Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106208
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: WERCOM GROUP, s.r.o., so sídlom Vlkanovská cesta 2, 976 31
Vlkanová, IČO: 36 629 065, právne zastúpený: URBÁNI & Partner s.r.o., so sídlom Skuteckého 17,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so
sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2023/11648-2/59821/43/ADC zo dňa 24. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Súd návrh žalobcu na peňažnú moderáciu z a m i e t a .

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“)
upovedomením o začatí konania o správnom delikte a nariadení ústneho pojednávania vo veci
správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. h) a § 43 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového
fondu v znení účinnom od 30.03.2022 do 31.03.2024 (ďalej len

2 3S/24/2023

„pamiatkový zákon“) č. k. KPUBB-2023/4739-1/15007/SEL zo dňa 23.02.2023 oznámil žalobcovi začatie
konania o inom správnom delikte a nariadil ústne pojednávanie v zmysle § 21 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“),
ktoré sa uskutočnilo dňa 21.03.2023 za prítomnosti zástupcov žalobcu. Správne konanie začalo

za účelom šetrenia správneho deliktu vo veci zrealizovanej stavby - oporného železobetónového
múru, nad ktorým je prekrytá časť nádvoria železobetónovou platňou na parcele C-KN č. 3181/2,
v k. ú. A. B., a to v rozpore s rozhodnutím č.k. KPUBB-2018/20925-7/93369/IVA, RUS zo dňa
22.11.2018 o prípustnosti zámeru vlastníka – žalobcu vykonať obnovu národnej kultúrnej pamiatky
„dom meštiansky“ zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3368/1, na ul.
Starozámocká 4, parc. C-KN č. 3181, k. ú. A. B., situovanej v Pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica,
v rozsahu statického zabezpečenia oporného železobetónového múru vo dvore so zachovaním

pivnice s klenbou za oporným múrom, ako aj záväzným stanoviskom KPUBB-2022/8189-3/44014/
GON, RUS zo dňa 11.07.2022 k projektovej dokumentácii, ktorým orgán verejnej správy prvého
stupňa súhlasil s projektovou dokumentáciou „Statický posudok – Návrh oporného múru v objekte“
a podmienkami v ňom stanovenými. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutímč. k. KPUBB-2022/7189-9/106924/GON zo dňa 20.12.2022 vydal nesúhlasné záväzné stanovisko k
projektovej dokumentácii „Názov stavby: Železobetónový oporný múr; Miesto stavby: Banská Štiavnica;
Investor: WERCOM GROUP s.r.o., Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová; Parcela: 3182, 3181; Hlavný

projektant: architektúra s.r.o., J. R. Poničana 841/104, 962 23 Očová; Stupeň PD: Dokumentácia
skutočného vyhotovenia stavby“, ul. Starozámocká 4, parc. C-KN č. 3181 (zastavané plochy a nádvoria)
a C-KN č. 3182 (záhrada), k. ú. A. B., situované v Pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica a v lokalite
„Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí“, zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO. V administratívnom spise sa ďalej nachádza zápisnica z miestnej obhliadky zo

dňa 13.02.2023 s príslušnou fotodokumentáciou a zápisnica z konania o inom správnom delikte zo dňa
21.03.2023 za účasti zástupcov žalobcu s tým, že títo uviedli, že k zisteniam doručia písomné vyjadrenie
v lehote 10 dní. Žalobca následne dňa 31.03.2023 doručil mailom prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadrenie zo dňa 24.03.2023 spolu s prílohami.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. konania KPUBB-2023/4739-6/27639/SEL zo

dňa 17.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol v prvom stupni tak, že žalobcu ako
účastníka správneho konania uznal zodpovednou osobou za iný správny delikt na úseku ochrany
pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že v druhom polroku 2022 zrealizoval stavbu oporného múru, nad
ktorým je prekrytá časť nádvoria železobetónovou stropnou doskou na parcele C-KN č. 3181/2 a

tým nerešpektoval: 1. Rozhodnutie č.k. KPUBB-2018/20925-7/93369/IVA, RUS zo dňa 22.11.2018,
právoplatné dňa 15.02.2019, kde orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o zámere vlastníka ako
o prípustnom v rozsahu statického zabezpečenia oporného múru vo dvore so zachovaním pivnice s
klenbou za oporným múrom s tým, že rozsah bude upresnený po prieskume s podmienkami:
3 3S/24/2023

