Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33Tk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125010217
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hanzlík Šuleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125010217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - 33Tk/1/2025

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Hanzlík Šulekovej
a prísediacich Mgr. Dany Barbaričovej a Mgr. Zuzany Lukács Habdákovej, v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa
§ 14 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21.03.2025, takto

r o z h o d o l :

- 2 - 33Tk/1/2025

r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Želiezovce,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e:
v bode 1)
dňa 17.08.2024 v nočných hodinách o 00,43 hodine na ulici E. F. G. XXXX/XXX v Topoľčanoch, potom,
čo dňa 16.08.2024 v popoludňajších hodinách, na hodoch konajúcich sa na Námestí M. R. Štefánika
v Topoľčanoch, popíjal spolu s poškodenou A. B., pohádali sa a obvinený jej vulgárne a oplzlo nadával,
obvinený sám odišiel a neoprávnene vnikol cez okno do bytu poškodenej A. B. na ulici Pod F. č. XXXX/
XXX v Topoľčanoch, tak, že stúpil na stoličku pod oknom, ktoré bolo vo výške asi 2 metre, potom o 00,46
hodine vyšiel cez uvedené okno z bytu, pričom si z tohto bytu zobral kuchynský nôž s čiernou rúčkou

dlhý asi 30 cm a na bicykli odišiel,
v bode 2)
dňa 17.08.2024 v nočných hodinách krátku po 00,46 hodine potom, čo odišiel z bytu poškodenej v D.,
H. I. J. G. XX fyzicky napadol poškodenú A. B. tak, že keď prechádzal po I. ulici a videl poškodenú A. B.
aj s ich maloletými deťmi, pristúpil k poškodenej A. B., zhodil ju z bicykla, chytil do ruky kuchynský nôž,
ktorý zobral z bytu poškodenej a mal ho v taštičke opásanej okolo pása a opakovanie ju niekoľkokrát
bodol do pravého ramena a do oblasti hlavy, pričom kričal „zabijem ťa, ty kurva špinavá“ a útok viedol

takou intenzitou, že pri ňom došlo k zlomeniu čepele použitého noža, ktorého úlomok o veľkosti cca
12x6 mm zostal zapichnutý v temene hlavy poškodenej, na čo poškodená odpadla na zem, kde ju ešte
najmenej jedenkrát kopol do oblasti tela a z miesta skutku odišiel na bicykli, čím spôsobil poškodenej
A. B. tri rezné rany na ľavej hornej končatine v oblasti ramena, ktoré boli zošité, s dobou liečenia
a práceneschopnosti 10-12 dní, tržné rany na dolných končatinách, ktoré boli zošité, s dobou liečenia
a práceneschopnosti 10-12 dní a ťažké zranenie – bodnú ranu v temennej oblasti hlavy vľavo, s cudzím
telesom v lebečnej klenbe temennej kosti vľavo s krvnou zrazeninou pod pavúčnicou mozgu, ktoré si

vyžiadali operačný zákrok– extrakciu cudzieho telesa z lebky, ktorého špička noža prebodla lebečnú
kosť v celom priemere v temennej časti vľavo bez poškodenia mozgu, pričom tento typ zranenia jespojený s vysokým rizikom poškodenia tvrdej pleny mozgu, likvoru a súčasne s vysokým rizikom infekcie
poranenej oblasti a priľahlých štruktúr, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 42 dní, ktoré v prípade
väčšej intenzity mohlo poškodenej spôsobiť smrť,

t e d a :
v bode 1)
neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu,
v bode 2)

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného
úmyselne usmrtiť, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á c h a l :
v bode 1)
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,
v bode 2)

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14
odsek 1 Trestného zákona.
Za t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno m), písmeno
n) Trestného zákona a zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného

zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, postupom § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a postupom podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22
(dvadsaťdva) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) a § 74 odsek 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému A. B. Trestným

rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/81/2024 zo dňa 30.12.2024, doručeným obžalovanému
dňa 03.01.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti

DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX
škodu vo výške 3.590,15- Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX odkazuje so zvyškom nároku na
náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXXX/XXX, D. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

- 14 - 33Tk/1/2025

Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv 56/24/4400 podanej na Okresný súd
Nitra (ďalej len ,,súd“) dňa 17.02.2025 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B..
Obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2025 urobil vyhlásenie
v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré
mu sú kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu

po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa
ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), e), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne, po
súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu
priznania spáchania skutkov sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že

vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiežz dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu

podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej. Takýmto
postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej
vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne kvalifikované.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím poškodenej A. B., prečítaním zápisnice
o výsluchu svedka K. D. L., čítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov z vyšetrovacieho,

súdneho a pripojených súdnych a priestupkových spisov:
Poškodená A. B., bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedla, že obžalovaného pozná 30 rokov, v roku 2008 začali tvoriť pár. Vzali sa po 10tich rokoch
a rozviedli sa v roku 2017. Majú spolu 3 deti. S obžalovaným prestali spolu žiť v marci 2024.
K spolužitiu s obžalovaným uviedla, že keď nepil, tak sa staral o deti, chodil do roboty. Keď si vypil,
bol agresívny, žiarlivý, bíjaval ju so železnou tyčou, zamkýnal ju doma, nemohla chodiť von, na WC,

