Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621010440.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.

nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/X,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 19.07.2020 v čase okolo 12.50 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda 323, ev.č. C. po
štátnej ceste 11/503 v smere jazdy Jakubov - Záhorská Ves, pričom v km 79,03 neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho
s vozidlom prešiel v pravotočivej zákrute do protismeru a čiastočne ľavou časťou vozidla zišiel mimo
vozovku a následne sa čelne zrazil s osobným vozidlom zn. Renault Espace, MPZ: A, EČ: E., ktorého
vodičom bol D. F. z Rakúska, čím porušil § 16 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, následne po nehode z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto a

účastníkom nehody neposkytol potrebnú pomoc, v dôsledku nehody utrpel spolucestujúci obvineného
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. zadnú luxáciu stehennej kosti v bedrovom kĺbe vľavo, ktoré zranenie
si vyžiadalo liečenie v trvaní nad 42 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
s poukazom - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela
ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol, urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa §157 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h Trestného zákona, v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa §
178 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n)
Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona, sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona, s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zákona, sa mu ukladá trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatný

dňa 02.05.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436, škodu vo výške

1.279,33 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky pod sp. zn. 2Pv 283/20/1106 - 31 podala dňa 23.09.2021 na
Okresný súd Malacky obžalobu na obvineného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa §157 odsek 1,
odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona

v súbehu s prečinom neposkytnutie pomoci podľa § 178 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe, uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 3T/55/2021 zo dňa 08.02.2023, keď postupom podľa § 281
ods. 2 Tr. por., § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. v
súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. zastavil, pretože trest, ku ktorému
môže stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný trestný čin bol obžalovanému
právoplatne uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 31.05.2022,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2022 s uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)

rokovsozaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiaabolmuuloženýochranný
dohľad 3 (tri) roky. Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. súd prvého stupňa odkázal poškodenú Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

Na podklade sťažnosti prokurátora Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1To/67/2023 zo dňa
25.10.2023, zrušil uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/55/2021 zo dňa 08.02.2023 a súdu
prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.02.2023 po poučení o svojich právach

a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku., pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu,
súd jeho vyhlásenie prijal podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku bez zistenia prekážok a rozhodol,

že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd
následne vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody,
teda nevykonal dokazovanie ohľadom viny obžalovaného, vina bola ustálená na základe výsledkov
vyšetrovania.Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 157 ods.2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej mu podľa zákona

Podľa § 178 Trestného zákona, vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne
osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez
nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Súd však s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a uplatnenom nároku na náhradu škody.
Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného,
výpisom z evidencie priestupkov na obžalovaného, listinnými dokladmi k uplatneným nárokom na
náhradu škody, pripojeným spisom OS BA 5 sp. zn. 0T/57/2021 a pripojeným spisom OS BA 5 sp. zn.

2T/13/2022.

Prokurátor navrhol súdu vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine uložiť obžalovanému súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, rovnako
tak uložiť mu trest zákazu činnosti so zbiehajúceho sa odsúdenia ako aj tohto skutku, a rozhodnúť

o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

Obhajkyňa uviedla, že klient súhlasí s uložením nepodmienečného trestu, ako aj s uložením trestu
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá, ale zároveň si dovoľuje požiadať aby pri ukladaní týchto trestov
vzal súd do úvahy poľahčujúce okolnosti. Uviedla, že klientovi bol uložený vysoký predchádzajúci trest

kde bol aj právoplatne odsúdený, vzhľadom na charakter a druh tohto skutku ku ktorému sa mal priznať,
vkonaníurobilajspäťvzatieodporu,učinilpriznaniespáchaniaskutkuajskutokoľutoval,pričomnasvoju
obhajobu dodáva, že si plne neuvedomoval následky svojho konania. Vzhľadom na charakter a povahu
skutku si dovoľuje súd požiadať o uplatnenie mimoriadneho zníženia trestu, s ohľadom na súčasne
vykonávaného trestu. Ďalej poukazuje na fakt, že v prípade obžalovaného sú vedené aj ďalšie trestné

stíhania o ktorých záveroch obhajoba doposiaľ nevie. Prípadne žiada uložiť trest na spodnej hranici
trestnej sadzby. Ak to obžalovanému jeho situácia umožní, bude sa snažiť nahradiť škodu poškodenej
spoločnosti.

Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojej obhajkyne.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 38 ods. 7 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá
zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie
týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody

spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob

spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Samotný princíp proporcionality sa pritom skladá z troch zložiek a to vhodnosť,

potrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle. Pri vhodnosti trestu sa posudzujú právne prostriedky
smerujúcekdosiahnutiuželanéhocieľa,pričomprimeranésúlentaképrávneprostriedky,ktorésúvôbec
schopné dosiahnuť žiadaný cieľ. Pri druhej zložke - teste potrebnosti sa posudzuje, či je zvolená úprava
potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné.
Vedľajšie efekty a dodatočné náklady zvolenej úpravy by preto mali byť obmedzené na minimum. Pri

tretej zložke – teste pomeriavania (proporcionality v užšom slova zmysle) sa už posudzujú právne, nie
skutkové okolnosti. Skúma sa, či závažnosť zásahu a tiež dôvodov, ktoré tento zásah ospravedlňujú,
sú vo vzájomnom vzťahu.

V súvislosti s výrokom o treste je zároveň primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich

ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie

v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).V registri priestupkov a správny deliktov má obžalovaný 8 záznamov za obdobie rokov 2020 – 2021,
v prevažnej väčšine za priestupky spáchané na úseku cestnej premávky a proti verejnému poriadku.
Z hľadiska pomerov obžalovaného súd ďalej zistil, že obžalovaný má v registri trestov 16 záznamov,

z toho tri odsúdenia mimo SR súdom členského štátu EÚ; naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 31.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 31.05.2022, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní v trvaní 9 (deväť)
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne bol uložený aj
ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného A. B. trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021 ďalej prichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu, nakoľko skutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia sa dopustil skôr ako bol
vyhlásený odsudzujúci rozsudok /doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn.
0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021 za iný jeho trestný čin (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona) a preto treba konštatovať, že všetky tieto trestné
činy spáchal obžalovaný vo viacčinnom súbehu, a je potrebné všetky postihnúť uložením jedného -

súhrnného trestu za súčasného zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa trestnú
činnosť.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd
už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona -
tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči

ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu
nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o
treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný

s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. V zmysle tejto
požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi
spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť

prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale
samozrejmeineprimeranemierne)trestypôsobiaškodlivonapáchateľaispoločnosť.Primeranosťtrestu
je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným
predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho

protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany
páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného taktiež obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa
§ 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd ďalej priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie).
Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce dokonca uskutočniť
odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie orgánom
činným v trestnom konaní splnenie podmienok obvineným pre uzavretie dohody o vine a treste. V konaní

pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Tr. por. (uznanie viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Na základe takéhoto
vyhlásenia, súdu spravidla odpadá povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie aj vo vzťahu
k výroku o vine, čo má výrazný vplyv na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak teda obžalovaný v
prejednávanej veci urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a súd vyhlásenie prijal,

je povinnosťou súdu priznať obžalovanému aj túto poľahčujúcu okolnosť. Túto poľahčujúcu okolnosť
pritom nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie a úprimné
oľutovanie), splnenie ktorej ešte automaticky neznamená aj napomáhanie príslušným orgánom. (bližšie
viď rozsudok NS SR 3To/4/2016 zo dňa 12. 11.2018). Súd ďalej konštatuje, že obžalovanému svedčípriťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený, dokonca
opakovane) a podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. V týchto
súvislostiach súd uvádza, že obžalovaného vzhľadom na jeho trestnú minulosť možno hodnotiť ako

recidivistu, ktorý však v predmetnom konaní preukázal mieru sebareflexie s ohľadom na jeho priznanie
sa ku skutku, ktorého spáchanie súčasne oľutoval. Pomer vyššie uvádzaných okolností je teda 2:2,
trestná sadzba ukladaného trestu podľa najprísnejšieho trestného činu sa teda neupravovala.
Napokon súd obligatórne postupom podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody, keďže v danom prípade sa obžalovaný dopustil stíhaného trestného

