Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6422203181
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6422203181.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX sudcom JUDr. Petrom
Lukáčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX/XX, XXX XX E.
F., právne zastúpená: Mgr. Romana Mravíková, advokátka, so sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, proti
žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. I., právne zastúpený: JUDr.
Tomáš Hláčik, advokát, so sídlom AK Železničná 173, 976 62 Brusno, IČO: 40 892 484, o žalobe na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti vedenej na LV č.
XXXX pre k.ú. I. J., obec J. – J., okres K., Okresným úradom Žarnovica, odborom katastrálnym, ako L.
parcela č. 286/5 v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, stavba – rodinný dom súp. č.
439 na L. parcele č. 286/5 v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2.

II. Súd nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX pre k.ú. I. J., obec J. – J., okres K., L. parcela č. 286/5

v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2, stavbu – rodinný dom súp. č. XXX postavený
na L. parcele č. 286/5 v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2 u r č u j e do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému sumu 6.150,- € titulom ustupujúceho podielového
spoluvlastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Súd konanie v časti uplatneného nároku na úhradu sumy 3.912,50 € titulom náhrady vložených
investícií do predmetnej nehnuteľnosti z a s t a v u j e .

V. Súd žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 10.11.2022 domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úrad

Žarnovica, odborom katastrálnym, pre k. ú. I. J., obec J. – J., okres K., nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXXX ako L. parcela č. 286/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2 a stavba
– rodinný dom súp. č. XXX na C-KN parcele č. 286/5. Konštatovala okolnosť, že obaja účastníci
konania sú vedení na príslušnom liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci v ideálnom podiele
1-vice k nehnuteľnostiam identifikovaným petitom žaloby. Žalobkyňa ďalej v žalobe konštatovala
skutočnosť, že dlhodobo medzi oboma podielovými spoluvlastníkmi dochádza k nezhodám pri právach

uplatňovaných na základe spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ďalšie zotrvanie
v podielovom spoluvlastníctve vzhľadom na rozpory medzi podielovými spoluvlastníkmi do budúcnosti
nie je možné, pričom charakter nehnuteľnosti nedovoľuje reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti.Konštatovala okolnosť, že v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
navrhuje túto určiť do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ustupujúceho podielového
spoluvlastníka.Vžalobeďalejkonštatovalaokolnosť,žehodnotanehnuteľnostíjekudňupodaniažaloby

cca 18.000,- €, pričom žalobkyňa vložila do opravy predmetnej nehnuteľnosti individuálne investície
cca vo výške 10.460,15 €. Žalobkyňa v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
uplatnila petitom žaloby nárok na prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou
výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka pri zohľadnení investícií vložených jednostranne do
zveľadenia predmetnej nehnuteľnosti, a teda i navýšenia hodnoty nehnuteľností v čase podania žaloby.

Ustupujúceho podielového spoluvlastníka navrhovala vyplatiť sumou 3.770,- €.

2. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vzala počas konania návrh na
úhradu, resp. odpočet vložených investícií do predmetnej nehnuteľnosti späť, konania v tejto časti
žiadala zastaviť, s čím vyjadril súhlas taktiež žalovaný.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol skutočnosť, že nie je sporná medzi
účastníkmi konania okolnosť evidovania podielových spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti, je
identifikovaná ako L. parcela č. 286/5 zastavaná plocha a domov č. súp. XXX. Taktiež uviedol okolnosť,
že vzhľadom na charakter predmetnej stavby nie je sporná ani okolnosť, že predmetná nehnuteľnosť,
predovšetkým domová, je reálne nedeliteľným objektom. Taktiež vyjadril súhlas s konštatovaním, že

medzi evidovanými podielovými spoluvlastníkmi dlhodobo dochádza k problematickým situáciám, ktoré
pro futuro vylučujú možnosť zotrvania v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam.
Vyjadril pevný nesúhlas s vyporiadaním navrhovaným samotnou žalobkyňou vo forme prikázania
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovaného ako ustupujúceho
podielového spoluvlastníka. V tomto smere konštatoval okolnosť, že v danom prípade vzhľadom na

