Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010440
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1621010440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného C. U., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa
§ 178 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného C. U. proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.
zn. 3T/55/2021 zo dňa 29.05.2024, na verejnom zasadnutí dňa 30.04.2025, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Malacky
sp. zn. 3T/55/2021 zo dňa 29.05.2024 vo výroku o treste.

II.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

C. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G. XXX/X, H.,

ukladá

podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e sa trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/57/2021
zo dňa 02.05.2021, právoplatný toho istého dňa vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

T. rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/55/2021 zo dňa
29.05.2024 bol obžalovaný C. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. v súbehu s prečinom
neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. na skutkovom základe, že

dňa 19.07.2020 v čase okolo 12:50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. I. 323, ev. č. H po
štátnej ceste 11/503 v smere jazdy Jakubov - Záhorská Ves, pričom v km 79,03 neprispôsobil rýchlosť
jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho
s vozidlom prešiel v pravotočivej zákrute do protismeru a čiastočne ľavou časťou vozidla zišiel mimo
vozovku a následne sa čelne zrazil s osobným vozidlom zn. M. J., MPZ: A, EČ: W-XXXXXD, ktorého

vodičom bol G. S. z Rakúska, čím porušil § 16 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, následne po nehode z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto a
účastníkom nehody neposkytol potrebnú pomoc, v dôsledku nehody utrpel spolucestujúci obvineného
N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. zadnú luxáciu stehennej kosti v bedrovom kĺbe vľavo, ktoré zranenie
si vyžiadalo liečenie v trvaní nad 42 dní.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému C. U. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd prvého stupňa
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v

cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 42 ods. 2
Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 4
(štyri) roky. Zároveň súd prvého stupňa podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatným dňa 02.05.2021, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili svoj podklad. Súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra,
IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.279,33 eur.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného C.
U. a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
treste a zároveň navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak, že uloží obžalovanému súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody bez zohľadnenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.
zák.

Vdôvodochodvolaniazodňa04.09.2024takprokurátorvytkolsúduprvéhostupňa,ženesprávnepriznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., čím následne súd prvého stupňa
nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, čo spôsobilo nesprávnosť
výroku o uloženom treste odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa prokurátora

obžalovaný nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Skutočnosť, že sa
obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa k trestnému činu priznal a jeho
spáchanie oľutoval, nezakladá priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Obžalovaný
žiadnym spôsobom neprispel k objasňovaniu trestnej činnosti, pričom napomáhanie pri objasňovaní
trestnej činnosti vyžaduje aktívnejšiu účasť obžalovaného ako samotné priznanie sa k spáchaniu

trestného činu. V prípade prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností, by bola dolná hranica trestnej
sadzby 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa uložil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Prokurátor zároveň poukázal na okolnosti, následky, spôsob
spáchania trestného činu ako aj osobu páchateľa, kedy ani predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho
náprave.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný C. U. vlastnoručným písomným podaním zo
dňa 03.06.2024. V písomných dôvodov odvolania obžalovaný uviedol, že je mylné sa domnievať, že

prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality. Obžalovaný má za to, že súd
prvého stupňa neprihliadol na jeho osobu a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov považuje za neprimerane prísny, pretože aktuálne vykonáva nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.V dôvodoch písomného odvolania zo dňa 11.06.2024 prostredníctvom ustanovenej obhajkyne Mgr. I.

