Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010261
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.04.2025 pod sp. zn. 108PP/6/2025, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 10.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods.2, ods. 3, § 67 ods. 1 Trestného
zákona s poukazom na § 68 ods.5 Trestného zákona, zamietol návrh ods. A. B., nar. XX. XXXX XXXX v
C., trvale bytom D., E. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. 1T/45/2014 z 29. októbra 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 4To/125/2014 z 12. februára 2015 a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/162/2009
z 31. januára 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/31/2011 zo 14. júla 2011.
Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ( skrátene) v podstate tým, že odsúdený bol počas výkonu
trestu viackrát disciplinárne potrestaný ( v súčte 8), disciplinárne odmenený bol 6 krát, čo nenasvedčuje

jeho polepšeniu sa a teda splneniu prvej a zároveň i druhej materiálnej podmienky citovanej v § 66 TZ ,
preto jeho návrhu na podmienečné prepustenie nevyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený A. B., ktorú písomne zdôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne.
V sťažnosti uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu nie je spokojný a podanou sťažnosťou sa
domáham jeho zmeny. Z písomného hodnotenia vypracovaného riaditeľom ústavu vypláva, že jeho

správanie počas pobytu vo výkone trestu je hodnotené pozitívne. Ústavný poriadok a časový rozvrh
dňa dodržiava, vo veciach osobnej potreby si udržiava poriadok na primeranej úrovni. Pokyny personálu
plní bez pripomienok, v kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva. Mal aj 6 disciplinárnych odmien.
Súd poukázal na skutočnosť, že jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z dôvodu
opakovanej trestnej činnosti. Súd v odôvodnení svojho uznesenia uvádza, že napriek skutočnosti,
že splnil formálnu podmienku potrebnú na podmienečné prepustenie, nesplnil druhú z materiálnych

podmienok - prognózu, že budem viesť riadny život, pretože sa opakovane dopustil trestnej činnosti, čo
vyplýva aj z registra trestov. Myslí si, že súd by nemal automaticky predpokladať, že bude pokračovať
v trestnej činnosti, len z dôvodu protiprávneho konania v minulosti. Veľmi ľutuje, čoho sa dopustil. Má
doma rodinu, ktorá ma snahu o jeho zaradenie do riadneho života. Má zabezpečenú taktiež aj prácu ako
aj bývanie. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa ustanovenia
§ 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava a uložil mu, aby vo

veci znovu konal a rozhodol, prípadne, aby po zrušení uznesenia Okresného súdu sám vo veci rozhodolpodľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, a to tak, že vyhovie jeho návrhu a podmienečne ho
prepustí z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prípadne nariadi aj probačný dohľad.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba
odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť
podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona, opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu
nie je možné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď po dostatočne vykonanom
dokazovaní na verejnom zasadnutí konštatoval nesplnenie zákonných podmienok na podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Správne vyhodnotil, že hoci formálna (časová)

podmienka podľa §§ 66, 67 a 68 bola splnená, odsúdený nenaplnil materiálne podmienky podľa § 66
ods. 1 Trestného zákona.
Súd prvého stupňa podrobne rozobral správanie odsúdeného počas výkonu trestu a dôvodne dospel
k záveru, že odsúdený nepreukázal polepšenie, ktoré by zakladalo dôvodné očakávanie, že po
prepustení bude viesť riadny život. Už samotné správanie odsúdeného počas výkonu trestu –

opakované disciplinárne previnenia (až osemkrát v rôznych formách), jeho dlhodobá neschopnosť
dodržiavaťústavnýporiadokvoviacerýchzariadeniach,neúčasťnažiadnychformáchvzdelávaniaalebo
rekvalifikácie, ako aj jeho nevhodný postoj k pracovným povinnostiam jednoznačne svedčia o tom, že
odsúdený nepreukázal nápravu v zmysle požadovanom zákonom.
Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že samotné zahladenie disciplinárnych trestov nemá za následok

vymazanie ich významu z pohľadu hodnotenia správania odsúdeného a jeho celkovej schopnosti
rešpektovať pravidlá. Opakovane uložené tresty, takmer každý rok počas výkonu trestu, naznačujú, že
odsúdený nezískal vnútorný rešpekt k pravidlám výkonu trestu ani k autoritám.
Rovnako správny bol záver súdu, že ani čiastočné zlepšenie správania v poslednom období nemožno
považovať za dostatočný dôkaz skutočného polepšenia. Adaptácia na podmienky výkonu trestu nesmie

