Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124202246
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124202246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Slovak Estate s.r.o. so sídlom
Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 50 050 907, zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská
časť Juh, IČO 47 240 482, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A. D.,
zastúpenému spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23,
01701PovažskáBystrica,IČO46528644,onahradenieprejavuvôle,oodvolanížalobcuprotirozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 83C/11/2024-64 zo dňa 22. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia
prejavu vôle žalovaného – súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy takto: „Žalovaný dňom právoplatnosti tohto
rozsudku predáva žalobcovi nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcu sa v
katastrálnom území C., obec C., okres E., a to: pozemok, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 701

m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k celku (výmera pripadajúca na
spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 35,05 m2), za kúpnu cenu vo výške 362,77 eur, ktorú je
povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové zistenia z vykonaného dokazovania:
C., F. D., nar. XX.XX.XXXX a G. D., nar. XX.XX.XXXX boli sestry, C. H., nar. XX.XX.XXXX je dcérou

C. D., nar. XX.XX.XXXX a žalovaný je vnukom G. D., nar. XX.XX.XXXX. Podľa čestného prehlásenia
C. H., nar. XX.X.XXXX jej matka a stará matka žalovaného boli sestry, pričom medzi ich rodinami
boli a sú štandardné rodinné vzťahy. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že jednu pätinu parcely mu
darovala matka a druhú pätinu kúpil. Žalovaný opakovane predávajúcu označoval ako pani H.. C. H. ako
predávajúca dňa 27.10.2023 uzavrela so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
bol odplatný prevod parcely KNC č. XXXX/XX
v celosti a 2/10-ín parcely KNE č. XXX/X s tým, že kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola spolu vo výške

4.000 Eur; predmetná zmluva bola zavkladovaná pod číslom I./XXXX. Podielovými spoluvlastníkmi
parcely KNE č. XXX/X, k. ú. C. sú o. i. žalobca v podiele 1/5-ina a žalovaný v podiele 2/5-iny (titulom
I./XXXX J. I./XXXX). Žalobca dňa 30.11.2023 vyzval žalovaného, aby s ním uzatvoril kúpnu zmluvu
k spoluvlastníckemu podielu žalovaného o veľkosti 2/5, a to za kúpnu cenu, za ktorú ho žalovanýnadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka, nakoľko žalobca mal za to, že žalovaný v tejto
súvislosti porušil § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca dňa 01.02.2024 opätovne vyzval žalovaného,
aby mu ponúkol na predaj jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý kúpil od C. H., za kúpnu cenu, za ktorú ho

žalovaný nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka s tým, že žalovaný porušil § 140 Občianskeho
zákonníka (č.l. 21).

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140, § 603 ods. 3, § 606, § 116 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že z § 140 OZ vyplýva, že pred tým, než spoluvlastník svoj podiel prevedie na inú osobu, je

povinný tento najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom
a že spoluvlastník horeuvedenú ponukovú povinnosť nemá iba v prípade, že svoj podiel predáva blízkej
osobe. Keďže C. H. a žalovaný nie sú ani príbuzní v priamom rade, ani súrodenci a ani manželia, do
úvahy by mohla prichádzať iba možnosť, že by mohli byť blízkymi osobami na základe toho, že ujmu
utrpenú jednou osobou by druhá osoba pociťovala ako vlastnú ujmu. Tejto štvrtej definícii blízkej osoby
pritom zodpovedá napr. vzťah druh/družka, emocionálna hĺbka ktorého vzťahu je obdobná emocionálnej

hĺbke vzťahu manželov žijúcich v nerozvrátenom manželstve. Aby potom bolo možné považovať vzťah
C. H.
k synovcovi z druhého kolena za vzťah blízkych osôb, je nutné, aby emocionálna hĺbka tohto vzťahu
bola obdobná vzťahu rodič-dieťa, resp. starý rodič-vnuk, resp. súrodenec-súrodenec. Inak povedané
- na to, aby išlo o blízke osoby, nestačí, ak ide o štandardný vzťah, ale je nutné, aby išlo o vysoko

