Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010337
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5622010337.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 23.

10. 2024 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G. H. I. J. , nar. X. X. XXXX v K. C., trvale
bytom D. XX/XX, K. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 7. 10. 2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom parkovisku medzi OC Central na Námestí
mieru 1 v Liptovskom Mikuláši a Rohonciho záhradou, poškodil tam zaparkované osobné motorové
vozidlozn.VolkswagenTiguan,2.0TDÍ,ev.č.LM914CA,VIN:WVGZZZ5NZCW542293,farbystrieborná
metalíza svetlá, a to takým spôsobom, že nezisteným predmetom na ľavom prednom blatníku vytvoril
ryhu o dĺžke 48 cm, na ľavých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na ľavých zadných

dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na zadnom ľavom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých
predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 85 cm, na pravých zadných dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm a na
pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 38 cm, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému
Ing. Miroslavovi Cuprovi, nar. XX. X. XXXX, bytom K. C., L. XXXX/XX, podnikajúcim pod obchodným
menom Ing. Miroslav Cupra-CUPROJEKT, so sídlom podnikania Liptovský Mikuláš, Hurbanova 24, IČO:
40 001 814, škodu poškodením vo výške najmenej 2.200,- eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. Zákona (v znení účinnom do 5. 8. 2024).

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 245 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/), § 56 ods. 1, 2 Tr. Zákona (v znení účinnom do 5. 8. 2024)
na peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd u s t a n o v u j e obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému
Ing. Miroslavovi Cuprovi-CUPROJEKT, s miestom podnikania Hurbanova 24, Liptovský Mikuláš, IČO:

40 001 814 bytom M. N. XX/XX, K. C., vo výške 2 200,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryLiptovskýMikulášpodaldňa18.8.2022obžalobunaA.B.C.,stíhaného
za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 12. 4. 2023 v neprítomnosti obžalovaného, všetky zákonom

stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 252 Tr. poriadku boli splnené. Obžaloba bola obžalovanému
riadne doručená, predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Obžalovaný
mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom
konaní, boli dodržané ustanovenia o skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť
preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania a rovnako bol upozornený

na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súčasne bola splnená materiálna
podmienka, v zmysle ktorej je prejednávanú vec možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania
dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Zároveň nejde o žiadny prípad predpokladaný v ustanovení
§ 252 ods. 3 Trestného poriadku, pri ktorom nie je možné vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného. Obžalovaný požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Z dôvodu neprítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátora prečítaná
zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 2. 6. 2022 a 14. 6. 2022. Obžalovaný pri
obidvoch výsluchoch využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Svedok - poškodený Ing. Miroslav Cupra vypovedal na hlavnom pojednávaní k podstatným okolnostiam
zhodne ako v prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedol, že je vlastníkom osobného motorového vozidla
značky Volkswagen Tiguan 2.0 TDI, ev. číslo K. XXXXX. Dňa 7. 10. 2021 asi 9:00 hodine uvedené
vozidlo zaparkoval za OC Central na vyhradenom parkovisku medzi zadnou stranou OC Centranou
a Rohoncziho záhradou v Liptovskom Mikuláši. Pri jeho odchode bolo všetko v poriadku. V čase o 11:00

hod. sa vrátil k vozidlu a zistil, že je poškriabané. Poškriabaný bol predný blatník na strane vodiča,
vodičove dvere, zadné dvere na strane vodiča, zadný blatník na strane vodiča, dvere spolujazdca, zadné
dvere na strane spolujazdca a zadný blatník na strane spolujazdca. V okamihu, keď zistil poškodenie
vozidla nedokázal určiť páchateľa. Neskôr videl kamerový záznam, ktorý mu predložil policajt, na ktorom
bolo vidieť osobu, ktorá sa priblížila k vozidlu, prešla okolo neho a odchádzala od vozidla. Dosť dlho

premýšľal nad identifikáciou tejto osoby, vzhľadom na balík indícií, ktoré ho viedli k poznaniu, ako aj
vzhľadom na spôsob chôdze, postavu, výšku, rozpoznal v tejto osobe pána C. ako jeho zákazníka, asi
spred pol roka v danom čase. Nepovažuje sa za odborníka v uvedenej oblasti, avšak kamerový záznam
mu stačil na identifikáciu. Problémy s pánom C. spočívali v spôsobe jeho komunikácie, v presadzovaní
jehopožiadaviek.Odohralsaincidentnajeseňvroku2019,priktorompánC.prešielzozákazníckejzóny

do osobnej zóny a vytrhol poškodenému z ruky zmluvu, ktorú si prečítal. Po tomto incidente nasledovali
z jeho strany viaceré telefonáty, pri ktorých sa zaujímal o termín zhotovenia diela. Dielo bolo pánovi C.
riadne odovzdané. Poškodený doposiaľ nemá informácie o tom, že niečo nie je v poriadku. Z uvedeného
usudzuje, že pán C. nemá výhrady súvisiace so zmluvou o dielo, ale iné výhrady. Tiež sa stal incident
v lete 2021, pri ktorom mu pán C. zatváral piate dvere na vozidle cez jeho ruky. Od uvedenej doby ho

nevidel a nie je s ním v kontakte.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok,
ktorý vypracovala Mgr. Oľga Petrusová, znalkyňa z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická
antropológia. Podľa záverov znaleckého posudku, pri antropologickom vyhodnotení záznamov a z nich
vytvorených snímok – obrázkov je limitujúcim faktorom kvalita predloženého materiálu a z nej

vyplývajúce množstvo spoľahlivo hodnotiteľných znakov. Medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúcehodnotenie osôb na záznamoch patrí: vzdialenosť objektu (hlavy a tváre, postavy) od kamery, rozlíšenie
záznamu, optika snímacieho zariadenia, uhol snímania, svetelné podmienky, maskovanie a pootočenie
osoby. Skúmaním bolo zistené, že samotný detail hlavy a tváre relevantnej osoby je pre individuálnu

identifikáciu nedostačujúci. Skúmaním bolo zistené, že predložený sporný materiál je spôsobilý na
antropologické skúmanie (vyhodnotenie morfologických znakov na hlave a tvári a popisných znakov na
tele osoby) a komparáciu s predloženým porovnávacím materiálom. Na hlave a tvári a na tele relevantnej
osoby zobrazenej na záznamoch a vyhotovených snímkach – obrázkoch (sporný materiál, obrázok č.
1 až 3 prílohy) boli vyhodnotené znaky: profil čela, tubera frontalia, oblúk nad okrajom očnej štrbiny,

glabella, čelovo - spánkový prechod, profil chrbtu nosa, smer hrotu nosa, prechod čela v chrbát nosa,
nasolabiálna ryha, profil brady, goniálna krajina, vlasová krajina – hranica, držanie tela a sklon ramien.
Všetky tieto znaky vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári a na tele osoby na fotografiách
a záznamoch označených „B. C. – foto“, „B. C. – video“ (A. B. C. – porovnávací materiál). Z vyššie
uvedeného vyplýva, že osobu označenú A. B. C. nie je možné vylúčiť, vyhodnotené znaky vykazujú
typovú zhodu. Navyše váha znalcom odčítaných znakov (čelovo spánkový prechod – profil chrbtu nosa)

môže byť preukazná k uvedeným záverom skúmania.
Podľa obrazového záznamu (kamerový záznam z parkoviska OC CENTRAL, Námestie mieru zo dňa
7. 10. 2021 v Liptovskom Mikuláši) sa v čase o 9.38 hod. osoba pravdepodobne mužského pohlavia
prechádza v blízkosti odstaveného motorového vozidla smerom k reklamnému stojanu a o pár sekúnd
savracianaspäťsmerommotorovémuvozidlu,pričompravúrukumávpravomvreckubundy,prechádza

popri vozidle po jeho pravej strane a pravú ruku si z vrecka vyberie. V čase o 9.39 hod. prechádza
uvedená osoba popri vozidle po jeho ľavej strane, v uvedenom čase sa nachádza v tesnej blízkosti
vozidla, pričom je tvárou a trupom otočený k vozidlu a pravú ruku má natiahnutú cez telo smerom
k vozidlu. Následne si pravú ruku vloží späť do pravého vrecka bundy a kráča smerom k reklamnému
stojanu. Uvedený záznam sníma len zadnú časť odstaveného osobného motorového vozidla.

