Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200692
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224200692.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový,
s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti manželovi: E. B., narodený
XX.XX.XXXX,bytomF.XXXX/XX,D.,oúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvode

manželstva k maloletému dieťaťu: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. 5P/31/2024-128 zo dňa 29.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a v závislom IV. výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
manželovE.B.aA.B.rozviedol(I.výrok).Ďalejschválilrodičovskúdohoduohľadnezvereniamaloletého
doosobnejstarostlivostimatky,sozastupovanímmaloletéhodieťaťaaspravovanímjehomajetkuoboma
rodičmi, ako aj o úprave styku otca s maloletým (II. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého
na čas po rozvode manželstva sumou 600,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám

matky (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (IV. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1, 2, 4,
§ 26, § 36, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“). Mal za preukázaný trvalý rozvrat v manželstve účastníkov konania, z ktorého

dôvodu manželstvo rozviedol, pričom od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci neobnovili
spolužitie, obaja súhlasili s rozvodom manželstva a vylúčili obnovu manželského spolužitia. Rodičia
maloletého sa dohodli v otázke jeho zverenia, zastupovania, ako aj úpravy styku otca s maloletým
v rodičovskej dohode zo dňa 27.10.2024, ktorú schválil s poukazom na § 24 ods. 4 ZoR. Spornou zostala
otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, pričom prihliadol na skutočnosť, že otec uhrádzal titulom
výživného matke dieťaťa sumu 400,- eur, je zamestnaný v spoločnosti B. H. s priemerným mesačným

príjmom za obdobie od apríl 2023 až marec 2024 v sume 723,- eur + má pohyblivú zložku (diéty)
v sume cca 500,- eur až 800,- eur (uvedené na č.l. 90), pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva
jeho vymeriavací základ za obdobie mesiacov január až september 2024 cca 900,- eur až 1 000,- eur
a podľa vyjadrenia otca je jeho príjem 1 200,- eur mesačne. Príjem otca zisťoval aj nahliadnutím do
internetbankingu otca v jeho mobilnom telefóne, kde zistili jeho posledný príjem od zamestnávateľa
vo výške 930,- eur + 670,- eur, t. j. 1 600,- eur a okrem toho má živnosť s obratom za rok 2023 vo

výške 916,40 eur, keďže naďalej vykonáva živnosť taxislužby, asi 1 x do mesiaca na cca 2 hodiny,
a to z dôvodu, že už nemá toľko času, keďže trávi čas aj s maloletým, avšak výdavky otec uviedol vovýške 1 700,- eur, a to titulom bývania v I. vo výške 380,- eur, na leasing, kreditnú kartu, zrážky zo
mzdy z dôvodu pôžičky vo výške 250,- eur (exekúcia v Sociálnej poisťovni), ako aj na úhradu dovolenky.
Vychádzal z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov a poukázal

na všeobecné a osobitné kritériá aplikovateľné na všetky prípady vyživovacej povinnosti zakotvené v §
75 ods. 1 veta prvá ZoR. Tiež uviedol výklad princípu potencionality. Mal za to, že matkou požadované
výživné vo výške 750,- eur nie je dôvodné, a to aj s prihliadnutím na starostlivosť o maloletého zo
strany otca počas letných prázdnin, kedy sa neuhrádza školné, stravné, pričom výživné stanovené vo
výške 600,- eur považoval za zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným

potrebám maloletého, ktorého osobnú starostlivosť v prevažnej miere počas bežného roka vykonáva
matka. Zohľadnil návštevu špeciálnej základnej školy maloletým v dôsledku zdravotného stavu a tým
zvýšených výdavkov (školné, terapie, cvičenia, logopéd) a vyčíslené priemerné mesačné výdavky na
maloletéhopovažovalzaprimerané,odôvodnenéavšeobecneznámepredieťaprvéhostupňazákladnej
školy. Prihliadol na vývoj životných nákladov a na doposiaľ prispievanú sumu výživného zo strany otca vo
výške 400,- eur, pričom otec je v produktívnom veku a jeho schopnosť nie je ničím znížená, výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 1 505,-
eur (na č.l. 4) okresný súd uviedol, že mal za preukázané zvýšené výdavky na maloletého v dôsledku
jeho zdravotného stavu a špeciálnych potrieb, otec rozporoval takmer každý výdavok, avšak výdavky
na hygienu vo výške 15,- eur, cestovné vo výške 15,- eur nerozporoval a ďalšie výdavky na školné či
výdavky na školou organizované aktivity vrátane stravného považoval za opodstatnený výdavok, keďže