nadštandardný vzťah dvoch osôb. V konaní však nebolo preukázané, že by vzťah C. H. k žalovanému
mal takúto emocionálnu hĺbku a súd preto vychádzal
z toho, že C. H. a žalovaný nie sú blízkymi osobami. Ak by žalovaný a C. H. boli skutočne blízkymi
osobami, žalovaný by pri svojom výsluchu určite neuviedol, že priezvisko jeho údajne blízkej osoby je
„H.“. Pretože C. H. a žalovaný nie sú blízkymi osobami a pretože C. H. svoj spoluvlastnícky podiel pred

uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom, súd prvej
inštancie konštatoval, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Na úspech v konaní
o žalobe, ktorou sa opomenutý spoluvlastník od nadobúdateľa domáha, aby mu vec ponúkol na predaj,
však nestačí preukázať iba to, že došlo k porušeniu predkupného práva, ale je nutné, aby žalobca
ponúkol žalovanému minimálne takú sumu, akú žalovaný za 1/20-inu parcely č. XXX/X zaplatil C. H..

Hoci predmetom kúpnej zmluvy z 27.10.2023 boli dva pozemky - jednak parcela KNC č. XXXX/XX a
jednak 2/10-iny parcely KNE č. XXX/X, v kúpnej zmluve nie sú uvedené dve samostatné sumy (jednak
cena parcely KNC č. XXXX/XX a jednak cena 2/10-ín parcely KNE č. XXX/X), ale iba jedna tzv. „úhrnná
kúpna cena“. V dôsledku toho z kúpnej zmluvy samotnej nie je možné zistiť, koľko žalovaný zaplatil C.
H. za 2/10-iny parcely KNE č. XXX/X a teda koľko má za súdený podiel zaplatiť žalobca žalovanému.

Pokiaľ žalobca vychádzal z toho, že cenu 2/10-ín parcely KNE č. XXX/X je možné zistiť matematicky -
konkrétne vydelením sumy 4.000 Eur súčtom prevádzaných výmer (246 m2 + 140,20 m2)
a následným vynásobením takto zistenej jednotkovej ceny (10,3573 Eur/m2 ) výmerou 1/20-iny parcely
KNE č. XXX/X (35,05 m2), tento názor by bol správny iba za predpokladu, že kvalita oboch parciel a teda
aj ich trhová jednotková cena by bola rovnaká. Pretože však žalobca nepreukázal, že trhová jednotková

cena oboch parciel je rovnaká, súd dospel k záveru, že
v konaní nebolo preukázané, že hodnota 1/20-iny parcely KNE č. XXX/X bola 362,77 Eur. Podporne
súd prvej inštancie poukázal na závery rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 3974/2007, podľa ktorého v
prípadoch úhrnnej kúpnej ceny sa hodnota tej - ktorej parcely má určiť ako súčin dohodnutej úhrnnej
ceny a podielu znalecky určenej ceny tej-ktorej jednotlivej veci

a znalecky určenej ceny všetkých zmluvou prevedených vecí. Pretože žalobca v konaní nepreukázal,
že hodnota 1/20-iny parcely KNE č. XXX/X bola 362,77 Eur, súd prvej inštancie vychádzal z nesporného
tvrdenia, že hodnota 1/20-iny parcely KNE č. XXX/X bola 1.000 Eur. Žalobca totiž v žalobe uviedol, že
kúpnacenaspoluvlastníckehopodieluoveľkosti1/20kcelkuje1.000Eur,pričomžalovanýtotoskutkové
tvrdenie výslovne - a teda toto skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné. Pretože však žalobca v

