Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101123
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0724101123.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 761 030 9344 0 zo dňa 20.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 761 030
9344 0 zo dňa 13.3.2024 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Súčasťou odôvodnenia
rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite žalobcu od posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 12.12.2023.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca bol uznaný
za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v porovnaní so zdravou osobou a že miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 80 %. Ďalej
uviedol, že žalobca pred vznikom invalidity získal 2336 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 6
rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia. Teda žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu

rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 02.05.2024 odvolanie,
v ktorom žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a priznal
žalobcovi invalidný dôchodok. Žalobca v ňom uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie nezákonné
a nesprávne, pretože nebol dostatočne zistený skutkový stav a správny orgán vec nesprávne právne
posúdil. Poukázal tiež na svoj zdravotný stav a skutočnosť, že v minulosti v dôsledku zdravotného stavu

nebolo pre žalobcu vhodné pracovné miesto. Záverom uviedol, že považuje za nesprávne, že mu neboli
zarátané obdobia dôchodkového poistenia a uviedol, že sa staral o tri deti a v zmysle zákona by mala
byť do obdobia dôchodkového poistenia zarátaná aj táto suma.4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2024 (ďalej
aj „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na základe odvolania
žalobcuzamietolodvolaniežalobcuvcelomrozsahuapotvrdiltakrozhodnutiesprávnehoorgánuprvého

stupňa. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona o sociálnom poistení
konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojom odvolaní nenamietal mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, nebol jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný posudkovým lekárom.
Ďalej poukázal na to, že žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak
nesplnil zákonnú podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, a to obdobie potrebného počtu rokov

obdobia dôchodkového poistenia.

5. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca získal 6 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového
poistenia pred vznikom invalidity, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Národného úradu práce – Okresného úradu práce Spišská
Nová Ves bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných od 04.09.1992 do 11.12.1997. Žalobcovi bola

priznaná doba dôchodkového poistenia od 04.09.1992 do 02.01.1995 a od 03.06.1995 do 11.12.1997.
Do obdobia dôchodkového poistenia sa nezapočítalo obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných od
01.04.2001 do 31.03.2003. Rovnako sa tak nezapočítali ani obdobia po 31.12.2003.

6. Záverom preto žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobca nesplnil

zákonom predpokladanú dobu dôchodkového poistenia, a preto mu nebol priznaný invalidný dôchodok.
Žalovaný tiež poukázal na tvrdenie žalobcu, v ktorom namietal, že mu nebolo do obdobia dôchodkového
poistenia započítané obdobie starostlivosti o 3 deti. K tomuto tvrdeniu žalovaný uviedol, že starostlivosť
o tri deti žalobcom nebola preukázaná, a to ani v doplnenom dokazovaní v rámci odvolacieho konania.
Žalovaný tiež uviedol, že je povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti, ktoré uvádza. Na základe týchto

skutočností žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil tak rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa.

II.

Správna žaloba

7. Správnou žalobou zo dňa 23.07.2024 doručenou pôvodne Správnemu súdu v Bratislave dňa
25.07.2024 a postúpenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 10.10.2024 sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 761 030 9344 0 zo dňa 20.05.2024. Žalobca žiadal, aby správny

súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného a trval na tom, že žalovaný nerozhodol správne. Poukázal
na to, že u žalobcu je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 80 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. Žalobca je preto toho názoru, že vzhľadom na vysokú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou mu má byť priznaný
nárok na invalidný dôchodok. Uvedené majú potvrdzovať aj zdravotné diagnózy žalobcu.

9. Predmetný zdravotný stav v minulosti spôsobil, že na trhu práce nebolo pre žalobcu vhodné miesto,

a preto žalobca nemohol získať dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia. Žalobca zároveň
uviedol, že sa staral o tri deti, a to E. B., F. veselú a G. B., čo sa má započítať do doby dôchodkového
poistenia.

10.Považovalzanesprávne,aknebolizarátanéobdobiadôchodkovéhopoisteniauvedenévrozhodnutí.

11. Žalobca poukázal na to, že postupom žalovaného došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv
a právom chránených záujmov garantovaných Ústavou SR.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval doterajší skutkový stav veci a poukázal
na odborný lekársky posudok zdravotného stavu žalobcu. Poukázal na to, že žalobca bol uznaný
invalidným od 24.11.2022 a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 80 %

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Túto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobca nenamietal a rovnako ani dátum vzniku invalidity. Žalovaný opätovne uviedol, že žalobca
síce splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, avšak nesplnil podmienku celkového
obdobia dôchodkového poistenia. K tvrdeniu žalobcu, že pre jeho zlý zdravotný stav sa žalobca
nemohol v minulosti zamestnať na trhu práce sa žalovaný vyjadril tak, že pre priznanie invalidného

dôchodku sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, a preto nie je
rozhodujúce,zakéhodôvodusažalobcanemoholzamestnaťvminulosti.Zároveňpoukázalnakogentný
charakter daného ustanovenia zákona, ktoré neumožňuje odchýlne konanie správneho orgánu, resp.
nerešpektovanie tohto ustanovenia.

