Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116226202.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobcu: FENESTRA

Sk, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného:
WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164 proti
žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,
816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zastúpenému: Martin Pavle s. r. o., so sídlom Pribinova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 860 450, o zaplatenie 204.353,70 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania Správneho súdu v Bratislave,
predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky zo dňa 09.07.2024 vydaného v konaní o rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 17897/2024-M_OdPAf, 47617/2024 zo dňa
25.03.2024, z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 204.353,70 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v zastúpení Sociálnej implementačnej agentúry uzavreli
dňa 01.06.2010 Zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č. Z2711023029401 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 10.05.2011 a Dodatku č. 2 zo dňa 24.10.2011 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej
bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom
ako prijímateľom nenávratného finančného príspevku na spolufinancovanie realizácie aktivít projektu

v oblasti vzdelávania zamestnancov v Nitrianskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji v rámci
operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“, a to v súlade so schváleným projektom
žalobcu č. výzvy DOP-SIA-2009/1.2.1/01. Dodatkami č. 1 a č. 2 došlo k posunutiu termínu ukončenia
projektu najskôr na termín 02/2012 a následne termín 05/2012, a to formou nahradenia pôvodnej prílohy
č. 2 zmluvy. V súlade s bodmi 3.1. b) a c) zmluvy sa strany dohodli na celkovej výške oprávnených
výdavkovžalobcunarealizáciuaktivítprojektunajviac1.058.707,49EUR,zktorýchsažalovanýzaviazal
žalobcovi prefinancovať formou nenávratného finančného príspevku 70% z celkových oprávnených

výdavkov, avšak najviac do výšky 741.095,24 EUR. Po ukončení realizácie vzdelávacích aktivít v rámci
projektu žalobca vyzval žalovaného predpísanou formulárovou žiadosťou o platbu zo dňa 05.12.2012 na
úhradu dohodnutých 70% z celkovo vynaložených oprávnených výdavkov v projekte 291.933,58 EUR,
t.j. na úhradu sumy 204.353,70 EUR. Žalovaný stanoviskom č. 1 zo dňa 11.12.2012 odmietol vyhovieťžiadosti o platbu s poukazom na tzv. krátenie oprávnených výdavkov, ktoré žalovaný jednostranne
vo vzťahu k žalobcovi vykonal z titulu existencie Usmernenia žalovaného ako Riadiaceho orgánu č.
N3/2007 v znení aktualizácie č. 12, ktorým boli zo strany žalovaného en bloc vo vzťahu k prijímateľom

nenávratných finančných prostriedkov údajne záväzným spôsobom zadefinované maximálne hranice
oprávnenosti výdavkov formou zadefinovania maximálnych hraníc toho, čo je „hospodárne, efektívne
a primerané“. Žalobca spoločne so žiadosťou o platbu doručil žalovanému aj písomné stanovisko
z 05.12.2012 k argumentácii žalovaného, v ktorom žalobca predložil svoju interpretáciu článku 5, bodu
5.32 zmluvy týkajúcu sa oprávnenosti výdavkov v zmysle usmernenia RO. Zmluva bola uzavretá podľa

Obchodného zákonníka a na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy sa uplatňuje princíp zmluvnej
voľnosti a rovnosti zmluvných strán. Na tieto vzťahy nie je možné uplatňovať postavenie nadriadenosti
a podriadenosti tak, ako to platí v prípade štátnej správy a poskytovateľ nie je oprávnený si svojvoľne
meniť podmienky, ktoré sú upravené v písomnej zmluve, a to ani odkazom na Usmernenie RO, ktoré
je iba metodickým pokynom žalovaného záväzným iba dovnútra organizačnej štruktúry žalovaného. To
potvrdzuje aj ustanovenie článku 5 bod 5.16 zmluvy, kde je výslovne uvedené, že zmluvu je možné meniť

alebodopĺňaťlennazákladevzájomnejdohodyzmluvnýchstrán.Žalovanýreagovaldoručenímďalšieho
stanoviska č. 2 zo dňa 01.02.2013, v ktorom zopakoval svoju pôvodnú argumentáciu pre zamietnutie
žiadosti o platbu. Podstatou sporu je rozdielny právny názor strán na záväznosť Usmernenia RO č.
N3/2007 v znení aktualizácie č. 10 a nasl. na právny vzťah založený zmluvou. V čase vypracovania
projektu bolo platné a účinné Usmernenie RO č. N3/2007 v znení aktualizácie č. 3. V nadväznosti naň

bolo dňa 23.03.2010 vydané rozhodnutie žalovaného o schválení nenávratného finančného príspevku
pre projekt, pričom v tom čase už bolo platné Usmernenie RO č. N3/2007 v znení aktualizácie č. 5.
K podpísaniu dodatku, ktorý by žalobcu zaväzoval postupovať v zmysle usmernenia v znení aktualizácie
č. 10, resp. 12, resp. neskorších aktualizácii, nikdy nedošlo. K zmluve v znení Dodatku č. 1 a Dodatku
č. 2 bol pripojený rozpočet projektu, ktorý žalovaným nebol spochybňovaný.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o NFP podľa článku 6 bod 6.3. zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Žalobca si v rámci
žiadosti o platbu č. 27110230294611 uplatňoval úhradu výdavkov, ktoré si uplatňuje touto žalobou. Dňa
15.01.2013 žalovaný vyhotovil záznam z administratívnej kontroly k žiadosti o platbu, v ktorom ako

