Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211416
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124211416.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, C., právne zastúpený : JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka,
so sídlom Na priekope č. 174/13, Žilina, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/
XX, F., právne zastúpený: JUDr. Michal Kováč, advokát, so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, o žalobe

oprávneného dediča na vydanie dedičstva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 41C/93/2024-68 zo dňa 24.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Žilina č. k. 54Pc/47/2024.

2.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanoužalobouvočižalovanémudomáhalvydania
dedičstva. Žalobca doručil súdu dňa 14.02.2025 návrh na prerušenie konania podľa § 164 Civilného
sporového poriadku, ktorý odôvodnil tým, že na okresnom súde je pod sp. zn. 54Pc/47/2024 vedené
konanie o určenie otcovstva A. B., zomr. XX.XX.XXXX po ktorom, ako poručiteľovi, sa žalobca v tunajšej
veci domáha vydania dedičstva. Nakoľko konanie sp. zn. 54Pc/47/20224 bude mať zásadný vplyv

na dedičstvo po zomr. A. B., kedy v prípade úspechu navrhovateľov A. G. a H. G. bude ich otcom
určený práve zomr. A. B., teda obidvaja budú ako deti poručiteľa A. B. oprávnení dediť. Súd prvej
inštancie posúdil, že v konaní sp. zn. 54Pc/47/2024 sa rieši otázka, resp. skutočnosť, ktorá bude mať
zásadný význam pre rozhodnutie v konaní sp. zn. 41C/93/2024, keď v konaní sp. zn. 54Pc/47/2024 sa
navrhovatelia – A. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX domáhajú určenia otcovstva voči
domnelému otcovi A. B., zomr. XX.XX.XXXX (poručiteľovi v konaní sp. zn. 41C/93/2024), pričom vo

veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Legitimácia na podanie žaloby oprávneného dediča na
vydaniededičstvaprotinepravémudedičovipodľa§485ods.1Občianskehozákonníkasvedčílentomu,
kto nebol účastníkom konania o dedičstve, hoci ním byť mal. V danej veci by sa ako žalobcovia mohli
ksúčasnémužalobcovivkonaníovydaniededičstvapripojiťajA.G.aH.G..Vecsp.zn.41C/93/2024tak
bude možné rozhodnúť po ustálení okruhu aktívne a pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietne,
prípadne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
s vysloveným právnym názorom, že o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania má súd prvej
inštancie rozhodnúť až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t. j. v rozsudku vo veci samej. Namietal,
že už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2024 zdôraznil, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia

na podanie predmetnej žaloby, poukazujúc na § 485 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu
dedičského spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 41D/881/2023 je nepochybné, že súd so žalobcomako so zákonným dedičom po poručiteľovi (jeho otcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX)
konal ako s účastníkom dedičského konania. Zdôvodnenie prerušenia konania tým, že v danej veci by
sa ako žalobcovia mohli k súčasnému žalobcovi v konaní o vydanie dedičstva pripojiť aj A. G. a H.

G., nie je v súlade so zmyslom a účelom § 164 CSP a je v rozpore so základnými zásadami civilného
procesu, a to rovnosť zbraní, hospodárnosť a plynulosť konania, kontradiktórnosť konania. Ak by aj A.
G. a H. G. v konaní sp. zn. 54Pc/47/2024 uspeli, nie je zrejmé, či sa budú domáhať svojich dedičských
nárokov v zmysle § 485 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak áno, nič im nebude brániť podať si žalobu
oprávnených dedičov na vydanie dedičstva. K názoru súdu prvej inštancie, že vec sp. zn. 41C/93/2024

bude možné rozhodnúť po ustálení okruhu aktívne a pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania,
žalovaný uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu možno už v súčasnosti posúdiť bez ohľadu na
výsledok konania o určenie otcovstva, pretože tento výsledok aktívnu legitimáciu žalobcu v spore sp. zn.
41C/93/2024vžiadnomsmereneovplyvní.Žalovanýnesúhlasilanisargumentácioužalobcuvnávrhuna
prerušenie konania, že v prípade určenia otcovstva pre A. a H. G. bude prebiehať dodatočné prejednanie
dedičstva. Takéto konanie môže prebiehať len ak sa dodatočne objaví ďalší, v pôvodnom dedičskom

konaní neprejednaný, poručiteľov majetok, a nie ďalší dedičia.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje
za zákonné a vecne správne, zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 21.03.2025 bol vo veci sp. zn.
54Pc/47/2024 vyhlásený rozsudok, ktorým súd určil, že neboh. A. B. je otcom A. a H. G..

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359
CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357
písm. n) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal

uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379
CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako dôvodné.

6. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. Ohľadom § 164 CSP je potrebné uviesť, že ide o fakultatívne rozhodnutie súdu
o prerušení konania. Prerušenie sporového konania podľa citovaného ustanovenia súdom je

odôvodnené v konaniach, v ktorých výsledok konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného
začatého konania. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto „iné“ konanie vecne (skutkovo) súvisí
s konaním, ktoré má byť prerušené, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, z ktorého dôvodu je
vhodné vyčkať na výsledok tohto iného konania. Jedná sa ofakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenia konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Prerušenie konania je na úvahe

súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd je pritom
povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami (vrátane riešenia
tzv. predbežnej otázky). Až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Hlavnými kritériami pre posúdenie
dôvodnosti prerušenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu
v intenciách zásady hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí

súdov o tej istej otázke a hospodárnosť konania. Rozhodujúcim hľadiskom bude zásada hospodárnosti
konania, a preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo.

8. Po preskúmaní spisového materiálu a toho, čo uviedol odvolateľ, dospel odvolací súd k záveru, že
v tomto štádiu konania nie je dôvod na prerušenie konania vedeného

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/93/2024 do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Žilina sp. zn. 54Pc/47/2024. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
uvedené konanie nie je právoplatne skončené, pričom v konaní sp. zn. 41C/93/2024 je možné rozhodnúť
až po ustálení okruhu aktívne a pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania. Odvolací súd má
za to, že v danom prípade je možné riadne pokračovať v konaní bez jeho prerušenia, pretože tu nejde

o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú si súd nie
je oprávnený vyriešiť sám. Rozhodnutie súdu v konaní o určenie otcovstva ďalších subjektov, ktoré
neboli sporovými stranami v tomto konaní (sp. zn. 41C/93/2024), nemá žiaden vplyv na rozhodnutie
súdu prvej inštancie vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné, aby súd na ustálenieokruhu aktívne a pasívne legitimovaných účastníkov v tomto konaní čakal do rozhodnutia súdu v inom
konaní, pričom nedôvodné prerušenie konania zasahuje do práva žalovaného ako účastníka konania na
prerokovanie veci bez prieťahov. Odvolací súd uvádza, že otázkou, ktorá je v tomto konaní podstatná,

je, ako správne uviedol v odvolaní žalovaný, či žalobca (ne)disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na
podanie predmetnej žaloby. Uvedenú otázku je súd prvej inštancie oprávnený vyriešiť sám, bez potreby
vyčkania na právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 54Pc/47/2024, v ktorom, ako už bolo uvedené
vyššie, sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 41C/93/2024,
preto neboli dané dôvody na prerušenie konania podľa § 164 CSP.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak,
že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko v tomto štádiu konania nebol dôvod na jeho
prerušenie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).