Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cb/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022204808
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:0022204808.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.

r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 5.093,53 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.093,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 189,39 eur od 26.06.2017 do 03.07.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.07.2017 do 28.07.2017,
zo sumy 189,39 eur od 26.09.2017 do 26.09.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.11.2017 do 29.11.2017,

zo sumy 189,39 eur od 26.01.2018 do 01.02.2018, zo sumy 189,39 eur od 26.05.2018 do 30.05.2018,
zo sumy 189,39 eur od 26.06.2018 do 04.07.2018, zo sumy 10,- eur od 26.07.2018 do 03.09.2018, zo
sumy 179,39 eur od 26.07.2018 do 24.09.2018, zo sumy 189,39 eur od 26.08.2018 do 24.09.2018, zo
sumy 10,- eur od 26.09.2018 do 30.08.2019, zo sumy 169,39 eur od 26.09.2018 do zaplatenia, zo sumy
189,39 eur od 26.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 189,39 eur od 26.11.2018 do zaplatenia, zo sumy
4.545,36 eur od 17.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jeho výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 15.093,53 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 189,39 eur od 26.06.2017 do 03.07.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.07.2017
do 28.07.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.09.2017 do 26.09.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.11.2017
do 29.11.2017, zo sumy 189,39 eur od 26.01.2018 do 01.02.2018, zo sumy 189,39 eur od 26.05.2018
do 30.05.2018, zo sumy 189,39 eur od 26.06.2018 do 04.07.2018, zo sumy 10,- eur od 26.07.2018
do 03.09.2018, zo sumy 179,39 eur od 26.07.2018 do 24.09.2018, zo sumy 189,39 eur od 26.08.2018
do 24.09.2018, zo sumy 10,- eur od 26.09.2018 do 30.08.2019, zo sumy 169,39 eur od 26.09.2018 do

zaplatenia, zo sumy 189,39 eur od 26.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 189,39 eur od 26.11.2018 do
zaplatenia, zo sumy 4.545,36 eur od 17.12.2018 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2.Žalobuodôvodnilžalobcatým,žeakoveriteľuzatvorildňa11.11.2016sožalovanouakopodnikateľkou
Zmluvuoúvereč.238702(ďalejlen"zmluva"),nazákladektorejposkytolžalovanejúvervovýške3.000,-
eur. Úver sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške
189,39 eur/splátka, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalobca

listom zo dňa 03.12.2018 oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou úverových splátok č. 22. až 24.
a že dňa 16.12.2018 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky žalovanej zo
zmluvy. Žalovaná nezaplatila žalobcovi dlžné splátky, preto sa ku dňu 16.12.2018 všetky úverové splátky
stali splatnými. Predmetné oprávnenie si žalobca uplatnil v súlade s článkom 10 ods. 10.4. zmluvy, podľaktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75
kalendárnych dní má veriteľ právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať
splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Žalobca v žalobe

uzavrel, že výška dlhu žalovanej predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na
základe citovaného zmluvného ustanovenia a činí sumu 5.093,53 eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhla žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že peňažné prostriedky si od žalobcu požičala ako fyzická osoba

(spotrebiteľ) na súkromné účely. Poukázala, že v žiadosti o úver zo dňa 10.11.2016 je uvedené iba jej
rodné číslo a dátum narodenia. Ak by žiadala o úver ako podnikateľka bolo by tam uvedené IČO a
miesto podnikania. Argumentovala, že predmetná žiadosť nekorešponduje so zmluvou a že nežiadala
o podnikateľský úver. Tvrdila, že žalobca ju oklamal a dal jej podpísať neplatnú zmluvu. Dôvodila, že o
nekalých praktikách žalobcu vydalo dňa 23.09.2016 stanovisko aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, v ktorom uviedlo, že spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. využíva finančnú situáciu

