Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222010777
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222010777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
apríla 2025, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28.11.2024, sp.
zn. K2-4T/35/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 285 písm. a) Tr. por. o s l o b o d z u j obžalovaného A. B. C., nar.
XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., E. F. X spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný
ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, ktorého
sa mal dopustiť tak, že

dňa 12.10.2020 v čase okolo 23.55 hod. v priestoroch vestibulu G. H. na ul. A. I. X J. D. prechovával

u seba bielu kryštalickú látku v 2 igelitových sáčkoch o hmotnosti 0,83 g (830 mg) s obsahom kokaínu
a priemernou koncentráciou 60,9 % hmotnostných kokaínu obsahujúci 505 mg absolútneho kokaínu
a o hmotnosti 0,42 g (420 mg) s obsahom kokaínu a priemernou koncentráciou 61,7 % hmotnostných
kokaínu obsahujúci 259 mg absolútneho kokaínu, z ktorej by bolo možné pripraviť celkom minimálne 12
obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá látka je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do II. skupiny
omamných látok,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 28.11.2024, sp. zn. K2-4T/35/2022, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 15.1.2025, sp. zn. K2-4T/35/2022 uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu
neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods.3 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 12.10.2020 v čase okolo 23.55 h v priestoroch vestibulu G. H. na ul. A. I. X J. D. prechovával u

seba bielu kryštalickú látku v 2 igelitových sáčkoch o hmotnosti 0,83 g (830 mg) s obsahom kokaínu
a priemernou koncentráciou 60,9 % hmotnostných kokaínu obsahujúci 505 mg absolútneho kokaínu a
o hmotnosti 0,42 g (420 mg) s obsahom kokaínu a priemernou koncentráciou 61,7 % hmotnostných
kokaínu obsahujúci 259 mg absolútneho kokaínu, z ktorej by bolo možné pripraviť celkom minimálne 12obvyklejednorazovýchdávokdrogy,ktorálátkajevzmyslezákonaNRSRč.139/1998Z.z.oomamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do II. skupiny
omamných látok.

Za to uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., § 36 ods. 1 písm. j), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré následne
prostredníctvom obhajcov aj písomne odôvodnil.

V dôvodoch podaného odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. J. D. poukázal na to, že rozsudok,

jeho odôvodnenie a závery považuje za nesprávne, nelogické, formálne a nezrozumiteľné. Skutok ako
je opísaný v rozsudku, nie je a nemôže byť trestným činom neoprávneného prechovávania omamnej
a psychotropnej látky. Nová samosudkyňa ignorovala realizáciu zákonného procesného postupu. Jej
konaním na hlavnom pojednávaní došlo k viacnásobnému flagrantnému porušeniu jeho obhajobných
práv. Nesprávnym postupom súdu bolo preukázateľným spôsobom porušené základné právo na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a základné právo na obhajobu podľa čl. 50 ods.3 Ústavy SR, ako
aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 a 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Celé napádané rozhodnutie je poznačené jednostrannosťou, zásadnými
procesnými pochybeniami, neobjektivitou, nelogickými konštrukciami uvedenými v jeho odôvodnení
a je v ňom možné aj identifikovať a zaznamenať prvky uponáhľaného rozhodnutia, a to za každú

cenu.Rozsudkuchýbapresvedčivéodôvodnenie.Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiaakosúčasť
základného práva na súdnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
veci podstatné a právne významné. Je povinnosťou súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
dôkazovými návrhmi strán. Rozsudok v odôvodnení neobsahuje relevantné úvahy, ktorými sa súd riadil

pri ustálení jeho viny. Nie sú v ňom uvedené logické a nespochybniteľné argumenty, pre ktoré ho súd
uznal za vinného.

V ďalšom upriamil pozornosť na skutočnosť, že odvolací súd musí napádaný rozsudok v celom rozsahu
zrušiťanáslednehospodobžalobyoslobodiťzdôvodu,ževrámcidokazovanianahlavnompojednávaní

nebol zákonným spôsobom vykonaný, resp. produkovaný relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že
konanie,ktoréjemunedôvodnepripisované,bybolotrestnýmčinom.Opisskutkutamuvedenýnemánič
spoločné s reálnym priebehom skutkového deja. Záver súdu, ktorý stotožnil jeho osobu ako páchateľa
úmyselného trestného činu je chybný, nesprávny a nelogický. Spáchanie trestného činu od samého
začiatku konania popieral. Svoj postoj nikdy účelovo nekorigoval. Napriek tomu je neospravedlniteľné

a neakceptovateľné, ak mestský súd úplne rezignuje na svoje základné povinnosti a v rozsudku sa
nevyrovná so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby nadriadený súd podľa § 321 ods.1 písm. a), b), c), d, e)
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr. por. ho rozsudkom spod obžaloby v plnom

rozsahu oslobodil.

V písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku prostredníctvom obhajcu prof. JUDr. K.
B. poukázal na to, že v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku
došlo k viacerým zásadným porušeniam zákona zakladajúcich podstatnú vadu tohto konania, ktoré

svojimi účinkami postihujú aj napadnutý rozsudok. Namieta predovšetkým nezákonnosť v konaní, ktoré
bezprostredne predchádzalo napadnutému rozsudku, ktorá spočíva v tom, že v priebehu realizácie
rekognície osoby podľa fotografií dňa 28.5.2021 bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods.10,
ods. 12 Tr. por., v spojení s ustanovením § 126 ods.1, ods.2 Tr. por. Z citovaného ustanovenia
§ 126 ods.1 Tr. por. vyplýva explicitná požiadavka, aby pred samotnou – vlastnou rekogníciou –

znovupoznávaním, znovupoznávajúca osoba stotožňovanú osobu opísala, a až potom sa má pristúpiť
k vlastnému stotožneniu, čo možno spoľahlivo vyvodiť, s uplatnením jazykového výkladu, z dikcie
označeného ustanovenia „vyzve sa obvinený, aby ju opísal, až potom sa mu má osoba ukázať“.
V danom prípade, z obsahu zápisnice o rekognícii podľa fotografie zo dňa 28.5.2021 nevyplýva, abyvyšetrovateľ pred samotnou realizáciou rekognície zrealizoval aj výsluch znovupoznávajúcej osoby
(svedka L. K.), ktorý by bol tematicky zameraný na získanie opisu stotožňovanej osoby, osobitne na
získanie špecifických znakov zovňajšku stotožňovanej osoby, v dôsledku čoho predmetná rekognícia

nespĺňa procesné (zákonné) požiadavky na jej realizáciu indikované v ustanovení § 126 ods.1 Tr.
por. Navyše, rekognícia vykazuje aj ďalšie procesné vady zohľadňujúce podstatné vady konania, ktoré
bezprostredne predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, ktoré predovšetkým spočívajú v tom, že
vyšetrovateľ predmetnú rekogníciu vykonal podľa fotografii osoby, bez toho, aby na takýto postup bol
relevantný dôvod.

V ďalšom poukázal na to, že policajt realizujúci predmetné zaistenie veci podľa § 21 ods.1 zákona NR
SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, priebeh tohto zaisťovacieho
úkonu nezdokumentoval procesne predpísaným spôsobom a zároveň nezabezpečil celistvosť (integritu)
zaistených vecí, pred možnou dodatočnou manipuláciou s týmito vecami, keď zaistené veci neopatril
úradnou uzáverou, a teda namietaný postup policajta pri zaisťovaní predmetných veci podľa § 21

ods.1 zákon č. 171/1993 Z.z. vzbudzuje dôvodné pochybnosti o obsahu zaistených vecí, teda či obsah
zaistených vecí policajtom postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o Policajnom zbore
je identický s obsahom vecí následne predložených na znalecké skúmanie znaleckému ústavu, čo
zásadným spôsobom determinuje validitu právnych záverov o existencii obligatórneho pojmového znaku
objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, spočívajúci „v zadovážení a prechovávaní omamnej,

resp. psychotropnej látky“ podľa § 171 ods.1, ods.3 Tr. zák. Napokon, namietaná nezákonnosť v konaní,
ktorébezprostrednepredchádzalovydaniunapadnutéhorozsudkuspočívavtom,žepolicajnáhliadkauž
v čase svojho výjazdu na miesto nálezu predmetných 2 sáčkov s bielou kryštalickou látkou, disponovala
dôvodným podozrením, že obsahom predmetných sáčkov môžu byť omamné, resp. psychotropné látky,
a preto po príchode na miesto nálezu mala svoj postup prispôsobiť požiadavkám Trestného poriadku

