Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200894
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:7723200894.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v právnej veci žalobcu: DOBREX s.r.o., so sídlom ul. Kpt. Nálepku 20, 071
01 Michalovce, IČO: 17 077 524 proti žalovanému: Mesto Michalovce, so sídlom Nám. osloboditeľov
1015/30, 071 01 Michalovce, IČO: 00 325 490, o obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 12C/48/2016, o zaplatenie 127.815,65 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Natunajšísúdboladňa06.03.2023doručenážaloba,ktorousažalobcadomáhapodľa§397Civilného
sporového poriadku povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

12C/48/2016.

2. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12C/48/2016
zo dňa 29.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/176/2019 zo dňa
12.2.2020 bola žaloba o zaplatenie 127.815,65 Eur s prísl. zamietnutá. Dňa 27.1.2023 bolo žalobcovi
doručené rozhodnutie toho istého senátu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. č. 11Co/98/2020 zo

dňa 21.9.2022 s jednou personálnou obmenou, ktorý v rovnakej veci medzi rovnakými sporovými
stranami, len v inom časovom období pri nezmenenom skutkovom stave, rozsudok Okresného súdu v
Michalovciach sp.zn. 5C/23/2018 zo dňa 18.9.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rovnakom
spore medzi tými istými účastníkmi len v inom časovom úseku rovnako rozhodol aj Najvyšší súd SR
sp.zn. 2Cdo 340/2020 zo dňa 27.10.2022 (dôkaz v spise, že v konaní 11Co/174/2019 bolo rozhodnuté
bez nariadenia pojednávania, bez preukázania žalovaným, že nie je pasívne legitimovaný a bolo upreté

právo žalobcovi na spravodlivé súdne konanie). Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené je daný
dôvod na obnovu konania v zmysle §397 ods. a CSP, pričom nové skutočnosti žalobca nemohol použiť
v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, kde očakávajú
sprístupnenie nových informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. týkajúcich sa vlastníckych vzťahov k ul.
A.. Žalobca preto navrhol, aby súd vydal rozhodnutie - „Obnova konania vedeného na Okresnom súde
v Michalovciach sp.zn. 12C/48/2016 sa povoľuje“.

3. Okresný súd Michalovce v konaní sp. zn. 12C/48/2016 rozsudkom zo dňa 29.10.2018, č.k.
12C/48/2016-242 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 85.295,27 Eur s bližšie určenými
úrokmi z omeškania (výrok I.), konanie o zaplatenie sumy 30.708,18 Eur a o zaplatenie bližšie určených
úrokov z omeškania zastavil (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol
o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 18% (výrok IV.). Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2020 vo výroku III. a dňa 23.11.2018 v bode II. v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/174/2019-298 zo dňa 12.02.2020 (výrok I. a IV.).4. Podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,

ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo
rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej
osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom

rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné
ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva
z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom
členskom štáte Európskej únie.

5. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

6. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

7. Podľa § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie.

8. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

9. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná

oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

10. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

11. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

12. Žalobu na obnovu konania zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné
voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti.

Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a
ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo
výnimočných prípadoch. Nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia. V praxi súdov
je žaloba na obnovu konania v porovnaní s ostatnými opravnými prostriedkami požívaná zriedkavo.
Jej osobitosť vyplýva zo samotnej povahy tohto opravného prostriedku, ktorý nevedie k preskúmaniu

predchádzajúceho napádaného rozhodnutia, ale k jeho odstráneniu a priebehu konania nového. Ide
teda len o akési ďalšie štádium predchádzajúceho konania a nie o začatie procesu nového. Návrhom
možno smerovať tak voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ako i rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ
je predmetom rozhodnutie odvolacieho súdu, možno žalobu podať buď len proti jeho rozhodnutiu, alebo
tiež proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené

taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť. Dôvody žaloby na obnovu konania musia
byť v návrhu uvedené presne, a ak ich má navrhovateľ niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky.
CSP reguluje žalobu na obnovu konania ad generalia a komplexne. V kontexte komunitárneho práva
i medzinárodných dohovorov a judikatúry ESĽP žaloba na obnovu konania nie je vnímaná ako bežne
prípustný opravný prostriedok, ale skôr ako špecifický prostriedok obrany.

