Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119220957
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8119220957.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/70/2019

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:MestoPrešov,sosídlom
Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom
Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541 proti žalovanému: ZYGI s.r.o., so sídlom Holubyho 12, 040
01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 53 054 962, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JURIKA
& KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, v spore o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

7C/70/2019

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

7C/70/2019

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2019 žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom podzemných
skladových priestorov zakreslených v Geometrickom pláne v budove súpisné číslo 11749, druh stavby:
garáž, zapísanej na LV číslo XXX, katastrálne územie A., postavených na pozemku KN číslo XXX/
X. Žalobu odôvodnil tým, že na Liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie A. je vo vlastníctve
žalovaného zapísaná garáž so súpisným číslom 11749, ležiaca na parcele registra KNC číslo XXX/
X o výmere 282 m2, ktorá je evidovaná Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom na LV

číslo XXX. Stavba zapísaná v katastri nehnuteľnosti je zapísaná ako garáž, avšak v skutočnosti sa
jedná o dvojpodlažnú stavbu, kde prvé podzemné podlažie, skladové priestory sú prístupné iba z
ulice Slovenskej a sú užívané ako sklad žalobcom a druhé podlažie stavby je prístupné iba z ulice
Konštantínovej a je užívané ako garáž žalovanou spoločnosťou. Stavba označená ako garáž so
súpisným číslom XXXXX pozostáva teda z dvoch podlaží. Vlastníkom nebytových priestorov, ktoré
sa nachádzajú na prvom podlaží stavby, je žalobca. Tieto nebytové priestory však nie sú zapísané
v prospech žalobcu v katastri nehnuteľnosti. Žalobca v snahe o zápis týchto nebytových priestorov,

ktoré boli súčasťou pôvodnej stavby areálu Župného domu, ktorého vlastníkom je žalobca a ktoré
aj žalobca užíva, požiadal Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor o podanie správy. Zo správy B.
C. A., katastrálneho odboru vyplýva, že sa jedná o stavby umiestnené na bývalých pozemkoch XXX
D. XXX, ktoré boli v minulosti vedené ako úradná budova. V roku 1932 podľa zápisov z PKV XXXXbol ich výlučným vlastníkom Československý štát - politická správa. V roku 1956 došlo k rozčleneniu
správcovstva, pričom správcom pozemku XXX a stavieb na ňom umiestnených, sa stal Okresný
národný výbor v Prešove, správcom pozemku XXX a stavieb na ňom umiestnených sa stal Oblastný

ústav geodézie a kartografie v Prešove. Po roku 1989 došlo k zmene vlastníckych vzťahov, ako aj k
prečíslovaniu pozemkov, pričom stav je taký, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti v pôvodnej parcele
XXX a žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v pôvodnej parcele XXX. Žalobca poukázal na Uznesenie
Ľudového súdu zo dňa 03.05.959, ktorým bol povolený zápis vo vložke PK číslo XXXX na nehnuteľnosti
parcely XXX D. XXX na základe administratívnej dohody o prevode správy národného majetku, v ktorej

sapodzemnégarážeONVuvádzajú,žeostávajúnasvojomdoterajšommieste.Stavebno-technickybola
nadpodzemnýmiskladovacímipriestormipostavenástavbagaráže,ktorejvlastníctvožalobcanepopiera
včastidruhéhonadzemnéhopodlažia.Žalobcavšakpopieravlastníckeprávožalovanéhokpodzemným
skladovým priestorom. Historicky nikdy právni predchodcovia žalovaného nehnuteľnosť, a to podzemné
skladové priestory neužívali. Historicky Župný dom slúžil ako radnica a do roku 1956 bol vo vlastníctve
žalobcu. Po roku 1956 bola administratívne prevedená na Textil Prešov s účinnosťou od 01.03.1962,

ktorý užíval aj predmetné skladové priestory a následne v roku 1991 Hospodárskou zmluvou previedol
Otex Textil štátny podnik Župný dom na žalobcu, pričom práve tento štátny podnik zaviedol do objektu
ústredné kúrenie, ktoré sa nachádza v podzemných skladových priestoroch.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 30.01.2020 žiadal žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. K zápisu žalovaného ako vlastníka garáže došlo Rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 16C/24/2002 zo dňa 24.04.2014. Žalovaný je toho názoru, že podaniu žaloby bráni
prekážka veci už rozhodnutej res iudicata, pretože rozsudkom zo dňa 24.04.2014 sa usporiadalo
podielové spoluvlastníctvo žalovaného. Na tunajšom súde prebieha konanie o vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako aj o zriadenie vecného bremena. Je potrebné zdôrazniť, že do podania žaloby zo strany

žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia a žaloby o určenie práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu, žalobca ako právny nástupca akceptoval stav vyplývajúci z rozsudku a vlastníctvo žalovaného
k spornej garáži nijako nerozporoval. Naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva
zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2020 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nejde
v tomto spore o prekážku veci rozhodnutej. Ak sa konanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť
o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia súdu nie je v tomto prípade
záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec. Poukázal na rozhodnutia R15/2005, R25/2002, ale
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 4Cz/79/66. Žalobca nebol účastníkom súdneho konania vo veci

pod sp. zn. 16C/242/2002 a nemohol sa brániť argumentáciou o tom, že je vlastníkom podzemných
skladových priestorov, budovy súpisné číslo XXXXX. Žalobca je toho názoru, že podzemné podlažie,
ktoré je užívané ako sklad na pozemku parcela číslo XXX/X, patrí k Župnému domu. Tieto priestory
sú zapísané v katastri nehnuteľnosti na iného vlastníka a to žalovaného, z tohto dôvodu žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2020 zotrval na svojich skutkových a právnych
tvrdeniach a uviedol, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva skorším rozsudkom sa súd
vysporiadaval s vecou po právnej a skutkovej stránke. Platí, že pri rozdelení nehnuteľností musia
vzniknúť nehnuteľnosti spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľnosti. Rozdelenie stavby musí byť

technicky možné za splnenia ďalších kritérií možnosti vertikálnej alebo horizontálnej deľby. Nie je bez
významu, že sporná časť pôvodného areálu Župného domu má dve nadzemné podlažia. Stavba má
prízemie, ktoré je predmetom tohto sporu a prvé podlažie, ktoré patrí žalovanému a žalobca sa k nemu
určenia vlastníckeho práva ani nedomáha. Jedná sa o dvojpodlažnú stavbu v rámci areálu. Do podania
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu, žalobca akceptoval stav vyplývajúci z predmetného rozsudku a vlastníctvo žalovaného ku
garáži nijakým spôsobom nerozporoval. Takmer po šiestich rokoch od právoplatnosti rozsudku zo dňa
24.04.2014 spisová značka 16C/242/2002, argumentuje žalobca, že zápis v katastri nehnuteľnosti v
prospech žalovaného nie je správny a skutočným vlastníkom má byť žalobca.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu
7C/70/2019, Znaleckými posudkami E. F., E. G., E. G., E. H., Geometrickým plánom číslo F. XXXX/
XXXX, obhliadkou na mieste samom, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:6. Žalobca k žalobe predložil stanovisko Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru zo dňa
04.06.2018, z ktorého vyplýva, že podľa zápisu v PK XXXX bol vlastníkom parciel XXX D. XXX
Československý štát. Podľa ČD 295/1959 administratívnej dohody o prevode správy majetku a GP

zo dňa 14.07.1958, parcela MPČ XXX prešla do PK XXXX do vlastníctva Československého štátu v
operatívnej správe Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Prešove. Stavba garáže súpisné číslo
XXXXX na parcele KNC 621/2 bola zapísaná na LV XXX, katastrálne územie A. na základe listiny
o určení súpisného čísla a GP čísla XXXXXXXX-XXX/XX v roku 2002 pod PVZ číslo XXXX/XX. Zo
stanoviska Mestského úradu v Prešove zo dňa 03.05.2018, ktoré predložil žalobca k žalobe vyplýva,

