Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200569
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200569.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
XXX XX C. XX, zastúpeného RIEDL advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01
Prešov, IČO: 54 359 490, proti žalovanému 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05

Bratislava, IČO: 36 853 186, o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/4/2025-23 zo dňa
5.3.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil

povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 14.6.2023 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 28.2.2025 domáhal uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy

uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.6.2023 (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) na
výkon zrážok zo mzdy. Zároveň sa domáhal vydania neodkladného opatrenia v rovnakom znení, a to
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh a žalobu odôvodnil totožne tým, že dňa
14.6.2023 uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá sa mu nezachovala a k výzve adresovanej
jeho zamestnávateľovi žiadnu nepredložil. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- eur.
Z výzvy datovanej dňom 8.7.2024 doručenej jeho zamestnávateľovi vyplýva, že ho žalovaný žiada o

realizáciu mesačných zrážok vo výške 68,35 eur. Úplne ale opomína uviesť hodnotu konečného nároku,
ktorý voči nemu eviduje, a tak nemá možnosť poznať kedy mieni so zrážkami skončiť. Tým, že žalovaný
požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a on nemá možnosť ich vykonávanie
priamo zastaviť, preto s poukazom na vyššie uvedené námietky, považuje za hodnoverne osvedčenú
dôvodnosť poskytnutia mu ochrany nariadením neodkladného opatrenia. V záujme predídenia vzniku
majetkovej ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal žalovanému výkon zrážok zo mzdy.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 333 a
§ 334 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie uviedol, že to, že žalovaný dňa 8.7.2024 požiadal
zamestnávateľa žalobcu o realizáciu mesačných zrážok zo mzdy žalobcu, a to vo výške 68,35 eur,

pričom opomenul uviesť hodnotu konečného nároku, ktorý voči žalobcovi eviduje, a teda žalobca nemá
možnosť poznať kedy mieni žalovaný so zrážkami skončiť, pričom nemá možnosť ich vykonávanieani priamo zastaviť, dostatočne osvedčuje oprávnenosť obáv žalobcu, že žalovaný si ako veriteľ na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 14.6.2023 môže jednostranne diktovať výšku
dlhu, resp. sám určovať oprávnenosť jednotlivých nárokov, ktoré majú vyplývať zo zmluvy o úvere a

de facto nariaďovať ich výkon zamestnávateľovi žalobcu (dlžníka) vo forme zrážok zo mzdy bez toho,
aby žalobca vedel hodnotu konečného nároku, ktorý voči nemu žalovaný eviduje, a bez toho, aby boli
tieto nároky žalovaného podrobené súdnej kontrole. V tejto súvislosti súd konštatoval, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná,
t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená.

Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd.
Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o
mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom
tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok

zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti
a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka
je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako jedna zo zmluvných strán

pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie
vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. Navyše v
dohode o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka definovaná presne a úplne, musí
označovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku zabezpečenej pohľadávky, výšku
dohodnutýchzrážok(čovtomtoprípadesúdpostráda).Zaurčitosťaustáleniezabezpečenejpohľadávky

z tohto pohľadu v žiadnom prípade nemožno považovať pohľadávky z úverovej zmluvy s poukazom na
§ 37 ods. 1 OZ. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a jej znenie sú súčasťou zmluvného formulára
zmluvy o úvere a teda jej znenie je vopred dané veriteľom bez možnosti ovplyvnenia jej obsahu dlžníkom
a vôbec možnosti jej odmietnutia, a teda súd uzatvára, že má vážne pochybnosti o tom, či dlžník sa sám
rozhodol slobodne a vážne uzavrieť aj takúto dohodu v rámci zmluvy o úvere (§ 37 ods. 1 OZ), a že sa

nejedná o jednostranné zvýhodnenie veriteľa a obmedzenie zmluvnej voľnosti na strane dlžníka (keď
primárne bolo v jeho záujme poskytnutie úveru).

