Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/145/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818203133
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7818203133.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, 2. D. E., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom ul. Cyrila a
Metoda 4, Rožňava, 3. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, D., proti žalovaným: 1. I. G. J., K.
G., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 2. G. L., K. G., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 3. M. N., K. O., nar.

XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 4. O. C., K. P., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 5. N. D., nar. XX.X.XXXX,
D. XXXX/X, XXX XX K., 6. M. Q., K. D., nar. X.X.XXXX, XXX XX A. XX, 7. I. N., K. J., nar. XX.X.XXXX,
XXX XX C. XXX (dedička po predtým žalovanom v 7. rade), 8a. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, 8b. N.
E., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, 8c. N. J., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 8d. D. I., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, 9.
F. P., K. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 10. F. P., K. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX (dedička
po predtým žalovanom v 10. rade, totožná so žalovanou v 9. rade), 11. D. O., K. G., nar. X.X.XXXX,

XXX XX G. XX, 12. N. I., K. G., nar. X.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, 13. A. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX
XX C. XXX, 14. G. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. D., 15. F. D., K. G., nar. X.X.XXXX, P. XXXX/XX,
XXX XX I. P. J., 16. C. E., K. G., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 17. I. G., nar. X.X.XXXX, XXX XX
C. XXX (dedič po predtým žalovanom v 17. rade), 18. Q. S., K. G., nar. XX.X.XXXX, T. XXXX/X, XXX
XX K., 19. N. D., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 20. T. T., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX, 21. R.
T., nar. X.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX J., 22. A. O., K. T., nar. X.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX K.,

23. N. D., K. D., nar. X.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX K., 24. F. D., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XXX,
25. K. D., K. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX, 26. N. N., K. D., nar. X.X.XXXX, T. XXXX/XX, XXX
XX K., 27. C. C., K. D., nar. XX.X.XXXX, U. V. XXX/X, XXX XX B. P. J., 28. M. H., naposledy bytom
C., nachádzajúca sa na neznámom mieste, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36,
817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 (predtým ako žalovaná v 43. rade), 29. mal. A. G., nar. XX.X.XXXX,
zastúpený zákonnou zástupkyňou - matkou J. L., nar. XX.X.XXXX, obaja XXX XX C. XXX (dedič po

predtým žalovanom v 17. rade), o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku č. k. 1C/104/2018-725 zo dňa 31. mája 2023 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu zamietol (I.) a žalovaným náhradu trov konania nepriznal (II.).

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousapôvodnížalobcovia(H.B.aD.E.)domáhaliurčenia,ženehnuteľnosti
zamerané Geometrickým plánom č.32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012, úradne overeným Správou
katastra Rožňava dňa 29.11.2012, a to parcely registra KN-C č. 91/1 zastavaná plocha o výmere 105
m2, č. 91/2 zastavaná plocha o výmere 268 m2, č. 91/3 zastavaná plocha o výmere 38 m2 a č. 92
záhrada o výmere 602 m2, k.ú. C., Obec C., Okres K., zamerané z parcely KN-E č. XXXX trvalé tráv.

porasty o výmere 502 m2 zapísanej na LV č.XXXX, k.ú. C., Obec C., Okres K., z parciel KN-E č. XXXX
trvalé tráv. porasty o výmere 480 m2, č. XXXX orná pôda o výmere 273 m2 a č. 5069 trvalé tráv. porastyo výmere 347 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C., Obec C., Okres K. a z parciel KN-E č. XXXX orná
pôda o výmere 431 m2 a č. XXXX trvalé tráv. porasty o výmere 353 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú.
C., obec Hrhov, okres K. patria v podiele 1 do vlastníctva pôvodného žalobcu v 1. rade a v podiele

1/2 do dedičstva po nebohej N. B., K. E., nar. XX.X.XXXX a zomrelej dňa 10.1.1992, ktorú skutkovo
odôvodnili tak, že predmetné pozemky pôvodný žalobca v 1. rade s nebohou manželkou N. B., K. E.,
odkúpili kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.1960 a na ktorých na základe stavebného povolenia vydaného
Odborom pre výstavbu rady Okresného národného výboru v Moldave nad Bodvou zo dňa 22.3.1960, č.
Výst./1897/1960 postavili rodinný dom (teraz parcela KN C č. 91/1) ako aj garáž (teraz parcela č.91/3).

Svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným stavbám previedol pôvodný žalobca v 1. rade na žalobkyňu
v 2. rade, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou stavieb a nakoľko pozemky nadobudol v roku 1960 ako
reálne vyčlenené v prírode a tieto užívali nerušene v hraniciach tak, ako sú zamerané geometrickým
plánom a v katastri nehnuteľností sú zapísaní ako spoluvlastníci žalovaní, mali za to, že majú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktoré nadobudli na základe vydržania.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový stav: dňa
17.2.1960 bola uzavretá kúpna zmluva medzi L. L. a F. W. K. D. a medzi H. B. a N. B., K. E., na základe
ktorej nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v zápisnici č. 285, k.ú. C. mpč. XXXX, XXXX, XXXX pod
B17 a B10 na mene L. L. a F. W., K. D.. Následne súd prešetril aktuálne výpisy z listov vlastníctva a po
citácii ust. § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“), § 126 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“) uviedol,ževprejednávanomsporesažalobcoviapodanoužaloboudomáhajú
určenia, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti patrí v podiele 1 k celku žalobcovi v 1. rade a
v druhej 1/2 predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke - jeho manželke. Ako nesporné
posúdil súd prvej inštancie tie skutočnosti, že žalobca v 1. rade spolu s nebohou manželkou N. B., K.

E., odkúpili kúpnou zmluvou zo dňa 17.2.1960, č. d. 221/60 parcely registra E č. XXXX, XXXX N. XXXX
(uvedené v LV č. XXXX) pod podielom B17 a B10, t. j. v podiele 2 x 7/42, na ktorých spolu s nebohou
manželkou na základe stavebného povolenia postavili rodinný dom (teraz na parcele C-KN č. 91/1), ako
aj garáž (teraz na parcele C-KN č. 91/3). Dedičstvo po manželke žalobcu v 1. rade bolo prejednané v
dedičskom konaní sp. zn. D 111/92, kedy podiel na parcelách registra E č. XXXX, XXXX, XXXX o veľkosti

7/42, rodinný dom a garáž nadobudla žalobkyňa v 2. rade, čím mal súd za nesporné, že spoluvlastníkmi
parciel registra E č. XXXX, XXXX, XXXX vedených na LV č. XXXX sú žalobkyňa v 2. rade v podiele 7/42
titulom dedenia D XXX/XX - T. 1357/94 Pol. a žalobca v 1. rade v podiele 7/42 titulom kúpy /1.3.1960
čd:221/, o čom svedčí výpis z LV č. XXXX k.ú. C..

4. Za sporné považoval súd prvej inštancie nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu v 1. rade a jeho
manželky v celosti k parcele E č. XXXX vedenej na LV č. XXXX, v celosti k parcelám registra E č.
XXXX N. X. XXXX vedených na LV č. XXXX a v rozsahu mimo podielov 2 x 7/42 k parcelám E č.
XXXX, XXXX, XXXX vedených na LV č. XXXX, z ktorých boli vytvorené parcely registra C č. 91/1,
91/2, 91/3 a 92, a to geometrickým plánom č. 32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012. Súd najskôr skúmal,

či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva podľa ust.
§ 137 písm. c) CSP a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom
určení nie je daný v celom rozsahu žaloby z dôvodu, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam aj k tým podielom, ktoré v súčasnosti nesporne vlastnia, a to k parcelám evidovaným
na LV č. XXXX o veľkosti podielov á 7/42, čím v pomeroch medzi žalobcami a žalovanými neexistuje

spornosť vlastníckeho práva práve k týmto podielom, lebo žalobcovia sú spoluvlastníkmi parciel registra
E č. XXXX, XXXX, XXXX vedených na LV č. XXXX každý o veľkosti svojho podielu 7/42, a preto
na požadovanom určení vlastníckeho práva aj k podielom na parcelách registra E č. XXXX, XXXX,
XXXX vedených na LV č. XXXX nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem. Vychádzajúc zo zistení,
že ako podieloví spoluvlastníci sú na listoch vlastníctva č. XXXX, X. XXXX N. X. XXXX k dotknutým

nehnuteľnostiam zapísaní žalovaní, pričom žalobcovia spochybňovali ich vlastnícke právo k takýmto
nehnuteľnostiam, súd konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby, avšak nie v rozsahu znenia žalobného petitu, pretože v prípade úspechu v súdnom konaní /
určení ich vlastníckeho práva/, by takéto súdne rozhodnutie bolo zapísané do katastra nehnuteľností
a ako vlastníci by boli zapísaní žalobcovia aj k tým parcelám, ku ktorým sú v súčasnosti evidovaní

