Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/178/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320205023
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1320205023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX,t.č.plnoletá,trvalebytomC.XX,D.,prechodnebytomE.XX,F.D.G.,vkonanízastúpená:
F. H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., prechodne bytom E. XX, F. D. G., dieťa rodičov:
matky - F. H. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., prechodne bytom E. XX, F. D. G., a
otca - D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, I. B., v konaní právne zastúpený: JUDr.
AndreaChorvátováNagyová,advokátkasosídlomKozárovce632,Kozárovce,IČO:47134747,vkonaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a o odvolaní plnoletej dcéry proti rozsudku

Mestského súdu Bratislava II, č.k. B3-38P/68/2020 – 574 zo dňa 14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zvýšení výživného a o
zamietnutí návrhu vo zvyšku p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 14.05.2024 súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na plnoletú dcéru

A. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne od 27.03.2020, pričom otec je povinný
výživné poukazovať k rukám plnoletej dcéry vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.), zaviazal otca
povinnosťou plniť zročné výživné na plnoletú dcéru za obdobie od 27.03.2020 do 30.09.2023 v sume
4.216,15 Eur, a to v splátkach vo výške 100 Eur mesačne k rukám plnoletej dcéry spolu s bežným
výživným, počnúc mesiacom júnom 2024, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia (výrok II.). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného
zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu

nepriznal (výrok IV.).

2.
Súd prvej inštancie právne vec právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1 a 2, § 52, § 111, § 121 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), keď

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne
dôvodný. Matka sa návrhom domáhala zvýšenia výživného od 01.01.2017 na sumu 480 Eur mesačne,
pričom zvýšenie výživného spätne za obdobie do podania návrhu odôvodňovala ochranou detí pred
stresom, zabránením psychického týrania zo strany otca a zabezpečením ich nerušeného psychickéhoa fyzického vývoja. Súd prvej inštancie priznal zvýšenie výživného len odo dňa začatia súdneho konania,
čo odôvodnil nepreukázaním dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by matke bránili podať návrh
na zvýšenie výživného skôr a v časti zvýšenia výživného spätne do dňa začatia konania v celom rozsahu

zamietol.
Prvoinštančný súd mal za preukázané, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu
Pezinok č.k. 12P/108/2011-93 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11CoP/99/2013 zo dňa 30.07.2013, právoplatným dňa 28.08.2013, ktorým bolo znížené na
sumu 80 Eur mesačne od 01.08.2011. V čase rozhodovania súdu bol otec rozvedený, mal jednu

ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi vo výške 100 Eur mesačne, býval v prenajatej časti rodinného
domu, uhrádzal nájomné s energiami vo výške 130 Eur mesačne, mal zhoršený zdravotný stav,
poberal invalidný dôchodok vo výške 325 Eur mesačne. Matka bola rozvedená, mala jednu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k synovi, bývala bezplatne v rodinnom dome svojich rodičov s deťmi, mala
zhoršený zdravotný stav, poberala invalidný dôchodok vo výške 254 Eur mesačne, prídavky na deti
a výživné na deti. Rodičia mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov garáž a byt v D., pričom

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo po rozvode manželstva vyporiadané. Dcéra bola vo
veku necelých 11 rokov, bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, vyžadovala si individuálny prístup,
navštevovala psychológa. Priemerné mesačné výdavky na dcéru matka nevedela vyčísliť.
O výške výživného bolo následne rozhodované rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k.
28P/200/2013-50 zo dňa 27.03.2014, právoplatným dňa 22.04.2014, ktorým bol zamietnutý návrh otca

na zníženie výživného na deti, ako aj návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti otca k vtedy
maloletému G. a taktiež bol zamietnutý aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na dcéru
z dôvodu, že nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky určeného výživného, resp.
jeho zrušenie. Následne rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/97/2014-22 zo dňa 26.09.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2014, bola s účinnosťou od 01.05.2014 zrušená vyživovacia

povinnosť otca voči toho času už plnoletému synovi G..
Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že na Okresnom súde Pezinok je pod sp. zn. 4Pc/11/2023
vedené konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľku (plnoletú dcéru) s účinnosťou od
01.09.2023, ktoré doposiaľ neboho právoplatne skončené.
Súd ďalej konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane rodičov i navrhovateľky (plnoletej dcéry).

