Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200894
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7723200894.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu DOBREX s.r.o., so sídlom v Michalovciach, ul.
Kpt. Nálepku 20, IČO: 17 077 524, proti žalovanému: Mesto Michalovce, so sídlom Nám. osloboditeľov
1015/30,Michalovce,IČO:00325490,oobnovukonaniavovecivedenejnaOkresnomsúdeMichalovce
pod sp. zn. 12C/48/2016, o zaplatenie 127.815,65 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu zo

dňa 24.10.2023 č.k. 14C/12/2023-29 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením

žalobu na obnovu konania odmietol (I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II.).

2. Rozhodol tak na základe žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 12C/48/2016, v ktorom súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 29.10.2018 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/174/2019 zo dňa
12.02.2020) o zamietnutí žaloby o zaplatenie 127.815,65 eur s prísl., ktorú (obnovu konania) odôvodnil

s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/98/2020 zo dňa 21.09.2022
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 340/2020 zo dňa 27.10.2022
v skutkovo rovnakej veci medzi totožnými sporovými stranami. Dôvodnosť žaloby na obnovu konania
preukazoval tým, že v pôvodnom konaní nemohol tieto nové skutočnosti použiť a tieto mu môžu
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, kde očakáva sprístupnenie nových informácií podľa zákona č.
211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciám,týkajúcichsavlastníckychvzťahovkul.Továrenskej.

3. V úvode poukázal na rozhodnutie sp. zn. 12C/48/2016 (od ktorého žalobca odvodzuje prípustnosť
žaloby na obnovu konania), ktorým Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 29.10.2018, č.k.
12C/48/2016-242 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 85.295,27 eur s bližšie určenými
úrokmi z omeškania (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 30.708,18 eur a o zaplatenie bližšie
určených úrokov z omeškania zastavil (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a

napokon rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 18% (výrok
IV.), ktorý odvolací súd rozsudkom zo dňa 12.02.2020, č. k. 11Co/174/2019-298 potvrdil v napadnutom
zamietavomvýroku,zmenilhovovyhovujúcomvýrokutak,žežalobuvčastiozaplateniesumy85.295,27
eur s bližšie určenými úrokmi zamietol. Taktiež poukázal na žalobcom uvádzaný dôvod obnovy konania
v spočívajúci v rozhodnutí v tvrdení, že mu bolo dňa 27.01.2023 doručené rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11Co/98/2020 zo dňa 21.09.2022 s jednou personálnou obmenou, ktorý v rovnakej

veci medzi rovnakými sporovými stranami, len v inom časovom období pri nezmenenom skutkovom
stave, rozsudok sp. zn. 5C/23/2018 zo dňa 18.09.2019 Okresného súdu Michalovce zrušil a vec vrátilna ďalšie konanie, ktoré právne závery považuje žalobca za spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci sp. zn. 12C/48/2016 (v ktorej bola žaloba zamietnutá).

4. Následne na základe uvedených skutočností a právnej argumentácie žalobcu, ktorou odôvodnil
žalobu na obnovu konania, súd pristúpil k skúmaniu prípustnosti žaloby na obnovu konania, pri ktorom
vychádzal z ust. § 397 písm. a/ až f/, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 409, § 410, § 411 ods. 1, § 413 ods.
1, § 414 CSP a dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná, poukazujúc na prípustnosť povolenia
obnovy konania len v súvislosti s neskorším rozhodnutím o prejudiciálnej (predbežnej) otázke, ktorú súd

v pôvodnom konaní posúdil inak (typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a/ CSP), čím
rozhodnutia uvádzané žalobcom nepovažoval za rozhodnutia pripúšťajúce obnovu konania, nakoľko
nejde o rozhodnutie, ktoré by sa týkalo strán sporu a predmetu konania (§ 397 písm. a/ CSP). Vo vzťahu
k ďalšej podmienke prípustnosti žaloby o obnovu konania (spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného
konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci) dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia nemôžu sami o
sebe priniesť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

5. Následne po preskúmaní náležitostí žaloby na obnovu konania zhodnotil, že táto neobsahuje úplné,
určité a zrozumiteľné uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí žaloby na obnovu konania (ust. § 406
CSP), nakoľko z nej nie je zrejmé, proti akému konkrétnemu rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda a rovnako v ňom absentuje uvedenie skutočností, že žaloba je podaná včas,

vrátane označenia dôkazov, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať.

