Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 27C/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424210446
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424210446.1

Uznesenie

1 27C/88/2024

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/

XX, E., zastúpená zákonnou zástupkyňou: F. E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E.,
zastúpená spoločnosťou Miroslava Kušnírová & Partners s.r.o., so sídlom Štefánikova 14, Bratislava,
IČO: 54 296 498, proti žalovanému: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, J., zastúpený
spoločnosťou LOVÁSZ LEGAL s. r. o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

1 27C/88/2024

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

17 27C/88/2024

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2024,
doplneným dňa 04.11.2024 ako aj vyjadrením zo dňa 25.11.2024, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal
neodkladné opatrenie v znení:

Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania podobizne Žalobkyne, osobných údajov Žalobkyne,
zdravotného stavu Žalobkyne a informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa Žalobkyne,
ako aj všetkých informácií týkajúcich sa súkromia Žalobkyne, a to najmä na sociálnej sieti Instagram.
Žalovaný je povinný odstrániť Instagramové príspevky, na profile otec_v_nudzi_official:
- príspevok zo dňa 3. júla 2023 označený ako „Čo to znamená? Ľudovo to znamená úvahy a návrhy
matky E. G., či by nebolo vhodne úplne mi zakázať a to aj do budúcna akýkoľvek kontakt – stretnutie,

telefonát s dcérkou. Vlastne by to znamenalo odňatie rodičovských práv, ktoré mi garantuje Ústava
Slovenskej republiky.“ (1)
- príspevok zo dňa 25. septembra 2023 označený ako „Takto matka bez môjho vedomia a súhlasu v
priebehuniekoľkýchkrokovúplnevytrhlanašudcérkuzjejobvykléhoprostrediaaúčelovojupremiestnila
do Lučenca. Všetko v tajnosti a vopred plánované.“ (2)
- príspevok zo dňa 25. septembra 2023 označený ako „Email od matky, ktorým mi oznámila

presťahovanie našej dcérky.“ (3)- príspevok zo dňa 29. septembra 2023 označený ako „ Video prvej reakcie matky po jej konaní -
nezákonnom premiestnení dcérky. Posúďte sami. Pre viac ďalších info sledujte profil. Informácie a
konanie môžu pomôcť vám, či vašim blízkym ak sa ocitnú v podobnej nepochopiteľnej situácií.“ (4)

- príspevok zo dňa 1. októbra 2023 označený ako „Priebeh vydania prvého neodkladného opatrenia
Okresným súdom v Lučenci po tom, ako sa matka s našou dcérkou nezákonným spôsobom premiestnila
bez môjho vedomia a súhlasu.“ (5)
- príspevok zo dňa 3. októbra 2023 označený ako „Žiadosť matky o úplný zákaz styku. V poradí jej
tretie podanie na výkon Neodkladného opatrenia. Opäť na Okresný súd v Lučenci. Na konci videa moja

verejná prosba k matke našej dcérky.“ (6)
- príspevok zo dňa 3. októbra 2023 označený ako „Pokus matky o zmanipulovanie pediatrického
vyšetrenia našej dcérky s cieľom získať od lekárky správu o ošetrení podľa „svojich predstáv“ (7)
- príspevok zo dňa 8. októbra 2023 označený ako „Matka podala 02.10.2023 návrh na neodkladné
opatrenie opäť na OS LC aby mi sudkyňa (stále tá istá) úplne zakázala styk s našou dcérkou. Návrh
zamietli. Viac vo videu.“ (8)

- príspevok zo dňa 13. októbra 2023 označený ako „Snaha matky o vydanie 2. neodkladného opatrenia
a jej snaha o získanie podporných skutočností pre Okresný súd v Lučenci. (Vyšetrenie dcérky u
gynekológa, detský psychológ, trestné oznámenie) viac vo videu“ (9)
- príspevok zo dňa 17. októbra 2023 označený ako „Priebeh vydania v poradí II. neodkladného opatrenia
OS Lučenec a okolností, ktoré matka vytvorila na podporu jeho nutnosti. Viac vo videu.“ (10)

- príspevok zo dňa 23. októbra 2023 označený ako „Matka a jej „dôkazy". Je neuveriteľné, čo všetko
človek dokáže zistiť ex-post. Viac vo videu.“ (11)
- príspevok zo dňa 9. decembra 2023 označený ako „Naozaj matku ohováram? ...krátke info a
pokračujeme ďalej. Viac vo videu...“ (12)
-príspevokzodňa5.januára2024označenýako„NajdôležitejšiejeVašenastavenieavnímanieudalostí

vproceseakotakom.Vždymátemožnosťvoľby.Môjpohľadnavecaotázkamôjhoosobnéhonastavenia
vo videu. (13)
- príspevok zo dňa 26. januára 2024 označený ako „Matka žiada súd, aby mi uložil povinnosť zrušiť IG
profil otec_v_nudzi . Myslím, že niečo robím dobre. Viac vo videu“ (14)
- príspevok zo dňa 31. januára 2024 označený ako „Naozaj som zlý otec? Matka vo všetkých svojich

podaniach na súd poukazuje, že som podľa nej zlý otec a našu dcérku ohrozujem. Nuž posúďte sami.
Viac vo videu.“ (15)
- príspevok zo dňa 1. februára 2024 označený ako „Veľa sa ma pýtate, aký mám vzťah voči matke. Tu
je moja pragmatická odpoveď.“ (16)
- príspevok zo dňa 18. februára 2024 označený ako „Súd matke zamietol dalšínávrh na nariadenie NO.

Otec v núdzi pokračuje“ (17)
-príspevok zo dňa 21. februára 2024 označený ako „Matkine trestné oznámenia. Cez sexuálne násilie,
ohováranie až po neplatenie výživného. Ako to vlastne je? Viac vo videu“(18)
- príspevok zo dňa 28. februára 2024 označený ako „Po takmer 7 mesiacoch som bol s dcérkou. Matka
si však určila podmienky a nebola ochotná diskutovať. Buď, alebo. Ako to dopadlo? Viac vo videu…“ (19)

