Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123375280
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123375280.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so
sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: MK&MK HOLZ, s.r.o., so sídlom Družstevná
ulica 455/5, 985 26 Málinec, IČO: 46 835 962, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom

so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 100.470,- EUR s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 16C/20/2024-256 zo dňa 27. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, o návrhu žalobcu

o zaplatenie 100.470,- EUR s príslušenstvom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 470 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 100 470 Eur od 01.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.“

2. Žalobca sa podanou žalobou - ako veriteľ domáhal voči žalovanému – ako dlžníkovi zaplatenia
10.470,-EURspríslušenstvomsodôvodnením,žedňa27.09.2019uzatvorilidohodu,ktorousažalovaný
zaviazaluvedenúsumuuhradiťžalobcovido30.09.2020.Zároveňtýmžalovanýuznalsvojdlh. Žalovaný
svoju povinnosť uhradiť sumu 100.470,- EUR nesplnil, preto od 01.10.2020 sa dostal do omeškania
s plnením dlhu. Pod uvedenou dohodou žalobca rozumel „Vyhlásenie“ zo dňa 27.09.2019 podpísané

konateľom spoločnosti žalovaného a žalobcom. Okresný súd zistený skutkový stav subsumoval pod ust.
§ 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o pôžičke. Považoval za preukázané,
žežalobcaprenechalžalovanémupeniazevsume124.000,-EURvkladomnaúčet,nazákladepísomnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016. Žalovaný dlžník sa v zmluve o pôžičke zaviazal odovzdané peniaze
vrátiť bez úroku v lehote do 30.11.2017. Dôvod poskytnutia pôžičky nebol v písomnej zmluve definovaný.
Žalovaný tvrdil, že záväzok zo zmluvy o pôžičke zanikol darovaním nehnuteľností žalobcovi, resp.

že zmluva o pôžičke bola zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
In eventum namietol premlčanie predmetného záväzku, ktoré malo nastať vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka od 01.12.2020. Žalobca v spore tvrdil a predložil
Vyhlásenie zo dňa 27.09.2019, podľa ktorého mal žalovaný uznať dlh podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, prípadne v zmysle slobodnej vôle účastníkov predmetných vzťahov malo dôjsť k zmene
tohto záväzku. Pre rozhodnutie okresného súdu tak bolo kľúčové právne posúdenie Vyhlásenia zo dňa

27.09.2019.Súd dospel k záveru, že vyhlásenie žalovaného nebolo možné subsumovať pod uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo k uznaniu práva – čo do dôvodu, aj čo dovýšky. Z obsahu textu vyhlásenia nebolo možné výkladom prejavu vôle žalovaného vyvodiť dôvod dlhu,
ktorý mal záujem uznať, ani samotný uznávací prejav žalovaného. Nejasne vyjadrená vôľa žalovaného
vo vyhlásení, o aký záväzok sa malo presne jednať, keď bola určená jeho výška, neznamenala, že

zistenie existencie a dôvodu tohto záväzku pomocou výkladových metód bolo v rozpore s jazykovým
prejavom. Súd Vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 posúdil ako dohodu strán sporu o zmene obsahu záväzku
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka (kumulatívnu
nováciu), ktorou sa zmenila splatnosť pôžičky do 30.09.2020. V časti vyhlásenia veriteľa išlo o prejav
vôle podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým v prípade, ak dôjde k splneniu dlhu z pôžičky, sa

žalobca vzdá akýchkoľvek nárokov voči žalovanému – či už zmluvných, alebo mimozmluvných. Keďže
žaloba bola na upomínacom konaní podaná vo všeobecnej trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho
zákonníka (dňa 04.08.2023), námietka premlčania zo strany žalovaného nebola dôvodná. Na základe
toho okresný súd žalobe vyhovel. Nestotožnil sa s tým, že zmluva o pôžičke bola zastretý právny úkon
podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože to zjavne nezodpovedalo vôli strán sporu. Ostatné
skutočnosti, ktorými strany v spore argumentovali, neboli pre súd z hľadiska právneho posúdenia veci

podstatnéanetýkalisameritaveci.Oúrokuzomeškaniaokresnýsúdrozhodolpodľa§517Občianskeho
zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. s tým, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúci
deň po splatnosti pohľadávky (30.09.2020), t. j. od 01.10.2020. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol vzhľadom na úspech žalobcu v súlade s § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok).

