Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010336
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7924010336.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára
2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 11.11.2024 sp.zn. 1T/101/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trebišov uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák (v znení účinnom od 6.8.2024) na tom skutkovom
základe, že

dňa 7.4.2024 v čase od 01.10 hod. do 09.30 hod. najskôr na spevnenej poľnej ceste nachádzajúcej sa
napravo približne 150 metrov od križovatky zvanej „C.“ v smere na obec C. po predchádzajúcej slovnej
hádke, sediac na mieste spolujazdca nútil poškodenú D. E. zotrvať v osobnom motorovom vozidle zn.
F. G., čiernej farby, ev.č. D. XXX C. na mieste vodiča tým, že sa jej vyhrážal, že ju zničí, že príde o svoju
prácu a dieťa, a že o nej zverejní videá o ich sexuálnom styku, pľuval na jej tvár a zároveň ju rukou

opakovane niekoľkokrát udieral do oblasti jej pravej ruky, následne jej prikázal s uvedeným motorovým
vozidlom prejsť do obce H., kde najprv pri miestnych potravinách a následne pri miestnom kostole vo
svojom konaní pokračoval tým spôsobom, že ju opäť opakovane udieral zovretou päsťou a lakťom do
oblasti jej pravého ramena a stehna, ako aj ju udieral svojou otvorenou dlaňou do oblasti ľavej časti
jej tváre, pľuval jej na tvár, chytil ju za vlasy a vytrhol jej niekoľko vlasov, naďalej jej pri tom vulgárne
nadával, kde po tomto v presnejšie nezistenom čase v ranných hodinách jej prikázal vrátiť sa späť

na spevnenú poľnú cestu neďaleko križovatky zvanej „C.“ v smere na obec C., odmietal poškodenej
umožniť návrat domov, pričom v čase okolo 6.30 hod. telefonoval so známym poškodenej, I. J. a z
dôvodu hnevu následne hodil o zem a poškodil mobilný telefón značky Apple Iphone 13 patriaci D. E. v
hodnote 689 €, čím bránil poškodenej slobodne realizovať jej vlastnú vôľu ohľadne jej pohybu v danom
čase a fyzickými atakmi jej spôsobil zranenia v podobe pomliaždenia mäkkých tkanív na tvári v ľavej
okolo očnej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov ľahkého stupňa,

viacpočetné pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene, na pravom lakti a predlaktí s krvnými
podliatinami a pomliaždenie mäkkých tkanív na prednej ploche pravého stehna, pričom tieto zranenia
z lekárskeho hľadiska predstavujú ľahké poranenia s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od
21 do 35 dní.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 183 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38

ods. 2 Tr.zák. (§ 37 písm. h) Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., L. XXXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 2.574 €
(dvetisícpäťstosedemdesiatštyri eur) z titulu bolestného a vo výške 689 € (šesťstoosemdesiatdeväť eur)
z titulu poškodenia veci.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní,
do výroku o vine, aj o treste, voči všetkým výrokom. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojhoobhajcuuviedol,žežiada,abyKrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúdvzmysleust.§321ods.1
písm. b), písm. c), písm. e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a v zmysle ust. § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec
súdu 1. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby Krajský súd v
Košiciach ako odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e)

Tr.por. zrušil, vo veci sám rozhodol a uznal ho za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr.zák., uložil mu primeraný a zákonný trest a uložil mu povinnosť nahradiť poškodenej
škodutitulombolestnéhovovýške2.574,-eur,avsúvislostisoskutkomprávnekvalifikovanýmakozločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.
d) Tr.zák. ho podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Trebišov sp.zn. 1Pv/141/24-8811 zo dňa 30.07.2024, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. S napadnutým rozsudkom súdu 1. stupňa nesúhlasí, považuje ho za
nesprávny a z uvedeného dôvodu je nútený sa jeho prieskumu a zrušenia domáhať uplatnením riadneho
opravného prostriedku v rámci odvolacieho konania. V prvom rade je nutné uviesť, že obžalovaný
na úvodnom hlavnom pojednávaní pred súdom 1. stupňa učinil vyhlásenie o vine k skutku právne

kvalifikovanému ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., ktoré však súd 1. stupňa
neprijal. Napriek uvedenému na predmetnom vyhlásení doposiaľ trvá, k spáchaniu uvedeného skutku
sa priznáva a je pripravený zaň prijať zákonný a spravodlivý trest, pri ukladaní ktorého bude práve jeho
vyhlásenie o vine náležite zohľadnené. Výhrady je však nutné vzniesť vo vzťahu k tej časti skutku, ktorý
bol v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody, kde je podľa jeho názoru

