Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391862
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122391862.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov: JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: SG2 Inžiniering s. r. o., Rusovská cesta
56,85101Bratislava,IČO:51319179protižalovanémuZeman,s.r.o.,Velickénámestie1172/3,05801
Poprad, IČO: 36 497 088, právne zastúpený: JUDr. Ján Jenča, advokát, 1. mája 221/19, 058 01 Poprad,
IČO: 35 528 125, o zaplatenie 5.912,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre

zmeškanie Okresného súdu Poprad z 2. mája 2023, č. k. 18Cb/57/2022-68, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j euznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/57/2022-91 zo
14. septembra 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
zamietol.

1.1. Rozhodol tak v spore začatom na základe žaloby o zaplatenie 5.912,88 eura s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore rozhodol rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného z 2. mája 2023 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.850,42 eura s 9,5 %
úrokom z omeškania od 28.7.2022 do zaplatenia (výrok I), v prevyšujúcej časti konanie zastavil (výrok II).

3. Žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ktorý odôvodnil tým, že
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

3.1. Žalovaný dôvodil, že pojednávania 2.5.2023 sa nemohol zúčastniť konateľ A. B., nakoľko v noci
z 1.5.2023 na 2.5.2023 konateľa žalovaného A. B. neznesiteľne rozbolel zub, v dôsledku toho mu
opuchla tvár a bol nútený vyhľadať lekárske ošetrenie, o čom predložil aj potvrdenie. Vzhľadom na
svoj nepriaznivý zdravotný stav sa preto odôvodnene nemohol z ospravedlniteľných dôvodov dostaviť
na pojednávanie. Poukázal na to, že nemá právne vedomosti, v spore nebol zastúpený advokátom
a nevedel, že taký jeho postup žalovanému privodí bez všetkého rozhodnutie v jeho neprospech.

Ospravedlniť sa mienil dodatočne, vzhľadom na predmetný vážny zdravotný problému sa domnieval, že
postačí aj dodatočné ospravedlnenie, no nestihol sa ospravedlniť, pretože mu bol už doručený rozsudok
pre zmeškanie žalovaného.

3.2. Ďalej uviedol, že druhý konateľ žalovaného o veci nič nevedel, a v rozhodnom čase bol dva dni
v zahraničí.3.3. Na podloženie odôvodnenosti svojich tvrdení poukázal na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych
autorít.

3.4. Navrhol preto súdu prvej inštancie predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného zrušiť.

4.Žalobcasnávrhomžalovanéhonazrušenierozsudkuprezmeškaniežalovanéhonesúhlasil.Poukázal
na to, že žalovaný má dvoch konateľov, ktorí konajú za žalovaného samostatne. Vo vzťahu k druhému
konateľovi žalovaného žalobca konštatoval, že komunikoval aj s druhým konateľom žalovaného C. D.

B. – manželkou konateľa A. B., teda obaja konatelia museli mať vedomosť o nariadenom pojednávaní.

4.1.Dodal,žekonateľžalovanéhomalnavštíviťstomatologickúambulanciu(podľapotvrdenia)2.5.2023,
avšak predmetný rozsudok pre zmeškanie prevzal 1.6.2023 a počas tejto lehoty svoju neúčasť na
pojednávaní konanom 2.5.2023 neospravedlnil.

4.2. Zotrval na tvrdení, že boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného, žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, bol riadne poučený
o dôsledkoch nedostavenia sa na pojednávanie a možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

4.3. Navrhol preto súdu prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

žalovaného zamietnuť ako nedôvodný.

5. Súd prvej inštancie návrh žalovaného vyhodnotil ako nedôvodný. Konštatoval, že v posudzovanej
veci bolo nesporné, že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní 2.5.2023 neospravedlnil, aj napriek
tomu, že upovedomenie o odročení pojednávania mu bolo doručené 5.3.2023 a v ktorom bol žalovaný

riadne poučený o možnosti vydania kontumačného rozsudku. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal
existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania tak, ako to upravuje § 277 ods. 1
C. s. p. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného o tom, že mu nebol vysvetlený inštitút rozsudku
pre zmeškanie, keď tento pojem nebol podrobnejšie vysvetlený. Poukázal na to, že v predvolaní/
upovedomení o odročení pojednávania bol žalovaný riadne poučený o možnosti vydania rozsudku pre

zmeškanie a o povinnosti žalovaného riadne a včas a vážnymi okolnosťami ospravedlniť svoju neúčasť
na pojednávaní. Súd prvej inštancie uzavrel, že konateľ žalovaného aj napriek lekárskemu ošetreniu
zuba sa mohol ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní, či už telefonicky, alebo elektronicky e-mailom,
keďže vedel o tejto povinnosti.