6. V súvislosti so zachovaním lehoty na podanie žaloby na obnovu konania súd uviedol, že žalobca
výslovne neuviedol žiadne skutočnosti vo vzťahu k jeho prvej vedomosti o dôvode obnovy konania, ktoré
nedostatky vo svojej podstate zakladajú potrebu aplikácie ust. § 413 ods. 1 písmeno d) CSP a zároveň

dospel k záveru, že neobsahuje úplné, určité a zrozumiteľné uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí
žaloby na obnovu konania podľa ust. § 406 CSP.

7. V závere skonštatoval, že nakoľko žiaden zo žalobcom tvrdených skutočností, rozhodnutí a dôkazov
nemožnosubsumovaťpoddôvodprípustnostižalobynaobnovukonaniavzmysleust.§397CSP,žalobu

na obnovu konania v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 262
ods. 1 CSP, za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nakoľko žalovanému
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015), nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP a vo vzťahu k posúdeniu dodržania objektívnej a
subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania uviedol, že po odvolaní plnomocenstva v

konaní pod sp. zn. 12C/48/2016 dňa 15.12.2022 JUDr. Jánovi Husárovi, nemohlo byť platne doručené
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/93/2021-371 a napriek možnosti súdu z
pripojeného spisu (z doložky právoplatnosti) zistiť, kedy bolo uznesenie právoplatné, uspokojil sa len
s konštatovaním, že nebolo preukázané, kedy sa oboznámil s právoplatným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, čím má za to, že bola dodržaná objektívna a subjektívna lehota. Nestotožnil

sa s rozhodnutiami Okresného súdu Michalovce a následne Krajského súdu v Košiciach (v spore sp. zn.
12C/48/2016 v spojení s sp. zn. 11Co/174/2019) pre nevyriešenú prejudiciálnu otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, poukazujúc na spor sp. zn. 5C/23/2018, ktorú odvolací súd vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie s vysloveným právnym názorom, že je potrebné sa vysporiadať s pasívnou
legitimáciou žalovaného vykonaním dokazovania ohľadom vlastníctva cestného telesa na parcelách,

ktoré sú predmetom sporu. Zároveň poukázal na to, že obidva spory sú medzi tými istými účastníkmi
a predmetom sporu sú tie isté parcely, avšak vydania bezdôvodného obohatenia sa v týchto konaniach
domáha len za iné časové obdobie. V závere doplnil návrh petitu rozhodnutia v obnovenom konaní,
v ktorom sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 116.003,45 eur s prísl.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), vrozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.
12C/48/2016 odmietol.

12. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné poznamenať, že obnova konania predstavuje

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného
súdneho rozhodnutia. Prísnosť a striktnosť právnej úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým
záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispieť k zachovaniu právnej istoty (čl. 2 CSP) a pripustiť výnimku
zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu splnenia
konkrétnych zákonných podmienok, a to vo vzťahu k osobe oprávnenej k podaniu žaloby na obnovu
konania,lehôtnapodaniežalobynaobnovukonania,stanovenímdôvodovobnovykonania(prípustnosť)

zakotvených v ust. § 397 CSP.

13. Jedným z charakteristických znakov obnovy konania je jej prejednanie v dvoch fázach; v prvej fáze
súd skúma procesnú prípustnosť obnovy konania, posúdi podanú žalobu a až na základe záverov o
splnení podmienok prípustnosti rozhodne, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. K jej

vecnému prejednaniu (čo predstavuje druhú fázu obnovy konania) však pristúpi až v prípade záverov
súdu o jej prípustnosti z hľadiska oprávnenosti na jej podanie, včasnosti, danosti niektorého z dôvodov
prípustnosti obnovy a pod.

14. Účelom žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky

v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo „nové“
skutočnosti či dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli použiť a tak ani brať do úvahy pri
rozhodovaní, alebo ktoré sa v pôvodnom konaní objektívne nemohli vykonať, hoci ich vykonanie bolo
navrhnuté. Jej cieľom nie je revízia pôvodného konania ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov
či spochybňovanie spôsobu ich hodnotenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

25.02.2021, sp. zn. 4Cdo/144/2020).