13. Zákon stanovuje ako objektívnu podmienku prípustnosti návrhu na obnovu konania zachovanie
zákonných lehôt, ktoré CSP na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt a
to subjektívnej a objektívnej lehoty. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jejzačiatok plynie od času tzv. subjektívneho momentu, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o
dôvodeobnovy,alebokeďmoholdôvodobnovyuplatniť.Objektívnalehotanapodanienávrhunaobnovu
konania je trojročná, a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania podaný len v prípadoch
uvedenýchv§404CSP.Subjektívnalehotaplynievrámciobjektívnejlehoty.Zachovanielehôtjepovinný
preukázať účastník, ktorý obnovu konania navrhuje. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť, ani ich zmeškanie odpustiť (§ 122 CSP), zmeškanie
ktorejkoľvek z nich, má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania, ako

prejavu dominancie princípu právnej istoty sporových strán a nevyhnutne musí bez ďalšieho viesť k
postupu podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP (odmietnutiu žaloby na obnovu konania ako oneskorene
podanej).

14. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze obnovy konania rozhoduje súd, či obnovu
konania povolí alebo žalobu na obnovu konania zamietne. Podľa novej právnej úpravy je súd oprávnený

v taxatívne určených prípadoch, ešte predtým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu
na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. Nová právna úprava Civilného sporového
poriadku pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade,
že z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že je nedôvodná ( t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle
ustanovenia § 397 CSP).

15.Jednýmzpredpokladovprocesnejprípustnostižalobynaobnovukonania,naktorésazameriavasúd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto

mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal
žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy.

16. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý ma povahu výnimky zo zásadnej

nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a je jednou zo záruk právnej istoty. Vzhľadom na to je
jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť
v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou
z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných
rozhodnutí ak existuje niektorý z dôvodov taxatívne uvedených v § 397 CSP. Podmienkami prípustnosti

každého návrhu na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod
obnovy, o ktorý sa musí návrh opierať, lehoty počas ktorých musí byť návrh na obnovu podaný, osoba
spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu.

17. Žaloba na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku je prípustná, ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohla strana
oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní,akmôžuprivodiťpretútostranupriaznivejšierozhodnutievovecistým,žeotázkavinysavtomto
prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska (§ 397 písm. a/ CSP). Napriek tomu, že skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného

hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v
súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
účastníkomkonaniavočisúdu,pričomnejdeoprípadynevykonaniamožnéhodokazovaniasúdomotých
skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal

za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Obnova konania je tiež prípustná,
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. b/ CSP). Podľa tohto zákonného ustanovenia ide o
situáciu, keď strana v pôvodnom konaní označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním
navrhnuté dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Účelom obnovy

konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
a to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 2. 2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010, uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 23. 1. 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravyprípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu
týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné
prostriedky.

18. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 12C/48/2016, a to vo veci strán sporu, t.j. žalobca: DOBREX s.r.o., so sídlom
Michalovce, ul. Kpt. Nálepku 20, IČO: 17 077 524 proti žalovanému: Mesto Michalovce, so sídlom
Nám. osloboditeľov 1015/30, 071 01 Michalovce, IČO: 00 325 490, v konaní o zaplatenie 127.815,65