Y. poukázal na skutočnosť, že v jednom z konaní mu nebola obžaloba doručená, čo je opomenutím
povinnosti súdu prvého stupňa. Obžalovaný uviedol, že nevie, či vyhlásenie, že je vinný, bolo skutočné.
Obžalovaný vyslovil, že súd prvého stupňa mu v tomto konaní uviedol, že v inom konaní mu bol
ukladaný vysoký trest, a preto možno konať v mantineloch upustenia od potrestania a až následne
obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku v obžalobe. Obžalovaný rovnako ponechal na

zvážení odvolacieho súdu, či nenariadi znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia jeho duševného
stavu. Pôvodný znalecký posudok k jeho osobe konštatoval, že je nenapraviteľný recidivista v užívaní
návykových látok, ale podľa obžalovaného je aktuálne jeho myslenie pohnuté iným smerom a vo
výkone trestu odňatia slobody návykové látky neužíva. Obžalovaný ďalej predložil písomnosť, v ktorej
je uvedené, že sa “nepodáva odvolanie“. Obžalovaný v tejto súvislosti ďalej v podanom odvolaní citoval
znenie odporu, ktorý podal proti trestnému rozkazu vydanému v tomto konaní.

Preskúmavaná vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa
04.02.2025.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo

napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona alebo ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 prvá veta Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa§34ods.4prvávetaTr.zák.účinnéhoododňa06.08.2024priurčovanídruhutrestuajehovýmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,
ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 súd zaradí páchateľa na výkon trestu
odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa
hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa
odsúdenémupodobuvýkonutohtotrestuzakazujevýkonurčitéhozamestnania,povolaniaalebofunkcie
alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný
predpis.

Podľa § 61 ods. 2 prvá veta Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 trest zákazu činnosti môže súd uložiť
na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého
rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom
zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie. Verejné zasadnutie vykonal za prítomnosti

obžalovaného C. U., ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Vavríka, prokurátora a podľa § 294 ods. 2
Tr. por. v neprítomnosti poškodenej Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.

Vzhľadom na to, že obžalovaný vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť)
rokov v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/13/2022 odo dňa

07.06.2021, vznikol u neho dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por. Obžalovaný mal
pôvodne ustanovenú obhajkyňu Mgr. Máriu Kodajovú, ktorá bola zo zdravotných dôvodov opatrením
odvolacieho súdu na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2025 podľa § 40 ods. 1 Tr. por. zrušená
a obžalovanému bol dňa 31.03.2025 ustanovený obhajca JUDr. Michal Vavrík.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov

odvolania. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť.

Ustanovený obhajca JUDr. Michal Vavrík navrhol, aby odvolací vyhovel odvolaniu obžalovaného.
Odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný C. U. sa pripojil k prednesu obhajcu.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým prokurátor a obžalovaný podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné a naopak odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa dňa
08.02.2023 vyhlásil, že je podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe. Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal

spôsobom áno. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol,
že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že

výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne
účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Ak obžalovaný totožne okrem výroku o treste svoje odvolanie
koncipuje spôsobom, že sa domáha zmeny výroku o vine, pretože nevie, či jeho vyhlásenie o vine bolo
skutočné, tu treba uviesť, že podľa § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prvého stupňa prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku v

obžalobe je neodvolateľné. Ak súd prvého stupňa vyhlásenie obžalovaného prijal, následné skúmanie
viny k dotknutým skutkom by popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny a prijatia tomu
zodpovedajúceho vyhlásenia obžalovaného súdom prvého stupňa.

Neobstoja pritom námietky obžalovaného, že mu nebola doručená obžaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že

obžaloba bola doručená obžalovanému dňa 11.05.2022 a v rovnaký deň aj ustanovenej obhajkyni, proti
ktorému podal obžalovaný prostredníctvom obhajkyne poštou dňa 11.05.2022 odpor, pričom súd prvého
stupňa následne nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný po tom ako zotrval na podanom
odpore, vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prvého stupňa prijal a až následne sa súd
prvého stupňa zaoberal výrokom o treste.

Obžalovaný C. U. bol teda rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/55/2021 zo dňa 29.05.2024
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. v súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák.Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený druh trestu, a to
nepodmienečný trest odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný

správne. Pokiaľ ide o výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody, súd prvého stupňa nezohľadnil
všetky určujúce kritériá pre ukladanie trestov v súlade s § 34 Tr. zák.

