Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 28C/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218269
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823218269.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, zast.: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., IČO: 52 826 791, advokátska kancelária so sídlom
Banská Bystrica, Horná 13, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Trenčín,
so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, o určenie, že žalobkyňa je spolužijúcou osobou poručiteľky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, je spolužijúcou osobou poručiteľky
F. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, zomrelej dňa 25.11.2022.

II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2023 domáha, aby súd určil, že je

spolužijúcou osobou poručiteľky menom F. C. (ďalej len ako „poručiteľka“), ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX, a to v zmysle uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6D/254/2022,
Dnot/174/2022 zo dňa 10.05.2023, ktorým bola žalobkyňa odkázaná na podanie žaloby v predmetnej
veci v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia.

2. Žalobu zdôvodnila tým, že žalobkyňa bola sesternicou a jedinou príbuznou poručiteľky. Až do smrti
poručiteľky s ňou mala blízky vzťah. Vzhľadom na zdravotné problémy poručiteľky jej žalobkyňa spolu

so svojou rodinou pomáhala. Keď sa zdravotný stav poručiteľky zhoršil, žalobkyňa ju navštevovala
na dennej báze, zaobstarávala suroviny a varila jej, kupovala hygienické potreby, starala sa o chod
domácnosti, prala bielizeň a dbala na to, aby mala čisté prádlo, kúpala ju, upratovala a spolu
s rodinou u nej dokonca pravidelne prespávala. Sprevádzala ju na lekárske prehliadky, zabezpečovala
a financovala jej potrebné lieky a zdravotnú starostlivosť. Žalobkyňa sa spolu s rodinou starala aj
o opravy rodinného domu poručiteľky. Žalobkyňa s poručiteľkou spoločne hospodárili, žalobkyňa bola
disponentom bankového účtu poručiteľky. Keďže sa zdravotný stav poručiteľky zhoršil, žalobkyňa

požiadala o umiestnenie poručiteľky v zariadení sociálnych služieb, ktoré následne sama zariadila. Aj
po umiestnení v zariadení sociálnych služieb žalobkyňa o poručiteľku prejavovala záujem, pravidelne
ju navštevovala, starala sa jej o domácnosť, preberala za ňu poštové zásielky a uhrádzala výdavky
spojené s pobytom v zariadení sociálnych služieb. Pobyt v zariadení financovala žalobkyňa aj so svojich
finančných prostriedkov. Napriek podmienke nepretržitého spolužitia aspoň jedného roka pred smrťou
poručiteľa, poukazuje na rozhodnutie R 86/1952 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.
11C/89/2011 zo dňa 10.12.2012.

2. Súd žalobu doručil žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby označila dôkazy, ktoré
chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná
vyjadrenie k žalobe súdu doručila dňa 22.08.2023. Uviedla v ňom, že so žalobou nesúhlasí a toz dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky podľa ustanovenia § 474 ods. 1, respektíve 475 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa a poručiteľka nikdy nemali spoločné bývanie a súčasne žalobkyňa
s poručiteľkou nikdy netvorili trvalé spotrebné spoločenstvo. Je toho názoru, že aj napriek pomoci, ktorú

poskytovala žalobkyňa poručiteľke, mala žalobkyňa svoju domácnosť so svojou rodinou a poručiteľka
svoju domácnosť. To, že žalobkyňa tvorila domácnosť so svojou vlastnou rodinou a s tou aj hospodárila
vylučuje možnosť vytvorenia ďalšej spoločnej domácnosti s poručiteľkou.

3. Dňa 31.10.2023 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie

k vyjadreniu žalovanej, pričom zotrvala na doterajších vyjadreniach a poukázala na rozsudok Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3C/6/2019 zo dňa 10.05.2022. Dňa 07.06.2024 poukázala aj na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/81/2022.

4. Dňa 23.01.2024 doručila žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu
žalobkyne, pričom zotrvala na doterajších vyjadreniach a poukázala na rozsudok Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. 4C/231/2015 zo dňa 13.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/12/2016 zo dňa 31.01.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
116/2017 zo dňa 26.04.2018.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou: príjmové doklady na čísle listu