Podľa potvrdenia zo dňa 3. 11. 2021 zadováženého podľa § 141 ods. 1 Tr. poriadku výška účelne
vynaložených nákladov na vrátenie veci do pôvodného stavu v rozsahu poškodenia špecifikovaného
v obžalobe, bola vyčíslená sumou 2.200,- eur.
Podľa správy o povesti je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu na adrese K. C., O. XXX/XX, na
uvedenej adrese je k trvalému pobytu prihlásený spolu s manželkou a deťmi. Na mestskom úrade nebolo

voči menovanému vedené priestupkové konanie.

V registri trestov obžalovaný nemá žiadny záznam.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 2T/76/2022 súd oslobodil

spod obžaloby obžalovaného A. B. C. pre skutok uvedený v obžalobe, ktorým mal spáchať prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Súd súčasne odkázal poškodeného Ing. Miroslava Cupru-CUPROJEKT s uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

uznesením zo dňa 10. 10. 2023 sp. zn. 1To/47/2023 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátil súd prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že oslobodzujúci rozsudok nie je správny a
zákonný a nemá ani dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Záver okresného súdu o nevine
obžalovaného krajský súd považuje za predčasný a nepresvedčivý, pretože tento nevychádza z náležite

zisteného skutkového stavu. Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v
pochybnostiach v prospech), vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak
pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V okolnostiach danej veci krajský súd poukázal na obsah
výpovede poškodeného. Poškodený Ing. Miroslav Cupra v priebehu odvolacieho konania predložil súdu
nový dôkaz, a to USB kľúč s kamerovým záznamom z miesta činu zo dňa 7. 10. 2021. Je nepochybné,
že súd nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy, a teda v prípade, ak takéto návrhy
na doplnenie dokazovania považuje za nadbytočné, resp. nemajúce vzťah k prerokovávanej veci, môže

v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť. Krajský súd sa v rámci odvolacieho konania oboznámil
s pripojeným USB kľúčom predloženým poškodeným a dospel k záveru, že v posudzovanej veci došlo k
zmene dôkaznej situácie. Z úradných záznamov spísaných povereným príslušníkom PZ na č. l. 70 a 79
spisu vyplýva, že kamerový záznam, ktorý bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní na základežiadosti, bol „vytiahnutý“ na základe nastavenej sekvencie v časovom úseku, ktorý bol daný na žiadosti,
no z dôvodu, že v danom časovom úseku neprešla žiadna iná osoba okrem tej, ktorá bola zachytená na
kamerovom zázname, a taktiež nebol zachytený ani iný pohyb, tak z toho dôvodu bol odovzdaný kratší

časový úsek, ktorý zachytával už konanie konkrétnej osoby. Z kamerového záznamu zo dňa 7.10.2021
je vidieť, ako v čase o 09.38 hod. prechádza popri vozidle zn. VW Tiguan striebornej farby neznáma
osoba mužského pohlavia, štíhlej postavy, ktorá má oblečené čierne nohavice a čierno-sivú bundu a
kráča smerom za bilbord, ktorý je položený na vozíku pri budove OC Central. Následne je vidieť, ako
sa o pár sekúnd vracia naspäť a kráča smerom ku vozidlu zn. VW Tiguan striebornej farby, pričom je z

kamerového záznamu vidieť, ako má pravú ruku vloženú v pravom vrecku bundy. Následne prejde popri
predmetnom vozidle z pravej strany a o 09.39 hod. je vidieť, ako prechádza tesne popri vozidle z druhej
strany,pričomjetvárouatrupomotočenýkvozidluapravúrukumánatiahnutúceztelosmeromkvozidlu.
Následne, ako prejde popri vozidle, si pravú ruku vloží opäť do pravého vrecka bundy a kráča smerom za
bilboard.ZUSBkľúčapredloženéhopoškodenýmvyplýva,žeobsahujekamerovýzáznamzachytávajúci
miesto činu v kritický deň prerušovane v časovom úseku od 09:04:02 hod. do 11:00:20 hod. dňa 7. 10.

2021. Pozornosti krajského súdu neuniklo, že vyššie uvedená osoba prešla prvýkrát okolo motorového
vozidla už v čase o 09:37:56 hod. do 09:38:18 hod. dňa 7. 10. 2021. Následne sa táto osoba opätovne
do pár sekúnd vrátila k motorovému vozidlu a v čase cca od 09:38:20 hod. do 09:39:48 hod. prešla
okolo neho s rukou tesne pri vozidle. Táto osoba sa nesprávala v súlade s bežnými štandardmi, javí sa,
že svojím pohľadom kontrolovala miesto činu, resp. motorové vozidlo poškodeného, ktoré obchádzala

od jeho zadnej časti ku prednej a naopak a spôsobom, ktorý je viditeľný z kamerového záznamu. Z
kamerového záznamu je tiež zistiteľné, že zachytáva aj príchod poškodeného k motorovému vozidlu v
časeo11.00hod.ajetiežvidieť,žepoškodenýihneďzistil,žemotorovévozidlojepoškriabané.Uvedená
sekvencia sa rovnako nenachádza na kamerovom zázname, ktorý zabezpečili do spisu orgány činné
trestnom konaní. Vykonanie kamerového záznamu, ktorý predložil poškodený, sa javí ako dôvodné,

nakoľko z neho vyplývajú skutočnosti, ktoré podstatne menia dôkaznú situáciu v prejednávanej trestnej
veci. Vykonanie tohto dôkazu zároveň presahuje rámec konania pred odvolacím súdom a znamenalo
by aj nahrádzanie činnosti súdu prvého stupňa, resp. jeho vykonanie môže viesť k iným skutkovým
záverom, než sú uvedené v napadnutom rozsudku. V okolnostiach danej veci odvolací súd sám ani
vo veci rozhodnúť nemôže pre prekážku uvedenú v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. Za danej situácie

sa javí potrebné vypočuť aj svedka poškodeného k okolnostiam, za akých získal predmetný kamerový
záznam. V súvislosti s obrazovým záznamom (kamerový záznam snímajúci parkovisko s vozidlom v
inkriminovanom čase) krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že uvedený
dôkaz bol získaný zákonným spôsobom a je procesne použiteľný v prebiehajúcom trestnom konaní a
v nadväznosti na uvedené sú zákonné a procesne použiteľné aj ďalšie dôkazy, ktorých podkladom bol

predmetný obrazový záznam. Vyšetrovací spis obsahuje údaje, z ktorých je možné zistiť, na základe
akých skutočností sa stal uvedený záznam ako dôkaz súčasťou prebiehajúceho trestného konania.
Nie je nič neobvyklé, že ak určitý priestor je monitorovaný kamerou, môžu byť uvedeným spôsobom
zachytené aj fyzické osoby, resp. jej prejavy osobnej povahy. V prípade, ak pri získaní uvedeného
dôkazu dôjde ku stretu práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby na jednej strane a verejného záujmu