ako vlastníci ostatní žalovaní. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva je
v zúženom rozsahu daný z dôvodu, že nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci parcely E
č. XXXX na LV č. XXXX, parcely registra E č. XXXX N. X. XXXX na LV č. XXXX a parciel E č. XXXX,
XXXX, XXXX na LV č. XXXX, ale len v rozsahu nezahŕňajúcom ich podiely á 7/42. Zároveň súd poukázalna to, že žalobcami navrhnutý petit je nevykonateľný a zároveň zmätočný, pretože takto formulovaný
petit v sebe zahŕňa určenie vlastníckeho práva aj k tým podielom na parcelách registra E č. XXXX,
XXXX, XXXX na LV č. XXXX, ktoré sú nesporne vo vlastníctve žalobcov a navyše Geometricky plán

č. 32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012, na ktorom je založený žalobný petit nie je totožný so súčasným
stavom parciel registra E v katastri nehnuteľností. Súd vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho
záujmu k čiastočnému rozsahu žaloby a nemožnosť rozhodnutia len o jednej z týchto častí (len niektorej
konkrétnej parcele) prejednávaného nároku samostatne, žalobu v celom rozsahu zamietol. V závere súd
prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania naliehavého

právneho záujmu v celom rozsahu žaloby, reálne vyčlenenie nimi požadovaných pozemkov v prírode,
nadobudnutie nehnuteľností do ich vlastníctva v celosti a splnenie podmienok vydržania predmetných
nehnuteľností.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, avšak žiadne trovy konania im nevznikli,

súd im ich náhradu nepriznal.

6. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia
z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP. V úvode odvolania
poukázali na nesprávne ustálený predmet sporu, keďže sa domáhajú určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, ktoré boli medzi spoluvlastníkmi reálne v prírode rozdelené a právnym predchodcom
pôvodných žalobcov pri reálnej deľbe pripadli reálne vyčlenené parcely v hraniciach tak, ako sú
zamerané geometrickým plánom č. 32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012, ktorá skutočnosť je zrejmá
aj z kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.1960, od ktorej žalobcovia odvodzujú dobromyseľnú držbu aj ich
právnych predchodcov a z bodu 1/ tejto zmluvy je zrejmé, že predávajúci odpredali žalobcovi a jeho

nebohej manželke svoje nehnuteľnosti (asi 1200 m2). Argumentovali, že kúpnou zmluvou nadobudli
v prírode vyčlenené pozemky v hraniciach, ako sú zamerané geometrickým plánom a ich výmera podľa
geometrického plánu je 1013 m2, ktorá skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Miestneho národného výboru
v C. č. 7-8-1961/2 zo dňa 7.8.1961, ktoré súd prvej inštancie odmietol vyhodnotiť ako dôkaz, pretože
ho žalobcovia predložili až na pojednávaní dňa 31.5.2023, hoci si tento dôkaz zabezpečili až tesne pred

pojednávaním a v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že túto reálnu deľbu nespochybnil nikto zo
žalovaných. Ďalej dôvodili, že súd mal žalobu posudzovať v zmysle domáhania sa určenia vlastníckeho
právaanieurčeniaspoluvlastníckehopodieluazanesprávnepovažujúrozhodnutiesúduprvejinštancie,
keď žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázali
na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník

spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo
len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností,
a vychádzajúc z uvedeného tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože
súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo bude zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto
spôsobom dosiahnu stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným)

v katastri nehnuteľností. Na ujasnenie, čoho sa podanou žalobou domáhajú uviedli, že sa ňou domáhajú
zápisu vlastníckeho práva k reálne vyčleneným parcelám do katastra nehnuteľností bez toho, aby
k týmto parcelám boli zapísaní žalovaní ako spoluvlastníci, pretože spoluvlastníctvo bolo v minulosti
zrušené a vyporiadané reálnym rozdelením. Ďalej argumentovali, že pôvodný žalobca v 1. rade s jeho
manželkou nadobudli kúpnou zmluvou už reálne vyčlenené spoluvlastnícke podiely, ktoré predstavovali