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

6. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

7.Poukázalnato,ženazabezpečeniepohľadávkyzozmluvyoúverevsume5.000,-euržalobcauzavrel

dohodu o zrážkach zo mzdy, a to vo forme osobitnej listiny, s poučením o dôsledkoch jej uzavretia,
pričom uzavretie dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru (čl. 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo
mzdy v spojení s čl. 4.4 zmluvy o úvere: „realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia Úveru
(napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol Úver zabezpečený“). Žalobca bol poučený o možnosti
(nie povinnosti) uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo Formulári pre štandardné informácie o

spotrebiteľskom úvere v čl. 2 písm. g): „Dohoda o zrážkach zo mzdy v prípade príjmu zo závislej
činnosti v prípade, ak je so spotrebiteľom písomne dohodnutá“. Na základe tejto dohody mal žalovaný
právo na výplatu zrážok zo mzdy žalobcu vo výške dohodnutej mesačnej splátky 80,38 eur (zrážka zo
mzdy bola primeraná; nepresahovala splátku úveru). Následne na základe žalobcovej žiadosti zo dňa
17.8.2023, predmetom ktorej bolo zníženie úrokovej sadzby došlo medzi stranami k úprave zmluvných

podmienok a zníženiu úrokovej sadzby z pôvodnej hodnoty 10 % p.a. na 6,90 % a mesačnej splátky
z pôvodnej sumy 76,13 eur na 68,35 eur. Podľa žalovaného žalobca úmyselne zavádza konajúci súd,
keďže okrem neúplného opísania (resp. zamlčania) rozhodujúcich skutočností zároveň súdu nepredložil
výpis z úverového účtu a ďalšie listiny, preukazujúce jeho dlhodobé omeškanie, vyššie identifikovaný
Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý vlastnoručne podpísal a s ktorým sa

osobitne oboznámil, čo preukazuje aj dokument „Zoznam prevzatých dokumentov“. Žalobca opomenul
uviesť, že od apríla 2024 sa dostal do omeškania a od novembra 2024 prestal uhrádzať splátky v
termíne splatnosti (25. deň) splátky úveru čo vyplýva aj z predloženého aktuálneho stavu úveru ku
dňu 20.3.2025 (str. 2 v časti „Zaplatené splátky“). Keďže opakovaným nesplácaním úveru žalobcapodstatne porušil zmluvu o úvere, žalovaný zasielal žalobcovi najprv I. upomienku zo dňa 23.12.2024,
výzvu na zaplatenie omeškaných splátok zo da 26.2.2025 (str. 3 v časti „Nezaplatené poplatky“)
a až následne úver predčasne zosplatnil dňa 20.3.2025. Pohľadávka žalovaného sa zatiaľ vymáha

mimosúdne. Vzhľadom na vyššie opísané okolností žalovaný trvá na tom, že postupoval podľa § 551
ods. 2 OZ, keď zamestnávateľovi žalobcu (ktorý paradoxne nie je stranou v spore) dňa 8.7.2024 zaslal
žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola platne uzavretá v súlade so zákonom.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok vo výške 68,35 eur
v súlade so zmenou podmienok zmluvy o úvere a dohodou. Hoci z obsahu žaloby a napadnutého

uznesenia nevyplýva, že by doposiaľ došlo k zrážaniu mzdy (a ak áno v akej výške), podľa žalovaným
predloženéhoaktuálnehostavuúveruavýpisuzúverovéhoúčtukudňu20.3.2025jezrejmé,žežalovaný
inkasoval po zaslaní žiadosti iba štyri čiastočné plnenia. Žalobca doposiaľ neuhradil ani istinu, aktuálny
zostatok nesplatenej istiny ku dňu 20.3.2025 predstavuje podľa stavu pre vyplatenie úveru sumu vo
výške 4.622,39 eur. Až do iniciovania súdneho konania všetko nasvedčovalo tomu, že žalobca úverovú
dokumentáciu nijako nerozporuje. Nevyužil právo odstúpiť od zmluvy o úvere do 14 dní od jej uzavretia

(§ 13 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere), nepodal proti postupu žalovaného
ani reklamáciu alebo sťažnosť a nereagoval na zasielané upozornenie a ani na zosplatňujúcu výzvu.
Navyše, v podanom návrhu sa žalobca procesne neprípustne domáha vydania neodkladného opatrenia,
ktorýmmalbyťžalovanýzaviazanýzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzomzdy.Žalovanýnikdyžiadnu
mzdu žalobcovi nezrazil, keďže takýmto oprávnením nedisponuje a súčasne nie je zamestnávateľom

žalobcu (žalobca opak netvrdil a ani nepreukázal). Z týchto dôvodov žalovaný namieta pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore (o uloženie povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu), hoci dané
konanie explicitne nemožno iniciovať podľa žiadneho zákona. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že popiera
všetky skutkové tvrdenia v žalobe, ktorú považuje za nedôvodnú (resp. za šikanóznu vzhľadom na
správanie žalobcu). Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