adresovaným verejným autoritám na účely vyšetrovania trestnej činnosti, a teda v prípade, že sa
predmetné 2 sáčky s bielou kryštalickou látkou nachádzali na dlážke vestibulu študentského domova,
mali predmetné veci zaistiť procesným postupom podľa § 154 ods.1 Tr. por., teda vykonať obhliadku
miesta trestného činu, resp. podľa § 101 Tr. por. vykonať prehliadku iných priestorov a pozemkov, resp.
v prípade, že predmetná vec v čase ich príchodu sa nachádzala už vo fyzickej dispozícii niektorej z osôb,

ktoré sa nachádzali na mieste nálezu, mali uplatniť procesný postup podľa § 89a Tr. por., teda vyzvať
takúto osobu, aby im predmetnú vec dôležitú pre trestné konanie vydala, nakoľko predmetná vec nebola
vyhľadaná pri výkone ich služobnej činnosti ako derivát tejto činnosti. Pokiaľ privolaná policajná hliadka
pri zaisťovaní predmetných vecí dôležitých pre trestné konanie nepostupovala s využitím zaisťovacích
inštitútov podľa § 89a Tr. por., resp. § 101 Tr. por., ale predmetné veci zaistila postupom podľa § 21

ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z., nepostupovala zákonným spôsobom.

Rovnako policajt realizujúci zaistenie obrazovo-zvukového záznamu dokumentujúceho miesto trestného
činu, v čase obstarávania predmetného obrazovo – zvukového záznamu disponoval dôvodným
podozrením, že obsahom predmetných zaistených vecí môžu byť omamné, resp. psychotropné látky,

a preto svoj ďalší procesný postup mal prispôsobiť požiadavkám Trestného poriadku adresovaným
verejným autoritám na účely vyšetrovania trestnej činnosti, a teda v prípade, že predmetný obrazovo –
zvukový záznam kauzálne súvisel s vyšetrovaním, mal tento obrazovo-zvukový záznam zaistiť na účely
dokazovania procesným postupom podľa § 89a Tr. por.

V ďalšom uviedol, že namietaná nejasnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových zistení, postihuje
tzv. ťažiskové skutkové okolnosti tvoriace konštrukciu skutku napadnutého rozsudku. Z napadnutého
rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa deklarované skutkové zistenia založil na základe výpovede
svedkov L. K., H. C., M. K.. S prezentovanými zisteniami a závermi, ku ktorým dospel prvostupňový
súd v napadnutom rozsudku sa nestotožňuje. Skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete a ich

odôvodnenie v napadnutom rozsudku trpia v dôsledku nedostatočne vykonaného zváženia všetkých
okolností prípadu viacerými závažnými rozpormi a medzerami, na podklade čoho nemožno označiť
súdom prvého stupňa formulované skutkové zistenia za logicky udržateľné. V podstatných častiach
sa javia ako neúplné a opomínajúce viacero pre objasnenie skutkového stavu veci dôležitých okolností,
ktoré nemajú odraz ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedené je potom v prirodzenom rozpore

s vyššie uvedeným obsahom ustanovenia § 168 ods.1 a nasl. Tr. por.

Podľa napadnutého rozsudku bol riadne stotožnený na základe záznamu z kamerového systému
umiestneného v študentskom domove. Z napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, kto a akýmspôsobom (s využitím akého dôkazného prostriedku) mal byť stotožnený ako osoba, ktorá je
zaznamenaná na predmetnom obrazovom zázname. Predmetný obrazový záznam je len prostriedkom
naprípadnéstotožnenieurčitejosoby,svyužitíminýchdoúvahyprichádzajúcichdôkaznýchprostriedkov

(napr.znaleckédokazovanie;rekognícia),ktorévšakvdanomprípadevyužiténeboli,apretostotožnenie
osoby na základe obrazového záznamu nemôže byť vecou autonómnej úvahy konajúceho súdu. Navyše
predmetný obrazovo — zvukový záznam nie je opatrený dátumom ani časovou pečiatkou, na základe
ktorých by bolo možné usudzovať kedy bol predmetný záznam vyhotovený, a tým ho priradiť k dobe
predmetného skutku.