Eur s príslušenstvom. Okresný súd Michalovce v spore sp. zn. 12C/48/2016 rozhodol rozsudkom zo
dňa 29.10.2018, č.k. 12C/48/2016-242 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
85.295,27 Eur s bližšie určenými úrokmi z omeškania (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy
30.708,18 Eur a o zaplatenie bližšie určených úrokov z omeškania zastavil (výrok II.), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok III.) a napokon rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok
na ich náhradu v rozsahu 18% (výrok IV.). Skutkovým základom uplatneného nároku bolo v podstatnom

tvrdenie žalobcu, že B. C. D. je výlučným vlastníkom bližšie označených pozemkov, na ktorých je
situované cestné teleso, využívané verejnosťou ako miestna komunikácia na uliciach Továrenská a
Pekárenská v Michalovciach (ďalej tiež len „cesta“ alebo „komunikácia“). Žalobca argumentoval tým, že
užívaním uvedených pozemkov na zabezpečenie samosprávnych úloh a funkcií mesta v čase od 1.
januára 2012 do 16. júna 2015 (ďalej tiež len „rozhodné obdobie“), bez súhlasu vlastníka pozemkov,

bez existencie právneho dôvodu pozemky užívať a bez poskytnutia zodpovedajúceho protiplnenia, sa
žalovaný na úkor JUDr. Gabriela Dobranského bezdôvodne obohatil. Žalobca nadobudol pohľadávku
JUDr. Gabriela Dobranského v priebehu konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Obdobne
sa podľaargumentáciežalobcu,žalovanýnajehoúkorbezdôvodneobohatiltým,žepozemkyevidované
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX E. F. XXXX boli v rozhodnom období využívané vo výmere

presahujúcej veľkosť jeho (žalovaného) spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach. Z takto
uplatneného nároku vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 30.708,18 Eur a o zaplatenie
bližšie určených úrokov z omeškania. V späťvzatej časti súd prvej inštancie konanie zastavil s odkazom
na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k ostávajúcej časti predmetu konania prvostupňový súd
uviedol, že žalovaný nie je vlastníkom tohto cestného telesa, pričom po zániku subjektu, ktorý túto cestu

ako účelovú komunikáciu zhotovil (Východoslovenské zemplínske strojárne), pripadlo vlastnícke právo k
nej zrejme štátu. Súd prvej inštancie skutkovo tiež ustálil, že cestná komunikácia na pozemkoch slúži na
dopravu zamestnancov, tovaru, materiálu, ale i miestnej doprave; je teda využívaná na uspokojovanie
verejných záujmov žalovaného. Vo vzťahu k spornej výške náhradovej povinnosti prvostupňový súd
vyšiel z objektivizovanej výmery pozemkov (vo vzťahu k pozemkom evidovaným v kat. nehn. na LV č.

XXXX E. F. XXXX v rozsahu 1/2) a z obvyklej ceny nájmu, ktorú po korekcii koeficientu všeobecnej
situácie pri výpočte koeficientu polohovej diferenciácie a koeficientu obchodnej a priemyselnej polohy,
použitých v znaleckom posudku G. H. I., ustálil na hodnotu 2,83 € za 1 m2 ročne. Proti rozsudku podali
obe sporové strany odvolanie.

19. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 12. februára 2020, č.k.
11Co/174/2019-298 prvostupňový rozsudok potvrdil v napadnutom zamietavom výroku, zmenil ho
v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 85.295,27 Eur s bližšie
určenými úrokmi zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok odvolacieho súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený

dňa 05.05.2020 a žalovanému dňa 04.05.2020, viď čl. 311 spisu. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 05.05.2020.

20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie dňa 21.05.2020 podľa §420 písm. f/ a
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP, v ktorom žiadal, aby dovolací súd napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP poukázal na (i)
nedostatok dôvodov a arbitrárnosť odvolacieho rozsudku, keď tento nerešpektoval stav právnej istoty -
prejudiciálnu záväznosť právoplatných súdnych rozhodnutí (minimálne 4 rozhodnutí prvostupňového a
odvolacieho súdu týkajúcich sa tých istých účastníkov konania a na rovnakom skutkovom základe, ako
aj rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/52/2009 a ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018).