nemohla sa pozerať von oknom ani chodiť na balkón. Napádal ju päsťami, pokúšal sa ju znásilniť.
K deťom sa správal dobre, ale keď mal vypité, tak mal voči nim vulgárne narážky. Útoky obžalovaného
voči poškodenej sa začali v roku 2009 a stupňovali sa. V poslednej dobe pil obžalovaný alkohol sústavne
abralakékoľvektabletky(paralen,tabletkynaspanie).Obžalovanýbolzapoškodenú12krátbolzavretý.
Počas doby, ako boli spolu obžalovaný nebol na protialkoholickom liečení.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu
o výsluchu svedka K. D. L. z prípravného konania zo dňa 21.01.2025, kedy po zákonnom poučení
svedok uviedol, že dňa 17.08.2024 v čase približne o 01:00 hod. skončil kontrolnú činnosť súvisiacu
sopatreniaminaDuchonke.BudovuOkresnéhoriaditeľstvaPZvTopoľčanochopúšťalzadnýmvchodom
na ul. K. a pred budovou uvidel v tme stáť osobu mužského pohlavia na bicykli a táto osoba mu uviedla,

že niečo spravila. Obžalovaný mu uviedol svoje meno a na dopyt uviedol, že nôž ostal na mieste. Po
privolaníďalšíchpríslušníkovPolicajnéhozboruobžalovanýzačalspontánnevypovedať,žesvojubývalú
manželku pobodal nožom a že stál pri nej Boh, že sa mu ten nôž zlomil, lebo inak by ju zabil. Potom
začal rozprávať, že keď si tento skutok odsedí, že už má odsedené viac ako 20 rokov, tak že keď sa vráti
z basy, tak tú bývalú manželku pôjde dokončiť a v podstate naznačil rukou v oblasti krku také gesto, že

ju podreže. Z obžalovaného bol cítiť alkohol, sám obžalovaný uviedol, že na trhoch vypil niekoľko pív,
jeho koordinácia bola normálna.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom
pojednávaní znalecké posudky:
K. M. F., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia č. 146/2024 z ktorého

vyplynulo, že poškodená utrpela viaceré zranenia, pričom bodná rana v temennej oblasti hlavy vľavo
s cudzím telesom (nožom) v lebečnej klenbe temennej kosti vľavo s krvnou zrazeninou pod pavúčnicou
mozgu v okolí bodnej rany bola znalcom vyhodnotená ako zranenie ťažké, a v prípade, ak by
bolo spôsobené väčšou intenzitou, mohlo spôsobiť smrť poškodenej. Uvedené zranenie si vyžiadalo
nemocničné ošetrenie poškodenej, operačné liečenie poranenia, kedy sa operačne odstránilo cudzie

teleso (špička noža) z lebky temennej kosti vľavo. V pooperačnom období poškodená absolvovala
niekoľko bolestivých preväzov. Sťažené bolo dodržiavanie osobnej hygieny, nebola doporučená
fyzická záťaž, sledovanie televízora, čítanie, vykonávanie domácich prác, športovanie. Celková doba
obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvala do 42 dní.
K. F. A., znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 68/2024 zo záverov ktorého

súd zistil, že obžalovaný ani v čase spáchania trestného činu, ani po jeho spáchaní netrpel žiadnou
takou duševnou chorobou alebo poruchou, či už prechodného alebo dlhotrvajúceho charakteru, ktorá
by mala významný vplyv na jeho rozpoznávacie o ovládanie schopnosti. Diagnostikovaná bola u neho
kombinovaná závislosť od alkoholu, liekov a prchavých látok a disociálna porucha osobnosti a v čase
skutku prostá alkoholová opojenosť, ktorú si privodil svojvoľne požitím alkoholických nápojov. Ani

závisť, ani porucha osobnosti ale ani prostá ebrieta neovplyvnili forenzne významne jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečnosť
svojho konania pre spoločnosti a svoje konanie mohol ovládať. Obe tieto schopnosti boli zachované.
V súčasnej dobe je obžalovaný schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný je závislý od
viacerých psychoaktívnych látok, alkoholu, liekov (analgetík a benzodiazepínov) a prchavých látok (od

ktorých udáva viacročnú abstinenciu). Jednalo sa u neho o chronickú závislosť v pokročilom štádiu
s depriváciou osobnosti. Užívanie návykových látok malo u obžalovaného vplyv na jeho správanie
a konanie v zmysle alkoholcentrického a drogocentrického správania, kedy je konanie zamerané
prednostne na získanie návykových látok, v jeho prípade alkoholu a liekov. V čase skutku samotnépožitie alkoholu vplývalo na zvýšenú pohotovosť k agresívnym reakciám, nebolo to však forenzne
významné. Požitie analgetík v udávanom množstve nemalo žiaden vplyv na jeho správanie a konanie.
Diagnostikovaná závislosť nemala forenzne významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti

obžalovaného v čase inkriminovaného skutku. Záverom znalkyňa vzhľadom na kombinovanú závislosť
od alkoholu, liekov a prchavých látok u obžalovaného navrhla nariadiť mu ochranné protialkoholické
a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
K. K. N. znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 30/2024 z ktorého
záverov vyplynulo, že intelekt obžalovaného sa nachádza v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti

(mentálnej retardácie ľahkého stupňa) čo mu umožňuje diferencovať, že konanie ktoré mu je kladené
za vinu je konaním protiprávnym a tiež sa jedná o rozumovú úroveň dostatočnú pre porozumenie
trestnému konaniu vedenému voči jeho osobe. Osobnosť obžalovaného je simplexná, vyvíjala
a formovala sa disharmonicky a maladaptívne, nesie rysy abnormnej štrukturácie s dominujúcimi
rysmi emočnej nestability, impulzivity a disociability, vykazuje známky rozvinutej somatopsychickej
závislostiodpsychoaktívnychlátok,vdôsledkudlhoročnéhonadmernéhokonzumu,ktorýmdošlouneho

k celkovému osobnostnému úpadku a sociálno – morálneho otupenia. Afektivita labilná, pohotovosť
k reaktibilitám, v priebehu s prvkami agresivity, aj brachiálneho typu, nedostatočne korigovaná
spätnoväzebnými racionálnymi a behaviorálnymi brzdami, slabo regulujúcimi a usmerňujúcimi jeho
správanie, zamerané na promptné uspokojovanie vlastných, prevažne pudových a apetečných potrieb,
ktoré hrajú prím v jeho ľahkovážnom, nezodpovednom a značnou dávkou orality sýtenom životnom

štýle. Emotivita egocentrická, plochá, s absenciou vyšších (sociálnych, estetických a etických) citov,
neschopná decentrácie a empatie, ľudia, s ktorými je vo vzťahu predstavujú objekty saturujúce jeho
potreby. Adaptibilita a sociabilita insuficientné, nedostatočná citlivosť voči morálnym princípom, ľahko
prestupujúcu hranice či už v podobe konvenčných pravidiel, právnych noriem, ako i v podobe hraníc
základného rešpektu voči inej osobe. Štruktúra osobnosti obžalovaného vykazuje v súvsťažnosti

k inkriminovanému skutku rizikové črty, konkrétne v podobe disociability, impulzivity, závislosti na
psychoaktívnych látkach, nedostatočnej schopnosti poučiť sa z následkov predchádzajúcich deliktov
s násilnými prvkami a z predchádzajúcich justičným postihov. Absentuje schopnosť zažívať vinu, túto
má tendenciu externalizovať (presúvať na niekoho iného, dokonca i na viktímu), ľútosť je schopný
verbálne proklamovať, ale nie reálne emocionálne prežívať, najviac je schopný ľutovať seba. Postojová

a hodnotová orientácie obžalovaného je súladná s jeho osobnosťou, primitívne nastavená, fokusovaná
na uspokojovanie vlastných, či už pudových alebo apetečných potrieb. Proklamovaná prioritná hodnota
– deti, nie je v reále inštalovaná iným spôsobom, ako početným potomstvom, nezaoberá sa ich bazálnym
existenčným zaobstaraním, a ani v minulosti nevynakladal adekvátne úsilie v tomto smere.
Zápisnica o obhliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná dňa 17.08.2024 v čase od 03:00 hod. do 04:00

hod na ulici I. XX, D., elektrický stĺp č. 3/29 a z ktorej súd zistil, že pri vykonávaní prehliadky boli zaistené
stopy: č. 3 časť čepele z noža, č. 4 časť čepele noža, č. 5 čierna plastová rúčka, č. 6 biele pracovné
rukavice.
Zápisnice o vydaní vecí, z ktorých bolo zistené, že obžalovaný, poškodená a K. O. O. dňa 17.08.2024
dobrovoľne v súlade s § 89a odsek 1 Trestného poriadku vydali: tričko nezistenej značky bielej farby

s čierno – sivou vzorovanou potlačou, čierne krátke nohavice zn. Adidas, červeno – čierne tenisky s
bielou podrážkou nezistenej značky, bicykel zn. KENZEL bledomodrej farby (obžalovaný), tričko čiernej
farbysosivýmdrakomačervenýmčínskymnápisom(poškodená)aplastovúnádobkusúlomkomčepele
a časťou tkaniva (MUDr. Gyimesiová).
Odpoveď na žiadosť spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., z ktorej vyplynulo, že zdravotná

poisťovňa si vyčíslila a uplatnila náklady za poskytnutú zdravotnú spravodlivosť, ktorá bola poskytnutá
poistencovi A. B. vo výške 3.590,15 Eur, pričom zároveň uviedla, že náklady nie sú konečné.
Oznámenie a žiadosť o náhradu spôsobenej škody zo dňa 03.02.2025, v ktorej si poškodená A. B.
prostredníctvomsplnomocnencauplatnilanáhradujejspôsobenejškody,ktorájejvzniklaztituluzranení,
ktoré jej boli spôsobené konaním obžalovaného. K výške spôsobenej škody sa vyjadriť nevedela,

nakoľko bola stále v procese liečenia.
Odpis registra trestov, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 12 krát súdne trestaný. Vo
väčšine prípadov sa jednalo o majetkovú alebo násilnú trestnú činnosť. Obžalovanému bol 10 krát
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho 3 krát bol podmienečne prepustený a dvoch
prípadoch mu bol nariadený výkon zvyšku trestu (záznamy 2. a 8. Odpisu registra trestov). V jednom