Rovnako sa nestotožňuje so simplexným záverom, že na základe obsahu svedeckých výpovedí L.
K., H. C. a M. K. sa podarilo spoľahlivo objektivizovať (skutkovo ustáliť), že pri odchode zo ŠD mu
vypadli dva sáčky s bielou kryštalickou látkou (teda, že prechovával predmetnú látku), ktorá následne
mala byť procesným postupom policajta podľa § 21 ods. 1 z. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
zaistená, a v rámci znaleckého skúmania identifikovaná ako omamná látka (heroín). V tejto súvislosti

z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe obsahu ktorej z referovaných svedeckých výpovedí
skutkovo ustálil, že osobe, ktorá je zaznamenaná na predmetnom obrazovom zázname, pri odchode zo
študentského domova vypadli z vrecka 2 sáčky s bielou kryštalickou látkou. Opak je pravdou, z obsahu
predmetných svedeckých výpovedí vyplýva, že registrovali vypadnutie iba „jedného sáčka s bielym
práškom” (svedkyňa H. C. - s. 7 zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 20.06.2023; svedok M. K. - s.

9 a 10 zápisnice z hlavného pojednávania z toho istého dňa). Z uvedených dôvodov predmetné skutkové
zistenie deklarované súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku je v rozpore s obsahom označených
dôkazov, pričom počet sáčkov s bielou kryštalickou látkou, ktoré mali vypadnúť podozrivej osobe pri jej
odchode zo študentského domova nadobúda na význame v korelácii s obsahom Potvrdenia o zaistenej
veci zo dňa 13.10.2020, vydaného podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z., z obsahu ktorého okrem

iného vyplýva, že príslušník polície: práp. M. C. L. prevzal predmet č. 1 a č. 2: Plastové vrecko s bielou
kryštalickoulátkoutak,žeprevzaldvevreckáskryštalickoulátkou,ktorábolazaistenáosobeL.K..Vtejto
súvislosti potom vyvstáva skutková diskrepancia medzi počtom sáčkov (vreciek), ktoré mali vypadnúť
podozrivej osobe pri jej odchode zo študentského domova a počtom sáčkov, ktoré mali byť zaistené
osobe L. K., podľa obsahu predmetného Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 13.10.2020. Z napadnutého

rozsudku však nie je zrejmé, či ak áno, akým spôsobom sa súd prvého stupňa vysporiadal s touto
zásadnou skutkovou diskrepanciou.

Rovnako z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s
diskrepanciou pokiaľ ide o manipuláciu s predmetnými sáčkami po odchode podozrivej osoby zo

študentského domova, keď svedkovia L. K., M. K. a H. C. tvrdili, že s nimi nikto nemanipuloval do
príchodu polície, avšak z obsahu Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 13.10.2020 vyplýva, že predmetné
2 vrecká s bielou kryštalickou látkou (ako predmet č. 1 a č. 2) boli zaistené osobe L. K. postupom
podľa § 21 ods. 1 z. č. 171/1993 Z.z., pričom predmetné potvrdenie o zaistení veci je signované tak
policajtom, ktorý predmetné zaistenie realizoval, ako aj osobou, ktorej tieto veci boli zaistené, pričom

prevzatie predmetnej zaistenej veci od osoby L. K. potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom
pojednávaní aj svedok M. C. L.. V tejto súvislosti potom vyvstáva absolútne legitímna otázka a dôvodná
skutková pochybnosť, ako mohol svedok L. K. vydať vec, resp. ako mu mohla byť zaistená predmetná
vec postupom podľa § 21 ods. 1 z. č. 171/1993 Z.z., pokiaľ túto vec pred jej vydaním - zaistením nemal
vo svojej fyzickej (faktickej) dispozícii. Rovnako vyvstáva logická otázka a dôvodná pochybnosť aj vo

vzťahu k počtu „vypadnutých” a „zaistených” sáčkov (jeden sáčok vypadnutý oproti dvom zaisteným),
a teda ako mohol vydať svedok L. K. policajtom 2 sáčky, keď podozrivej osobe vypadol len 1 sáčok.