navrhovanej kúpnej zmluve za 1/20-iny parcely KNE č. XXX/X žalovanému ponúkol iba 362,77 Eur, súd
žalobu zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie doplnil, že bolo potrebné žalobu zamietnuť i z dôvodu,
že žalobný petit nezodpovedá § 229 CSP. Z predmetného ustanovenia totiž vyplýva, že žalobca sa má
domáhaťtoho,abysúdžalovanémuuložilpovinnosťurobiťurčitýprejavvôle.Iodbornáliteratúrauvádza,
že „Správne formulovaný petit má znieť : Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu nasledovného

znenia:“ (viď strana 836 publikácie Civilný sporový poriadok Komentár,
C. H. Beck 2016). V súdenej veci sa však žalobca domáhal, aby súd nahradil súhlas s uzavretím kúpnej
zmluvy. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalovanému ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.

4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že pri koncipovaní žaloby vychádzal z kúpnej zmluvy, na
základe ktorej sporný podiel nadobudol žalovaný a teda vychádzal z rovnakých podmienok, za akých
nadobudol nehnuteľnosti žalovaný. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že v zmluve nebola
stanovená jednotková cena za parcelu registra C a registra E osobitne, kúpnu cenu si takto dohodli

zmluvné strany. Nie je prípustný záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal preukázať osobitne hodnotu
parcely č. XXX/X, a to znaleckým posudkom. Ak by bola kúpna cena stanovená znaleckým posudkom,
táto by bola odlišná od kúpnej ceny, ktorá bola stanovená zmluvnými stranami v spornej kúpnej zmluve.
Súd prvej inštancie prijal nesprávny záver k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
kúpnej ceny za parcelu č. XXX/X v podiele 1/20 z celku a následne vec nesprávne právne posúdil.
Poukaz na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky považuje žalobca za nesprávny, súdy

v Slovenskej republike týmto rozhodnutím viazané nie sú. Ak by bol prijatý výklad súdu prvej inštancie,
mohla by vzniknúť nebezpečná prax súdov a bolo by tolerované porušovanie predkupného práva
spoluvlastníkov, ak zmluvné strany na základe slobodného rozhodnutia stanovia súhrnnú sumu kúpnej
ceny v kúpnej zmluve. Ďalej žalobca uvádza, že petit žaloby zmenil osobitným podaním zo dňa
17.06.2024, kde upravil sumu kúpnej ceny na hodnotu 362,77 eur oproti pôvodnej sume 1.000,- eur.

Zmena žaloby reflektovala skutočnosť, že
vpôvodnejžalobesa domáhalnahradeniaprejavuvôlekcelémuspoluvlastníckemupodielužalovaného
nadobudnutého napadnutou kúpnou zmluvou, pričom v upravenom znení znížil sumu kúpnej ceny
na pomernú časť 362,77 eur, reflektujúc predkupné právo ďalších dvoch podielových spoluvlastníkov.
Súd prvej inštancie nerozhodol, či zmenu žaloby pripúšťa alebo nepripúšťa, o čom mal rozhodnúť

samostatným procesným uznesením v súlade s CSP. Napadnutý rozsudok potom aj z tohto uhla
pohľadu porušuje procesné práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že
ním uvedená formulácia žalobného petitu bola nevykonateľná, keď sa domáha, aby súd nahradil prejav
vôle žalovaného. Podstatou žaloby o nahradenie prejavu vôle je práve to, že súd nahradí prejav vôle za
druhú zmluvnú stranu, ktorá dobrovoľne túto povinnosť pred podaním žaloby splniť odmietla. Žalobcom

naformulovaný petit je v súlade s inštitútom nahradenia prejavu vôle pri porušení predkupného práva.
Podľa názoru žalobcu by nemalo dochádzať k výkladu právnej normy takým spôsobom, ktorý motivuje
adresátov k správaniu sa v rozpore s právnou normou, naopak, má pôsobiť na adresátov normy tak,
aby právnu normu rešpektovali. Takýto výklad práva je v súlade
s najzákladnejšími princípmi demokratického právneho štátu a do budúcna zabezpečuje, že adresáti