podmienka č. 7. spracovať projektovú dokumentáciu statického zabezpečenia oporného múru na
základe výsledkov prieskumu podložia, v priebehu spracovania prerokovať s orgánom verejnej
správy prvého stupňa a predložiť na vydanie záväzného stanoviska, podmienka č. 8. v prípade

realizácie nového oporného múru jeho lícovú stranu upraviť použitím riadkového kamenného
muriva alebo hrubozrnnou omietkou; 2. Záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii pod č.
KPUBB-2022/8189-3/44014/GON, RUS zo dňa 11.07.2022, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa
súhlasil s projektovou dokumentáciou, ktorú „Vypracoval: C. D. E., AVG group a.s., Vlkanovská cesta
2, 976 31 Vlkanová; Schválil: C. B. F., Drevostav s.r.o., Horská 1, 960 06 Zvolen; Číslo objednávky:

objednávka zo dňa 25.10.2018; STATICKÝ POSUDOK; V Banskej Bystrici 25.10.2018“ s podmienkami:
Lícovú stranu oporného múru upraviť použitím kamenného obkladu alebo hrubozrnnou omietkou; druh
pred realizáciou vopred prerokovať s orgánom verejnej správy prvého stupňa. Každú zmenu projektovej
dokumentácie posudzovanej v tomto záväznom stanovisku je vlastník povinný vopred prerokovať s
orgánom verejnej správy prvého stupňa. Predmetná parcela C-KN č. 3181/2 je situovaná v Pamiatkovej

rezervácii Banská Štiavnica a v lokalite „Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí“, zapísanej do
Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pre základnú ochranu pamiatkového územia boli
vypracovanézásadyochranypamiatkovejrezervácie:„PamiatkovýúradSlovenskejrepublikyBratislava:
Zásady ochrany území – Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica – historické jadro – Pamiatková
rezervácia Banská Štiavnica – kalvária, Zodpovedný spracovateľ: D. G. H., D., Bratislava, december

2004“. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 43 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona uložil
žalobcovizaprotiprávnekonaniepodľa§42ods.1písm.h)pamiatkovéhozákonapokutuvovýške7.000
Eur, ktorú je povinný žalobca uhradiť v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet vedený v Štátnej pokladnici.

3. V odôvodnení orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutia opísal priebeh administratívneho
konania,zhrnulskutkovýstavveci,odcitovalvyjadreniežalobcudoručenéorgánuverejnejsprávyprvého
stupňa dňa 31.03.2023. Pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal z relevantných dôkazov a podkladov
a na základe ustanovení pamiatkového zákona rozhodol o uložení pokuty v stanovenej výške, pričom
zobral do úvahy aj možnosť vykonania nápravy v zmysle § 31 pamiatkového zákona.

4. Žalobca využil zákonnú možnosť a voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. k.: PUSR-2023/11648-2/59821/43/ADC zo dňa 24.07.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a uznal žalobcu zodpovedným zaspáchanie iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 43 ods. 1 v spojení
s § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že uskutočnil stavbu na
nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území a nedodržal

podmienky určené v rozhodnutí a v záväznom stanovisku orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď
v presne nezistenom čase v druhom polroku 2022 zrealizoval stavbu oporného múru, nad ktorým je
prekrytá časť nádvoria železobetónovou stropnou doskou na parcele C-KN č. 3181/2, k. ú.
4 3S/24/2023

A. B. v rozpore s: 1. Rozhodnutím č.k. KPUBB-2018/20925-7/93369/IVA, RUS zo dňa 22.11.2018,
právoplatné dňa 15.02.2019, kde orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o zámere vlastníka ako
o prípustnom v rozsahu statického zabezpečenia oporného múru vo dvore so zachovaním pivnice s
klenbou za oporným múrom s tým, že rozsah bude upresnený po prieskume s podmienkami: podmienka
č. 7. spracovať projektovú dokumentáciu statického zabezpečenia oporného múru na základe výsledkov

