Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124204126
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8124204126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť,
a. s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice , IČO: 36 570 460, proti žalovaným: 1./ DV capital
s.r.o., so sídlom Mukačevská 4806/33, 080 01 Prešov, IČO: 52 270 131, 2./ Tomkop s. r. o., so sídlom
Športová 392, 076 05 Cejkov, IČO: 53 190 661, o zaplatenie 380,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/58/2024-68 zo 17. decembra 2024 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 26Cb/58/2024-113 z 25 marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/58/2024 - 68 zo dňa 17. decembra 2024

v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 26Cb/58/2024 – 113 zo dňa 25.3.2025 v napadnutom II. výroku.

II. Žalovanému v I. rade n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 118,20 eura spolu s 5% úrokom z omeškania zo sumy 118,20 eura od 14.05.2021 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 38%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovanému v 2. rade nárok

na náhradu trov konania nepriznáva. Dopĺňacím rozsudkom z 25.3.2025 rozhodol tak, že žalobu proti
žalovanému v II. rade zamietol.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 380,56 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávok so
žalovanými a to objednávka č. 5400003975/2021/C1, objednávka č. 5400004555/2021/C1, objednávka
č. 5400005145/2021/C1 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou

kanalizáciou podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách poskytol
služby spojené s prácami na vodovode. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému v I. rade faktúry k
odbernému miestu Koňuš 21, č. 9700045171 suma 118,20 eura, č. 9700052495 suma 130,04 eura a
č. 9700057227 suma 112,32 eura, spolu: 380,56 eura. Žalobca žaloval žalovaného v II. rade z dôvodu,
že v mailovej komunikácii žalobcu a žalovaného v 1. rade zo dňa 26.4.2024 žalovaný v I. rade uviedol,
že faktúra 9700057227 vo výške 112,32 eura nie je podpísaná žalovaným v I. rade ani konateľom
spoločnosti, je podpísaná p. A. zo spoločnosti Tomkop s.r.o., išlo o subdodávku a tieto poplatky si mala

hradiťtátospoločnosť.Nemalaoprávneniesiobjednávaťvykonanieslužieb vmenežalovanéhovI.rade.
Ku faktúre 9700052495, vystavenej na 130,04 eura uviedol, že je to objednávka urobená telefonicky bez
podpisu a nie je zrejmé kto objednával. Ak objednával p. A., tak má uhradiť sám objednané služby, nie
je oprávnenou osobou konať v mene spoločnosti DV capital s.r.o.. Ku faktúre 9700045171, vystavenejna 118,20 eura žalovaný uviedol, že objednávka je podpísaná žalovaným v I. rade, túto faktúru žalovaný
v I. rade uhradí. Žalovaní neuhradili žalobcovi predmetné faktúry v lehote splatnosti, žalobca vyhotovil
upomienky v zmysle položky č. 25 cenníka žalobcu Vybrané výkony a služby vykonávané spoločnosťou

a žalobca si uplatňuje 5 eur za 1 upomienku. Žalobca za poskytnuté služby fakturoval ceny určené
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR a ceny platné v danom čase.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe, uviedol, že dlh nie je jeho, ale spoločnosti Tomkop s. r.
o.. Uviedol, že uvedený podpis na objednávkach je p. A., a zo strany žalovaného v I. rade nedošlo k

objednaniu ani podpísaniu žiadnej objednávky.

4. Žalovaný v II. rade sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1,2, § 261 ods. 1, a § 269 ods.
2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“), ustanovení § 365 ods.

1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z. upravujúcich omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

6. Súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny
vzťah v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda medzi stranami sporu, mala byť uzatvorená

tzv. nepomenovaná zmluva, na základe ktorej žalobca žalovaným mal poskytnúť služby, pričom
vyúčtovaná cena služieb v zmysle žalobcom vystavených faktúr nebola zo strany žalovaných uhradená.

7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný v I. rade uplatnený nárok
žalobcu poprel (okrem sumy 118,20 eur), rozporoval existenciu právneho nároku žalobcu na zaplatenie

uplatnenej pohľadávky z dôvodu neexistencie právnej skutočnosti, na základe ktorej by nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy proti žalovanému v I. rade existoval a žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich skutkových tvrdení v súvislosti s ďalšími vystavenými objednávkami, ktoré by svedčili
o povinnosti žalovaného v I. rade zaplatiť za poskytnuté služby.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že na strane žalobcu nedošlo k
uneseniudôkaznéhobremenaohľadomskutkovýchtvrdení,nazákladektorýchbolažalobapodanáproti
žalovanému v II. rade keď nepreukázal, aby vo vzťahu k žalovanému v II. rade žalobca poskytol služby a
aké služby boli poskytnuté a že v dôsledku ich poskytnutia žalovanému v II. rade vznikol záväzok zaplatiť
žalobcovi cenu poskytnutých služieb vo výške 262,36 eura. Vyhodnotil, že nie je zrejmé o čo žalobca

opiera svoj nárok proti žalovanému v II. rade. Zo strany žalobcu okrem faktúr a preberacích protokolov
v spore nebol predložený žiaden dôkaz na preukázanie ním tvrdených skutočností a ani nenavrhol na
podporu svojich tvrdení vykonanie žiadneho dôkazu.