prípade sa a obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. V dvoch prípadoch bol obžalovanému uložený
podmienečný trest odňatia slobody so stanovením skúšobnej doby, pričom v jednom prípade sa osvedčil
ahľadísananeho,akobynebolodsúdený(záznam1.Odpisuregistratrestov)avdruhomprípademubol
nariadený výkon trestu odňatia slobody (záznam 5. Odpisu registra trestov). Naposledy bol obžalovanýuznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/81/2024 zo dňa 30.12.2024,
právoplatným dňa 17.01.2025 zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2,
odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu

súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný
bol doposiaľ 11 krát priestupkovo postihovaný. V 8mich prípadoch sa jednalo o priestupky páchané
voči poškodenej A. B., pričom sa jednalo o priestupky voči verejnému poriadku a proti občianskemu

spolunažívaniu (priestupky z dní 15.04.2018, 15.04.2020, 24.04.2020, 18.6.2020, 14.02.2024,
21.02.2024, 05.05.2024 a 19.06.2024). V ďalších dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky proti
verejnému poriadku a v jednom prípade o priestupok proti majetku. Za uvedené priestupky bol
obžalovaný potrestaný 3 krát formou napomenutia a pokutami v rozmedzí 10,- až 50,- Eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/81/2024 súd zistil, že Okresný súd Nitra vydal
dňa 30.12.2024 trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný uznaným vinným z prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 03.01.2025 a nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 17.01.2025. Z pripojeného spisu zároveň vyplynul, že obžalovaný dokonal skutok dňa 17.08.2024

a obvinenie mu bolo vznesené dňa 15.11.2024. Obžalovaný nastúpil na výkon trestu dňa 30.01.2025.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 2T/32/2013 súd zistil,
že obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 17.04.2013, právoplatným v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Nitre, sp. z. 1To/51/2013 zo dňa 29.05.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1

písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.12.2012 približne o 18.30 hod. v
Topoľčanoch na Ulici E. F. číslo XXX/XXX v byte číslo XX pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom
nedorozumení fyzicky napadol svoju družku – poškodenú A. G. tým spôsobom, že jej dal facku, následne
ju opakovane udrel päsťou pravej ruky do oblasti tváre, po čom poškodená spadla na zem, kde ku
viackrát kopol ľavou nohou do oblasti chrbta, v dôsledku čoho poškodená A. G. podľa znaleckého

posúdenia utrpela zranenie zmliaždenie tváre v oblasti pravého oka, hrudníka vľavo a pravého kolena
ľahšieho stupňa, tržnú ranku na dolnej pere a zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, ktoré si
podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadovalo liečenie a s tým spojenú práceneschopnosť v trvaní 14
dní.Obžalovanémubolvuvedenejtrestnejveciuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
26 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 2T/93/92 súd zistil, že
obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 18.07.2001 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
2To/140/01 zo dňa 28.09.2001 uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 9 odsek 2 k § 247 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 (v znení zákona č. 399/00
Z. z.) a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením na výkon

trestu do 1. nápravnovýchovnej skupiny.za súčasného zrušenia výroku o treste Rozsudku Okresného
súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/71/1997 zo dňa 22.08.1997.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 1T/71/97 súd zistil,
že obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 22.08.1997, právoplatným dňa 10.10.1997 uznaný vinným zo
spáchania trestného činu krádeže podľa § 247 odsek 1, 2 Trestného zákona, trestného činu krádeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 247 odsek 1 písmeno b) Trestného
zákona, trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
podľa § 182 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 238 odsek 1 Trestného zákona, trestného činu podielnictva podľa § 251 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona a trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 odsek 2

Trestného zákona, a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na
výkon trestu do 1. nápravnovýchovnej skupiny.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 2T/113/2012 súd zistil,
že obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 24.10.2012, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.07.2012 v čase asi o 13:30 hod. v Topoľčanoch
na ulici E. F. G. XXX/XXX, B. L. G. XX po predchádzajúcej slovnej hádke zhodil poškodenú A. G., kľakol
jej na brucho a priložil pod bradu kuchynský nôž s dĺžkou čepele 15 cm, pričom jej povedal „... nepohnisa, dneska ťa zabijem, dnes budeš mŕtva, rána sa nedožiješ...“, čím u poškodenej A. G. vzbudil dôvodnú
obavu o svoj život a zdravie, pričom k zraneniu poškodenej nedošlo. Obžalovanému bol v uvedenej
trestnej veci uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na

výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 1T/4/2016 súd zistil,
že obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 16.03.2016, právoplatným v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 1To/23/2016 zo dňa 03.05.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví spáchaný na chránenej osobe – tehotnej žene a blízkej osobe podľa § 156 odsek 1, odsek