-príspevokzodňa4.marca2024označenýako„Vsnahevyhnúťsasúdnemuvýkonurozhodnutiamatka
doložila na súd aj tzv. čestné prehlásenia od niektorých mne neznámych osôb. Viac vo videu.“ (20)
- príspevok zo dňa 8. marca 2024 označený ako „Matka si vyžiadala pred súdom navyše 5 dní, aby
doložila svoje ďalšie vyjadrenie. A doložila. Cirkus Humberto..." (21)
- príspevok zo dňa 11. marca 2024 označený ako „Takto vyzerá komunikácia matky. Naozaj má čisté

svedomie? Viac vo videu…“ (22)
- príspevok zo dňa 21. marca 2024 označený ako „ Ústavný súd rozhodol o našom podaní. Další
komentár k videu nie je potrebný. Nech sa páči.“ (23)
- príspevok zo dňa 14. mája 2024 označený ako „Definitívne rozhodnutie. Prislušný na konanie vo veci
našej dcérky je súd v Bratislave. Nie v Lučenci. Ďalšie zákonné rozhodnutie, ktoré potvrdzuje to, čo

tvrdíme už viac, ako rok. Viac vo videu.“ (24)
- príspevok zo dňa 4. júla 2024 označený ako „Odložený výkon rozhodnutia, alebo ak chcete, realita
nášho súdnictva. Viac vo videu…“ (25)
- príspevok zo dňa 2. septembra 2024 označený ako „Definitívny verdikt OČTK o tom, či bolo na našej
dcérke páchané sexuálne násilie. Odpoveď? Nebolo. Matka si všetko vymyslela.“ (26)

-príspevokzodňa3.júla2023označenýako„Somrodič–otec,našejmilovanejdcérky.Jejmatkasažiaľ
rozhodla, že urobí všetko preto, aby tomu tak nebolo...po kontakte so Slovenskou spravodlivosťou som
sa rozhodol založiť iniciatívu_otec_v_núdzi. Medializácia je cesta nielen na poukázanie konania, ktoré
môže existovať len, ak je v tme. Zároveň je to cesta ako pomôcť iným otcom – rodičom, bez možnostibrániť sa, keďže ani tá v dnešnej dobe nie je zadarmo. Pretože „človeka nemožno poraziť, môže sa
iba vzdať.“ (27)
- príspevok zo dňa 3. júla 2023 označený ako „Základný časový a faktograficky prehľad vzniknutej

situácie. Prehľad o tom, ako fungujú lokálne súdne praktiky. Pokial sa na nich neukáže prstom. Nuž teda
– poďme si na nich ...ale pekne poporiadku.“ (28)
- príspevok zo dňa 5. júla 2023 označený ako „Krátke vysvetlenie prečo som založil iniciatívu
Otec_v_Núdzi.“ (29)
Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

1.1 Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je jej otcom (maloletej). Matka žalobkyne a žalovaný sú bývalí
partneri, ktorí od mája 2021 nežijú v spoločnej domácnosti. Žalovaný a matka žalobkyne sú k dnešnému
dňu účastníkmi väčšieho množstva súdnych konaní týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k žalobkyni. Maloletá žalobkyňa bola od augusta 2021 zverená do starostlivosti matky.

Pre nedostatok procesnej spôsobilosti podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
zastúpení svojim zákonným zástupcom – matkou. Má za to, že v danom prípade jej úmyslom a aj jej
matky chrániť jej najlepší záujem, t.j. aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do jej osobnostných
práv a ten istý záujem má aj matka žalobkyne. V nadväznosti na potrebu konať v danej veci bez
zbytočného odkladu a zabezpečiť ochranu jej subjektívnych práv majú s poukazom na konštantnú

rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave za to, že v danom prípade je matka, ako zákonný
zástupca maloletej, oprávnená podať za maloletú žalobkyňu tento návrh, ako aj realizovať všetky
potrebné úkony na ochranu jej ohrozených práv (viď uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:
6Co/152/2019 zo dňa 19.7.2019, bod č. 6 odôvodnenia). Žalovaný si na sociálnej sieti „Instagram“ založil
účet pod názvom „otec_v_nudzi_official“ (ďalej len „instagramový účet 1/“) a približne od 03.07.2023

začal zverejňovať osobné údaje, fotografie, zdravotný stav žalobkyne, ako aj informácie týkajúce sa
prebiehajúcich súdnych konaní. Žalovaný má na sociálnej sieti „Instagram“ založený účet pod názvom
„flydoc_flyingdoctor.michal“ (ďalej len „instagramový účet 2/“) na ktorom zverejňuje veci zo svojho
pracovného života a zároveň prostredníctvom tohto účtu zdieľa aj informácie, ktoré zverejňuje na
instagramovom účte 1/. Instagramový účet 1/ má k dnešnému dňu 852 sledovateľov a instagramový

účet 2/ má k dnešnému dňu 15.000 sledovateľov. Od leta 2023 žalovaný začal publikovať klamlivý
príbeh o vzťahu s matkou žalobkyne a priebehu starostlivosti o žalobkyňu, ako aj fotografie žalobkyne,
zdravotný stav a jej osobné údaje. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej žalobkyňa
uvádza doslovný prepis obsahu zverejnených príspevkov - videí na instagramovom účte žalovaného
pod názvom „otec_v_nudzi_official“ zo dňa 05. júla 2023, zo dňa 25. septembra 2023, zo dňa 29.

septembra 2023, zo dňa 01. októbra 2023, zo dňa 03. októbra 2023, zo dňa 03. októbra 2023, zo dňa
08. októbra 2023, zo dňa 13. októbra 2023, zo dňa 17. októbra 2023, zo dňa 23. októbra 2023, zo
dňa 09. decembra 2023, zo dňa 07. januára 2024, zo dňa 26. januára 2024, zo dňa 31. januára 2024,
zo dňa 01. februára 2024, zo dňa 18. februára 2024, zo dňa 21. februára 2024, zo dňa 28. februára
2024, zo dňa 04. marca 2024, zo dňa 08. marca 2024, zo dňa 11. marca 2024, zo dňa 21. marca

2024, zo dňa 14. mája 2024, zo dňa 04. júla 2024, zo dňa 02. septembra 2024. K prepísanému obsahu
videí uviedla, že z toho vyplýva, že žalovaný už vyše roka zverejňuje na sociálnych sieťach informácie
o rodinnej situácii žalobkyne, jej zdravotnom stave a bežnom živote a očierňuje jej matku uvádzaním
nepravdivých tvrdení, s ktorými je často konfrontovaná. Uviedla, že nikdy nedala súhlas k tomu, aby
žalovaný verejne šíril vyššie uvedené informácie o jej osobe. Je síce maloletá, ale zverejnené informácie