15. Z odôvodnenia preskúmavaného uznesenia je zrejmé, že žalobcom uvádzaný dôvod na povolenie
obnovy konania spočíva v existencii právoplatných rozhodnutí (sp. zn. 5C/23/2018 v spojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 11Co/98/2020), ktoré podľa jeho tvrdení môžu mať vplyv na

konanie, ktorého obnovy sa domáha (sp. zn. 12C/48/2016), čím má za preukázaný dôvod obnovy
konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP ohľadom nových skutočností, ktoré nemohol použiť v pôvodnom
konaní a môžu mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že neboli splnené podmienky prípustnosti

obnovy konania, nakoľko nezistil existenciu dôvodov na povolenie obnovy v zmysle ust. § 397 CSP, preto
žalobu (na obnovu konania) ako zjavne nedôvodnú odmietol. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval
nesplnenie všetkých obligatórnych náležitostí žaloby na obnovu konania podľa ust. § 406 CSP.

17. Odvolací súd za účelom preskúmania správnosti postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní

o žalobe na obnovu konania pristúpil v prvom rade k skúmaniu procesných podmienok ako predpokladov
pre povolenie obnovy konania, teda či žalobu na obnovu konania podala oprávnená osoba, či smeruje
voči rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť žalobou na obnovu konania, či bola dodržaná lehota na
podanie žaloby a napokon, či je daný niektorý z taxatívne stanovených dôvodov prípustnosti obnovy
konania (§ 397 CSP) a dospel k záveru, súd prvej inštancie sa so žalobcom označenými dôvodmi

náležitevysporiadalvodôvodnenínapadnutéhouzneseniavrozsahurelevantnompreprvúfázukonania
o návrhu (žalobe) na obnovu konania (t. j. pre konanie o povolenie obnovy konania) a vo vzťahu k nim
dostatočným spôsobom uviedol, prečo nie sú spôsobilé založiť dôvod pre povolenie obnovy konania
a prečo predpoklady týchto dôvodov nenapĺňajú.

18. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré musia spĺňať to, že tieto nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania
bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo
striktne procesného hľadiska, ďalej skutočnosť, že dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti,rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania a skutočnosti, rozhodnutia
alebodôkazysúspôsobiléprivodiťprestranupôvodnéhokonaniapriaznivejšierozhodnutievoveci.Tieto
podmienkyprípustnostivyššieuvedenéustanoveniestanovujekumulatívne,ateda,pokiaľzvykonaného

dokazovania vyplývalo, že strana mohla skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy použiť už v pôvodnom
konaní, bez ohľadu na to, že tieto mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a bez skúmania toho,
či sa týkajú strán alebo predmetu sporu, podmienky na pripustenie obnovy konania podľa § 397 písm.
a) CSP splnené nebudú.

19. Odvolací súd poukazujúc na postup, akým súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu splnenia
podmienok prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. § 397 CSP a stotožňuje sa s jeho záverom, že
žalobcom uvádzané rozhodnutia nemajú charakter rozhodnutí, aké predpokladá ust. § 397 písm. a)
CSP a v tejto súvislosti považuje za nutné prisvedčiť jeho argumentácii, ktorou poukázal na skutočnosť,
že účel obnovy konania nespočíva v napádaní právoplatne rozhodnutých vecí len z dôvodu vecnej
nesprávnosti alebo nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň je potrebné poukázať na správnosť

záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom prípustnosti obnovy konania s poukazom na dve
skupinyrozhodnutí,jednaktých,ktoréstranabezsvojejvinynemohlapoužiťvpôvodnomkonaní,napriek
tomu, že reálne existovali a jednak na rozhodnutia prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci v kontexte
rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Žalobcom uvádzaný
dôvod obnovy konania do tejto kategórie nespadá, rovnako ani do skupiny rozhodnutí vydaných po

právoplatnom rozhodnutí veci (prejudiciálna otázka).