Uviedol, že otcovi dňa 01.05.2014 zanikla vyživovacia povinnosť k synovi G. vo výške 100 Eur
mesačne, okrem výsluhového dôchodku poberá aj starobný dôchodok a zároveň získal finančný
prospech z predaja nehnuteľností. V súčasnosti nevlastní nehnuteľnosti ani osobné motorové vozidlo,
úspory nemá, naďalej žije v prenajatej časti rodinného domu svojho priateľa, kde uhrádza nájomné s
energiami. Má zhoršený zdravotný stav. Matke zanikla vyživovacia povinnosť k synovi G., do 09/2023

poberala prídavok na dieťa, poberala invalidný dôchodok, poberá starobný dôchodok, vlastní viaceré
nehnuteľnosti, ktoré neprenajíma. Býva s navrhovateľkou a svojim bratom v rodinnom dome, ktorého je
podielovou spoluvlastníčkou. Nevlastní osobné motorové vozidlo, nemá úspory. Má zhoršený zdravotný
stav.Navrhovateľkasapripravovalanasvojebudúcepovolanieštúdiomnastrednejškole,počasktorého
pracovala a mala príjem z praxe. Štúdium ukončila dňa 13.09.2023 maturitnou skúškou. Je evidovaná

ako uchádzačka o zamestnanie. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani osobné motorové vozidlo a nemá
úspory. Má zhoršený zdravotný stav. Odôvodnené potreby navrhovateľky na bývanie, stravu, oblečenie
a obuv, hygienu a drogériu, štúdium, náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom a voľnočasové
aktivity súd ustálil vo výške 500 Eur mesačne.
Vychádzajúc z odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj zo skutočnosti, že zákonnú vyživovaciu

povinnosť voči nej majú obaja rodičia, berúc do úvahy majetkové pomery rodičov ako aj ich možnosti
a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, súd prvej inštancie návrhu čiastočne vyhovel a zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne od podania návrhu,
t. j. odo dňa 27.03.2020, do dňa 30.09.2023, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka v
mesiaci september 2023 ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou, nie je uznaná za invalidnú,

je schopná pracovať a do augusta 2023 aj pracovala. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otcovi zanikla
vyživovacia povinnosť voči synovi G. a že okrem výsluhového dôchodku je poberateľom aj starobného
dôchodku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh zamietol, pričom bral do úvahy zhoršený zdravotný
stav otca ako aj skutočnosť, že aj matka má k navrhovateľke zákonnú vyživovaciu povinnosť a taktiež
jej zanikla vyživovacia povinnosť k synovi G., jej pomery sa zlepšili, poberá starobný dôchodok a vlastní

viaceré nehnuteľnosti.
Súd prvej inštancie navrhovateľke priznal zročné výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od
27.03.2020 do 30.09.2023 vo výške 4.216,15 Eur (16,15 Eur ako pomerná časť za 03/2020 + 9 mesiacov
roku2021x100Eur+12mesiacovroku2021x100Eur+12mesiacovroku2022x100Eur+9mesiacovroku2023x100Eur),ktorésprihliadnutímnapríjemotcaaskutočnosť,ženemáúspory,povoliluhrádzať
v splátkach vo výške 100 Eur mesačne počnúc mesiacom júnom 2024, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.
Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

a to v časti výroku I. o výživnom a výroku II. o zročnom výživnom, s poukazom na ust. § 365 ods.
1 písm. b), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) a ust. § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že v konaní nebola zistená hodnota nehnuteľností
v podielovom spoluvlastníctve matky (byt a garáž v D., nehnuteľnosti a pozemok v J., spoluvlastnícky
podiel na rodinnom dome a pozemkoch v F. D. G.), ktoré matka dlhodobo nevyužíva ani neprenajíma
a súd tiež neprihliadol na možnosť ich odpredať. Uviedol, že skutočnosť, že na kúpu bytu v D. mal matke