6. Protipredmetnémuuzneseniupodalvčasodvolaniežalovaný.Snapadnutýmrozhodnutímnesúhlasil,
pretože ho nepovažoval za správne, zákonné a ani spravodlivé.

6.1. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného,
že pojednávania 2.5.2023 sa nemohol zúčastniť, nakoľko v noci z 1.5.2023 na 2.5.2023 konateľa

žalovaného A. B. neznesiteľne rozbolel zub, v dôsledku toho mu opuchla tvár a bol nútený vyhľadať
lekárske ošetrenie. Od lekára odišiel o 10:15 hod., pod vplyvom analgetík proti bolesti, a preto nestihol
pojednávanie, ktoré malo začať skôr. Vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav sa preto odôvodnene
nemohol z ospravedlniteľných dôvodov dostaviť na pojednávanie.

6.2. Opäť zopakoval, že ospravedlniť sa mienil dodatočne, vzhľadom na predmetný vážny zdravotný
problém sa domnieval, že postačí aj dodatočné ospravedlnenie, no nestihol sa ospravedlniť, pretože mu
bol už doručený rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

6.3. Dôvodil, že je prípustné rozhodnúť vec aj v neprítomnosti strany sporu, avšak také rozhodnutie

treba aplikovať reštriktívne a naviac, Civilný sporový poriadok pre taký prípad umožňuje nápravu práve
postupom podľa § 277 C. s. p.

6.4. Obsiahlo poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré následne aj citoval.

6.5. Zdôraznil, že k podanej žalobe sa meritórne vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom
skutkovo a právne sa vymedzil k žalobnému nároku, označil dôkazy. Následne zopakoval a aj
odôvodňoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a nedôvodnosť uplatneného nároku.6.5.1. Tvrdil, že napriek námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenej zo strany
žalovaného, súd prvej inštancie bez posúdenia tejto námietky nemohol vo veci konať, teda ani vydať
rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobcovi priznal cenu nájmu v rozpore s právnym predpisom a tiež

v rozpore s právnym predpisom nepriznal trovy žalovanému v časti zastaveného konania.

6.5.2. Zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie nemal vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného, pretože
nebol naplnený predpoklad pre vydanie kontumačného rozsudku, a to dôvodnosť uplatneného nároku,
ktorého odôvodnenosť po hmotnoprávnej stránke musí vyplývať už z tvrdení obsiahnutých v žalobe.

6.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je dôvodné, napadnuté rozhodnutie považuje za
vecne správne. Poukázal na to, že argumenty žalovaného uvedené v odvolaní sú v prevažnej miere

opätovným zopakovaním tvrdení žalovaného uvedených v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. Zotrval pritom na svojich tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k návrhu na zrušenie
kontumačného rozsudku, ktoré zopakoval.

8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a opäť citoval rozhodnutia

najvyšších súdnych autorít argumentujúc dôvodnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného.

9. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach o nedôvodnosti
a neodôvodnenosti návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

10. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a §
380 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd z obsahu odvolania zistil, že žalovaný považuje za naplnený odvolací dôvod uvedený v
§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. , t. j. že žalovanému súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd udáva, že ide o prípustné odvolacie dôvody,
preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v
takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskejrepubliky.Článok48ods.2 ÚstavySRzakotvujeprávokaždého,abysajehovecprerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré

z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane

poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom aprávo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Podľa § 274 C. s. p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovieak:a)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,

hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo

veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok zruší
a nariadi nové pojednávanie.

16. Odvolací súd udáva, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý
predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V prípadoch, keď bol

kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný zo
zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku.

