Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4424202138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň:

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., I. J. XXXX/XX,
zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, a otca: K. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F. M. N. XXX/
X, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Rita Tóth, advokátka so sídlom Levice, Ul. Kpt. Jaroša 4,
o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

8P/75/2024-273 zo dňa 14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne, počnúc
dňom 16.05.2024 a zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/18/2013-58 zo
dňa 29.10.2013 v časti vyživovacej povinnosti na maloletú (I. výrok). Zročné výživné otca za obdobie od

16.05.2024 do 14.01.2025 v sume 1 440,24 eura povolil otcovi splatiť spolu s bežným výživným v dvoch
splátkach po 720,12 eura počnúc právoplatnosťou rozsudku (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj „CMP“), § 162 ods. 3, § 232 ods. 1 až 4 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

Mal za preukázanú zmenu na strane maloletej, ktorej výdavky sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšili, je
vekovo staršia a nastúpila na povinnú školskú dochádzku, pričom v čase posledného rozhodovania mala
necelé tri roky a aktuálne necelých 14 rokov, navštevuje 7. ročník ZŠ, venuje sa záujmovej činnosti na
ZUŠ, kde navštevuje výtvarný krúžok, ale aj hodiny angličtiny, a teda sa nepochybne zvýšili jej celkové
výdavky, pričom potreby maloletej uznal spolu vo výške 464,- eur (z matkiných výdavkov uznal výdavky
na oblečenie vo výške 50,- eur, na stravu 110,- eur, na mobil 22,- eur, vitamíny a bežné lieky 5,- eur,
na kozmetiku a drogériu 20,- eur, ortodonciu 50,- eur, poplatky spojené so školou 177,- eur, cestovné

20,- eur a vreckové 10,- eur). Neuznal výdavok na oblečenie vo výške 80,- eur, keďže adekvátnu sumu
považoval vo výške 50,- eur, takisto vreckové vo výške 30,- eur považoval za neprimerané a uznal 10,-
eur, rovnako výdavok na cestovné neuznal vo výške 40,- eur mesačne, preto uznal vo výške 20,- eur,
keďže maloletá by mohla cestovať aj lacnejšou hromadnou dopravou a nie spolu s matkou, a rovnakoneuznal výdavky na poistenie, sporenie a nepravidelné jednorazové výdavky ako výlet pri mori, ktoré
nepovažoval za nevyhnutné výdavky, naviac aj otec maloletej sporí mesačne pravidelne sumou 120,-
eur.Malzapreukázanúzmenupomerovajnastranematky,ktorejpríjemsazvýšilvporovnaníspríjmom,

ktorý poberala titulom rodičovského príspevku vo výške 199,- eur na aktuálnu mzdu vo výške 1 491,75
eura, v ktorej je zahrnutý aj daňový bonus na maloletú vo výške 140,- eur, poberá tiež prídavky na
dieťa vo výške 60,- eur a vlastní dva rodinné domy, v ktorých v jednom býva s maloletou a druhý
stavia, zatiaľ nie je skolaudovaný. Zmenu pomeru vzhliadol aj na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil zo
mzdy poberanej v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom vo výške 675,85 eura na aktuálnu

mzdu vo výške 1 938,53 eura, v ktorej sume má zahrnutý aj daňový bonus na dve deti, teda otcovi
pribudli vyživovacie povinnosti, a to k maloletému A. C., nar. XX.XX.XXXX a maloletej O. C., nar.
XX.XX.XXXX. Otec je zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere ako prednosta na Obecnom úrade
obce L. a žije s družkou, zamestnanou tiež na obecnom úrade, s priemerným čistým zárobkom vo
výške 1 375,30 eura. Tiež zistil, že otcova družka je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, okrem iného
rodinného domu a predajne. S poukazom na Metodiku pre výpočet výživného MS SR, tzv. tabuľkové

výživné, by otec vzhľadom na svoj príjem a počet vyživovacích povinností, ako aj vek maloletej mal
prispievať na výživu maloletej sumou 252,20 eura, avšak nevychádzal len z deklarovaných príjmov
rodičov, ale aj z ich schopností a možností, a prihliadol aj na dobu uplynutú od predchádzajúceho
rozhodovania (11 rokov). K argumentácii matky, že podľa výpisu z účtu otca je jeho príjem za sledované
obdobie vo výške 4 622,- eur uviedol, že reálny príjem otca nemožno určiť spočítaním všetkých, na