odovzdať peniaze jej brat, neznamená akékoľvek obmedzenie jej vlastníckeho práva a nemožnosť byt
speňažiť, čím by zabezpečila prostriedky na výživné pre dcéru. Ďalej podotkol, že v konaní neboli
predložené doklady o hradení nájomného, preddavkov za spotrebované energie a vyúčtovanie týchto
zálohových platieb, preukazujúce, že sa matka podieľa na hradení nákladov za užívanie nehnuteľnosti,
v ktorej s dcérou žije. Namietal, že súd prihliadol na náklady na štúdium, ktoré navrhovateľka skončila

dňa 13.09.2023 a ktoré považuje za neexistujúce. Mal za to, že súd mal na ne prihliadnuť len v
rozhodnutí o priznaní nároku na výživné do obdobia ukončenia vzdelávania, nie po 13.9.2023. Rovnako
neboli zo strany navrhovateľky produkované žiadne náklady súvisiace s jej zhoršeným zdravotným
stavom, ktoré by jej preukázateľne bránili uchádzať sa o zamestnanie. Namietal tiež skutočnosť, že
sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľka mohla odo dňa dosiahnutia plnoletosti žiadať

o priznanie nároku na invalidný dôchodok. Napadnutý výrok I. rozsudku je podľa názoru odvolateľa
v rozpore s bodom 54 odvolania , a to z dôvodu, že súd nerozhodoval aj o zrušení vyživovacej povinnosti.
V postúpení návrhu otca na zrušenie výživného zo dňa 06.08.2023 na miestne príslušný súd, t. j.
na Okresný súd Pezinok, vzhliadol porušenie jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Má za to, že
uložením povinnosti hradiť zročné výživné v splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným

vo výške 180 Eur mesačne ho súd, vzhľadom na jeho príjem vo výške 750 Eur mesačne, dostal do
existenčnej krízy a vážnym spôsobom zasiahol do jeho ústavného práva vlastniť majetok.
Na základe vyššie uvedených skutočností otec záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch a upravil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 80 Eur
mesačne na sumu 120 Eur mesačne od 27.03.2020 do 13.09.2023, upravil dlh na zročnom výživnom

na sumu vo výške 1.662,78 Eur, ktoré bude otec povinný uhrádzať v splátkach po 40 Eur mesačne k
rukám plnoletej dcéry spolu s bežným výživným počnúc nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia. Zároveň
navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 166 CSP spojil konania vedené na Mestskom súde Bratislava II
pod sp. zn. B3-38P/68/2020 a Okresnom súde v Pezinku pod sp. zn. 27Pc/23/2023 a rozhodol o zrušení

vyživovacej povinnosti otca voči plnoletej dcére odo dňa 14.09.2023. Eventuálne navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súčasne sa na odvolací súd obrátil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým rozhodne
o odklade vykonateľnosti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B3-38P/68/2020-574 zo dňa
14.5.2024, vo výroku II. o zročnom výživnom, a to do právoplatnosti rozhodnutia o zročnom výživnom.

4.
Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním aj navrhovateľka v zastúpení svojej matky, a to výrok
I. v časti úpravy výživného, ako aj s tým súvisiaci výrok III. Poukázala na predchádzajúce súdne konania,
kedy otec v období od mája 2008 do mája 2014 sústavne podával na súd návrhy na zníženie výživného,

pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená jej znížením zo sumy 132,77 Eur mesačne
na sumu 80 Eur mesačne, a to v období, keď mala navrhovateľka 11 rokov, resp. vzhľadom na spätnú
účinnosť výroku rozhodnutia, v čase jej 9 rokov. Do pozornosti súdu dala aj konanie otca spočívajúce vo
fyzickom a psychickom týraní, z ktorého má navrhovateľka pretrvávajúce psychické následky. Nesúhlasí
so zvýšením výživného len o 100 Eur mesačne, čo zdôvodňuje tým, že výdavky navrhovateľky sú vo

výške 560 Eur mesačne, na ktorých sa otec podieľal iba sumou 80 Eur mesačne, pričom zvyšnou sumou
vo výške 480 Eur mesačne sa na jej výdavkoch podieľala matka, ktorej vzhľadom na jej nízky príjem
finančne pomáhal jej brat. O navrhovateľku sa stará výlučne matka, a to 24 hodín denne, čo súvisí s jej
nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje zvýšenú starostlivosť aj financie.Poukázala na rozdiel vo výške príjmov oboch rodičov, spočívajúcich v starobnom dôchodku
a výsluhovom dôchodku na strane otca a v invalidnom dôchodku a starobnom dôchodku na strane
matky, a to za obdobie od 01.01.2017 do 01.01.2024, z ktorého vyplýva, že otec mal v takmer celom