rodičia podpísali zmluvu o štúdiu. Otec uznal tiež potrebu návštevy psychológa, logopéda a k výške
výdavkov nemal námietky. Nepovažoval ani sumu 300,- eur za stravu za nadhodnotenú s poukazom na
všeobecne známe ceny dnešných potravín. Príjem matky ustálil vo výške 744,- eur za obdobie od apríl
2023 do marec 2024, pričom z lustrácie v Sociálnej poisťovni bol vymeriavací základ matky za mesiace
január až september 2024 cca vo výške 1 000,- eur až 1 100,- eur, avšak matka potvrdila príjem vo

výške cca 1 300,- eur vrátane daňového bonusu a prídavkov na dieťa.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do
vyživovacej povinnosti stanovenej mu výrokom III. a žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť bola určená
vo výške 450,- eur mesačne.

4. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) až h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“). Namietal, že mu neboli doručené listinné podklady doručené matkou, o ktorých sa dozvedel až
z napadnutého rozsudku, čím boli porušené jeho práva. Jeho potencionálny príjem zo živnosti uvedený
v jeho výpovedi okresný súd vôbec nezohľadnil, pričom tvrdil, že nemá dostatok času na výkon taxi,

pretože má prácu na trvalý pracovný pomer ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a voľný
čas trávi s maloletým. Ďalej popísal pracovný týždeň, ktorý mu začína v nedeľu večer odchodom do
Nemecka, kde sa nachádza v pondelok, vracia sa v utorok, následne je v stredu opäť v Nemecku
a štvrtok prebieha podobne ako utorok s tým, že vyzdvihne maloletého v škole, spolu trávia čas
až do nedele, kedy ho zavezie opäť matke a ide opäť s kamiónom do Nemecka. V minulosti mal

na výkon taxislužby čas, keďže všetok čas s maloletým trávila matka, ktorá bola doma, čo sa však
zmenilo po prerušení spolužitia. Nikde neuvádza mimoriadny výdavok na dovolenku s maloletým, preto
nerozumel argumentácii prvoinštančného súdu o zaradení tohto výdavku do pravidelných mesačných
výdavkov. Ďalej špecifikoval približné reálne výdavky na maloletého podľa svojho výpočtu a nie ako
uvádzala matka, ktoré sa pohybujú v rozsahu 800,- eur až 900,- eur mesačne a nie vo výške matkou

vyčíslených výdavkov 1 505,- eur. Rozporoval matkou vyčíslené výdavky na plávanie, ktorý kurz
maloletý nenavštevoval ani nenavštevuje, na zubnú starostlivosť vo výške 60,- eur mesačne je výdavok
neodôvodnený, keďže v minulosti mal jeden mimoriadny zákrok, na ktorom sa obaja rodičia podieľali
a počas roka teda maloletý navštívil zubnú ambulanciu v rámci preventívnej prehliadky a k tomu RTG,
teda matkou uvedená suma je nepravdivá. Potvrdil vlastníctvo vozidla, ktoré má na leasing, teda ho

nevlastní, avšak býva v prenájme v I., vzhľadom na nižšiu cenu za nájom ako v D., kde nejazdí
žiadny spoj, preto auto potrebuje aj pre účely stretávania sa s maloletým a jeho vozenie do školského
zariadenia vozidlo, ako aj do miesta zamestnania do D. ku kamiónu a na cestu domov po práci. Rovnako
prvoinštančný súd nezohľadnil počet dní, ktoré maloletý u neho strávi podľa rodičovskej dohody, čím
mu tiež vznikajú náklady a výdavky spojené s jeho výživou a počas letných prázdnin, kde maloletý

u neho trávi polovicu mesiaca júl a polovicu mesiaca august, kedy nie sú žiadne výdavky spojené
sterapiou,školskýmzariadenímaniškolskoujedálňoučidružinou,takžemuvznikajúvýdavkyvrovnakej
výške ako matke, pričom ešte musí čerpať veľa dní dovolenky. Nepochopil, prečo okresný súd ho
vyzval na nahliadnutie do internetbankingu počas pojednávania a neakceptoval ním doložený príjem zaposledných 12 mesiacov, pričom v čase nahliadnutia požiadal zamestnávateľa o nestiahnutie splátky
titulom zrážok zo mzdy doložených zmluvou a prvoinštančný súd nespriemeroval ním doložený príjem
za obdobie 1 roka, ale účelovo sa riadil jedným konkrétnym mesiacom. Potvrdil, že nevlastní žiadny