rovnosť veľkosti podielov podielových spoluvlastníkov nehnuteľností je nutné aplikovať zásadu možného
účelného využitia predmetných nehnuteľností tým, ktorým účastníkom konania do budúcnosti. V tomto
smere konštatoval okolnosť, že je nutné pri rozhodovaní prihliadnuť na širší kontext a to v súvislosti
s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve označenej
žalobkyne a E. G. (matka žalovaného), kde konštatoval okolnosť, že pani E. G. je výlučnou vlastníčkou

stavby rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na L. parcele č. 286/6 a parcele registra C č.
286/7 registrovaných na LV č. XXXX pre k. ú. I. J., obec J.. Konštatoval ďalej okolnosť, že obdobne
ako pri nehnuteľnosti č. súp. XXX, aj pri užívaní priľahlých pozemkov evidovaných na LV č. XXXX
dlhodobo dochádza k sporom medzi evidovanými podielovými spoluvlastníčkami, čo znemožňuje riadne
nerušené a efektívne užívanie týchto nehnuteľností. Konštatoval okolnosť, že matka žalovaného pani

E. G. má pro futuro záujem úpravy a opravy rodinného domu č. XXX a zabezpečenie možnosti jeho
užívania pre rekreačné účely. Taktiež konštatoval okolnosť, že sa jedná o bezprostredne susediacu
nehnuteľnosť s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom konania a v prípade prikázania veci do výlučného
vlastníctva žalobkyne by naďalej boli do budúcnosti vytvárané podmienky pre existenciu sporov medzi
susediacimi nehnuteľnosťami a ich vlastníkmi. Čo sa týka konštatovania žalobkyne v samotnej žalobe

ohľadom starostlivosti o dom č. súp. XXX a pozemok, na ktorom je nehnuteľnosť postavená, spochybnil
tvrdenia žalobkyne ohľadom vznesených investícií a ohľadom realizácie úprav za roky 2016 a 2018,
resp. 2014 – 2018. Žalovaný v tomto smere konštatoval, že vložené investície sú opísané v samotnej
žalobe len veľmi vágne s tým, že nie sú dokladované žiadnym spôsobom náklady na realizáciu týchto
opráv tvrdených samotnou žalobkyňou. Taktiež konštatoval okolnosť, že ako podielový spoluvlastník

nikdy nedal súhlas žalobkyni na to, aby vo forme opráv predmetnej nehnuteľnosti vstupovala takýmto
spôsobom do využívania svojho spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V konečnom
dôsledku vo svojom vyjadrení navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k podielovým
nehnuteľnostiam, avšak pri vyporiadaní vychádzať s ním tvrdených skutočností a prikázať nehnuteľnosť
do vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka (žalobkyne)

sumou 6.150,- €.

4. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

5. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednémualebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

6. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

7. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva – reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
podľa výšky ich podielov prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný.
Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné a je ním prikázanie veci za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci, napríklad zisťuje
bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť
užíval a pod.. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť
iba výnimočne. Je to napríklad v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná
a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto bránia dôvody

hodnéosobitnéhozreteľa,ktorédôvodymusísúdstarostlivoskúmaťindividuálnevkaždejprejednávanej
veci.

8. V súdenej veci súd konštatuje, že v danom prípade predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná
a nie je teda možné rozhodovať prvým stanoveným spôsobom v postupnosti zákonodarcu. Naviac

takéto riešenia v prípade, že by nehnuteľnosť reálne deliteľná bola, aby pro futuro vyvolalo ďalšie spory
medzi vlastníkmi nehnuteľnosti. Vzhľadom na splnenie podmienok pre eventuálny postup súdu podľa
alternatívy 2 vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd v tomto smere vykonal ďalšie dokazovanie.