účet prichádzajúcich súm, keďže otec má nepochybne aj výdavky s ďalšími maloletými deťmi, vlastnými
výdavkami a výdavkami na domácnosť, pričom časť prostriedkov prichádzajúcich na jeho účet podľa
tvrdení otca sú dary nielen pre neho, ale aj pre jeho deti, resp. družku. K návrhu zástupkyne matky
ohľadne lustrácie otca za účelom zistenia vlastníckeho dispozičného práva k účtom a podúčtom uviedol,
želustráciavsúdnommanažmenteprebehlaneúspešne,zktoréhodôvoduopätovnýnávrhnadoplnenie

dokazovania zamietol, ako aj z dôvodu predloženia výpisu z účtu otcom, ktorý podľa jeho vyhlásenia
obsahoval aj transakcie na jeho podúčtoch a podrobným výsluchom otca nebolo možné objektívne určiť
jeho skutočný príjem od rôznych subjektov, preto pripustil možný vyšší príjem otca než je 1 938,53 eura
netto, ale nestotožnil sa s tvrdením matky, že je to viac ako 4 600,- eur mesačne, keďže porovnaním
s výsledkom na základe výpočtu otca (cca 3 700,- eur) sa dané sumy nezhodujú, ako aj z dôvodu,

že reálny príjem otca nemožno otca určiť spočítaním všetkých prichádzajúcich súm na jeho účet,
keďže prostriedky sú pochádzajúce aj od otcovej matky (v zmysle dohody o poskytovaní služby) alebo
na preplatenie nákupu či zabezpečenie obnovy hrobu (čo vyplýva z poznámok príslušnej bankovej
transakcie) vykonanej otcom pre svoju matku alebo z presunu peňazí z hlavného účtu otca na jeho
vlastný podúčet, ktoré sumy nie je možné do jeho príjmu započítať. Prihliadol tiež na príjem matky zo

závislej činnosti ako jej ďalší nepravidelný príjem od ÚKF v G. alebo od ZŠ v G. C., a s poukazom na
Metodiku výživného ako aj schopnosti otca zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 330,- eur mesačne,
ktorá kopíruje jednak odôvodnené potreby maloletej, ale aj schopnosti a možnosti oboch rodičov,
z ktorých otec vlastní spolu s družkou domovú nehnuteľnosť v podiele 1/2 k celku, do januára 2025
prenajímali nebytový priestor – second hand s nájomným vo výške 20,- eur mesačne. Matka je tiež

vlastníčkou dvoch domových nehnuteľností, z ktorých novopostavený rodinný dom nie je skolaudovaný,
čo vypovedá nielen o priaznivých majetkových pomeroch matky, ale aj jej životnej úrovni. Pokiaľ otec
zaplatí výživné vo výške 330,- eur mesačne, zostane mu dostatočná suma, vyššia ako životné minimum,
navyše pre maloletú sporí mesačne sumu 120,- eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z jeho účtu
a matka prispeje okrem každodennej starostlivosti výživným na maloletú 130,- eur + daňový bonus

vo výške 100,- eur a rodinné prídavky, čím bude k dispozícii na potreby maloletej suma 640,- eur,
približujúca sa k výške minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2025. Zvýšené výživné o 250 % oproti
pôvodnému výživnému považoval za adekvátne vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj
schopnosti, možnosti a pomery oboch rodičov. Zročné výživné za obdobie od 16.05.2024 do 14.01.2025
vyčíslil vo výške 1 440,24 eura (za máj 16 dní x 10,64 eura = 170,24 eura + 7 x 330,- eur = 2 310,- eur,

spolu 2 484,24 eura, od ktorej odpočítal otcom zaplatené výživné – 1 040,- eur, a tak dospel k zročnému
výživnému vo výške 1 440,24 eura, ktorú sumu otcovi povolil zaplatiť v dvoch splátkach podľa § 232
ods. 3, 4 CSP.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca na sumu 400,- eur mesačne,
počnúc dňom 16.05.2024.5. Podstatou odvolacích námietok matky bolo nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, keďže prvoinštančný súd pri rozhodovaní nesprávne aplikoval § 75 ods. 1 ZoR, podľa