že Mesto Prešov v snahe o zápis týchto nebytových priestorov, ktoré boli súčasťou pôvodnej zástavby
areálu Župného domu, ktorého vlastníkom je Mesto Prešov, vychádza z toho, že stavby umiestnené
na bývalých MPČ XXX D. XXX boli v minulosti vedené ako úradná budova, v roku 1932 podľa zápisov
zložky XXXX bol ich výlučným vlastníkom Československý štát, politická správa. V roku 1956 došlo
k rozčleneniu správcovstva, pričom správcom pozemku XXX a stavieb na ňom umiestnených sa stal
Okresný národný výbor v Prešove a správcom pozemku XXX a stavieb na ňom umiestnených Oblastný

ústav geodézie a kartografie v Prešove. Po roku 1989 došlo k zmene vlastníckych vzťahov, ako aj k
prečíslovaniu pozemkov a stavieb. V súčasnosti je stav taký, že vlastníkom nehnuteľností v pôvodnej
parcele XXX je Mesto Prešov a žalovaný je vlastníkom nehnuteľností v pôvodnej parcele XXX. Stavba,
v ktorej sa nachádzajú sporné nebytové priestory sa nachádza v katastri nehnuteľností na LV XXX,
súpisné číslo XXXXX, na parcele KN C XXX/X ako garáž, pričom sa jedná o dvojpodlažnú stavbu. Zo

stanoviska Mesta Prešov, stavebného úradu zo dňa 23.02.2018 je zrejmé, že ako stavebný úrad posúdil
priestory, ktoré sa nachádzajú pod stavbou na pozemku parcela KN C XXX/X, katastrálne územie A.,
pričom z hľadiska stavebno-technického usporiadania týchto priestorov sa javí, že stavebné konštrukcie
uvedených sporných priestorov boli súčasťou pôvodnej stavby areálu Župného domu. V posudzovaných
priestoroch stropnú konštrukciu tvoria plytké valené klenby, čo nasvedčuje, že sú to pravdepodobne

konštrukcie pôvodnej zástavby.

7. Zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 30.01.2019 vyplýva, že predmetná
parcela XXX/X, katastrálne územie A. nie je v súčasnosti administratívnou súčasťou vyššie uvedenej
národnej kultúrnej pamiatky, avšak v minulosti zachované zaklenuté priestory prístupné z dvoru

objektu Slovenská XX z ulice Konštantínovej, boli súčasťou úradnej budovy Župného domu ako jeho
hospodárske zázemie. V roku 1937 bola v týchto priestoroch dreváreň, skladisko a práčovňa. V tomto
období bola východná časť areálu orientovaná do ulice Konštantínovej väznicou Krajského súdu. Jeho
východná časť orientovaná do Slovenskej ulice bola krajinskou budovou Okresného úradu v Prešove.
V decembri roku 1944 došlo k zásahu východnej časti areálu s objektom väznice počas leteckého

bombardovania mesta Prešov sovietskou armádou. Na mieste bývalej väznice bola v druhej polovici
20. storočia postavená budova geodézie. Podzemné miestnosti, ktoré sú súčasťou parcely XXX/X,
katastrálne územie A., neboli spomínaným bombardovaním poškodené a zachovali sa dodnes. Zo
stanoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 15.08.2023 vyplýva, že dňa 11.08.2023 bola
vykonaná miestna obhliadka a fotograficky zdokumentovaný aktuálny stav, objekt bol obhliadnutý z

exteriéru a prvé podzemné podlažie, podzemné skladové priestory boli sprístupnené aj z interiéru. Na
základe dostupných informácií a miestnej obhliadky tento úrad konštatoval, že prvé PP prístupné z
nádvoria od Slovenskej ulice v Prešove, je historický objekt nadväzujúci na pôvodnú zástavbu danej
časti stavebného bloku, na čo poukazuje jeho materiálové vyhotovenie, zaklenutie priestorov, takisto
aj dekoratívne prvky fasády. Nadzemné skladové priestory prístupné z dvorovej časti Konštantínova

6 v Prešove, sú novodobou nadstavbou z druhej polovice 20. storočia, nedisponujúcou pamiatkovými
hodnotami.

8. Dňa 30.09.1991 bola uzatvorená Hospodárska zmluva číslo X/XX-XXX medzi odovzdávajúcu
organizáciu Otex Textil, štátny podnik so sídlom Slovenská 40, 081 09 Prešov a preberajúcou

organizáciou Mestský úrad Prešov k nehnuteľnostiam budove nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Prešov, H. XX I. A. J. K. XXX, vedenej na LV číslo XXX a pozemku zastavanej ploche o celkovej
výmere 2.214 m2, vedenej na LV číslo XXX, katastrálne územie A.. Právo hospodárenia a vlastníctva
k majetku pod bodom 1. sa previedlo ku dňu 30.09.1991, pričom dôvod prevodu bola delimitácia
nehnuteľného majetku v zmysle Zákona číslo 138/91 Zb. o majetku obcí. Podľa tejto hospodárskej

zmluvy sa navrhoval vykonať zápis v evidencii nehnuteľností pre preberajúcu organizáciu Mestský úrad
vPrešoveustrediskaGeodézievPrešove.Zároveňdňa27.09.1991bolpodpísanýProtokoloodovzdaní
delimitácii nehnuteľného majetku na Mesto Prešov, a to podľa príslušnej Hospodárskej zmluvy číslo X/
XX-XXX.9. Dňa 03.05.1959 bolo vydané Uznesenie Čd/295/59 Ľudového súdu v Prešove, podľa administratívnej
dohody o prevode správy národného majetku vystavenej v Prešove 14.11.1958 a geometrického plánu

zo dňa 18.07.1958 sa opravila výmera parciel XXX L. XX na 74 metrov štvorcových, na 21 a 33 metrov
štvorcových a parcela číslo XXX z 18 na 32 metrov štvorcových, na 20 a 73 metrov štvorcových.
Odpísala sa parcela číslo XXX a zapísala sa do novej vložky číslo XXXX tejto knihy a v tejto novej sa
vložilo vlastnícke právo v prospech Československého štátu v operatívnej správe Oblastného ústavu
geodézie a kartografie v Prešove v celosti. Dňa 14.11.1958 bola podpísaná Administratívna dohoda

medzi preberajúcou a odovzdávajúcou organizáciou, a to o prevode správy národného majetku uzavretá
medzi ONV Prešov, zastúpená finančným odborom rady ONV Prešov ako odovzdávajúcou organizáciou
a na druhej strane Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Prešove ako preberajúcou. V bode 3.
tejto dohody je konštatované, že doterajšia podzemná garáž ONV aj v budúcnosti zotrváva na svojom
doterajšom mieste a zmeny nastanú po vzájomnej dohode. Dňa 14.11.1959 rada Okresného národného
výboru v Prešove súhlasila s prevodom stavebného pozemku administratívnou dohodou v zmysle §

16 Vládneho nariadenia č. 110/53 v prospech OUGK v Prešove podľa vypracovaného geometrického
plánu, ktorý bol jej súčasťou.

10. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A. vyplýva,
že žalovaný je vlastníkom parciel registra KNC číslo XXX/X o výmere 2.390 metrov štvorcových,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXX/X o výmere 282 metrov štvorcových,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXX/X o výmere 203 metrov štvorcových, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely XXX B. výmere 170 metrov štvorcových, druh pozemku:
ostatná plocha, číslo XXX o výmere 1.927 metrov štvorcových, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, administratívnej budovy súpisné číslo XXXX na pozemku XXX/X D. XXX, ako aj garáže

súpisné číslo XXXXX na parcele XXX/X.