9. Súd konštatuje po prevedenom dokazovaní, že považuje za nesporné skutočnosti medzi

zúčastnenými stranami, a to reálnu nedeliteľnosť spornej nehnuteľnosti kde minimálne z ohliadky, ktorú
vykonal súd je zrejmá okolnosť, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne , si vyžiadali značné prostriedky
z jednej alebo z druhej strany. Za nespornú súd považoval i skutočnosť ohľadom ustálenia hodnoty
predmetnej nehnuteľnosti a teda eventuálneho ustálenia výšky výplaty ustupujúceho podielového
spoluvlastníka,kdesaobestranyzhodlinahodnotepredmetnejnehnuteľnostivčaserozhodovaniasúdu

vo výške 12.072,- € za domovú nehnuteľnosť č. súp. XXX, resp. 228,- € za pozemok zastavaná plocha
horeuvedenou nehnuteľnosťou. V priebehu konania došlo k vyjasneniu situácie a teda nespornosti
i otázky eventuálne pôvodne uplatňovaného nároku na výplatu alebo zníženie odplaty ustupujúceho
podielového spoluvlastníka v súvislosti so vznesenými investíciami tvrdenými žalobkyňou do predmetnej
nehnuteľnosti, kde v tomto smere vzala žalobkyňa svoju žalobu späť. Za nespornú v súdenej veci

súd považoval i skutočnosť ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti kde ako súd konštatuje, je možné pristúpiť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti len formou prikázania tejto do výlučného vlastníctva jednému z evidovaných podielových
spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

10. Za sporné skutočnosti medzi zúčastnenými stranami súd považuje určenie výlučného vlastníka
predmetných nehnuteľností do budúcnosti s prihliadnutím na okolnosť, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaný
majú záujem byť pro futuro výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti. V tomto smere súd vykonal ďalšie
dokazovanie výsluchom zúčastnených strán, oboznámením sa s pripojenými písomnými prostriedkami
procesného útoku, prostriedkami procesnej obrany v pomerne rozsiahlom množstve, výsluchom

svedkov: E. B., M. N., E. O., svedkýň P. J., E. G. a E. Q., ohliadkou na tvare miesta, ako aj ďalšími
dostupnými dôkaznými prostriedkami produkovanými účastníkmi konania v priebehu konania. Súd na
základe prevedeného dokazovania dospel k nasledujúcemu skutkového stavu:

11. Čo sa týka predmetnej nehnuteľnosti, a to domu č. súp. XXX na L. parcele č. 286/5 o výmere 57 m2,

táto bola vystavaná pôvodne právnymi predchodcami účastníkov konania, a to začiatkom 20. storočia.
Následne dedičskou postupnosťou došlo k zapísaniu vlastníckeho stavu na príslušnom LV tak, ako je
evidovaný v súčasnej dobe.12. Účastníci konania vo svojich výpovediach potvrdili v podstate svoje vyjadrenia v písomne podanej
replike, resp. duplike, resp. samotnej žalobe s drobnými obmenami, a to predovšetkým vyjadreniami
odôvodňujúcimi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu jednému alebo

druhému z účastníkov konania. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov na strane
žalobkyne: svedka E. B., svedka M. N., resp. svedka E. O..

13. Svedok E. B. (manžel žalobkyne) vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
uviedol, že od roku 1992 sú so žalobkyňou manželmi. Potvrdil okolnosť, že vzhľadom na spoluvlastnícky

podiel k predmetnej nehnuteľnosti spolu so svojou manželkou predmetnú nehnuteľnosť užívali bežným
spôsobom a využívali túto na rekreačné účely. Taktiež potvrdil okolnosť, že dlhodobo sa podieľal spolu
so svojou manželkou (žalobkyňou) na rekonštrukčných prácach na predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko
táto nehnuteľnosť počas dlhého obdobia bola užívaná len samotnou žalobkyňou a ním ako manželom.
Potvrdil ďalej okolnosť, že vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť sa postupom času nachádzala
v stave, ktorý tvoril nehnuteľnosť v podstate neužívateľnou, spolu s manželkou vykonávali na tejto