20. V kontexte žalobcom uvádzaných skutočností ohľadom iného spôsobu rozhodnutia odvolacieho
súdu (vo veci sp. zn. 11Co/98/2020, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 5C/23/2018
a vec mu vrátil na ďalšie konanie) je potrebné uviesť, že podľa zaužívanej súdnej praxe ani neskoršia

zmena judikatúry sama o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, napríklad ani rozhodnutie
ústavného súdu v inej veci nemôže slúžiť ako dôvod obnovy konania.

21. Nad rámec uvedeného (konštatujúc neprípustnosť žaloby na obnovu konania), avšak na margo
žalobcom tvrdených skutočností ohľadom existencie rozhodnutia spôsobilého privodiť mu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, ktorej obnovy sa domáha, možno zo záverov uvedeného zrušujúceho uznesenia
odvolaciehosúdu(sp.zn.11Co/98/2020)vyvodiť,žedôvodomzrušeniarozhodnutiasúduprvejinštancie
sp. zn. 5C/23/2018 nebola skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať spôsob právneho
posúdenia nároku v prospech žalobcu, ale skôr nenáležité objasnenie podstatnej otázky vlastníckeho
práva cestných komunikácií nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcu, ktoré zistenie bude úlohou súdu

prvej inštancie v rámci dokazovania po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie.

22. Dôvodom prípustnosti obnovy konania nie je len vecná nesprávnosť rozhodnutia (uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo83/99),zčohovyplýva,žeakbyobnovounapadnuté
rozhodnutie spočívalo na odlišnom spôsobe posúdenia právnych otázok oproti iným, v tom čase už

existujúcim rozhodnutiam všeobecných súdov v obdobných veciach, to samo o sebe dôvod prípustnosti
obnovy konania nezakladá. Rovnako ani iný spôsob posúdenia totožnej právnej otázky neskorším
rozhodnutím všeobecného súdu vydaným v inej veci nečiní z takéhoto rozhodnutia dôvod zakladajúci
prípustnosť obnovy konania.

23. V súvislosti so splnením zákonných náležitostí stanovených zákonom pre žalobu na obnovu konania
v ust. § 406 CSP možno okrajovo poznamenať, že z návrhu žalobcu na obnovu konania nemožno
vyvodiť ani splnenie zákonných náležitostí vo vzťahu k preukázaniu včasnosti podania žaloby na obnovu
konania. Súčasťou odvolacej argumentácie žalobcu vo vzťahu k preukázaniu zachovania lehoty na
podanie žaloby na obnovu konania boli síce tvrdenia, ktorými poukazoval na včasné podanie žaloby,

avšak z obsahu žaloby tieto skutočnosti nevyplývajú a nakoľko je povinnosťou žalobcu včasnosť
podania žaloby preukázať, túto povinnosť nemožno delegovať na súd, ako to tvrdí žalobca v podanom
odvolaníohľadommožnostizisteniatejtoskutočnostizpripojenéhospisu.Žalobcamávkonaníprocesnú
povinnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o veci a v návrhu na povolenie
obnovy konania preukázať dodržanie subjektívnej a objektívnej lehoty na povolenie obnovy konania,

ktoré však v žalobe celkom absentuje. Zároveň je potrebné poukázať na nezrozumiteľnosť a celkovú
zmätočnosť žaloby na obnovu konania v kontexte ozrejmenia, aký vplyv majú dané rozhodnutia na
konanie, ktorého obnovy konania sa domáha.24. Nakoľko žalobca v žalobe na obnovu konania neoznačil také rozhodnutia, ktoré by boli v čase
rozhodovania spôsobilé žalobu na obnovu konania pripustiť, je nutné prisvedčiť správnosti záverov súdu
prvej inštancie v jeho procesnom postupe prejednania žaloby na obnovu konania z hľadiska prípustnosti,

ktorý žalobu na obnovu konania nemohol vecne prejednať (v kontexte vysloveného záveru o nemožnosti
preskúmania vecnej (ne)správnosti rozhodnutia žalobou na obnovu konania), a preto z dôvodu absencie
charakteru takého rozhodnutia, aké predpokladá ust. § 397 CSP, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal, nakoľko mu podľa obsahu spisu žiadne
trovy súvisiace s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).