od počiatku prítomná pochybnosť o priebehu skutkového deja, ktorý sa mal udiať v osobnom motorovom
vozidle poškodenej dňa 07.04.2024 v čase od 01:10 hod. do 09:30 hod. Z uvedeného vyplýva, že
tvrdenia obsiahnuté v obžalobe týkajúce sa konkrétneho konania, ktorým mala byť naplnená objektívna
stránka predmetnej skutkovej podstaty neboli bez pochybností preukázané. Jedná sa príkladmo o
údajné nútenie poškodenej zotrvať vo vozidle, bránenie vo vystúpení, vyhrážanie sa zničením, stratou

práce, dieťaťa, zverejnením videí o sexuálnom styku, chytaním za vlasy, a podobne. V prvom rade je
obžalovaný toho názoru, že pôvodcom týchto tvrdení je výlučne poškodená, tieto neboli v doterajšom
priebehu trestného konania akokoľvek objektivizované. Nestotožňuje sa so záverom súdu 1. stupňa
v napadnutom rozsudku, ktorý vzhliadol naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr.zák. Podľa jeho názoru, súd 1. stupňa prijal záver o jeho

vine na podklade nekritickej akceptácie tvrdení poškodenej bez toho, aby ich podrobil náležitej analýze
a kontrole. Je nutné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu 1. stupňa neobsahuje komplexnú analýzu
možností poškodenej prekonať situáciu, v ktorej sa ocitla. Naproti tomu sa súd 1. stupňa obmedzil iba
na výpočet dôvodov, ktoré by mohli byť spôsobilými ospravedlniť pasivitu poškodenej v celej situácii,
kedy súd dospel aj k rýdzo teoretickým a z dokazovania nevyplývajúcim záverom o údajnej paralýze

poškodenejapodobne.Mázato,žepokiaľbysúd1.stupňadôkaznúsituáciuvyhodnocovalobjektívne,v
súlade so základnými zásadami trestného konania, v žiadnom prípade by nemohol dospieť k tvrdenému
záveru nepripúšťajúcemu rozumné pochybnosti, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky trestného činu podľa § 183 Tr.zák. Vozidlo, v ktorom malo dôjsť k spáchaniu skutku patrilo
poškodenej, resp. ho mala zverené do užívania, a teda bola to poškodená, ktorá najlepšie poznala

jeho funkcie a spôsob ovládania. Vozidlo v kritickú noc viedla, t.j. šoférovala po celú dobu poškodená.
Jedná sa o podstatnú skutočnosť, ktorá pri hodnotení dôkazov ostala súdom úplne opomenutá. Tým,
že poškodená vozidlo šoférovala, mohla udávať o spôsobe jazdy, smere jazdy, zastavení, zrýchlení,
signáloch svetlami, klaksónom a podobne. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že poškodená nebola
vo vozidle uzamknutá. Kľúče od vozidla mala poškodená uložené vo svojej kabelke, pričom predmetné

vozidlo fungovalo v režime tzv. bezkľúčového ovládania. Nemožno opomenúť, že poškodená mala
k dispozícii mobilný telefón, no nepokúsila sa ho akokoľvek využiť na privolanie pomoci z dôvodu
nebezpečenstva, ktoré jej údajne hrozilo. Poškodená dokonca podľa vlastných vyjadrení na istý moment
z vozidla vystúpila von a po chvíli sa do vozidla naspäť vrátila. Rovnako podľa tvrdení poškodenej ajobžalovaný mal z vozidla vystúpiť, t.j. poškodená ako vodič vozidla mala vo vozidle na určitý čas ostať
sama. Analyzujúc správanie a konanie poškodenej je nutné konštatovať, že z vykonaného dokazovania
nevyplynula žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by preukazovala snahu poškodenej aktívne sa brániť

údajnému protiprávnemu stavu. Z dokazovania nevyplynulo, aby poškodená počas jazdy vozidlom
mala snahu signalizovať iným vozidlám svetlami, resp. klaksónom, že sa nachádza v núdzi. Rovnako
poškodená neprejavila ani snahu zmeniť smer jazdy, zájsť s vozidlom napr. k oddeleniu policajného
zboru, na čerpaciu stanicu, alebo iné miesto, kde by mohla svoju údajnú núdzu dať najavo. Pasivita
poškodenej bola príznačná aj v situácii, kedy mal telefonovať so sv. J.. Napriek tomu, že mala poškodená