rekonštrukčné práce tak, ako boli špecifikované v samotnej žalobe a to či už svojpomocne, alebo
využitím prác firmy pri prácach, ktoré neboli schopní urobiť svojpomocne. Konštatoval okolnosť, že čo
sa týka úhrady nákladov, na tieto rekonštrukčné práce, tieto boli hradené zo strany žalobkyne, resp. jej
manžela.Taktiežpotvrdilokolnosť,žepočasceléhoužívaciehostavusavenovaliudržiavacímprácamna
predmetnej nehnuteľnosti vo forme základných prác, ako bolo kosenie, opilovanie stromov, opravovanie

oplotenia a všetkých prác súvisiacich s údržbou nehnuteľnosti.

14. Svedok M. N. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX potvrdil okolnosť, že žalobkyňa so svojim
manželom, a to predchádzajúcim svedkom, sa podieľali dlhodobo na údržbe predmetnej nehnuteľnosti
a to nielen vo forme bežného hospodárenia, ale i formou podstatných zásahov do konštrukcie

predmetnej nehnuteľnosti, napríklad zatepľovania strechy predmetnej nehnuteľnosti, vybudovania
kanalizácie na predmetnej nehnuteľnosti, resp. vybudovania prípojky vody k predmetnej nehnuteľnosti.
Konštatoval ďalej okolnosť, že čo sa týka podstatných 10 rokov užívania predmetnej nehnuteľnosti
samotnou žalobkyňou, resp. jej manželom, boli na predmetnej nehnuteľnosti realizované podstatné
rekonštrukčné práce s cieľom zachovať predmetnú nehnuteľnosť užívania schopnú. Tieto práce

špecifikovalakopripojenienehnuteľnostinavodovodnúprípojku,realizáciebetonáže,resp.vybudovanie
podláh predmetnej nehnuteľnosti, zásah do konštrukcie predmetnej nehnuteľnosti – zbúranie určitých
priečok a ich obnovenie, ako i ďalšie nákladné práce.

15. Svedok E. O. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedol okolnosť, že čo sa týka

údržby predmetnej nehnuteľnosti pokiaľ si on spomína ako bezprostredný sused, vlastník vedľajšieho
pozemku a nehnuteľnosti, žalobkyňa za obdobie posledných 10 rokov navštevovala predmetnú
nehnuteľnosť pravidelne, skoro každý týždeň, pričom počas víkendov žalobkyňa so svojim manželom
bežne obhospodarovali predmetnú nehnuteľnosť, a to nielen formou kosby okolitého pozemku, resp.
obrezávania stromkov na pozemku, ale i formou rekonštrukčných prác na predmetnej nehnuteľnosti,

a to vybudovania vnútorných priestorov nehnuteľnosti nanovo, vybudovania schodísk v predmetnej
nehnuteľnosti vedúcich na zvýšené poschodie. Potvrdil ďalej okolnosť, že čo sa týka žalovaného, pokiaľ
sa tento dostavil na predmetnú nehnuteľnosť, tak okolo tejto robil sporadicky len bežné údržbárske práce
bez väčšieho významu.

16. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie výsluchom svedkov na strane žalovaného, a to pani P. J., pani
E. G., resp. pána E. Q..

17.SvedkyňaP.J.napojednávaníkonanomdňaXX.XX.XXXXozrejmilasúducelúgenézunadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami účastníkov konania, resp.