2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1, písmeno b), písmeno c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14.10.2015 približne o 7:30 hodine na ulici E.
F. XXX/XX B. D. napadol svoju manželku – poškodenú A. B. tak, že ako stála poškodená na posteli,
obžalovaný ju udrel železnou tyčou o dĺžke asi 50 cm opakovane do oblasti stehna oboch nôh a členku
pravej nohy, následne ju udrel päsťou do hlavy – do oblasti pravej lícnej kosti a druhýkrát ju udrel päsťou
do čeľuste na ľavej strane tváre, v dôsledku čoho poškodená klesla k zemi, kde ju obžalovaný znovu

udrel kovovou tyčou po pravom členku nohy a kopol ju do ľavej strany brucha, hoci vedel, že poškodená
bola v tom čase tehotná, čím jej spôsobil zranenia – pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy – tváre oblasti
pravej očnice, ľavej strany dolnej čeľuste, pravého stehna s krvným výronom asi 15 x 6 cm pod sedacím
svalstvom, ľavého predkolenia s krvným výronom pod kolenom 15 x 5 cm, v oblasti vonkajšieho členka
pravej dolnej končatiny s krvným výronom 10 x 3 cm s možným pomliaždením prednej brušnej steny

ľahšieho charakteru, vyžadujúce si liečenie po dobu 2 týždňov. Obžalovanému bol v uvedenej trestnej
veci uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený ochranný
dohľad na 1 rok.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 2T/46/2020 súd zistil, že

obžalovaný bol Rozsudkom zo dňa 16.09.2020, právoplatným v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 2To/71/2020 zo dňa 16.12.2020 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 19.06.2020 v čase asi 01,10 hod. v D. H. J. E. F. G. XXX/XXX sa v byte vyhrážal s

nožom v ruke svojej bývalej manželke poškodenej A. B. slovami „zabijem ťa, ty sa rána nedožiješ“, čo
u poškodenej vyvolalo obavu, že obvinený svoje vyhrážky naplní, preto poškodená ušla z bytu von na
nádvorie odkiaľ zo svojho mobilného telefónu privolala políciu. Obžalovanému bol v uvedenej trestnej
veci uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zaradením na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z pripojeného spisu Okresného úradu Topoľčany zn. OU-TO-TO-OVVS-2024/003450 súd zistil, že
obžalovaný bol Rozhodnutím zo dňa 07.05.2024 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno e) v nadväznosti na § 49 odsek 1 písmeno d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, pričom sa jednalo o iné
hrubé správanie voči blízkej osobe bývalej manželke A. B. tým, že dňa 21.02.2024 v čase asi o 10.00

hod. v D. H. J. E. F. G. XXXX/XXX, v byte č. 12, konkrétne v kúpeľni jej vulgárne nadával, že je „kurva“
a dal jej facku a keď spadla na zem, ju škrtil, pričom týmto konaním jej nespôsobil zranenie vyžadujúce
si lekárske ošetrenie. Za uvedené konanie bol obžalovaný potrestaný pokutou vo výške 40,- Eur.
Z pripojeného spisu Okresného úradu Topoľčany zn. OU-TO-TO-OVVS-2024/003451 súd zistil, že
obžalovaný bol Rozhodnutím zo dňa 14.03.2024 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších právnych predpisov, ktorého sa dopustil tým spôsobom, že voči blízkej osobe bývalej
manželke A. B. dňa 14.02.2024 v čase asi o 12.45 hod. na adrese D., E. F. XXXX/XXX, v byte č. 12. na
1. poschodí úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že
ju fyzicky napadol tak, že ju dva až trikrát udrel zavretou päsťou do oblasti tváre a keď následne spadla

na zem, na chrbát, kopol ju do stehna a lýtka pravej nohy a do chrbta, čím jej podľa lekárskej správy
spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v čelovej oblasti a záhlaví, pomliaždenie mäkkých tkanív
chrbta, stehna a predkolenia vpravo a úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým
správaním tým, že jej vulgárne nadával „ty kurva“. Za uvedené konanie bol obžalovaný potrestaný
pokutou vo výške 50,- Eur.

K osobným pomerom obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zabezpečené listinné
dôkazy.
Z Hodnotení obžalovaného Ústavov na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Nitra a Želiezovce
zdní21.10.2024a26.02.2025bolozistené,žeobžalovanýboldoväzbydodanýpríslušníkmiPolicajnéhozboru dňa 18.08.2024 do Ústavu Nitra. Negatívne prejavy v správaní a vystupovaní obžalovaného
zaznamenané neboli, pokyny a príkazy príslušníkov zboru plnil a rešpektoval. Disciplinárne bol
potrestaný 01.10.2024 pokarhaním za ležanie na neustlanom lôžku. Disciplinárne odmenený nebol.

Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných možností v ústave. Obžalovaný je
rozvedený, otcom troch maloletých detí, ktoré sú v starostlivosti matky. Vyživovaciu povinnosť na
deti si nahlásil. Dňa 18.02.2025 bol obžalovaný premiestnený do Ústavu Želiezovce, kde správanie
a vystupovanie má na požadovanej úrovni. Pokyny a príkazy príslušníkov zboru rešpektuje a plné.
Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pre neho vhodných pracovných príležitostí. Do činností

pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty sa zapája. Kontakt
udržiava so sestrou. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Zo Správy o povesti Mesta
Topoľčany zo dňa 25.02.2025 vyplynulo, že obžalovaný nebol na komisii pre sociálne veci, bývanie
a verejný poriadok mestského zastupiteľstva v Topoľčanoch riešený. Zo Správy Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Topoľčanoch zo dňa 03.03.2025 súd zistil, že obžalovaný v súčasnosti nie je trestne
stíhaný. Povesť obžalovaného je primeraná komunite v ktorej žije, čo je vidieť aj na doposiaľ spáchaných

priestupkoch a trestných činoch.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až
odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy, správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, jeho úsilie o náhradu

škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným,
ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne súd uviedol, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach,
najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred
trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia
morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní
trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery
túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne,

t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na
zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach
o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v
ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov a sankcií (§ 33a a § 34 Trestného zákona).
V kontexte vyššie uvedených zásad ukladania trestov súd u obžalovaného prihliadol na nasledujúce

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti:
Podľa § 36 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
keďže z výsluchu svedka K. D. L. vyplynulo, že obžalovaný sa sám dostavil na Okresné riaditeľstvo
policajného zboru v Topoľčanoch a oznámil, že svoju bývalú manželku pobodal nožom, teda oznámil
svoj trestný čin.

Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že obžalovaný pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal
súdu a orgánom činným v trestnom konaní tým, že urobil vyhlásenie o vine na hlavom pojednávaní dňa
21.03.2025, dobrovoľne dňa 17.08.2024 vydal veci dôležité pre trestné stíhanie a podrobne pri svojom
výsluchu v prípravnom konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, čím sa výrazným
spôsobom pričinil o skrátenie súdneho konania bez potreby vykonania rozsiahleho dokazovania.

Súd neprihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona
nakoľko dospel k záveru, že úprimnú ľútosť obžalovaného, ktorý sa opakovane dopustil násilných
trestných činov, a to napriek skutočnosti, mu bol uložený už viackrát nepodmienečný trest odňatia
slobody, nie je možné považovať za dôveryhodnú a nemožno ju z tohto dôvodu prijať ako poľahčujúcu
okolnosť. Súd dal do pozornosti, že obžalovaný je viacnásobným recidivistom, ktorý, v zmysle

záverov znaleckého posudku č. 30/2024 nie je schopný zažívať vinu, ľútosť je síce schopný verbálne
proklamovať, ale nie reálne emocionálne prežívať, najviac je schopný ľutovať seba.
Ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol na skutočnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že
obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek

1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b)
Trestného zákona (21T/81/2024).Súd prihliadol u obžalovaného aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,
keďže obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (oboznámený spis Okresného súdu Nitra, pracovisko
Topoľčany, sp. zn.: TO – 2T/93/92).

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,

uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Uložiť súhrnný trest možno iba v prípade spáchania viacerých trestných činov, z ktorých sa všetky
stali skôr, než bol za ktorýkoľvek z nich vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom
súdu prvého stupňa sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin. Rovnakú povahu ako
odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa má i trestný rozkaz. Účinky odsudzujúceho rozsudku v
zmysle tohto ustanovenia však nastávajú až doručením trestného rozkazu. Uvedený rozsudok musí byť

právoplatný.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/81/2024 bolo zistené, že trestným rozkazom zo dňa
30.12.2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 03.01.2025, právoplatným dňa 17.01.2025, bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený

trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Uvedený trestný čin obžalovaný spáchal dňa 17.08.2024 a Uznesenie o vznesení obvinenia
mu bolo doručené dňa 15.11.2024.
V trestnej veci vedenej pod sp. zn. 33Tk/1/2025 obžalovaný spáchal prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy

podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona dňa
17.08.2024.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku obžalovaný spáchal skôr
(17.08.2024) ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, a to Trestný rozkaz
Okresného súdu Nitra, sp. zn.: 21T/81/2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 03.01.2025.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 437 odsek 1 Trestného zákona, ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného
zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy

zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 182 odsek 2 písmeno a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, odňatím slobody na jeden
rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 poruchu prevádzky
všeobecne prospešného zariadenia.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval sprísňujúce ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona
vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 1T/71/97, ktorým bol
obžalovaný, okrem iných trestných činov uznaný vinným zo spáchania trestného činu poškodzovania a
ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 182 odsek 1 písmeno a), odsek 2
písmeno a) zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody

vo výmere od 1 do 6 rokov a v zmysle § 437 odsek 1 Trestného zákona uvedený trestný čin vykazoval
znaky zločinu.
Podľa § 69 odsek 1 písmeno b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, súd zahladí odsúdenie,
ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny životnepretržite po dobu najmenej päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden
rok.
Súd zároveň ako predbežnú otázku posudzoval, či u obžalovaného nedošlo v prípade uvedeného

odsúdenia (TO-1T/71/97) k zahladeniu odsúdenia, avšak dospel k záveru, že odsúdeného po vykonaní
trestu neboli naplnené podmienky ustanovené § 69 odsek 1, písmeno b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon, nakoľko obžalovaný sa síce dňa 25.06.2006 pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody osvedčil, teda má sa za to, že vykonal trest uvedeným dňom, avšak následne bol
v rokoch 2006, 2010, 2012, 2013, 2016, 2020 a 2024 odsúdený za ďalšiu trestnú činnosť a nie je v jeho

prípade možné konštatovať, že by nepretržite po dobu piatich rokov po výkone trestu odňatia slobody
viedol riadny život.
Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov

a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.
Súd zároveň pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval tzv. asperačnú zásadu upravenú v § 41 odsek 2
Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy (prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona), z ktorých
aspoň jeden je zločinom (obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona), spáchaných dvoma a viacerými skutkami (obžalovaný
najprv v čase o 00.43 hod. neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej a následne, po dokončení tohto

skutku zaútočil na poškodenú v čase 00:46 hod.).
V rámci trestnej sadzby pätnásť až dvadsať rokov, po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle
§ 38 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu, za súčasného zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby
podľa§41odsek2Trestnéhozákonaojednutretinu, ukladalsúdtrestodňatiaslobodyvrámciupravenej
trestnej sadzby šestnásť rokov a osem mesiacov až dvadsaťpäť rokov a za súčasného zrušenia trestu

odňatia slobody v trvaní 1 rok v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/81/2024, pričom súd
ukladal trest v hornej polovici upravenej trestnej sadzby v trvaní dvadsaťdva rokov.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 1 Trestného
zákona, účinného v čase spáchania skutku, kedy s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona nebolo
možné obžalovanému uložiť iný druh trestu, než trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej

sadzby zreteľne prevyšovala osem rokov.
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, mieru závažnosti
priťažujúcich okolností, na osobu páchateľa, následok trestného činu, správanie sa obžalovaného po
spáchaní trestného činu.
Je nutné zdôrazniť, že obžalovaný sa dlhodobo, minimálne od roku 2012, opakovane dopúšťal

verbálnych a fyzických útokov voči jednej a tej istej osobe - poškodenej A. B.. Uvedené vyplynulo
jednak z výpovede samotnej poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa
voči nej od roku 2009 správa agresívne so stupňujúcou sa periodicitou a intenzitou útokov. Táto
výpoveďbolapotvrdenáajradomprečítanýchpripojenýchsúdnychapriestupkovýchspisov.Obžalovaný
bol dvakrát odsúdený za násilné trestné činy spáchané na poškodenej (pripojené spisy Okresného

súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO – 2T/32/2013, sp. zn. TO – 1T/4/2016), pričom jeho
konanie spočívalo vo fyzických útokoch na poškodenú, kedy poškodenej pod vplyvom alkoholu dával
facky, udieral ju päsťami do tváre, kopal do oblasti chrbta, udieral ju železnou tyčou, kopal ju do
brucha v čase, kedy poškodená bola tehotná. Uvedenými konaniami spôsobil obžalovaný poškodenej
mnohopočetné zlomeniny a pomliaždeniny. Obžalovaný bol zároveň dvakrát odsúdený za nebezpečné

vyhrážanie poškodenej A. B. (pripojené spisy Okresného súdu Nitra – pracovisko Topoľčany sp. zn. TO
– 2T/113/2012, sp. zn. TO – 2T/46/2020), spočívajúce vo vyhrážaní sa smrťou poškodenej za použitia
noža. Všetky tieto skutky obžalovaného rezultovali v uložení trestov odňatia slobody v celkovej výške
7 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný sa zároveň celkovo dopustil 8mich priestupkov smerovaných taktiež
voči tejto poškodenej spočívajúcich v škrtení, fackaní, udieraní päsťou, kopaní, vulgárnom nadávaní

a celkovom znepríjemňovaní života poškodenej.
Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom, ktorý zároveň
trestnú činnosť smeroval voči konkrétnemu subjektu (poškodenej) či už vo forme verbálnych alebo
fyzických atakov s jednoznačne gradujúcou sa tendenciou.Zároveňzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeknedokonaniutrestnéhočinunedošlozdôvodu,žeby
obžalovaný upustil sám, dobrovoľne a z vlastnej vôle od konania, ktoré smerovalo k dokonaniu trestného
činu, alebo preto, že by nechcel ublížiť svojim maloletým deťom, ktoré, je nutné poznamenať, boli priamo

prítomné pri skutku, ale výlučne preto, že sa mu zlomil nôž, ktorým útočil na poškodenú. Tento záver
súdu vyplynul aj z výpovede svedka L., ktorý uviedol, že obžalovaný mu uviedol, že stál pri poškodenej
Boh, že sa mu zlomil nôž, inak by to dokonal. O tejto skutočnosti nemá súd pochybnosti aj s ohľadom na
ďalšie vyjadrenie obžalovaného pred svedkom L.: „keď si tento skutok odsedí, že už má odsedené viac
ako 20 rokov, tak že keď sa vráti z basy, tak tú bývalú manželku pôjde dokončiť a v podstate naznačil

rukou v oblasti krku také gesto, že ju podreže.“.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak, súd pristúpil k ukladaniu trestu obžalovanému
v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere dvadsaťdva rokov a to za účelom generálnej
a individuálnej prevencie, najmä ochrany spoločnosti a poškodenej, vzhľadom na to, že odsúdený
všetky svoje útoky smeroval voči nej; zabránení obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a to
s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu vraždy v štádiu pokusu, na predchádzajúcu

kriminálnu a priestupkovú minulosť obžalovaného (celkovo 12 záznamov v Odpise registra trestov
a 11 záznamov vo Výpise z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov), ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu zameraného na jeden a ten
istý predmet útoku – poškodenú A. B., a v neposlednom rade aj prevýchovy obžalovaného, pretože
predchádzajúcich desať nepodmienečných trestov odňatia slobody a dva podmienečné tresty odňatia