uvedenomobdobívyššípríjemakomatka.Ďalejuviedla,žeoteczískalvyporiadanímdedičstvapootcovi
v roku 2004 sumu vo výške 300.000 SK, do 31.01.2011 mal príjem zo závislej činnosti, za obdobie
od 01.02.2011 do 30.06.2011 mal zamestnávateľom vyplatené päťmesačné odstupné, od 01.02.2011
poberal dávku v nezamestnanosti, od roku 1994 poberal výsluhový dôchodok, od roku 2004 do roku
2014 mal príjem z prenájmu pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXX a následne v roku 2014

mal príjem z predaja predmetných pozemkov, od januára 2015 poberá starobný dôchodok, v roku 2016
mal príjem z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 26.400 Eur a poberal
benefity z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky navrhovateľky, tie v rokoch 2017 až 2019 predstavovali sumu
vo výške 560 Eur, v roku 2020 sumu vo výške 721,47 Eur, v roku 2021 sumu vo výške 850,12 Eur,
v roku 2022 sumu vo výške 976,43 Eur a v roku 2023 sumu vo výške 958 Eur. V období 02/2023 mala

v súvislosti s úrazom nohy za súčasnej virózy mimoriadne výdavky 310,61 Eur na lieky a dopravu do
nemocnice.
Ďalej uviedla, že príjem na mzdových listoch za roky 2021 až 2023 nie je príjmom navrhovateľky
z povinnej praxe. Ide o príjem nad rámec praxe, z ktorého si navrhovateľka hradila školské aktivity
pri dosahovaní bronzovej úrovne a striebornej úrovne v medzinárodnom programe DofE (akademické

ocenenie vojvodu z Edinburghu), aktivity pri absolvovaní Buddy programu Stand by Me, aktivity
realizované školou počas letných a zimných prázdnin, príspevok na Deň narcisov a dofinancovala si
zájazd do Paríža. Zároveň uviedla, že zmienené výdavky dofinancované navrhovateľkou nie sú zahrnuté
v rozpisoch nutných výdavkov.
Vzhľadom na uvedené navrhovateľka záverom uviedla, že žiada, aby bola vyživovacia povinnosť otca

zvýšená na sumu 480 Eur mesačne od 27.03.2017 do 30.09.2023, v dôsledku čoho by sa obaja
rodičia podieľali na jej výdavkoch v rovnakej miere. Mala za to, že existuje dôvod hodný osobitného
zreteľa pre určenie výživného na tri roky spätne od podania návrhu, v súvislosti s čím dodala, že
tým, že matka navrhovateľky nepodala predmetný návrh na súd skôr ochránila toho času maloletú
dcéru (navrhovateľku) pred psychickým stresom v súvislosti s účasťou na súdnych pojednávaniach

a vypočúvaniach Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dôkazom čoho je jej zhoršený psychický stav
počas štyroch rokov, kedy sa na pojednávaniach zúčastňovala.

5.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie proti

rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – účastníkmi konania (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), ), s prihliadnutím na prípadné vady

konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie
otca je čiastočne dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.

b) CSP v napadnutej časti vo výroku II. o zročnom výživnom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto
časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výrokovej časti I. a III., týkajúcej sa určenia výživného
k navrhovateľke a zamietnutia jej návrhu vo zvyšnej časti, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného
na vtedy maloletú dcéru (toho času plnoletá), ako aj o návrhu matky na priznanie spätného zvýšenia
výživného od 01.01.2017 do podania návrhu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie

o zvýšení výživného, o určení zročného výživného a o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti.

7.Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

8.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

10.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11.
Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd osoby oprávnenej na výživné.

12.
Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

13.
Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na

výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné

14.
Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

15.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16.
Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

18.Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,

t. j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah

odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a
možností osôb povinných poskytovať výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..

20.