sedieť vedľa obžalovaného a mala vedomosť, s kým telefonuje, nepožiadala sv. J. o pomoc, nevyslovila
ani jednu vetu, ktorou by mu naznačila, že potrebuje pomoc, že sa nachádza v núdzi a podobne. Pokiaľ
by poškodená bola skutočne v núdzi ako tvrdila, pokiaľ by jej skutočne bolo bránené v slobodnom
pohybe počas toho ako sa nachádzali v jej vozidle, je viac ako isté, že by poškodená nepochybne
učinila aspoň niektorý z úkonov, ktoré príkladmo popísal vyššie. Okrem vyššie uvádzaného nelogického,
pasívneho správania poškodenej, ňou prezentovanú verziu, ktorú si nekriticky osvojil aj súd 1. stupňa,

oslabuje aj viacero rozporov. Jedná sa napr. o pôvodné tvrdenie poškodenej týkajúcej sa kľúča od
osobného motorového vozidla, kedy poškodená v rámci prípravného konania tvrdila, že kľúč od auta
mal obžalovaný, pričom v konaní pred súdom priznala, že kľúč sa nachádzal v jej kabelke a teda je
zrejmé, že nebol v jeho dispozícii. Ako rozporné je nutné vnímať tvrdenie poškodenej, že jej mobilný
telefónmalrozbiťoprístrojovúdoskujejvozidla.Vrámciúvodnýchzaisťovacíchprocesnýchúkonovbola

tiež vykonaná prehliadka vozidla poškodenej, pričom z fotografií, ktoré boli v rámci uvedenej prehliadky
kriminalistickým technikom vyhotovené nevyplýva žiadne poškodenie prístrojovej dosky predmetného
vozidla. Logický nesúlad v konaní poškodenej je možné vzhliadnuť aj v tej súvislosti, že poškodená v
konaní tvrdila, že už týždeň pred kritickým dňom mali byť medzi nimi nezhody, mal ju v aute údajne chytiť
pod krk, mal sa jej vyhrážať stratou zamestnania, domu, no na druhej strane poškodená pokračovala

v spolužití s ním, umožnila mu prebývať v jej domácnosti a dokonca mala súhlasiť s tým že ho
uprostred noci odvezie sama autom do obce H., pričom doma nechala maloleté dieťa. Možno len ťažko
chápať údajné obavy poškodenej z jeho osoby a jeho agresívneho správania, ak jej to nebránilo ísť
s ním osamote autom v noci preč z domu. Nemožno preto súhlasiť so záverom súdu 1. stupňa, ktorý
výpoveď poškodenej vníma ako konzistentnú. Výpoveď poškodenej v kontexte s ostatnými skutkovými

okolnosťami nie je jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá a hodnoverná, bola spochybnená, resp.
vyvrátená inými dôkazmi. Je tiež nutné uviesť, že otázka hodnovernosti výpovede poškodenej je otázkou
odbornou, pričom v predmetnom trestnom konaní nebol produkovaný dôkaz vo forme znaleckého
posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológia, ktorý by posudzoval otázku všeobecnej a
špecifickej hodnovernosti poškodenej. Námietku je nutné vzniesť tiež vo vzťahu k dôkazu predloženému

poškodenou, a to videozáznamov týkajúcich sa údajných jeho vyhrážok voči poškodenej. Tieto záznamy
považuje za nezákonné dôkazy a to z dôvodu nezákonnosti ich samotného získania, t.j. v postupe,
akým boli dané záznamy do trestného konania zabezpečené. Uvedené nedostatky pri zaisťovaní veci
vyvolávajú následne pochybnosti, či predmetné záznamy neboli akokoľvek menené, upravované alebo
akokoľvek inak skresľované. Z uvedeného dôvodu je nutné na predmetné videozáznamy nazerať ako

na nezákonné dôkazy a súd 1. stupňa na ne vôbec nemal prihliadať. Je teda nutné konštatovať, že
dôkazná situácia v otázke posúdenia naplnenia, resp. nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr.zák. ostala aj po vykonaní
dokazovania pred súdom 1. stupňa nanajvýš v rovine tvrdenia proti tvrdeniu. Súd 1. stupňa pri hodnotení
dôkazov v tejto časti úplne opomenul aplikovať zásadu in dubio pro reo. Uvedená zásada je integrálnou

súčasťou širšieho princípu prezumpcie neviny ako jedného zo základných postulátov trestného procesu
zakotveného nielen v § 2 Trestného poriadku, ale tiež v rovine ústavnej v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, rovnako tak v rovine európskej v čl. 6 ods.
2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade zásady in dubio pro reo, ktorá
sa uplatňuje v situácii, kedy v rámci vykonaného dokazovania nebola dosiahnutá praktická istota o