na objasňovaní trestnej činnosti a odhaľovaní páchateľov na druhej strane, je potrebné uprednostniť
verejný záujem. Ak má uvedený dôkaz slúžiť na plnenie úloh spočívajúcich v objasňovaní trestnej
činnosti, odhaľovaní jej páchateľov práve na tom základe, že na uvedenom zázname je, resp. môže
byť zachytené protiprávne konanie, nemôže požívať osoba podozrivá z protiprávneho konania právnu
ochranu a domáhať sa nepoužiteľnosti uvedeného dôkazu v trestnom konaní. Uvedené platí obzvlášť

v situácii, ak monitorovacie zariadenie sníma verejný priestor. Krajský súd sa nestotožnil s názorom
okresného súdu, že ani závery tzv. antropologického posudku nemôžu zužovať okruh páchateľov
výlučne len na obžalovaného. V okolnostiach danej veci treba pripomenúť, že znalecké dokazovanie
má špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva
jednýmzmožnýchdôkazovapodliehahodnoteniurozhodujúcehoorgánuakokaždýinýdôkaz.Znalecký

posudok je iba jedným z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, pričom vo všeobecnosti je jeho
dôkazná hodnota rovnaká ako dôkazná hodnota iných dôkazných prostriedkov. V trestnom konaní
sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá konajúcemu súdu ukladá hodnotiť poznatky
získané z vykonaného dôkazného prostriedku samostatne, ale i vo vzájomnej súvislosti s poznatkami
získanými z iných vykonaných dôkazných prostriedkov. Dôkaznú hodnotu znaleckého posudku nie je

možné preceňovať, ale tento dôkaz je potrebné hodnotiť v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Pokiaľ by súd za každej situácie vychádzal výhradne zo záverov znaleckého posudku a na základe
týchtozáverovbypotomustálilvinu,resp.nevinupáchateľa,taknadnesenemožnopovedať,žeznalecký
posudok by potom mal prakticky povahu odsudzujúceho rozsudku a celé ostatné dokazovanie by bolov podstate nadbytočné. Súd v zásade hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie
je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou,
v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho

hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa
skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené,
alebo naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a
či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov. Po zhodnotení výsledkov znaleckej
expertízy, jednotlivo a v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi, neobstojí názor okresného súdu,

že zistená typová zhoda skúmaných znakov na hlave, tvári a tele nepochybne môže byť prítomná
aj u iných osôb, nielen u obžalovaného, že nie je možné preukázať individuálnu identifikáciu osoby
na obrazovom zázname, z čoho vyplýva, že osobu zachytenú na kamerovom zázname nie je možné
stotožniť s obžalovaným. Podľa uvedeného posudku skúmané znaky, ako napr. profil čela, oblúk nad
okrajom očnej štrbiny, čelovo - spánkový prechod, profil chrbtu nosa, smer hrotu nosa, prechod čela
v chrbát nosa, nasolabiálna ryha, profil brady, goniálna krajina, vlasová krajina - hranica, držanie

tela a sklon ramien, vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave, tvári a tele obžalovaného. Typová
zhoda skúmaných znakov je spôsobilá prijať ten záver, že obžalovaného nie je možné vylúčiť. Aj
napriek tomu, že súdna znalkyňa z odboru antropológia konštatovala, že samotný detail hlavy a tváre
relevantnej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci, tento záver nevylučuje úvahy, že
obžalovaný môže byť osobou na kamerovom zázname. Poškodený po oboznámení sa s kamerovým

záznamom identifikoval obžalovaného ako osobu zachytenú kamerovým záznamom. Všeobecne treba
pripomenúť,ževýpoveďobžalovanéhojedôkazomrovnocennýmsostatnýmidôkazmi.Obsahvýpovede
obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd neopomína, že obžalovaný sa môže
brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť
tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne relevantnými dôkazmi a zistením skutkového

stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu
obžalovaného. Treba tiež uviesť, že je vecou každého obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí. Je
nesporným faktom, že obžalovaný v súdenej trestnej veci pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní,
aj na hlavnom pojednávaní, využil svoje právo a k veci nevypovedal. Obžalovaný nepredložil súdu
žiadne argumenty, ktoré by celkom nepochybne mohli spochybniť výpovede poškodeného v spojení s

kamerovýmzáznamomotom,žesamoholnachádzaťnamiestečinuamoholpoškodiťmotorovévozidlo
poškodeného. Krajský súd zdôrazňuje, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,
pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení
výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej
výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri

hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v
jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z
hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno
opomenúť, že svedok, na rozdiel od obžalovaného, má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto
logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým

nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov
je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného
tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému,
ale všetkým. Bude úlohou súdu prvého stupňa pri zachovaní princípu nestrannosti zvážiť svoj ďalší

procesný postup a či už na základe návrhu niektorej zo strán trestného konania alebo na základe
vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy, ktoré umožnia náležité zistenie skutkového stavu, v ktorom bude
mať oporu zákonu zodpovedajúci konečný verdikt súdu prvého stupňa. Úlohou súdu prvého stupňa
po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy
jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa – zásady náležitého

zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto postup súdu súvisí s
predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie
páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu. Súd prvého stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bude skúmať, či
výpovede obžalovaného (obžalovaný doposiaľ v trestnom konaní nevypovedal) a svedkov sú logické a

pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých výpovedí.

Po zrušení a vrátení veci pri rozhodovaní o podanej obžalobe súd rešpektoval právny názor vyjadrený
odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, ktorým je v ďalšom konaní viazaný.Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 17. 1. 2024 v neprítomnosti obžalovaného, všetky zákonom
stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 252 Tr. poriadku boli splnené vrátane riadneho

a včasného doručenia predvolania na hlavné pojednávanie. Obžalovaný požiadal o vykonanie hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti, čím sa vzdal práva osobnej účasti na hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17. 1. 2024 bol vypočutý svedok poškodený A. C. P.. Vo výpovedi
uviedol, že prvýkrát sa stretol s videomateriálom z kamier, ktoré snímajú verejný priestor pri OC Central,

pri výpovedi oznamovateľa alebo poškodeného na polícii, keď mu vyšetrovateľ za účelom opoznania
možného páchateľa uvedené video pustil a v tej chvíli neskúmal, aké dlhé to video je, z ktorej časti dňa je
video, pozeral na video a snažil sa odpovedať na otázku, či dokáže postavu, ktorá je na videu, stotožniť.
Druhýkrát sa s uvedenýmvideom stretol na pojednávaní naokresnom súde, kde bolo opäť prezentované
zrejmetoistévideo,vtejistejdĺžke.Popojednávanínaokresnomsúdesiuvedomil,žetoniejevšetko,čo
sa v rozsahu dvoch hodín od 9.00 do 11.00 hod, kedy parkoval vozidlo, udialo. Zameral sa na to, že sám

zistí, kto sa v uvedenom čase na mieste pohyboval. Počas vyšetrovania sa dozvedel, kto má v správe
kamerové snímanie uvedeného verejného priestoru a oslovil technikov uvedenej spoločnosti, či by mu
dokázali poskytnúť celý záznam v uvedenom čase. Ním predložený záznam nie je dvojhodinový od 9.00
do 11.00 hod., kamerový systém sníma sekvencie na základe pohybu osoby, ktorá sa zjaví v zornom
uhle kamery. Záznam od technikov dostal na USB kľúči a pri jeho prehrávaní od začiatku do konca

našiel zábery, ktoré potom predložil ako dôkaz. Spoločnosť, ktorá má v správe kamerové snímanie,
kontaktoval po rozhodnutí súdu prvého stupňa v prejednávanej veci. Už počas prípravného konania
vedel, kto je prevádzkovateľom dotknutého kamerového systému. Na otázku, aký špecifický typ chôdze
má obžalovaný, uviedol dĺžka kroku, nôh, ich štíhlosť, dĺžka rúk, vzájomný pohyb nôh a rúk a držanie
hlavy pri chôdzi, obžalovaný pri pohybe nemá ruky pri tele, ale hýbe nimi. Dĺžka krokov obžalovaného