oprávnený (schválený) výdavok bola určená suma vo výške 265,30 EUR, t.j. suma vo výške 291.668,28
EUR bola neoprávneným výdavkom. Žalobcovi tak vznikol nárok na vyplatenie výdavkov len vo výške
185,71 EUR (70% z čiastky 265,30 EUR), ktoré žalovaný uhradil. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP k zmluve
o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to
až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Nárok žalobcu na vyplatenie platby vzniká len

v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Žalovaný neschválil výdavky
požadované žalobcom, a preto mu na ich vyplatenie nevznikol nárok. Žalobcovi nevznikol nárok na
vyplatenie príslušnej platby uzatvorením zmluvy o NFP. Oprávnenosť výdavkov posudzuje žalovaný
prostredníctvom administratívnej kontroly, na základe ktorej rozhodne o ich oprávnenosti. Žalovaný
je povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných

výdavkov (čl. 16 bod 4.18 VZP). Predmetné výdavky boli krátené najmä z dôvodov ich duplicitného
nárokovania.Podľanázoružalovanéhobolijednotkovécenyznačnenadhodnotené,akbyžalobca,resp.
akýkoľvek priemerne obozretný subjekt mal uhrádzať tieto ceny sám, nikdy by tieto ceny neakceptoval.
Vznik nároku na NFP podlieha aj preukázaniu jeho oprávnenosti podľa Usmernenia RO č. N3/2007
k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013, čo vyplýva z bodu 5.32 zmluvy. Limity

uvedené v prílohe č. 3 Usmernenia N3/2007 boli stanovené v spolupráci so Štatistickým úradom
SR a na základe prieskumov na určené služby a tovary. V zmysle neskorších aktualizácii treba
vykladať nie ako aktualizáciu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvy, ale účinnú v danom čase,
keď jednotlivé výdavky vznikli. Ak by zmluvné strany mali pri uzatváraní zmluvy o NFP úmysel,
aby sa použila len aktualizácia Usmernenia N3/2007 platná v čase uzavretia zmluvy o NFP, tak

by v zmluve bolo uvedené konkrétne číslo aktualizácie usmernenia a neuvádzalo by sa „v zmysle
neskorších aktualizácii“. Stanovenie limitov nevzniklo zo svojvôle riadiaceho orgánu, ale na základe
výsledkov auditu uskutočneného Európskou komisiou a následne prijatých opatrení, ktorých plnenie
bolo kontrolované. Zákonná povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov vyplýva žalovanému aj zo
zákona, § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z.z. – kontrolou projektu riadiaci orgán overuje

hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. Žalovaný ďalej poukázal na
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v obdobných veciach, v ktorých boli žaloby zamietnuté (č.k.
28Cb/46/2015-739, 18C/27/2013-263, 4C/190/2014-476).4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.08.2017 uviedol, že podľa bodu 3.1. b) zmluvy
o NFP celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 1.058.707,49 EUR.
Vyjadrenie, že nárok na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne

o oprávnenosti výdavkov projektu, žalobca považoval za zmätočné. Zmluva o NFP bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka, na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy sa uplatňuje princíp zmluvnej
voľnosti a rovnosti zmluvných strán. Nie je možné uplatňovať princíp nadriadenosti a podriadenosti
a žalovaný nemôže jednostranne meniť podmienky zmluvy o poskytnutí NFP aktualizáciou č. 12, ktorá
je len vnútroorganizačným pokynom štruktúry žalovaného.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.07.2018 uviedol, že s poukazom na bod 3.1.
písm. c) zmluvy o NFP je žalovaný povinný uhradiť len oprávnené výdavky do výšky (nie vo výške)
741.095,24 EUR, čo predstavuje 70 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu
uvedených v bode 3.1. písm. b) článku 3. zmluvy o NFP. V bode 3.2. Zmluvy o NFP je uvedené:
„Poskytovateľ poskytne Prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného príspevku vo výške

70% zo schválených oprávnených výdavkov, avšak celková výška nenávratného finančného príspevku
uvedená v bode 3.1. písm. c) tohto článku Zmluvy môže byť prekročená najviac do výšky 1 EUR
(slovom jedno euro), a to len z technických dôvodov na strane Poskytovateľa.“ Žalovaný v zmysle
článku 16 Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o NFP schvaľuje oprávnenosť výdavkov.
Žalobca ako žalujúca strana je povinný okrem iného preukázať, že žalovaná čiastka spĺňa všetky

podmienky oprávnenosti nárokovaných výdavkov. Žalobca vedel, že je viazaný Usmernením N3/2007
a jeho neskoršími aktualizáciami. Uvedené vyplýva ako z bodu 5.32 Zmluvy o NFP, tak aj z Príručky
pre prijímateľa (kód výzvy DOP-SIA-2009/1.2.1/01). Žalobca nelogicky poukazuje na článok 5 bod 5.16
Zmluvy o NFP, pritom priamo v tomto bode je uvedené, že „Zmluvu je možné meniť alebo dopĺňať
len na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán, pričom akékoľvek zmeny a doplnky musia

byť vykonané vo forme písomného a očíslovaného dodatku k tejto Zmluve, pokiaľ v Zmluve nie je
uvedené inak. Možnosti vykonania zmien a povinnosti Prijímateľa pri realizácii zmien sú podrobne
uvedené v Príručke pre prijímateľa.“ V bode 5.20 zmluvy o NFP je uvedené, že „vzájomné práva a
povinnosti zmluvných strán sa budú spravovať okrem dokumentov uvedených vo VZP aj pokynmi,
vydanými poskytovateľom“. Žalobca je viazaný aj neskoršími aktualizáciami Usmernenia N3/2007 ako