prieskumu podložia, v priebehu spracovania prerokovať s orgánom verejnej správy prvého stupňa a
predložiť na vydanie záväzného stanoviska, podmienka č. 8. v prípade realizácie nového oporného
múru jeho lícovú stranu upraviť použitím riadkového kamenného muriva alebo hrubozrnnou omietkou;
2. Záväzným stanoviskom orgánu verejnej správy prvého stupňa č. KPUBB-2022/8189-3/44014/GON,
RUS zo dňa 11.07.2022 k projektovej dokumentácii, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa súhlasil

s projektovou dokumentáciou „Statický posudok – Návrh oporného múru v objekte, Vypracoval: C. D.
E., AVG group a.s., Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová; dátum: 10/2018“ s podmienkami: Lícovú
stranu oporného múru upraviť použitím kamenného obkladu alebo hrubozrnnou omietkou; druh pred
realizáciou vopred prerokovať s orgánom verejnej správy prvého stupňa. Predmetná parcela C-KN č.
3181/2, k. ú. A. B. je situovaná v Pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica a v lokalite „Banská Štiavnica

a technické pamiatky v jej okolí“, zapísanej do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Za
uvedené protiprávne konanie podľa § 42 ods. 1 písm. h) a § 43 ods. 1 pamiatkového zákona žalovaný
podľa § 43 ods. 2 písm. b) a § 43 ods. 3 pamiatkového zákona uložil právnickej osobe – žalobcovi pokutu
vo výške 7 000 Eur, ktorú je povinný žalobca uhradiť v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet žalovaného vedený v Štátnej pokladnici.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom k zmene
prvostupňového rozhodnutia pristúpil preto, že orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom výroku
nedostatočne konkretizoval predmetnú parcelu C-KN č. 3181/2, nakoľko k číslu parcely absentovalo
označenie katastrálneho územia (k. ú. A. B.) tak, aby bol skutok nezameniteľný. Ďalej absentovalo

vysporiadanie sa orgánu verejnej správy prvého stupňa s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení
zo dňa 24.03.2023 (obsahovo totožné ako odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu – pozn.
správneho súdu), nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa len prevzal znenie podaného vyjadrenia
v predmetnom správnom konaní z vyjadrenia zo dňa 24.03.2023. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
navyše rozhodol v zmysle ustanovenia § 43 ods. 3 pamiatkového zákona a za protiprávne konanie podľa

§ 42 ods. 1 písm. h) v spojení s § 43 ods. 1 pamiatkového zákona podľa § 43 ods. 2 písm. b) uložil
právnickej osobe žalobcu pokutu vo výške 7 000 Eur, pričom v zmysle ust. § 43 ods. 5 pamiatkového
zákona odôvodnil výšku uloženej pokuty za závažnejšie protiprávne konanie žalobcu s tým, že v
priebehu administratívneho konania žalobca napriek vyzvaniu príslušných orgánov nezastavil realizáciu
prác. Podľa žalovaného uložená výška pokuty je primeraná a zohľadňuje výchovný, preventívny a

represívny charakter správneho trestania.
Správna žaloba – žalobné body 5 3S/24/2023

6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom alternatívne žalobca navrhol, aby
súd rozhodol podľa § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť pokutu v zníženej výške podľa úvahy
súdu na spodnej hranici.

7. V prvom rade žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania a s poukazom na zásady trestného
práva, ktoré sa uplatňujú aj v správnom trestaní, považoval za irelevantné, aká je horná hranica, keďže
dolná hranica je jasná a je to v danom prípade 400 Eur. Nesúhlasil s tým, že 7 000 Eur je spodná hranica
sadzby a tento postup považoval za rozporný podľa zásad trestania. Navyše namietal tú skutočnosť, žeorgán verejnej správy počas administratívneho konania vôbec neuviedol, akú sankciu mieni ukladať a
znemožnil tak vedenie obhajoby žalobcu voči nej, čo je podľa žalobcu v stavebných konaniach nielen
bežné, ale aj výrazným princípom právnej istoty a predvídateľnosti. Vyjadril nesúhlas s uloženou výškou

sankcie, nakoľko stavebné úrady v takej výške nesankcionujú ani čierne novostavby.