Súd prvého stupňa nepochybil, keď dospel k záveru, že obžalovaný spáchal dňa 19.07.2020 prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin neposkytnutia pomoci podľa §

178 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák., ktorý spáchal dňa 28.04.2021, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatný dňa 02.05.2021 k trestu odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a
k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky. Preto správne
súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za všetky zbiehajúce sa trestné činy.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa aj v rovine existencie priťažujúcich
okolností, keď vzhliadol u obžalovaného danosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže bolo nevyhnutné ukladať obžalovanému

súhrnný trest odňatia slobody k trom trestným činom. Správne súd prvého stupňa pričítal obžalovanému
aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.
Obžalovaný má v odpise registra trestov 16 záznamov a už pred spáchaním stíhaných trestných činov
bol viac razy odsúdený.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák., t. j. že obžalovaný sa k spáchaniu trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval.

Naopak, postup súdu prvého stupňa bol nesprávny v zistení, že by obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, čím priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. n) Tr. zák.

Ktejtopoľahčujúcejokolnostijepotrebnépoukázaťnato,žeobžalovanývosvojejvýpovedivprípravnom
konaní odmietol vypovedať. Už tu možno vyvodiť záver, že mal možnosť podrobne popísať trestnú
činnosť, z ktorej bol obvinený, pričom tento opis by potom bolo možné posúdiť v otázke zhody, resp.

nezhodysozabezpečenýmidôkazmivprípravnomkonaníanáslednetakvyhodnotiť,čiorgánomčinným
v trestnom konaní nepochybne napomáhal v objasnení priebehu skutku. Na uvedenom nič nemení,
že obžalovaný následne vyhlásil už v konaní pred súdom prvého stupňa, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Podmienkou priznania tejto poľahčujúcej okolnosti je totiž napomáhanie
príslušným orgánom. Vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku podľa § 257 ods. 1 písm.

b) Tr. por. bolo pritom obžalovanému zohľadnené v aplikácii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l) Tr. zák., že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Z uvedeného tak možno
rezultovať, že § 36 písm. l) a § 37 písm. n) Tr. zák. upravujú rozdielne podmienky pre ich priznanie.

Pri aplikácii kritérií a zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák. a pri vypustení tzv. automatu
na úpravu výšky trestných sadzieb (§ 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. účinného do 06.08.2024), už odvolací
súd nemohol pri prevahe priťažujúcich okolností zistených v tejto veci zvyšovať dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák. účinného do 06.08.2024).

Krajský súd v Bratislave tak vychádzal pri ukladaní trestu primárne z trestnej sadzby uvedenej pri prečine
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., ktorý je u obžalovaného najprísnejší so zbiehajúcich
sa trestných činov, v trestnej sadzbe 1 až 5 rokov (prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zák. -
trestná sadzba 0 až 3 roky, prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.
- trestná sadzba 0 až 2 roky).

Odvolací súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
nezodpovedá zákonným kritériám upraveným v § 34 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnostipred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu)
a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu (výchovná zložka trestu). V prípade obžalovaného je
nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu

vo vzťahu k páchateľovi, keďže konanie obžalovaného v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa
k viacerým záujmom chránených Trestným zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého
stupňa pri uložení trestu nevyslal dostatočný signál z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia
iných páchateľov od páchania trestných činov a je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť prísnejším
nepodmienečným trestom odňatia slobody, prihliadajúc na vyššie uvedené zásady ukladania trestov

podľa § 34 Tr. zák. Obžalovaný bol súdom prvého stupňa právoplatne uznaný za vinného spáchania
nielen nedbanlivostného trestného činu, ale aj ďalšieho úmyselného trestného činu, pričom ukladaný
trest má zohľadniť odsúdenie pre celkovo tri trestné činy, z toho dva úmyselné trestné činy. Navyše
ako bolo uvedené, u obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm.
m) Tr. zák. U obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorý zohľadňuje závažnosť konania obžalovaného a primerane vyjadruje aj požiadavky generálnej