v prírode samostatné parcely v hraniciach, ako sú zamerané geometrickým plánom, z čoho vyvodili,
že ich žaloba je dôvodná, a preto podľa ich tvrdení neobstojí odôvodnenie rozsudku v odseku 38., kde
súd poukázal na to, že žalobcami navrhnutý petit je nevykonateľný a zároveň zmätočný, pretože v sebe
zahŕňa určenie vlastníckeho práva aj k tým podielom na parcelách registra E č. XXXX, XXXX, XXXX
na LV č. XXXX, ktoré sú nesporne vo vlastníctve žalobcov. Vo vzťahu k naplneniu odvolacieho dôvodu

spočívajúceho v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím
vykonania navrhnutých dôkazov, poukázali na návrh na vypočutie všetkých žalovaných (aj tých, ktorí
sa pojednávania nezúčastnili) na pojednávaní dňa 31.5.2023 k skutkovým okolnostiam a okolnostiam
reálnej deľby a dobromyseľnej držby a predloženie listinného dôkazu – potvrdenia Miestneho národného
výboru zo dňa 7.8.1961, za účelom preukázania reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi a vyčlenenia

pozemkov v prírode pre žalobcov, ktorý dôkaz súd iba oboznámil a upovedomil prítomné strany, že naň
pri rozhodovaní nebude prihliadať, a to aj napriek tvrdeniam právneho zástupcu žalobcov, že sa im tento
dôkaz podarilo zabezpečiť až tesne pred pojednávaním. K záverom súdu v súvislosti s povinnosťou
žalobcov podať kvalifikovanú žalobu, s označením strán sporu a ďalších zákonom požadovanýchnáležitostí mali za to, že nimi podaná žaloba spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, okruh strán
sporu bol označený zákonne a správne a všetci žalovaní so žalobou bezvýhradne súhlasia a potvrdzujú
žalobcami uvádzané skutočnosti.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích

dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesnýchpodmienokkonaniavzmysleust.§380ods.2CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcov
je dôvodné a preto napadnutý rozsudok vo výroku (I.), ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania (II.)
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s ust. § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistil, že v priebehu odvolacieho konania
došlo k úmrtiu žalobcu v 1. rade - H. B., preto uznesením zo dňa 8.8.2024, sp. zn. 3Co/145/2023-829
rozhodol, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami po zomrelom žalobcovi v 1. rade D. E., K. B.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX - dcérou poručiteľa (zároveň žalobkyňou v 2. rade), A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX- synom poručiteľa a F. G., K. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v

D., H. XXXX/XX - dcérou poručiteľa.

9. Taktiež na strane žalovaných z právoplatného uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 7.5.2024
č. k. 1D/7/2024, Dnot 78/2024 odvolací súd zistil, že žalovaná v 8. rade B. Q. po vydaní napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie zomrela a po zistení jej dedičov ako právnych nástupcov podľa ust. §

63 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 5.2.2025, sp. zn. 3Co/145/2023-841 tak, že
pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovanej v 8. rade R. Q., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, N. E.,
nar. XX.X.XXXX, C. XXX, N. J., nar. X.X.XXXX, E. XX, D. I., nar. XX.X.XXXX, C. XXX.

10. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcov boli ich tvrdenia poukazujúce na nesprávnosť právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý predmetnú žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva zamietol, vychádzajúc pritom z nesprávnych skutkových
zistení spočívajúcich v domáhaní sa (žalobami) určenia vlastníckeho práva aj k tým podielom, ktoré
nesporne vlastnia (parcelám evidovaným na LV č. XXXX o veľkosti podielov 7/42 a nakoľko medzi
stranami neexistuje spornosť vlastníckeho práva k týmto podielom, nemôžu mať naliehavý právny

záujem na požadovanom určení), ktoré závery (súdu) podľa ich posúdenia pramenili z nesprávne
ustáleného predmetu sporu. Skutočnosti, ktoré žalobcovia považovali za kľúčové a ktorými sa súd vôbec
nezaoberal boli ich tvrdenia o reálnom vyčlenení pozemkov v hraniciach zameraných Geometrickým
plánom č. 32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012 a zároveň v ich presvedčení, že vlastnícke právo k
samostatným parcelám v hraniciach zameraných geometrickým plánom (spoluvlastníctvo bolo zrušené

a vyporiadané reálnym rozdelením) nadobudli titulom vydržania.