11. V priebehu sporu došlo k zmene žalovaného zo spoločnosti K6 PROPERTY s.r.o. na
spoločnosť žalovaného a to z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na Liste
vlastníctva číslo XXX. Z tohto dôvodu súd Uznesením č. k. 7C/70/2019-440 zo dňa 14.02.2024, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.2024, pripustil zmenu žalovaného zo spoločnosti
K6 PROPERTY s.r.o. na spoločnosť žalovaného.

12. V písomnom podaní zo dňa 17.07.2024 žalobca navrhol upresnenie žalobného petitu a žiadal, aby
súd určil, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru číslo 1. až 4. podľa Znaleckého posudku a

identifikácie vyhotoveného znalcom E. A. G. zo dňa 16.06.2024 a zároveň určiť, že žalovaný je výlučným
vlastníkom nebytového priestoru číslo 5. podľa Znaleckého posudku E. A. G.. Súd túto zmenu žalobného
petitu pripustil na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu dňa 16.10.2024.

13. Zo záverov Odborného vyjadrenia číslo X/XXXX E. M. G. vyplýva:

K výstavbe prvých stavieb na parcele XXX D. XXX došlo v roku 1769 a 1970. Župný dom v Prešove
prístupný zo Slovenskej ulice bol postavený v rokoch 1769 až 1970. Do roku 1939 bol v objekte Okresný
úrad a Policajné komisárstvo. Ide o kultúrnu pamiatku evidovanú v ústrednom zozname pamiatkového
fondu pod číslom XXXX/X-X. V 19. storočí došlo k prestavbe Župného domu, ktorý mal objekt vo

dvore s väznicou a so župnými kasárňami. Objekt mal funkciu Župného domu ešte krátko po prvej
svetovej vojne. V rokoch 1939 a 1944 bol sídlom Šarišsko-zemplínskej župy. V zmysle zápisu v PKV
číslo XXXX sa 14.03.1959 založilo vlastnícke právo v prospech Československého štátu v operatívnej
správe Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Prešove v celosti na parcelu MPČ XXX, stavebný
pozemok o výmere 2.073 metrov štvorcových. Skutočnosť, že pôvodné stavby pod terajšou garážou

boli funkčné, nepoškodené a prístupné len z dvora Župného domu a nikdy neboli predmetom prevodu
na geodéziu, svedčí aj odpis administratívnej dohody, kde v bode 3. a 5. je nezameniteľne napísané,
že garáže ONV ostávajú na pôvodnom mieste a predmetom prevodu je len stavebný pozemok. Garáže
súpisné číslo XXXXX sú jednopodlažné a pôvodne patrili k hlavnému objektu geodézie. Až po kolaudácii
doposiaľ, ale nie od roku 1932, lebo vtedy nestáli. Ide o dve nezávislé stavby postavené 100 rokov po

sebe, aj keď výškovo sú nad sebou. Stavebno-technicky, vlastnícky a užívateľsky uvedené dve stavby
nikdy rovnaký vlastník neužíval a garáž súpisné číslo XXXXX v roku 1932 nestála. List vlastníctva číslo
XXX sa založil položkou výkazu zmien číslo 101/64 na vlastníka Československý štát, Ústav geodézie
a kartografie pre východoslovenský kraj v Prešove. Znalec uviedol, že je logické, že hospodárskouzmluvou sa previedli aj podzemné garáže ONV, keď ich Otex Textil vlastnil, užíval ako príslušenstvo k
hlavnej stavbe, aj keď neboli zapísané v katastri. Je toho názoru, že uvedené posúdenie je nad rámec
jeho kompetencie a je vecou hodnotenia súdu. Kataster neponíma celú dvojpodlažnú stavbu, len prvé

nadzemné podlažie, a to stavbu garáže súpisné číslo XXXXX, na parcele XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 282 metrov štvorcových, zapísanej na LV číslo XXX, katastrálne územie A.. Znalec
súdu predložil Geometrický plán zo dňa 08.04.2024 pod číslom F. XXXXX/XXXX na zameranie stavby na
pozemkoch parcela číslo XXX/X D. XXX/X, A. ktorého vlastníkom parcely XXX/X o výmere 2.387 metrov
štvorcových, zastavaná plocha a nádvorie, bude žalovaný. Vlastníkom parciel č. XXX/X o výmere 130

metrov štvorcových, č. XXX/X B. výmere 152 metrov štvorcových, zastavaná plocha a nádvorie a parcely
XXX/X o výmere 3 metre štvorcové, zastavaná plocha a nádvorie, sa stane žalobca.

14. K znaleckému posudku E. G. sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 13.03.2023, v ktorom so
závermi v celom rozsahu súhlasil a uviedol, že znalec jednoznačne konštatoval, že stavebno-technicky,
vlastnícky a užívateľsky uvedené dve stavby nikdy rovnaký vlastník neužíval a garáž súpisné číslo

XXXXX v roku 1932 vôbec nestála. Z popísaných historických udalostí je zrejmé, že podzemné garáže
nikdy geodézia nevlastnila a ani neužívala. Žalobca žalobu o určenie vlastníckeho práva podal dôvodne
a skutkové a právne tvrdenia žalobcu v danej žalobe boli znaleckým posudkom v celom rozsahu
preukázané. Žalovaný k tomuto znaleckému posudku vo svojom písomnom podaní zo dňa 05.04.2023
uviedol, že vyjadrenie znalca je podľa opakovaných vlastných vyjadrení znalca v samotnom odbornom

vyjadrení ako celok, nekompetentné, rozporuplné a neobjektívne. Žalovaný žiadal, aby súd na tento
znalecký posudok v rámci rozhodovania neprihliadal.

15. Žalovaný súdu predložil Doplnenie číslo 1 k znaleckému posudku číslo XX/XXXX znalca E. A. N.,
ktorého predmetom bolo ohodnotenie garáží zapísaných na liste vlastníctva XXX, pričom všeobecnú

hodnotu garáží súpisné číslo XXXXX určil na 27.443,70 eur a hodnotu garáže súpisné číslo 11749 H.
A. H. K. XXXXX na parcele XXX/X, katastrálne územie A. na hodnotu 103.663,62 eur. Znalec v tomto
znaleckom posudku uviedol, že prvé prízemné podlažie je z ulice Slovenská cez pozemky XXX/X D.
XXX/X, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Prešov, pričom priestory prvé prízemie využíva Mesto Prešov ako
sklady. Prvé nadzemné podlažie je z ulice Konštantínovej cez pozemky parcela číslo XXX/X, ktoré sú

v spoluvlastníctve.

16. Zo záverov Znaleckého posudku číslo XX/XXXX L. E. M. F. O.:

Z analýzy urobenej v tomto znaleckom posudku, ako aj z odborného vyjadrenia znalca E. M. G. je

nespochybniteľné, že tzv. podzemné skladovacie priestory sa nachádzali v budove väznice, ktorá bola
organickou a funkčnou stavebnou súčasťou pôvodného súboru bloku stavieb pod názvom Župný dom,
ktoré boli umiestnené v priestoroch ulice Slovenskej až po ulicu Konštantínovu na pôvodných parcelách
MPČ XXX D. XXX. Počas bombardovania v roku 1944 boli viaceré budovy totálne alebo čiastočne
poškodené a na ich mieste boli postavené nové budovy. Zničená bola aj nadzemná časť budovy väznice.