Zmenu pomerov možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom
rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú.
Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či už na strane oprávneného dieťaťa alebo
povinných rodičov, záver súdu pre zvýšenie výživného je opodstatnený. Súd prvej inštancie rešpektujúc
uvedené, ako aj ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, sa správne zameral na zistenie, či od poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 12P/108/2011-93 zo dňa 04.12.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/99/2013 zo dňa 30.07.2013,
právoplatným dňa 28.08.2013, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného
dieťaťa,akoajnastranepovinnýchrodičov,atedapristúpilkpreskúmaniupomerovnastraneúčastníkov
konania v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom komparujúc ich s aktuálnymi

pomermi. Súčasne odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade nebolo sporné, že
od posledného rozhodovania o výživnom vo vzťahu k oprávnenej nastala zmena pomerov na jej strane
odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli
splnené podmienky pre zvýšenie výživného, keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do
času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o

výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie (v čase rozhodovania odvolacieho súdu už takmer 12 rokov),
teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane toho času
užplnoletejdcéry,kedyprirodzenevzrástlijejpotrebynabežnéživotnénákladyakoajzáujmovúčinnosť.

21.

Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď vyhodnotil,
že je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby prispievať na výživu medzičasom už
plnoletej dcéry sumou 180 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, pričom vyživovaciu povinnosť
otca zvýšil zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, čo zodpovedá oprávneným potrebám
toho času už plnoletej dcéry. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie v časti určenia

výšky výživného na oprávnenú, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver.
V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy
menená v roku 2013 (so spätnou účinnosťou do roku 2011), kedy bolo výživné znížené zo sumy 132,77
Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne. Od uvedenej doby sa zmenili pomery tak na strane otca
ako povinného, ak aj na strane plnoletej dcéry ako oprávnenej. Otcovi zanikla vyživovacia povinnosť

k plnoletému synovi, okrem výsluhového dôchodku poberá aj starobný dôchodok a získal finančný
prospech z odpredaja nehnuteľného majetku. Súd súčasne prihliadol aj na jeho zhoršený zdravotný stav,
vysokývekanaskutočnosť,žeaktuálnenevlastnížiadennehnuteľnýmajetok,osobnémotorovévozidlo,
nemá vytvorené úspory a žije v prenajatej časti rodinného domu svojho priateľa, kde uhrádza nájomné
a platby za spotrebované energie. Oprávnená sa pripravovala na svoje budúce povolanie štúdiom

na strednej škole, ktoré ukončila maturitnou skúškou dňa 13.09.2023. Počas štúdia pracovala a mala
príjem z praxe. Následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Nie je vlastníčkou žiadneho
nehnuteľného majetku, ako ani osobného motorového vozidla a nemá vytvorené žiadne úspory. Súd
rovnako prihliadol na jej zhoršený zdravotný stav.22.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v konaní skúmal aj pomery na
strane matky, u ktorej mal za preukázané, že jej zanikla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, do
septembra 2023 poberala prídavok na dieťa, poberala invalidný dôchodok a poberá starobný dôchodok.
Matka je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, ktoré neprenajíma, nevlastní osobné motorové vozidlo

a nemá vytvorené úspory. Žije s plnoletou dcérou a svojím bratom v rodinnom dome, ktorého je
podielovou spoluvlastníčkou. Jej zdravotný stav je zhoršený.

23.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa, ktoré musí súd urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia

rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných
nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na
dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na
uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby
a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky,

preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadné náklady na mobilný telefón a podobne. Len
základnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovaciapovinnosťrodičovlenvtomprípade,aksúmožnosti
a schopnosti rodiča slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

24.

V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie o danom návrhu, a to z hľadiska odôvodnených potrieb oprávnenej, príjmov oboch
rodičov, ako aj z hľadiska ich schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ ide o náklady na
odôvodnené potreby oprávnenej, je pod nimi potrebné rozumieť zabezpečenie všetkých jej potrieb
týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti či hygieny. V tejto súvislosti je

potrebné ozrejmiť skutočnosť, že uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na
vek oprávnenej, ako aj jej potreby (či už denné alebo mimoriadne). Náklady na odôvodnené potreby
oprávnenej boli v konaní ustálené v priemernej mesačnej sume 500 Eur, v ktorej súd zohľadnil výdavky
na bývanie, stravu, oblečenie a obuv, hygienu a drogériu, štúdium, výdavky súvisiace s jej zhoršeným
zdravotným stavom a voľnočasové aktivity. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom

prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností,
možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného, zásada, že deti majú právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná
úroveň toho-ktorého rodiča.