prevencie. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov je dostatočný k tomu, aby obžalovaný v budúcnosti
mimoriadne starostlivo zvážil možné následky svojho konania. Dôvody prečo navýšil odvolací súd
výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody, sú tak okrem prevahy priťažujúcich okolností,
najmä zohľadnenie toho, že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla Mazda po strete

s ďalším osobným motorovým vozidlom, neospravedlniteľne opustil miesto spáchania trestného činu
a neposkytol pomoc ani poškodenému N. B., ktorého viezol v motorovom vozidle. Trest uložený
napadnutým rozsudkom je podľa odvolacieho súdu neprimeraný, a preto na podklade odvolania
podaného prokurátorom v neprospech obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že

obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, teda zvýšený o 6 mesiacov pri
trestnej sadzbe 1 (jeden) až 5 (päť) rokov, čo je vzhľadom na neakceptovateľné konanie neposkytnutím
pomoci bezprostredne po dopravnej nehode, ktorú obžalovaný pritom sám vyvolal, trestom primeraným.
Súd prvého stupňa nezohľadnil, že jeho konanie na úseku cestnej premávky malo za následok
spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, pričom konanie vyeskalovalo do opustenia miesta spáchania

trestného činu. Už len samotný fakt, že obžalovaný takto konal, svedčí o absolútnom nedostatku
sebareflexie obžalovaného. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, že obžalovaný má len slabo
vyvinuté mechanizmy smerujúce k zodpovednosti, pretože ak niekto hoci z nedbanlivosti spôsobí ujmu
na zdraví inému, je jeho povinnosťou minimálne na mieste činu zotrvať a vynaložiť aspoň minimálnu
snahu na poskytnutie pomoci účastníkom nehody, ktorú zavinil. Uložený trest tak celkom nezohľadnil

výchovnú zložku trestu.

Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa zľahčovaním toho, že obžalovaný vykonáva v inej trestnej veci nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov. Z pripojeného spisu pritom vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/13/2022 zo dňa 31.05.2022, právoplatného toho istého dňa,
bol obžalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol

uložený okrem iného aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inštitút upustenia od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. možno aplikovať len vtedy, ak skôr
uložený trest je na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa dostatočný, čo vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti napriek výmere nepodmienečného trestu, nebolo splnené. Pôvodne ukladaný trest
odňatia slobody pre drogovú trestnú činnosť, ktorý obžalovaný aktuálne vykonáva, nemožno v konaní,
ktoré je predmetom odvolania, z uvedených dôvodov považovať za dostatočný, pretože by primárne
nezohľadnil diametrálne odlišnú povahu trestnej činnosti a amorálny postoj obžalovaného potom ako
spôsobil poškodenému ťažkú ujmu na zdraví a neposkytol mu pomoc. Súhrnný trest je pritom ukladaný

za celú zbiehajúcu trestnú činnosť. Aktuálny trest je pritom ukladaný za to, že obžalovaný neprispôsobil
rýchlosť jazdy poveternostným podmienkam, povahe a stavu vozovky, čím došlo k zrážke s ďalším
osobným motorovým vozidlom so vzniknutými zraneniami poškodeného, následkom čoho obžalovaný
odišiel z miesta dopravnej nehody a pokiaľ ide o trestný čin, vo vzťahu ku ktorému súd ukladal súhrnnýtrest, aj tu treba uviesť, že išlo o vedenie motorového vozidla obžalovaným napriek zákazu viesť
motorové vozidlá. Obžalovanému pritom už bolo upustené od súhrnného trestu trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/82/2016 zo dňa 23.04.2018, právoplatným dňa 08.01.2019, a

napriek tomu spáchal teraz stíhanú trestnú činnosť.