Takzvanépodzemnéskladovaciepriestoryzostalinepoškodené.Rozdelenímareálunadvečastiparcely
MPČ XXX D. XXX došlo k tomu, že tzv. podzemné skladovacie priestory, ktoré boli prístupné iba z
ulice Slovenskej, sa ocitli na parcele MPČ XXX, ktorá bola prístupná iba z ulice P., a teda aj z tejto
parcely neboli tieto priestory prístupné. Vlastník pôvodnej parcely MPČ XXX ich počas celej tejto doby
neužíval. Z uvedeného vyplýva, že tzv. nadzemné skladové priestory stavba súpisné číslo XXXXX, sú

z hľadiska stavebného považované za stavbu na stavbe. Z hľadiska stavebného sú tzv. podzemné
skladové priestory súčasťou stavby súpisné číslo XXXX, čo je zrejmé z pôdorysu prízemia. Sú s ňou
prevádzkovo prepojené tým, že prístup do jednej tretiny je možný iba cez budovu súpisné číslo XXXX.
Ústredné vykurovanie a elektrický prúd v tzv. podzemných skladových priestoroch sú napojené na
rozvody v budove súpisné číslo XXXX. Klenba v pravom priestore dielní v podzemných skladových

priestorov je v celej dĺžke položená na nosnom múre stavby súpisné číslo XXXX, to znamená, že nie je
možné tzv. podzemné skladové priestory oddeliť od stavby súpisné číslo XXXX bez toho, aby nedošlo
k ich poškodeniu, zrúteniu klenby a celej stavby. Zastavaná plocha v garáži súpisné číslo XXXXX, v
ktorej sa nachádzajú tzv. nadzemné skladové priestory, plocha je väčšia ako zastavaná plocha tzv.
podzemných skladovacích priestorov. Z uvedeného totiž jasne vyplýva, že z hľadiska stavebného sa

jedná o dve rôzne stavby. Jedna stavba je prístupná z ulice Slovenskej cez podchod v budove číslo
XXXX postavenej na parcela C KN XXX/X, ďalej cez dvor na parcelu C KN číslo XXX/X a cez stavby na
parcelách C KN číslo XXX/X D. XXX/X D. je vo vlastníctve žalobcu. Druhá stavba je zapísaná v katastri
nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXX ako garáž súpisné číslo XXXXX postavenej na parceleC KN číslo XXX/X a prístupnej z ulice Konštantínovej cez parcelu C KN číslo XXX a je vo vlastníctve
žalovaného. Prevažná časť tejto stavby bola postavená na najnižšom podlaží pôvodnej o cca 130 rokov
staršejbudoveväznicevpodzemnýchskladovacíchpriestoroch,ktorájeprístupnáibazuliceSlovenskej.

Keďže každá z uvedených stavieb je napojená na vlastný zdroj vykurovania a technické rozvody, nie
sú teda závislé jedna od druhej z hľadiska technických inštalácií. Uvedené dve stavby nie sú medzi
sebou prepojené ani komunikačne a doteraz každý užíval iba svoju časť. Podľa názoru znalca, ktorý sa
stotožnil s názorom E. M. G., budova súpisné číslo 11749 garáž zapísaná na LV XXX nepredstavuje a
ani nemôže predstavovať tzv. nadzemné skladové priestory prístupné z ulice Konštantínova v Prešove

a zároveň tzv. podzemné skladové priestory prístupné z ulice Slovenská v Prešove na parcele KN C
číslo XXX/X, katastrálne územie A.. Jedná sa o dve stavby, t.j. stavbu pozostávajúcu z podzemných
skladovýchpriestorovprístupnýchzuliceSlovenská,postavenejčiastočnenaparceleKNCčísloXXX/X,
nezapísané v katastri nehnuteľností a stavbu garáží súpisné číslo XXXXX na parcele KN C číslo XXX/X,
zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, postavenej o 130 rokov neskôr na hore
uvedenej stavbe, v pozostatkoch väznice, ktorej nadzemné podlažia boli zničené pri bombardovaní v

roku 1944. V ďalších otázkach znalec uviedol možností zápisu spornej stavby do katastra nehnuteľností.

17. Žalobca sa k znaleckému posudku E. F. vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.01.2024, v
ktorom v celom rozsahu so závermi súhlasil a uviedol, že znalec zadefinoval, že podzemné skladovacie
priestory sú samostatné a nezávislé dve budovy, ktoré neboli nikdy prepojené a boli postavené 100

rokov po sebe, pričom ide o dve stavby, a to stavbu pozostávajúcu z podzemných skladových priestorov
prístupných z ulice Slovenská, postavenej na KN C číslo XXX/X, nezapísanú v katastri nehnuteľností a
stavbu garáží súpisné číslo XXXXX, I. A. P. Q. K. XXX/X, I. R. K. XXX, katastrálne územie A., postavenú
o 130 rokov neskôr, ktorej nadzemné podlažia boli zničené bombardovaním v roku 1944. Žalovaný dňa
29.01.2023 sa vyjadril k znaleckému posudku Ing. F. a uviedol, že závery znalca si logicky odporujú.

Ak sa podľa záverov znalca jedná o dve samostatné stavby, ako tvrdí znalec, prečo znalec súčasne
navrhuje spôsoby rozdelenia dvoch samostatných stavieb. Ako je možné rozdeliť dve samostatné
stavby? Navyše, ak sa jedná o dve samostatné stavby, potom tzv. spodná stavba zjavne nie je evidovaná
v katastri nehnuteľností. Ak vlastníctvo spodnej stavby nie je evidované v katastri nehnuteľností, nie je
potom zrejmé z čoho vyvodzuje žalobca pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore. Z citovaných

odpovedí znalca jednoznačne vyplýva nekompetentnosť otázok absolútne nesúvisiacich s predmetom
sporu a taktiež jednoznačný záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Vo svojom písomnom podaní zo
dňa 01.07.2024 žalovaný uviedol, že znalec E. F. dospel k záveru, že sa jedná o dve rôzne stavby.
Následne žalobca doložil súdu znalecký posudok E. A. G.. Znalec v tomto znaleckom posudku rozdelil
nadzemné a podzemné skladové priestory stavby súpisné číslo XXXXX na nebytové priestory číslo 1. až

5., ktorým zameral ich podlahovú plochu. Uviedol, že spoluvlastnícke podiely sú stanovené z pomerov
podlahovej plochy každého konkrétneho bytu, respektíve nebytového priestoru k celkovej podlahovej
ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Znalec určil nebytovým priestorom, ktoré musia
spoločne tvoriť jednu stavbu, spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach troch
stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností pod súpisným číslom XXXXX, XXXXX D. XXXX. Uvedené

stavby navyše obsahujú aj ďalšie miestnosti, teda pomer podlahovej plochy každého konkrétneho bytu,
respektíve nebytového priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov
v dome. Nezodpovedá to realite a znalcom uvedenej definícii. Žalovaný súdu predložil Znalecký posudok
XXX/XXXX zo dňa 12.06.2024 vypracovaný znalcom B. H., v ktorom mal znalec posúdiť podzemné a
nadzemné priestory budovy súpisné číslo XXXXX ako jeden celok. Medzi znaleckými posudkami je daný

principiálny rozpor. Znalec E. F. dospel k záveru, že tzv. nadzemné skladové priestory a tzv. podzemné
skladovépriestorysúdvomasamostatnýmistavbami.ZnalecE.H. uviedol,žepodzemnépriestorytvoria
súčasť stavebného objektu stavby so súpisným číslom XXXXX. Ak dospejeme k záveru, že stavba so
súpisným číslom XXXXX je jedným stavebným celkom pozostávajúcim z nadzemného a podzemného
podlažia, nakoľko nebytové priestory spolu musia tvoriť jednu stavbu, s poukazom na závery znalca o

dvochstavbáchjezjavnenesprávny,nakoľkotento vyvracajúdvaznalecképosudkyodznalcovzodboru
stavebníctva, ako aj samotný znalecký posudok predložený žalobcom. V roku 1956 došlo k rozdeleniu
areálu Župného domu, pričom právny predchodca žalovaného Oblastný ústav geodézie a kartografie v
Prešove na základe administratívnej dohody z roku 1959 nadobudol do správy pozemok číslo XXX, ako
aj na pozemku sa nachádzajúce ruiny bývalej väznice, ktorá z dôvodu jej zdevastovaného stavu nebola