je veľká, lebo má dlhé nohy. Obžalovaný je vysoký, preto má dlhé nohy. V porovnaní s poškodeným má
obžalovaný štíhlejšie stehná. V porovnaní s rukami poškodeného má obžalovaný dlhšie ruky. Pohyb rúk
a nôh obžalovaného je pochodový, spolupracujú spolu. Pokiaľ ide o držanie hlavy pri chôdzi, je to pevná
poloha a pohľad dopredu. Svedok nevedel uviesť žiadne konkrétne markanty na postave obžalovaného,
tvári a chôdzi. Posudzuje len na základe komplexného dojmu z postavy a ako uviedol v predchádzajúcej

výpovedi, čerpá z toho, že obžalovaný k nim chodil do kancelárie, teda videl, ako chodí, ako sa pohybuje,
a pri samotnej realizácii zákazky mal tiež možnosť ho vnímať a pozorovať. Na zisťovanie markantov u
obžalovaného nemal časový priestor, ani na to nemal dôvod. Na otázku, aký čas uplynul medzi jeho
prvým stretnutím s obžalovaným a okamihom, kedy mal možnosť prvýkrát vidieť kamerový záznam
z verejného priestoru, uviedol, že dva roky, pričom pri odpovedi vychádza z toho, kedy uplynula záručná

doba pri realizácii zákazky. Markanty, ktoré uvádzal vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, si prvýkrát
uvedomil, keď videl kamerový záznam u vyšetrovateľa. O uvedených markantoch u obžalovaného
vypovedal pred vznesením obvinenia a jeho výpoveď a opoznanie obžalovaného boli podkladom pre
vznesenie obvinenia.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17. 1. 2024 bol tiež oboznámený obrazový záznam, predložený
poškodeným v priebehu odvolacieho konania.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 1. 2024 sp. zn. 2T/76/2022 súd oslobodil
spod obžaloby obžalovaného A. B. C. pre skutok uvedený v obžalobe, ktorým mal spáchať prečin

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný. Súd súčasne odkázal poškodeného Ing. Miroslava Cupru-CUPROJEKT s uplatneným
nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
uznesením zo dňa 30. 7. 2024 sp. zn. 1To/45/2024 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa a vec vrátil súd prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní
čiastočne riadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v spomínanom uznesení, sp. zn.
1To/47/2023 z 10.10.2023 v otázkach procesného aj hmotného práva. Odvolací súd primárne
konštatoval, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok,

nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s úvahami právneho
charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. Okresný súd síce
vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery podrobne odôvodniť.
Napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci výrok považuje zanepresvedčivý. Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach
v prospech), vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých

dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd nepostupoval dôsledne najmä vo fáze hodnotenia dôkazov,
keď vykonané dôkazy vyhodnotil iba jednostranne v prospech obžalovaného, jednotlivo, nesprávne a
bez toho, aby dôkazy vyhodnotil aj v súhrne. Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného podľa

obžaloby prokurátora má spočívať v tom, že dňa 7.10.2021 v čase asi o 9.39 hod. na vyhradenom
parkovisku medzi OC Central na Námestí mieru 1 v Liptovskom Mikuláši a Rohonciho záhradou,
poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Tiguan, 2.0 TDÍ, ev. č. LM914CA,
VIN: WVGZZZ5NZCW542293, farby strieborná metalíza svetlá, a to takým spôsobom, že nezisteným
predmetom na ľavom prednom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 48 cm, na ľavých predných dverách vytvoril
ryhu o dĺžke 108 cm, na ľavých zadných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 108 cm, na zadnom ľavom

blatníku vytvoril ryhu o dĺžke 45 cm, na pravých predných dverách vytvoril ryhu o dĺžke 85 cm, na
pravých zadných dverách o dĺžke 100 cm a 5 cm a na pravom zadnom blatníku vytvoril ryhu o dĺžke
38 cm. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa možno ustáliť, že na
hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý usvedčuje obžalovaného
zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že v

inkriminovanom čase sa obžalovaný nachádzal na mieste spáchania skutku. Nepochybne charakter
usvedčujúceho dôkazu má výpoveď poškodeného vo vzťahu ku zisteniu, že sa skutok stal a má znaky
trestného činu, nie však vo vzťahu k osobe páchateľa. Súd pripomenul, že poškodený nebol očitým
svedkom spáchania súdeného skutku a nepristihol páchateľa pri spáchaní skutku, ani bezprostredne po
jeho spáchaní, v čase zistenia poškodenia vozidla nemohol mať poškodený podozrenie na konkrétneho

páchateľa skutku, a teda ani na obžalovaného. V okolnostiach danej veci krajský súd poukázal na
podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Svedok - poškodený Ing. Miroslav
Cupra vo výpovedi potvrdil, že v inkriminovaný deň v čase asi o 9.00 hod. zaparkoval svoje osobné
motorovévozidlo,naparkoviskumedziOCCentralnaNámestímieruvLiptovskomMikulášiaRohonciho
záhradou, pričom v uvedenom čase vozidlo nebolo poškodené, v čase asi o 11.00 hod. sa vrátil ku

vozidlu a zistil jeho poškodenie, a to ryhu na prednom blatníku na strane vodiča, predných a zadných
dverách na strane vodiča, zadnom blatníku na strane vodiča, na predných a zadných dverách na strane
spolujazdca a zadnom blatníku na strane spolujazdca. Ani krajský súd nezistil žiadny logický dôvod, na
základe ktorého si poškodený vymyslel uvádzané tvrdenia. Záveru, že skutok sa stal v čase uvedenom
v obžalobe, nasvedčuje aj správanie poškodeného bezprostredne po zistení poškodenia vozidla, ktorý

oznámil polícii poškodenie vozidla. Podľa úradného záznamu hliadka polície bola vyslaná operačným
strediskom za účelom preverenia oznámenia v čase o 11.10 hod., uvedený časový údaj zodpovedá
príchodu poškodeného ku vozidlu v čase asi o 11.00 hod. Rozsah poškodenia vozidla vyjadrený v
obžalobe je preukázaný nielen výpoveďou poškodeného, ale aj zápisnicou o obhliadke miesta činu.
Poškodený ďalej uviedol, že v čase zistenia poškodenia nemal podozrenie na konkrétneho páchateľa

skutku. Neskôr videl kamerový záznam, ktorý mu predložil policajt, a to pri opoznávaní páchateľa. Na
tomto zázname bolo vidieť osobu, ktorá sa približovala ku vozidlu, prešla okolo neho a odchádzala od
vozidla. Dosť dlho premýšľal nad identifikáciou tejto osoby vzhľadom na balík indícií, ktoré ho viedli k
opoznaniu. Vzhľadom na fyziognómiu, spôsob chôdze, postavu a výšku postavy opoznal obžalovaného
ako jeho zákazníka spred polroka v tom čase. On mal možnosť vidieť spôsob chôdze obžalovaného pred

týmto kamerovým záznamom, mal špecifickú chôdzu. Aj keď sa nepovažuje za odborníka v tejto oblasti,
kamerový záznam mu stačil na identifikáciu, pričom bol poučený, že nemôže nikoho krivo obviniť zo
spáchania trestného činu. Poškodený tiež uviedol, že na cesty k obžalovanému v súvislosti so zmluvou
o dielo používal predmetné motorové vozidlo. Ide o jediné vozidlo, ktoré používal pri výkone povolania.
Potvrdil, že v minulosti mal fyzický aj slovný konflikt s obžalovaným kvôli zhotoveniu diela. V decembri