Žalobca neosvedčil existenciu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoj
návrh odôvodňuje jedine tým, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával zrážky zo
mzdy. To je však plne legitímny a legálny postup, v súlade s uzavretou zmluvou o úvere, dohodou,
zákonom a samotným účelom zabezpečovacích inštitútov, ak dôjde k podstatnému porušeniu povinností
dlžníka (dlhodobé nesplácanie úveru riadne a včas). Strany uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na

samostatnej a od zmluvy o úvere oddelenej listine. Žalobca bol poučený o možnosti uzavretia dohody
o zrážkach zo mzdy vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (bod 2 písm.
G). Zo zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť žalobcu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a taká
povinnosť nevyplýva ani zo žiadosti o úver. To potvrdzuje znenie zmluvy o úvere, v ktorom sa dohoda
o zrážkach zo mzdy spomína iba jediný krát v čl. 4.4: „V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka

oprávnená (...) uplatniť príslušný druh zabezpečenia Úveru (napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol
Úver zabezpečený“, ako možný (nie obligatórny alebo vyžadovaný) druh zabezpečenia úveru. Žalobca
neosvedčil skutočnosť, že by sa zrážky zo mzdy vôbec vykonávali (to sa nestalo) alebo že by sa
vykonávali vo väčšom rozsahu ako by to bolo pri nútenom výkone rozhodnutia. Účelom neodkladného
opatrenia je okamžite a dočasne nastoliť stav, počas ktorého nebude dochádzať k porušovaniu alebo

ohrozeniu práv strany, ktorá sa domáha súdnej ochrany. Žalobca (dlžník) nepreukázal, v čom má
spočívať reálne porušenie alebo ohrozenie jeho práv. Naopak, je to žalovaný (veriteľ), ktorému finančné
prostriedky neboli vrátené, ani len čo do istiny. Žalobca sa v dôsledku zrážok zo mzdy nedostáva do
horšieho postavenia, než aké by mal pri riadnom plnení si svojich zmluvných povinností. Na podporu
svojich tvrdení poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.1.2022 č. k.

19CoCsp/66/2021-54 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.10.2024 sp. zn. 8CoCsp/25/2024-133.
Napadnuté uznesenie navrhol zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovaného dospel k záveru,
že jeho odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči

ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného

opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie
neodkladného opatrenia predstavuje.

15. Na základe tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu,
dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil také skutočnosti,
ktoré v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa vo veci samej domáha
uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi ním a žalovaným

dňa 14.6.2023. Z listín založených v spise vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 14.6.2023 aj zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi
ako dlžníkovi spotrebiteľský úver 5.000,- eur. Detaily zmluvných dojednaní nie sú v tejto fáze konajúcim
súdom známe, keďže žiadna zo sporových strán predmetnú spotrebiteľskú zmluvu ani ďalšiu súvisiacu
úverovú dokumentáciu, na ktorú sa najmä žalovaný odvoláva (napr. Formulár pre štandardné informácie

o spotrebiteľskom úvere“ súdu nepredložila. Zároveň mal odvolací súd za osvedčené, že v rovnaký
deň, ako zmluvu o úvere, strany sporu uzavreli osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na sumu 5000 eur, ako aj „na zaplatenie úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a nákladov Banky spojených s uplatnením týchto nárokov“. Na základe tejto
dohody o zrážkach zo mzdy má platiteľ mzdy dlžníka vykonávať po jej predložení, mesačné zrážky zo

mzdy dlžníka v dohodnutej výške 76,13 eur v mesačnej periodicite, a to až do uspokojenia pohľadávky.

16. Listom z 8.7.2024 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu Obec C., C. X, C., o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobcu (dlžníka) z dôvodu, že „dlžník porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania
svojho záväzku, čím sa dostal do omeškania“. Požiadal, aby z tohto dôvodu bola vykonaná zrážka

zo mzdy mesačne vo výške 68,35 eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom
rozhodnutia, a to až do úplného splatenia pohľadávky. O vyrovnaní záväzku bude platiteľa mzdy
informovať dlžník predložením oznámenia o dátume a výške poslednej splátky.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobca

osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a aj tvrdenia o existencii dohody o
zrážkach zo mzdy a skutočnosť, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy.18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných
zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

prípadne z pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru, dobrých mravov a podobne. Keďže je dôležité
spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, treba na to
pri rozhodovaní súdu brať ohľad. V danej veci, v ktorej je dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečený
spotrebiteľský vzťah z úverovej zmluvy je zrejmé, že povaha takejto dohody, ktorá umožňuje aj bez

prieskumu úverovej zmluvy, či samotnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa požiadaviek stanovených
§ 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisovvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), bezdôvodne uspokojiť veriteľa na úkor žalobcu ako spotrebiteľa,
osvedčuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán pokiaľ bolo preukázané, že veriteľ takúto dohodu
mieni použiť a požaduje od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok zo mzdy.

19. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán nie je možné zamieňať s riadnym
dokazovaním, ku ktorému dôjde vo veci samej. Zákon ako jednu z foriem zabezpečenia spotrebiteľskej
zmluvy umožňuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Samotné všeobecné konštatovanie, že táto dohoda
môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať tak

samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj
samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako
taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami.
Takýto prieskum však prekračuje mieru prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, a bude vykonané v konaní vo veci samej.

20. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle §
325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi
stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo
potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa

nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom.

21. V danom prípade odvolací súd považoval za dostatočne osvedčené nie len to, že medzi sporovými
stranami existuje právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako aj dohodou o zrážkach
zo mzdy, ale tiež naliehavú potrebu úpravy vzťahov medzi sporovými stranami, keďže žalovaný

preukázateľne pristúpil k realizácii svojich práv z tejto dohody. Tento záver odvolací súd uvádza
s ohľadom na celkom zjavné nedostatky dohody o zrážkach zo mzdy, na ktoré upozornil už súd prvej
inštancie, a ktoré budú v podrobnostiach predmetom ďalšieho posúdenia na základe riadne vykonaného
dokazovania. Už v tomto štádiu konania je evidentné, že v dohode o zrážkach zo mzdy, ale tiež
v Žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2024, s ktorou bola dohoda predložená

platiteľovi mzdy, absentuje jednoznačné uvedenie zabezpečovanej pohľadávky z hľadiska jej výšky,
a to aj s prihliadnutím na príslušenstvo pohľadávky. V predloženej dohode ani v sprievodnej žiadosti
o vykonávanie zrážok nie je možné z pohľadu platiteľa mzdy, no ani z pohľadu spotrebiteľa, jednoznačne
identifikovať aktuálnu výšku dlhu na istine (je tam uvedená iba suma pôvodnej pohľadávky z úverovej
zmluvy), ani výšku (aspoň percentuálne určenú) úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov,

ktorých uspokojenia sa žalovaný domáha voči zamestnávateľovi žalobcu. Taktiež je možné už v tomto
štádiuidentifikovaťvdohodeozrážkachzomzdynedostatokvpodobeneuvedeniakonkrétnehoplatiteľa
mzdy, ako to vyžaduje rozhodovacia prax súdov pri ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
žalobca uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy dobrovoľne, pričom jej uzavretie nebolo podmienkou
poskytnutia úveru a žalobca bol poučený o „možnosti nie o povinnosti uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy“ odvolací súd konštatuje, že žalovaný k týmto svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy, keďže
súčasťou príloh k jeho odvolaniu ani k vyjadreniu vo veci samej nebola zmluva o úvere ani Formulár pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, na ktorých obsah sa žalovaný odvoláva.

22. Napokon, pokiaľ žalovaný namieta v odvolaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu, a teda že

„nikdy žiadnu mzdu žalobcovi nezrazil, keďže takýmto oprávnením nedisponuje a súčasne nie je
zamestnávateľom žalobcu (žalobca opak netvrdil a ani nepreukázal)“ odvolací súd uvádza, že z obsahu
žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému, aby sa zdržal realizácie svojich práv
vyplývajúcich mu ako veriteľovi z dohody o zrážkach zo mzdy, nie aby sa zdržal vykonávania zrážok.23. Za týchto okolností odvolací súd prihliadol na to, že dočasným odkladom realizácie zrážok zo
mzdy žalobcu nehrozí žalovanému žiadna hospodárska škoda, ani nie je nijak ohrozené jeho právo

domáhať sa svojich nárokov voči žalobcovi, a zároveň doposiaľ žalobcom osvedčené skutočnosti
predbežne svedčia dôvodnosti podanej žaloby. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
právne udržateľné a vecne správne a podľa § 387 CSP ho potvrdil.

24. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí

o nároku na náhradu trov konania vo veci samej.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).