Záverom odvolací súd konštatuje, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. sa
rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. čo do
jeho druhu alebo výmery príliš prísny, resp. príliš mierny. Povedané inými slovami, odvolací súd môže z

tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy, ak je medzi uloženým trestom a trestom,
ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení upravujúcich zásady ukladania
trestov mal byť uložený, výrazný (prílišný) rozdiel, čo v trestnej veci obžalovaného bolo vzhľadom na
konkrétne vyššie rozvedené úvahy naplnené a bola daná disproporcia medzi súdom prvého stupňa
uloženým trestom a trestom uloženým odvolacím súdom, ktorý považoval za primeraný.

Odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol do 28.02.2020 vo výkone trestu odňatia slobody,
čo zodpovedá záveru, že bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu dňa 19.07.2020
vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal trestné činy v súvislosti s vedením motorového vozidla,
krajskýsúduložilobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhupodľa
§ 61 ods. 1,ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd však hodnotí ako nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď ukladal trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá duplicitne, teda trest zákazu činnosti pre trestné činy zo dňa 19.07.2020 vo
výmere 2 (dva) roky a zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky, ktorý
bol obžalovanému uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0T/57/2021,
kedy súd prvého stupňa evidentne prevzal už pôvodne uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek
motorové vozidlá vo výmere 4 (roky) roky do napadnutého rozsudku. Tu treba poukázať na znenie § 42

ods. 2 druhá veta Tr. zák., podľa ktorého v rámci súhrnného trestu súd uloží aj trest zákazu činnosti, ak
bol taký trest uložený už skorším rozsudkom. Podstatou súhrnného trestu je, z pohľadu druhu trestu,
trest zákazu činnosti nevynímajúc, ukladanie jedného trestu zákazu činnosti v konkrétnej výmere za celú
zbiehajúcutrestnúčinnosť.Niejeúčelomsúhrnnéhotrestuukladaťjedendruhtrestuvdvochrozdielnych
výmerách. Práve konkrétna a konečná výmera tohto trestu, je v dispozícii súdu prvého stupňa, kedy

zohľadní pôvodne ukladaný trest zákazu činnosti a aktuálne do úvahy prichádzajúci trest zákazu činnosti
tak, že ho uloží jeden raz. Nejde teda o automatické prevzatie trestu do výroku o treste v rozsudku,
ktorým sa ukladá súhrnný trest. Výmera trestu zákazu činnosti 6 (šesť) rokov, ktorú mal evidentne súd
prvého stupňa na mysli, keď ukladal 4 (štyri) a 2 (dva) roky, je v hornej polovici sadzby trestu zákazu
činnosti z výmery 1 (jeden) až 10 (desať) rokov, čo zodpovedá primeranosti trestu v širšom rozsahu tak,

že ochraňuje spoločnosť ako celok. Takéto pochybenie súdu prvého stupňa tak odvolací súd korigoval
tak, že uložil v rámci súhrnného trestu jeden trest zákazu činnosti.

Vzhľadom na to, že odvolací súd vymeral obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva)rokynepodmienečne,neostaloodvolaciemusúduinéakosúčasnezrušiťtrestnýrozkazOkresného

súdu Bratislava V sp. zn. 0T/57/2021 zo dňa 02.05.2021, právoplatný toho istého dňa vo výroku o treste,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd výrok o treste modifikoval a rozhodol pokiaľ ide o výrok
o treste tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Naopak, vzhľadom na nedôvodné odvolanie obžalovaného odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa
§319Tr.por.zamietolakonedôvodné.Nadovšetkokrajskýsúdkonštatuje,žeakobžalovanývdôvodoch

odvolania namietal vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria, tu treba uviesť, že
v tomto konaní sa znalecké dokazovanie nevykonávalo a súdy preto zo znaleckého posudku a z jeho
záverov ani nemohli vychádzať.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebol zo strany obžalovaného a prokurátora napadnutý, a
preto zostáva nedotknutý v rozsudku súdu prvého stupňa.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.