16.1. Predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na
ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý je povinný

preukázať, keďže bude predmetom posudzovania zo strany súdu. Účelom zákonnej úpravy je
zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného
dôvodu nedostaví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

16.2. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa preto súd nezaoberá tým, či boli

splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či
okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným a zistené súdom ne/možno považovať za ospravedlniteľný
dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí
mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt
ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).

17. Pre rozhodnutie o odvolaní tak bola podstatnou len skutočnosť, či dôvod uvádzaný žalovaným, pre
ktorý zmeškal pojednávanie (na ktorom bol vyhlásený rozsudok) je/nie je ospravedlniteľným.

17.1. „Ospravedlniteľnosť“ žalovaný vzhliadal v tom, že v dôsledku zlého zdravotného stavu

spôsobeného bolesťou zuba v noci pred pojednávaním a následnou návštevou stomatologickej
ambulancie za účelom neodkladného vyšetrenia v deň pojednávania, nemohol jeden z konateľov
žalovanéhosadostaviťnapojednávanie.Druhýkonateľžalovaného,ktorýsvojuneúčasťnapojednávaní
neospravedlnil – bol – podľa tvrdenia žalovaného - v zahraničí.

18. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
Obchodný zákonník), právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.19. Podľa § 183 ods. 1, 3, 4 C. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na

pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na

ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).

20. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovanému bolo riadne a včas doručené upovedomenie
oodročenípojednávaniazodňa16.3.2023nadeň2.5.2023,atouž5.3.2023,pričomžalovanýbolriadne
a náležite poučený o tom, že ak sa na pojednávanie riadne a včas nedostaví, a svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie.

21. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo :
15307/P žalovaného zistil, že za žalovaného konajú dvaja konatelia samostatne, a to A. B. a C. D. B..

22. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný nedoručil súdu prvej inštancie žiadne
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 2.5.2023, a to pred pojednávaním, a ani bezprostredne
po pojednávaní, pričom žalovaný až následne spolu s odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie
doručeným súdu prvej inštancie 19.6.2023, doručil súdu prvej inštancie potvrdenie stomatológa
z 2.5.2023 o tom, že A. B. sa 2.5.2023 o 8:30 hod. dostavil do stomatologickej ambulancie za účelom

stomatologického vyšetrenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že druhý konateľ C. B., bola
v tom čase „aj v zahraničí“ žalovaný predložil Potvrdenie Penziónu RADKA, Pavčina Lehota č. 49,
Liptovský Mikuláš o tom, že menovaná bola tam ubytovaná v dňoch 29.4.2023 až 3.5.2023, bolo
dokonca predložené až 24.2.2024. Odvolací súd poukazuje na to, že neprítomnosť druhého konateľa
na pojednávaní s tvrdením, že o predmetnom spore nemal vedomosť je pre posúdenie ospravedlnenia

neúčasti žalovaného na pojednávaní z dôležitých dôvodov irelevantná.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný – ako právnická osoba – má dvoch konateľov, ktorí
konajú samostatne, bolo teda povinnosťou žalovaného, či už prostredníctvom A. B., alebo C. D. B. a to
aj telefonicky, prípadne elektronicky oznámiť súdu neúčasť žalovaného na pojednávaní, pričom u C. D.

B. vôbec neexistoval dôvod, prečo sa na pojednávanie nemohla dostaviť a zároveň svoju neprítomnosť
riadne a včas neospravedlniť.

24.Odvolacísúdkrozhodnutiamnajvyššíchsúdnychautorítuvádzanýmzostranyžalovanéhoudáva,že
na danú vec ich nemožno použiť. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetné rozhodnutia boli vydané

za splnenia iných skutkových okolností, pretože v prejednávanom spore žalovaný vlastným flagrantným
porušením svojich povinností sa nedostavil na pojednávanie, pred pojednávaním svoju neúčasť riadne
a včas a vážnymi okolnosťami (neúčasť C. B.) vôbec ani neospravedlnil.

25. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaným uvádzané dôvody zmeškania pojednávania

nemožno vyhodnotiť ako „ospravedlniteľné“ a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil, ako vecne správne.

26. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, pretože žalobca bol v tomto odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu. O výške trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C. s. p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).