V konečnom dôsledku z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku vysporiadal s absenciou dokumentácie priebehu a výsledku realizovaného zaisťovacieho

úkonu - zaistenia veci podľa § 21 ods. 1 z. č. 171/1993 Z.z., ako aj absenciou technického zaistenia
celistvosti (vecnej integrity) zaistených vecí, vo forme ich úradnej uzávery (prelepenie páskou s
vyznačeným čiarovým kódom zo systému EVIDENCE), teda zaistenia celistvosti (vecnej integrity)
obsahu zaistených vecí od momentu, kedy tieto mali vypadnúť podozrivej osobe z vrecka, do momentu
znaleckého skúmania a komisionálnej likvidácie, rovnako nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal

so zisteniami a závermi vypracovaných znaleckých posudkov z odvetvia kriminalistickej biológie a
kriminalistickej genetickej analýzy, ako aj z odvetvia daktyloskopie, podľa ktorých nebola zistená
zhoda profilu DNA biologického materiálu zaisteného PE vrecka s konkrétnou osobou a rovnako na
predmetnom PE vrecku neboli zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy. Je toho názoru, že zistenia azávery referovaných znaleckých posudkov vyznievajú v jeho prospech. V tejto súvislosti potom vyvstáva
logická otázka a dôvodná skutková pochybnosť, ako je objektívne možné, že na PE vreckách (obsah
ktorých tvorili omamné látky) sa nenachádzali žiadne, osobitne jeho biologické a daktyloskopické stopy,

pokiaľ je pravdou, že predmetné vrecká mal vo svojej dispozícii, a že tieto mu mali vypadnúť na zem
po tom, čo s nimi manipuloval.

Vzhľadom na namietané podstatné chyby konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzali,
ako aj vzhľadom na namietanú nesprávnosť a neúplnosť deklarovaných skutkových zistení, ktoré

postihujú tzv. ťažiskové skutkové okolnosti, neobstoja potom ani súdom prvého stupňa deklarované
právne závery, že konaním, ktoré mu je kladené za vinu v napadnutom rozsudku, naplnil všetky
ustanovené obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu (prečinu) neoprávneného
prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

V ďalšom poukázal na článok 49 Ústavy Slovenskej republiky, článok 7 ods.1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj ustanovenie § 8 Tr. zák. a § 19 ods.1 Tr. zák.

V tejto súvislosti je toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebolo zákonným spôsobom preukázané,
kto je subjektom, teda páchateľom predmetného trestného činu, podľa § 8 v spojení s ustanovením
§ 19 ods. 1 Tr. zák., nakoľko totožnosť osoby, ktorá mala predmetnú omamnú látku neoprávnene

prechovávať, bola objektivizovaná výlučne na základe nezákonného dôkazu, vo forme realizovanej
rekognície osoby podľa fotografií, resp. na základe obstaraného obrazovo-zvukového záznamu, podľa
všetkýchokolnostízpriemyselnejkameryumiestnenejvštudentskomdomove,ktorývšaksámosebenie
je dôkazom o identite osoby, ktorá je na ňom zaznamenaná, ale má povahu potenciálneho prostriedku
a identifikáciu takejto osoby, prostredníctvom znaleckého skúmania, resp. s využitím iného do úvahy

prichádzajúceho dôkazného prostriedku, pričom konajúci súd nie je kompetentnou autoritou, ktorá by
na základe oboznámenia sa s obsahom obrazového záznamu, mohla takéto stotožnenie zrealizovať.

Záverom poukázal na to, že výrok o vine musí byť výrazom celkom jednoznačného, nesmú existovať
žiadne dôvodné pochybnosti nevzbudzujúceho záveru, že práve obžalovaný sa dopustil skutku

uvedeného vo výroku rozsudku, a tento skutok vykazuje znaky niektorého trestného činu uvedeného v
osobitnej časti Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ale predovšetkým vzhľadom na objektívnu nemožnosť dodatočne
odstrániť namietanú nezákonnosť v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, ktorá

nadobúda charakter podstatnej vady konania navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd,
podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa ustanovenia
§ 322 ods. 3 Tr. por. v spojení s ustanovením § 285 písm. a) Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že ho
oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu

neoprávnenéhoprechovávaniaomamnejapsychotropnejlátkypodľa§171ods.2,ods.3Tr.zák.,pretože
neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku v malom množstve.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd tento záver oprel o zápisnicu
o rekognícii zo dňa 28.5.2021, o výpovede svedkov L. K., H. C., M. K., ktorí v rámci svojich výpovedí

v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom podrobne a takmer zhodne popísali priebeh incidentu,
ako aj skutočnosti, ktoré mu bezprostredne predchádzali. Zhodne uviedli, že vnímali ako obžalovanému
pri odchode zo ŠD vypadli z vrecka 2 sáčky s bielou kryštalickou látkou, ako aj o kamerový záznam
z kamerového systému umiestneného v študentskom domove, kde je obžalovaný riadne stotožnený.Záverom poukázal na to, že obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne iné podstatné skutočnosti,
okrem skutočnosti, že nie je užívateľom drog, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, avšak to pre nevinu
obžalovaného nemá význam vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle podanej obžaloby je obžalovaný

trestne stíhaný za prechovávanie omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku
obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo THC v malom množstve.