11. Obsahom ďalších odvolacích námietok boli tiež tvrdenia o porušení ich práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) spočívajúce v znemožnení uskutočňovať im patriace procesné práva – na
pojednávanísúdnevykonalnimipredloženýlistinnýdôkaz-potvrdenieMiestnehonárodnéhovýboruvC.

zo dňa 7.8.1961, ktorým mienili preukázať reálnu deľbu medzi spoluvlastníkmi a vyčlenenie pozemkov v
prírode pre pôvodného žalobcu v 1. rade neb. H. B. a jeho neb. manželku N. B., K. E. a taktiež nevypočul
žalovaných k okolnostiam reálnej deľby a dobromyseľnosti držby.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu je teda preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý

žalobu z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho
práva (žalobcov) zamietol.

13. Odvolací súd vychádzajúc z odvolacej argumentácie žalobcov a z obsahu ich jednotlivých námietok
zistil účinné uplatnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, ktorými

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom uskutočňovať im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, ďalej súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany
práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

15. Odvolací súd vychádzajúc zo žalobcami vymedzeného predmetu sporu, ktorý si za účelom
preukázania nimi tvrdených skutočností (nadobudnutie vlastníckeho práva k reálne vyčleneným

pozemkom na základe vydržania) vyžaduje vykonanie ďalšieho dokazovania, považuje záver súdu
prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho
práva (aj vzhľadom na nesprávne ustálený predmet sporu- určenie spoluvlastníckeho podielu, pozn.
odvolacieho súdu) za predčasný a zároveň tým konštatuje, že súd prvej inštancie procesným postupom,
ktorým žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu zamietol, porušil právo žalobcov

uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere a intenzite, že tým došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

16. Žalobcovia sa v predmetnom spore domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sú zamerané Geometrickým plánom č. 32999232-81/12 zo dňa 17.11.2012 a vzhľadom na určovací

petit (ust. § 137 písm. c/ CSP) bolo potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Súd prvej inštancie naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení
vlastníckeho práva síce skúmal, avšak pri jeho posúdení vychádzal z judikatórnych úvah (o domáhaní
sa určenia vlastníckeho práva žalobcami aj k tej časti parciel, ktorej sú vlastníkmi), ktoré na daný
spor nesprávne aplikoval a jeho argumentácia nemá podklad v doposiaľ vykonanom dokazovaní

(nedostatok naliehavého právneho záujmu súd odvodzoval z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, keď odmietol vykonať dôkaz na preukázanie zrušenia spoluvlastníctva a vyporiadania reálnym
rozdelením pozemkov).

17. Žalobcami tvrdené skutočnosti o nadobudnutí kúpnou zmluvou už reálne vyčlenených samostatných

parciel v hraniciach, ako sú zamerané geometrickým plánom súd neskúmal a svoje závery o
nepreukázaní naliehavého právneho záujmu založil bez skutkového podkladu na tvrdeniach, že
spoluvlastníci nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k tým parcelám
registra E č. XXXX, XXXX, XXXX na LV č. XXXX, ktorých sú spoluvlastníkmi v podieloch po 7/42.

18. Žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva odvodzovali zo skutočnosti,
že chcú byť zapísaní ako vlastníci k reálne vyčleneným parcelám bez súčasného vlastníctva žalovaných,
ktoré bolo zrušené a vyporiadané reálnym rozdelením a výlučne určovacím výrokom rozsudku môžu
dosiahnuť zosúladenie skutočného stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, avšak z
rozhodnutia súdu prvej inštancie (aj vzhľadom na odlišne ustálený predmet sporu) nemožno vyvodiť,

aby naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení súd skúmal aj v žalobcami naznačenom
ohľade.

19. V spojitosti s uvedenými zisteniami odvolací súd zároveň vzhliadol aj naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 od. 1 písm. e/ CSP, ku ktorému je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať

všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré
z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t. j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd v kontexte procesnej aktivity žalobcov smerujúcej k preukázaniu naliehavého
právneho záujmu sa nestotožňuje s tou časťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorej súd konštatoval, že „je na žalobcoch, aby v konaní produkovali dôkazy, ktorými by
jednoznačne preukázali nielen naliehavý právny záujem v celom rozsahu žaloby, reálne vyčlenenie nimi
požadovaných pozemkov v prírode, nadobudnutie nehnuteľností do vlastníctva žalobcu v 1. rade a jeho

nebohej manželky v celosti a splnenie podmienok vydržania predmetných nehnuteľností.“ Žalobcami
predložené dôkazy na pojednávaní dňa 31.5.2023 (vypočutie žalovaných na okolnosti reálnej deľby
a dobromyseľnosti držby a potvrdenie Miestneho národného výboru zo dňa 7.8.1961 preukazujúce
reálnu deľbu medzi spoluvlastníkmi), ktoré súd odmietol vykonať, podľa posúdenia odvolacieho súdu
mohli byť významné a v konečnom dôsledku mohli mať dopad na dostatočné ustálenie predmet sporu,
avšak súd, vedený takto nedostatočne zisteným skutkovým stavom, žalobu predčasne (z dôvodu

nepreukázania naliehavého právneho záujmu) zamietol.