25.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutých výrokov, konanie mu
predchádzajúce, ako aj obsah celého spisového materiálu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým
zisteniam a vec v uvedenom rozsahu správne posúdil i po právnej stránke. Odvolací súd sa rovnako

stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a jeho právne posúdenie, pokiaľ ide o
zvýšenie výživného na plnoletú dcéru povinného, považuje za správne, pričom aj odvolací súd na
základevykonanýchdôkazovzhodnesprvoinštančnýmsúdomvyhodnotilnávrhoprávnenejnazvýšenie
výživného ako sčasti opodstatnený a naopak argumenty otca a plnoletej dcéry, ktorými operovali v
odvolaniach (a ktoré vzniesli už v konaní pred súdom prvej inštancie) ako nedôvodné. Odvolací súd ani

s prihliadnutím na argumenty povinného a oprávnenej obsiahnuté v odvolaniach nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu vo výrokoch I. a III., týkajúcich sa určenia výživného
k oprávnenej plnoletej dcére a zamietnutia jej návrhu vo zvyšnej časti, odchýliť, a nemôže preto dať
odvolateľom za pravdu. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sa aj v odvolacom konaní potvrdila
správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenie. Avšak pokiaľ ide o
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zročnom výživnom, tu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
sa riadne nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré určil zročné výživné takým spôsobom, ako bolo určené. Prenepreskúmateľnosť takého rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia, bolo potrebné v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť ho prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

26.
V súvislosti s odvolacím argumentom otca, že súd prvej inštancie nezisťoval hodnotu nehnuteľného
majetku v podielovom spoluvlastníctve matky, odvolací súd konštatoval, že majetkové pomery matky
boli na účely prejednávanej veci, t. j. na účely zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére, zo
stanyprvoinštancnéhosúduzistenédostatočne,apretotentonepovažovalzadôvodný.Knámietkeotca,

že súd neprihliadol na možnosť predaja zmieneného nehnuteľného majetku, odvolací súd považoval za
potrebné podotknúť, že nie je úlohou súdu v tomto konaní apelovať na matku oprávnenej, aby využila
možnosť speňaženia majetku v jej vlastníctve, resp. spoluvlastníctve a týmto spôsobom zabezpečila
výživné pre oprávnenú plnoletú dcéru. Súd sa zaoberal príjmami a majetkovými pomermi matky
v rozsahu na účely tohto konania potrebnom a pri určovaní výšky výživného z nich aj vychádzal. Ako už
bolo uvedené, súd mal za preukázané, že matka je poberateľkou starobného dôchodku, je vlastníčkou,

resp. spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností, pričom časť z nich je v dezolátnom stave, nevlastní
osobné motorové vozidlo a nemá vytvorené úspory. Súd na uvedené pri zvyšovaní výživného na plnoletú
dcéru prihliadal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že zákonnú vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej
majú obaja rodičia, a to až do času, kým oprávnená plnoletá dcéra nebude schopná sama sa živiť,
majetkové pomery matky i hypotetická možnosť speňaženia nehnuteľného majetku v jej vlastníctve resp.

spoluvlastníctvenijakýmspôsobomneodôvodňujenepristúpeniesúdukzvýšeniuvyživovacejpovinnosti
na strane otca.

27.
K námietke otca, že súd prvej inštancie prihliadol na náklady oprávnenej na štúdium, ktoré vzhľadom

na skutočnosť, že stredoškolské štúdium ukončila dňa 13.09.2023 považuje za neexistujúce, odvolací
súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že v čase od podania návrhu do 13.09.2023 oprávnená
bola študentkou Súkromnej strednej odbornej školy – Gastroškoly v Bratislave. Náklady na odôvodnené
potreby oprávnenej prvoinštančný súd ustálil v priemernej mesačnej sume 500 Eur, pri kalkulácii ktorej
súd musel, vzhľadom na skutočnosť, že zvýšené výživné bolo oprávnenej priznané od podania návrhu,

t. j. od 27.03.2020, pochopiteľne zohľadniť aj náklady na štúdium, ktoré počas už zmieneného obdobia
prebiehalo. Odvolací súd ďalej dodáva, že prvoinštančným súdom priznané výživné vo výške 180
Eur mesačne je vzhľadom na otcom uvádzaný mesačný príjem 750 Eur adekvátne i objektivizované
reflektujúc na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. „tabuľkové výživné“ vydanú
Ministerstvom spravodlivosti SR.