13. K námietke žalobcu, že sa žalobca v minulosti staral o tri deti, a teda toto obdobie sa má žalobcovi

započítať do obdobia dôchodkového poistenia žalovaný uviedol, že pri podaní žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku žalobca v časti „žiadosť o uznanie starostlivosti o deti – výchova detí“ neuviedol
žiadne deti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca síce v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa namietal, že mu do obdobia dôchodkového poistenia nebola započítaná starostlivosť o tri
deti, avšak žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce starostlivosť o deti a neuviedol ani iné údaje

o deťoch, ani obdobia, v ktorých sa mal o deti starať. Identifikačné údaje o deťoch uviedol až v správnej
žalobe. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci doplneného dokazovania potvrdením správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 22.01.2025 bolo preukázané, že o všetky deti sa starala ich matka F.
B., ktorá z uvedeného dôvodu aj poberala rodičovský príspevok na deti v obdobiach od 15.05.1994 do
09.09.1998 a od 16.01.1999 do 16.01.2002.

14. Ďalšou skutočnosťou podľa tvrdenia žalovaného je fakt, že v uvedenom období, kedy sa mal
žalobca podľa jeho tvrdenia starať o deti, boli žalobcovi na nárok na invalidný dôchodok započítané
obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.09.1992 do 02.01.1995, 03.06.1995
až 11.12.1997, 03.01.1995 až 02.06.1995, 01.10.1999 až 30.10.1999 a 01.01.2001 až 31.03.2001.

Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na znenie § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
v zmysle ktorého, ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započítava sa iba doba, ktorá je
pre občana výhodnejšia. Poukázal aj na ustanovenie § 60 ods. 7 zákona o sociálnom zabezpečení,
podľa ktorého, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto
obdobie dôchodkového poistenia len raz. Teda inými slovami, žalobca by ani započítaním obdobia, kedy

sa staral o deti nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

15. Záverom preto žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia a zároveň žiadal
správny súd, aby správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu

16. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k žalobe ďalej nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení ak má poistenec v tom istom období viacero
dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.

18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na
vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

24. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

25.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

26. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

28. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

29. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.30. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa

účastník konania nevzdal odvolania písomne, alebo ústne do zápisnice.

31. Podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje
generálny riaditeľ.

32. Podľa § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak sa kryjú doba zamestnania a
náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa
navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby.

VI.

Konanie pred správnym súdom

33. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, len vtedy ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

34. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

35. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 107 ods. 1, 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania, správny súd
nevykonával dokazovanie, nevyžadoval to verejný záujem, nebolo to na prejednanie veci potrebné
a neustanoval to SSP.

36. Správny súd v Košiciach, ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“), v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP),
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj
priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v

súlade s § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju
zamietol.

37. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 24.06.2025. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa

23.05.2025.

VII.
Právny názor správneho súdu

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 761 030 9344 0 zo dňa 20.05.2024,
ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu v celom
rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodol tak na základe posudku
posudkového lekára ústredia zo dňa 12.12.2023, v zmysle ktorého bol žalobca dňom 24.11.2022

uznaným za invalidného v spojitosti s vykonaným dokazovaním, týkajúcim sa doby (počtu rokov)
dôchodkového poistenia u žalobcu.39. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou žiadateľa, teda stavom, kedy tento
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti osoby s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

40. V preskúmavanej veci nie je spornou invalidita žalobcu tak, ako ju konštatoval posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nova Ves, ktorý žalobcu dňa 12.12.2023
uznal od 24.11.2022 invalidným, pričom určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sporným v tomto smere je splnenie ďalšej kumulatívnej
podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, a to získanie počtu rokov dôchodkového poistenia u žalobcu, kedy zákon
o sociálnom poistení v ustanovení § 72 ods. 1 písm. g) ustanovuje u žalobcu, ktorý ku dňu invalidity,
teda k 24.11.2022 dosiahol vek 46 rokov, požiadavku na dosiahnutie najmenej 15 rokov dôchodkového
poistenia. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný však ku dňu vzniku invalidity u žalobcu zistili, že
tento získal len 6 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím žalobca nesplnil podmienku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

41. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že žalobca požiadal
prvostupňový správny orgán, žiadosťou spísanou dňa 12.12.2023 o priznanie invalidného dôchodku,
pričom dôchodok žiadal priznať ku dňu 02.05.2023. V prílohe žiadosti boli spísané obdobia zamestnania

a poistenia a iných činností podľa zákona o sociálnom poistení.

42. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu a žalovaného, bolo žalobcovi zhodnocované obdobie dôchodkového poistenia do
vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. ku dňu 24.11.2022, a to nasledovne:

1. žalobca mal evidované obdobie v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 04.09.1992 do
02.01.1995 /119 + 365 + 302 + 063 + 2 = 851 dní/, od 03.06.1995 do 11.12.1997 /212 + 366 + 345 =
923 dní/, t. j. spolu 1774 dní
2. žalobca mal evidované obdobie povinnej vojenskej služby v Slovenskej republike v období od
03.01.1995 do 02.06.1995, t.j. 151 dní

3. žalobca mal evidovanú dobu zamestnania od 01.10.1999 do 31.10.1999 /31 dní/, od 01.01.2001 do
31.03.2001 /90 dní/ a obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca od 04.05.2016 do 16.11.2016 /197
dní/, od 10.02.2017 do 31.03.2017 /50 dní/, od 19.06.2017 do 31.07.2017 /43 dní/, t.j. spolu 411 dní.
Súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity tak predstavuje 2336 dní, t.
j. 6 rokov a 146 dní.

43. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný rozhodli vecne správne, keď žalobcovi neboli zhodnotené
obdobia:
1. v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase od 01.04.2001 do 31.03.2003, nakoľko v uvedenom
období žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, a to s poukazom na ustanovenie § 169c

ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.
2. v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím
dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na vysokú mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou mu má byť priznaný invalidný dôchodok aj
bez splnenia podmienky dosiahnutia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, uvedené nemá

oporu v platnej právnej úprave ustanovenej v § 70 ods. 1 v spojitosti s § 72 ods. 1 písm. g) zákona
o sociálnom poistení. Ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, predmetné
ustanoveniasúkogentnéhocharakteruaneumožňujúsprávnemuorgánuprvéhostupňaanižalovanému
odchýlenie sa od zákonnej úpravy. Naopak, predmetné ustanovenie vyžaduje, aby uvedené podmienky
boli splnené súčasne (kumulatívne). Inými slovami, nie je možné priznať žalobcovi nárok na invalidný

dôchodok iba za splnenia podmienky invalidity (vysokej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobcu), bez súčasného splnenia podmienky získania potrebného počtu rokov dôchodkového
poistenia u žalobcu. Na uvedenom nič nemení ani žalobcom poukazovaný dôvod, že vzhľadom na
zdravotné problémy mal žalobca ťažkosti s uplatnením sa na trhu práce, nakoľko ani uvedený dôvod nie
je spôsobilý pre žalobcu privodiť odlišné rozhodnutie u správnych orgánov.

45. Žalobca namietal zároveň to, že do obdobia dôchodkového poistenia mu neboli zarátané obdobia,
kedy sa staral o svoje tri deti. Mal za to, že aj keď nepoberal v rozhodnom období rodičovský
príspevok z titulu starostlivosti o deti, uvedené nie je podmienkou započítania tejto doby do obdobia
jeho dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vykonané dokazovanie
žalovaného, ktoré vyplýva z administratívneho spisu. Z potvrdenia pobočky žalovaného Spišská Nová

Ves zo dňa 22.01.2025 bolo zistené, že o všetky tri deti žalobcu – E. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar.
XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX zabezpečovala osobnú starostlivosť ich matka F. B., ktorá z toho
titulu aj poberala rodičovský príspevok v obdobiach od 15.05.1994 do 09.09.1998 a od 16.01.1999 do
16.01.2002.

46. V zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v prípade, ak
sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana
výhodnejší a uvedené platí aj v prípade, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby.
V uvedenom období, kedy sa mal žalobca podľa jeho tvrdenia starať o deti, boli žalobcovi na nárok na
invalidný dôchodok započítané obdobia vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.09.1992

do 02.01.1995, 03.06.1995 až 11.12.1997, 03.01.1995 až 02.06.1995 , 01.10.1999 až 30.10.1999
a 01.01.2001 až 31.03.2001. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 7 zákona o sociálnom
zabezpečení, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto
obdobie dôchodkového poistenia len raz.

47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca by ani v prípade započítania obdobia, kedy sa mal starať
o deti (hoc ako bolo preukázané starostlivosť o deti zabezpečovala matka detí) nezískal potrebný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 70 ods. 1 v spojitosti s § 72
ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení.

48. Rozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný sa
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav,
tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.

49. S poukazom na uvedené považuje správny súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolsképrávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní,
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom

rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.