(ďalej len ako „č.l.“) 9; potvrdenia na č.l. 11 až 13; karta z účtu na č.l. 14; dotaz na MPSVaR SR na
č.l. 15; žiadosť o prednostné umiestnenie na č.l. 16; dotaz na Trenčiansky samosprávny kraj na č.l. 17;
odpoveď Trenčianskeho samosprávneho kraja na č.l. 18; potvrdenie o zrealizovaní transakcie na č.l. 19;
SEPA príkaz na úhradu na č.l. 20; správa z poisťovne Allianz na č.l. 21; mandát na inkaso v SEPA na č.l.
23; poistenie majetku a zodpovednosti za škodu na č.l. 25; predpis úhrady poistného na č.l. 27; doklady

o platbách na č.l. 29 až 37; rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja o odkázanosti na sociálnu
službu na č.l. 38; posudok o odkázanosti na sociálnu službu na č.l. 39; fotokópia z google maps na č.l.
90 a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa býva 150 metrov od domu poručiteľky, ako vyplýva z fotokópie mapy z google

maps. Do umiestnenia poručiteľky do zariadenia sociálnych služieb (24.04.2017) sa žalobkyňa
o poručiteľku osobne starala, vykonávala nákupy, upratovala, navštevovala s ňou lekára, vybavovala
jej korešpondenčné a finančné záležitosti. Osobne žalobkyňa vybavovala umiestnenie poručiteľky do
domova sociálnych služieb. Po umiestnení poručiteľky do zariadenia sociálnych služieb sa naďalej
starala o jej dom, uhrádzala energie a daň z nehnuteľnosti. V období od 13.09.2021 do 31.10.2022

žalobkyňa posielala poručiteľke od 30 do 50 € na vreckové alebo lieky.

7. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať o určení či právo je alebo nie je ak na tom naliehavý právny záujem.

8. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli
odkázaní výživou na poručiteľa.

9. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej
skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

10. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka, domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.13. Vzhľadom na charakter podanej žaloby sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Ak má byť žaloba o určenie, či tu
právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé,

účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry, žaloba ktorou sa žalobca domáha určenia či tu
právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy žalobca
môže žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP (R 17/1972, R53/1973). Vychádzajúc
z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení

žalobkyňavkonanípreukázala.Vtejtosúvislostijenutnéuviesť,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčeníje
daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia
jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny
charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

Z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007 vyplýva, že „určovací návrh podľa §
80 písm. c) OSP (§ 137 písm. c/ CSP), podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva

navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa
teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu
musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu

a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a

prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).“

14. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov naliehavý právny
záujem je daný vtedy, ak by sa rozhodnutím súdu o určovacej žalobe odstránila spornosť (neistota)
v právnych vzťahoch medzi stranami sporu. To znamená, že rozhodnutie súdu by malo mať za následok
konečné usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami sporu ohľadom predmetu žaloby. Medzi
stranami sporu je sporné, či žalobkyňa tvorila s poručiteľkou spoločnú domácnosť a či bola spolužijúcou

osobou poručiteľky. Rozhodnutím v predmetnom spore bude definitívne vyriešená otázka existencie
dedičského práva na strane žalobkyne. Preto žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na podaní
žaloby.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa sa o poručiteľku dlhodobo osobne starala

(upratovala, varila, navštevovala lekára), vybavovala za ňu finančné záležitosti a zo svojich finančných
prostriedkov hradila niektoré veci a po umiestnení poručiteľky v domove sociálnych služieb ju pravidelne
navštevovala, starala sa jej o dom a zabezpečovala finančné záležitosti. Sporným však bolo splnenie
podmienok podľa ustanovenia § 474 ods. 1, respektíve § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda
či žalobkyňa s poručiteľkou žili v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou

poručiteľky a zároveň či tvorili spoločnú domácnosť.

16. V druhej, respektíve tretej dedičskej skupine dedí po poručiteľovi podľa ustanovenia § 474 ods.
1, respektíve § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu
jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú

domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa osoba
stala dedičom je potrebné splniť dve podmienky a to žiť s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej
po dobu jedného roka pred jeho smrťou a starostlivosť o domácnosť/odkázanosť s výživou na poručiteľa.17. Súd sa najprv zaoberal otázkou existencie spoločnej domácnosti. Spoločná domácnosť je
v ustanovení § 115 Občianskeho zákonníka definovaná ako spolužitie dvoch alebo viacerých fyzických
osôb, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Judikatúra súdov pripúšťa,

