znížiljehovyživovaciupovinnosťna120eurmesačne.Čosatýkanedoplatkuna
zročnom výživnom, jeho presný výpočet, resp. postup, ako ho odvolací súd vypočítal, uviedol podrobne
v bode 26 rozsudku.

15.2. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného
stavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania.
Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré odvolací súd doplnil. Hodnotiac výsledky tohto
dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane osoby povinnej platiť
výživné (§ 78 ods. 1 zákona o rodine). Súdy v konaní zohľadnili jednak vek a odôvodnené potreby

navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy (denná forma) a nie je schopná sama sa živiť (bod
70 rozsudku súdu prvej inštancie a bod 20 odvolacieho rozsudku), na druhej strane prihliadali na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktorý po rozhodnutí súdu prvej inštancie (26. 10. 2022)
zostal od 28. 11. 2022 do 01. 04. 2024 práceneschopný a od 05. 02. 2023 nastúpil na predčasný
starobný dôchodok. Odvolací súd vysvetlil v bode 25 rozsudku, prečo nemohol (oproti súdu prvej
inštancie) uplatniť princíp potencionality príjmov. Zároveň je zrejmá i výška a druh príjmu povinného

(dôchodok),zktoréhoodvolacísúdnáslednestanovilvýživnénadcéru.Natomtomiestedovolacísúdiba
poznamenáva, že prípadné exekúcie vedené proti povinnému nemožno považovať za zmenu pomerov
podľa zákona o rodine, pretože exekučné zrážky sú len dôsledkom neplnenia si povinností zo strany
povinného na základe rozhodnutia súdu. Odvolací súd sa tiež zaoberal zdravotným stavom povinného
(body 21, 22 odvolacieho rozsudku). V odôvodnení rozsudku uviedol, ako vec právne posúdil a ktoré

zákonné ustanovenia aplikoval (§ 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine).
15.3. Vo vzťahu k námietke otca, že odvolací súd pri určení výšky výživného nesprávne vychádzal
z Metodiky pre výpočet výživného zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR, dovolací uvádza, že
táto nie je opodstatnená, pretože odvolací súd na danú metodiku, ktorá je materiálom odporúčacieho
charakteru, poukázal na zdôraznenie správnosti ním určenej výšky výživného a z jeho argumentácie je

zjavné, že určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu (bod 25 rozsudku).

16. Podľa názoru dovolacieho súdu zároveň vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové
i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. V súdenej veci dovolací súd nezistil v postupe súdov

pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho vyhodnotenia predstavujúce porušenie práva
účastníkov konania na spravodlivý proces. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej
inštancie vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom podľa dovolacieho súdu sa
ustálenéskutkovézáverynejaviaakosvojvoľné.Fakt,žestrana(resp.účastníkkonania)sanestotožňuje
so spôsobom vykonania a vyhodnotenia dôkazov a skutkových okolností, nemôže bez ďalšieho viesť k

záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu (resp. účastníka konania) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

17. Dovolací súd taktiež pripomína, že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového

stavu (resp. v mimosporových konaniach skutočného stavu) sú povolané súdy prvej a druhej inštancie a
nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd
a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole
postupusúdupriprocesejehozisťovania(porovnajI.ÚS6/2018).Vrámcitejtokontrolydovolacísúdsíce
má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní

(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti
v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

18. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti z dôvodu
odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, dovolací súd pripomína, že
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (R 24/2017).

19. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi namietanou vadou

vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd ďalej pristúpil k posúdeniu oboch dovolaní z hľadiska
namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP20. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

21. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

22. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)

splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.
22.1. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny

význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v
dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie
skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o
otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo

na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pritom sama polemika dovolateľa s právnymi
názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia nezodpovedajú
kritériu danému týmto ustanovením (1Cdo/51/2017, 2Cdo/71/2018, 3Cdo/172/2018, 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 6Cdo/128/2017, 7Cdo/99/2018, 8Cdo/169/2018). Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť
ktorého vyvodzuje z tohto ustanovenia, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť

meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje
rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na
mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu (3Cdo/141/2018).
22.2. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky relevantnej podľa § 421 ods. 1 CSP dovolací súd
nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním

riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa; v opačnom prípade
by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa koncepcii
právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania.
22.3. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP).

23. Dovolateľka (navrhovateľka) v dovolaní uvádza, že jej dovolanie je prípustné (aj) z dôvodu, že
pri rozhodovaní o dôležitej právnej otázke sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, čo by zodpovedalo dovolaciemu dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a)
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť

(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.