len tou, ktorá bola platná v čase uzatvorenia zmluvy o NFP, resp. dodatkov. Je logické, že limity sa v
Usmernení N3/2007 menia, lebo sa mení aj aktuálny stav na trhu poskytovania tovarov a služieb. Ak by
aj Usmernenie N3/2007 neexistovalo, žalobca má povinnosť preukázať, že ceny zodpovedajú cenám
bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku (článok 14 bod 1 VZP k zmluve o NFP) a žalovaný
by bol oprávnený krátiť výdavky prijímateľa (žalobcu), pričom nárok na poskytnutie NFP vzniká len v

rozsahu, akom poskytovateľ (žalovaný) rozhodne o oprávnenosti výdavkov (článok 14 bod 1 VZP k
zmluve o NFP). Rozpočet projektu stanovuje maximálnu možnú výšku NFP, ktorá môže byť poskytnutá
a nie ktorá bude poskytnutá. Žalovaný poukázal na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I
v obdobných veciach (č. k. 11C/23/2015-589, 34Cb/l12/2014-661, 20C/259/2015- 380) a Okresného
súdu Žilina, č.k. 19Cb/518/2015-1299 (najmä bod 34 rozsudku). Žalovaný v priebehu konania predložil

viacero ďalších súdnych rozhodnutí v obdobných veciach.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.05.2019 vzniesol námietku premlčania, keďže výdavky boli pôvodne
zamietnuté pred decembrom 2012 a žalobu podal až v decembri 2016, teda uplynula 4-ročná premlčacia
lehota.

7. Žalobca sa k námietke premlčania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.07.2019, v ktorom
uviedol, že námietka premlčania patrí k hmotnoprávnym námietkam. Žalovaný nevymedzil dostatočne
námietku premlčania. Žaloba bola podaná v roku 2016. Žalovaný uplatnil hmotnoprávnu námietku
premlčania až na pojednávaní dňa 16.05.2019, tzn. po viac ako dvoch rokoch, hoci tak mohol a

mal urobiť už skôr vo svojich dvoch skorších vyjadreniach sa k žalobe, ktoré urobil dňa 16.07.2018
a 28.04.2017, pričom ani v jednom z tých vyjadrení námietku premlčania nevzniesol. Súd by na
takto oneskorene urobenú námietku premlčania nemal prihliadnuť ani z tohto procesného dôvodu,
nakoľko žalovaný ju mohol uplatniť už so svojich dvoch vyjadreniach v konaní. Žalobca po ukončení
realizácievzdelávacíchaktivítvrámciprojektuvroku2012vyzvalžalovanéhopredpísanouformulárovou

žiadosťouozáverečnúplatbuzodňa05.12.2012naúhradudohodnutých70%zcelkovýchvynaložených
oprávnených výdavkov v projekte 291.933,58 EUR, t.j. vyzval žalovaného na úhradu sumy 204.353,70
EUR. Na doručenú žiadosť o platbu žalovaný reagoval písomným stanoviskom č. 1 zo dňa 11.12.2012,
doručeným žalobcovi dňa 13.12.2012, ktorým nenamietol časové aspekty podania žiadosti o platbu, aleiba stroho odkázal na aktualizovaný metodický pokyn k čerpaniu NFP, podstata ktorého je predmetom
konania. Žalobca si teda prvýkrát mohol uplatniť svoje práva na súde od 14.12.2012, t.j. od dňa
nasledujúceho po dni 13.12.2012, kedy žalovaný doručil žalobcovi svoje zamietavé stanovisko k žiadosti

o platbu. Dokonca podľa názoru žalobcu začala premlčacia doba plynúť až od dňa nasledujúceho po
dni vyhotovenia záznamu z administratívnej kontroly žalovaným dňa 15.01.2013, tzn. od 16.01.2013.
Na uvedené nemá vplyv parciálne zamietanie výdavkov pred decembrom 2012, nakoľko nešlo o
schvaľovanie záverečnej platby, ktorá bola žalobcom uskutočnená až žiadosťou o platbu z 05.12.2012.

8. Žalovaný následne podaním doručeným súdu dňa 01.08.2019 uviedol, že žalobca predložil k
žalobe len Žiadosť o platbu č. 27110230294611 zo dňa 05.12.2012 (ďalej len „ŽoP 611“), žalobca
iba tvrdí a žiada, aby žalovaný uhradil čiastku 204.353,70 EUR. Žalobca nepredložil dokumentáciu
k ŽoP 611, na základe ktorej žiada zaplatenie žalovanej čiastky. Dňa 15.01.2013 žalobca vyhotovil
Záznam z administratívnej kontroly k ŽoP 611, v ktorom ako oprávnený (schválený) výdavok bola
určená suma vo výške 265,30 EUR (t.j. suma vo výške 291.668,28 EUR bola neoprávneným

výdavkom). Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie výdavkov
len vo výške 185,71 EUR (70% z čiastky 265,30 EUR), ktoré mu žalovaný aj uhradil. Výdavky boli
krátené z dôvodu duplicitného nárokovania (viď dôkaz č. 2 Vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa
09.12.2016, doručené súdu dňa 28.04.2017), a nie z dôvodu aplikácie Usmernenia N3/2007, ako
to nepravdivo tvrdí žalobca. Preto ani nie je dôvod zaoberať sa v tunajšom konaní Usmernením