právnej normy nebudú mať úmysel normu porušiť. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec
vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.09.2024,

v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil, postupoval procesne správne a konanie neobsahuje ani inú vadu, ktorá by mohla zakladať
niektorý z odvolacích dôvodov. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Poukázal na ods. 12
napadnutého rozsudku, podľa ktorého je nutné, aby žalobca ponúkol žalovanému minimálne takú

sumu, akú žalovaný za 1/20-tinu parcely č. XXX/X zaplatil C. H.. Je pritom bežnou praxou súdov,
že na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo svojich odôvodneniach poukazujú, najmä
v prípadoch, ak obdobná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky neexistuje. Pokiaľ žalobca
namieta, že súd nerozhodol
o zmene žalobného petitu, uznesením súdu zo dňa 26.06.2024 bola pripustená zmena žaloby. Žalobca

sa pôvodne podanou žalobou domáhal iného právneho úkonu, a to nahradenia prejavu vôle žalovaného
urobiť žalobcovi ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 229 CSP, pričom návrhom na
pripustenie zmeny žalobného petitu zo dňa 17.06.2024 sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle
žalovaného - súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy, čo žalovaný považuje za dva odlišné právne úkony s
odlišným obsahom. V tomto smere namietal aj petit odvolania žalobcu. Formulácia petitu „súd nahrádza

prejav vôle žalovaného - súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy“ nezodpovedá § 221 CSP. Pokiaľ sa
žalobca v petite domáha súhlasu s uzavretím kúpnej zmluvy tak, že "žalovaný dňom právoplatnosti tohto
rozsudku predáva žalobcovi ..." žalovaný uvádza, že kúpna zmluva je dvojstranným, konsenzuálnym
právnym úkonom, ktorým sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sazaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu, pričom v navrhovanej formulácii nepochybne
absentuje záväzok kupujúceho prevziať predmet kúpy. Záverom poukázal na to, že v petite sa žalobca
domáha súhlasu s uzavretím kúpnej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti v obci C., okres E., ale žalovaný

vlastníckym právom k takejto nehnuteľnosti nedisponuje.

6. Žalobca sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 01.10.2024, v ktorom uviedol, že žalovaný
vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti. Zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní,
tvrdenia v ňom sú relevantné pre rozhodnutie v merite veci. Nie je spravodlivé požadovať od

spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, aby mal právo nadobudnúť túto nehnuteľnosť
za nevýhodnejších podmienok (vyššiu kúpnu cenu), ako túto nehnuteľnosť nadobudol kupujúci. Súhlasil
s názorom súdu prvej inštancie, že C. H. nie je osoba blízka žalovanému, a to napriek čestnému
vyhláseniu. Žalobca sa podľa
znenia žalobného petitu a po jeho zmene domáhal nahradenia prejavu vôle na strane žalovaného, aby
tento bol povinný uzavrieť kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok,

k rovnakým nehnuteľnostiam a za rovnakú kúpnu cenu, ako tieto nehnuteľnosti nadobudol. Nešlo teda
o rozdielne právne úkony. Pokiaľ ide o nesprávne uvedené katastrálne územie, ide len o nedopatrenie.
Apeloval na odvolací súd, aby pri rozhodovaní o odvolaní nazeral na základné princípy a možnosti
ochrany predkupného práva podielového spoluvlastníka.

7. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 15.10.2024 tak, že zotrváva na predchádzajúcich svojich
tvrdeniach. Mal za to, že žalobca môže žalovanému ponúknuť aj sumu, ktorá je vyššia ako pôvodná
kúpna cena, a to najmä v takýchto špecifických situáciách ako je prejednávaná vec. V danom prípade
kúpnu cenu nie je možné určiť matematicky, vydelením sumy 4.000 eur súčtom prevádzaných výmer
a následným vynásobením takto zistenej jednotkovej ceny.

8. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. c/ CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. b/,

f/ a h/ CSP).

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantnékonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,

keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

19. Predmetom konania v danej veci je nahradenie prejavu vôle žalovaného na základe porušenia
predkupného práva žalobcu. K poslednej úprave žalobného návrhu došlo zo strany žalobcu podaním
zo dňa 17.06.2024, ktorým žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Súd nahrádza prejav

vôle žalovaného - súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy takto: I. ,,Žalovaný dňom právoplatnosti tohto
rozsudku predáva žalobcovi nehnuteľnosť evidovanú na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcu sa v
katastrálnom území C., obec A. D., okres A. D., a to: - pozemok, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere
701 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/20 k celku (výmera pripadajúca
na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 35,05 m2), za kúpnu cenu vo výške 362,77 eur, ktorú je

povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ II. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.“ Súd prvej inštancie požadovanú zmenu
žaloby pripustil uznesením č.k. 83C/11/2024-59 zo dňa 26.06.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2024. Vzhľadom na to je odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa porušenia jeho práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1

písm. b/ CSP), ktoré malo spočívať v tom, že súd prvej inštancie nerozhodol riadne o jeho návrhu na
pripustenie zmeny žaloby zo dňa 17.06.2024, nedôvodná.

20.Súdprvejinštancienáslednežalobuzamietolprimárnesodôvodnením,žehocivkonaníbolozistené,
že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, z kúpnej zmluvy nie je možné zistiť, koľko žalovaný

zaplatil pôvodnej vlastníčke C. H. za 2/10-iny parcely KNE
č. XXX/X, a teda žalobca nepreukázal, akú sumu má za súdený podiel na základe nahradeného prejavu
vôle žalovaného zaplatiť žalobca žalovanému. Pokiaľ žalobca vychádzal z toho, že cenu 2/10-ín parcely
KNE č. XXX/X je možné zistiť matematicky - konkrétne vydelením sumy
4.000 Eur súčtom prevádzaných výmer ( 246 m2 + 140,20 m2) a následným vynásobením takto zistenej

jednotkovej ceny (10,3573 Eur/m2) výmerou 1/20-iny parcely KNE č. XXX/X
(35,05 m2), tento názor by bol správny iba za predpokladu, že kvalita oboch parciel a teda aj ich trhová
jednotková cena by bola rovnaká. Pretože však žalobca nepreukázal, že trhová jednotková cena oboch
parciel je rovnaká, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že hodnota 1/20-
iny parcely KNE č. XXX/X bola práve 362,77 Eur. Sekundárne poukázal na to, že žalobcom navrhovaný

žalobný petit nezodpovedá § 229 CSP.
Z predmetného ustanovenia totiž vyplýva, že žalobca sa má domáhať toho, aby súd žalovanému uložil
povinnosť urobiť určitý prejav vôle, v súdenej veci sa však žalobca domáhal, aby súd nahradil súhlas
s uzavretím kúpnej zmluvy.

21. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

22. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený

buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.23. Vlastnícke právo ako základný právny inštitút možno vo všeobecnosti charakterizovať ako právom
zakotvenú možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať, užívať a nakladať so
svojou vecou podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. Spoluvlastníctvo potom predstavuje situáciu, kedy

jedna vec, aj keď nie je reálne rozdelená, patrí viac subjektom spoločne.

24. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo
spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona

a má vecno-právnu povahu. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom
a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť,
prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právu jednej
strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva
a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo
zákonom.

25. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že zákonné predkupné právo
k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu má svoj základ v § 140 Občianskeho zákonníka, pričom
z hľadiska obsahu účinkov a výkonu treba aj na toto predkupné právo s uplatnením analogie legis v
zmysle § 853 Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecnú úpravu

o predkupnom práve zaradenú do 8. časti druhej hlavy, druhého oddielu Občianskeho zákonníka,
tu konkrétne § 602 ods. 1, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník konkrétne v
§ 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne pravidlo, ktorým je oprávnenému
daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo
predkupnéprávozachované.Sekundárnym(špeciálnym)oprávnenímzporušeniapredkupnéhoprávaje

právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením
- t. j. navrátením do pôvodného
stavu, k čomu slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho
zákonníka). I podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp.zn. 4Cdo/48/2009 zo
dňa 30.06.2010, rozsudok sp.zn. 4Cdo 334/2009 zo dňa 30.11.2010) v prípade porušenia predkupného

práva oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníkanavýbertrizákonnémožnosti.Môžesadomáhaťbuď(a)vysloveniarelatívnejneplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa (b) môže voči nadobúdateľovi
(tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za
ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde

vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou (c) je, že
si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

26. V súdenej veci bolo dokazovaním pred súdom prvej inštancie zistené, že pôvodná spoluvlastníčka
C. H. predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke podiely previesť na žalovaného, neponúkla podiel

na nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom, a teda ani žalobcovi, čím si nesplnila povinnosť vyplývajúcu
jej z § 140 Občianskeho zákonníka. Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva
oprávnených spoluvlastníkov, vrátane žalobcu. Žalobca sa preto v tomto konaní dôvodne domáhal
ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom si zvolil možnosť realizácie jeho predkupného práva v zmysle
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a domáha sa, aby mu nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu

ponúkol tento na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby.

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 3Cdo/81/2016 zo dňa 26.04.2018 je v súlade
s konštantnou judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí
nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby, resp. vo výroku

rozsudku by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok ako sú v zmluve, na
základe ktorej žalovaný vec nadobudol, ktorou bolo
porušené predkupné právo. Právoplatnosťou rozsudku, ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa
(žalovaného) urobiť oprávnenému spoluvlastníkovi (žalobcovi) ponuku na predaj spoluvlastníckeho
podielu, je treba považovať návrh na uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a ods. 2 Občianskeho

zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím došiel oprávnenému
spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe podielu medzi nadobúdateľom a
oprávneným spoluvlastníkom bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku kúpe podielu (nahradené súdnym
rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka), t. j. oprávnený spoluvlastníkurobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
k nadobúdateľovi.

28.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/166/2021zodňa15.08.2023„Jevšakpotrebné
poukázať na § 229 CSP, podľa ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav. V dôsledku tohto ustanovenia nezáleží na tom, či žalobca žiada uloženie
povinnosti žalovanému, aby vykonal nejaký prejav vôle, alebo žiada nahradenie takéhoto prejavu vôle
súdom. Aj v jednom aj v druhom prípade (ak by takýto petit žaloby bol prevzatý do výroku rozsudku)

by to malo ten dôsledok, že prejav vôle by sa považoval za vykonaný dňom právoplatnosti rozsudku.
Pokiaľ ide o to, že prejav vôle mal podľa pôvodnej formulácie žaloby smerovať k ponuke, nie priamo k
uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom, je potrebné jednak zopakovať, že presne takýto nárok ustanovuje
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a jednak dodať, že samotné podanie žaloby o uloženie povinnosti
ponúknuť nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalobcovi, resp. o nahradenie prejavu vôle žalovaného
možno považovať za prejav vôle žalobcu akceptovať ním požadovanú ponuku na predaj predmetného

spoluvlastníckehopodielu-narozdielodpodaniažalobyorelatívnuneplatnosťkúpnejzmluvy.Napokon,
v prípade neistoty ohľadom akceptácie súdom nahradeného prejavu vôle žalovaného zo strany žalobcu
by si kataster nehnuteľností mohol vyžiadať od žalobcu formálnu akceptáciu ponuky a takto by bolo
nepochybné, že sa prejavy vôle oboch strán stretli a došlo k uzavretiu zmluvy. Ustanovenie § 46 ods. 2
druhej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého majú byť v prípade prevodu nehnuteľnosti prejavy