činu skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok /doručený trestný rozkaz vo veci Okresného súdu
Bratislava 5 sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021 za iný jeho trestný čin (prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona). Podľa zásad ukladania súhrnného
trestu pritom možno obžalovanému uložiť trest, ktorý nebude miernejší ako trest uložený skorším
rozhodnutím. V tejto súvislosti súd konštatuje, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5
spisová značka 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatným 02.05.2021, bol obžalovanému uložený

trest podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a súčasne
bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 4 roky.
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 spisová
značka 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021), súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest
odňatia v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko skutku sa dopustil skôr ako bolo

vyhlásené rozhodnutie vo veci Bratislava 5 spisová značka 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021. Súd odsúdil
obžalovaného podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, teda podľa najprísnejšie trestného činu, pričom prihliadnuc
naokolnostitrestnýchčinov,osobupáchateľainapomeramierupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,
uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, čo je na pri
spodnej hranici trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona o zrušení výroku

o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn.
0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatný dňa 02.05.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona

zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol, v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu, vo výkone trestu odňatia slobody.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, aj s uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože skutok bol spáchaný v doprave, čo bola podstata

skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil trest zákazu činnosti na 2 roky, t.j.
v dolnej polovici danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti prípadu považuje za primerané. Vo
výmere tohto trestu je už zohľadnené aj uloženie trestu zákazu činnosti s poukazom na ustanovenie § 42
ods. 2 trestného zákona vo výmere 4 roky, ktorý bol obžalovanému pôvodne uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 0T/57/2021, keďže v rámci súhrnného trestu súd obligatórne uloží

aj trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším (zrušovaným) rozhodnutím.

Takto uložený trest odňatia slobody bude predstavovať pre obžalovaného potrebnú represiu a bude
tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a
starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná

osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho nápravy, prihliadajúc predovšetkým na
okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil tiež
skutočnosť, že obž. A. B. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 2T/13/2022 zo
dňa 31.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2022, kde mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní v trvaní 9 (deväť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, ktorý momentálne vykonáva a taktiež zohľadnil vek obžalovaného.

Záverom súd uvádza, že, že pri ukladaní trestu a najmä pri voľbe jeho druhu a výmery posudzoval,
či je možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ako navrhovala aj obhajkyňa
obžalovaného. Podľa tohto ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na

pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Pomery
páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a hodnotenia okolností, z ktorých vyplýva, akobude pre obžalovaného uložený trest citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o
pomery takého charakteru, z ktorých je zrejmé, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonom
stanovenejtrestnejsadzbybypáchateľpociťovalpodstatneciteľnejšieakoinípáchatelia.Súdsohľadom

na všetky okolnosti veci uzatvára, že v danom prípade neboli zistené dôvody pre aplikáciu § 39 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko súd uložené tresty považuje za absolútne primerané vo vzťahu k zásahom
do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne silné na dosiahnutie ich účelu
a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným (ochranná funkcia) tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu

(individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov (generálna prevencia). Súd taktiež dáva do pozornosti, že v danom prípade sa ukladal súhrnný
trest, ktorý nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. Ochrannú funkciu uloženého
trestu pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením trestu odňatia slobody pri spodnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pri rešpektovaní zásady ukotvenej v § 2 ods. 1 Trestného zákona.
Zároveň jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá jeho nepodmienečným výkonom, v rámci ktorého

sa bude môcť obžalovaný zúčastniť sociálnych výcvikov zameraných na jeho účinnú prevýchovu.
Účinnosťgenerálnejapreventívneprevenciejepretovdanomprípadetieždocielenánaplnenímprincípu
neodvrátiteľnosti trestu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej spoločností tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku. Poškodená spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., si v adhéznom konaní riadne a včas
uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej výšku mal súd preukázanú listinnými dôkazmi, preto súd
zaviazal obžalovaného k náhrade škody v takejto uplatnenej výške.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.

por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.