N3/2007. Žalovaný sa doposiaľ vyjadroval k tvrdeniam žalobcu, avšak Usmernenie N3/2007 sa
priamo netýka ŽoP 611, a preto netvorí podstatu tunajšieho konania. Žalobca poukázal na list
„Stanovisko č. 1 ku prehodnoteniu žiadosti o platbu a prehodnoteniu neoprávnenosti výdavkov na
projekt č. 27110230294 - odpoveď“ datovaný 11.12.2012. Sociálna implementačná agentúra sa za
žalovaného v tomto liste vyjadruje k žiadostiam o platbu č. 27110230294505, 27110230294506,

27110230294507, 27110230294508.27110230294509 a 27110230510. Tieto žiadosti o platbu
(nie ŽoP 611) boli krátené okrem iného aj z dôvodu aplikácie Usmernenia N3/2007. Z listu
„Výzva na prehodnotenie žiadosti o platbu č. 27110230294505, 27110230294506, 27110230294507,
27110230294508, 27110230294509, 27110230294510 a prehodnotenie neoprávnenosti výdavkov na
projekt“ datovaného 05.12.2012, priloženého žalobcom k žalobe je zrejmé, že tieto výdavky boli krátené

viac ako 4 roky pred podaním žaloby, t.j. pred 13.12.2016. ŽoP 611, na základe ktorej si žalobca
uplatňuje nárok v tunajšom konaní, sa v týchto listoch nespomína. Ak si žalobca uplatňuje výdavky
spred 13.12.2012, t.j. domnelé pohľadávky vzniknuté na základe žiadostí o platbu č. 27110230294505,
27110230294506.27110230294507.27110230294508.27110230294509 a 27110230294510, tak tieto
sú premlčané a žalovaný preto vzniesol námietku premlčania. Podľa názoru žalovaného, ak žalovaný

krátil výdavky v žiadostiach o platbu a žalobca s predmetným krátením nesúhlasil, tak deň nasledujúci
po oboznámení sa s ich krátením je dňom, kedy si tieto výdavky mohol uplatniť žalobou na súde.
Žalovaný nemá dôvod opakovane kontrolovať oprávnenosť už raz uplatnených výdavkov. V zmysle čl.
9 bod 2.4 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o NFP sa opakované nárokovanie
neoprávnenýchvýdavkovprojektupovažujezapodstatnéporušenieZmluvyoNFP.Medzistranamiišloo

zmiešaný typ zmluvného záväzkového vzťahu strán - súkromnoprávny vzťah s prvkami práva verejného,
cez aplikovanú úpravu poskytovania nenávratných finančných príspevkov v rámci pomoci a podpory
poskytovanej z fondov Európskej únie. Keďže v danom prípade nejde o výlučne súkromnoprávny
charakter záväzkového vzťahu strán, založený zmluvou o NFP podľa úpravy v Obchodnom zákonníku,
ale ide o záväzkový vzťah aj s prvkami verejného práva, nie sú dôvodné námietky žalobcu ohľadom

neprípustnosti podľa neho jednostrannej až svojvoľnej zmeny Usmernenia N3/2007 a s tým súvisiaceho
posudzovania a rozhodovania o (ne)oprávnenosti výdavkov projektu žalovaným ako poskytovateľom.
Relevantné teda je, že žalobca ako žiadateľ o nenávratný finančný príspevok s takto nastavenými
podmienkami oprávnenosti výdavkov, so spôsobom ich posudzovania po formálnej i obsahovej stránke,
a to primárne poskytovateľom, a takisto s podmienkou rozhodnutia žalovaného (ako poskytovateľa) o

oprávnenosti výdavkov, uzavretím zmluvy o NFP súhlasil.

9. Žalobca dňa 28.10.2024 podal návrh na prerušenie konania do skončenia konania Správneho súdu
v Bratislave o správnej žalobe žalobcu. Návrh odôvodnil tým, že žalovaným bolo dňa 25.03.2024 vydané
rozhodnutie so sp. zn. 17897/2024-M_OdPAf (47617/2024), voči ktorému žalobca podal rozklad a dňa

09.07.2024 bolo vydané rozhodnutie o žalobcom podanom rozklade, ktorým žalovaný podaný rozklad
zamietol. Uvedené rozhodnutia riešia identickú otázku, ako je tá, ktorá je predmetom súdneho konania.
Voči rozhodnutiu žalovaného o rozklade právny poriadok nepripúšťa iný správny opravný prostriedok,
a preto žalobca využil možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného o žalobcom podanomrozklade. Správny súd v Bratislave v súčasnosti rozhoduje o veci, ktorá je pre súdne konanie vedené
pod vyššie uvedenou spisovou značkou podstatné, nakoľko v prípade vyhovenia žalobe žalobcu v rámci
súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu, zanikne nárok žalobcu v tomto súdnom konaní

vedenom Mestským súdom Bratislava IV.