slobody, z ktorých v jednom prípade mu bol výkon trestu odňatia slobody nariadený, jednoznačne nemali
na neho žiadny prevýchovný vplyv, keďže po každom „odsedenom“ treste pokračoval v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, odradenia iných od páchania trestných činov. Zároveň takto uložený trest odňatia
slobody dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, pričom podľa názoru
súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovaného iba tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv aj na jeho pracovnú činnosť, na rodinu a blízke osoby.
Na základe všetkých vyššie uvedených úvah súd nevyužil svoje moderačné oprávnenie uvedené v §
39 odsek 5 Trestného zákona a obžalovanému, ktorý spravil vyhlásenie o vine neuložil trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd pri ukladaní trestu zároveň zisťoval, či existujú dôvody na tzv. mimoriadne zníženie trestu podľa

§39 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona totiž možno
mimoriadneznížiťtrestsprihliadnutímbuďnaokolnostiprípadualebonapomerypáchateľa.Obžalovaný
bol uznaný za vinného z násilného trestného činu spáchaného na svojej bývalej manželke a teda
niet žiadneho ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý tak obžalovaný konal. Súd neakceptuje žiadnu
formu násilia páchaného na ľuďoch a pokiaľ sa takéto násilie preukáže, je nevyhnutné ho trestať

v zmysle trestnoprávnych noriem. Súd mal teda za to, že na strane obžalovaného neexistujú žiadne
mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Do úvahy tak
teoreticky prichádzalo len mimoriadne zníženie trestu s prihliadnutím na pomery páchateľa. Tu však
treba uviesť, že v konaní pred súdom (na hlavnom pojednávaní) nebol vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý
by preukazoval mimoriadnosť (výnimočnosť) pomerov na strane obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým

by uloženie trestu v zákonom určenom rozpätí bolo pre neho neprimerane prísne a pre zabezpečenie
ochrany spoločnosti nadbytočné.
Súd teda pri ukladaní trestu neaplikoval ani ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona.
K žiadosti obžalovaného, aby súd pri ukladaní trestu bral ohľad na jeho vek a ukladal trest, aby sa
mohol ešte postarať o jeho deti súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 30/2024, kedy znalkyňa

uviedla, že proklamovaná prioritná hodnota – deti, nie je v reále inštalovaná iným spôsobom, ako
početným potomstvom, pričom obžalovaný sa nezaoberá ich bazálnym existenčným zaobstaraním, a
ani v minulosti nevynakladal adekvátne úsilie v tomto smere. Uvedený záver potvrdzuje aj posledné
odsúdenie obžalovaného (21T/81/2024), kedy obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138

písmeno b) Trestného zákona, kedy po dlhší čas (od 16.04.2018 do 17.08.2024) si neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného (svoje dve maloleté deti). Z uvedených dôvodov tvrdenia obžalovaného súd
vyhodnotil ako účelové s cieľom zabezpečiť pre seba čo najnižší trest.
Pri rozhodovaní o spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska
vonkajšej diferenciácie súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude najlepšie zaručená

v maximálnom stupni stráženia, do ktorého z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu má byť v
zmysle § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obligatórne zaradený.Ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie súd obžalovanému uložil ústavnou formou,
nakoľko toto bolo potrebné podľa znaleckého psychiatrického dokazovania obžalovanému uložiť
(znalecký posudok č. 68/2024).

Keďže súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, bolo taktiež nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 76 odsek 1 Trestného zákona a uložiť
obžalovanému ochranný dohľad, ktorého časový rozsah súd určil podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona
na dva roky, berúc do úvahy povahu skutku a výmeru uloženého trestu. Na prehĺbenie výchovného
pôsobenia bude povinnosťou obžalovaného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať

potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených
lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Ako vyplynulo z dokazovania, časť čepele noža, čierna plastová rúčka noža, 4 plastové rukavice, ktoré
boli zaistené pre ohliadke miesta činu dňa 17.08.2024 a plastová nádobka s úlomkom čepele, ktorá bola
vydaná K. O. O. a sú nepatrnej hodnoty a z uvedeného dôvodu o ich zničení bude v súlade s § 98 odsek
3 Trestného poriadku rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko bicykel zn. F., biele tričko, krátke nohavice, tenisky, ktoré boli obžalovaným vydané dňa
17.08.2024 a tričko čiernej farby, ktoré bolo poškodenou vydané dňa 17.08.2024 nie sú potrebné
pre ďalšie konanie a neprichádzalo do úvahy prepadnutie alebo zhabanie, budú po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej vrátené v súlade s § 97 odsek 1 Trestného poriadku.
Súd uložil obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu spôsobenú

poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá bola poškodenou spoločnosťou
riadne a včas uplatnená a vyčíslená v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami vo výške
3.590,15,- Eur, pričom výška škody bola aj bez pochybností preukázané.
Súd odkázal poškodenú A. B. s celým nárokom na náhradu škody a poškodenú spoločnosť DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces, nakoľko by bolo treba

na rozhodnutie o povinnosti nahradiť škody (zvyšnú časť nároku) vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

- 2 - 33Tk/1/2025

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.