existencii relevantných skutkových okolností. V prípade, ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu
k zisťovanej skutkovej verzii, kedy sa nie je možné prikloniť k skutkovej verzii tvrdenej obžalobou, a to
ani po vykonaní ďalšieho možného dokazovania, je nutné rozhodnúť vždy v prospech obžalovaného. Je
teda nutné konštatovať, že dôkazná situácia vo vzťahu k posúdeniu, či došlo k spáchaniu trestného činu
obmedzovania osobnej slobody, v žiadnom prípade nespĺňala atribúty jednoznačnosti a istoty, naopak,

existujú dôvodné pochybnosti, či sa skutkový dej prezentovaný poškodenou vôbec udial. Prokuratúra
ako nositeľ dôkazného bremena tieto pochybnosti nedokázala v konaní pred súdom 1. stupňa žiadnym
relevantným spôsobom rozptýliť. Z uvedeného dôvodu preto bolo na mieste, aby súd 1. stupňa rozhodol
o jeho oslobodení spod obžaloby za spáchania skutku právne kvalifikovaného ako zločin obmedzovaniaosobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr.zák. s poukazom na§ 138 písm. d) Tr.zák., a
to z dôvodov podľa § 285 písm. a) Tr.por. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý
rozsudok trpí viacerými podstatnými vadami, ktoré zakladajú jeho nezákonnosť, v dôsledku čoho je

nutné ho v rámci odvolacieho konania zrušiť. Svoje odvolanie obžalovaný považuje za plne dôvodné a
žiada, aby o ňom bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v jeho petite.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor a uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie a skutočnosti zistené v priebehu trestného konania má za to, že dotknuté rozhodnutie

Okresného súdu Trebišov je zákonné a vecne správne, vydané v súlade s právnymi predpismi,
pričom uložený trest je dostatočným a adekvátnym opatrením voči obžalovanému. Konajúci súd v
odôvodnení uvádza podrobnú argumentáciu, na podklade ktorej došiel k rozhodnutiu a k výrokom v
ňom obsiahnutým. Argumenty uvádzané obžalovaným A. B. nie sú na mieste a práve naopak, rozsudok
vyčerpávajúcim spôsobom odpovedá na rozhodujúce otázky, ktoré v priebehu trestného konania
vyvstali, pričom prokurátor má za to, že vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky rozhodujúce

okolnosti odôvodňujúce odsudzujúce rozhodnutie. Súd v konaní a pri vynesení rozhodnutia v plnom
rozsahu rešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov opierajúc sa pritom o všetky skutočnosti, ktoré
z dokazovania vyplynuli, pričom boli zo strany súdu zistené všetky rozhodujúce skutočnosti nevyhnutné
pre prijatie zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor má
za to, že odvolanie nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intencií § 168 ods. 1 Tr.por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku v časti napĺňajúcej

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. a že je nevinný
zo spáchania skutku v časti žalovaného zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.
2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr.zák.

Správne postupoval prvostupňový súd, keď neprijal vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu k prečinu

ublíženia na zdraví, nakoľko oba žalované trestné činy mali byť spáchané v jednočinnom súbehu
a skutkovo spolu úzko súvisia. Na toto vyhlásenie však po závere o vine prvostupňový súd prihliadol
pri výmere trestu.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďou poškodenej

D. E.. Nepriamym dôkazom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania skutku je i výpoveď svedka
I. J.. Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ vyplýva, že
bola preukázaná zhoda DNA zaistenej sterom biologického materiálu z okna dverí na strane vodiča
v motorovom vozidle poškodenej s DNA obžalovaného. O agresívnom a výhražnom správaní
obžalovaného voči poškodenej svedčí aj obrazovo-zvukový záznam vydaný poškodenou, podľa nej

pochádzajúci z obdobia asi týždeň pred žalovaným skutkom, v ktorom obžalovaný vulgárne nadáva
a vyhráža sa poškodenej ujmou na zdraví, živote a cti. Napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie
trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., jeho
vina napokon vyplynula z vykonaného dokazovania. Z prečinu ublíženia na zdraví je obžalovaný
usvedčovaný lekárskymi správami, fotodokumentáciou z obhliadky tela poškodenej, ako aj znaleckým

posudkom znalca z odvetvia chirurgia.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné,
že obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu obmedzovaniaosobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr.zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. (v znení účinnom od
6.8.2024), pretože

dňa 7.4.2024 v čase od 01.10 hod. do 09.30 hod. najskôr na spevnenej poľnej ceste nachádzajúcej sa
napravo približne 150 metrov od križovatky zvanej „C.“ v smere na obec C. po predchádzajúcej slovnej
hádke, sediac na mieste spolujazdca nútil poškodenú D. E. zotrvať v osobnom motorovom vozidle zn.
F. G., čiernej farby, ev.č. D. XXX C. na mieste vodiča tým, že sa jej vyhrážal, že ju zničí, že príde o svoju