ktorého má pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť na odôvodnené potreby dieťaťa a zárobkové
možnosti a schopnosti otca a jeho majetkové pomery, pričom prvoinštančný súd uznal výdavky dieťaťa
vo výške 464,- eur a niektoré výdavky neuznal, čo považovala za nesprávny postup, keďže medzi
výdavky bezpochyby patria aj náhodilé, jednorazové výdavky, ako sú spojené s pobytom na dovolenke
alebo iné nepravidelné jednorazové výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb, zvlášť za

situácie, keď otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a nepomáha matke pokrývať potreby,
okrem doteraz stanoveného výživného vo výške 130,- eur mesačne, maloletej neposkytuje žiadne
iné plnenie, medzi náhodilé výdavky dieťaťa patria aj dary na Vianoce a sviatky, ako aj výdavky na
kultúrno-spoločenské alebo voľnočasové aktivity, ktoré zabezpečuje výlučne sama. Výdavky spojené
s bývaním, ktoré zabezpečuje stavbou domu, okresný súd nesprávne uviedol, že si zabezpečuje
vlastné bývanie akoby nadštandardne, vzhľadom už na zabezpečené iné bývanie, pričom ona vlastní

podiel na rodičovskom dome nadobudnutý dedením a v dome býva jej matka, teda vlastné bývanie
doposiaľ nemala a v rámci príjmových možností, ako aj s poskytnutým úverom si takéto samostatné
bývanie zabezpečuje. Navrhované výživné vo výške 400,- eur by nebolo neprimerané výdavkom, ktoré
preukázala na maloletú, ako aj na bývanie, pričom otec by nemal prispievať len na nevyhnutné výdavky
dieťaťa, ale výživné by malo umožniť maloletej život, aký dosahujú ostatné deti otca maloletej, ako aj

otec. Je pravdou, že na strane otca pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré sú však vekovo
mladšie, pričom z jeho výpisov vyplýva, že maloletým deťom tvorí úspory, čo odôvodňoval častou
zmenou účtov, na ktoré realizuje sporenie pre deti, keď uviedol, že pri sume presahujúcej 10 000,- eur sa
musí zmeniť účet, pretože sa peniaze lepšie úročia a navyše sú na jeho účet pripisované rôzne finančné
sumy presahujúce mesačne viac ako 4 600,- eur, z účtu sa realizovali viaceré finančné transakcie,

ktoré žiadala prelustrovať z účtov a podúčtov, ktoré má otec v ďalších bankách, predovšetkým vo
P. Q., ktorý návrh bol prvoinštančným súdom zamietnutý z dôvodu neúspešnej lustrácie cez súdny
management, avšak to nebránilo prvoinštančnému súdu vykonať lustráciu vyžiadaním si výpisov z účtov
z konkrétnej banky. Nestotožnila sa teda s konštatovaním prvoinštančného súdu o dostačujúcich
zisteniach z výpovede otca, ktorého vyjadrenia sú ohľadne pohybov na účtoch nevierohodné, keď otec

nepreukázal vo vzťahu k žiadnej sume pripísanej mu na účet, že by malo ísť o iné peniaze, ako jeho
vlastné. Z výpisov z účtu otca sa javí, že okrem pravidelného príjmu od zamestnávateľa má aj ďalšie
príjmy, keďže odpovedal nepresvedčivo na otázku, z čoho pochádzajú peniaze, ktoré v hotovosti vkladá
na účet, i keď uvádzal príležitostné dary od otca, prípadne od matky, avšak vklady v hotovosti alebo
prevody z účtu O. Q. sa opakovali pravidelne, nie v súvislosti so sviatkami, ako otec tvrdil, a preto

prvoinštančný súd majetkové pomery otca hodnotil nesprávne, keďže otec nepreukázal, že prostriedky
na účte by nemali jemu patriť, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že od podania návrhu v máji 2024
už na jeho účet neprichádzali žiadne peniaze od jeho rodičov. Tiež navrhovala vykonať dokazovanie
ohľadne príjmu otcovej družky, vlastniacej rôzne nehnuteľnosti, avšak jej príjmy nenasvedčujú tomu,
že mohla nehnuteľnosti nadobudnúť, preto sa domnieva, že všetky nehnuteľnosti na jej meno patria