28.
Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, v zmysle ktorej malo nerozhodnutím súdu prvej
inštancie o zrušení vyživovacej povinnosti dôjsť k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu.
Konanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére je vedené na miestne príslušnom

Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 27Pc/23/2023. Rozhodovanie, resp. nerozhodovanie súdu prvej
inštancie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti, ako aj zákonnosť postupu súdu prvej inštancie pri
postúpení návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti zo dňa 06.08.2023 na miestne príslušný
Okresný súd Pezinok, nie je predmetom prieskumu tunajšieho súdu. Súčasne odvolací súd považoval
za potrebné uviesť, že predmetom spojenia veci môžu byť konania prebiehajúce na totožnom súde,

pričom pri existencii dôvodu na spojenie vecí o uvedenom rozhoduje sudca daného súdu, u ktorého
sa konanie začalo skôr. Spojenie vecí vedených na odlišných súdoch tej istej inštancie prichádza do
úvahy iba výnimočne. Uvedenému však predchádza prikázanie veci súdu konajúcemu o súvisiacej veci
z dôvodu nutnosti, čo odvolací súd nezistil. Druhou možnosťou je prikázanie veci z dôvodu vhodnosti,
k čomu je možné pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným než

(doposiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie alebo
po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Prikázať vec inému súdu tej istej
inštancie z dôvodu vhodnosti je možné iba na návrh účastníka konania, ktorý podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade absentuje. Z uvedeného dôvodu sa tunajší súd bližšie otázkou spojenia vecí
nezaoberal, a to aj z dôvodu, že ide o dve rozdielne a samostatné konania z hľadiska posudzovania

jednotlivých nárokov.

29.Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

30.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok oprávnenej plnoletej dcéry na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca podľa ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine, teda na danú vec aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, pričom
takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne
a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

31.
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci odkladu vykonateľnosti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č. k. B3-38P/68/2020-574 zo dňa 14.05.2024 vo výroku II. o zročnom výživnom, a to
do právoplatnosti rozhodnutia o zročnom výživnom, bol uznesením Mestského súdu Bratislava II č. k.
B3-38P/68/2020-632 zo dňa 02.07.2024 vylúčený na samostatné konanie.

32.
V súvislosti s odvolaním oprávnenej dcéry odvolací súd uviedol, že výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane oprávnenej, a jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Odvolací súd
má za to, že v prvoinštančom konaní súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, pričom ustálil

výšku nákladov, pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávnenej ako aj výšku príjmov na strane povinného.
Ku komparácií príjmov rodičov prezentovanej dcérou v odvolaní, odvolací súd považoval za nevyhnutné
uviesť, že výška príjmov povinného otca a matky nie je sama o sebe postačujúca na vyvodenie
záveru o rozdielnom finančnom podieľaní sa na jej výžive. Smerodajné sú v tomto smere aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov prevyšujúce rámec ich pravidelných mesačných príjmov.

Vychádzajúc z majetkových pomerov oboch rodičov preukázaných v priebehu tohto konania, t. j.
výška starobného dôchodku a výsluhového dôchodku otca, skutočnosť, že nie je vlastníkom žiadneho
nehnuteľného majetku, rovnako nie je vlastníkom ani osobného motorového vozidla, nemá vytvorené
úspory, zohľadňujúc i na jeho vysoký vek a zhoršený zdravotný stav, a súčasne výška starobného
dôchodku matky, skutočnosť, že je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou viacerých nehnuteľností a nie je

vlastníčkou osobného motorového vozidla, zároveň nemá vytvorené žiadne úspory a taktiež prihliadal
na jej zhoršený zdravotný stav, odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného zo sumy 80
Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne je adekvátne a dostatočné, aj vzhľadom k možnostiam
a schopnostiam otca ako povinného.