nadobudnutia vlastníckeho práva a spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti samotnými účastníkmi
konania. Uviedla okolnosť, že vzhľadom na skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti má vybudované
hlboké väzby citového charakteru, ako právna predchodkyňa samotného žalovaného môže konštatovať,
žetakétoistécitovéväzbykpredmetnejnehnuteľnostiprechovávaisamotnýžalovaný.Uviedlaokolnosť,
že čo sa týka užívacieho stavu k predmetnej nehnuteľnosti jej osobe (osobe svedkyni) bolo následne

bránené potom čo nehnuteľnosť začali užívať žalobkyňa so svojim manželom, v prístupe do tejto
nehnuteľnosti.18. Svedkyňa, pani E. G. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v podstate popísala súdu
genézu nadobudnutia vlastníckeho práva aktuálne evidovanými podielovými spoluvlastníkmi. Uviedla
okolnosť, že pokiaľ predmetná nehnuteľnosť bola užívaná žalobkyňou, resp. jej manželom počas

víkendových pobytov, z ich strany bolo bránené jej osobne, ale i samotnému žalovanému v prístupe na
predmetnú nehnuteľnosť a takýmto spôsobom bránené využitiu vlastníckeho práva vyplývajúceho zo
spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla ďalej okolnosť, že čo sa týka užívacieho
stavu zo strany žalovaného, tento aktívne venuje každý svoj voľný čas pobytom na predmetnej
nehnuteľnosti, chodí tam kosiť, čistí predmetný pozemok, resp. nehnuteľnosť, pričom žalovaný udržiava

nehnuteľnosť ostatné 4 roky v podstate sám. Čo sa týka žalobkyne, konštatovala, že túto v predmetnej
nehnuteľnosti za ostatné 4 roky vôbec nevidela.

19. Svedok, pán E. Q. vo svojej svedeckej výpovedi konštatoval okolnosť, že čo sa týka predmetnej
nehnuteľnosti, túto osobne veľmi dobre pozná, pokiaľ sa týka užívacieho stavu a stavu evidovaného
na LV má vedomosť o tom, že predmetnú nehnuteľnosť vlastnia v podiele 1 -vice ako žalobkyňa,

tak aj žalovaný. Taktiež konštatoval okolnosť, že má vedomosť o tom, že predtým bola podielovou
spoluvlastníčkou k nehnuteľnosti súp. č. XXX matka žalovaného a matka svedka. Konštatoval okolnosť,
že z vlastných exaktných skúseností si spomína na okolnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola užívaná
samotnou matkou, resp. starou matkou svedka, potom čo určitým spôsobom dospel, i jeho osobou.
Konštatovalokolnosť,ženehnuteľnosťjeužívanásamotnýmžalovanýmvposlednomobdobínavštevujú

nehnuteľnosť ako samotný žalovaný, tak i svedok aktívne, pričom na nehnuteľnosti vykonávajú práce
na všetkom možnom, napríklad oprava strechy formou výmenou krytiny, pričom konštatoval okolnosť,
že za posledné obdobie 3-4 rokov pani B. v predmetnej nehnuteľnosti v podstate ani nevidel. Taktiež
konštatoval, že nemá exaktnú vedomosť z vlastnej skúsenosti o tom, že by vykonávala na predmetnej
nehnuteľnosti nejaké práce. Svedok sa ďalej vyjadril k svedeckej výpovedi E. O., ktorú zhodnotil ako

účelovú vzhľadom na okolnosť, že postupom času došlo k problémom medzi žalovaným a svedkom O.,
ktorý bezprostredne susedí so svojim pozemkom, resp. nehnuteľnosťou s nehnuteľnosťami, ktoré sú
predmetom konania.

20. Účastníci konania vo svojich výpovediach, a to i prostredníctvom splnomocnených právnych

zástupcov navzájom spochybnili hodnovernosť svedeckých výpovedí svedkov zhora. V tomto smere
súd konštatuje, že čo sa týka svedeckých výpovedí na jednej i druhej strane, jedná sa o svedkov, ktorí
sú rodinnými príslušníkmi účastníkov konania evidovaných ako podielových spoluvlastníci k predmetnej
nehnuteľnosti, je teda zrejmá okolnosť, že vzhľadom na protichodné zámery účastníkov konania
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa snažia uvádzať okolnosti svedčiace v prospech

ich rodinného príslušníka. Na druhej strane však súd konštatuje, že všetci svedkovia vypočutí
v prejednávanej veci boli poučení o eventuálnych následkoch krivej výpovede. Súd teda vzal do úvahy
ako dôkazné prostriedky výpovede všetkých svedkov.

21. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie ohliadkou na tvare miesta, zadovážil taktiež vlastnú

fotodokumentáciu z predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka ohliadky na tvare miesta, súd konštatuje
okolnosť, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v užívania schopnom stave. Čo sa týka vlastníkov
nehnuteľnosti č. súp. XXX (spoluvlastnícky podiel 1-vice účastníkov konania) a nehnuteľnosti č. súp.
XXX (výlučné vlastníctvo svedkyne E. G.), jedná sa o blízko súvisiace nehnuteľnosti v teréne. Súd taktiež
konštatuje, že pre oddelenie predmetných nehnuteľností postačí vybudovať jednoduché oplotenie, ktoré

si nevyžiada vysoké náklady na vybudovanie tohto z jednej resp. z druhej strany.

22. Po takto prevedenom dokazovaní súd konštatuje, že jedinou spornou skutočnosťou medzi
zúčastnenými stranami bol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti v súvislosti s prikázaním tejto do výlučného vlastníctva jednému z evidovaných

podielových spoluvlastníkov.

23. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliadne najmä na veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Je však vecou súdu aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam

a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je
významným,nonievždyrozhodujúcimkritériom.Vdanomprípadesúdkonštatujerovnakúvýškupodielu
evidovaných podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť
predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba hodnotiť využitiepozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorí zo spoluvlastníkov sa
takémuto využitiu venuje, alebo v prípade ak ide o rodinný dom a v dome dlhodobo býva niektorý zo
spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na

to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj
správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonal investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci naliehavejší právny
záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod..

24. V súdenej veci súd konštatuje rovnosť podielov evidovaných podielových spoluvlastníkov
k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež konštatuje rovnosť záujmu zúčastnených strán na ďalšom
užívaní nehnuteľnosti, pričom z výsluchu nevyplynulo podozrenie ohľadom záujmu scudziť predmetnú
nehnuteľnosť v krátkom časovom úseku ani jedným z podielových spoluvlastníkov. Pri rozhodovaní
o otázke prikázania veci za náhradu jednému z evidovaných podielových spoluvlastníkov za takýchto

podmienok súd zhodnotil ďalšie okolnosti stanovené zákonodarcom, resp. vyplývajúce z platnej
judikatúry vyšších súdnych autorít.

25. Súd predovšetkým konštatuje, že čo bolo exaktne preukázané v súdnom konaní, to boli investície
vložené zo strany žalobkyne do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, úprava a oprava predmetnej

nehnuteľnosti s cieľom zabezpečiť užívania schopnosť predmetnej nehnuteľnosti. Súd teda konštatuje,
že zo strany žalobkyne v minulosti (ostatných 10 rokov) došlo k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti
nielen svojpomocne prácou manžela samotnej žalobkyne, ale i formou nákupu a inštalácie materiálu do
predmetnej nehnuteľnosti, pričom týmito rekonštrukčnými prácami nedochádzalo len ku kozmetickým
úpravám predmetnej nehnuteľnosti, ale boli v rámci konania preukázané i fotodokumentáciou

a výsluchom svedkov závažné rekonštrukčné zásahy do samotnej stavby s cieľom zužívania schopnosti
tejto nehnuteľnosti vo forme vybudovania novej strechy, položenia novej krytiny strechy, vybudovania
nových priečok, zbúrania starých priečok, vybudovania schodísk, ako i zakúpenia základných
elektrospotrebičov pre ďalšie užívanie nehnuteľnosti, resp. vybudovania prípojok energie a vody
k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež súd v danom prípade nemohol neprihliadnuť na dlhodobý stav

vykonávania týchto rekonštrukčných prác zo strany samotnej žalobkyne, resp. jej rodinných príslušníkov.
Pri rozhodovaní o prikázaní veci za náhradu jednému z podielových spoluvlastníkov súd taktiež
nemohol neprihliadnuť na dĺžku evidencie žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky k predmetnej
nehnuteľnosti oproti dĺžke trvania evidencie podielového spoluvlastníka na strane žalovaného, kedy
tento nadobudol nehnuteľnosť len v nedávanej dobe od svojej právnej predchodkyne. Pokiaľ súd