otcovi alebo boli ním financované, čo potvrdzuje aj skutočnosť o odmietnutí otcovej družky poskytnúť
informácie o svojich majetkových pomeroch a účtoch, navyše otec mal dať viacero nehnuteľností do
nájmu, v minulosti mal v nájme viaceré nehnuteľnosti a naposledy to bola prevádzka second handu,
ktorý nájom údajne skončil a jeho výška vo výške 20,- eur mesačne tiež nezodpovedá skutočnosti.
Za nesprávny považovala poukaz prvoinštančného súdu o sporení maloletej otcom sumou 120,- eur

mesačne, keďže k danému nemá žiaden prístup, ide o prostriedky na účte otca. Prvoinštančný súd
teda vykonané dokazovanie vyhodnotil nesprávne, pričom jej tvrdenia mohli byť preukázané doplnením
dokazovania, ktoré navrhla ohľadne lustrácie všetkých účtov otca, ktoré vlastní alebo, ku ktorým má
dispozičné právo.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť
odvolaniu matky, pretože otec dostatočne nepreukázal pôvod finančných prostriedkov prichádzajúcich
mu na účet až do podania návrhu matky, jeho tvrdenia, že ide o dary od starých rodičov, boli
nepreukázané, navyše dary prestal prijímať od podania návrhu matky.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že neuviedla žiadne nové skutočnosti a opakovala len
argumenty ako na pojednávaní, pričom matke ušla podstatná skutočnosť, že základným kritériom pri
posudzovaníopodstatnenostizvýšeniavýživnéhojepodstatnázmenapomerov.Vsúvislostispoukazom
o jeho jedinej úhrade na potreby dieťaťa výživným vo výške 130,- eur mesačne uviedol, že matkazapríčinila to, že vlastné dieťa ovplyvnila proti nemu, aby ho nemusela pripravovať na styk s ním a tiež
dary od neho vždy kritizovala, neraz hodila i o jeho automobil, nikdy jej nešlo o zdravé morálne veci,
ale všetko merala len v naturáliách a v číslach. Výkon rozhodnutia, ktorý vydal ten istý súd, keďže

správanie matky ani v minulosti nebolo poriadkumilovné, dal do pozornosti. K častým zmenám na jeho
účte a k úsporám uviedol, že matkou popísaný odsek je vytiahnutý z kontextu, keďže častá zmena
účtov neodznela na pojednávaní, ale len to, že je možnosť si otvoriť ďalší účet a ak suma na podúčte
dosiahne10000,-eur,pričommálendvapodúčty,keďžehlavnýbankovýúčetniejeúročenývporovnaní
s podúčtami. Ďalej popisoval svoje majetkové pomery a to, že pracuje od 19. rokov, teda si dokázal

našetriť finančné prostriedky, ktoré mu aj rodičia formou životného poistenia našetrili a pokiaľ matka
neustále argumentuje sumou 4 600,- eur, údajne mu pripisovanú na jeho účet, je potrebné rozlíšiť pojmy
príjemaobrat,pričomnajehoúčetboliprostriedkypripisovanéajtitulompreplatkovejvyúčtovacejfaktúry
za plyn alebo energiu, čo nemôže byť príjem, nakoľko mal aj výdavky vo forme zálohových faktúr, alebo
ak z účtu previedol na hlavný účet prostriedky, keďže išli na výlet, ktorá suma bola pravidelne mesačne
kumulované na podúčet vo výške 110,- eur, čo nemožno vyčítať z výpisov bankového účtu, či prostriedky

na nákup potravín a liekov pre starých rodičov, ktoré mu boli následne refundované, ktorých transakcií
bolo na jeho účte množstvo, pričom dobre vychovaná mladšia generácia má za povinnosť pomáhať
starým rodičom. Nepostačuje teda brať ohľad len na príjmy, ktoré preukázal z hlavného pracovného
pomeru bez daňového bonusu v čistej výške cca 1 650,- eur, navyše prvoinštančný súd si lustroval
jeho pomery cez UGK, ktorá potvrdila jeho vlastníctvo len rodinného domu, ktorý obýva a vlastní

v podiele 1/2 k celku. Ohľadne vkladov v hotovosti na jeho účet zopakoval, že sú veľká rodina, majú
starú matku z jeho strany, ako aj starých rodičov z družkinej strany a prastarých rodičov z družkinej
strany, keď popri maličkostiach sa dávajú aj finančné prostriedky pri príležitosti viacerých sviatkov.
Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nevlastní niekoľko nehnuteľností, ale iba jednu, prevádzka
second hand ukončila činnosť z dôvodu odchodu podnikateľa do dôchodku. Pokiaľ ide o jeho sporenie