9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v I. rade zaplatiť žalobcovi 118,20 eura s úrokmi z omeškania

vo výške 5 % p.a. od 14.5.2021 do zaplatenia, keď v písomnej komunikácii žalovaný potvrdil resp. uznal
povinnosť úhrady 118,20 eura a v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dopĺňacím
rozsudkom z 25.3.2025 súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému v II. rade zamietol. Dopĺňací
rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.5.2025.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému v I. rade náhradu trov konania v rozsahu 38 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a žalovanému v II.
rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP žalobca neuviedol. V odvolaní sa vyjadril, že žalobca
predložil všetky relevantné podklady a po celý čas konal v dobrej viere, že poskytol a vykonal práce pre
žalovaných na základe objednávok. Priložil k odvolaniu aj ďalšiu faktúru č. 9700042029, ktorá bola zo
strany žalovaných uhradená a predmetná objednávka bola podpísaná zo strany rovnakej osoby, ktorú

žalovanývI.radespochybnil.Namietal,že emailovévyjadreniežalovanéhovI.radeuviedlaosoba,ktorá
nie je konateľom žalovaného v I. rade podľa zápisu v obchodnom registri. Žalovaný v I. rade uznal sčasti
žalovanú pohľadávku a uviedol, že je uhradí. Žalobca poukazoval na § 451 Občianskeho zákonníka
a tvrdil, že sa žalovaní bezdôvodne obohatili a tak mal súd prvej inštancie jeho nárok posúdiť. Podľažalobcu predloženými faktúrami a objednávkami jednoznačne preukázal, že žalobca vykonal práce a
dodal práce žalovaným, avšak tí neuhradením za poskytnuté práce sa bezdôvodne obohatili. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. č. k. 26Cb/58/2024 zo dňa 17.12.2024

zmenil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť 262,36 eur s príslušenstvom a zaviazal
žalovaných nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % .

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ich spoločnosť nežiadala a ani nerealizovala
práce, ktoré im žalobca vyfakturoval.

13. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach. Po celý čas
realizovania prác, išlo o štyri objednávky, žalovaný v I. rade nenamietal predmetné objednávky a jednu
z nich uhradil a jednu, ktorá je predmetom tohto konania uznal.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané žalobcom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Žalobca odvolacie dôvody neuvádzal

a možno konštatovať, že nevymedzil z akého dôvodu nesúhlasí s rozhodnutím, a to konkrétne s výrokom
II. rozsudku. Z tvrdení uvádzaných v odvolaní však vyplýva, že žalobca namieta, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu
prvej inštancie, nie sú naplnené.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel
k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd nepreskúmaval výroky rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré odvolaním napadnuté neboli a nadobudli právoplatnosť a to aj vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku,
ktorýmbolažalobaprotižalovanémuvII. zamietnutá.Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,
že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu

napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u
rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v
ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého II. výroku rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k

podstatnýmtvrdeniamstránsporuvtomtoodvolacomkonaní,odvolacísúdudáva:Podstataodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj

výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.21. Odvolací súd zistil, že žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval
tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď nedospel k záveru, že žalovaní majú
za poskytnuté služby žalobcovi zaplatiť požadovanú sumu ( okrem sumy 118,20 eur, ktorú má zaplatiť

žalovaný v I. rade) ak nie z titulu uzavretej neformálnej zmluvy tak podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení.

22. Odvolací súd udáva, že pre použitie právnej úpravy nepomenovanej zmluvy je nevyhnutné, aby
v dohode dostatočne určito zmluvné strany vymedzili predmet svojich záväzkov. Aby vôbec došlo ku

skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán zo zmluvy, je potrebné, aby skutočnosť uzavretia zmluvy
bola nespochybniteľným faktom, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu zmluvy právom
predvídaným spôsobom. Právna úprava nevyžaduje uzavretie nepomenovanej zmluvy v písomnej
forme, možno tak učiniť ústne, písomne prípadne konkludentne. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy
leží na tej strane, ktorá zo zmluvy vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha. V danom prípade žalobca
uvedené nepreukázal a nepreukázal ani s kým zmluvu uzatváral.