hnuteľný ani nehnuteľný majetok, okrem vozidla na leasing, nemá úspory a peniaze získané z predaja
spoločného bytu boli zaslané kupujúcimi na účet matky, jemu zostali dlhy vo forme kreditnej karty,
exekúcia na jeho meno, a preto bol nútený si vziať pôžičku od zamestnávateľa, ktorú spláca formou
spomínaných zrážok zo mzdy. Pokiaľ ide o plnoletého J. a vyživovaciu povinnosť matky, k nemu uviedol,
že otec na jeho výživu už dlhodobo neprispieva, v minulosti platil 50,- eur podľa dohody s matkou, ktorá

argumentovalatým,žemalajeho,ktoživiljejdieťaanemuselažiadaťvyššievýživnéodotcasynaJ..Tiež
poukázal na matkou poberaný daňový bonus a rodinné prídavky spolu v sume cca 200,- eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý III. výrok ako vecne správny
potvrdiť, pretože sa nestotožnil s tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca sa plne stotožnila s napadnutým III. výrokom prvoinštančného
súdu a odvolanie otca považovala za nedôvodné. Procesný postup prvoinštančného súdu vnímala
ako vyvážený pre oboch účastníkov konania, pričom ohľadne doručovania listín namietaných otcom,
nevedela dané tvrdenia posúdiť. Prvoinštančný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového
stavu. Poukázala na zamestnanie otca v rámci trvalého pracovného pomeru ako vodič medzinárodnej

kamiónovej dopravy už niekoľko rokov s tým istým pracovným časom, ako aj prevádzkovanie taxislužby
už niekoľko rokov, ktoré vykonával obe práce súčasne, preto jeho tvrdenia o možnosti vykonávať
taxislužbu iba v čase, keď ona nepracovala, považovala za nepravdivé, keďže ich vykonával aj v čase,
keď už ona pracovala a nežili v spoločnej domácnosti. Po podaní návrhu na rozvod začal otec tvrdiť,
že činnosť taxislužby z časových dôvodov nevykonáva, čo považuje za účelovú argumentáciu s cieľom

znížiť svoj príjem. Tiež nie je pravdivé tvrdenie otca o trávení všetkého voľného času s maloletým,
s ktorým trávi čas každý nepárny týždeň od štvrtka poobedia do nedele večera a žiadny iný čas. Otec
zámerne neopísal svoj časový harmonogram v rámci párneho týždňa, popísal iba nepárny týždeň,
keď má úpravu styku s maloletým, pričom v párnom týždni je dva dni doma v pracovnom týždni
a plus má voľný víkend a napriek tomu netrávi čas s maloletým v daný týždeň, preto nie je pravdivé

jeho tvrdenie o nedostatku času na výkon podnikateľskej činnosti. Taktiež počas vianočných prázdnin
trvajúcich od 23.12.2024 do 07.01.2025 uviedla otcovu odstávku a pracovné voľno v práci v stanovenom
čase v rozsahu 14 dní, kedy mal tráviť čas s maloletým podľa dohody 4 dni, bol s ním však 2 dni,
keďže 31.12.2024 neprišiel z dôvodu pozorovania v nemocnici, preto mu ponúkla náhradný termín,
ktorý nevyužil. Pokiaľ otec doložil súdu výdavok na dovolenku a letenky v mesiaci jún, taktiež doložil

email o výdavku v daný mesiac vo výške 1 270,- eur, čím preukázal aký je jeho štandard zabezpečiť
maloletému živobytie. Finančná disciplína u otca v zásade neexistuje. Klamstvo uvádzal otec opakovane
ohľadne absolvovania dovoleniek ňou, keďže mala byť 3-krát za posledné 2 roky sama pri mori, kde bola
po rozchode s otcom iba raz, kedy bola navštíviť staršieho syna, ktorý študoval cez program Erasmus
na Cypre a letenku dostala od neho ako darček, ubytovanie mala zadarmo u syna, pričom maloletý

mal počas jej krátkeho pobytu na Cypre všetko z jej strany uhradené a bol v tom čase u otca. Aktuálne
žije s maloletým v byte u starého otca, čím sa zvýšili náklady spojené s bývaním, čo bolo však jediným
riešením po predaji spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ otec namietal výdavok na stravu a tvrdil, že je to
200,- eur vrátane obedov v škole, ktoré sú každý mesiac vo výške 100,- eur, uviedla, že maloletý je
zvyknutý na pestrú stravu, s množstvom ovocia, zeleniny, teplých obedov aj večerí, pričom v mesiaci

jún otec tvrdil, že na stravu dieťaťa minul 100,- eur a reálne s ním maloletý strávil v danom mesiaci
4 plné dni, teda to bolo na deň 25,- eur, z ktorého dôvodu ňou uvádzaná suma 10,- eur na deň je
primeraná dnešným pomerom. Za nepravdivé považovala tiež tvrdenie otca o výdavku na psychológa
a logopéda vo výške 100,- eur, čoho dôkazom je faktúra z logopedického a psychologického centra vo
výške 178,- eur, ktorú otec ako obvykle odignoroval. Na všetky ďalšie výdavky otec neprispieva, pričom