pre maloletú vo výške 120,- eur mesačne poukázal na znemožneniu mu styku s maloletou zo strany
matky, pričom táto tvorba úspor nastala preto, keďže nemíňa pohonné hmoty na automobil z dôvodu, že
sa s maloletou nemôže stretnúť, teda daná suma by aj tak bola spotrebovaná na maloletú v súvislosti
so stretávaním sa týždenne dvakrát dve obojsmerné cesty kvôli styku, avšak matke ide len o vyťaženie
z jeho osoby a neberie ohľad na maloletú, ktorej naďalej styk znemožňuje. Dostatočne preukázal svoje

príjmy aj výdavky, pričom odvolacie argumenty matky sú z väčšej časti neopodstatnené a prvoinštančný
súd správne vymedzil právny základ posudzovaného prípadu, ktorým je preukázaná podstatná zmena
pomerov, zistený skutkový stav vyhodnotil v súlade so zákonom, z ktorého dôvodu navrhol napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na odvolacom návrhu, pričom podľa nej otec platil
doteraz výživné tak, ako bolo stanovené ešte pred dvanástimi rokmi, čo nezodpovedá v súčasnosti
potrebám dieťaťa ani možnostiam otca, avšak uvedené otec nikdy neprehodnotil, ale je potrebné
zohľadniť aj to, že usporí na cestovných výdavkoch, keďže maloletú nenavštevuje. V súvislosti
s úsporami otca sa nevyjadruje k tomu, či má sporiť a na akom účte, čo je jeho vecou, avšak tvorbu

úspor treba vyhodnotiť v rámci jeho majetkových pomerov, pričom chápe pojem obrat, ktorý je skôr
ekonomickou kategóriou a používa sa pri zisťovaní príjmov podnikateľských subjektov, pričom u fyzickej
osoby nepodnikateľa majú relevanciu len príjmy, teda pojem obrat nemá žiaden význam a podstatná je
suma, ktorou otec môže disponovať, a z ktorej môže uspokojovať potreby maloletej, ako aj svoje vlastné
a svojej rodiny, preto ak pravidelný príjem otca na jeho účte dosahuje v priemere sumu 4 600,- eur, treba

vychádzať z toho, že takúto sumu má k dispozícií. Mrzí ju, že maloletá nedostáva toľko, koľko otec minie
na svoje ostatné deti, okrem toho na dary od rodičov otca poukazovala z dôvodov, že ich považuje za
nepreukázané, ako aj to, že malo ísť na jeho účte o peniaze jeho rodičov, čo vzhľadom na pravidelnosť
vyvolávalo dané pochybnosti, keďže po podaní návrhu takéto príjmy sa už na účte otca neobjavovali,
a teda jeho tvrdenia o daroch zostali nepreukázané a boli nevierohodné.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky sa pridržiaval vyjadrenia k odvolaniu.

10. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.12. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne správne.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že tieto nie sú
opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu v uvedených výrokoch.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

16. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,
a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru
potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k

rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

17. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne

možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších

zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným

majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ sa
preukáže,ženastranepovinnéhodošlokpoklesualebostratezárobku,čiinéhopríjmu,súdmusískúmať
dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

18. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení

zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.
Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu
pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu

pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

22. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny
krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody

rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

23. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

24. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

25. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

26. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

27. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

28. Súd prvej inštancie zisťoval podstatnú zmenu pomerov v súvislosti s dôvodnosťou návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti a skonštatoval zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane

matky, ale aj na strane otca a to nielen v prospech zvýšenia vyživovacej povinnosti, ale aj s prihliadnutím
na majetok otca a jeho vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom.

29. Matka uvádzala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda nesprávne právne posúdenie
veci.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov idevtedy, ak súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie v súdenej veci nepoužil správny

právny predpis vzťahujúci sa na vec, preskúmavaný rozsudok trpí právnymi vadami.