účastníkov na tej istej listine, je v tomto prípade neaplikovateľné, keďže zo strany jedného
z účastníkov nedošlo k prejavu vôle, ale musel byť nahradený súdom.“ Vo veci rozhodovanej najvyšším
súdom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že nahrádza prejav vôle žalovaného, že
ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný predáva a žalobca
kupuje spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/12 na nehnuteľnostiach (presne špecifikovaných vo výroku

rozsudku) za kúpnu cenu vo výške
2.700,- eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v deň právoplatnosti rozhodnutia
s odôvodnením, že nahradzovaná zmluva má síce zodpovedať podmienkam zmluvy medzi pôvodným
spoluvlastníkom a nadobúdateľom, avšak to neznamená, že má doslovne kopírovať všetky jej
ustanovenia. Odvolací súd preto považoval za postačujúce také znenie nahradzovanej zmluvy, ktoré

plne vystihuje všetky hlavné podmienky pôvodnej kúpnej zmluvy a ktoré sa súčasne nijak obsahovo
neodchyľuje od žalobcom podanej žaloby. Najvyšší súd SR dovolanie v tejto veci odmietol s tým, že
„všeobecne platí, že to, čo žalobca požaduje, sa nevyjadruje výlučne len tzv. petitom ako formálne
oddeleným návrhom výroku súdneho rozhodnutia (žalobca ani nemá povinnosť takto formálne uviesť
svoj žalobný návrh), ale je potrebné zo žaloby ako celku zisťovať, čo žalobca požaduje. Prehnaný

formalizmus súdov tu nemá miesto. ;V preskúmavanej veci súdy nižšej inštancie dostatočne jasne
vysvetlili, že z označenia žaloby „o nahradenie prejavu vôle“ v spojení s celým obsahom žaloby bolo
zrejmé, že ňou chcel žalobca dosiahnuť nielen ponuku na predaj, ale samotnú skutočnú realizáciu
prevodu spoluvlastníckeho podielu. Dovolací súd však opäť zdôrazňuje, že vzhľadom na vyššie citované
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 229 CSP nešlo o zmeny žaloby, o ktorých by bolo

potrebné rozhodnúť samostatným uznesením (a ktoré by mali za následok nové počítanie premlčacej
doby), ale len o formulačné spresnenia petitu podľa predstáv toho-ktorého súdu (čo v tomto prípade
určite nemožno považovať za pomoc žalobcovi, skôr naopak, išlo
o zneisťovanie žalobcu), ktoré nemali vplyv na podstatu žalobcom uplatňovaného nároku. Už podaním
žaloby v pôvodnom znení žalobca dostatočne určitým spôsobom uplatnil svoj nárok podľa § 603 ods.

3 Občianskeho zákonníka, preto neskoršie zmeny formulácie petitu nemohli vyvolať právne účinky v
podobe neprerušenia premlčacej doby, a preto tiež výrok napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, nebol v rozpore so zásadou
viazanosti súdu návrhom žalobcu (žalobou).

29. Z citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu je zrejmé, že žalobný petit formulovaný žalobcom v rámci
poslednej úpravy žaloby zo dňa 17.06.2024 tak, ako bol pripustený uznesením súdu prvej inštancie zo
dňa 26.06.2024, je v zásade prípustný.

30. Obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho

nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzatvorenie
zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku návrh na
uzatvorenie zmluvy (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vo výroku rozsudku súdu musí byť
stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny.Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci
od pôvodného podielového spoluvlastníka. Tento dôsledok vyplýva jednoznačne zo sankčnej povahy
ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 445/2016

zo dňa 28.06.2016).

31. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej
zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce
údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle

účastníkov zmluvy o budúcej zmluve (§ 35 Občianskeho zákonníka). (Nahradenie prejavu vôle v teórii
a v súdnej judikatúre, prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.,
JUDr. Jana Bajánková).

32. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu
na začatie konania môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne;

sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať. (ŠTEVČEK, Marek, GYÁRFÁŠ, Juraj. § 229
[Rozsudky nahrádzajúce prejav vôle]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek
a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 927.)

33. V súdenej veci sa žalobca po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 26.06.2024 domáha
nahradenia prejavu vôle žalovaného, tak, že žalovaný dňom právoplatnosti tohto rozsudku predáva
žalobcovi nehnuteľnosť, evidovanú na LV č. XXXX nachádzajúcu sa
v k.ú. C., obec C., K. A. D., a to spoluvlastnícky podiel
k pozemku, parcely reg. „E“ č. XXX/X o výmere 701 m2, orná pôda, o veľkosti 1/20 k celku (výmera

pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 35,05 m2) za kúpnu cenu vo výške 362,77
eur. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že k porušeniu predkupného práva žalobcu
ako opomenutého spoluvlastníka došlo uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2023 medzi pôvodnou
spoluvlastníčkou predmetného podielu k nehnuteľnosti C. H. ako predávajúcou a žalovaným ako
kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol odplatný prevod jednak sporného spoluvlastníckeho podielu

a jednak pozemku reg. „C“ parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 246 m2, zapísaný
na LV č. XXX,
k.ú. C., v celku, za dojednanú úhrnnú kúpnu cenu vyjadrenú jednou sumou 4.000,- eur. Žalobca kúpnu
cenu za požadovaný prevod vlastníckeho práva k podielu na pozemku, parcele reg. „E“ č. XXX/X o
výmere 701 m2, orná pôda, o veľkosti 1/20 k celku vypočítal tak, že vydelil sumu 4.000 Eur súčtom

prevádzaných výmer oboch pozemkov (246 m2 + 140,20 m2)
a následným vynásobením takto zistenej jednotkovej ceny (10,3573 Eur/m2) výmerou 1/20-iny parcely
KNE č. XXX/X (35,05 m2).

34. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by kúpna cena podielu na pozemku, parcele reg. „E“
č. XXX/X o výmere 701 m2, orná pôda, o veľkosti 1/20 k celku, bola podľa kúpnej zmluvy zo dňa
27.10.2023 práve 362,77 eur, a teda nepreukázal, že by sa prevodu vlastníckeho práva k spornému
podielu na parcele reg. „E“ č. XXX/X domáhal za rovnakých podmienok, za ktorých podiel kúpil žalovaný
od pôvodnej povinnej spoluvlastníčky. Púhy podiel úhrnnej kúpnej ceny 4.000 eur k súčtu prevádzaných

výmerobochpozemkov anáslednýnásoboktaktozistenejjednotkovejcenyzameterštvorcovývýmerou
1/20-iny parcely KNE
č. XXX/X totiž nereflektuje odlišný charakter prevádzaných nehnuteľností, ich rozdielny druh i fakt, že
u jedného z pozemkov ide o prevod pozemku v celku a u druhého o prevod spoluvlastníckeho podielu.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2023 ani z iného dôkazu, produkovaného žalobcom v konaní, nevyplýva,

že by C. H. ako predávajúca predala žalovanému ako kupujúcemu sporný spoluvlastnícky podiel za
kúpnu cenu 362,77 eur.

35.Odvolacísúdpripomína,ženeunesenie dôkazného bremenavcivilnomsporovomkonaní znamená
neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na

strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoréopodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Pokiaľ sa teda
žalobca rozhodol uplatniť titulom porušenia jeho predkupného práva povinným spoluvlastníckom nárok
smerujúci k nahradeniu prejavu vôle nadobúdateľa predaného spoluvlastníckeho podielu, spočíva na

ňom dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že sa svojho nároku domáha za rovnakých podmienok,
za ktorých nadobúdateľ kúpil vec od povinného spoluvlastníka.

36. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady

zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u
žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

38. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP žalovanému, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% voči neúspešnému odvolateľovi, žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).