Nesúhlasila s rozhodnutím dovolacieho súdu sp. zn. 8Cdo/186/2018, na ktoré poukázal odvolací súd,
„ktoré nebolo... publikované a týka sa ešte stále živého sporu“, (ii) skutočnosť, že odvolací súd nezaujal
žiadne stanovisko k podaniu žalobcu, ktorou reagoval na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP
(použitie zákona č. 135/1961 Zb.) a (iii) skutočnosť, že odvolací súd dospel k odlišnému skutkovémuzáveru, než prvostupňový súd bez toho, aby zopakoval dokazovanie. V súvislosti s dovolaním podľa §
421 ods. 1 písm. a/ CSP poukázal na nesprávne právne posúdenie veci otázky res iudicata. V tomto
ohľade poukázala na dovolacie rozhodnutie 5Obdo/44/2011. Ďalej uviedol, že „taktiež nie je zrejmé,

prečoprinajmenšomodvolacísúdnerozhodolovydaníbezdôvodnéhoobohateniazaužívaniepozemku,
parciel č. 7663/2, 7696/3 a 7696/4, ktoré sa nachádzajú pod ul. Pekárenskou, ktorá je bezpochyby vo
vlastníctve žalovaného.“ Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd
dovolanie zamietol a na náhradu trov zaviazal žalobcu. Poukázal na správne právne závery odvolacieho
súdu.

21. Spis bol následne postúpený na Najvyšší súd SR, ktorý dovolanie odmietol, a to uznesením zo
dňa 30.06.2022, č.k. 7Cdo/93/2021-371. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 05.01.2023 na adresu Kováčska 23, Košice. Zo spisu vyplýva, že predmetné uznesenie
bolo doručené aj žalobcovi dňa 11.07.2022 (viď doručenka v spise sp. zn. 12C/48/2016, čl. 379 spisu).
Z oznámenia zo dňa 23.12.2022, čl. 387 spisu vyplýva, že spoločnosť DOBREX s.r.o. odvolala ako

splnomocniteľ plnomocenstvo splnomocnencovi JUDr. Jánovi Husárovi k 15.12.2022 v spore proti
žalovanému Mesto Michalovce vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/48/2016.

22. Keďže je obnova konania mimoriadnym opravným prostriedkom, musia byť na jej uplatnenie dané
osobitné právne dôvody. Tieto dôvody sú v ustanovení § 397 CSP taxatívne vymenované, teda ide o

uzavretý výpočet dôvodov. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd
skúma, či je obnova konania prípustná a žalobu v tejto fáze buď odmietne, povolí ju alebo zamietne.
Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Súd uvádza, že v prvej fáze sa môžu
riešiť iba právne otázky týkajúce sa prípustnosti návrhu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania v
zmysle § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia

alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohla strana oprávnená na
podanie žaloby na obnovu konania v zmyslu bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre túto stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci s tým, že otázka viny sa v tomto prípade
posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní

alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania
voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach,
rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce,
a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R19/1975).

23. Je to mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštanciealeboodvolaciehosúdu.Jeňouprelomenýprincípzáväznostianezmeniteľnostiprávoplatného
rozhodnutia ako jednej zo záruk právnej istoty, a preto ju zákon umožňuje len v mimoriadnych prípadoch
z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 397 CSP. Je to mimoriadny opravný
prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej

nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa
nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní vecí alebo nesprávnosti
procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom
na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228

ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 15/2000).