školnéčiní225,-eur,obedy100,-eur,anglickýjazyk40,-eur,školskýklub100,-eur.Taktiežhradívýlučne
maloletému výdavky na oblečenie, ktoré kúpil otec dieťaťu jedenkrát v júni 2024, čoho dôkazom je, že
otec nemá pojem o prehľade potrieb dieťaťa. Ďalej rozpísala výdavky na lieky maloletého vo výške 25,-
eur mesačne na základe odporúčania neurológa, na drogériu a cestovné vo výške 15,- eur, na kaderníka
vo výške 15,- eur, voľný čas 50,- eur. Maloletému bolo odporúčané plávanie zo zdravotných dôvodov,

s čím otec súhlasil. Nepravdivé je tiež vyjadrenie otca iba o jednom zákroku maloletého u zubára, keď
sám otec doložil počet zákrokov za rok 2023 (5 x zubár, z toho 1 návšteva, kde mu bolo naraz ošetrených
11 zubov v celkovej anestéze), preto nie je pravdivé tvrdenie, že maloletý navštevuje zubára ako každé
iné dieťa a všetky zákroky hradila úplne sama, avšak na jej naliehanie otec uhradil polovicu vyššieuvedeného zákroku. Maloletý má problémové zuby vychádzajúce z jeho diagnózy a tým sú spojené
jeho zvýšené výdavky. Výdavky na leasing otec uprednostňuje pred výdavkami na maloletého a tiež
zavádza v odvolaní, že ho vozí do školy, čo robí maximálne 3 x do mesiaca, keď je maloletý u neho

a zvyšných 28 dní do školy a zo školy cestuje s ňou MHD, kde maloletý navštevuje špeciálnu školu kvôli
diagnóze. Od začiatku decembra 2024 evidovala, že otec pre maloletého prichádza na inom motorovom
vozidle ako doposiaľ (Kia Ceed), pričom záložné právo zriadené na predošlé vozidlo využívané otcom
je stále aktívne vedené na otca a možno predpokladať, že uhrádza náklady spojené s obstaraním dvoch
motorových vozidiel. Podľa rodičovskej dohody by mal otec stráviť s maloletým v priemere plných 7

dní do mesiaca a ona 24 dní, avšak svoje dni otec vždy naplno nevyužije, preto je nedôvodná jeho
námietka o nezohľadnení počtu dní trávených maloletým u neho a rovnako zavádzal aj o čase tráveného
s maloletým počas letných prázdnin, čo prvoinštančný súd zohľadnil s tým, že v daných mesiacoch sa
neuhrádza školné a stravné, a preto ňou požadovanú výšku výživného zo sumy 750,- eur znížil na 600,-
eur. V námietke o nesprávne určenej výške mesačnej mzdy po nahliadnutí do internetbankingu otca
súdom uviedla, že k sume 1 600,- eur mala byť pripočítaná ešte suma, ktorú mu zamestnávateľ každý

mesiac zráža za pohonné hmoty, ktoré si u zamestnávateľa natankuje do súkromného vozidla za celý
mesiac a danú sumu nevidno na výplatnej páske, ktorý výdavok ani nepriznal, pričom počas spolužitia,
kedy otec rovnako pracoval v tej istej spoločnosti a na rovnakej pozícii už pred niekoľkými rokmi, zarábal
minimálne 1 800,- eur mesačne. Pokiaľ ide o jej plnoletého syna J., tento je študentom vysokej školy
na dennom štúdiu a ona mu prispieva sumou 150,- eur, nie je teda zaopatrený. Daňový bonus ako aj

rodinné prídavky boli uvedené v jej príjmoch, čo súdu doložila. Napriek vykonateľnosti rozsudku v časti
výživného otec v mesiaci január zaslal výživné k jej rukám vo výške 400,- eur, teda o 200,- eur menej
ako má určené súdom, a to aj s oneskorením, keďže suma bola pripísaná až dňa 16.01.2025.

7. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a v súvisiacom IV. výroku o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
otca a zročného výživného nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o
vyživovacej povinnosti otca dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia
nespĺňa.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04
- K.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súdpovinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997,
či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,

Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý

proces.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva v konaní o rozvod
manželstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Ohľadne zverenia,
zastupovaniaoúpravestykuotcasmaloletýmdošlomedzirodičmikuzavretiurodičovskejdohody,avšak

spornou otázkou zostala vyživovacia povinnosť otca, ktorú prvoinštančný súd ustálil vo výške 600,-
eur mesačne, a to z dôvodov uvedených v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde považoval
stanovené výživné za primerané možnostiach a schopnostiam otca s prihliadnutím na odôvodnené
potreby dieťaťa, ktoré považoval za primerané.

13. Z napadnutého rozsudku nebolo možné zistiť ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentami
účastníkov konania, na ktorých dôkazoch a zisteniach založil svoje rozhodnutie. Za popísanej situácie
možno uzavrieť, že v súdenej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti predpísané v § 220

ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku nie je
dostatočne vyčerpávajúce a nezodpovedá kritériám uvedeným v citovanom ustanovení, nakoľko v ňom
absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, je nepreskúmateľné a vôbec
nezodpovedá náležitostiam kladeným na kvalitu súdneho rozhodnutia.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

18. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

19. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

20. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.

materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,

uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.22. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2, 5 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností
a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

26. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá

telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj

jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,
ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce

sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové
riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho

zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,
ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v

takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

27. Prvoinštančný súd však vo svojom rozhodnutí v dôvodoch pre stanovenie vyživovacej povinnosti
otca vo výške 600,- eur mesačne neuviedol akú výšku odôvodnených potrieb maloletého považoval za

primeranú (v bode 39. odôvodnenia nedáva žiadnu odpoveď na túto podstatnú okolnosť), teda nie je
vôbeczrejmé,čiprvoinštančnýsúdpovažovalzaodôvodnenévýdavkyuvedenévbode34.odôvodnenia
jeho rozsudku vo výške 1 505,- eur (vyčíslené matkou na č.l. 4 spisu). Taktiež uvedený právny rozbor
princípu potencionality v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku je v predmetnom konaní zrejme
bez relevancie, keď prvoinštančný súd vychádzal z príjmu otca, uvedeného ale v rôznych sumách v bode

36. odôvodnenia jeho rozsudku, teda odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z ktorého príjmu otca vlastne
prvoinštančný súd vychádzal. Navyše príjem otca nebol zistený aktuálne ku dňu rozhodnutia (október
2024),keďžepríjemmalzistenýzamesiaceapríl2023ažmarec2024,alenásledneuvádzalvymeriavací
základ zo sociálnej poisťovne, čo je však hrubý príjem a nie čistý príjem, a nadôvažok uvedenéhozisťoval ešte posledný príjem otca od zamestnávateľa cez internetbanking, čo vyvoláva absolútny
zmätok ohľadne ustálenia príjmu otca pre stanovenie výšky výživného vo výške 600,- eur mesačne.
Odvolací súd považuje dané rozhodnutie, týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca za nepreskúmateľné,

zmätočné a nedávajúce jasnú odpoveď účastníkom konania na ich zásadné a podstatné argumenty
v rozhodnutí ohľadne vyživovacej povinnosti. Rovnako bolo potrebné ustáliť tiež príjem matky a nie
ho uvádzať v rôznych sumách tak, ako bolo uvedené v bode 35. odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o
daňový bonus, tento je súčasťou príjmu rodiča, teda má byť zohľadnený v jeho príjme, to sa ale netýka
rodinných prídavkov, ktoré sú štátnou dávkou na maloleté dieťa.

28. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku týkajúcom sa vyživovacej
povinnosti otca, vrátane závislého výroku o trovách konania, zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

29. Za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci a splnenia náležitosti riadneho odôvodnenia

rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie zistiť a ustáliť reálny priemerný
mesačný zárobok otca, matky, ustáliť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a vychádzajúc z takto
určených parametrov zaviazať otca k vyživovacej povinnosti, ktorá bude primeraná jeho schopnostiam,
možnostiam, ale aj odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na zdravotnú kontraindikáciu
maloletého zvýšené, ale tieto je potrebné vyčísliť a riadne zdôvodniť. V novom rozhodnutí je úlohou

súdu prvej inštancie sa riadne vysporiadať aj s námietkami otca ohľadne zisťovanie jeho príjmu, jeho
výdavkov, ale aj s tvrdeniami matky uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu ohľadne príjmu otca, užívania
motorových vozidiel a pod., a dať tak náležitú odpoveď vo svojom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé,
preskúmateľné a spravodlivé. Súd prvej inštancie uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných
vo vzťahu k predmetu konania, uvedie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil.

30. V novom rozhodnutí o veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a

v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

31. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2
CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,

už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd
SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej
inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný
alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie
súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).