žalovaným sa výrazným spôsobom dotýkajú jej života. Odkázala na čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, čl. 10 ods.
1 ods.2 Listiny základných práv a slobôd, § 11 , § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl.
16 Dohovoru o právach dieťaťa, rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 3386/2010, rozsudok
Nemeckého Spolkového ústavného súdu sp. zn. BVerfG. 1BvR 653/69 z 15.12.1999. K samotnému
zásahu na ochranu osobnosti poukázala, že žalovaný verejne, prostredníctvom vysoko sledovaných

sociálnych sietí, šíri informácie a obrazové snímky, ktoré tvoria súkromnú sféru žalobkyne bez jej
súhlasu (podobizeň, meno a priezvisko, informácie o vzťahu s otcom a matkou, informácie o aktuálnom
zdravotnom stave, informácie z neverejného súdneho pojednávania). Súhlas je pritom pri publikovaní
súkromných informácii potrebný aj v prípade, ak ide o vzťah maloletého dieťaťa a jeho zákonného
zástupcu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 12. novembra 2012, sp. zn. 30 Cdo 3770/2011,

zverejnený ako judikát pod sp. zn.: 31/2013 v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk). Vzhľadom na
zvolený spôsob prenosu informácii žalovaným došlo v dôsledku jeho konania k tomu, že tieto informácie
sa sprístupnili aj osobám, s ktorými žalobkyňa prichádza do každodenného kontaktu (napr. osoby v
materskej škole, ktorú navštevuje a jej kamaráti) v dôsledku čoho došlo k závažnému neoprávnenémuzásahu do jej ľudskej dôstojnosti, do jej cti a bola závažným spôsobom znížená jej vážnosť v spoločnosti.
Poukázala na to, že pre označenie zásahu do ochrany osobnosti ako neoprávneného nie je za každých
okolností rozhodujúce, či zverejnené informácie boli alebo neboli pravdivé, postačuje skutočnosť, že

ide o informácie dotýkajúce sa niektorého z aspektov osobnosti osoby, ktorých zverejnenie nebolo
odsúhlasené dotknutou osobou, pretože aj pravdivá alebo pravdu skresľujúca informácia môže vyvolať
ujmu u dotknutej osoby. Súkromná osoba má právo sama sa rozhodnúť, ktoré informácie z jej života sa
stanú verejnými, a ktoré nie. Každá osoba má právo realizovať svoj život, vzťahy, kontakty, vzdelávanie
a pod. aj v súkromí a nesmie byť nútená akceptovať skutočnosť, že bez jej súhlasu sa táto stránka života

stane verejnou. Žalovaný sa dobrovoľne rozhodol pre život verejne známej osoby, už len tým, že sám šíri
niektoré informácie zo svojho súkromia cez sociálne siete. Ona však nemá záujem byť verejne známa
a byť vystavená kritike verejnosti a nemožno od nej spravodlivo požadovať ani to, aby akceptovala,
že ak dieťaťom rodiča, ktorý sa rozhodol na verejnosť vystúpiť so svojím súkromným životom, aby boli
aj jeho súkromné informácie zverejňované bez jej súhlasu. Celú situáciu medzi žalovaným a matkou
žalobkyne nespôsobila, nebola tá kto rozhodol o ukončení ich vzťahu ani neiniciovala súdne konania, v

ktorých sú jej rodičia účastníkmi. Preto nevidí nijaký dôvod na to, aby bola konfrontovaná s následkami
rozhodnutí svojich rodičov a nevidí ani dôvod, prečo by mali byť jej súkromné informácie verejne, na
sociálnych sieťach, používané žalovaným ako argumenty podporujúce jeho vlastné tvrdenia, úvahy a
predstavy súvisiace s partnerstvom rodičov žalobkyne. Sú presvedčení, že žalovaný sa zverejňovaním
príspevkov na sociálnych sieťach dopustil neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na ochranu

osobnosti garantovaného cit. čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a cit. ust. § 11 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho bola žalobkyňa znevážená pred širokou verejnosťou. Zároveň vyjadrenia
žalovaného de facto ani nepredstavujú realizáciu jeho práva na slobodu prejavu. Taktiež je potrebné
poukázať na skutočnosť, že digitálna stopa predstavuje trvalú a nezmazateľnú súčasť našej online
existencie. Je preto potrebné myslieť na to, že všetko, čo na internete osoba uverejní, tak aj ostane.

Medzi riziká, ktoré môžu ohroziť súkromie, dáta, či financie v prípade nedostatočnej starostlivosti o
digitálnu stopu patria najmä poškodenie reputácie, krádež identity, krádež osobných údajov (vrátane
fotografií detí), stalking, či tzv. sharenting. Ide o verejné zdieľanie obrázkov a informácií o deťoch a ich
aktivitách na sociálnych sieťach. Zverejňované údaje môžu skončiť v rukách veľkých technologických
spoločností, ale aj v rukách kybernetických zločincov, online predátorov, či pedofilov. Rodičia pritom

často zabúdajú, že zverejnenou fotografiou nevytvárajú len vlastnú digitálnu stopu, ale aj digitálnu
stopu ich dieťaťa, a to bez jeho vedomia a súhlasu. Maloleté dieťa zväčša vzhľadom na svoj vek
nemôže posúdiť vhodnosť alebo nevhodnosť zverejňovania jeho podobizne, no napriek tomu má
právo na ochranu svojich osobnostných práv. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečiť ochranu
porušenýchaohrozenýchprávstránsporu,atodočasudefinitívnejprávnejochrany.Predpokladomjeho

nariadenia je a) osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť
ochrana, b) osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu - osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a c) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami

sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov. Žalobkyňa má za to, že existuje potreba bezodkladne upraviť
pomerymedziňouažalovanýmtak,akojeuvedenévpetitetohtonávrhu.Žalovanýposkytujeopakovane
súkromné informácie o žalobkyni, informuje verejnosť o prebiehajúcich súdnych konaniach medzi ním a
matkou žalobkyne. Keďže konania vedené medzi žalovaným a jej matkou stále prebiehajú, Žalobkyňa

dôvodne predpokladá, že žalovaný bude na sociálnych sieťach aj naďalej šíriť ďalšie informácie
z jej súkromia. Žalovaný tieto informácie šíri prostredníctvom sociálnej siete Instagram. Tisíce ľudí
instagramový účet 1 a 2 sleduje a tieto príspevky žalovaného môže aj ďalej zdieľať. Akékoľvek ďalšie
verejné vyjadrenie žalovaného k súkromiu alebo iným stránkam ochrany osobnosti Žalobkyne povedie
k zhoršovaniu negatívnych dôsledkov konania žalovaného. Má za to, že bez neodkladnej dočasnej

úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným reálne hrozí ďalší neoprávnený zásah do osobnostných
práv žalobkyne ako maloletého dieťaťa. To môže vyvolať negatívny zásah do jej psychiky, v prípade
že dôjde k ďalšej medializácii ich rodinných pomerov je žalobkyňa vystavená negatívnej reakcii okolia
napr. v materskej škole, ako aj v spoločnosti v ktorej sa pohybuje, a to má bezpochyby negatívny
vplyv na jej život. To, že rodič rieši svoje problémy cez médiá nemôže? /určite bude/ byť na ujmu

maloletého dieťaťa. Taktiež determinantom naliehavosti je v tomto prípade nepochybne aj najlepší
záujemdieťaťa.Digitálnastopamaloletéhovonlinepriestorevytváranásvojvoľnýmkonanímžalovaného
jetrvaláanezmazateľná(digitálnestopyzostávajúajpoodstránenífotografiízosociálnychsietí).Zásahy
do súkromného života žalobkyne zo strany žalovaného tak už nebudú s odstupom času zvrátiteľné.Poukázala na článok 41 ods. 1, štvrtá veta Ústavy SR, v súlade s citovaným ustanovením je potrebné
zdôrazniť, že je maloletá a ako taká požíva zvýšenú právnu ochranu, a to aj pred konaním osôb, ktoré
sú jej blízke (vrátane rodičov) v prípade, že tieto osoby konajú v rozpore s najlepším záujmom maloletej

osoby. Navrhovaným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného
resp. mu nevznikne žiadna ujma. Nedôjde ani k porušeniu zásady proporcionality ani ku kolízií ochrany
osobnostných práv na strane žalobkyne a slobody prejavu na strane žalovaného, a zároveň objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doplnila dňa 04.11.2024 doložením uvedených videí na USB kľúči.

2. Dňa 21.11.2024 sa žalovaný vyjadril k predmetnému návrhu, ktorý žiadal zamietnuť a priznať mu
náhradu trov konania. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Mal za to, že len samotné zverejnenie fotografií a citácií zo súdnych rozhodnutí týkajúcich
sa sporu medzi rodičmi ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu nepredstavujú zjavný a
nepochybný zásah do osobnostných práv žalobkyne. Zverejnené príspevky v podstatnej časti obsahujú

iba množstvo konkrétnych skutkových tvrdení ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu,
a ani čiastočne sa nejedná o negatívne hodnotenie žalobkyne alebo nepravdivého hodnotiaceho
úsudku. Žalobkyňa všetky skutkové tvrdenia uvedené v príspevkoch ponechala bez povšimnutia, vôbec
neuviedla v návrhu, v čom by mali byť nepravdivé alebo zavádzajúce, čo je samozrejme dôležité pri
následnom posudzovaní výrazov použitých pri hodnotení obsahu. Celú svoju argumentáciu žalobkyňa

v podstate opiera len o subjektívny názor, že ide o difamačné príspevky spôsobilé ju poškodiť, avšak
bez relevantného tvrdenia, v čom a akým spôsobom môžu poškodiť osobu žalobkyne. V namietaných
príspevkoch sú účastníci konania označené iba bežnými výrazovými prostriedkami hodnotiacimi ich
konanie, a to najmä v súvislosti s podaním návrhov na nariadenia neodkladného opatrenia a trestných
oznámení na žalovaného. K týmto skutočnostiam, ktorých zverejnenie mimochodom žalobkyňa vytýka,

sa vôbec nevyjadrila z obsahového hľadiska a nijak nepoprela ich pravdivosť. Z týchto dôvodov
nie je možné dospieť k záveru, že bol osvedčený zásah do jej osobnostných práv. Zároveň neboli
dostatočne osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami pre bezprostredne hroziacu ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne.
Z predložených podaní a dôkazov je zrejmé, že medzi rodičmi existuje spor, ktorý obe strany aj

dlhšiu dobu na súdoch komentujú a žalovaný postup veci postupne fakticky zverejňuje. Podľa neho
nenastali také nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na okamžitý zásah súdu práve teraz, po uplynutí
viac ako roka a pol od zverejnenia prvých príspevkov na profile. Bol tiež toho názoru, že v prípade
podania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nejedná o bežný úkon a preto
nestačí na riadnu realizáciu takéhoto úkonu len vôľa jedného rodiča, v tomto prípade matky, pričom

poukázal na § 35 zákona o rodine. Žalovaný taktiež poukázal na to, že úvahy prezentované v návrhu
v mene žalobkyne tiež nemôžu obstáť, nakoľko nie sú vyjadrením názoru maloletého dieťaťa, ale
predstavujú subjektívne presvedčenie iba jedného zákonného zástupcu maloletej žalobkyne, a to matky.
O predmetnej skutočnosti svedčí aj formulácia návrhu, v zmysle ktorej „Žalobkyňa však nemá záujem
byť verejne známa a byť vystavená kritike verejnosti..“ alebo „Žalobkyňa ... nevidí ani dôvod, prečo by

mali byť jej súkromné informácie verejne, na sociálnych sieťach používané Žalovaným ako argumenty
podporujúce jeho vlastné tvrdenia, úvahy a predstavy súvisiace s partnerstvom rodičov Žalobkyne!“.
Poukázal tiež na to, že všetky videá citované v návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia sú
založené na pravde a žiadnym spôsobom nezasahujú do práv, či už matky alebo maloletej. Zdržiava
akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov, či iného svojvoľného komentovania, či už maloletej alebo jej matky.

Videá stručne, jasne a vecne reflektujú priebeh súdneho sporu, ktorý je vedený medzi matkou a otcom
o úpravu rodičovských práva povinností. Mal za to, že svojim konaním žiadnym spôsobom neohrozuje
žalobkyňu, nezasahuje do jej integrity a ani žiadnym iným spôsobom negatívne neovplyvňuje jej vývoj,
má za to, že jeho konanie je v súlade s právnym poriadkom. Zdôraznil, že videá neobsahujú žiadne
informácie, ktoré by nemohli byť verejnosti prístupné a akokoľvek by znižovali integritu maloletej. Mal

za to, že súhlas maloletej vzhľadom na danú problematiku nie je v tomto konaní určujúcim faktorom,
keď tento nie je možné požadovať s ohľadom na jej vek. Aj pokiaľ, by maloletá prejavila či už súhlasný
alebo odmietavý postoj, tento nemôže byť braný ako určujúci s ohľadom na jej rozumovú vyspelosť.
Jedná sa o maloleté dieťa, ktoré v čase začatia zverejňovania informácii o priebehu súdneho konania
malo len niečo viac ako tri roky. Nie je možné požadovať od dieťaťa v tak mladom veku aby rozumelo