24. Žaloba na obnovu konania ako mimoriadny opravný prostriedok musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa ust. § 127 CSP obligatórne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ust. § 406 CSP,

ktorými sú označenie rozhodnutia proti ktorému smeruje (rozsudok, alebo uznesenie súdu, pričom
žaloba na obnovu konania je prípustná len proti právoplatnému rozhodnutiu súdu), v akom rozsahu sa
napáda [nie je totižto vylúčené, že žaloba na obnovu konania bude podaná len vo vzťahu k určitému
výroku napadnutého rozhodnutia, pričom súd je viazaný žalobným návrhom s výnimkou prípadov, keď
rozsahom prieskumnej právomoci nie je viazaný ani odvolací súd (§ 379 CSP)], dôvody obnovy konania

(malo by ísť o niektorý z dôvodov taxatívne stanovených v ust. § 397 CSP), skutočnosti, ktoré svedčia
o tom, že žaloba je podaná včas (t. j. v lehote podľa ust. § 403 a § 404 CSP), dôkazy, ktorými sa
má dôvodnosť žaloby preukázať (predovšetkým dôkazy na preukázanie toho, že rozhodnutie vydané
v obnovenom konaní bude pre stranu sporu potenciálne priaznivejšie), ako aj to, čoho sa domáha ten,kto obnovu konania navrhuje (žalobný petit obsahujúc v zásade dva petity, pričom prvý petit by mal
znieť na vydanie rozsudku, ktorým sa povoľuje obnova konania a druhý by mal obsahovať návrh výroku
rozhodnutia súdu v obnovenom konaní, ktorý by mal byť zásadne priaznivejší pre navrhovateľa obnovy

konania). Bez uvedenia všetkých uvedených náležitostí nemožno v konaní o povolení obnovy konania
pokračovať, keďže súd nemá možnosť posúdiť či už dôvodnosť žaloby o obnovu konania, resp. jej
včasné podanie, ako aj oprávnenosť toho, kto sa obnovy konania domáha, podať takúto žalobu.

25. Z citovaného zákonného ustanovenia §397 CSP vyplýva, že musia existovať skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na
podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom
ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia
rozsudku. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda ísť aj o
také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda žalobou

na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom
konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca
nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto záveru.

26. Ide o dôkazy, ktoré tu existovali už v pôvodnom konaní, ale z objektívnych dôvodov sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide teda o
situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila
dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní
možno vykonať (napr. nemožnosť vykonať výsluch svedka pre jeho zdravotný stav, strata alebo zničenie

listiny a pod.). Ak sa po právoplatnom skončení konania ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz
už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na
obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm.
b/ CSP.

27. Z vyššie uvedeného je aj zrejmé, že ide o skutočnosti, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na
obnovu konania mohla použiť v pôvodnom konaní a dôkazy o nich, ak nimi daná osoba disponovala v
pôvodnom konaní, avšak z určitého dôvodu ich neuplatnila, nemôžu byť dôvodom pre obnovu konania
so zreteľom na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia v spojení s ust. § 354 CSP, v zmysle ktorého na konanie o odvolaní sa primerane použijú

všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

28. K podanému žalobnému návrhu žalobcu o obnovu konania sa vyjadril aj žalovaný, ktorý vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 23.05.2023 uviedol, že v zmysle § 403 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch

mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť.“ Citované ustanovenie stanovuje 3 mesačnú subjektívnu lehotu na
uplatnenie žaloby na obnovu konania. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie 11Co/98/2020 zo dňa
21.09.2022 mu bolo doručené dňa 27.01.2023. Podľa šetrení žalovaného predmetné rozhodnutie bolo
žalovanému doručené dňa 29.11.2022. Žalovaný vytvára predpoklad, že rozhodnutia sa účastníkom

konania expedujú v rovnaký deň a teda je vysoko pravdepodobné, že žalobcom uvádzaný dátum je
nesprávny. Žalovaný zdôrazňuje, že zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana,
ktorá obnovu konania navrhuje, k čomu zo strany žalovaného nedošlo, čo ma za následok nedodržanie
zákonom stanovených lehôt. V zmysle § 397 písm. a) CSP „Proti právoplatnému rozsudku je prípustná
žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu

pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.“

29. Žalovaný zároveň uviedol, že na základe citovaného ustanovenia a jeho gramatického výkladu,
obnova konania je prípustná okrem iného v prípade, že „dôkazy týkajúce sa strán a predmetu

pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní.“ Podľa výkladu citovaného ustanovenia, aby bola obnova konania prípustná,
musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, do vyhlásenia
samotného rozsudku, čo predmetný návrh žalobcu nespĺňa (bližšie Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Cdo18/2010). Žalobca v samotnom návrhu ďalej skonštatoval, že nové dôkazy mu môžu privodiť priaznivejší
výsledok bez ďalšej špecifikácie. S názorom žalobcu žalovaný dôrazne nesúhlasí a poukazuje na
konania 20C/267/2013 a 16C/38/2017 prebiehajúce na Okresnom súde Michalovce v rovnakej veci.

V uvádzaných konaniach bol žalobca úspešný a NS SR v dovolacom konaní rozhodnutia v prospech
žalovaného zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalovaný navrhol žalobu na povolenie obnovy konania
v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) CSP odmietnúť, pretože bola podaná oneskorene. Zároveň uviedol, že
v prípade, že z dôkazov sa potvrdí včasnosť podania žaloby, žalovaný navrhuje súdu žalobu na obnovu
konania zamietnuť v zmysle § 414 CSP z dôvodu, že dôkazy o ktoré žalobca opiera oprávnenosť žaloby

neexistovali v čase rozhodovania a obnova konania neprinesie pre žalobcu priaznivejší výsledok.

30. Žalobca následne v podaní zo dňa 12.06.2023 uviedol, že dňa 16.03.2023 im boli doručené nové
písomné doklady, ktoré by po 34 dokoch mali byť dôkazmi, že bolo prevedené vlastníctvo k cestnému
telesu ul. A., H. na žalovaného. Toto zistenie žalovaného vraj nastalo po šetrení na OÚ odbor katastra
nehnuteľnosti Michalovce dňa 02.03.2023. Ďalej žalobca uviedol, že z uvedenej novej skutočnosti, ktorá

je absolútne neplatným právnym úkonom, vyplýva že žalovaný nadobudol vlastníctvo k cestnému telesu
splnením podmienok jeho vydržania v období od 01.05.1991 do 30.04.2001, čiže od 01.05.2001 je jeho
vlastníkom. Poukázal pritom na spis tunajšieho súdu sp. zn. 5C/23/2018. Zároveň uviedol, že o tieto
nové závažné skutočnosti rozširuje podanú žalobu o ďalší dôvod na obnovu konania, ktorým je priznanie
mesta Michalovce, že na súdoch všetkých zatajovala viac ako 15 rokov existenciu teraz zverejnených

dokumentov, ktoré sú síce v rozpore s vyhl. 119/88 Zb. a §3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., ktorým štát
preniesol výkon štátnej správy pri miestnych a účelových komunikáciách na príslušné obce. Vlastníkom
účelovej komunikácie môže byť štát, obec, štátna a súkromná spoločnosť, aj fyzická osoba, ktoré sú
zodpovedné za ich správu a údržbu. Zároveň navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žaloby na obnovu
konania o nový dôvod a petit žaloby ostáva nezmenený.

31. Žalobca podal žalobu na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
12C/48/2016. Ako dôvod obnovy konania uviedol, že mu dňa 27.1.2023 bolo doručené rozhodnutie
toho istého senátu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. č. 11Co/98/2020 zo dňa 21.9.2022 s jednou
personálnou obmenou, ktorý v rovnakej veci medzi rovnakými sporovými stranami, len v inom

časovom období pri nezmenenom skutkovom stave, rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp.zn.
5C/23/2018 zo dňa 18.9.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V rovnakom spore medzi tými istými
účastníkmi len v inom časovom úseku rovnako rozhodol aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 2Cdo
340/2020 zo dňa 27.10.2022. Žalobca vzhľadom na posudzované okolnosti a vyvodené právne závery
Krajského súdu v Košiciach a Najvyššie súdu SR, ktoré vec posudzovali vidí pre jeho osobu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, priaznivejší dôvod pre rozhodnutie vo veci 12C/48/2016, v ktorej bola jeho žaloba
zamietnutá.