21. Zároveň sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu o neprihliadnutí na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany s odkazom na hospodárnosť ich predloženia (na pojednávaní), nakoľko všetky
skutočnosti,ktoréžalobcoviachcelinavrhovanýmidôkazmiosvedčiťsúddoposiaľnevyhodnotil,pretopo

vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom (ktorým vyslovil nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho práva a zároveň, ktorým konštatoval neunesenie
dôkazného bremena preukázania reálneho vyčlenenia nimi požadovaných pozemkov), naďalej trvali na
preukázaní skutočností ohľadom reálnej deľby a dobromyseľnosti držby, ktoré v priebehu celého trvania
sporu tvrdili.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, že súd ohľadom neunesenia dôkazného
bremena o reálnom vyčlenení pozemkov v prírode, o nadobudnutí nehnuteľnosti do vlastníctva
pôvodného žalobcu v 1. rade a jeho manželky v celosti, ako i splnenie podmienok vydržania
predmetných nehnuteľností prevzal výlučne argumentáciu žalovaného zastúpeného Slovenským

pozemkovým fondom a nezohľadnil obsah výpovede žalobcov o reálnom vyčlenení (oplotení) kúpnou
zmluvou nadobudnutých pozemkov, na ktorých postavili nehnuteľnosti a tieto užívali nerušene.
Rovnako sa odvolaciemu súdu javí nesprávny aj postup súdu, ktorým sa nevysporiadal so žalobcami
tvrdeným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva aj vo vzťahu k ďalším parcelám, ktorého vlastníctva
sa domáhajú na základe vydržania (a nie súdom uvádzanej kúpnej zmluvy), teda súd neskúmal ich

dobromyseľnosť aj k ostatným častiam pozemku, mimo tých reálne vyčlenených 7/42.

23. S naplnením odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v kontexte tvrdení žalobcov
o rozhodnutí v neprítomnosti žalovaných, na ktorých vypočutí žalobcovia za účelom preukázania
podstatných skutkových tvrdení trvali (okolnosti reálnej deľby a dobromyseľnej držby) je zároveň

potrebné v tomto smere konštatovať aj spätosť s odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v
zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

25. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného

dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Z uvedenými pochybeniami súdu prvej inštancie zároveň súvisí aj naplnenie odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP spočívajúcich v nesprávnych skutkových zisteniach a následne
aj v nesprávnom právnom posúdení veci.

28. K žalobcami tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie
prameniacom z nesprávnych skutkových zistení, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil a žalobu ako neprípustnú zamietol bez toho, aby naliehavý právny záujem
skúmal z hľadiska žalobcami tvrdenej potreby domôcť sa zápisu zmeny vlastníckych práv v katastri

nehnuteľností. Uvedené pochybenie súvisí s nesprávne ustáleným predmetom sporu (v dôsledku
nesprávnych skutkových zistení), ktorá skutočnosť mala za následok nesprávnosť právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v konštatovaní nedostatočného naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení vlastníckeho práva.

29. K otázke určovacích žalôb sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti možno poukázať na aktuálne rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 588/2021, sp. zn. III. ÚS 622/2021,
v ktorých ústavný súd konštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam,
kde na jej základe je možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu a zároveň na jej
základe možno dosiahnuť úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú

možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné
rozmnožovanie sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov
sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila
aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok najvyššieho súdu 4Cdo 105/2013). V zmysle
ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je
na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude
podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie
zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností (rozhodnutia NS SR 2Cdo

163/2005, 1Cdo 56/2003, R 24/2009).

30. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby na určenie skutočnosť, že
žalobcamánapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.Procesnápovinnosťpreukázať,ževčase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento
nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinne a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva

a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania (sp. zn. 5Cdo 31/2011).31. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.

Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny

záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť
žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe
skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný
navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení
práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku, nejde iba
o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo nie je daný)

je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom
na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna prax (Civilný
sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič
a kol., str. 539-557).