prácu a dieťa, a že o nej zverejní videá o ich sexuálnom styku, pľuval na jej tvár a zároveň ju rukou
opakovane niekoľkokrát udieral do oblasti jej pravej ruky, následne jej prikázal s uvedeným motorovým
vozidlom prejsť do obce H., kde najprv pri miestnych potravinách a následne pri miestnom kostole vo
svojom konaní pokračoval tým spôsobom, že ju opäť opakovane udieral zovretou päsťou a lakťom do
oblasti jej pravého ramena a stehna, ako aj ju udieral svojou otvorenou dlaňou do oblasti ľavej časti
jej tváre, pľuval jej na tvár, chytil ju za vlasy a vytrhol jej niekoľko vlasov, naďalej jej pri tom vulgárne

nadával, kde po tomto v presnejšie nezistenom čase v ranných hodinách jej prikázal vrátiť sa späť
na spevnenú poľnú cestu neďaleko križovatky zvanej „C.“ v smere na obec C., odmietal poškodenej
umožniť návrat domov, pričom v čase okolo 6.30 hod. telefonoval so známym poškodenej, I. J. a z
dôvodu hnevu následne hodil o zem a poškodil mobilný telefón značky Apple Iphone 13 patriaci D. E. v
hodnote 689 €, čím bránil poškodenej slobodne realizovať jej vlastnú vôľu ohľadne jej pohybu v danom

čase a fyzickými atakmi jej spôsobil zranenia v podobe pomliaždenia mäkkých tkanív na tvári v ľavej
okolo očnej oblasti, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov ľahkého stupňa,
viacpočetné pomliaždenie mäkkých tkanív na pravom ramene, na pravom lakti a predlaktí s krvnými
podliatinami a pomliaždenie mäkkých tkanív na prednej ploche pravého stehna, pričom tieto zranenia
z lekárskeho hľadiska predstavujú ľahké poranenia s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od

21 do 35 dní.

Z odpisu registra trestov bolo preukázané, že obžalovaný bol 5 - krát súdne trestaný, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 2T/116/2020 z 8.12.2020, právoplatným dňa 12.1.2021,
pre prečin ohrozenia po vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.zák. a prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák., za ktorý mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený
dňa 22.6.2021. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 0T/34/2020 z 27.4.2020
bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia po vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 1. Tr.zák., za ktorý mu bol uložený (okrem iného) podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov, pričom dňa 2.6.2022 bol nariadený výkon trestu odňatia
slobody, z ktorého bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 7.3.2023 so skúšobnou dobou 30
mesiacov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetný skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z výpisu evidencie priestupkov je zrejmé,

že obžalovaný bol v priestupkovom konaní riešený 3- krát. Zo správy o povesti z obce H. vyplýva, že
doposiaľ jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného a trest, ktorý
mu bol uložený zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr.zák. Osoba obžalovaného je

v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom
prvostupňový súd pri výmere trestu prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.zák,
ktorá spočívala v tom, že spáchal viac trestných činov. Poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného
nezistil. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky
pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vzhľadom aj na jeho kriminálnu minulosť a osobu

obžalovaného, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Úhrnný trest odňatia slobody uložený
prvostupňovým súdom vo výmere 3 rokov nepodmienečne splní u obžalovaného účel trestu sledovaný
individuálnou i generálnou prevenciou.

Za rozhodnutie v súlade so zákonom je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

obžalovaného pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.Zákonnýjeajvýrok,ktorýmprvostupňovýsúdpodľa§287ods.1.Tr.por.zaviazalobžalovanéhonahradiť
spôsobenú škodu vo výške 2.574 € z titulu bolestného a škodu vo výške 687 € z titulu poškodenia veci
poškodenej D. E..

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.por. a takýmto
postupom dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Z dôvodov napadnutého
rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti
z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva aj skutočnosť, ako

prvostupňovýsúdjednotlivédôkazyhodnotil.Vtomtosmeresúdôvodynapadnutéhorozsudkupodrobné
a vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje. Napriek tomu, že
obžalovaný spáchanie trestného činu obmedzovania osobnej slobody poprel, tak aj podľa krajského
súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez
akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok stal, a že ho ako trestne
zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní
obžalovaného,alevplnomrozsahusastotožnilsdôvodminapadnutéhorozsudkuprvostupňovéhosúdu,
a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.