32. V danom prípade súd po posúdení dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že žaloba je
zjavne nedôvodná. V zmysle § 397 písm. a) CSP dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia

rozhodnutí, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. Môže ísť o dve skupiny rozhodnutí.
Jednaksútorozhodnutia,ktoréstranabezsvojejvinynemohlapoužiťvpôvodnomkonaní,napriektomu,
že reálne existovali a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí
veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej (predbežnej) otázke, ktorú súd v
pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať,

a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí,
túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a)
CSP. Rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca
poukazuje však nie sú takýmto rozhodnutím v zmysle § 397 písm. a) CSP. Nejde teda o rozhodnutie,
ktoré by sa týkalo strán sporu a predmetu konania, tak ako si to vyžaduje § 397 písm. a) CSP. Tým nie

je splnená podmienka prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

33. Ďalšou podmienkou prípustnosti žaloby o obnovu konania je, že takého rozhodnutie je spôsobilé
privodiť pre stanu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po oboznámení sa s dôvodmi
uvedenými v rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 12C/48/2016-242 zo dňa 29.10.2018 a v

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/174/2019-298 zo dňa 12.02.2020 dospel súd k záveru,
že predmetné rozhodnutia nemôžu sami o sebe priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V
danom prípade súd dospel k záveru, že podanie žalobcu označené ako „žaloba na obnovu konania“
datovaná dňa 06.03.2023, ani po jej doplnení podaním žalobcu zo dňa 12.06.2023 neobsahuje úplné,určité a zrozumiteľné uvedenie všetkých obligatórnych náležitosti žaloby na obnovu konania podľa ust.
§ 406 CSP. Z predmetného podania žalobcu nie je zrejmé, proti akému konkrétnemu rozhodnutiu súdu
smeruje žaloba žalobcu o obnovu konania a v spojení s týmto tak nie je vôbec zrejmé, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda. Dôvody žaloby o obnovu konania vymedzené žalobcom sú nezrozumiteľné
a zmätočné. Rovnako v podaní žalobcu označenom ako návrh na obnovu konania úplne absentuje
uvedenie skutočností, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas a označenie dôkazov, ktorými sa
má dôvodnosť žaloby preukázať.

34. Ďalšou objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných
lehôt,ktoréCivilnýsporovýporiadokprepodaniežalobynaobnovukonaniapredpisuje.Ideokombináciu
dvoch druhov lehôt: a) subjektívnej, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom,
keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť
o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť, b) objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.

Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší
moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti
napádaného rozhodnutia (s taxatívne stanovenými výnimkami v § 404 CSP). Zachovanie lehoty na
obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Zmeškanie zákonných
lehôt predpísaných Civilným sporovým poriadkom na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno

odpustiť (§ 405 CSP).

35. Z obsahu žaloby na obnovu konania a podania žalobcu zo dňa 12.06.2023 vyplýva, že žalobca
odôvodnilzachovanielehoty,vrámciktorejjemožnéžalobunaobnovukonaniapodaťlenkonštatovaním
„...že dňa 27.01.2023 mu bolo doručené rozhodnutie toho istého senátu...“. Čo sa týka zachovania

subjektívnej 3-mesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od času, kedy sa ten, kto obnovu konania navrhuje,
dozvedel o jej dôvodoch, resp. keď mohol dôvod obnovy uplatniť, tu spočívalo dôkazné bremeno na
samotnom žalobcovi, ktorého povinnosťou bolo nielen tvrdiť, ale i preukázať jej zachovanie ku dňu
podania žaloby na povolenie obnovy konania. Začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty je totiž
daný subjektívnym momentom prvej vedomosti o dôvode obnovy konania. Žalobca však výslovne