33.
Odvolací súd v súvislosti s námietkou odvolateľky, týkajúcej sa zamietnutia jej návrhu v časti spätného
priznania výživného mal za to, že dôvody hodné osobitného zreteľa zakladajúce možnosť súdu priznať
spätne výživné musia spočívať v objektívnej nemožnosti navrhovateľky podať návrh na zvýšenie
výživného skôr. Musí ísť o vážne dôvody, ktoré navrhovateľka musí v konaní preukázať. Relevantný by

tak mohol byť dôvod spočívajúci v zlom zdravotnom stave navrhovateľky (v tomto prípade jej matky)
znemožňujúci včasné uplatnenie nároku (napr. kóma), prípadne konanie majúce znaky trestného činu
spočívajúce v bránení nároku na výživné (napr. vyhrážky či násilné konanie). Argumenty prezentované
navrhovateľkou počas konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní nemožno
považovať za objektívne znemožňujúce nemožnosť podať návrh na zvýšenie výživného skôr, keďže

súd zlý zdravotný stav oprávnenej dcéry (v čase podania návrhu maloletej) nemohol považovať za
v tomto smere relevantný, pretože nijakým spôsobom neodôvodňoval objektívnu nemožnosť matky (ako
zákonného zástupcu v tom čase maloletej dcéry) na včasné podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca. Okolnostiam spočívajúcim v subjektívnych ťažkostiach matky v súvislosti so včasným
podaním návrhu nie je možné pripísať váhu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý by konanie nebolo

možné začať skôr, a teda, s ohľadom na už vyššie uvedené, sa odvolací súd aj v tomto smere stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie a dôvod hodný osobitného zreteľa na spätné priznanie zvýšeného
výživného nevzhliadol.34.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku v časti určeného výživného vyporiadal so všetkou relevantnou

argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v
potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom
vec i správne právne posúdil v tejto časti. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov
nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi,

ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

35.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa zročného výživného na oprávnenú,
z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť, ako súd prvej inštancie dospel ku dátumu 30.09.2023,
ktorý má zodpovedať koncu obdobia, za ktoré je otec povinný oprávanej dcére plniť zročné výživné.

Zobsahuspisovéhomateriáluvyplynulo,žeoprávnenábolaakoplnoletáštudentkouStrednejsúkromnej
odbornej školy – Gatroškoly v Bratislave v období od 01.09.2021 do 31.08.2023, taktiež že oprávnená
ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou dňa 13.09.2023 a že odo dňa 20.09.2023 bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok. Pri posudzovaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti nedoplatku na zročnom výživnom

odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie povinnosť otca plniť zročné výživné do 30.09.2023
žiadnym spôsobom neodôvodnil a z obsahu spisového materiálu, ako aj z výsledkov vykonaného
dokazovania nie je možné vyvodiť záver, ako k tomuto dátumu vôbec dospel. Z odôvodnenia rozsudku
taktiež nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť zročné výživné
v mesačných splátkach vo výške 100 Eur. Tým, že svoje rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom

neodôvodnil, znemožnil účastníkom preskúmať správnosť rozsudku v tejto časti, týkajúcej sa zročného
výživného.

36.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia

výživného podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

37.

V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude konať už len o zročnom výživnom, čo znamená, že vec v
časti zročného výživného znovu prejedná, opätovne rozhodne o výške nedoplatku zročného výživného,
o prípadnej možnosti otca plniť zročné výživné v mesačných splátkach a o ich výške a opätovne
dátumovo vymedzí obdobie, za ktoré je otec povinný plniť zročné výživné, pričom svoje závery odôvodní
tak, aby boli preskúmateľné aj v časti zročného výživného. Súd prvej inštancie je viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), po dodržaní uvedených procesných ustanovení vo veci
opätovne rozhodne a svoje nové rozhodnutie v časti zročného výživného odôvodní tak, aby zodpovedalo
požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o
trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

38.
Odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žepodľakonštantnejsúdnejjudikatúry(napríkladrozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať
odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených

relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo
vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi.

39.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).