Odvolací súd sa však s týmto právnym záverom prvostupňového súdu nestotožňuje a uvádza, že
v posudzovanej veci došlo pri vykonávaní a hodnotení dôkazov prvostupňovým súdom k takým

pochybeniam a nezákonnostiam, ktoré vo svojom súhrne rezultovali v jeho nesprávne skutkové a právne
závery a to jednak v ustálení počtu sáčkov s bielou kryštalickou látkou, ktoré mali vypadnúť z vrecka
podozrivej osoby, v stotožnení osoby páchateľa a v procesnom postupe policajta pri zaisťovaní
predmetných 2 igelitových sáčkov obsahujúcich bielu kryštalickú látku.

Vo vzťahu k ustáleniu počtu sáčkov s bielou kryštalickou látkou, ktoré mali vypadnúť z vrecka podozrivej

osoby odvolací súd uvádza nasledovne:

Podľa obsahu obžaloby prokurátor kládol obžalovanému za vinu, že dňa 12.10.2020 v čase okolo
23.55 hod. v priestoroch vestibulu G. H. na ul. A. I. X J. D. prechovával u seba bielu kryštalickú látku
v 2 igelitových sáčkoch o hmotnosti 0,83g (830 mg) s obsahom kokaínu a priemernou koncentráciou

60,9% hmotnostných kokaínu obsahujúci 505 mg absolútneho kokaínu a o hmotnosti 0,42 g (420 mg)
s obsahom kokaínu a priemernou koncentráciou 61,7% hmotnostných kokaínu obsahujúcich 259 mg
absolútneho kokaínu.

Svedok L. K. – predseda študentskej polície vo svojej výpovedi popísal incident na vrátnici ŠD Jedlíkova.

Uviedol, že nevidel ako obžalovanému presne sáčky vyleteli z vrecka. Uvidel ako tesne vedľa neho
a zemi ležali dva sáčky s bielym práškom.

Svedkyňa H. C. okrem iného vypovedala, že „... vtedy mu museli vypadnúť tie vrecká na zem ...“
a následne však opisuje vrecko na zemi (malý biely sáčok) rozmer 3x3 cm, teda jeden tam bol určite,

ale či bol aj druhý nevidela.

Svedok M. K. – študent, člen študentskej polície vo svojej výpovedi uvádza:“ ... potom našli pri vstupe
taký biely sáčok, ale nevidel ako mal obžalovanému vypadnúť.“

Z potvrdenia o zaistenej veci zo dňa 13.10.2020 vydaného podľa § 21 ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z.
vyplýva, že príslušník polície práp. M. C. L. prevzal predmet č. 1 a č. 2 – Plastové vrecko s bielou
kryštalickou látkou tak, že prevzal dve vrecká s kryštalickou látkou, ktorá bola zaistená osobe L. K..

S poukazom na vyššie uvedené preto pochybil prvostupňový súd, keď v napadnutom rozsudku

skutkovo ustálil, že osobe, ktorá je zaznamenaná na predmetnom obrazovom zázname pri odchode
zo študentského domova vypadli 2 sáčky s bielou kryštalickou látkou bez akéhokoľvek odstránenia
rozporov, keďže na rozdiel od obžaloby z výpovedí svedkov H. C. a M. K. vyplynulo, že malo ísť iba
o jeden sáčok s bielym práškom.