spotrebiteľov tým, že pri poskytovaní úveru nezisťuje, za akým účelom má byť úver poskytovaný a
poskytujeúverynazákladepredloženýchživnostenskýchoprávnení,pričomneinformujeopodmienkach
poskytnutia úveru, ani o možných následkoch, ktoré vyplývajú z poskytnutia fyzickej osobe a z
poskytnutia úveru podnikateľskému subjektu. Jedná sa o zákonom zakázanú obchodnú praktiku, ktorá
odníma spotrebiteľovi jeho zákonnú ochranu. Tvrdila, že v snahe obísť zákon o spotrebiteľských úveroch

s ňou žalobca uzavrel zmluvy, ktoré ju vo svojom formálnom charaktere definujú ako podnikateľa napriek
tomu, že úver čerpala ako súkromná (fyzická) osoba, pričom dodala, že v čase ich uzavretia nebola
evidovaná v živnostenskom registri SR.

4. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Košice č.k. 31Cb/50/2023 – 90 zo dňa

18.12.2023 tak, že súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%,
nakoľko bola v konaní úspešná. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca mal za to, že prejednávaná vec bola pôvodne vedená pred Okresným súdom Michalovce, ktorý
z dôvodu tzv. súdnej reformy vec postúpil Mestskému súdu Košice ako súdu kauzálne príslušnému

podľa § 22 písm. b) CSP. Proti postúpeniu veci sudca Mestského súdu Košice nevzniesol námietky a
nepostupoval podľa § 43 ods. 2 CSP, aj keď v prípade názoru, že nejde o obchodnoprávnu vec, tak
spraviť mal. Žalobca ďalej uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v tom,
že súd z úradnej povinnosti nevykonal lustráciu v registroch Okresného súdu Michalovce, či medzi
sporovými stranami neprebieha alebo neprebiehalo konanie týkajúce sa zmluvného vzťahu zo zmluvy

o úvere č. 238702. Poukázal, že rozsudkom Okresným súdom Michalovce č. k. 7Csp/10/2020-145 zo
dňa 08.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/24/2022 zo dňa
28.03.2023 bola zamietnutá žaloba, ktorou v tomto konaní žalovaná (v konaní sp. zn. 7Csp/10/2020 v
procesnom postavení žalobkyne) navrhla určiť, že úver zo zmluvy č. 238702- 71318 zo dňa 11.11.2016
je bezúročný a bez poplatkov opierajúc sa pritom o tvrdenie, že ide o spotrebiteľský úver. Odvolaním

napadnutý rozsudok teda podľa žalobcu odporuje už raz právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávnym procesným postupom dospel k predčasnému
a nesprávnemu záveru o povahe zmluvného vzťahu medzi stranami, pričom toto jeho rozhodnutie
je v rozpore s právoplatne skončenou vecou týkajúcou sa zmluvného vzťahu zo zmluvy o úvere č.
238702 a prípustnosť predloženia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/24/2022 zo

dňa 28.03.2023. Ďalej žalobca argumentoval, že súd prvej inštancie záver o spotrebiteľskej povahe
zmluvného vzťahu založil na nesprávnom výklade § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

5. O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/27/2024 - 130 zo dňa

30.07.2024 tak, že bol zrušený rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 31Cb/50/2023 - 90 a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v platnom znení (ďalej
len „CSP“), ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť
vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.7. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd v intenciách § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu odvolacích námietok ako aj konanie, ktoré predchádzalo a na základe toho dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. V bode 35 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajský súd
v Košiciach uviedol: V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a
rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v

konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom. Pri právnom posudzovaní veci
vyjde z platnej právnej úpravy aj z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými závermi je v ďalšom
konaní súd prvej inštancie viazaný v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie
náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne
významnými otázkami i argumentmi sporových strán.