10. Žalovaný sa vyjadril k návrhu na prerušenie konania podaním doručeným súdu dňa 31.10.2024.
Nesúhlasil s prerušením konania, žalobca sa svojím konaním snaží predĺžiť tunajšie konanie a oddialiť
rozhodnutie vo veci samej, čo žalovaný považoval za neakceptovateľné a v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania. Žalobca návrh na prerušenie konania neodôvodnil. Konanie pred správnym
súdom údajne rieši identickú otázku, ako je tá, ktorá je predmetom tunajšieho súdneho konania. Žalobca
však neuviedol, o akú otázku sa jedná. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
v Rozhodnutí číslo XXXXX/XXXX-X_OdPAf, 47617/2024 zo dňa 25.03.2024 rozhodlo, že „FENESTRA
Sk, spol. s r.o., Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO 365 21 451, zapísaný v Obchodnom registri
Okresného súdu Nitra, oddiel Sro, vložka číslo 10369/N je povinný podľa § 27 zákona č. 528/2008 Z. z.

o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení zákona č. 311/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore
regionálneho rozvoja v znení neskorších program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v
štátnej pokladnici čiastku 179 360,67 Eur (slovom: jednostosedemdesiatdeväťtisíctristošesťdesiat eur a
šesťdesiatsedem centov) v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorá bola vyčíslená

ako finančná oprava podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z
fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení zákona č. 311/2023
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, za porušenie ustanovení zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.“ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako správny orgán vydalo
rozhodnutie z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Tunajšie konanie sa netýka otázky
porušenia zákona o verejnom obstarávaní a práve naopak, žalobca žiada žalovaného o zaplatenie
204.353,70 EUR s prísl., pričom na základe rozhodnutia MPSVaR žalobca má zaplatiť žalovanému
čiastku vo výške 179.360,67 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o odlišné nároky.

11. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

12. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva, ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí

porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu
podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva, správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení
sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4.

14. Žalobca k návrhu na prerušenie konania priložil rozhodnutie žalovaného, č. 17897/2024-M_OdPAf,
47617/2024 zo dňa 25.03.2024, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 27 zákona č. 528/2008 Z.z.

uložená povinnosť vrátiť Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
sumu 179.360,67 EUR, ktorá bola vyčíslená ako finančná oprava podľa § 27a ods. 5 zákona č.
528/2008 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Rozhodnutím ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny zo dňa 09.07.2024 bol rozklad zamietnutý a bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie
žalovaného zo dňa 25.03.2024. Proti rozhodnutiu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny žalobca

podal na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu. Z obsahu rozhodnutia žalovaného
zo dňa 25.03.2024 súd zistil, že za účelom zabezpečenia cieľa realizovaného projektu „Vzdelávanie
zamestnancov“ vyhlásil žalobca verejné obstarávanie podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní. Z Protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 15287-7000/2015-OK/4 zo dňa 27.01.2016 vyplýva, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval 8 zistení, z ktorých 7
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, napr. že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods.
4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne v rozpore s princípom hospodárnosti a nediskriminácie

uchádzačov, resp. v rozpore s princípom transparentnosti (konkrétne na strane 8 – 10 rozhodnutia).
Na základe vykonanej kontroly verejného obstarávania bol vypracovaný Záznam z administratívnej
kontroly verejného obstarávania Aktualizácia č. 2 zo dňa 09.02.2017, ktorý bol zaslaný žalobcovi. Za
zistenia uvedené v tomto zázname bola určená finančná oprava v celkovej sume 179.360,67 EUR.
Predmetom konania tunajšieho súdu je suma 204.353,70 EUR, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha

voči žalovanému titulom oprávnených výdavkov žalobcu v rámci realizácie aktivít projektu v oblasti
vzdelávania zamestnancov v Nitrianskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji v rámci operačného
programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“ na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. Z2711023029401 uzavretej medzi stranami sporu. Naproti tomu predmetom správneho
konania bolo vrátenie sumy 179.360,67 EUR od žalobcu ako finančnej opravy podľa zákona č. 528/2008
Z.z. Povinnosť vrátiť túto čiastku uložil žalovaný žalobcovi z dôvodu porušenia zákona o verejnom

obstarávaní v rámci realizácie projektu žalobcu. Konanie tunajšieho súdu sa netýka otázky porušenia
zákona o verejnom obstarávaní a práve naopak, žalobca žiada od žalovaného zaplatenie 204.353,70
EUR s príslušenstvom ako oprávnených výdavkov pri realizácii projektu žalobcu. Predmetom konania
tunajšiehosúdujefinančnýnárokžalobcuvočižalovanému,naprotitomupredmetomsprávnehokonania
je finančný nárok žalovaného voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že ide o dva odlišné nároky, ktoré

mali vzniknúť na základe odlišných právnych titulov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru,
že v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre
konanie tunajšieho súdu, a preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

15. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 26.11.2024 v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho

právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa
25.11.2024, t.j. jeden deň pred termínom pojednávania a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti A. B. C., konateľa advokátskej kancelárie zastupujúcej žalobcu v tomto konaní.
Súd v rovnaký deň upovedomil právnych zástupcov strán o tom, že žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovel, keďže A. B. C. vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti WITT&KLEIM Legal s. r. o., t.j. v

mene a na účet spoločnosti. Podľa zoznamu SAK pôsobia v advokátskej kancelárii aj dvaja advokátski
koncipienti, ktorí sa mohli pojednávania zúčastniť. Oznámenie o nevyhovení návrhu na odročenie
pojednávania bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu aj prostredníctvom
e-mailu. Za žalobcu sa napriek uvedenému na pojednávanie nikto nedostavil. Od advokáta možno
okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže,