2020 bola zákazka odovzdaná obžalovanému. S obžalovaným mal incident aj v júli 2021, kedy mu
obžalovaný zatvoril ruku cez piate dvere na vozidle, nebol vtedy zranený, že by potreboval ošetrenie
lekára. Treba stručne pripomenúť, že poškodený Ing. Miroslav Cupra v priebehu odvolacieho konania
predložil súdu nový dôkaz, a to USB kľúč s kamerovým záznamom z miesta činu zo dňa 7.10.2021,
ktorý bol ako dôkaz vykonaný v ďalšom konaní pred okresným súdom. Na hlavnom pojednávaní dňa

17.1.2024 sa poškodený vyjadril k okolnostiam, za akých získal predmetný kamerový záznam. Uviedol,
že prvýkrát sa s videomateriálom z kamier, ktoré snímajú verejný priestor pri OC Central, stretol pri
výpovedi oznamovateľa alebo poškodeného na polícii, kde mu vyšetrovateľka za účelom opoznania
možného páchateľa toto video pustila. V tej chvíli neskúmal, aké dlhé a z ktorej časti dňa je to video,jednoducho pozeral na video a snažil sa odpovedať na otázku vyšetrovateľky, či dokáže postavu, ktorá
je na videu, stotožniť s niekým, na koho by mal podozrenie zo spáchania činu. Druhýkrát sa s týmto
videom stretol na pojednávaní na okresnom súde, kde bolo opäť prezentované a bolo to zrejme to isté

video v tej istej dĺžke. Po pojednávaní na okresnom súde si uvedomil, že to nie je všetko, kto by sa v
rozsahu tých dvoch hodín, počas ktorých parkoval s vozidlom od príjazdu, ktorý bol od 9.00 hod. do 11.00
hod., tam pohyboval. V tom čase mu bol ukázaný jediný záber človeka, ktorý tam prichádza a odchádza.
Zameral sa na to, že si sám zistí, kto od 9.00 hod. do 11.00 hod. sa tam pohyboval. Počas vyšetrovania
sa dozvedel, kto má v správe kamerové snímanie uvedeného verejného priestoru a oslovil technikov

tej firmy, či mu napriek tomu, že je to už veľký časový odstup, dokázali poskytnúť celý ten záznam od
9.00 hod do 11.00 hod. Kamerový záznam sníma sekvencie na základe pohybu osoby, ktorá sa zjaví
v zornom uhle kamery, nie je to dvojhodinový film od 9.00 hod. do 11.00 hod. Záznam od technikov
dostal na USB kľúči a pri jeho prehrávaní od začiatku do konca našiel zábery, ktoré potom predložil ako
dôkaz. Vo vzťahu k obžalovaným namietanej nepoužiteľnosti vyššie uvedeného kamerového záznamu
z dôvodu, že tento dôkaz bol vykonaný z iniciatívy súdu v rozpore so zásadou kontradiktórnosti

konania a „rovnosti zbraní“, predstavujúcich nevyhnutné atribúty spravodlivého procesu, je potrebné
uviesť, že odvolací súd sa s touto námietkou obžalovaného nestotožnil. Niet pochýb o tom, že Trestný
poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.) položil základy kontradiktórneho procesu a niet pochýb ani o tom,
že podaním obžaloby sa prokurátor stáva stranou v konaní tak ako obžalovaný, pričom na obe tieto
strany v konaní sa vzťahuje zásada rovnosti zbraní. Podľa § 10 ods. 10 Tr. por. stranou v konaní je

aj poškodený. Tak ako obžalovaný, aj prokurátor a poškodený majú právo predložiť v konaní pred
súdom dôkazy. Podľa § 46 ods. 1, veta druhá Tr. por. poškodený má právo v prípadoch ustanovených
týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody,
robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a
preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní

alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej
reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 2 ods.
11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý
dokaz zabezpečiť. Obžalovanému je potrebné prisvedčiť v tom smere, že aktivita súdu prvého stupňa
smerujúca k zabezpečeniu, resp. k získaniu takých dôkazov, ktoré predstavujú dôkazy ťažiskové, ktoré

súd prvého stupňa následne vykoná za účelom preukázania viny obžalovaného, môže prekračovať
rámec „rovnosti zbraní“ a predstavovať neprípustné nahrádzanie aktivity prokurátora a tým aj porušenie
práva obžalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských
slobôd. Právo obžalovaného na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane základných práv
a ľudských slobôd, ktorého imanentnou súčasťou je právo na kontradiktórny trestný proces a princíp

rovnosti zbraní, nie sú naplnené za situácie, keď súd nahrádza svojou činnosťou aktivitu jednej zo
strán konania (primerane rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Karelin proti Rusku,
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS374/2020).Vokolnostiachdanejvecisažiadapripomenúť,žekamerový
záznam predložený poškodeným na USB kľúči nepredstavuje k výroku o vine obžalovaného jeden z
hlavných usvedčujúcich dôkazov a nemá výlučnú povahu. Dôkazy zabezpečené v štádiu prípravného

konania dostatočne odôvodňovali postavenie obžalovaného pred súd. K predmetnému kamerovému
záznamutrebatiežuviesť,žetentologickyprepájavýpovedepoškodeného.Krajskýsúdzároveňnezistil,
že by sa s týmto kamerovým záznamom nezákonne manipulovalo v neprospech obžalovaného. Je
nespornýmfaktom,žekamerovýzáznamobsahujeajtúčasťčasovýchsekvencií,ktoráboladotrestného
spisu zabezpečená už v štádiu prípravného konania orgánmi činnými v trestnom konaní. Z úradných

záznamov spísaných povereným príslušníkom PZ na č.l. 70 a 79 spisu vyplýva, že kamerový záznam,
ktorý bol odovzdaný orgánom činným v trestnom konaní na základe žiadosti, bol „vytiahnutý“ na základe
nastavenej sekvencie v časovom úseku, ktorý bol daný na žiadosti, no z dôvodu, že v danom časovom
úseku neprešla žiadna iná osoba okrem tej, ktorá bola zachytená na kamerovom zázname, a taktiež
nebol zachytený ani iný pohyb, tak z toho dôvodu bol odovzdaný kratší časový úsek, ktorý zachytával už

konanie konkrétnej osoby. Z kamerového záznamu zo dňa 7.10.2021 je vidieť, ako v čase o 09.38 hod.
prechádza popri vozidle zn. VW Tiguan striebornej farby neznáma osoba mužského pohlavia, štíhlej
postavy, ktorá má oblečené čierne nohavice a čierno-sivú bundu a kráča smerom za bilbord, ktorý je
položený na vozíku pri budove OC Central. Následne je vidieť, ako sa o pár sekúnd vracia naspäť a
kráča smerom ku vozidlu zn. VW Tiguan striebornej farby, pričom je z kamerového záznamu vidieť, ako

má pravú ruku vloženú v pravom vrecku bundy. Následne prejde popri predmetnom vozidle z pravej
strany a o 09.39 hod. je vidieť, ako prechádza tesne popri vozidle z druhej strany, pričom je tvárou a
trupom otočený k vozidlu a pravú ruku má natiahnutú cez telo smerom ku vozidlu. Následne ako prejde
popri vozidle, si pravú ruku vloží opäť do pravého vrecka bundy a kráča smerom za bilbord. Z USBkľúča predloženého poškodeným vyplýva, že obsahuje kamerový záznam zachytávajúci miesto činu v
kritický deň prerušovane v časovom úseku od 09:04:02 hod. do 11:00:20 hod. dňa 7.10.2021. Pozornosti
krajského súdu neuniklo, že vyššie uvedená osoba prešla prvýkrát okolo motorového vozidla už v čase