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

4. V odvolaní uviedol, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016,
na základe ktorej žalobca požičal žalovanému 124.000,- EUR bezúročne, pričom splatnosť pôžičky bola

dojednaná jednorazovo – do 30.11.2017. Zmluva o pôžičke bola súčasťou komplexu vzťahov medzi
stranami sporu od roku 2016 súvisiacimi s kúpou a následným podnikaním v lese Uhorské. V roku 2019
došlo k ukončeniu komplexnej spolupráce a za účelom vysporiadania celého vzájomného vzťahu strán
sporu sa tieto dohodli, že žalovaný predmetné pozemky bezodkladne prevedie do vlastníctva žalobcu
darovacou zmluvou. Strany sporu tak dňa 12.02.2019 uzatvorili darovaciu zmluvu, prostredníctvom

ktorej žalovaný daroval žalobcovi celú svoju časť pozemkov v E. F., a navyše mu daroval aj ďalšie
pozemky, ktoré mal vo svojom vlastníctve v k. ú. G. v zodpovedajúcej výmere 147 834 m2. Týmto
spôsobom mali byť všetky vzájomné záväzky strán sporu vysporiadané. Napriek uvedenému sa však
žalobca následne začal domáhať zaplatenia pôžičky podľa zmluvy o pôžičke. Žalobca svoj nárok
opiera o obsah vyhlásenia strán sporu zo dňa 27.09.2019 (Vyhlásenie), ktoré v priebehu sporu

striedavo interpretoval ako uznanie dlhu alebo aj ako samostatný zaväzovací titul na úhradu žalovanej
sumy. Hmotnoprávny vzťah, z ktorého vzišlo tvrdené porušenie žalobcovho práva, samotný žalobca
odvodzoval výlučne z existencie Vyhlásenia. Vyhlásenie totiž považuje za samostatnú dohodu, ktorou
sa vytvoril samostatný nárok, a tento nový (samostatný) nárok sa tam zároveň aj uznal. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.05.2024, v ktorom okrem iného uviedol

„predmetom konania je teda nárok z dohody zo dňa 27.09.2019, nie iný nárok (zmluva o pôžičke)“. „Je
samozrejmé, že nárok zo zmluvy o pôžičke splatnej dňa 30.11.2017 je premlčaný. Preto žalobca o ňu
svoj nárok neopieral v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Dohoda zmluvných strán je samostatným
zaväzovacím dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku.“ „Žalobca sa opiera o titul dohody zo
dňa 27.09.2019, nie o zmluvu o pôžičke...“ „Dohoda zmluvných strán je samostatným zaväzovacím

dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku. Predchádzajúce záväzky nie sú už pre súdne konanie
podstatné a súd ich ani nepreskúmal.“ Žalovaný v súvislosti na to uviedol, že žalobca výslovne uvádza,
že svoj tvrdený nárok neopiera o zmluvu o pôžičke, ale výlučne o obsah Vyhlásenia. Podľa názoru
žalovaného okresný súd vyhovel žalobe žalobcu s odlišného žalobného dôvodu a z iného právneho
titulu, ako tvrdil samotný žalobca. Okresný súd dospel v napádanom rozsudku k záveru, že vo Vyhlásení

sa strany dohodli na posunutí splatnosti pôžičky zo Zmluvy o pôžičke, a tak okresný súd vyvodil
vôľu, ktorú strany sporu ani len nedeklarovali a žalobe žalobcu vyhovel z iného žalobného dôvodu,
ako tvrdil sám žalobca. Žalovaný tiež namietol, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal
významom a podstatou darovacej zmluvy, ktorou žalovaný daroval žalobcovi pozemky minimálne
v hodnote 169.836,50 EUR. Súd opomenul aj skutočnosť, že v čase od 27.01.2017 do 22.02.2019 bol

žalobca zapísaný ako jeden zo spoločníkov spoločnosti žalovaného, a zároveň odo dňa 14.03.2017 do
12.02.2019 bol aj jedným z konateľov spoločnosti s oprávnením konať v mene spoločnosti samostatne.
Okresný súd poukázal na to, že vyhlásenie je explicitne označené ako „Vyhlásenie“ a tomu zodpovedá
aj jeho obsah a neobsahuje zhodné prejavy vôle, ktoré možno interpretovať ako dohodu, resp. zmluvu.Nič z jazykového prejavu obsiahnutého vo Vyhlásení nemožno interpretovať ako dohodu strán sporu
na posunutí splatnosti pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Je neprípustné, aby okresný súd z dvoch
samostatných a rozdielnych vyhlásení dvoch rozdielnych subjektov na rovnakej listine vyvodil, že ide