že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (§ 183 ods. 2, prvá veta CSP). V žiadosti o odročenie
pojednávania sa neuvádza, že by žalobca ako klient trval na zastúpení konkrétne advokátom A. B.
C. (konateľom WITT&KLEIM Legal s. r. o.), pre práceneschopnosť ktorého bola doručená žiadosť
o odročenie pojednávania. A. B. C. bol práce neschopný od 22.11.2024, avšak o odročenie pojednávania

požiadal až jeden deň pred termínom pojednávania dňa 25.11.2024. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
naďalšiesprávaniežalobcu,resp.jehoprávnehozástupcuvpriebehukonania.Právnyzástupcažalobcu
ospravedlnil neúčasť aj na predchádzajúcom pojednávaní konanom dňa 29.10.2024, ospravedlnenie
a žiadosť o odročenie pojednávania boli doručené do elektronickej podateľne súdu o 22:25 hod.
a do elektronického súdneho spisu uložené o 23:03 hod. jeden deň pred pojednávaním z dôvodu

podania návrhu na prerušenie konania (podaným súčasne so žiadosťou o odročenie). Vzhľadom na
krátkosť času, keďže zákonná sudkyňa sa o ospravedlnení dozvedela až tesne pred pojednávaním,
súd ani nestihol vyrozumieť právneho zástupcu žalobcu o tom, či vyhovuje žiadosti o odročenie
pojednávania, napriek tomu sa pojednávania nezúčastnil. Súd pojednávanie odročil, keďže ani súd,
ani protistrana sa nemohli v takto krátkom čase oboznámiť s obsahom návrhu na prerušenie konania

a s priloženými prílohami (prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, rozkladom, rozhodnutím
o rozklade, správnou žalobou). Podľa názoru súdu však žalobca mohol už skôr podať návrh na
prerušenie konania, keďže žaloba podaná na Správny súd v Bratislave bola datovaná dňa 10.09.2024.
Súd ďalej uvádza podstatnú skutočnosť, že predchádzajúca zákonná sudkyňa na pojednávaní konanom
dňa 17.10.2019 predniesla predbežný právny názor, podľa ktorého považovala žalobu za nedôvodnú

(zachytenénazvukovomzázname),pričomžalobcoviumožnilapredloženieďalšíchdôkazov,naktorésa
odvolávaljehoprávnyzástupcanapojednávaní,atodo31.10.2019,čovšakdoposiaľneurobil.Procesný
postup žalobcu v priebehu konania tak bol zjavne v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti
konania.16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku zo dňa 01.06.2010, dodatok č. 1 zo dňa 05.05.2011, dodatok č. 2 zo dňa 29.09.2011, žiadosť

o platbu zo dňa 05.12.2012, stanovisko č. 1 k prehodnoteniu žiadosti o platbu – odpoveď zo dňa
11.12.2012, výzva na prehodnotenie žiadosti o platbu zo dňa 05.12.2012 (platby č. 27110230294505,
27110230294506, 27110230294507, 27110230294508, 27110230294509, 27110230294510), odpoveď
žalobcu zo dňa 08.01.2013, stanovisko č. 2 k prehodnoteniu žiadosti o platbu zo dňa 01.02.2013,
všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, záznam

z administratívnej kontroly zo dňa 15.01.2013 (predmetom žiadosť o platbu č. 27110230294611), doklad
o úhrade sumy 185,71 EUR, usmernenie Riadiaceho orgánu č. N3/2007, aktualizácia č. 10, príručka
pre prijímateľa, rozsudok OS BA I, sp. zn. 28Cb/46/2015 (potvrdený KS v BA, č.k. 1Cob/111/2017-822,
odmietnuté dovolanie, sp. zn. 2Obdo/28/2021), 18C/27/2013, 4C/190/2014 (potvrdený KS v BA sp.
zn. 7Co/90/2016-670), 11C/23/2015 (potvrdený KS v BA, č.k. 2Cob/133/2018-770), 34Cb/112/2014
(potvrdený KS v BA č.k. 1Cob/7/2018-704, odmietnuté dovolanie, sp. zn. 2Obdo/41/2019),

20C/259/2015 (potvrdený KS v BA, č.k. 10Co/81/2018-444), rozsudok OS ZA zo dňa 27.07.2017,
rozsudok KS v ZA, č.k. 14Cob/86/2018 zo dňa 07.02.2019, záznam z administratívnej kontroly za
obdobie 27.09.2011 – 29.10.2012 s prílohou č. 1, rozsudok KS v PO, č.k. 7Cob/21/2022-1252, rozsudok
OS SL, č.k. 5Cb/9/2019-1112, rozsudok KS v NR, č.k. 26Cob/3/2022-518, rozsudok OS NR, č.k.
23Cb/43/2019-461, rozsudok KS v PO, č.k. 6Cob/29/2022-1533 (dovolanie odmietnuté NS SR, sp. zn.

2Obdo/36/2023), rozsudok OS BJ, č.k. 1Cb/37/2019-1401, uznesenie NS SR, sp. zn. 2Obdo/36/2023,
sp. zn. 4Obdo/20/2023 a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalobca a žalovaný (v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou, neskôr Implementačnou
agentúrou MPSVR SR, ktorá bol zrušená ku dňu 31.12.2023 rozhodnutím ministra práce) uzavreli

dňa 01.06.2010 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku
na realizáciu projektu Vzdelávanie zamestnancov. Celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít
projektu predstavovali sumu 1.058.707,49 EUR, žalovaný ako poskytovateľ mal poskytnúť žalobcovi
nenávratný finančný príspevok do výšky 741.095,24 EUR, čo predstavovalo 70% z celkových
oprávnených výdavkov.