32.Samostatnúskupinuurčovacíchžalôbtvoriatie,ktorýmisasledujezískanieurčovaciehorozsudkuza
účelom zápisu práva v osobitnom registri. Právny záujem tu vytvára skutočnosť, že podkladom pre zápis
je práve určovací rozsudok. Typickým príkladom je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností.

33. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie môže
byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (NS SR sp. zn. 1Cdo 56/2003).

34. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia podanou žalobou nepochybne sledujú účel dosiahnutia
zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na podklade rozhodnutia súdu, pričom o
uvedených pozemkoch tvrdia, že sú ich vlastníkmi napriek tomu, že zápis v katastri nehnuteľností
svedčí žalovaným (ktorý prejavili súhlas s vlastníctvom nimi požadovaných parciel). V odôvodnení
preskúmavaného rozsudku však absentuje myšlienkový postup súdu v tom smere, či rozhodnutie o

určení vlastníckeho práva spolu s geometrickým plánom je podkladom na vykonanie zmeny zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a či v uvedenom prípade žaloba o určenie vlastníckeho práva
by nemohla byť spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty právnych vzťahov, ktorou
by zároveň (po splnení hmotnoprávnych podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva) bolo možné
dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

35. Vychádzajúc zo žalobcami uvádzaných relevantných skutkových tvrdení a právnej argumentácie
vyplývajúcej z rozhodnutí vyšších súdnych autorít možno ustáliť, že súd prvej inštancie neposúdil nárok
žalobcov o (ne)existencii ich naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v kontexte
žalobcami tvrdenej potreby zosúladenia reálneho stavu so stavom v katastri. Nakoľko rozhodnutím

súdu prvej inštancie aj z hľadiska konštatovaných pochybení s dosahom na predčasný záver súdu
o zamietnutí žaloby a vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, ktoré nebolo možné
efektívnenapraviťvodvolacomkonaní,došloknaplneniudôvodu,prektorýodvolaciemusúduzpohľadu
§ 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcom
výroku (I.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec v rozsahu zrušenia

v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

36. Po zrušení rozsudku bude úlohou súdu prvej inštancie napraviť nedostatky svojho doterajšieho
postupu v naznačenom smere, a teda umožniť stranám účinne uplatňovať prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany za účelom preukázania nimi tvrdených skutočností o reálnej deľbe
a dobromyseľnosti držby, čím bude mať daný skutkový podklad pre skúmanie naliehavého právneho
záujmu v zmysle naznačených úvah a skutkovej a právnej argumentácie žalobcov, ktorú odôvodňujú
potrebou zosúladenia reálneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a ktorý (rozsudok)spolu s geometrickým plánom je spôsobilým na zápis zmeny vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. V prípade, ak po vykonanom dokazovaní dospeje súd k záveru, že naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva je daný, úlohou súdu bude zaoberať sa splnením podmienok

pre nadobudnutie vlastníckeho práva z hmotnoprávneho hľadiska, teda skúmať jeho opodstatnenosť
v zmysle tvrdení žalobcov o spôsobe (titule) a splnení podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
k nimi preukázaným reálne vyčleneným parcelám (jednak k tým, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou
a rovnako aj k ďalším parcelám, mimo ich podielu 7/42, ktorý ideálne už majú na sebe zapísaný),
ktorého sa predmetnou žalobou domáhajú. Ak žalobcovia budú naďalej trvať na tom, že vlastnícke

právo k všetkým parcelám nadobudli titulom vydržania, vyzve strany sporu na uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany s tým, že žalobcovia musia svoje tvrdenia o oprávnenosti a
dobromyseľnosti držby v spore náležite preukázať, za týmto účelom vypočuje strany sporu, pričom
vezme do úvahy aj tvrdenia žalovaných, ktorí so žalobou súhlasia a rovnako súhlasia s nadobudnutím
vlastníckeho práva vydržaním žalobcami. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí v súlade s ust.
§ 191 ods. 1 CSP so zameraním sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec sa

vzťahujúcich zákonných ustanovení a následne vo veci znovu rozhodne. Rozhodnutie súd riadne a
presvedčivo odôvodní so zreteľom na to, že je potrebné vysporiadať so všetkými skutkovo a právne
relevantnými otázkami riešenými v spore a to tak, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované §
220 ods. 2 CSP.

37. Keďže v konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, povinnosťou súdu prvej inštancie bude
o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom
rozhodnutí (§ 396 ods. 3 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).