9. Po zrušení rozsudku prvoinštančného súdu a po vrátení veci súd opätovne nariadil pojednávanie,
na ktorom sa nezúčastnili strany sporu. Žalobca podaním doručeným súdu 16.09.2024 ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná podaním
doručeným súdu 04.10.2024 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s rozhodnutím veci
v jej neprítomnosti. Preto súd v zmysle ust. § 183 CSP prejednal spor v ich neprítomnosti.

10. Dňa 04.10.2024 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti zo strany žalovanie ako aj vyjadrenie
žalovanie, v ktorom však nie sú uvedené žiadne nové skutkové tvrdenia, na ktoré by žalovaná už
v predchádzajúcich vyjadreniach nepoukázala.

11. Na základe uvedeného súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový
stav: Žalovaná dňa 10.11.2016 požiadal žalobcu o poskytnutie úveru a následne dňa 11.11.2016 uzavreli
Zmluvu o úvere č. 238702 vypracovanú žalobcom, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti úver vo výške 3.000,- eur
a žalovaná sa zaviazala splatiť žalobcovi úver a zaplatiť úroky za poskytnutie úveru v 48 mesačných

splátkachvovýške189,39eur/splátkasplatnýchpodľasplátkovéhokalendára.Ďalejmalsúdvykonaným
dokazovaním preukázané, že žalovaná dňa 10.11.2016 podpísala žiadosť o úver, a to za podmienok
vyznačených v časti s názvom ,,Údaje o požadovanom úvere (v EUR)“. Táto časť listiny obsahuje
údaj o výške úveru (3.000,- eur), splatnosti úveru (48 mesačných splátok), výške mesačnej splátky
(189,39 eur), celkovej sume na úhradu - úver a úroky (9.090,72 eur) s tým, že úver mala žalovaná

čerpať na účel označený ako zariadenie kancelárie. Žalovaná v bode I. predmetnej žiadosti označenom
ako Žiadateľ FO - podnikateľ je identifikovaná len údajmi ako fyzická osoba - meno, priezvisko, rodné
číslo, dátum narodenia, pohlavie, rodinný stav, kontaktná adresa, trvalá adresa, pričom iné údaje bod
I. neobsahuje (nie sú predtlačené). Údaje ako IČO, obchodné meno, DIČ sú uvedené len v časti III.
označenej ako kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o úver. Z prehľadu splácania

splátok úveru žalovanou vyplynulo, že v období od 23.12.2016 do podania žaloby zaplatila žalovaná
žalobcovi sumu 3.997,19 eur. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto
žalobcavyhlásil úverzapredčasnesplatnýk16.12.2018.Žalobcasožalovanousivčl.10zmluvyoúvere
cˇ. 238702-71318 dohodli, že v prípade omeškania žalovanej s úhradou splátky, je žalobca oprávnený
požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania

(bod 10.1.). Zároveň si dohodli, že ak sa stanú okamžite splatnými všetky záväzky žalovanej podľa tejto
zmluvy (podľa bodu 10.4. písm. b)), je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne
z dlžnej sumy a za každý deň omeškania (bod 10.2.). V bode 10.3. si žalobca so žalovanou dohodli, že
ak sankcie za omeškanie podľa odseku 10.1. a 10.2. tejto zmluvy dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume
všetkých splátok podľa splátkového kalendára platného v deň uzavretia zmluvy, od nasledujúceho dňa

je žalovaná povinná platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. V bode
10.4. písm. b) zmluvy si žalobca so žalovanou dohodli, že v prípade, že žalovaná neuhradí ktorúkoľvek
splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, a/alebo
v prípade, že žalovaná je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa tejto zmluvy a/alebo
v prípade, že žalovaná poruší niektoré ustanovenia tejto zmluvy, najmä ustanovenia odseku 15.1. tejto

zmluvy (okrem 15.1. písm. a) a/alebo v prípade, že ktorékoľvek z prehlásení žalovanej uvedené v tejto
zmluvy či v žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé, je žalobca oprávnený požadovať
úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa tejto zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, a
to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia. Žalobca si tak voči žalovanej uplatňujecelkovú sumu neuhradených splátok z titulu predmetnej úverovej zmluvy v sume 5.093,53 eur spolu s
dohodnutou zmluvnou pokutou za omeškanie s úhradou splátok v lehote splatnosti, ako aj dohodnutou
zmluvnou pokutou za omeškanie s úhradou mimoriadne zosplatnených splátok úveru a náhradu trov

konania.