18. Podľa žiadosti o platbu zo dňa 05.12.2012 predstavovali žalobcom vynaložené náklady 291.933,58
EUR.

19. Žalobca výzvou zo dňa 05.12.2012 požiadal o prehodnotenie žiadosti o platbu č. 27110230294505,

27110230294506,27110230294507,27110230294508,27110230294509a27110230294510,resp.aby
poskytovateľ vysvetlil, podľa čoho si uplatnil aplikáciu Usmernenia RO č. N3/2007 v aktuálnom znení na
Zmluvu o NFP. Stanoviskom č. 1 zo dňa 11.12.2012 bolo zo strany Sociálnej implementačnej agentúry
žalobcovi oznámené, že v Príručke pre prijímateľa, bode 2.2.1 sa uvádza, že schválením výdavku
vrozpočteprojektunevznikáprijímateľoviautomatickynároknauhradenievýdavku,akvrámcirealizácie

projektu nepreukáže okrem reálnosti a oprávnenosti výdavku v súlade s ustanoveniami usmernenia
RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle neskorších
aktualizácii aj jeho nevyhnutnosť, hospodárnosť a efektívnosť. Žalobca listom zo dňa 08.01.2013
opätovne požiadal o prehodnotenie neoprávnenosti výdavkov na projekt. Poskytovateľ prostredníctvom
stanoviska č. 2 zo dňa 01.02.2013 zotrval na oprávnenosti krátenia výdavkov.

20. Podľa záznamu z administratívnej kontroly vykonanej od 06.12.2012 do 15.01.2013 boli výdavky
v žiadosti o platbu krátené v celkovej výške 291.668,28 EUR, oprávnený výdavok podľa RO/SORO
predstavoval 265,30 EUR (z toho z vlastných zdrojov prijímateľa 79,59 EUR). Podľa prílohy č. 1
k záznamu z administratívnej kontroly boli výdavky krátené z dôvodu duplicitného nárokovania. Podľa

výpisu z účtu vedeného v Štátnej pokladnici bola žalobcovi dňa 06.02.2013 poukázaná celková suma
185,71 EUR.

21. Podľa § 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva, Tento zákon upravuje v oblasti systému riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných

z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie (ďalej len „pomoc“) a prostriedkov poskytovaných
z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie (ďalej len „podpora“) pre programové obdobie 2007- 2013 a poskytovanie podpory podľa osobitného predpisu a v oblasti ochrany finančných záujmov
Európskej únie (ďalej len „ochrana finančných záujmov“).

22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva, pomoc a podpora sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorého
žiadosť bola schválená v konaní o žiadosti. Ak je prijímateľ a riadiaci orgán tá istá osoba, pomoc
a podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia o schválení žiadosti, ktoré vydáva štatutárny orgán
riadiaceho orgánu; zmluva so žiadateľom podľa § 15 sa v tomto prípade neuzatvára.

23. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva, na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstva, pomoc a podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269

ods. 2 Obchodného zákonníka.

25. Podľa § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskehospoločenstva,kontrolouprojekturiadiaciorgánoverujehospodárnosť,efektívnosť,účinnosť
a účelnosť použitia pomoci a podpory.

26. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

27. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

28. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom

príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej
osoby podľa osobitného predpisu.

29. Súd má za preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že medzi stranami bola uzavretá
Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023029401 v znení Dodatku

č. 1 zo dňa 10.05.2011 a Dodatku č. 2 zo dňa 24.10.2011, predmetom ktorej bola úprava
zmluvných podmienok, práv a povinností medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako
prijímateľom nenávratného finančného príspevku na spolufinancovanie realizácie aktivít projektu
v oblasti vzdelávania zamestnancov v Nitrianskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji v rámci
operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy

204.353,70 EUR, ktorá mala predstavovať 70% z celkovo vynaložených oprávnených výdavkov
v projekte vo výške 291.933,58 EUR, na zaplatenie ktorej žalobca vyzval žalovaného žiadosťou o platbu
po ukončení realizácie vzdelávacích aktivít v rámci projektu.

30. V prvom rade súd uvádza, že nárok na zaplatenie výdavkov v rámci realizovaného projektu

žalobcovi nevznikol automaticky uzavretím zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
ale až okamihom schválenia oprávnenosti výdavkov zo strany žalovaného za splnenia podmienky
podania úplnej a správnej žiadosti o platbu (bližšie čl. 16 bod 4.15 VZP), k čomu však v tomto
konkrétnom prípade nedošlo. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť výdavkov v zmysle
Usmerneniač.N3/2007vzneníaktualizácieúčinnejvčasevynaloženiavýdavkovžalobcom.Požiadavka

preukazovania oprávnenosti výdavkov vynaložených v konkrétnom čase vždy podľa aktuálneho znenia
usmernenia bola založená dohodou zmluvných strán, čo vyplýva z článku 5 bod 5.32 zmluvy, podľa
ktorého schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie
výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti
výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 „v zmysle neskorších aktualizácií“. Aktualizácia