ani len evidovaná ako stavba v katastri nehnuteľností. V roku 1966 právny predchodca žalovaného na
pozostatkoch pôvodnej väznice zhotovil novú stavbu. Teda právny predchodca žalovaného tieto ruiny
v dobrej viere ako jemu patriaci majetok využil ako základové nosné konštrukcie novej stavby. Žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal na akom právnom základe možno podľa žalobcu na daný skutkovýa právny stav aplikovať zákon o vlastníctve bytov. Vlastnícke právo k nebytovému priestoru môže
vzniknúť na základe rozhodnutia súdu, avšak v takomto prípade by musel nebytový priestor ako objekt
právnych vzťahov už fakticky existovať. Z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

nevyplýva žiadna právomoc súdu rozdeliť vec na nebytové priestory, pričom s poukazom na § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka má súd za splnenia zákonom predpokladaných podmienok právomoc rozdeliť
vec výlučne pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Právny predchodca žalovaného
už na základe administratívnej dohody z roku 1959 v rámci rozdelenia areálu Župného domu spolu s
pozemkom parcela číslo XXX nesporne nadobudol do správy aj pozostatky bombardovaním zničenej

budovy pôvodnej väznice. Nepochybne nadobudol spracovaním cudzej veci v zmysle § 135b ods. 1
Občianskeho zákonníka výstavbu garáže na bombardovaním zničených pozostatkoch bývalej väznice.
Súd v tomto spore nemá právomoc rozdeliť stavbu na nebytové priestory. Nebytovému priestoru môže
prislúchať spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach iba v jednej stavbe.

18. Žalobca súdu predložil Znalecký posudok číslo XXX/XXXX E. A. G., ktorý stanovil spoluvlastnícke

podiely v nebytových priestorov číslo 1. až 5. v budovách súpisné číslo XXXXX, na parcele XXX/
X, H. číslo XXXXX na parcele XXX/X a časti budovy súpisné číslo XXXX, na časti parcely XXX/
X, L. na LV číslo XXX D. XXXX na ulici M. v obci Prešov, katastrálne územie A. za účelom zápisu
jednotlivých nebytových priestorov. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplývajú spoluvlastnícke
podiely stanovené z pomerov podlahovej plochy každého konkrétneho bytu, respektíve nebytového

priestoru k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v dome bez spoločných
priestorov, a to nebytový priestor číslo 1. o podlahovej ploche 67 metrov štvorcových, nebytový priestor
číslo 2. o podlahovej ploche 50 metrov štvorcových, nebytový priestor číslo 3. o podlahovej ploche 16
metrov štvorcových, nebytový priestor číslo 4. o podlahovej ploche 34 metrov štvorcových a nebytový
priestor číslo 5. o podlahovej ploche 235 metrov štvorcových. Pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely,

nebytový priestor prvé A. XX/XXX, nebytový priestor číslo 2. prvé PP spoluvlastnícky podiel XX/XXX,
nebytový priestor číslo 3. prvé PP spoluvlastnícky podiel XX/XXX, nebytový priestor číslo 4. prvé PP
spoluvlastnícky podiel XX/XXX a nebytový priestor číslo 5. prvé PP spoluvlastnícky podiel XXX/XXX.
Žalobca súdu predložil potvrdenie o určení súpisného čísla zo dňa 14.06.2024 vydaného Mestom
Prešov, odborom vnútornej správy pre stavbu nachádzajúcu sa na katastrálnom území A. na parcele

XXX/X, budovu garáž, bolo pridelené súpisné číslo 11749, výstavba budovy bola ukončená v roku 1975
a potvrdenie zo dňa 14.06.2024 o určení súpisného a orientačného čísla súpisné XXXX, orientačné
40, stavby nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., na parcele XXX/X, historická budova nebytové
priestory, pričom výstava budovy bola ukončená v roku 1780.

19. Žalovaný súdu predložil Znalecký posudok číslo XXX/XXXX znalca E. D. H., zo záverov ktorého
vyplýva vybudovanie prípojok a prepojenie inžinierskych sietí v podzemných priestoroch do susediaceho
stavebného objektu súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela KN C číslo XXX/X, nemá žiadny vplyv
na evidenciu podzemných priestorov ako stavby podľa ustanovení katastrálneho zákona číslo 162/1995
Z.z. Na základe skutočností uvedených v znaleckom posudku číslo XX/XXXX a posúdenie skutkového

stavu znalec zhodnotil, že podzemné priestory tvoria súčasť stavebného objektu stavby so súpisným
číslom 11749, evidovanej v katastri nehnuteľností.

20. K znaleckému posudku E. H., ktorý predložil v spore žalovaný, sa vyjadril žalobca vo svojom
písomnom podaní zo dňa 04.07.2024, v ktorom uviedol, že znalec obhliadku neuskutočnil. Z uvedeného

je zrejmé, že tento znalec na mieste samom nebol a znalecký posudok nevypracoval na riešenie
skutkovej otázky, ale na riešenie právnej, či podzemné priestory možno zapísať ako samostatnú stavbu
do katastra nehnuteľností, pričom znalcovi neprislúcha riešiť právne otázky. Zadanie týchto otázok
znalcovi považoval žalobca od žalovaného za nezákonné, nakoľko sa jednalo o otázky právne a nie
skutkové. Podľa zadania mali byť predmetom posúdenia nadzemné priestory a podzemné priestory z

hľadiska ich definovania ako stavby. Takýto záver je však záverom právnym a prislúcha na základe
vykonaného dokazovania len súdu a nie znalcovi.

21. Ústav geodézie a kartografie katastra dňa 14.08.2023 podal súdu vyjadrenie v zmysle výzvy súdu,
že stavba súp. č. XXXXX postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, P. ú. A. je evidovaná

na liste vlastníctva č. XXX s popisom stavby „garáž“ a kódom č. 7 – samostatne stojaca garáž. Ide o
stavbu umiestnenú na zemskom povrchu a jej vlastníkom je podľa údajov uvedených na Liste vlastníctva
žalovaný vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1. Podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností ide
o jednu stavbu umiestnenú na zemskom povrchu. Kataster nehnuteľností je predovšetkým evidenčnýorgán, ktorý eviduje nehnuteľnosti a práva k nim na základe príslušných listín. Aj v uvedenom prípade
bola stavba so súp. č. 11749 postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X, k. ú. A., zapísaná
do katastra nehnuteľností na základe listinného podkladu a pokiaľ má dôjsť k zmene v jej evidencií

(rozdelenie na dve stavby resp. rozčlenenie stavby na dve nebytové jednotky), príslušný okresný úrad,
katastrálny odbor vykoná zmenu až na základe listín preukazujúcich uvedenú zmenu, ktoré sú vydané
príslušným orgánom. Z uvedeného vyplýva, že vo veci reálneho rozdelenia stavby nie je možné zo
strany ÚGKK SR posúdiť, či je uvedené stavebnotechnicky možné, keďže uvedená skutočnosť nepatrí
do kompetencie ÚGKK SR v zmysle ustanovení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a

o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Skutočnosť, či je uvedenú
stavbumožnorozdeliťnadvesamostatnéstavby,resp.,čijemožnéjejprekvalifikovanienainýtypstavby
(napr. polyfunkčný dom) s rozčlenením na nebytové priestory podľa ustanovení zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
182/1993 Z. z.“) nepatrí do pôsobnosti ÚGKK SR a ani do pôsobnosti jednotlivých okresných úradov,
katastrálnych odborov. Pôsobnosť okresných úradov, katastrálnych odborov upravuje § 18 katastrálneho