o 09:37:56 hod. do 09:38:18 hod. dňa 7.10.2021. Táto osoba svojím pohľadom kontrolovala miesto činu
a je tiež vidieť, ako zastala a nechala prejsť okoloidúceho muža. Uvedená osoba sa otočila, zašla za
prekážku, následne sa táto osoba opätovne do pár sekúnd vrátila k motorovému vozidlu a v čase cca
od 09:38:20 hod. do 09:39:48 prešla okolo neho s rukou tesne pri vozidle. Z kamerového záznamu je
tiež zistiteľné, že zachytáva aj príchod poškodeného k motorovému vozidlu v čase o 11:00 hod. a je

tiež vidieť, že poškodený ihneď zistil, že motorové vozidlo je poškriabané. V súvislosti s obrazovým
záznamom (kamerový záznam snímajúci parkovisko s vozidlom v inkriminovanom čase) krajský súd
uviedol, že uvedený dôkaz bol získaný zákonným spôsobom a je procesne použiteľný v prebiehajúcom
trestnom konaní a v nadväznosti na uvedené sú zákonné a procesne použiteľné aj ďalšie dôkazy,
ktorých podkladom bol predmetný obrazový záznam. Vyšetrovací spis obsahuje údaje, z ktorých je
možné zistiť, na základe akých skutočností sa stal uvedený záznam ako dôkaz súčasťou prebiehajúceho

trestného konania. Nie je nič neobvyklé, že ak určitý priestor je monitorovaný kamerou, môžu byť
uvedeným spôsobom zachytené aj fyzické osoby, resp. jej prejavy osobnej povahy. V prípade, ak pri
získaní uvedeného dôkazu dôjde ku stretu práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby na jednej strane a
verejnéhozáujmunaobjasňovanítrestnejčinnostiaodhaľovanípáchateľovnadruhejstrane,jepotrebné
uprednostniť verejný záujem. Ak má uvedený dôkaz slúžiť na plnenie úloh spočívajúcich v objasňovaní

trestnej činnosti, odhaľovaní jej páchateľov práve na tom základe, že na uvedenom zázname je, resp.
môže byť zachytené protiprávne konanie, nemôže požívať osoba podozrivá z protiprávneho konania
právnu ochranu a domáhať sa nepoužiteľnosti uvedeného dôkazu v trestnom konaní. Uvedené platí
obzvlášť v situácii, ak monitorovacie zariadenie sníma verejný priestor. Krajský súd sa nestotožnil
s názorom okresného súdu, že ani závery tzv. antropologického posudku nemôžu zužovať okruh

páchateľov výlučne len na obžalovaného. V okolnostiach danej veci treba pripomenúť, že znalecké
dokazovanie má špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále
zostáva jedným z možných dôkazov a podlieha hodnoteniu rozhodujúceho orgánu ako každý iný dôkaz.
Znalecký posudok je iba jedným z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní, pričom vo všeobecnosti je
jeho dôkazná hodnota rovnaká ako dôkazná hodnota iných dôkazných prostriedkov. V trestnom konaní

sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá konajúcemu súdu ukladá hodnotiť poznatky
získané z vykonaného dôkazného prostriedku samostatne, ale i vo vzájomnej súvislosti s poznatkami
získanými z iných vykonaných dôkazných prostriedkov. Dôkaznú hodnotu znaleckého posudku nie je
možné preceňovať, ale tento dôkaz je potrebné hodnotiť v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Pokiaľ by súd za každej situácie vychádzal výhradne zo záverov znaleckého posudku a na základe

týchtozáverovbypotomustálilvinu,resp.nevinupáchateľa,taknadnesenemožnopovedať,žeznalecký
posudok by potom mal prakticky povahu odsudzujúceho rozsudku a celé ostatné dokazovanie by bolo
v podstate nadbytočné. Súd v zásade hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie
je ním bezpodmienečne viazaný. Nemôže síce ľubovoľne nahradiť odbornú mienku znalca vlastnou,
v danej otázke laickou mienkou, ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho

hľadiska, či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa
skutkové východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené,
alebo naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania a
či riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových predpokladov. Po zhodnotení výsledkov znaleckej
expertízy, jednotlivo a v súhrne s ostatnými vykonanými dôkazmi, neobstojí názor okresného súdu,

že zistená typová zhoda skúmaných znakov na hlave, tvári a tele nepochybne môže byť prítomná
aj u iných osôb, nielen u obžalovaného, že nie je možné preukázať individuálnu identifikáciu osoby
na obrazovom zázname, z čoho vyplýva, že osobu zachytenú na kamerovom zázname nie je možné
stotožniť s obžalovaným. Podľa uvedeného posudku skúmané znaky, ako napr. profil čela, oblúk nad
okrajom očnej štrbiny, čelovo - spánkový prechod, profil chrbta nosa, smer hrotu nosa, prechod čela

v chrbát nosa, nasolabiálna ryha, profil brady, goniálna krajina, vlasová krajina – hranica, držanie
tela a sklon ramien vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave, tvári a tele obžalovaného. Typová
zhoda skúmaných znakov je spôsobilá prijať ten záver, že obžalovaného nie je možné vylúčiť. Aj
napriek tomu, že súdna znalkyňa z odboru antropológia konštatovala, že samotný detail hlavy a tváre
relevantnej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci, tento záver nevylučuje úvahy, že

obžalovaný môže byť osobou na kamerovom zázname. Poškodený po oboznámení sa s kamerovým
záznamom identifikoval obžalovaného ako osobu zachytenú kamerovým záznamom. Všeobecne treba
pripomenúť,ževýpoveďobžalovanéhojedôkazomrovnocennýmsostatnýmidôkazmi.Obsahvýpovede
obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd neopomína, že obžalovaný sa môžebrániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť
tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne relevantnými dôkazmi a zistením skutkového
stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a ktoré zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu

obžalovaného. Treba tiež uviesť, že je vecou každého obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí. Je
nesporným faktom, že obžalovaný v súdenej trestnej veci pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní,
aj na hlavnom pojednávaní, využil svoje právo a k veci nevypovedal. Obžalovaný nepredložil súdu
žiadne argumenty, ktoré by celkom nepochybne mohli spochybniť výpovede poškodeného v spojení
s kamerovým záznamom a znaleckým antropologickým posudkom o tom, že sa mohol nachádzať

na mieste činu a mohol poškodiť motorové vozidlo poškodeného. Z doposiaľ vykonaných dôkazov
(výpovede poškodeného v spojení s kamerovými záznamami, znaleckým antropologickým posudkom) je
evidentné, že obžalovaný sa v čase a na mieste činu v kritickom čase nachádzal. Nemožno sa stotožniť
s názorom okresného súdu, že kamerový záznam má nedostatky v tom smere, že nejde o celistvý,
neprerušovaný záznam v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod., ale o časové sekvencie, že zachytáva len
zadnú časť poškodeného motorového vozidla a z takto zabezpečeného kamerového záznamu nie je

možné spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že osoba, ktorá je zachytená na uvedenom zázname a
v čase uvedenom v obžalobe, vôbec toto vozidlo poškodila. Ďalej podľa súdu prvého stupňa takéto
konanie je možné označiť za podozrivé, či neobvyklé, avšak vôbec nie je možné preukázať kontakt
osoby s vozidlom a už vôbec nie rozsah poškodenia. Krajský súd pripomenul, že niet pochybností o
tom, že kamerový záznam zachytáva len také časové sekvencie, na ktorých je zaznamenaný pohyb

osôb, že nezachytáva skutkový dej neprerušovane v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. dňa 7.10.2021,
ani prednú stranu zaparkovaného motorového vozidla. Z kamerových záznamov je zistiteľné, že na nich
boli zachytené viaceré osoby, ktoré prešli popri vozidle poškodeného bez akéhokoľvek povšimnutia.
Tieto osoby išli jedným smerom a bez toho, aby sa rozhliadali po okolí, po odstavenom motorovom
vozidle. Je nesporné, že len jedna osoba, ktorú poškodený opoznal ako obžalovaného, sa rozhliadala

po okolí a neprešla okolo motorového vozidla bez povšimnutia, ale urobila tzv. „kolečko“ okolo celého
motorového vozidla a prešla s rukou umiestnenou tesne pri motorovom vozidle. V okolnostiach danej
veci preto nie je možné argumentovať skutočnosťou, že statické snímanie len zadnej časti motorového
vozidla nevylučuje možnosť, že v bezprostrednej blízkosti vozidla sa mohla nachádzať aj iná osoba,
ktorá nebola zachytená kamerou. Krajský súd vzhľadom na výpoveď poškodeného a zabezpečené

kamerové záznamy nemá dôvod spochybňovať poškodenie motorového vozidla, ani rozsah poškodenia
vozidla,kuktorémudošlovkritickomčasenapredmetnomparkovisku.Vokolnostiachdanejvecijevýrok
okresného súdu o oslobodení obžalovaného neudržateľný a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Krajský
súd zdôraznil, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti,
a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma,