nie je dvojstranný právny úkon, nemusí byť schválená obidvomi zmluvnými stranami. Oprávnenosť
výdavkov posudzoval žalovaný prostredníctvom administratívnej kontroly, na základe ktorej rozhodol
o ich oprávnenosti. Žalovaný bol povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť
a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov (viď čl. 16 bod 4.18 VZP). Žalovaný ako riadiaci orgán malaj v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. povinnosť kontrolou projektu overovať hospodárnosť, efektívnosť,
účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory (§ 24b ods. 2 písm. c)). To znamená, že aj v prípade
neexistencie Usmernenia N3/2007 by žalobcovi stále prislúchala povinnosť preukázať, že ceny tovarov

a služieb zodpovedali bežným cenám na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku. Limity uvedené
v prílohe č. 3 Usmernenia N3/2007 boli stanovené v spolupráci so Štatistickým úradom SR a na
základe prieskumov na určené služby a tovary. Tvrdenie žalobcu, že usmernenie je potrebné aplikovať
len v znení aktualizácie účinnej v čase uzavretia zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku, t.j.
že znenie aktualizácie č. 12 nemožno aplikovať na právny vzťah medzi stranami sporu, neobstojí,

keďže takýto výklad popiera zmysel a účel usmernenia, ktorým je zabezpečiť hospodárne vynakladanie
nenávratných finančných príspevkov vzhľadom na aktuálne ceny na trhu. Z kontextu zmluvy vyplýva,
že jej predmetom bolo poskytnutie príspevku z verejných finančných prostriedkov na vopred stanovený
účel, a to bez primeranej protihodnoty od prijímateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o nakladanie s
verejnými prostriedkami, uvedené podliehalo kontrolnému mechanizmu štátnych orgánov napriek tomu,
žezmluvabolauzavretáakosúkromnoprávnyaktpodľa§269ods.2Obchodnéhozákonníka.Uzavretím

zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku tak medzi stranami vznikol záväzok so
zmiešanými prvkami súkromného aj verejného práva. Nenávratné finančné príspevky poskytuje riadiaci
orgán z prostriedkov Európskej únie, preto je vo verejnom záujme, aby žalovaný overoval účelnosť
vynakladania týchto finančných prostriedkov. Námietky žalobcu ohľadom neprípustnosti jednostranného
až svojvoľného posudzovania a rozhodovania o oprávnenosti výdavkov projektu tak neobstoja. Navyše

v zmysle záznamu z administratívnej kontroly vykonanej v období od 06.12.2012 do 15.01.2013
(prílohy č. 1 k záznamu) boli výdavky v rozsahu 291.668,28 EUR považované za neoprávnené
z dôvodu duplicitného nárokovania. Opätovne súd pripomína, že povinnosť overovať neprekrývanie sa
nárokovaných výdavkov vyplývala žalovanému zo Všeobecných zmluvných podmienok, čl. 16, bodu
4.18, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca v priebehu konania nerozporoval tvrdenia

žalovaného ohľadom duplicity výdavkov, jeho argumentácia prevažne smerovala k nemožnosti použitia
Usmernenia č. N3/2007 v znení neskorších aktualizácii na právny vzťah medzi stranami založený
zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalobca zároveň ani nepreukázal, že by
v rámci realizácie projektu skutočne vynaložil výdavky, náhrady ktorých sa domáhal, a to predložením
faktúr, zmlúv, dodacích listov, výpisov z účtu, potvrdení o zaplatení a pod.

31. Súd na dôvažok uvádza, že žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 204.353,70 EUR ako
70% z ním deklarovaných oprávnených výdavkov v celkovej výške 291.933,58 EUR. Podľa záznamu
z administratívnej kontroly vykonanej v období od 06.12.2012 do 15.01.2013 žalovaný zo sumy
291.933,58 EUR uznal oprávnenosť výdavkov vo výške 265,30 EUR, z čoho poukázal žalobcovi sumu

185,71 EUR (70% z 265,30 EUR). V rozsahu uhradených výdavkov bola žaloba taktiež nedôvodná,
keďže v tomto rozsahu dlh žalovaného zanikol splnením.

32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žiadostiam o platbu č. 27110230294505,
27110230294506,27110230294507,27110230294508,27110230294509a27110230294510.Podstata

premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu
jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času vzniká dlžníkovi právo vzniesť
pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Žalobca v liste zo dňa 05.12.2012
žiadal žalovaného o prehodnotenie krátenia týchto výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu
k týmto platbám došlo ku kráteniu už pred 05.12.2012. Keďže právny vzťah medzi stranami bol založený

zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, uplatní sa 4-ročná premlčacia doba.
Žaloba bola podaná na súd dňa 14.12.2016 po uplynutí premlčacej doby, t.j. vo vzťahu k týmto platbám
bol nárok premlčaný. Išlo však len o podporný argument, keďže hlavným dôvodom zamietnutia žaloby
bolo nepreukázanie oprávnenosti výdavkov, duplicita výdavkov a v konečnom dôsledku žalobca ani
nepreukázal skutočné vynaloženie výdavkov, náhrady ktorých sa v konaní domáhal.

33. Záverom súd uvádza, že nevykonal dokazovanie výsluchom bývalého konateľa žalobcu, D. A. E.,
keďže takéto dokazovanie považoval vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti za nadbytočné
a nehospodárne.

34. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné
ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súčasne
súd uvádza, že žalovaný v značnom počte predložil súdne rozhodnutia (prvoinštančné, odvolacie ajdovolacie), predmetom ktorých boli obdobné nároky a skutkové okolnosti ako v tomto konaní, pričom
žaloby žalobcov boli vo všetkých prípadoch zamietnuté.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súdny úradník po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.