zákona, pričom ide predovšetkým o evidenčný orgán, ktorý na základe verejných listín alebo iných listín
vydaných príslušnými orgánmi vykoná zápis do katastra nehnuteľností. V uvedenom prípade, pokiaľ
sa predpokladá, že daná stavba sa reálne rozdelí alebo sa vykonajú zmeny v jej vnútornom členení,
ide o zmenu stavby alebo o zmenu v užívaní stavby, ktorej prípustnosť posudzuje príslušný stavebný
úrad v konaní podľa ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. V uvedenom prípade je nevyhnuté najprv posúdenie
zo strany stavebného úradu, ktorý je oprávnený vykonať uvedené posúdenie na základe ustanovení
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších
predpisov. Zápis zmeny stavby, prípadne zmeny v užívaní stavby sa do katastra nehnuteľností následne
vykonánazákladepredloženýchlistín.Katasternehnuteľnostíjepredovšetkýmevidenčnýorgán,apreto

príslušný okresný úrad, katastrálny odbor vykoná zápis rozdelených budov do katastra nehnuteľností,
resp. rozdelenie stavby na nebytové priestory v súlade s listinou predloženou na zápis do katastra
nehnuteľností. V tomto štádiu nie je možné povedať ako bude vyzerať zápis v katastri nehnuteľností,
keďže nie je zrejmé, či pôjde o reálne rozdelenie stavby na dve samostatné stavby alebo o zmenu vo
vnútornom členení, t. j. zápis samostatných nebytových priestorov v rámci jednej stavby.

22. Zo stanoviska Okresného úradu Prešov, katastrálny odbor, ktorý dňa 14.03.2024 súdu zaslal
svoje písomné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že stavba skladových priestorov so vstupom zo
Slovenskej ulice (ďalej len „predmetná stavba“) bola v odbornom vyjadrení označená ako podzemná
stavba, avšak podľa názoru správneho orgánu predmetná stavba nemusí byť stavbou podzemnou,

ale stavbou nadzemnou a ako nadzemná stavba bola zameraná i v návrhu geometrického plánu
vyhotoveného E. M. G., A., znalcom z odboru geodézie a kartografie. Podzemná stavba sa eviduje
v katastri iba v miestach ich prienikov so zemským povrchom. Podľa vyjadrenia znalca ide o dve
samostatné a nezávislé stavby. V závere znaleckého posudku sa však ďalej konštatuje, že pri zápise
predmetnej stavby sa preto bude postupovať podľa zákona o bytoch č. 182/1993 Z. z. v znení

neskorších predpisov. Samostatné stavby sa evidujú iným spôsobom ako byty a nebytové priestory.
Správny orgán nie je oprávnený posúdiť, či ide o samostatné budovy resp., či je možné predmetnú
budovu rozčleniť na nebytové priestory, avšak vychádzajúc zo znaleckého posudku a poznajúc stav
nehnuteľnosti na mieste samom je správny orgán toho názoru, že stavbu nemožno zapísať ako dve
stavby (nemôže dôjsť k reálnej deľbe stavby a odstráneniu predmetnej stavby skladov bez odstránenia

garáží), ale je nevyhnuté stavbu rozdeliť na samostatné nebytové priestory, a to na sklady na prízemí
a garáže na 1. poschodí nebytovej budovy so súpisným číslom XXXXX. Prílohou návrhu na zápis
(rozpis nebytových priestorov) bude technická dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha
nebytových priestorov v dome, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva,
situačné plány jednotlivých poschodí (znalecký posudok, odborný posudok...) a príslušná listina -

vyjadrenie stavebného úradu, podľa ktorej bude zrejmé, že stavbu je možné rozdeliť na samostatné
nebytové priestory v zmysle predloženej dokumentácie. Podľa názoru správneho orgánu sa rozhodnutie
stavebného úradu nevyžaduje, keďže nedochádza k stavebným úpravám na predmetnej stavbe, ktorej
jednotlivé časti boli postavené pred 1. októbrom 1976. V danom prípade sa nevyžaduje ani geometrický
plán, keďže nedochádza k reálnej deľbe stavby a rozdeleniu pozemkov. V prípade, že podľa vyjadrenia

stavebného úradu predmetná stavba je samostatnou stavbou, ktorej sa prideľuje súpisné číslo, prílohou
návrhu na zápis do katastra nehnuteľností bude oznámenie obce, kedy bola stavba alebo podzemná
stavba skolaudovaná alebo daná do užívania, aké súpisné číslo jej bolo určené a kto bol jej stavebníkom
podľa kolaudačného rozhodnutia alebo užívacieho povolenia a v návrhu sa uvedie číslo úradnéhooverenia geometrického plánu, ktorým stavba bola zameraná. V prípade, že predmetná stavba je
samostatnou stavbou, ktorej sa neprideľuje súpisné číslo, ale je ju možné evidovať popisným spôsobom,
správny orgán postupuje analogicky podľa 46 ods. 7 katastrálneho zákona a prílohou návrhu na zápis

predmetnej stavby je oznámenie obce, kedy bola stavba alebo podzemná stavba skolaudovaná alebo
daná do užívania, kto bol jej stavebníkom podľa kolaudačného rozhodnutia alebo užívacieho povolenia
a potvrdenie stavebného úradu, že sa predmetnej stavbe súpisné číslo neudeľuje (napr. tvorí doplnkovú
funkciu k hlavnej stavbe) a v návrhu sa uvedie číslo úradného overenia geometrického plánu, ktorým
stavba bola zameraná. V prípade, že predmetná stavba je súčasťou hlavnej stavby – župného domu

súpisnéčísloXXXXpostavenéhonapozemkuregistraCKNparcelnéčísloXXX/X,O.návrhunazápisdo
katastranehnuteľnostísauvediečísloúradnéhoovereniageometrickéhoplánu,ktorýmsazameriaičasť
budovy doteraz neevidovaná ako súčasť stavby župného domu so súpisným číslom XXXX a vyjadrenie
príslušného stavebného úradu, že stavba na časti pozemku zameranom geometrickým plánom tvorí
technickú jednotu so stavbou župného domu so súpisným číslom XXXX a potvrdenie o veku stavby.
Prílohou návrhu na zápis môže byť aj iná verejná listina alebo rozhodnutie súdu preukazujúce vlastnícke

právo k predmetnej stavbe.

23. Súd na návrh žalobcu uskutočnil za účasti znalca E. F. a E. G., ako aj zástupcov strán sporu
obhliadku na mieste samom dňa 23.10.2023, z ktorej vykonal fotodokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou súdneho spisu.

24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.10.2024 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázal na obsah listinných dôkazov, upresnený žalobný petit, ktorý súd na tomto pojednávaní pripustil
a žiadal, aby súd určil žalobcovi vlastníctvo k nebytovým priestorom pod poradovým číslom 1. až 4. v
zmysleZnaleckéhoposudkuE.A.G..Právnyzástupcažalovanéhožiadalžalobuzamietnuť,poukázalna

ichprednesynapojednávaní,akoajnapísomnépodaniaamalzato,žetaktoformulovanémužalobného
petitu, ktorý súd pripustil na tomto pojednávaní, nie je možné vyhovieť. Žalobu žiadal zamietnuť.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)
splnení povinnosti,
b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)

určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

26. Žalobca pôvodnou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 19.12.2019 žiadal, aby súd určil
vlastníctvo žalobcu k podzemným skladovým priestorom zakreslených v geometrickom pláne podľa
zadania súdu. Neskôr, vo svojom písomnom podaní zmenil a upresnil žalobný petit a žiadal určiť
vlastnícke právo žalobcu a žalovaného k nebytovým priestorom podľa Znaleckého posudku E. A. G..

Súd zmenu tohto žalobného petitu pripustil vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 16.10.2024 za
prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Súd je toho názoru, že tomuto žalobného petitu žalobcu
nie možné vyhovieť.

27. Súd sa pri svojom rozhodovaní riadil nasledujúcimi úvahami:

Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť byty a
nebytové priestory.Podľa § 2 písm. e) Zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebytovým
priestorom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením stavebného úradu
určené na iné účely ako na bývanie.