byť zamieňaná za autentickú vnútornú zmenu, ktorá je predpokladom úspešnej resocializácie. Súd
prvého stupňa teda dôvodne považoval prvú materiálnu podmienku za nesplnenú.
Za tejto situácie už nebolo potrebné podrobne rozoberať trestnú minulosť odsúdeného, keďže
nesplnenie prvej materiálnej podmienky samo osebe zakladá dôvod na zamietnutie návrhu na
podmienečné prepustenie. Z tohto dôvodu súd mohol skonštatovať nesplnenie aj tretej zákonnej

podmienky – očakávania, že odsúdený povedie na slobode riadny život. Tento záver súd dôvodne oprel
o zistenie, že u odsúdeného absentuje vnútorná motivácia k náprave, ako aj o jeho opakované zlyhania v
minulosti, keď mu boli viackrát dané šance prostredníctvom podmienečných trestov, ktoré však nevyužil,
čo viedlo až k nariadeniu ich výkonu.Preto nebolo v danom prípade potrebné podrobnejšie analyzovať celú trestnú minulosť odsúdeného,
pretože samotné jeho aktuálne správanie vo výkone trestu postačuje na záver, že zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie splnené neboli. Uznesenie súdu prvého stupňa preto treba považovať za

vecne správne.
K sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné, a to najmä z
dôvodu pretrvávajúcich negatívnych prejavov jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré
jednoznačne svedčia o tom, že nedošlo k jeho skutočnému polepšeniu.
Ako správne uviedol súd prvého stupňa, u odsúdeného bolo zaevidovaných osem disciplinárnych

trestov počas výkonu trestu, a to aj napriek tomu, že sa výkon trestu odvíjal v rôznych ústavoch
a bezpečnostných režimoch. Tieto disciplinárne postihy, ukladané takmer v pravidelných intervaloch,
poukazujú na dlhodobé problémy s rešpektovaním pravidiel, autorít a povinností vyplývajúcich z
ústavného poriadku. Ich počet a frekvencia výrazne spochybňujú názor odsúdeného, že ide o
bezproblémového odsúdeného pripraveného na návrat do spoločnosti.
Z dostupnej dokumentácie vyplýva, že ide nielen o formálne previnenia, ale aj o závažnejšie porušenia

– napríklad prechovávanie nepovolených predmetov (časopis, zapaľovač, CA moduly), arogantné
správanie voči príslušníkovi či opakované nedodržanie režimu. Tieto konania nemožno zľahčovať ako
ojedinelé či bezvýznamné – ide o prejavy nedisciplinovanosti, nerešpektovania pravidiel a absencie
vnútorného hodnotového posunu.
Skutočnosť, že niektoré z týchto trestov boli formálne zahladené, nemá za následok ich bezvýznamnosť

z pohľadu hodnotenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia. Zahladenie trestov
neznamená, že k porušeniam nedošlo, ale len že sa na ne formálne neprihliada pri ďalších
disciplinárnych konaniach. Pri rozhodovaní o polepšení a resocializačnej prognóze však majú tieto
prejavy zásadný význam, pretože vypovedajú o charaktere odsúdeného a jeho schopnosti, či skôr
neschopnosti dlhodobo dodržiavať pravidlá.

Navyše, odsúdený počas výkonu trestu neabsolvoval žiadnu rekvalifikáciu, nevykazoval záujem o
pracovné zapojenie (z pracoviska bol vyradený pre slabý výkon), čím sám nevyužil možnosti, ktoré
by mohli svedčiť o jeho aktívnom úsilí o nápravu. Chýbajúci progres v oblasti pracovných návykov,
vzdelávania a osobnostného rozvoja ďalej oslabuje predpoklad, že po prepustení bude schopný žiť
riadnym životom.

Z uvedeného vyplýva, že správanie odsúdeného vo výkone trestu nie je možné hodnotiť ako uspokojivé
z hľadiska zákonných kritérií na podmienečné prepustenie. Jeho sťažnosť vyjadruje len subjektívny
nesúhlas s rozhodnutím, avšak nevyvracia objektívne zistené skutočnosti o jeho opakovaných
zlyhaniach a nedostatku dôkazov o skutočnom polepšení.
Z uvedených dôvodov považoval senát Krajského súdu uznesenie Okresného súdu Trnava za vecne

správne, keďže súd prvého stupňa vyhodnotil všetky rozhodné skutočnosti v súlade so zákonom,
vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Na základe toho dospel k
zákonnému a logickému záveru o nesplnení materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Sťažnosť odsúdeného smerovala výlučne proti hodnoteniu jeho osoby, pričom neuvádza žiadne právne

relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého uznesenia. Senát krajského
súdu preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne a sťažnosť odsúdeného ako
nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.