8. Ďalej poukázal na priebeh zakotvenia dosky a pokiaľ by tak neurobil, hrozil by zosuv aj samotných
oporných múrov. Nesúhlasil s tvrdeniami orgánov verejnej správy, že konanie žalobcu nemalo charakter
neodkladnej potreby zabezpečiť svah. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia svahu žalobca predložil

Statický posudok, ktorý bol spracovaný v auguste 2023, a ktorý navrhol vykonať ako dôkaz. Podľa
žalobcu stavebný úrad ani orgán verejnej správy prvého stupňa si nič takéto nedali vypracovať, čím sa
podľa žalobcu potvrdila správnosť výpočtov statika v čase, keď bolo potrebné uvedené vykonať. Keby
podľa žalobcu nedochádzalo k prieťahom na strane orgánu verejnej správy prvého stupňa, už dávno
mohla byť vec zrealizovaná.

9. Žalobca namietal, že orgány verejnej správy oboch stupňov odignorovali všetky poľahčujúce okolnosti
– prvý správny delikt žalobcu, porušenie v spojitosti s prevenciou, konanie na podklade právoplatných
rozhodnutí, úzka súčinnosť s orgánom a pod. Rozhodnutie o uložení pokuty považoval žalobca za
jednostrannéazistenýskutkovýstavpovažovalzanedostatočnýavrozporesvykonanýmdokazovaním.
S poukazom na uvedené navrhol doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu na

nariadenom pojednávaní.

10. V závere správnej žaloby poukázal žalobca na porušenie zásad správneho konania a navrhol, aby
súd postupom podľa § 192 SSP využil právo peňažnej moderácie a po zvážení všetkých okolností
prípadu znížil výšku pokuty na spodnú hranicu sadzby, pretože suma 7 000 Eur je podľa žalobcu

neprimeraným výsledkom dokazovania.

Vyjadrenie žalovaného 6 3S/24/2023

11. V úvode vyjadrenia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, pričom poukázal na
správnosť záverov tak prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia žalovaného a navrhol správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Jednotlivé námietky žalobcu považoval za nedôvodné, pričom
zdôraznil, že žalobca svoje protiprávne konanie v priebehu správneho konania ani v podanej správnej
žalobe nepoprel a jeho tvrdenia a námietky spočívali len v poukazovaní na údajné vady prvostupňového

a napadnutého rozhodnutia.

12. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že išlo k neodkladnú potrebu zabezpečenia svahu,
nakoľko žalobca mal komunikovať s orgánom verejnej správy prvého stupňa a v úzkej súčinnosti aj
so stavebným úradom realizovať riešenia v súlade s vydaným rozhodnutím a záväzným stanoviskom,

čo však neurobil. Žalovaný odmietol, že by on alebo orgán verejnej správy porušili zásadu súčinnosti,
nakoľko so žalobcom riadne komunikovali a umožnili sa mu vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Výšku
uloženej pokuty považoval za dostatočne odôvodnenú.

13. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie (repliku).

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
14. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 14.05.2025 v súlade s § 107 ods. 1
SSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti. Poverený zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení,

ktoré bolo predložené správnemu súdu, napadnuté rozhodnutia považoval za zákonné, vychádzajúce
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa
§ 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná
správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.16. Podľa § 28 ods. 4 pamiatkového zákona; Vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a
ktorá sa nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, je povinný

s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej
pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

17.Podľa§32ods.1a2pamiatkovéhozákona;(1)Obnovakultúrnejpamiatky(ďalejlen„obnova“)podľa
tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností,

ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia
7 3S/24/2023

alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty.
Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu

podľa osobitného predpisu. (2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému
pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne
obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o
obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a
vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.

18. Podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona; V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský
pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom
prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať
tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy

možnopripravovaťibanazákladevýskumovainejprípravnejdokumentácieaprojektovejdokumentácie.
V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi
kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a
predpokladaný koniec obnovy.

19. Podľa § 32 ods. 8, 9, 10, 11 a 13 pamiatkového zákona; (8) Projektovú dokumentáciu obnovy a
projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území môže spracovať len fyzická osoba
autorizovaná podľa osobitného predpisu. (9) Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8
a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým
úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia.