28. Určovacia žaloba má deklaratórne účinky. Jej predmetom môže byť len také určenie, o ktorom súd
môže v rámci svojej právomoci rozhodnúť. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva,
prípadne právneho vzťahu, ktoré existuje ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Obsahom žaloby nemôže byť
určenie práva za dobu minulú a ani do budúcna. Tieto právne závery týkajúce sa určovacej žaloby

vyplývajú z ustálenej judikatúry najvyššej súdnej autority, a to Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktoré boli prijaté v právnych záveroch, pričom súd cituje rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napríklad spisová značka 2Cdo/32/98, 2Cdo/131/06 a 8Cdo/156/2018. Podľa názoru súdu
pojmovým znakom nebytového priestoru ako predmetu občianskoprávneho vzťahu podľa citovaného
zákonného ustanovenia § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie na iné účely ako na
bývanie dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia v rámci

správneho konania je podľa názoru súdu predpokladom toho, aby nebytový priestor sa mohol stať
predmetom občianskoprávnych vzťahov. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu, ktorým určil vlastnícke
právo k veci, môže mať vždy len deklaratórny charakter. Súd v tomto spore o určenie vlastníckeho práva
nemá právomoc rozdeliť stavbu na nebytové priestory, t.j. de facto vytvoriť nové predmety alebo veci
právnych vzťahov a k týmto novovytvoreným veciam konštitutívne určiť vlastnícke právo. Súd poukazuje

na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 35/2023, z ktorého záverov vyplýva, že rozsudok
o žalobe o určenie existencie práva má deklaratórny charakter, teda nezakladajú sa ním, nemenia a ani
nerušia právne vzťahy, ale autoritatívne sa potvrdzuje existencia určitého práva alebo právneho vzťahu.
Skutočnosť, že určovacia žaloba má len deklaratórne účinky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/64/2023. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/32/1998, ale aj z ďalších jeho rozhodnutí napr. sp. zn. 1Cdo/172/2021, 2Cdo/131/2006 vyplýva:
„Predmetom určenia a teda aj z hľadiska určenia vlastníckeho práva môže byť určená len existencia
práva, prípadne právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozsudku. A teda obsahom žaloby nemôže byť
určenie práva za dobu minulú a ani do budúcna.“ Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/262/2017, z ktorého súd cituje: „Rozhodnutie súdu v spore o

určenie vlastníckeho práva má len deklaratórny charakter. Súd už len spätne skúma akému subjektu a
na základe čoho svedčí vlastnícke právo.“

29. V čase, keď súd vyhlasuje rozsudok t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku musí vec v právnom slova
zmysle existovať, pričom rozhodnutie súdu je obmedzené iba na prípadné deklaratórne potvrdenie

existencie vlastníckeho práva. Súd nemôže nahrádzať správne konanie ani zasahovať do právomoci
stavebného úradu. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 4 ods. 1 písm. d) Zákona číslo 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru
v dome sa nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu. Vlastnícke právo k nebytovému priestoru v zmysle
tohto citovaného zákonného ustanovenia môže vzniknúť na základe rozhodnutia súdu, avšak v takomto

prípade by musel nebytový priestor ako objekt právnych vzťahov už fakticky existovať. Z ustanovení
citovaného zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nevyplýva žiadna
právomoc súdu rozdeliť vec, v tomto prípade stavbu zapísanú na LV číslo XXX na nebytové priestory,
pričom s poukazom na citované zákonné ustanovenia právomoc rozdeliť vec prináleží výlučne súdu pri
rozhodovaní v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedená zákonodarcom

mienená absencia právomoci súdu má základ aj v povahe rozhodnutia o určení vlastníckeho práva,
nakoľko rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k veci, prípadne o určení neplatnosti právneho úkonu
vydané v zmysle § 137 písm. c) a d) CSP má vždy len deklaratórny charakter. Reálnym rozdelením
stavby na nebytové priestory v zmysle žalobného petitu žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho
práva by podľa názoru súdu bol absolútne popretý deklaratórny charakter rozhodnutia. Nakoľko pri

reálnom rozdelení de facto vznikajú nové veci ako objekty občianskoprávnych vzťahov, teda takéto
rozhodnutie by malo kreačný a konštitutívny charakter, čo je neprípustné. Základom tohto sporu je
určovacia žaloba, podľa názoru súdu nie je v jeho právomoci rozdeliť stavbu na nebytové priestory
v zmysle predloženého Znaleckého posudku Ing. Pavla Jurka, ktorý v spore predložil žalobca. Keďže
súd bol toho názoru, že takto formulovanému žalobnému petitu žalobcu nebolo možné vyhovieť, sa už

v ďalšom nezaoberal argumentáciou žalovaného, ktorý citoval zákonné ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b)
Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podľa ktorého, môže nebytovému
priestoru prislúchať spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach iba v jednej stavbe,
pričom znalec v zjavnom rozpore so zákonom určil nebytovým priestorom spoluvlastnícke podiely vcelkovo troch samostatných stavbách, a to v dome súpisné číslo 11422, súpisné číslo 11749 a v časti
budovy súpisné číslo XXXX, čo je podľa žalovaného neprípustné.

30. Záverom tohto svojho rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že tento spor prebiehal od roku
2019, pričom súdu bolo predložených viacero znaleckých posudkov. Na doplnenie svojej argumentácie
súd uvádza, že z rozsiahleho dokazovania, a to zo znaleckých posudkov, ktoré boli v spore vypracované
súdom ustanoveným znalcom E. F., ako aj E. G., v neposlednom rade z vyjadrení Mesta Prešov, ktorý
má kompetencie stavebného úradu, ako aj z vyjadrení Krajského pamiatkového úradu, pre súd sa javí,

že v tomto prípade sú sporné podzemné skladové priestory súčasťou veci hlavnej, a to stavby Župného
domu. Súd cituje zo stanoviska Mesta Prešov stavebného úradu z čísla listu 10 súdneho spisu zo
dňa 23.02.2018, číslo J.: „Z hľadiska stavebno-technického usporiadania týchto priestorov sa javí, že
stavebné konštrukcie uvedených priestorov boli súčasťou pôvodnej zástavby areálu Župného domu.
V posudzovaných priestoroch stropnú konštrukciu tvoria plytké valené klenby, čo nasvedčuje, že sú to
pravdepodobne konštrukcie pôvodnej zástavby.“

31. Stanovisko Krajského pamiatkového úradu zo dňa 15.08.2023, číslo P./XXXX-X/XXXXX/XXX:
„Krajský pamiatkový úrad Prešov na základe dostupných podkladov a miestnej obhliadky konštatuje,
že podzemné priestory prístupné z nádvoria od Slovenskej ulice číslo 40 v Prešove je historický objekt
nadväzujúci na pôvodnú zástavbu danej časti stavebného bloku, na čo poukazuje jeho materiálové

vyhotovenie, zaklenutie priestorov, tak isto aj dekoratívne prvky fasády. Nadzemné skladové priestory
prístupné z dvorovej časti P. K. X O. A. sú novodobou nadstavbou z druhej polovice 20. storočia
nedisponujúcou pamiatkovými hodnotami.“ Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa
30.01.2019 (číslo listu 12 súdneho spisu): „Predmetná parcela XXX/X, P. územie A. nie je v súčasnosti
administratívnou súčasťou vyššie uvedenej národnej kultúrnej pamiatky, avšak v minulosti zachované

základné priestory prístupné z dvora objektu Slovenská 40 z ulice Konštantínovej, boli súčasťou úradnej
budovy Župného domu ako jej hospodárske zázemie.“