31. Prvoinštančný súd uviedol dôvody vyjadrené v bodoch 36. až 39. odôvodnenia svojho rozhodnutia,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval správne
právne normy a tieto aj v súlade so zákonom aj správne vyložil, teda sa nedopustil nesprávneho

právneho posúdenia veci ako namietala matka.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k maloletej určená v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 12P/18/2013 vo výške 130,- eur mesačne,
v ktorom konaní bola matka na materskej dovolenke s príjmom 199,- eur mesačne titulom rodičovského
príspevku a príjem otca činil 675,85 eura. V porovnaní s poslednou úpravou výživného sa zvýšil príjem

otca na súčasných 1 984,66 eura (za máj až september 2024 vo výške 1 927,80 eura) a pribudli
mu 2 vyživovacie povinnosti k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej O., nar. XX.XX.XXXX.
Príjem matky sa taktiež zvýšil, a to na sumu 1 617,89 eura (za mesiace máj až september 2024 na
sumu 1 491,75 eura), ktorá suma zahŕňala aj daňový bonus matky. Prvoinštančný súd skonštatoval
zmenu pomerov tak na strane dieťaťa, vyjadrené v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s čím

sa odvolací súd plne stotožňuje, tak na strane otca, vyjadrené v bode 38. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ako aj na strane matky v zmysle dôvodov uvedených v bode 37. odôvodnenia predmetného
rozsudku. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné, vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov od roku
2013 zvýšiť vyživovaciu povinnosť, a to na sumu 330,- eur mesačne, pričom poukázal aj na Metodiku
Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, tzv. tabuľkové výživné, podľa ktorej by z príjmu

otca mala jeho vyživovacia povinnosť byť vo výške 252,20 eura mesačne (odvolaciemu súdu tento
výpočet nie je zrejmý, keďže to z príjmu otca nevyplýva, pretože z jeho príjmu by zvýšené výživné
malo predstavovať 257,92 eura, ako 13 % z príjmu 1 984,- eur), no napriek tomu súd prvej inštancie
nevychádzal iba z deklarovaných príjmov rodičov, ale aj z ich schopností a možností, keď pripustil možný
vyšší príjem otca, avšak nestotožnil sa s tvrdením matky, že je to viac ako 4 600,- eur mesačne, a to

porovnaním s výsledkom na základe výpočtu otca, ktoré sumy sa nezhodujú, ako aj z dôvodu, že reálny
príjem otca nemožno určiť spočítaním všetkých na účet prichádzajúcich súm z dôvodu, že na jeho
účet prichádzajú aj finančné prostriedky jeho matky na základe dohody o poskytovaní služby, či z titulu
preplatenia nákupu, alebo zabezpečenia obnovy hrobu, čo vyplýva z poznámok bankovej transakcie,
alebo z presunu peňazí z hlavného účtu otca na svoj vlastný podúčet.

33. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním podstatnej zmeny pomerov, odôvodňujúcej zmenu
vyživovacej povinnosti otca, a to z titulu zmeny pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ktoré je
aktuálne už v 7. ročníku základnej školy, teda navštevuje 2. stupeň ZŠ a s pribúdajúcim vekom sa
podstatne zmenili pomery u maloletej, jednak na základné životné potreby (strava, ošatenie, hygienické

potreby) a aj na vitamíny a bežné lieky, školské poplatky a podobne.

34. Pokiaľ ide o neuznanie výdavkov prvoinštančným súdom na poistenie, sporenie a nepravidelných
jednorazových výdavkov, ako výlet pri mori, odvolací súd sa s týmto konštatovaním tiež stotožňuje,
keďže nejde o bežné odôvodnené potreby dieťaťa. Rovnako za dôvodné považoval zníženie výdavkov

na oblečenie z matkou vyčíslenej sumy 80,- eur na sumu 50,- eur mesačne, ktorá je primeraná,
taktiež zníženie vreckového na sumu 10,- eur, ako aj výdavku na cestovné z titulu cestovania maloletej
s matkou, keďže odôvodnené by bolo uznať iba výdavok hromadnou dopravou a nenavyšovať ho z titulu
nadštandardného cestovania vozidlom.

35. V uvedenom smere odvolacie námietky matky do neuznania určitých výdavkov prvoinštančným
súdom, a to ohľadne s pobytom na dovolenke alebo iné nepravidelné výdavky, považuje odvolací súd
za neopodstatnené a matke nedáva za pravdu. Rovnako výdavky z titulu darov a sviatkov maloletej
nepatria medzi odôvodnené potreby dieťaťa, i keď matke treba uznať, že otec nad rámec výživného
neprispieva a ona zabezpečuje osobnú starostlivosť, avšak z daného dôvodu nemožno uznať výdavok

maloletej na dary a k sviatkom do vyčíslenia výdavkov dieťaťa.