(10) Pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný
krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7
až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii
a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. (11) Pred
začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme,

je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu.
K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska vlastník priloží zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje
majetkovo-právne údaje o nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom
pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom

prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. (13) V priebehu obnovy
kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a ochrannom pásme vykonáva krajský
pamiatkový úrad štátny pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu a vlastníkovi.
Ak krajský pamiatkový úrad zistí nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie

alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, alebo zistí konanie
vlastníka v rozpore s rozhodnutím
8 3S/24/2023

alebo záväzným stanoviskom, rozhodnutím o zastavení prác práce zastaví. Odvolanie proti rozhodnutiu
podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.20. Podľa § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona; Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu
sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnosti,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme,

bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo
nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.

21. Podľa § 43 ods. 1 a 2 písm. b) pamiatkového zákona; (1) Iného správneho deliktu na úseku ochrany
pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí

konania podľa § 42 ods. 1. (2) Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe -
podnikateľovi pokutu vo výške od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí konania uvedeného v § 42
ods. 1 písm. h) až k).

22. Podľa § 43 ods. 3, 4 a 5 pamiatkového zákona; (3) Krajský pamiatkový úrad môže uložiť pokutu
až do výšky dvojnásobku pokuty podľa odseku 2, ak ide o kultúrnu pamiatku, pamiatkové územie,

ochranné pásmo alebo archeologické nálezisko zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. Uložením
pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené krajským pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k
náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane. (4) Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď
sa o protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď
došlo ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené

krajským pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane. (5) Krajský
pamiatkovýúradpriurčenívýškypokutyprihliadanazávažnosťkonania,závažnosťnepriaznivýchzmien
kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia,
archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej
škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na

jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov
a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo
výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.

23. Správny súd dáva do pozornosti, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie

správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný
(§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových
otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich
obsahuahodnoteniazoznámychhľadískzávažnosti,zákonnostiapravdivosti.Správnysúdtedacelkom
samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej

správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu
verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže
doplniť
9 3S/24/2023

dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho súdnictva
vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe
správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia moci medzi
mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou musí byť základom pre

rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému
môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže ísť
o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ správny súd ustáli, že
dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, táto
skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

24. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou
právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto
jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

25. Žalobca v správnej žalobe namietal neprimeranosť uloženej pokuty vo výške 7 000 Eur, čo považoval
za rozpor so sankciou uvedenou v zákonnom rozpätí od 400 Eur. V zmysle § 43 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 43 ods. 3 pamiatkového zákona orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu vo výške 7 000 Eurzo zákonom ustanoveného rozsahu od 400 Eur do 800 000 Eur, čo podľa správneho súdu náležite
odôvodnil v zmysle ustanovenia § 43 ods. 5 pamiatkového zákona.

26. Správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty (priestupky, resp. iné správne delikty) sa
uskutočňuje v rámci diskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho
procesu, v ktorom správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc
a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického
uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite odôvodnené. Výška

pokutyjevecouúvahysprávnychorgánovasúdibaskúma,čitotouváženienevybočilozmedziahľadísk
ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok
boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

27. Správny súd poukazuje na citované ustanovenie § 43 ods. 5 pamiatkového zákona, v zmysle ktorého
orgán verejnej správy pri určení výšky prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien

kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia,
archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej
škody. Z vetnej konštrukcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že správna úvaha orgánu verejnej správy
má vychádzať z uvedených rozhodujúcich kritérií, pričom správna úvaha je myšlienkový proces, v
rámci ktorého má príslušný orgán verejnej správy zvažovať závažnosť porušenia zákona vo vzťahu ku

každému zisteniu, jeho závažnosť, následky a pod., aby uložená pokuta spĺňala
10 3S/24/2023

nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa

dotknutej osoby.