či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade
odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z
celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia,
prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či
má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel

od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť
prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou
súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.
por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná
nie je. Úlohou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým

spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu
primárneho cieľa – zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie
súdu.Takýtopostupsúdusúvisíspredmetomzákonaajehoúčelom,ktorýmjenáležitézistenietrestných
činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Súd prvého stupňa
vyhodnotí všetky dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich

súhrne, bude skúmať, či výpovede obžalovaného (obžalovaný doposiaľ v trestnom konaní nevypovedal)
a svedkov sú logické a pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých výpovedí. Krajský súd vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval, že sám vo veci nemohol rozhodnúť pre prekážku uvedenú v
§ 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., preto z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Po zrušení a vrátení veci pri rozhodovaní o podanej obžalobe súd rešpektoval právny názor vyjadrený
odvolacím súdom v druhom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým je v ďalšom konaní viazaný.Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 23. 10. 2024 v neprítomnosti obžalovaného, všetky zákonom
stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 252 Tr. poriadku boli splnené vrátane riadneho

a včasného doručenia predvolania na hlavné pojednávanie. Obžalovaný požiadal o vykonanie hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti, čím sa vzdal práva osobnej účasti na hlavnom pojednávaní.

Podľa správy o povesti je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu na adrese K. C., D. XX/XX, na
uvedenej adrese je k trvalému pobytu prihlásený spolu s manželkou a deťmi. Na mestskom úrade nebolo

voči menovanému vedené priestupkové konanie.

V registri trestov obžalovaný nemá žiadny záznam.

V evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný jeden záznam o spáchaní dopravného
priestupku zo dňa 5. 11. 2020, za ktorú mu bola uložená bloková pokuta 10,- eur, zaplatená na mieste.

Pri rozhodovaní o podanej obžalobe súd prihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom
pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, napĺňa

všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona
a z dôkazov vykonaných na hlavných pojednávaniach mal súd preukázané, že súdeného skutku sa
dopustil obžalovaný.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že podľa obsahu spisu súd prvého stupňa pri predchádzajúcich

rozhodnutiach opakovane obžalovaného oslobodil spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. c/ Tr.
poriadku a na základe odvolania podaného prokurátorom boli obidve odvolaním napadnuté rozhodnutia
odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na prejednanie a rozhodnutie.

Ako už bolo konštatované rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 12. 4. 2023, ako aj zo dňa 19.

1. 2024, z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovede svedka - poškodeného Ing.
Miroslava Cupru mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal a má znaky
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona. Svedok – poškodený vo výpovedi
potvrdil, že v inkriminovaný deň v čase asi o 9.00 hod. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo
špecifikované vo výroku rozsudku, na parkovisku medzi OC Central na Námestí mieru v Liptovskom

Mikuláši a Rohoncziho záhradou, pričom v uvedenom čase vozidlo nebolo poškodené, v čase asi
o 11.00 hod. sa vrátil ku vozidlu a zistil jeho poškodenie a to ryhu na prednom blatníku na strane
vodiča, predných a zadných dverách na strane vodiča, zadnom blatníku na strane vodiča, na predných
a zadných dverách na strane spolujazdca a zadnom blatníku na strane spolujazdca. Súd nezistil žiadny
logickýdôvod,nazákladektoréhosipoškodenývymysleluvádzanétvrdenia.Včasezisteniapoškodenia

poškodený nemal podozrenie na konkrétneho páchateľa skutku. Záveru, že skutok sa stal v čase
uvedenom v obžalobe nasvedčuje aj správanie poškodeného bezprostredne po zistení poškodenia
vozidla, ktorý oznámil polícii poškodenie vozidla. Podľa úradného záznamu hliadka polície bola vyslaná
operačným strediskom za účelom preverenia oznámenia v čase o 11.10 hod., uvedený časový údaj
zodpovedá príchodu poškodeného ku vozidlu v čase asi o 11.00 hod. V uvedenom kontexte nie je

potrebné doplniť dokazovanie navrhnuté obžalovaným v otázke mechanizmu vzniku poškodenia vrátane
dátumu vzniku poškodenia. Rozsah poškodenia vozidla vyjadrený v obžalobe je preukázaný nielen
výpoveďou poškodeného, ale aj zápisnicou o ohliadke miesta činu. Súd preto odmietol vykonať vyššie
uvedený dôkaz, keďže dátum vzniku poškodenia, ako aj jeho rozsah je dostatočne preukázaný už
vykonanými dôkazmi. Vyčíslenie poškodenia vozidla dosahuje úroveň malej škody (škoda prevyšujúca

sumu 700,- eur). Od vyššie uvedených skutkových zistení súd prvého stupňa nemal dôvod sa odchýliť
ani v súčasnom štádiu konania. Aj odvolací súd vo svojom druhom zrušujúcom rozhodnutí zhodne ako
súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa súdený skutok stal v čase uvedenom v obžalobe.

Odvolací súd vyslovil v poslednom zrušujúcom uznesení v otázke hmotného práva právny názor, ktorým

jesúdprvéhostupňavďalšomkonaníviazanýajepovinnýhovplnejmiererešpektovať.Podľaprávneho
názoru odvolacieho súdu je z doposiaľ vykonaných dôkazov (výpovede poškodeného v spojení s
kamerovými záznamami, znaleckým antropologickým posudkom) evidentné, že obžalovaný sa v čase
a na mieste činu v kritickom čase nachádzal. Odvolací súd tak v zrušujúcom uznesení vyslovil právnynázor, že obžalovaný je osobou, ktorá v inkriminovanom čase má pravú ruku vloženú v pravom vrecku
bundy, následne prejde popri predmetnom vozidle z pravej strany a o 09.39 hod. prechádza tesne popri
vozidle z druhej strany, pričom je tvárou a trupom otočený k vozidlu a pravú ruku má natiahnutú cez

telo smerom ku vozidlu. Krajský súd v Žiline sa rovnako nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, že kamerovým záznamom nie je možné preukázať kontakt vyššie opísanej
osoby s vozidlom a už vôbec nie rozsah poškodenia, keďže kamera snímala len zadnú časť motorového
vozidla. V uvedenom smere vyslovil krajský súd právny názor, podľa ktorého je obžalovaný jedinou
osobou, ktorá sa rozhliadala po okolí a neprešla okolo motorového vozidla bez povšimnutia, ale urobila

tzv. „kolečko“ okolo celého motorového vozidla a prešla s rukou umiestnenou tesne pri motorovom
vozidle. Odvolací súd vzhľadom na výpoveď poškodeného a zabezpečené kamerové záznamy nemal
dôvod spochybňovať poškodenie motorového vozidla, ani rozsah poškodenia vozidla, ku ktorému došlo
v kritickom čase na predmetnom parkovisku. Odvolací súd v rozhodnutí tiež poukázal na skutočnosť,
že sám vo veci nemohol rozhodnúť pre prekážku uvedenú v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre

ktorý bol súdom prvého stupňa oslobodený. Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu vo vyššie naznačenom rozsahu na základe vykonaných dôkazov a to výpovede poškodeného
(ktorý na kamerovom zázname opoznal obžalovaného) v spojení s kameovými záznamom a v spojení
s antropologickým znaleckým posudkom mal preukázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal
obžalovaný.