o zmluvu, a to najmä v situácii, kedy aj jazykové vyjadrenie uvedeného dokumentu je jednoznačné –
označenie „Vyhlásenie“ a aj jednotlivé odseky následne sú formulované v tomto duchu. K posúdeniu
zastretéhoprávnehoúkonužalovanýuviedol,ženavzťahymedzistranamijenutnénahliadaťkomplexne
bez toho, aby sa jednotlivé úkony vnímali izolovane, pričom po ukončení spolupráce so žalobcom, boli zo
strany žalovaného finančné prostriedky vrátené žalobcovi formou bezodplatného prevodu predmetných

pozemkov darovacou zmluvou. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol zmeniť rozsudok
okresného súdu a žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je mu zrejmé, aký vplyv má komplex
vzťahov strán sporu na povinnosť žalovaného vrátiť požičané peniaze. Žalobca sa v súčasnosti domáha
vrôznychkonaniachfinančnýchnárokovvočižalovanému,pričomvovšetkýchkonaniachžalovanýsvoju

procesnú obranu stavia na úhrade svojich záväzkov bezodplatným prevodom nehnuteľností. Čo sa týka
posudzovania darovacej zmluvy, v prípade, že pôžička mala byť uhradená prevodom nehnuteľností,
nie je zrejmé, prečo bola časť v sume 23.530,- EUR uhradená prevodom na účet žalobcu. Čo sa týka
Vyhlásenia z 27.09.2019, je interpretované ako uznanie dlhu – ako samostatný zaväzovací titul, ako
dohodaozmenesplatnostidlhu,pričomsámžalovanývosvojomvyjadreníuvádza,žeprávneposúdenie

sporu je vecou súdu. Ak žalobca právne posúdil vyhlásenie zmluvných strán ako uznanie dlhu, nováciu
záväzkualebonovýzáväzok,asúdprejavvôleposúdilinak,resp.akozmenusplatnostizáväzku,niejeto
na vadu konania. Čo sa týka pôžičky, túto žalobca deklaruje už od roku 2019, kedy viedol súdne konanie,
ktoré skončilo späťvzatím žalobného návrhu v dôsledku uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalobca vo
svojich vyjadreniach reaguje vždy na procesnú obranu žalovaného a ním uvádzané tvrdenia. Čo sa

týka interpretácie Vyhlásenia, žiadny právny predpis neukladá stranám nejakého zmluvného vzťahu,
aby formulovali svoje vzájomné záväzky ako totožné vyhlásenia oboch zmluvných strán. Žalobca žiada
zaviazať žalovaného na úhradu 100.470,- EUR a príslušenstva, a takto znie aj výrok rozsudku. Súd
nerozhodol ultra petit, pričom súd nie je viazaný právnym posúdením a argumentmi strán sporu. Čo sa
týka zastretého právneho úkonu, ani v odvolaní sa žalovaný nevyjadril, aký právny úkon chcel zastrieť

zmluvou o pôžičke. Žalobca je preto toho názoru, že súd môže posúdiť typ disimilovaného právneho
úkonu len vtedy, ak naozaj došlo k zastretiu iného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.08.2024 zopakoval odvolacie dôvody a opätovne navrhol rozsudok

okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalobca v podaní zo dňa 24.09.2024 zotrval na svojich
vyjadreniach tvrdených vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacímidôvodmi(§380ods.1,2CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávania

(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 379 ods. 1 písm. b) CSP a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové práva,

ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti
ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na
verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti
strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje
pochybenie súdu. Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
nereflektuje na skutkovú a právnu stránku veci, nevychádza z navrhnutých a vykonaných dôkazov a
nedáva odpoveď na základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývaťvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav bez toho, aby sa jasne, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,

ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

10. Aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať

najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri, napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca svoj nárok opieral o vyhlásenie strán sporu zo dňa
27.09.2019 (Vyhlásenie), ktoré v priebehu sporu striedavo interpretoval ako uznanie dlhu alebo aj ako

samostatný zaväzovací titul na úhradu žalovanej sumy, pričom poukázal na to, že hmotnoprávny vzťah,
z ktorého vzišlo tvrdené porušenie žalobcovho práva, samotný žalobca odvodzoval výlučne z existencie
Vyhlásenia.

12. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa

20.05.2024 uviedol, že „predmetom konania je nárok z dohody zo dňa 27.09.2019, nie iný nárok (zmluva
o pôžičke).“

13. Okresný súd sa takto vymedzeným nárokom žalobcu a takto vymedzeným žalobným dôvodom
žalobcom nezaoberal.

14. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

15. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania, a to pokiaľ ide o: 1.) konkrétny právny vzťah, o
ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, 2.) konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu,

ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, 3.) výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada
priznať.

16. Civilné sporové konanie, ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym
vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie preto je možné

začať len na základe podanej žaloby.

17. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu musí vymedziť predmet konania
po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd vzásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký predmet konania bol vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak,
nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak sú inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol

predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4M Cdo
15/2010 z 27. júla 2011).

18. Skutkový základ vymedzený v predmete konania, v žalobnom návrhu žalobcu bol jednoznačne

postavený na uplatnení si nároku z „Vyhlásenia“ zo dňa 27.09.2019, čo bolo samotným žalobcom
viackrát aj deklarované tak, ako to vyplynulo aj z jeho vyjadrenia zo dňa 20.05.2024, v ktorom uviedol,
že „predmetom konania je teda nárok z dohody zo dňa 27.09.2019, nie iný nárok (zmluva o pôžičke).“
Respektíve „žaloba sa opiera o titul dohody zo dňa 27.09.2019, nie o zmluvu o pôžičke...“

19. Okresný súd pri posudzovaní nároku žalobcu nerešpektoval predmet konania vymedzený žalobou
a nevychádzal zo skutkového základu tak, ako bol predmet konania vymedzený v žalobe.20. Vo Vyhlásení zo dňa 27.09.2019 žalovaný vyhlásil, že si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi
vo výške 100.470,- EUR, a tento sa zaväzuje v celej výške splatiť v termíne najneskôr do 30.09.2020,
prípadne skôr, v závislosti od ekonomickej situácie spoločnosti. Žalovaný súhlasil s tým, aby sa pre

prípad, že si svoj záväzok voči žalobcovi v termíne do 30. septembra 2020 nesplní, aby toto Vyhlásenie
slúžilopreexekučnéúčely,t.j.preexekučnékonanie.Zároveňžalobcavyhlásil,žeposplnenízáväzkuzo
strany žalovaného bude považovať akékoľvek a všetky svoje peňažné nároky či iné nároky vyplývajúce
z akýchkoľvek zmluvných, či mimozmluvných vzťahov voči žalovanému, ako aj voči fyzickej osobe
G. H. za - v celom rozsahu, uspokojené a vyrovnané vrátane tých, ktoré boli uplatňované v súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod č. 11C/22/2019 a pod č. 5C/18/2019. Splnením
povinností zo strany žalovaného, podľa obsahu tohto Vyhlásenia, zanikajú akékoľvek a všetky prípadné
predchádzajúce záväzky žalovaného a fyzickej osoby G. H. voči účastníkom tohto vyhlásenia fyzickým,
osobám žalobcovi.

21. Zo žiadneho ustanovenia tohto Vyhlásenia nevyplýva, že by sa týkalo záväzku zo zmluvy o pôžičke

zo dňa 11.11.2016, preto posúdenie Vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 okresným súdom, ako dohody strán
sporu o zmene obsahu záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 podľa § 516 ods. 1 Občianskeho
zákonníka(kumulatívnunováciu),ktorousazmenilsplatnosťpôžičkydo30.09.2020nemožnovžiadnom
prípade akceptovať.

22. Tým, že ani samotný žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 100.470,- EUR neodôvodňoval
poukazom na zmluvu o pôžičke zo dňa 11.11.2016, ale svoj nárok odôvodňoval výslovne s poukazom na
Vyhlásenie zo dňa 27.09.2019, pričom výslovne uviedol, že predmetom konania je teda nárok z dohody
zo dňa 27.09.2019, nie iný nárok (zmluva o pôžičke, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.05.2024), okresný
súd pri rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než aký predmet konania bol vymedzený

v žalobe. Žalobcovi tak priznal nárok na základe iného skutkového základu, než akým v žalobe vymedzil
predmet konania. Z obsahu daného Vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 nemožno v žiadnom prípade dôjsť
kzáveru,kakémudospelokresnýsúd,žeišlookumulatívnunováciuzmluvyopôžičkezodňa11.11.2016
podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.