28.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňa,resp.žalovanýprirozhodovaníouloženýpokutyzainýsprávny
deliktvovýške7000Eurvzalidoúvahymierunarušeniaautentickýchvzťahovvdanejlokalite,situovanie
cudzorodéhoprvkuvochrannompásmenárodnýchkultúrnychpamiatok,nakoľkostavbaopornéhomúru

so stropnou železobetónovou doskou sa nachádza v bezprostrednej blízkosti národných kultúrnych
pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako národné kultúrne pamiatky. Orgán
verejnej správy taktiež zobral do úvahy pri určovaní výšky pokuty možnosť vykonania nápravy v zmysle §
31 pamiatkového zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplnil, že zotrval na určenej výške pokuty
7 000 Eur orgánom verejnej správy prvého stupňa a doplnil, že zobral do úvahy závažnosť konania podľa

§ 43 ods. 5 pamiatkového zákona, čo vyjadril aplikáciou ustanovenia § 43 ods. 2 pamiatkového zákona
s ohľadom na závažnosť nepriaznivých zmien pamiatkového územia (pamiatková rezervácia zapísaná
v zozname UNESCO, čo podľa žalovaného treba považovať za najchránenejší druh pamiatkového
územia v slovenských podmienkach). Taktiež žalovaný zobral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa
deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu dopustil po prvýkrát, ako aj na tú skutočnosť, že v

priebehu realizácie stavebných prác bol príslušnými orgánmi vyzývaný na zastavenie prác, čo však
žalobca neurobil. Žalobca v administratívnom konaní nepreukázal, že výška uloženej pokuty je pre
neho likvidačná. Vzhľadom na uvedené výšku pokuty 7 000 Eur považoval žalovaný za primeranú,
zohľadňujúcu výchovný, preventívny a represívny charakter správneho trestania.

29. V rámci správnej žaloby žalobca len namietal neprimeranosť uloženej pokuty za iný správny delikt
na úseku ochrany pamiatkového fondu, avšak správny súd v danej veci nevzhliadol porušenie, resp.
vybočenie orgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty zo zákonného rámca. Správny súd sa nestotožnil s
tvrdeniami žalobcu, že pokuta mu mohla byť uložená len na spodnej hranici, teda len 400 Eur, pričom sa
neprihliada na hornú hranicu. Tvrdenia žalobcu sa vymykajú z logického uvažovania zákonodarcu, ktorý

zveril správnym orgánom v rámci ich diskrečnej právomoci ukladať pokuty v zmysle zákonného rozsahu
(v tomto prípade od 400 Eur do 800 000 Eur, ak sa právnická osoba dopustila konania uvedeného v
ustanovení § 42 ods. 1 písm. h) pamiatkového zákona).

30. Správny súd v prípade správneho trestania sleduje, či orgán verejnej správy náležite odôvodnil

uloženie sankcie v určitej výške (ak zákon pripúšťa rozpätie sankcií), či prihliadol na okolnosti viazané na
subjekt, skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného
uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Všeobecné, nekonkrétne
odôvodnenie odvolávajúce sa len na zákonné ustanovenia je nepostačujúce. Avšak pri zvažovanívýšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na
charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila
svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna

11 3S/24/2023

vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby
bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. V danom prípade

orgány verejnej správy zobrali do úvahy účel sankcie, pričom svoje rozhodnutie o uloženej výške pokuty
dostatočne v zmysle zákonných kritérií odôvodnili.

31. Za nedôvodnú považoval správny súd i žalobnú námietku ohľadom nepredvídateľnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy, keďže žalobca nemohol predvídať v priebehu administratívneho konania,
že mu bude uložená pokuta vo výške 7 000 Eur. Správny súd uvádza, že orgán verejnej

správy prvého stupňa upovedomením o začatí konania o správnom delikte a nariadení ústneho
pojednávania vo veci správneho deliktu podľa § 42 ods. 1 písm. h) a § 43 pamiatkového zákona
č. k. KPUBB-2023/4739-1/15007/SEL zo dňa 23.02.2023 oznámil žalobcovi začatie konania o inom
správnom delikte a zároveň nariadil ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku, ktoré
sa uskutočnilo dňa 21.03.2023 za prítomnosti zástupcov žalobcu. Správne konanie začalo za účelom