konceptu sociálnych sietí a je priam až absurdné, aby argumentácia bola založená na súhlase tak
malého dieťaťa. Zverejňovanie predmetných príspevkov na instagramovom profile nie je nástrojom
poškodzovania maloletej ani matky maloletej. Je nástrojom šírenia osvety o realite rodinnoprávnych
súdnych sporov. Žalovaný prostredníctvom svojho instagramového profilu dodáva nádej a poskytujepodporu mnohým rodičom, ktorí sa ocitli v situácii, kedy im je znemožnené stretávať sa so svojimi
deťmi. Niekedy aj napriek tomu, že disponujú niekoľkými súdnymi rozhodnutiami, ktoré im toto právo
priznávajú. V predmetných príspevkoch sa nevyjadruje bližšie k zdravotnému stavu maloletej tak ako to

naznačuje návrh. Ani jedno z citovaných videí matkou, neobsahuje bližšie hodnotenia zdravotného stavu
maloletej, rovnako nie sú zverejňované osobné údaje maloletej, ktoré by mohli byť akokoľvek zneužité.
V príspevkoch neuvádza adresu trvalého bydliska maloletej (donedávna ani on sám ju nepoznal),
neuvádza rodné číslo a ani dátum jej narodenia. 53. Skutočnosť, že na danom instagramovom profile
sú v rámci videí zverejnené fotografie maloletej, nie je spôsobilá žiadnym spôsobom zasiahnuť do

jej osobnosti. V dnešnej dobe je už častou praxou, že rodičia zverejňujú fotografie so svojimi deťmi
na sociálnych sieťach. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 31.07.2019.
Do tiež pozornosti, že jeho prvá fotografia s maloletou sa na instagramovom profile objavila vo videu
zo dňa 17.10.2023. Už v tomto videu bolo spomenuté aj podané trestné oznámenia na žalovaného
zo strany matky z dôvodu údajného sexuálneho obťažovania maloletej. Uplynul teda tak viac ako
rok odkedy bolo toto video zverejnené, pričom v čase jeho zverejnenia neboli zaznamenané žiadne

námietky matky voči jeho zverejneniu. Na základe uvedeného s podporou citovaného rozhodnutia je
možné zhodnotiť, že matka udelila konkludentný súhlas so zverejňovaním fotografií maloletej s jej
otcom. Matka maloletej nikdy nekomunikovala žalovanému, aby prestal so zverejňovaním akýchkoľvek
informácií ohľadom maloletej žalobkyne alebo prebiehajúceho súdneho sporu. Žalobkyňa neosvedčila,
že by ho vyzvala (aj prostredníctvom matky), aby svoj príspevok upravil, prípadne odstránil s tým, že

tam uvedené skutočnosti nie sú založené na pravde alebo jej vadia, a oznámil by mu, prečo považuje
príspevky spôsobilé narušiť osobnostné práva žalobkyne. Poukázal ďalej na súdne a iné trestné konania
medzi ním a matkou maloletej, pričom mal za to, že skutočným zámerom predmetného sporu nie je
ochrana osobnosti, ale útok rezidenčného rodiča (matky) na jeho osobnú integritu a slobodu prejavu
prostredníctvom maloletého dieťaťa. K Svojmu vyjadreniu žalovaný priložil uznesenie Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 14CoP/25/2023 zo dňa 13.09.2023; Krajského súdu v Žiline sp. zn.14CoP/77/2023
zo dňa 21.11.2023; Uznesenie ORPZ v Lučenci, ČVS:ORP-538/1-VYS-LC-2023 zo dňa 18.11.2023;
Upovedomenie o vybavení žiadosti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica č.k. 1 Kn 65/24/6600-5 zo dňa
04.03.2024.

3. Následne sa ešte vyjadrila žalobkyňa dňa 25.11.2024. Podľa nej by súd na dané vyjadrenie
žalovaného nemal prihliadať, vzhľadom na zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že podaného návrhu je zrejmé, že
žalovaný sa zverejňovaním príspevkov na instagramovom profile „otec_v_nudzi_official“, ako aj
„flydoc_flyingdoctor.michal“ dopustil neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti

v zmysle Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd a Občianskeho zákonníka. Uviedla, že nie
je úlohou súdu v tomto konaní skúmať pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalovaného. Z návrhu
je však zrejmé, že žalovaný pravidelne zverejňuje príspevky, ktoré obsahujú fotografie žalobkyne,
informácie o súdnom konaní, ktorého je aj ona účastníkom konania, informácie o zdravotnom stave,
ako aj o podozrení na sexuálne zneužívanie žalobkyne. Takéto zverejňovanie takýchto príspevkov

nepochybne je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne, a to zásah do práva na
ochranu občianskej cti, súkromia, mena, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy. Žalobkyni
bezprostredne hrozí ujma ohrozujúca ju v tom, že bez zásahu súdu bude žalovaný aj ďalej vážne
poškodzovať jej osobnostné práva. Sám žalovaný vo svojich príspevkoch uvádza, že „ho nikto nezastaví
a bude pokračovať v tom aj ďalej“. Žalovaný primárne dehonestuje a uráža matku žalobkyne, avšak

zverejňuje informácie, ktoré sa týkajú žalobkyne. Primárnym účelom nariadenia neodkladného opatrenia
je zabránenie pokračovať žalovanému v publikovaní a rozširovaní údajov, ktoré sa týkajú žalobkyne, t.j.
šírenie jej fotografií na internete, osobných údajov, zdravotného stavu, sexuálneho obťažovania a pod.
Sám žalovaný vo svojom vyjadrení (napr. bod 56) uvádza, že zverejnil nielen fotografiu žalobkyne, ale aj
podané trestné oznámenia na žalovaného zo strany matky z dôvodu údajného sexuálneho obťažovania