24. Zmena obsahu záväzku dohodou strán tzv. kumulatívnej novácii (§ 516 Občianskeho zákonníka)
je zmenou za trvania existujúceho záväzkového právneho vzťahu, ktorá spočíva v zániku niektorých

doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dojednanými právami a povinnosťami
alebo vo vzniku ďalších práv a povinností strán vedľa doteraz existujúcich. Doterajší záväzkový vzťah
teda nezaniká, ale mení sa. Právnym dôvodom zmeneného záväzku je ako pôvodná právna skutočnosť,
z ktorej záväzok vznikol, tak aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Menia sa len jednotlivé práva
a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu pri tzv. kumulatívnej novácii, pôvodný záväzkový právny

vzťah nezaniká, ale sa mení jeho obsah (t. j. jednotlivé práva a povinnosti strán). K zmene dochádza
tým, že k pôvodnej právnej skutočnosti (zmluve), z ktorej záväzkový vzťah vznikol, pristupuje ďalšia
právna skutočnosť - dohoda, ktorou strany menia jednotlivé práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodného
právneho vzťahu.

25. Strany konania vo Vyhlásení zo dňa 27.09.2019 nešpecifikovali, že dochádza k zmene obsahu
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016, a že konkrétne tento záväzkový vzťah
nezaniká, ale mení sa, a že právnym dôvodom zmeneného záväzku by mala byť tak pôvodná právna
skutočnosť, z ktorej záväzok vznikol, ako aj dohoda strán o zmene jeho obsahu, pričom k pôvodnej
právnej skutočnosti (k zmluve o pôžičke zo dňa 11.11.2016) by mala pristúpiť ďalšia právna skutočnosť

- dohoda, ktorou stane menia jednotlivé práva povinnosti z uvedeného právneho vzťahu vyplývajúce,
v tomto prípade splatnosť pôžičky. (K dôsledkom kumulatívnej novácie pozri aj rozhodnutie NS ČR
33Cdo/1285/2011; 25Cdo/136/2001).

26. Nakoľko strany konania nerozlišovali svoj záväzok vo Vyhlásení zo dňa 27.09.2019 ku konkrétnemu

plneniu vo vzťahu k zmluve o pôžičke zo dňa 11.11.2016, nemožno hovoriť o kumulatívnej novácii
vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016.27. To, že predmetné Vyhlásenie zo dňa 27.09.2019 sa malo vzťahovať aj k zmluve o pôžičke zo dňa
11.11.2016, pretože sa o ich vrátenie viedlo súdne konanie, ktoré bolo spomenuté v texte vyhlásenia zo
strany žalobcu (5C/18/2019), neznamená, že došlo k novácii tohto právneho vzťahu (či už kumulatívnej

alebo privatívnej).

28. Nesprávny je preto záver okresného súdu o tom, že vo Vyhlásení zo dňa 27.09.2019 sa strany
dohodli na posunutí splatnosti pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 do 30.09.2020.

29. Z vyhlásenia zo dňa 27.09.2019 nevyplýva, že by žalovaný vyhlásil, že si je vedomý svojho záväzku
zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016 vo výške 100.470,- EUR, že tento záväzok uznáva čo do základu
aj čo do výšky,a že sa ho zaväzuje v celej výške splatiť v dohodnutom termíne. Uvedený záver nevyplýva
z jazykového, logického ani gramatického výkladu prejavenej vôle žalovaného.

30. Navyše v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie žalovaný, ale žalobca v danom Vyhlásení zo dňa

27.09.2019 vyhlásil, že po splnení záväzku zo strany žalovaného bude považovať akékoľvek a všetky
svoje peňažné nároky či iné nároky vyplývajúce z akýchkoľvek zmluvných, či mimo zmluvných vzťahov
voči žalovanému, ako aj fyzickej osobe G. H. za v celom rozsahu uspokojené a vyrovnané vrátane tých,
ktoré boli uplatňované v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod č. 11C/22/2019 a
pod č. 5C/18/2019. Z uvedeného vyplýva, že práve žalobca bol tým subjektom, ktorý by považoval nárok

vyplývajúci, okrem iných, aj uplatňovaný v súdnych konaniach za uspokojený a vyrovnaný, pričom nebol
to žalovaný, ktorý by záväzok zaplatiť sumu 100.470,- EUR viazal na konkrétnu zmluvu o pôžičke zo dňa
11.11.2016, prípadne konkrétne na nárok vyplývajúci zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Lučenec pod číslom konania 5C/18/2019 tak, ako na to poukázal nesprávne okresný súd vo svojom
rozhodnutí.