šetrenia správneho deliktu vo veci zrealizovanej stavby - oporného železobetónového múru, nad ktorým
je prekrytá časť nádvoria železobetónovou platňou na parcele CKN č. 3181/2, v k. ú. A. B., a to v rozpore
s rozhodnutím zo dňa 22.11.2018 o prípustnosti zámeru v rozsahu statického zabezpečenia oporného
železobetónovéhomúruvodvoresozachovanímpivnicesklenbouzaopornýmmúrom,akoajzáväzným
stanoviskom k projektovej dokumentácii zo dňa 11.07.2022, ktorým orgán verejnej správy prvého

stupňa súhlasil s projektovou dokumentáciou „Statický posudok – Návrh oporného múru v objekte“
a podmienkami v ňom stanovenými. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že by sa jednalo o
prekvapivé, resp. nepredvídateľné rozhodnutie, nakoľko od počiatku bol o dôvodoch správneho konania
(o skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a o jeho právnej kvalifikácii) riadne a včas informovaný, bol poučený
omožnostipredkladaťdôkazyanávrhynaichdoplnenievzmysleustanovenia§33Správnehoporiadku,

pričom na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 21.03.2023 zástupcovia žalobcu nevzniesli žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania ku skutku, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu. S vyjadrením žalobcu
zo dňa 24.03.2023 sa žalovaný vysporiadal v rámci odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 59 ods.
1Správnehoporiadku,pričomprvostupňovérozhodnutiearozhodnutieoodvolanínemožnoposudzovať
izolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci, a teda tvoria jeden celok. To

znamená, že aj v prípade preukázanej absencie vysporiadania sa orgánu verejnej správy prvého stupňa
s niektorou námietkou, mohol žalovaný tento nedostatok odstrániť v jeho rozhodnutí sám a vyjadriť sa
k danej námietke bez toho, aby to mohlo mať negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Správny súd dodáva, že orgán verejnej správy v rámci administratívneho konania upovedomil žalobcu,
ako osobu zodpovednú za iný správny delikt, za ktorý iný správny delikt začal konanie voči žalobcovi,

pričom konkretizoval v zmysle ktorých zákonných ustanovení pamiatkového zákona je voči nemu
vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. Správny súd uvádza, že v zmysle ustanovení
pamiatkového zákona, resp. všeobecného správneho predpisu nevyplýva orgánom verejnej správy
v priebehu konania o vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti oznamovať, resp. vopred
informovať osobu zodpovednú za protiprávne konanie o konečnej výške uloženej pokuty z rozpätia

zákonnej sadzby.
12 3S/24/2023

32. Žalobca v správnej žalobe navrhol správnemu súdu vykonanie dôkazu, a to statický posudok,

ktorý mal byť spracovaný v auguste 2023. Statický posudok zo dňa 01.09.2023 vypracovaný C. I. H.,
autorizovaným stavebným inžinierom obsahuje stanovisko statika, ktorý uviedol, že „Po preštudovaní
projektovej dokumentácie konštatujem, že v konkrétnom prípade zachytenia zemného tlaku svahu
navrhol síce projektant jednu z uvedených alternatív – uholníkový železobetónový múr, ale doplnil ho
o stropnú dosku, ktorej účinok sa dá nahradiť samostatným, správne nadimenzovaným uholníkovým

oporným múrom. V tomto prípade je stropná doska nadbytočná. Jej návrh považujem za účelový pre
vytvorenie prekrytého priestoru parkovacích miest.“ Tento statický posudok žalobca predložil z dôvodu,
že stavebný úrad ani orgán verejnej správy prvého stupňa nič také nespracovali, avšak uvedený
statický posudok mal podľa žalobcu potvrdiť správnosť prepočtov statika. Správny súd po vykonanídôkazu na nariadenom pojednávaní uvádza, že žalobca v správnej žalobe túto žalobnú námietku
nijak nekonkretizoval, resp. neuviedol, ako mal statický posudok preukázať nezákonnosť rozhodnutí
žalovaného,resp.orgánuverejnejsprávyprvéhostupňaouloženípokutyzainýsprávnydeliktvzmysle§