v ďalšom porovnával stav predmetnej nehnuteľnosti v čase vykonávania rekonštrukčných prác na
nehnuteľnosti samotnou žalobkyňou, resp. jej rodinným príslušníkom, so stavom v čase obhliadky na
tvare miesta vykonaným samotným súdom súd konštatuje, že aktuálne predmetná nehnuteľnosť zrejme
po zásahoch zo strany žalovaného nie je v užívania schopnom stave a ani sa k takémuto stavu svojim
charakterom nepribližuje. Všetky tieto okolnosti súd považoval za okolnosti dôvodné pre to, aby prikázal

predmetnú vec do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd ďalej konštatuje, že ani žalobkyňa ani žalovaný,
nie sú odkázaní na užívanie predmetnej nehnuteľnosti ako jedinej nehnuteľnosti pre účely bývania.
Umiestnenie v Štiavnických vrchoch evokuje jednoznačný záujem využitia predmetnej nehnuteľnosti
pre účely rekreačného charakteru. Súd pri svojom rozhodovaní nemohol nezohľadniť ďalšiu podstatnú
okolnosť podľa názoru súdu, a to skutočnosť, že svedkyňa E. G. (matka žalovaného) je výlučnou

vlastníčkou bezprostredne susediacej domovej nehnuteľnosti č. súp. XXX, ktorá nehnuteľnosť môže
byť žalovaným užívaná pre rekreačné účely bez obmedzenia, na rozdiel od skutočnosti, že v prípade
prikázania spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, by takáto možnosť bola odňatá
žalobkyni. Zohľadniac všetky horeuvedené skutočnosti súd v ďalšom konštatuje, že v prípade opačného
rozhodnutia vo veci a prikázania veci do výlučného vlastníctva žalovaného by bolo možné takéto

rozhodnutie kvalifikovať ako značne nespravodlivé voči žalobkyni. Vzhľadom na takto zistený skutkový
stav súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodol o prikázaní tejto do výlučného vlastníctva
žalobkyne. Súd naviac zhodnotil i skutočnosť, že čo sa týka oddelenia nehnuteľností č. súp. XXX a č.
súp.XXX(výlučnévlastníctvomatkyžalovaného),oddelenietýchtonehnuteľnostísinevyžadujezvýšené
finančné náklady z jednej alebo z druhej strany, resp. súd podľa názoru nevytvára ani živnú pôdu pre

eventuálne ďalšie spory medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností.

26. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady. V tomto smere medzi zúčastnenými stranami nedošlo k spornej skutočnosti, výška hodnotyspornej nehnuteľnosti bola oboma stranami akceptovaná v sume 12.300,- €. Súd teda pri prikázaní
veci do výlučného vlastníctva žalobkyne zaviazal žalobkyňu výplatou postupujúceho podielového
spoluvlastníctvasumou6.150,-€vzhľadomnavýškupodieluavzhľadomnaokolnosť,žeobajaúčastníci

konania preukázali súdu schopnosť vyplatiť ustupujúceho podielového spoluvlastníka.

27. Súd konanie v časti uplatneného nároku na plnenie vložených investícií do nehnuteľnosti po
späťvzatí žaloby v tomto smere zo strany žalobkyne, konanie zastavil za súhlasu žalovaného.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku aplikoval princíp úspešnosti v konaní. Takýmto spôsobom postupoval vzhľadom na skutočnosť,
že zo strany žalovaného dochádzalo počas celého konania k aktívnej obrane, žalobkyňa bola nútená
uplatniť právo na súde žalobou a vzhľadom na petit žaloby smerujúcej k prikázaniu veci do jej výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu je možné konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná pri
uplatnení svojho nároku vyplývajúceho z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.