12. Z predloženého Splátkového kalendára k Zmluve o úvere č. 238702-71318 vyplýva, že žalovaná
mala žalobcovi zaplatiť 48 úverových splátok vo výške 189,39 eur, splatných 25.dňa v kalendárnom
mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25.12.2016 a splatnosť poslednej splátky bola dňa

25.11.2020. Na základe uvedeného mala žalovaná uhradiť žalobcovi celkovo sumu 9.090,72 eur.

13. Z výpisu z úverového účtu (označeného ako platby k 27.10.2022) vyplýva, že žalovaná dňa
14.11.2016 vyčerpala úver vo výške 3.000,- eur, pričom od 23.12.2016 do 30.08.2019 bola žalobcovi
titulom poskytnutého úveru uhradená suma vo výške 3.997,19 eur.

14. Z oznámenia o okamžitej splatnosti zo dňa 03.12.2018 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej, že je
v omeškaní s úhradou splátok č. 22, 23 a 24, ktoré je povinná uhrádzať ako dlžník podľa zmluvy o úvere
č. 238702, pričom suma omeškaných splátok predstavovala 568,17 eur. Zároveň žalobca žalovanej
oznámil, že dňom 16.12.2018 sa v dôsledku porušenia zmluvných podmienok žalovanej stávajú splatné
všetky splátky a záväzky zo zmluvy.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť
podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný
zákonník“). K uvedenému aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že už v žiadosti
žalovanej o poskytnutie úveru zo dňa 10.11.2016, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o úvere, sú

ako jej prílohy označené (popri kópii osobných dokladov) doklady z podnikateľskej činnosti žalovanej,
a to jej daňové priznanie za rok 2015 a živnostenský list. V žiadosti sú navyše uvedené identifikačné
údaje o žalovanej ako podnikateľke s uvedeným IČO-m (204 446 348), dátumom začiatku podnikania
(28.7.2010) a miestom živnostenského registra, v ktorom je žalovaná zapísaná (Linz). Žalobca v konaní
doložil živnostenské oprávnenie, ktoré žalovaná dokladovala k žiadosti o úver (č.l. 53 spisu), z ktorého

je zrejmé, že žalovaná status podnikateľky mala, i keď nebola evidovaná v živnostenskom registri alebo
obchodnom registri SR. Nespotrebiteľský status žalovanej nie je viazaný na to, aby bola v čase uzavretia
úverovej zmluvy evidovaná ako podnikateľka v živnostenskom registri SR.
S tvrdením žalovanej, že zo žiadosti o úver vyplýva, že o úver žalobcu nežiadala ako podnikateľka sa
súd nestotožňuje a poukazuje, že žiadosť o úver ako predtlačený formulár obsahuje údaje o žalovanej

ako podnikateľke v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. To, že žalovaná v žiadosti o úver
nad rámec údajov, ktoré ju identifikujú ako podnikateľku, uviedla aj svoje rodné číslo a dátum narodenia,
nemožno bez ďalšieho automaticky vyhodnocovať tak, že o úver žiadala ako spotrebiteľka.

16. Podlˇa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Podlˇa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 11.11.2016
(ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podlˇa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

19. Podlˇa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podlˇa ust. § 502 prvá veta Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.21. Podlˇa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

22. Podlˇa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

23. Podlˇa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Podlˇa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Podlˇa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas

svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

26. Podlˇa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

27. Podlˇa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky

nariadením.

28. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania

zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas
celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

29. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoréustanoveniaObchodnéhozákonníkaNamiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenejpodľa

odseku1môževeriteľpožadovaťúrokyzomeškaniavsadzbe,ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

30. Z predlozˇeny´ch listinny´ch do^kazov mal su´d preuka´zane´, zˇe zˇalobca si uplatnˇuje vocˇi

zˇalovanej na´roky titulom Zmluvy o u´vere cˇ. 238702-71318 zo dnˇa 11.11.2016. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou súd posúdil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako záväzkový
vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu
zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná túto zmluvu uzatvárala podnikateľ – živnostník a úver využije n účel
vyplývajúci z jej podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady- auto na podnikanie. V danom prípade sa

teda nejedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na uvedenú
zmluvu nemožno aplikovať ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k
uzatvoreniu Zmluvy o u´vere cˇ. 238702-71318 zo dnˇa 11.11.2016, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo
výške 189,39 eur pričom celkova´ cˇiastka, ktorú mala žalovaná žalobcovi titulom poskytnutého úveru
zaplatiť, predstavuje sumu 9.090,72 eur. Z dôvodu omeškania s úhradou splátok úveru v dohodnutých
lehotách splatnosti žalobca využil oprávnenie, ktoré si so žalovanou dohodol v čl. 10.4. písm. b) zmluvy
o úvere a vyhlásil úver za predčasne splatný k 16.12.2018, čím sa stali splatnými všetky doposiaľ

nesplatné splátky úveru. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 3.997,19
eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.093,53 eur, ako rozdielu medzi celkovou
sumou, ktorú by žalovaná zaplatila, ak by neporušila svoje zmluvné povinnosti a sumou, ktorú žalovanáuhradila na splátkach úveru (9.090,72 – 3.997,19 eur). Uplatnený nárok mal súd za preukázaný v celom
rozsahu.

32. Vo vzťahu k zmluvným pokutám dojednaným žalobcom a žalovanou pre prípad omeškania žalovanej
v čl. 10.1. a 10.2. zmluvy o úvere, súd tieto posúdil ako neodporujúce pravidlám poctivého obchodného
styku, keď zmluvne dojednaná výška 0,1 % denne predstavuje 36,5 % ročne. S poukazom na uvedené
mal súd za to, že žalobca so žalovanou si zmluvné pokuty pre prípad omeškania žalovanej dohodli
platne. Čo sa týka zmluvnej pokuty, ktorej sa žalobca domáhal na základe čl. 10.1. zmluvy o úvere, súd

mal za preukázané, že do mimoriadneho zosplatnenia úveru sa dlžník dostal do omeškania s platením
splátok tak ako to tvrdil žalobca, preto súd žalobcovi uvedený nárok priznal. Vo vzťahu k zmluvnej
pokute na základe čl. 10.2. zmluvy o úvere, mal súd za preukázané, že po mimoriadnom zosplatnení
úveru žalovaná nevykonala žiadnu úhradu žalobcovi, preto žalobcovi prináleží aj zmluvná pokuta zo
sumy nezaplatenej časti úveru od 17.12.2018 do zaplatenia, ktorú mala žalovaná titulom úveru zaplatiť,
žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

33. Žalovaná vo svojich vyjadrenia poukázala, že žalobca k žalobe predložil neplatné splnomocnenie
pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Peter Kováč s.r.o. na zastupovanie v predmetnom konaní, nakoľko
žaloba bola podaná dňa 01.11.2022 a splnomocnenie je zo dňa 01.02.2018. K čomu súd uvádza, že
v priebehu konania bola zo strany žalobcu súdu predložená plná moc na zastupovanie v predmetnom

konaní zo dňa 15.01.2013, ktorou žalobca splnomocnil na zastupovanie Advokátsku kanceláriu JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516.

34. Na za´klade uvedeny´ch skutocˇnosti´ a citovany´ch za´konny´ch ustanoveni´ su´d považoval žalobu
v celom rozsahu za dôvodnú, preto žalobe vyhovel.

35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).