24. Z obsahu dovolania navrhovateľky (článok 11 a § 124 ods. 1 CSP) však dovolací súd nezistil, akú

právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne.
Dovolateľka v tomto smere argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou zmätočnosti z
dôvodu nesprávneho vyhodnotenia dôvodov rozhodných pre zníženie vyživovacej povinnosti povinného
voči dovolateľke a odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, ktorú v
dovolaní nešpecifikovala. V dovolaní síce poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS

36/2010-22, ktorým bola ako zjavne neopodstatnená odmietnutá sťažnosť sťažovateľa, ktorou napádal
postup okresného súdu a krajského súdu v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletým deťom, avšak závery tohto rozhodnutia nemajú vo vzťahu k súdenej veci (resp. k vymedzeniu
podstatnej právnej otázky) relevanciu. V dovolaní uviedla časť predmetného rozhodnutia týkajúcehosa výživného, ktorá je však citovaním argumentácie z rozsudku okresného súdu. Dovolateľka ďalej
tvrdila, že odvolací súd odignoroval ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej nástup povinného na
predčasný starobný dôchodok ani dočasná práceneschopnosť trvajúca hoc aj dlhší čas, nemôže byť

dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti, ak na takýto postup nie sú splnené objektívne dôvody.
Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľka v rámci dovolania v zásade namietala, že odvolací súd pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti nezohľadnil majetkové pomery otca, jeho schopnosť zamestnať
sa, nezaoberal sa jeho zdravotným stavom a nereflektoval odôvodnené potreby navrhovateľky.
Dovolacia argumentácia sa vo všeobecnosti týkala nedostatkov v odôvodnení napadnutého rozsudku a

nesprávneho vyhodnotenia skutkových okolností posudzovanej veci, resp. nedostatkov vo vyhodnotení
dôkazov. Dovolací súd preto zastáva názor, že takáto dovolacia argumentácia významovo nezodpovedá
požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle §
421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

25. Čo sa týka otca (osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné), ten vyvodzoval prípustnosť

dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia je, že sa týka právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje
rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú: a) odvolací súd riešil
[neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil,
vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov

k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom
založil svoje rozhodnutie], a b) zároveň dovolací súd ešte neriešil.

26. Otec v dovolaní vymedzil právnu otázku, či je hmotnoprávne i procesnoprávne prípustné zníženie
výživného súdom do výšky, ktorá postihuje finančné prostriedky nevyhnutné na uspokojenie bežných

potrieb povinného rodiča, t. j. pri čistom príjme starobného dôchodku 379,70 eur (po odrátaní sumy vo
výške exekučných zrážok z dôchodku od 08. 09. 2023). Z obsahu napadnutého rozsudku však vyplýva,
že odvolací súd takúto otázku vôbec neriešil, a preto možno konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho
súdu ani nezáviselo od jej vyriešenia. Nesprávne právne posúdenie veci namietal aj vo vzťahu k aplikácii
Metodiky pre výpočet výživného zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti SR odvolacím súdom pri

určení výšky výživného. Ani v tomto prípade však nevymedzil právnu otázku v súlade s § 421 ods. 1
písm. b) v spojení s § 432 ods. 2 CSP, pretože odvolací súd na túto metodiku poukázal v bode 25.
svojho rozsudku iba podporne, a to na zdôraznenie správnosti určenej výšky výživného, ku ktorej dospel
po vyhodnotení nových skutkových tvrdení uvádzaných otcom, ktoré nastali po rozhodnutí súdu prvej
inštancie a podstatným spôsobom ovplyvnili pomery na jeho strane. Je tak zrejmé, že uvedená metodika

nebola pri určení výšky výživného odvolacím súdom smerodajná. Možno potom uzavrieť, že právna
otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), nemôže byť považovaná za relevantnú z hľadiska
§ 421 ods. 1 CSP.

27. Dovolací súd záverom konštatuje, že prijatý záver odvolacieho súdu o výške určeného výživného,
ktorý obaja dovolatelia spochybňujú, bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia jedinečných
skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného
hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Jeho záveru z pohľadu primeraného
uplatnenia zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného nemožno nič vytknúť. Skutočnosť, že obaja

dovolatelia so záverom odvolacieho súdu a jeho odôvodnením nesúhlasia, nepostačuje sama osebe
k založeniu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP, ktorého podstatou je nesprávne právne
posúdenie veci, nie prehodnocovanie skutkových záverov a ich relevantnosti vo vzťahu k právnemu
záveru odvolacieho súdu.

28. V kontexte uvedených dôvodov dovolací súd vo vzťahu k obom podaným dovolaniam uzatvára, že
tak dovolanie navrhovateľky, ako aj dovolanie otca uplatnené podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale
nie je dôvodné. Dovolanie navrhovateľky uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a dovolanie otca
uplatnené podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné, nakoľko dovolací dôvod podľa § 421 ods.
1 ani jeden z dovolateľov nevymedzil spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom

na odmietnutie oboch dovolaní podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolaní podľa §
420 písm. f) CSP ale dovolací súd obe dovolania zamietol (§ 448 CSP).29. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453 ods. 1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania, keď nezistil žiaden dôvod
pre aplikáciu výnimky zo zákonom ustanoveného pravidla.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.