že spoločnú domácnosť môžu tvoriť aj osoby, ktoré nebývajú v tom istom obydlí (rozhodnutie R
12/1968: pri spoločnej domácnosti netreba trvať na spoločnom bývaní, keď napríklad poručiteľ pre
svoj zdravotný stav alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s osobami, s ktorými inak
trvalo žil spolu a ktoré sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť.). V danom prípade nie je
potrebné trvať na spoločnom bývaní, pretože žalobkyňa s poručiteľkou mali každá svoje bývanie, ktoré

sú od seba vzdialené 150 metrov (vyplýva z fotokópie mapy z google maps). S poukazom na blízkosť
v ktorej žili je podľa názoru súdu možné, aby tvorili spoločnú domácnosť. Zároveň od nich nemožno
spravodlivo žiadať, aby jedna z nich svoje bývanie opustila iba za účelom „spoločného bývania“ aby
formalisticky naplnili podmienku pre vytvorenie spoločnej domácnosti. Z tvrdení žalobkyne navyše
vyplýva, že sa s poručiteľkou pravidelne navštevovali a žalobkyňa u poručiteľky prespávala. Následne
po umiestnení poručiteľky do zariadenia sociálnych služieb nastala objektívna prekážka spoločného

spolužitia. Základnými znakmi domácnosti sú tak spotrebné spoločenstvo a trvalá povaha (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Československej republiky R 15/1980). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa s poručiteľkou spoločne hospodárili, keď potreby domácnosti (nielen samotnej poručiteľky)
ale aj úhrady nákladov za rodinný dom (energie, daň z nehnuteľnosti) boli hradené nielen z účtu
poručiteľky, ku ktorému mala dispozíciu aj žalobkyňa ale aj z finančných prostriedkov žalobkyne.

Žalobkyňa s poručiteľkou boli sesternice, pričom mali blízky vzťah. O tom svedčí miera starostlivosti zo
strany žalobkyne, ktorá vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky vykonávala všetky domáce
práce okolo domácnosti a zároveň ju sprevádzala aj na návštevy lekárov. Po zhoršení zdravotného
stavu žalobkyňa vybavila poručiteľke umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb a aj v tomto zariadení
ju pravidelne navštevovala (vyplýva z potvrdenia obce Pochabany, potvrdenia susedy G. F., nar.

XX.XX.XXXX a potvrdenia Centra sociálnych služieb – Bánovce nad Bebravou). Z uvedeného vyplýva,
že medzi žalobkyňou a poručiteľkou bol blízky citový vzťah, zároveň tvorili spotrebné spoločenstvo, keď
sa spoločnými finančnými prostriedkami spolupodieľali na chode domácnosti, či už zabezpečení svojich
osobných potrieb alebo úhrad nákladov domu poručiteľky. Tieto skutočnosti ani samotná žalovaná
nesporovala. Pokiaľ ide o trvalosť spolužitia, túto má súd takisto za preukázanú. Trvalosť je daná vtedy,

keď tu sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen
na prechodnú dobu. Žalobkyňa preukázala úmysel zotrvať v tomto vzťahu tým, že aj po umiestnení
poručiteľky do zariadenia sociálnych služieb sa naďalej starala nielen o samotnú poručiteľku ale aj o dom
poručiteľky v ktorom bola domácnosť vykonávaná. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru,
že žalobkyňa spolu s poručiteľkou tvorili domácnosť podľa ustanovenia § 115 Občianskeho zákonníka,

pričom bola splnená aj podmienka starostlivosti o domácnosť (žalobkyňa sa starala o domácnosť).

18. Súd sa následne zaoberal podmienkou spolužitia v spoločnej domácnosti po dobu najmenej jedného
roka. Je zrejmé, že táto podmienka je splnená, keďže ako je uvedené vyššie, spoločná domácnosť
trvala ešte pred umiestnením poručiteľky do zariadenia sociálnych služieb v roku 2017, pričom

poručiteľka zomrela v roku 2022. Iba obdobie, kedy poručiteľka bola umiestnená v domove sociálnych
služieb je dlhšie ako predpokladaná zákonom určená jednoročná doba pred smrťou poručiteľa.
Tu opätovne súd poukazuje na objektívnu skutočnosť potreby umiestnenia poručiteľky zariadenia
sociálnychslužieb(vyplývazrozhodnutiaTrenčianskehosamosprávnehokrajač.sp.TSK/2015/06962-7
zo dňa 20.10.2015 na č.l. 38 spisu), pričom v takomto prípade nedochádza k prerušeniu alebo zrušeniu

spoločnej domácnosti.

19. Keďže súd mal preukázanú skutočnosť, že žalobkyňa s poručiteľkou tvorili spoločnú domácnosť po
dobu dlhšie ako jedného roka pred smrťou poručiteľky a žalobkyňa sa starala o spoločnú domácnosť,
čím boli splnené podmienky podľa ustanovení § 474 ods. 1 a § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

súd rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto rozhodnutia a určil, že žalobkyňa je spolužijúcou osobou
poručiteľky.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal náhradu
trov konania vo výške 100%, keďže žalobkyňa mala v spore úplný úspech, vzhľadom na vyhovenie

žalobe v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.