Obhajoba namietala, že obžalovanému nebol doručený úplný obrazový záznam (predložený
poškodeným) v takej podobe, v akej je súčasťou spisu, v dôsledku čoho malo byť porušené právo na
obhajobu vrátane práva na riadnu prípravu na hlavné pojednávanie. K uvedenej námietke súd uvádza,
že nie je dôvodná. Obrazový záznam predložený na USB kľúči poškodeným je dlhodobo súčasťou

spisu, keďže bol zadovážený poškodeným v rámci odvolacieho konania o odvolaní prokurátora proti
prvému oslobodzujúcemu rozsudku súdu, pričom z vyjadrenia poškodeného (pri ktorom bol predložený
uvedený dôkaz) je nepochybný obsah obrazového záznamu a k obsahu uvedenému dôkazu sa
vyjadroval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Naviac tvrdenie obhajoby o predložení
neúplného obrazového záznamu v podobe jeho kópie zabezpečenej súdom na žiadosť obhajoby

nie je preukázané. V súvislosti s argumentáciou obhajoby, podľa ktorej sú pochybnosti o tom, že
uvedený dôkaz (zabezpečený poškodeným) bol v úplnom stave, súd prvého stupňa uvádza, že nebola
preukázaná nezákonná manipulácia s uvedeným kamerovým záznamom. K rovnakému záveru dospel
aj krajský súd v rámci odvolacieho konania.

V súvislosti s obrazovým záznamom (kamerový záznam snímajúci parkovisko s vozidlom
v inkriminovanom čase) súd uvádza, že uvedený dôkaz bol získaný zákonným spôsobom a je procesne
použiteľný v prebiehajúcom trestnom konaní a v nadväznosti na uvedené sú zákonné a procesne
použiteľné aj ďalšie dôkazy, ktorých podkladom bol predmetný obrazový záznam. Vyšetrovací spis
obsahuje údaje, z ktorých je možné zistiť, na základe akých skutočností sa stal uvedený záznam

ako dôkaz súčasťou prebiehajúceho trestného konania. Nie je nič neobvyklé, že ak určitý priestor je
monitorovaný kamerou, môžu byť uvedeným spôsobom zachytené aj fyzické osoby, resp. jej prejavy
osobnej povahy. V prípade ak pri získaní uvedeného dôkazu dôjde ku stretu práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby na jednej strane a verejného záujmu na objasňovaní trestnej činnosti a odhaľovaní
páchateľov na druhej strane, je potrebné uprednostniť verejný záujem. Ak má uvedený dôkaz slúžiť

na plnenie úloh spočívajúcich v objasňovaní trestnej činnosti, odhaľovaní jej páchateľov práve na tom
základe, že na uvedenom zázname je, resp. môže byť zachytené protiprávne konanie, nemôže požívať
osoba podozrivá z protiprávneho konania právnu ochranu a domáhať sa nepoužiteľnosti uvedeného
dôkazu v trestnom konaní. Uvedené platí obzvlášť v situácii, ak monitorovacie zariadenie sníma verejný
priestor.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby,
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal

obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob poškodenia motorového vozidla (pri ktorom nezisteným predmetom vytvoril ryhu na vozidle),
preukazuje, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujemchránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana vlastníckeho práva, neporušiteľnosť veci, ako aj jej
použiteľnosť.

Súd tiež odmietol vykonať dôkaz smerujúci k prevereniu exekúcii smerujúcich proti poškodenému,
pretože navrhovanými dôkazmi sa majú preukázať okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie súdu. Súd
pripomína, že obdobný dôkazný návrh bol prednesený na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, kedy
ho súd taktiež odmietol vykonať. Na základe vykonaných dôkazov bol zistený skutkový stav v rozsahu
umožňujúcom prijať rozhodnutie súdu o podanej obžalobe. Uvedené dôkazy sa javia ako nadbytočné

v kontexte so zisteným skutkovým stavom, ktorý viedol k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona (v znení účinnom do 5. 8. 2024). Dňa 6. 8. 2024 nadobudol
účinnosť zákon č. 40/2024 zo dňa 8. 2. 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon. Spôsobený následok aj po novele Trestného zákona predstavuje malú škodu, ktorou sa rozumie

suma prevyšujúca 700,- eur, v dôsledku novely Tr. zákona preto nezanikla trestnosť súdeného činu.

Keďže po spáchaní skutku nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, bolo potrebné v zmysle § 2
ods.1Tr.zákonaposúdiť,ktorýTrestnýzákonjepreobžalovanéhovotázkeukladaniatrestupriaznivejší.
Novelou Trestného zákona sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby pri treste odňatia slobody z jedného

roka na dva roky, ako aj horná hranica peňažného trestu zo sumy 331 930 eur na sumu 3 000 000 eur.
Podľa Tr. zákona účinného do 5. 8. 2024 v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa horná hranica
trestnej sadzby znižuje o 1/3-inu, pričom podľa neskoršieho Trestného zákona prevaha poľahčujúcich
okolností nemá za následok úpravu trestnej sadzby. Je tak nepochybné, že Tr. zákon v znení účinnom
do 5. 8. 2024 v otázke ukladania trestu je pre obžalovaného priaznivejší, z tohto dôvodu súd ukladal

trest podľa Tr. zákona v znení účinnom do 5. 8. 2024.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zákona, t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním skutku, pričom žiadna priťažujúca okolnosť zistená
nebola. Obžalovaný stojí pred súdom prvýkrát, do spáchania skutku sa spôsobom svojho života nedostal

do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine a spáchal iba jeden dopravný priestupok v roku 2020.
S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho bezúhonný život do spáchania skutku, skutkové okolnosti,
význam záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý, povahu
trestnej činnosti a v neposlednom rade na spôsobený následok, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie postačujúci peňažný trest vymeraný v prvej polovici sadzby, pričom

aj náhradný trest odňatia slobody (ustanovený pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného
trestu) bol vymeraný v prvej polovici zákonom ustanovenej sadzby, bližšie k dolnej hranici.

Vo svetle všetkých okolností súdenej veci neprichádza do úvahy uplatnenie tzv. materiálneho korektívu
v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona, keďže nemal preukázanú nepatrnú závažnosť prečinu. V súvislosti

so spôsobom vykonania činu obžalovaným je potrebné uviesť, že obžalovaný si najskôr prezrel
motorové vozidlo, aby následne toto poškodil po obidvoch stranách, pričom uvedeným konaním
spôsobil nezanedbateľný následok v sume 2.200,- eur. Uvedené zistenia sú prekážkou pre uplatnenie
materiálneho korektívu.

Súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému Ing. Miroslavovi Cuprovi -
CUPROJEKT vo výške uvedenej vo výroku rozsudku. Nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne
a včas. Súdom priznaný nárok na náhradu škody predstavuje ujmu v majetkovej sfére poškodeného,
ktorá bola vyvolaná v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, spôsobený následok je tak
v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného (z ktorého bol uznaný vinným). Uplatnený nárok je

riadne vyčíslený a preukázaný listinným dokladom. Základ nároku ani jeho rozsah nebol obžalovaným
spochybnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.