32. Súd poukazuje najmä na Znalecký posudok číslo XX/XXXX L. E. M. F. (číslo listu 355 súdneho
spisu), zo záverov ktorého vyplýva, že tzv. podzemné skladové priestory sú stavebnou súčasťou stavby

súpisné číslo XXXX, ktorá je zapísaná v registri národných kultúrnych pamiatok pod číslom XXXX/X
ako Župný dom na parcele KN C číslo XXX/X s dátumom vzniku v roku 1790. V registri národných
kultúrnych pamiatok je zapísaná aj stavba súpisné číslo XXXX ako Župný dom na parcele XXX/X s
dátumomvzniku90.roky19.storočia.Naobidvenárodnékultúrnepamiatkybolvypracovanýpamiatkový
výskum. Vo výkresovej časti sú tzv. podzemné skladovacie priestory zakreslené ako súčasť národnej

kultúrnej pamiatky. Z hľadiska stavebného sú podzemné skladové priestory súčasťou stavby súpisné
číslo XXXX, čo je zrejmé z pôdorysu prízemia. Sú s ňou prevádzkovo prepojené tým, že prístup do
jednej tretiny priestorov je možný iba cez budovu súpisné číslo XXXX. Ústredné vykurovanie aj elektrický
prúd v tzv. podzemných skladových priestoroch sú napojené na rozvody v budove súpisné číslo XXXX.
Klenba v pravom priestore dielní podzemných skladových priestorov je v celej dĺžke položená na

nosnom múre stavby súpisné číslo XXXX, to znamená, že nie je možné tzv. podzemné skladové
priestory oddeliť od stavby súpisné číslo XXXX bez toho, aby nedošlo k ich poškodeniu, zrúteniu
klenby a celej stavby. Niet pochýb o tom, že tzv. podzemné skladovacie priestory sú pozostatkom z
pôvodného súboru stavieb Župného domu, konkrétne väznice, ktorej nadzemné podlažia boli zbúrané
a na ich mieste bola postavená garáž súpisné číslo XXXXX. Došlo teda k tomu, že stavba garáže bola

postavená na stavbe týchto podzemných skladovacích priestorov. Tzv. podzemné skladovacie priestory
sú pozostatkom pôvodnej budovy, ktorá bola súčasťou komplexu budov Župného domu tiahnuceho sa
od ulice Slovenskej až po ulicu P.. Z hľadiska stavebného sú tzv. podzemné skladové priestory súčasťou
stavby súpisné číslo XXXX, čo je zrejmé z pôdorysu prízemia. Sú s ňou prevádzkovo prepojené tým, že
prístup do jednej tretiny je možný iba cez budovu súpisné číslo XXXX.

32. Obdobný záver pre súd vyplynul aj z vyjadrenia E. A. H. z novembra 2015 týkajúci sa asanácie
objektov garáž na ulica P. O. A. I. A. XXX/X a XXX/X: „Stavebný objekt je cca z dvoch tretín založený
nad garážami, respektíve skladovými priestormi so vstupom zo susednej parcely XXX/X, XXX/X, XXX/
X, ktoré sú súčasťou Župného domu na ulici Slovenskej číslo XX. Predmetný objekt garáže 2 má

spoločnéobvodovémurivozjužnejstranysoŽupnýmdomomazjuhozápadnejstranysadministratívnou
budovou, ktoré sú ako je to uvedené v stanovisku Krajského pamiatkového úradu zapísané v zozname
pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok.“33. Podľa § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

34.Súčasťveciniejesamostatnouvecouvprávnomzmysle,atedaknejnemožnooddelenenadobúdať,
ani uplatňovať vecné právo, najmä právo vlastnícke.

35.ZrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyspisováznačka4SŽ/1/2010zodňa28.04.2011
vyplýva: „Odvolací súd pripomína aj ustálenú súdnu judikatúru k ustanoveniu § 120 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorej súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke týka veci hlavnej. Súčasť veci
patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa riadi právnym režimom hlavnej veci. Keďže
v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr samostatnej veci sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej
veci a tak stratí znaky, ktoré ju ako vec v právnom zmysle individualizujú, vlastníctvo súčasti nadobudne
vlastník veci aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaložila osoba
odlišná od vlastníka hlavnej veci.“ Uvedené vyplýva aj zo záverov rozhodnutia 23/1977, R4/1992 a

Najvyšší súd Českej republiky R 39/1991.

36. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/18/2011 zo dňa 30.08.2012: „V otázke
výkladu § 120 Občianskeho zákonníka dovolací súd uvádza, že súčasťou veci podľa tohto zákonného
ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec

ako celok znehodnotila. Znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom
pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť
vôbec. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle. Zdieľa právny režim veci, ku ktorej
patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené. To okrem iného znamená,

že súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci vôbec
nie sú uvedené.“

37. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6SŽO/165/2008 zo dňa 12.08.2009
jednoznačne vyplýva, že ak sa jedná o súčasť veci, tá môže byť vzhľadom na svoju povahu súčasťou

iba jednej hlavnej veci. Súd poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku E. F., E. G.
a v neposlednom rade súd poukazuje aj na obhliadku na mieste samom, z ktorej súd vyhotovil
fotodokumentáciu. V tomto ponímaní tak nie je možné prijať závery znaleckého posudku znalca E. H.,
ktorý sa vyjadril, že sporný priestor je súčasťou garáží, ktoré sú zapísané v prospech žalovaného, keďže
tento znalec neuskutočnil obhliadku na mieste samom, na rozdiel od znalcov E. G. a E. F., aj samotného

súdu. Naopak súd sa prikláňa k záverom znalcov, ktorých v danej veci ustanovil. Súčasť veci nemôže
byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a nadobúda ju vždy vlastník veci hlavnej, a to
aj v prípade, ak nie je v zmluve o prevode takáto súčasť vôbec uvedená a špecifikovaná, čo vyplýva zo
záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 zo dňa 30.08.2012.

38. Právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že medzi stranami sporu na tunajšom súde prebieha spor o
vydanie bezdôvodného obohatenia a rovnako aj o zriadenie vecného bremena. Súd už len na doplnenie
argumentácie uvádza, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má
byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti (R
110/2003 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 85/2003). Otázku vlastníckeho práva tak

súd musí prejudiciálne skúmať v rámci sporu o plnenie.

39. Pokiaľ ide o námietku veci res iudicata, ktorú vzniesol žalovaný, súd poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, ale aj 2Cdo/71/2012
zo dňa 27.09.2012, podľa ktorých, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, pokiaľ určitý

skutkovýdejbolpoprávnejstránkevpôvodnomkonaníposúdenýinak,nesprávne,čineúplne.Pokiaľide
o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni
nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. V
predchádzajúcom súdnom spore pod spisovou značkou 16C/242/2002 stranami sporu bolo Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky a spoločnosť LOZ JASMINES, kde boli vysporiadané súdom aj stavby
zapísané na liste vlastníctva číslo XXX. V tomto súdnom spore však vystupujú odlišné subjekty na
strane žalobcu, aj žalovaného. Samotný žalobca, a to Mesto Prešov nebol stranou sporu v pôvodnomkonaní pod spisovou značkou 16C/242/2002 a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie jeho právny
predchodca. Súd je toho názoru, že v tomto spore sa nejedná o prekážku veci res iudicata.

40. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol neúspešný, je tak
povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní o trovách
konania súd za rozhodujúce vzhliadol to, že žalobca zmenil žalobný petit oproti pôvodne podanej žalobe

v roku 2019 a zotrval na ňom, napriek skutočnosti, že žalovaný vo svojich písomných podaniach,
ako aj prednesoch na pojednávaní poukazoval viackrát na nemožnosť vyhovenia takto formulovanému
žalobnému petitu. Za týchto okolností je súd toho názoru, že je dôvodné priznať náhradu trov konania
žalovanému a zároveň súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu výnimočného zákonného ustanovenia § 257
CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

7C/70/2019
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.