žalobkyne. Je nesporné, že ide o tak citlivé informácie, ktoré v žiadnom prípade nemajú čo robiť na
instagramovom profile žalovaného. Digitálna stopa predstavuje trvalú a nezmazateľnú súčasť našej
online existencie. Je preto potrebné myslieť na to, že všetko, čo na internete osoba uverejní, tak aj
ostane. Zverejňovanie informácií o trestných konaniach týkajúcich sa sexuálneho zneužívania maloletej,
zverejňovanie fotografií, údajov o zdravotnom stave, e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa maloletej,

ako aj informácie zo súdneho spisu sú tak citlivými informáciami, že primárne v záujme normálneho
rodiča by mala byť ochrana maloletého dieťaťa. Žalovaný však sám len potvrdzuje, že jeho honba za
medializáciou prípadu je oveľa väčšia ako záujem žalobkyne. Žalovaný si vôbec neuvedomuje, že tieto
informácie zdieľa širokej verejnosti. Uviedla prepis ďalšieho príspevku žalovaného na instagramovomprofile „otec_v_nudzi_official“, po podaní Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala, že
z vyjadrenia žalovaného v predmetnom videu je zrejmé, že v medializácií bude aj naďalej pokračovať.
Ako sám uvádza, jeho profil tu bude vždy, rovnako ako tu budú ďalšie aktivity, ktoré budú smerovať voči

nekalým praktikám matky a jej rodiny, či už to bude ďalšia medializácia v ďalších médiách, prípadne
iné audio vizuálne formy v Lučenci alebo v jeho bezprostrednom okolí. K vyjadreniam žalovaného
o pravdivosti jeho videí uviedla, že nie všetky videá založené na pravde. Ide o nepravdivé skutkové
tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, ktorých cieľom je dehonestovať matku žalobkyne. Žalovaný to robí
cez zverejňovanie súdneho konania, e-mailovej komunikácie, avšak dopláca na to žalobkyňa, o ktorej

kolujú podrobné informácie na internete. Nie je preto pravdivé jeho tvrdenie, že tieto videá žiadnym
spôsobom nezasahujú do práv žalobkyne. Žalovaný sa nezdržiava akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov,
či iného svojvoľného komentovania. Každý jeden príspevok je o jeho hodnotiacich úsudkov a svojvoľné
„uštipačné“ komentovanie matky. Žalovaný v žiadnom prípade nešíri osvetu o realite rodinnoprávnych
súdnych sporov. Ak by mu skutočne išlo o šírenie osvety, mohol by to robiť úplne iným spôsobom
a nezaťahovať do toho žalobkyňu, ako aj jej matku. Žalovaný sám potvrdil, že uvádza informácie

týkajúce sa súdnych sporov, informácie týkajúce sa sexuálneho obťažovania žalobkyne, sám potvrdil,
že zverejňuje fotografiu žalobkyne a taktiež osobné údaje. Sám potvrdil, že prerozpráva, parafrázuje
a doslovne cituje súdne rozhodnutia. Žalovaný však cituje aj iné podania týkajúce sa súdnych konaní.
A tieto skutočnosti v žiadnom prípade nie sú verejnosti dostupné cez otvorený portál justície. Taktiež
zo zverejnených súdnych rozhodnutí nie je možné identifikovať účastníkov konania, čo však žalovaný

vo svojich príspevkoch robí. Je zrejmé, kto je žalobkyňa, nakoľko niekoľkokrát zverejnil jej fotografiu
a taktiež je možné priradiť aj matku Žalobkyne (napr. zo zverejneného e-mailu, ktorý písala matka
Žalovanému je vidieť meno a priezvisko matky). Obaja rodičia sú z lekárskeho prostredia a majú
spoločných známych, ako aj kolegov v práci. Každému sledovateľovi je zrejmé, že o aké konkrétne
osoby ide.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.1 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.2 Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4.3 Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

4.4 Podľa § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak súd
nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

4.5 Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

4.6 Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

4.7 Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

4.8 Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

4.9 Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

4.10 Podľa čl. 26 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie

sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

4.11 Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

4.12 Podľa § 12 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, (1) písomnosti osobnej povahy, podobizne,

obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej
povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. (2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia
alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a
zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. (3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom

tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také
použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

4.13 Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

4.14 Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

4.15 Podľa § 31 ods.1 a ods. 2 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch,
na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len

„kolízny opatrovník").

5. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu
prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože

zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam
alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
(okrem iného) aj ochrany povesti alebo práv iných (ods. 2).

6. Dohovor chráni okrem slobody prejavu aj právo na súkromie, a to v čl. 8 ods. 1, podľa ktorého

„každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie“. Právo
na súkromie možno vymedziť ako právo fyzickej osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, v akom
rozsahu a akým spôsobom majú byť sprístupnené skutočnosti osobného súkromia. Na strane druhej
toto právo umožňuje brániť sa voči neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Aj
dovolené použitie informácií zo súkromného života nesmie byť v rozpore s oprávnenými osobnostnými

záujmami dotknutého subjektu. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť fyzickej osobe ochranu jej
súkromnej sféry, v ktorej môže všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Právna ochrana súkromia je po
živote najdôležitejším právom, ktoré Občiansky zákonník chráni. Netýka sa len života v rodine, ale aj
otázok súvisiacich s ochranou listového tajomstva, automatického spracovania dát či ochrana súkromiav prípade elektronickej komunikácie. Právo na súkromie chráni fyzickú osobu, teda nielen pred zásahmi
štátnych orgánov, ale aj pred zásahmi fyzických a súkromných osôb.

7. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo základných
podmienokjejrozvojaauplatneniakaždéhojednotlivca.Právonasloboduprejavu,garantovanéčlánkom
26 Ústavy SR, však nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru,
právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade
kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky ich

vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne
prednosť pred právom druhým.

8. Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie
ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym zákonníkom. Ľudská
dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a

rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní
určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej bytosti. Každý
má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním. Na
druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre
svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a

uplatnenie v spoločnosti.

9. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby.
Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo

fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať.
Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej
ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu.

10. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k
úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním
subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej
a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok,
lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán

konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

11. Navrhovateľ je povinný osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri
rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
musí osvedčiť, že tu je daný takýto naliehavý záujem na vydaní neodkladného opatrenia. Osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej
úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Miera osvedčenia

sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko
napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (tzv. princíp proporcionality).

12. Navrhovateľ je povinný zároveň hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na
základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana
nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné

osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z
obsahu žaloby či dovtedy vykonaného dokazovania.13. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len
osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho,

že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému
sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo
veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia
práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčiť právo v rovine nároku na
odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa

pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne
následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne
posúdenie). (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 zo dňa 24.11.2022)

14. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t.j. bezprostrednej a reálnej hrozby
ohrozeniaaleboporušeniakonkrétnehoprávanavrhovateľaneodkladnéhoopatrenia),aleboosvedčenie

nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nemožno ničím nahradiť, lebo
ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je
pretonevyhnutnýmpredpokladomúspešnostinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniatakýstupeň
spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na

základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, ani v prípade, ak zo strany navrhovateľa nie sú
tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali jeho nárok, ktorému sa má poskytovať ochrana neodkladným
opatrením.

15. Ustanovenie § 330 ods. 2 C.s.p výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Neodkladné opatrenie v takomto prípade nemá povahu
dočasnej úpravy. Legislatívnu možnosť nariadenia takého neodkladné opatrenie nie je možné aplikovať
bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné
opatrenie, ktoré konzumuje vec samú, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu.

Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci.
Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Inštitút neodkladného opatrenia nemá suplovať
podanie žaloby vo veci samej, ale má byť využívaný len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch,
kedy procesné práva žalovaného, ktoré inak má v konaní o žalobe vo veci samej, musia do istej miery

ustúpiť naliehavej potrebe rýchleho a efektívneho zásahu súdu.

16. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a následnými vyjadreniami strán sporu, ako aj s priloženými dôkazmi a dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

17. Predmetným návrhom sa maloletá žalobkyňa zastúpená svojou matkou domáhala ochrany pred
neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného – jej otca, do jej práva na ochranu osobnosti (§ 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka), ktorými malo dôjsť v dôsledku jeho špecifikovaných príspevkov - videí
zverejnených na sociálnej sieti Instagram. S ohľadom na predmet prejedávanej veci súd považoval za

prípustné zastúpenie žalobkyne v konaní jej matkou ako zákonnou zástupkyňou (§ 68 ods. 1 C.s.p.; §
27 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 31 ods. 1 zákona o rodine). V danej veci nejde o prípad kolízie
medzi maloletou s jej matkou v zmysle § 31 ods. 2 zákona o rodine, kedy by bolo potrebné ustanoviť
kolízneho opatrovníka. Všeobecne je záujem maloletej, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom
do jej osobnostných práv a ten sleduje aj predmetný návrh podaný na účel jej ochrany. (podobne napr.

uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/152/2019 zo dňa 19.07.2019)

18. V rámci potreby osvedčenia danosti nároku a jeho trvania (ako jedného z predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia) bolo úlohou žalobkyne, aby predovšetkým vymedzila a
špecifikovala konkrétne neoprávnené zásahy zo strany žalovaného spôsobilé zasiahnuť do jej

osobnosti. Nedostatočne žalobkyňa v návrhu na tento účel „len“ poukazovala na úplný prepis
zverejnených video-príspevkov žalovaného všeobecne s tvrdením, že šírením informácii o nej dochádza
k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa nej žalovaný svojimi príspevkami už vyše roka
zverejňuje na sociálnych sieťach informácie o rodinnej situácii, jej zdravotnom stave a bežnom životea očierňuje jej matku uvádzaním nepravdivých tvrdení, s ktorými má byť často konfrontovaná. Nedala
k tomu súhlas a zverejnené informácie žalovaným sa výrazným spôsobom dotýkajú jej života, keď sa
informácie o nej sprístupňujú aj osobám, s ktorými žalobkyňa prichádza do každodenného kontaktu,

v dôsledku čoho došlo k závažnému neoprávnenému zásahu do jej ľudskej dôstojnosti, jej cti a bola
závažným spôsobom znížená jej vážnosť v spoločnosti. Súd má za to, že uvedené nezodpovedá
potrebe riadneho opísania závažného neoprávnenému zásahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana
formou špeciálneho inštitútu neodkladného opatrenia (navyše konzumujúceho vec samú v zmysle § 330
ods. 2 C.s.p.). Žalobkyňa nijako v návrhu ani neosvedčovala neprimeranosť a nezákonnosť konania

žalovaného. Z obsahu daných príspevkov je zrejmé, že žalovaný predovšetkým informuje o priebehu
konaní a sporoch s matkou žalovanej (jeho bývalou manželkou), pričom spomína tiež samotnú maloletú
(„dcérka“). Pokiaľ má v tomto ohľade dochádzať k nejakému neoprávnenému excesu, bolo na žalobkyni,
aby konkrétne vymedzila, ktoré zverejnené informácie považuje za neoprávnený zásah spôsobilý
zasiahnuť do jej osobnostných práv (fyzickej, psychickej či morálnej integrity), tiež riade špecifikovať
zodpovedajúcu ujmu a jej intenzitu. K tomu v jej návrhu nedošlo a žalobkyňa tak neosvedčila existenciu

závažného neoprávneného zásahu. Žalovaný ako otec má právo na primerané zverejňovanie informácii
o svojom rodinnom živote a dcére. Akékoľvek použitie informácií zo súkromného života dcéry nemožno
automaticky označiť za rozporné s jej osobnostnými záujmami. Pokiaľ v návrhu len vo všeobecnosti
typovo uvádzala, že takýmito zásahmi majú byť informácie: „osobné údaje, fotografie, zdravotný stav,
ako aj informácie o prebiehajúcich súdnych konaniach“, takémuto širokému vymedzeniu nemožno

priznať úspech. Úlohou súdu nie je z vlastnej iniciatívy interpretovať, ktoré výroky žalovaného uvedené
v návrhu sú alebo nie sú spôsobilé ohroziť alebo porušiť integritu žalobkyne, takýto postup považuje za
neprípustný a rozporný i zásade rovnosti strán sporu.

19. Súd dôsledne vyhodnocoval aj žalobkyňou doplnené tvrdenia (vo vyjadrení zo dňa 25.11.2024),

v rámci ktorých len čiastočne špecifikovala (bez jej konkretizácie vyjadrení ako aj príspevkov) podľa
nej citlivé informácie o „trestných konaniach vo veci sexuálneho zneužívania maloletej, zverejňovanie
fotografií, údajov o zdravotnom stave, e-mailovú komunikáciu týkajúcu sa maloletej, ako aj informácie
zo súdneho spisu“. Súd uvádza, že z obsahu príspevkov (dotknutých ako aj všetkých špecifikovaných
v návrhu) vyplýva, že použité informácie o maloletej majú povahu doplnkových resp. sprievodných

informácii popri informáciách o tvrdenom neoprávnenom konaní jej matky, ktoré sú zjavným účelom
zverejnených príspevkov. To platí aj vo vzťahu k vzájomným súdnym konaniam rodičov a trestnému
oznámeniu matky o podozrení sexuálneho zneužívania otcom či informáciám o zdravotnom stave. Aj
v týchto žalovaný primárne informuje o konaní matky ako účelovom postupe (pri nerešpektovaní jeho
určeného styku s maloletou, žiadanej prehliadke maloletej u lekárky, podaní trestného oznámenia)

so snahou o jeho poškodenie a celkovo majú charakter jeho obrany. Žalovaným uvádzaný rozsah
zverejnených údajov o maloletej sa javí ako nevyhnutný rozsah pre vytvorenie kontextu opísaného
postupu matky. Žalovaný samostatne cielene neprezentuje údaje o žalobkyni, nevyjadruje sa o nej
negatívnym spôsobom, nesústreďuje sa na odhaľovanie jej osobných údajov a zdravotného stavu.
Všeobecne nemožno zo strany žalovaného voči žalobkyni badať žiaden zlý úmysel, snahu o nejaké

očierňovanie žalobkyne či necitlivý prístup. Nebolo osvedčené, že dané príspevky by boli spôsobilé
narušiť alebo ohroziť osobnostné práva maloletej žalobkyne do takej miery, aby bol potrebný neodkladný
navrhovaný súdny zásah do slobody prejavu žalovaného.