31. Nakoľko žalobca vymedzil predmet konania a uplatňoval si svoj nárok v výlučne z Vyhlásenia zo
dňa 27.09.2019, pričom výslovne uviedol, že sa nedomáha svojho nároku iným titulom, na základe
iného právneho úkonu či právneho vzťahu (konkrétne uviedol, že si neuplatňuje iný nárok s poukazom
na zmluvu o pôžičke) nemožno rozhodnutie okresného súdu považovať za vecne správne, keď celé

rozhodnutie smerovalo k tomu, že ide o nováciu zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2016.

32. Odvolací súd sa musel stotožniť aj s odvolacou na námietku žalovaného, ktorý zdôraznil, že
odkaz Okresného súdu Lučenec na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008
je neadekvátny. Správne žalovaný v odvolaní poukázal na to, že ústavný súd v danom náleze

posudzoval spor so zdravotnou poisťovňou, ktorá neuhradila zdravotnú starostlivosť, odvolávajúc sa na
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti spísanej práve zdravotnou poisťovňou, ktorá vyvolávala
interpretačné problémy. Okresný súd neobjasnil pri poukaze na tento nález ústavného súdu, v čom vo
Vyhlásení zo dňa 27.09.2019 použité formulácie a pojmy možno vykladať rozdielne, a v čom je potrebné
uplatniť princíp spravodlivosti pri ich výklade v neprospech toho, kto ich do uvedeného vyhlásenia uložil.

33. Pokiaľ však žalovaný v odvolaní vytýkal okresnému súdu to, že sa žiadnym spôsobom nezaoberal
významom a podstatu darovacej zmluvy, ktorou žalovaný daroval žalobcovi pozemky minimálne v
hodnote 169.836,50 EUR vychádzajúc z ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, pričom žalovaný poukázal
na to, že záväzok zo zmluvy o pôžičke splnil darovaním nehnuteľností, odvolací súd sa s názorom

žalovaného v tomto rozsahu nestotožňuje.

34.Súdsadarovacouzmluvouknehnuteľnostiamdostatočnezaoberalvodôvodnenísvojhorozhodnutia
v bode 21., pričom v súlade s názorom odvolacieho súdu došiel k záveru, že darovanie nehnuteľností
nemohlo smerovať k vyplateniu žalobcu zo zmluvy o pôžičke, pretože záväzok zo zmluvy o

peňažnej pôžičke nemôže byť bez ďalšieho, podľa § 657 Občianskeho zákonníka, splnený darovaním
nehnuteľností, ale vrátením veci rovnakého druhu - peniazmi (bod 22. odôvodnenia rozsudku), pričom
ani z darovacej zmluvy takýto účel darovania nevyplýva.

35. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného ohľadne toho, že zmluva o

pôžičke mala byť zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako na
to správne poukázal aj okresný súd.36. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

37. Ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši problematiku úkonu, ktorý je predstieraný –
simulovaný, a tým zastiera iný právny úkon – dissimulovaný. V prípade simulovaného právneho úkonu
vo vzťahu k takémuto úkonu chýba vôľa konajúceho. Navonok sa teda prejavuje aj ako nezhoda vôle
s prejavom. Pokiaľ strana konania chce poukázať na simuláciu právneho úkonu, musí preukázať, aký

iný právny úkon mal byť zastretý a aká teda bola vôľa strán konania. Pokiaľ samotná písomná zmluva
o pôžičke mala predstavovať simulovaný právny úkon, je potrebné preukázať, ktorý iný právny úkon
bol zastretý, pričom neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolávať strana konania voči
druhej strane, ktorá ho považovala za nezastretý. Odvolacia námietka žalovaného v tomto smere je
preto nedôvodná.

38. Nakoľko okresný súd nedostatočne odôvodnil súdne rozhodnutie, pretože nereflektoval na
skutkovú a právnu stránku veci, pričom je viazaný žalobným návrhom v rozsahu, v ktorom žalobca
v žalobe vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, teda nerešpektoval predmet
konania vymedzený žalobou žalobcu, ktorý sa domáhal svojho nároku výslovne z „Vyhlásenia“ zo dňa
27.09.2019, odvolací súd musel rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Okresný súd sa bude musieť podrobne zaoberať predmetom konania a nárokom
vymedzeným žalobcom z Vyhlásenia zo dňa 27.09.2019, a posúdiť nárok žalobcu na plnenie na základe
žalobcom vymedzeného skutkového základu.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.