neuviedol žiadne skutočnosti vo vzťahu k jeho prvej vedomosti o dôvode obnovy konania. Subjekt
uplatňujúci nový dôkaz musí jednoznačne preukázať, kedy sa o tomto dôkaze dozvedel. Svedčia o
tom i náležitosti žaloby na obnovu konania (§ 406 CSP) medzi ktorými sú i tvrdenia o skutočnostiach
preukazujúcich včasnosť podania žaloby. Inak, pri akceptovaní názoru odvolateľa, by bola zákonná
lehota obsolentná/formálna a fakticky neaplikovateľná, t.j. strany sporu by túto zákonnú podmienku

jednoducho obišli akýmkoľvek nepreukázaným tvrdením o okamihu získania relevantnej vedomosti,
čo zároveň nekorešponduje charakteru obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.
Aplikovanej norme zodpovedá výklad v zmysle ktorého žalobca, t.j. ten, čo tvrdí včasnosť žaloby
na obnovu konania, musí túto včasnosť aj preukázať (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
10Co/88/2017 zo dňa 30.03.2017). Zo žaloby nie je možné zistiť takúto skutočnosť, pričom uvedené

nedostatky vo svojej podstate zakladajú potrebu aplikácie podľa § 413 ods. 1 písmeno d) CSP.

36. Súd dospel k záveru, že podanie žalobcu, označené ako návrh na obnovu konania datované dňa
06.03.2023, ani po jeho doplnení podaním žalobcu zo dňa 12.06.2023 neobsahuje úplné, určité a
zrozumiteľné uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí žaloby na obnovu konania podľa ust. § 406

CSP. Úpravu práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, akú navrhuje žalobca, považuje súd za
neurčitú a nezrozumiteľnú. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd
nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Uvedené požiadavky
nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a
aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I.ÚS 233/97).

37. Účelom obnovy konania nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia
a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. To znamená, že iný senát toho istého súdu prvej
inštancie nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať zákonnosť a vady konania vedeného v inom
senáte. Pri obnove konania sa rozhoduje, či nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, môžu odôvodniť iné rozhodnutie, než aké bolo urobené
v pôvodnom konaní. Žalobca v podstate svojej žaloby na obnovu konania poukazuje podľa názoru
súdu len na vecnú nesprávnosť rozsudku a nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Ak bytakéto dôvody mohli zakladať dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, tak tým by takmer každé
rozhodnutie súdu bolo napadnuteľné žalobou na obnovu konania.

38. Podľa názoru súdu dôvodom žaloby na obnovu konania je žalobcova subjektívna nespokojnosť
s rozhodnutím v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 12C/48/2016 (v ktorom už rozhodoval
aj Krajský súd v Košiciach, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky). Medzi princíp legitímneho
očakávania, ani princíp právnej istoty rozhodne nepatrí rozhodovanie podľa vôle, dojmov a názorov
účastníkov, preto si žalobca musí uvedomiť, že ani prípadná diskrepancia jeho názoru s právnou realitou

nemôže v žiadnom prípade slúžiť ako nástroj na podanie žaloby na obnovu konania. S poukazom na
uvedené súd zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie žaloby (okrem dôvodu podľa § 413 ods. 1 písmeno d
CSP) a to podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP, teda zjavnú nedôvodnosť žaloby, ktorej cieľom nie je obnova
konania, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorú ingerenciu má však len odvolací, ako aj dovolací
súd. Súd záverom poznamenáva, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo
znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov

a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na
obnovu konania. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená
(meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami prípustnosti, ktoré sú uvedené
v ustanoveniach § 397 až § 399 CSP.

39. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti a dôkazy
nemožno subsumovať pod žiaden z vyššie uvedených dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania
v zmysle § 397 CSP, a vzhľadom k tomu žalobu na obnovu konania v zmysle §413 ods. 1 písm. e) CSP
odmietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu žalobcu
na obnovu konania odmietol, žalovaný bol teda v konaní plne úspešný. Žalovanému však súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v dvoch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods.1 CSP)