20. Za nepostačujúce a nepodložené súd považoval tiež tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k ujme na

osobnostných právach. Opäť poskytla len vágne konštatovania o tom, že bola znížená jej dôstojnosť
v dôsledku sprístupnenia informácii ďalším osobám a že bola znevážená pred širokou verejnosťou.
Žalobkyňa relevantne nerozvíjala jej tvrdenia o spôsobenej ujme, resp. vôbec to, aká ujma a zneváženie
by jej malo hroziť. Za takúto ujmu nemožno považovať samotné zverejnenie príspevkov, ktoré ako
poukazuje žalobkyňa vytvára „digitálnu stopu“. To vy totiž neprípustne zahŕňalo vlastne zverejnenie

akejkoľvek informácie (rodiča o svojom dieťati) vo verejnom priestore. Dôvodným v tomto ohľade
nemôže byť len žalobkyňou opakovane poukazovaná verejná povaha príspevkov, a teda, že k nej (ako
len všeobecne uvádza) majú prístup aj osoby, s ktorými je v kontakte - napr. osoby v materskej škole
a jej kamaráti. Keď teda tvrdí, že dané zverejňovanie príspevkov žalovaného je „spôsobilé privodiť jej
ujmu na právach, a to zásah práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena, ľudskej dôstojnosti a

prejavov osobnej povahy“, nijako nevysvetlila (tú významnú okolnosť), aký vážny dosah majú alebo
objektívne môžu mať jednotlivé konkrétne vyjadrenia žalovaného resp. prípadné nepriaznivé dôsledky
na jej osobnú integritu.21. Dôvodnými v danom prípade zastúpenia matkou nemôžu byť bez ďalšieho ani tvrdenia o nesúhlase
žalobkyne (aktuálne vo veku 5 rokov) so zverejnením, keď tieto možno v kontexte vzťahov rodičov
vnímať ako účelové vyjadrenia matky vo svoj prospech.

22. Pokiaľ žalobkyňa (konajúca prostredníctvom svojej matky) navyše opakovane poukazuje na
neoprávnené osočovanie a zásahy práve voči jej matke, súd dáva do pozornosti, že aj táto sa
už samostatne obdobne domáhala ochrany osobnosti vo vzťahu žalovanému. Matka žalobkyne
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý uznesením č.k. 51Cos/1/2024-125 zo

dňa 13.02.2024 Mestský súd Bratislava IV zamietol a dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.03.2024. Taktiež poukazovala a ohradzovala sa voči užívateľskému účtu žalovaného na sociálnej
sieti Instagram a zverejneným príspevkom, ktorým mal podľa nej žalovaný neoprávnene zasahovať do
jej a maloletej osobnostných práv.

23. V danom prípade nebola splnená ani podmienka osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov

strán sporu. V návrhu žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov zdôvodňovala tým, že ako
maloletá požíva zvýšenú právnu ochranu, poukazujúc všeobecne na najlepší záujem dieťaťa. Tieto
skutočnosti však bez iných významných okolností nemôžu mať relevanciu. Prijatie tejto argumentácie
by viedlo k absurdnému dôsledku, kedy by podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
akýmkoľvek maloletým znamenalo vždy automatický záver o potrebe okamžitej úpravy pomerov strán.

Pokiaľ v ďalšom svojom vyjadrení k bezprostrednej hrozbe dopĺňala, že bez zásahu súdu bude žalovaný
naďalej zverejňovať príspevky, čo sám avizuje, ani to nemá opodstatnenie, keďže žalobkyňa nesvedčila
neoprávnenosť tvrdených zásahov. Pri skúmaní neodkladnosti je nutné dať do pozornosti aj veľký
časový odstup od zverejnenia predmetných príspevkov od podania samotného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia – príspevky označené v návrhu boli zverejnené v rozmedzí od 03.07.2023

do 02.09.2024. Žalobkyňa neosvedčila naliehavosť na zásahu súdu formou výnimočného prostriedku
neodkladného opatrenia, netvrdila hrozbu vážnej či nenahraditeľnej hrozby. V tom ohľade sa obmedzila
len opätovne na verejnú povahu príspevkov a skutočnosť, že ide o maloletú osobu. Vyargumentovala
prečo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zakladajú príspevky zverejnené v milosti (mesiace či rok
dozadu).

24. Navrhované neodkladné opatrenie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď
žalobkyňa neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by jej hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec
nejaká zodpovedajúca ujma. Nariadenie daného neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti
odstránenia špecifikovaných príspevkov (II. výrok petitu) a zdržania sa určených informácii o maloletej (I.

výrok petitu), by bolo v rozpore s princípom proporcionality. Čo sa týka samotného zdržovacieho nároku
široko koncipovaného na informácie všeobecne zverejňovania podobizne žalobkyne, jej osobných
údajov, zdravotného stavu a informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa žalobkyne,
akoajvšetkýchinformáciítýkajúcichsasúkromiažalobkyne,atonajmänasociálnejsietiInstagram),súd
má za to, že je zjavne neprimeraným. Vyhovenie návrhu v tejto časti by neprípustne znamenalo uloženie

zákazu žalovanému ako otcovi žalobkyne verejne šíriť akékoľvek informácie týkajúce sa súkromia svojej
dcéry, aj tie ktoré sú kladné, resp. ktoré sa nedotýkajú žiadneho negatívneho prvku v jej súkromnom
živote.

25. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky

na vydanie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne v zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 C.s.p. Žalovaný mal v konaní pre zamietnutie
návrhuúspech(§255ods.1C.s.p.),avšaknáhradutrovkonaniamusúdnepriznalpreexistenciidôvodov
hodných osobitného zreteľa. Súd prihliadal na skutočnosť, že v prípade žalobkyne ide o maloletú osobu,

dcéru úspešného žalovaného, za ktorú podala návrh jej matka. S ohľadom na dané skutkové okolnosti
avzťahmedzizástupkyňoužalobkyneažalovanýmnemožnonamaloletúžalobkyňuprenášaťnegatívne
majetkové dôsledky podaného návrhu.

Poučenie:

1 27C/88/2024Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.