23. Odvolací súd ďalej udáva, že pre posúdenie otázky či bola uzavretá zmluva je nutné vychádzať z
§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré všeobecne upravuje uzatváranie zmlúv a vzťahuje sa aj
na uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Podľa tejto úpravy je návrhom na uzavretie zmluvy prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým osobám pokiaľ je dostatočne

určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné prehlásenie
učinené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého je možné vyvodiť jej
súhlas je prijatím návrhu a zmluva je uzatvorená okamžikom, kedy prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy
nadobúda účinnosť čo je okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
Špeciálnu úpravu predstavuje k Občianskemu zákonníku § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého s prihliadnutím obsahu návrhu na uzavretie zmluvy, alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím ku zvyklostiam rozhodným podľa tohto zákona môže osoba, ktorej
je návrh určený vyjadriť súhlas s návrhom uskutočnením určitého úkonu vyrozumenia navrhovateľa.
V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamžiku, kedy bol tento úkon uskutočnený, pokiaľ k nemu
došlo pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať sporové
strany na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov,
ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením čl. 8
CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, ale
aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení čl. 8 CSP. Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán
sporu. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov – strán sporu.

25. Ďalej odvolací súd konštatuje, že aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí
predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť
také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu
nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli

na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla
dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v spore uspieť.

26. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

27. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatnenéhonároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia
v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu
prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

28. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

29.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval.

30. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca vystavil faktúry na

základe objednávok pre žalovaného v I. rade tvrdiac, že ide o objednávky žalovaného v I. rade. Nebolo
však preukázané kto vystavil písomné objednávky a teda s kým žalobca uzavrel zmluvu resp. jednotlivé
zmluvy. Žalovaný v I. rade namietal vykonanie prác pre neho na základe objednávky, ktorú objednávku
neurobil. K procesnej obrane žalobcu keď argumentoval faktúrou 9700042029 zo 17.3.2021 na sumu
105,16 eura vystavenú na FaboStav s.r.o ( predošlé obchodné meno žalovaného v I. rade) a predložil

interný doklad o úhrade tejto sumy ako aj objednávku podpísanú však p. A., ktorých účelom bolo
spochybniť tvrdenia žalovaného v I. rade, odvolací súd udáva, že ide o novotu v odvolacom konaní, na
uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, keďže skutočnosti tvrdené
v odvolaní žalobcu ako nové skutkové tvrdenie mohlo byť predložené už v priebehu konania na súde
prvej inštancie, pričom žalobca nepreukázal, že bez svojej viny nemohol predmetné skutkové tvrdenie

uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Pod novotami rozumieme skutočnosti alebo dôkazy
resp. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli použité v doterajšom priebehu
konania. Pre posúdenie skutočnosti alebo dôkazu ako novoty je irelevantný čas ich vzniku, ide len
o to , kedy ich sporová strana použije. Plné právo novôt sa uplatňuje v prípade, ak odvolateľ dôvodí, že
v konaní neboli splnené procesné podmienky, vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd alebo sa vyskytla vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Pri uplatnení odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e), f), a h) CSP argumentovanie novými
skutočnosťami alebo dôkazmi z povahy veci neprichádza do úvahy. Obmedzené právo novôt sa týka
snahy odvolateľa „dotvoriť“ zistený skutkový stav. Ak strana neunesie dôkazné bremeno ohľadom tejto
skutočnosti, odvolací súd na novoty nemôže prihliadnuť.

31. Za irelevantnú považuje odvolací súd aj akúkoľvek odvolaciu argumentáciu k bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko v spore nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie žalovaných, keď znakom
pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané alebo bolo v prospech
niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo

k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo. Žalobca v spore nepreukázal
aké služby, práce, prípadne pre koho dodal tovar potrebný pre vykonanie prác, ktoré mal poskytnúť
a ktoré fakturoval. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v odseku 22 tohto rozsudku.

32. Odvolací súd konštatuje, že v spore nebola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného zo strany

žalobcu touto žalobou proti žalovanému v II. rade a ani proti žalovanému v I. rade (v sume prevyšujúcej
118,20 eura ).33. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore nárok prevyšujúci sumu 118,20 eura nepreukázal.

34. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v prevyšujúcej časti proti žalovanému v I. rade
zamietol ( II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie).

35.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSP,potvrdilrozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutom
výroku II. ako vecne správny, pretože odvolanie nebolo dôvodné.

36. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v I. rade, ktorý bol v tomto
odvolacom konaní úspešný, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu nevznikli v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení §

419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).