K ďalšiemu pochybeniu a nezákonnosti pri vykonávaní a hodnotení dôkazov prvostupňovým súdom a to
vo vzťahu k osobe páchateľa predmetného trestného činu odvolací súd uvádza, že totožnosť páchateľa
trestného činu bola ustálená na základe nezákonného dôkazu – rekognície osoby, ktorá bola vykonaná
jednak bez predchádzajúceho výsluchu znovupoznávajúcej osoby a jednak podľa fotografií. V tomto
smere odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 126 Tr. por., z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak

sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom
sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami
toho istého druhu. Napokon, rekognícia osoby podľa fotografie má subsidiárny charakter ku rekognícii
in natura, a teda prichádza do úvahy iba v prípade, ak stotožňovaná osoba nie je fyzicky k dispozícii,
prípadne ak sa stotožňovaná osoba odmietla zúčastniť na rekognícii,

V predmetnej trestnej veci dôvodné pochybnosti postihujú predovšetkým postup policajta pri zaisťovaní
predmetných sáčkov úplnou negáciou postupu upraveného normami Trestného poriadku (zákonné
ustanovenie § 89a, § 101) a jeho nahradením aplikáciou „zaistenia veci“ podľa § 21 ods.1 zákona č.171/1993 Z.z. o policajnom zbore a dokumentáciu priebehu a výsledku realizovaného predmetného
zaisťovacieho úkonu, vrátane namietanej nezákonnosti pri zabezpečovaní celistvosti zaistených
predmetov.

S poukazom na vyššie citované nezákonnosti odvolací súd uvádza, že v dôsledku týchto nezákonností
nie je možné považovať takto získané dôkazy za spoľahlivý a zákonný základ na vyvodenie viny
obžalovaného. Výlučné alebo rozhodujúce zakladanie rozsudku na takomto dôkaze vedie k závažnej
poruche zákonnosti konania, ktorá ohrozuje samotné princípy spravodlivé procesu.

Vo vzťahu k právnym záverom odôvodňujúcich výrok rozsudku o vine odvolací súd poukazuje na
ustálenú judikatúru nielen Ústavného súdu SR, podľa ktorej tento musí byť výrazom nespochybniteľného
a celkom jednoznačného záveru, že práve obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Ani vysoký stupeň
podozrenia a pravdepodobnosti sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Uplatnenie ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por. predpokladá, že z dokazovania vykonaného orgánmi
činnými v trestnom konaní i súdu nemožno spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností)

uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v žalobnom návrhu, ktorý je predmetom rozhodovania na
hlavnom pojednávaní, teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku - skutkoch uvádza.

Oslobodenie podľa tohto ustanovenia je dôvodné tak v prípade, pokiaľ sa preukáže, že sa skutok nestal,
ale i vtedy, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom zhodnotení všetkých

dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok, eventuálne skutky naozaj stali.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v priebehu trestného konania boli vykonané
dôkazy, ktoré boli získané nezákonným spôsobom. V zmysle ustálenej judikatúry na dôkaz získaný
nezákonným spôsobom nemožno prihliadať, a takýto dôkaz nemôže slúžiť ako podklad pre rozhodnutie

o vine obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že po vylúčení týchto nezákonných dôkazov neostali vo veci
také zákonné a spoľahlivé dôkazy, ktoré by umožnili bez dôvodných pochybností uznať obžalovaného
vinným, odvolací súd postupom podľa § 321 ods.1 písm. a), b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
a sám podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Záverom ku konštatovaniu prvostupňového súdu, že obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne iné
podstatné skutočnosti, okrem skutočnosti, že nie je užívateľom drog, avšak to pre nevinu obžalovaného
nemá význam vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle podanej obžaloby je obžalovaný trestne stíhaný za
prechovávanie omamnej látky konope, živice z konopy alebo psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek

tetrahydrokanabinol, izomer alebo THC v malo množstve odvolací súd poznamenáva, že zo základných
zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Trestného
poriadkuvyplývainteralia,žeobvinenémumusíbyťvinapreukázaná;obvinenýniejepovinnýdokazovať
žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť
nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak

obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený
oslobodený spod obžaloby podľa § 285.

V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne
spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené odvolací súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov, na
základektorýchbybolo možnéuznaťobžalovanéhozavinného.Vykonanýmdokazovanímvprípravnom
konaní, ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že skutok ako je uvedený

v obžalobe sa nestal. Celé trestné konanie v predmetnej trestnej veci je od začiatku poznačené
úplnou absenciou základných dôkazov preukazujúcich, že by sa obžalovaný dopustil takého konania,
ako je mu kladené za vinu obžalobným návrhom a zároveň trestné konanie je v tejto trestnej veciv štádiu prípravného konania poznačené takými chybami a nedostatkami, ktoré je potrebné vyhodnotiť
v prospech obžalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.