36. Pokiaľ ide o námietku matky ohľadne nevykonania dokazovania ohľadne príjmu otcovej družky,
údajne vlastniacej rôzne nehnuteľnosti, táto nie je relevantná, keďže príjem otcovej družky nemožnozohľadniť z hľadiska vyživovacej povinnosti otca k maloletej a pokiaľ táto nadobudla nehnuteľnosti, ani
dané nemožno spochybniť a preukázať tým, že to nemohlo byť nadobudnuté z jej príjmu, navyše keď
z nehnuteľnosti otec žiaden príjem nemá, čo nepochybne bolo v dokazovaní pre prvoinštančným súdom

preukázané. Rovnako za nedôvodnú námietku matky považoval odvolací súd v súvislosti s nedoplnením
dokazovania ohľadne ďalších účtov otca v bankách, najmä vo P. Q., ktoré dokazovanie prvoinštančný
súd vykonával, avšak lustrácia v súdnom managemente vyšla ako neúspešná, keď jednoznačne otec
predložil svoj hlavný účet, na ktorom boli zrejme príjmy finančných prostriedkov, ale aj výdavky, ktoré
pohyby na účte otec dostatočne objasnil a pokiaľ má otec aj ďalšie podúčty k hlavnému účtu, na ktoré

uskutočňuje prevod svojich finančných prostriedkov, napr. z titulu sporenia, uvedené je nepochybne
z príjmu otca, ktorým disponuje, a ktorý bol prvoinštančným súdom preukázaný, takže ani prípadné
úspory otca zo svojho príjmu, by nemali relevanciu pre stanovenie vyššieho výživného tak, ako matka
žiadala, keď za hlavný dôkaz pre zvýšenie vyživovacej povinnosti bola zmena pomerov a na strane otca
ohľadne jeho majetkových pomerov otca to bol jeho preukázateľný príjem z pracovného pomeru.

37. Rovnako za preukázané bolo aj skončenie nájmu v prevádzke nehnuteľnosti patriacej otcovi,
kde bol nájom dohodnutý za minimálnu čiastku vo výške 20,- eur, avšak uvedené rovnako nemožno
spochybniť a vyvrátiť žiadnym dôkazom, keďže išlo o dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom
a navyše skončenie nájmu otec zdôvodnil ukončením prevádzky a odchodom nájomcu do dôchodku.

38. Preto odvolacie námietky matky tak, ako boli špecifikované v jej odvolaní, odvolací súd neuznal
azvýšenievyživovacejpovinnostiotcanasumu330,-eur,ktoránavyšepresahujetzv.tabuľkovévýživné,
podľa ktorého by z príjmu otca 13 % zo sumy 1 984,- eur by malo byť zvýšenie výživného u otca na
sumu 257,92 eura, avšak súd prvej inštancie sa striktne nedržal danej Metodiky a zvýšil vyživovaciu
povinnosť až na sumu 330,- eur mesačne, a to aj po zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností

otca, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva. V danom smere odvolací
súd apeluje na matku, že by bolo vhodné byť súčinná pre začatie realizácie styku otca s maloletou, dieťa
motivovať k styku a podporiť tak vytvorenie citovej väzby maloletej k otcovi, pretože z dokazovania je
nateraz zrejmé len to, že otec má vo vzťahu k dieťaťu len vyživovaciu povinnosť, ale jeho právo na styk
nie je realizované, teda nemôže plnohodnotne vykonávať aj rodičovské právo na výchovu maloletej.

39. Na tvrdenie otca o sporení maloletej na účet, ku ktorému matka nemá dispozičné právo, nebolo
dôvodné prihliadnuť, keďže nie je zárukou toho, že maloletej budú nasporené prostriedky reálne aj
odovzdané, preto bolo potrebné vychádzať z potrieb dieťaťa, ako aj majetkových pomerov, teda hlavne
príjmových pomerov oboch rodičov a v súlade s uvedeným zvýšiť vyživovaciu povinnosť v zmysle kritérií

podľa § 75 ods. 1 ZoR tak, ako učinil súd prvej inštancie.

40. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky matky nemajú relevanciu pre spochybnenie postupu
a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o zročnom výživnom, ako

aj o výroku o trovách konania.

41. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy
odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a
s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).