43 a nasl. pamiatkového zákona. V danom prípade orgán verejnej správy prvého stupňa nebol povinný v
zmysle pamiatkového zákona vypracovať statický posudok, resp. štúdiu na správnosť postupov žalobcu
v predmetnom prípade, nakoľko na základe zisteného skutkového stavu mal preukázané porušenie
povinností žalobcu v zmysle § 42 ods. 1 písm. h) v spojení s § 43 ods. 1 pamiatkového zákona.
Správny súd uvádza, že zistenie skutkového stavu, teda vyvodenie objektívnej zodpovednosti žalobcu

za iný správny delikt žalobca v správnej žalobe nerozporoval, teda žalobca ani nenamietal nedostatočne
zistený skutkový stav v zmysle ust. § 32 Správneho poriadku. Tu správny súd uvádza, že v zmysle
ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku je orgán verejnej správy povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Hoci žalobca postup orgánu verejnej správy prvého stupňa považoval
za nesprávny (avšak neuviedol v akých súvislostiach – pozn. správne súdu) správny súd uvádza,

že orgán verejnej správy postupoval v súlade s uvedeným ustanovením. Navyše treba uviesť, že v
danom prípade správny súd prejednáva uloženú pokutu za iný správny delikt na základe zisteného
skutkového stavu aplikujúc ustanovenia pamiatkového zákona, a preto ani rozhodnutie príslušného
stavebného úradu, ktorý by bol oprávnený posudzovať (samostatne alebo v súčinnosti s orgánom
verejnej správy prvého stupňa) vhodnosť „nepovoleného prvku“ umiestneného žalobcom v rozpore s

rozhodnutím o prípustnosti zámeru obnovy národnej kultúrnej pamiatky, resp. záväzných stanovísk v
zmysle pamiatkového zákona, nemá na dané konanie vplyv. Pokiaľ žalobca smeroval argumentáciu k
tým záverom, že sa jednalo o neodkladný úkon smerujúci k odvráteniu hroziaceho nebezpečenstva,
čím chcel tvrdiť, že nedošlo k spáchaniu skutku, tak ani závery priloženého statického posudku zo dňa
01.09.2023 tomu nenasvedčovali.

33. Správny súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho orgánu
žalobcu, nakoľko pre neprítomnosť štatutárneho orgánu žalobcu na nariadenom pojednávaní pred
správnym súdom ho nebolo možné vykonať.
13 3S/24/2023

34. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že žalovaný (ako aj orgán verejnej správy
prvého stupňa) vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a
ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, pričom orgány verejnej správy rozhodli

včas, pred uplynutím subjektívnej, resp. objektívnej lehoty na uloženie pokuty za iný správny delikt v
zmysle ustanovenia § 43 ods. 4 pamiatkového zákona. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred
orgánmi verejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani prvostupňového rozhodnutia, pričom súd
prihliadol i na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti

podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

35. Žalobca v správnej žalobe navrhol alternatívne rozhodnúť v súlade s ustanovením § 192 SSP a
navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť sankciu v zníženej výške podľa úvahy súdu na
spodnej hranici. Ako už bolo uvedené, správny súd mal za preukázané, že správne orgány rozhodli v

súlade s ust. § 42 ods. 1 písm. h) v spojení s § 43 ods. 2 písm. b), § 43 ods. 3 a § 43 ods. 5 pamiatkového
zákona, pričom uloženie pokuty vo výške 7 000 Eur z rozmedzia sadzby od 400 Eur do 800 000 Eur
náležite odôvodnili a správny súd mal za to, že bola uložená na spodnej hranici sadzby.

36. V správnej žalobe žalobca neuviedol žiadne žalobné námietky, z ktorých by odvodzoval

neprimeranosť uloženej pokuty, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter, prípadne
nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu v súvislosti so vznikom objektívnej zodpovednosti žalobcu za
iný správny delikt v zmysle pamiatkového zákona. Žalobca ani netvrdil žiadne skutočnosti k vzniku
zodpovednosti za iný správny delikt, ani neprodukoval v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o
neprimeranosti uloženej pokuty žalovaným, resp. orgánom verejnej správy prvého stupňa.

37. Správny súd preto s poukazom na uvedené dôvody návrh žalobcu na peňažnú moderáciu zamietol,
pričom pre úplnosť správny súd uvádza, že aplikácia § 192 SSP upravujúceho peňažnú moderáciu naúčely správneho trestania vzhľadom na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v § 198 SSP do úvahy ani
neprichádza. Správny súd nevzhliadol dôvody ani na postup podľa § 198 SSP.

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

39. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
14 3S/24/2023

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.