Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/152/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200901
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov v 1. rade: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XX F. D., F., H. F. XXX, I., v 2. rade: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková
36, Bratislava, v 3. rade: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie
1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2020/060274-002/
GBA zo dňa 07.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č.
OU-BA-OOP6-2020/060274-002/GBA zo dňa 07.05.2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom v 1. až 3. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 30.12.2004 si A. D., nar. XX.XX.XXXX a B. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. E. X, F.
ako oprávnené osoby uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave právo na navrátenie
vlastníctva k pozemkom, zapísaným v k. ú. F. – D. J. v PKN vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX/X
vovýmere184m2aparc.č.XXXX/Xvovýmere688m2,atopodľa§3ods.1písm.j)zákonač.503/2003
Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej
len „zákon č. 503/2003 Z. z.“). Ako reštitučný titul označili kúpnu zmluvu zo dňa 12.12.1967, uzavretú
medzinimiakopredávajúcimiaČeskoslovenskýmštátom,zastúpenýmMestskýminvestorskýmútvarom
v Bratislave ako kupujúcim. Uviedli, že uvedená zmluva bola uzavretá pod hrozbou vyvlastnenia a že
kúpna cena za pozemky im nebola nikdy vyplatená.

2.OpozemkuvedenomvPKNvložkeč.XXXXakoparc.č.XXXX/Xvovýmere184m2rozhodolOkresný

úrad Bratislava samostatne dňa 06.10.2016 pod zn. OU-BA-PLO-2016/197682-LZI, ktoré rozhodnutie
nie je predmetom prieskumu v prejednávanej veci.3. Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím Č. k. 6793/2004, zn. OU-BA-
PLO-2019/2714-054-LZI zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) nepriznal žalobkyni
a ďalšej účastníčke v 1. rade, ako právnym nástupkyniam po zomrelých žiadateľoch, vlastnícke právo

a ani právo na náhradu za pozemok v pôvodnom k. ú. F. – D. J., PKN vložka č. XXXX, parc. č. XXXX/X
vo výmere 688 m2, druh pozemku záhrada, a to z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené obe zákonné
podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení uviedol, že v danej veci
objektívneexistovalstavtiesnepripodpisekúpnejzmluvy,avšaknebolipreukázanénápadnenevýhodné
podmienky, keď kúpna cena za dotknutý pozemok bola vyššia, ako určovala vtedy platná vyhláška.

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP6-2020/060274-002/GBA zo dňa 07.05.2020 podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, avšak nestotožnil sa s celým odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia. Podľa žalovaného reštitučný titul nebol sporný, išlo o kúpnu zmluvu zo dňa 12.12.1967.
Žalovaný videl rozpor v posúdení dotknutého pozemku ako zdroja príjmov pôvodných vlastníkov a v

posúdení Hospodárskej zmluvy zo dňa 31.08.1967. Podľa žalovaného bol príjem z nájomného v sume
200,- Kčs tvorený aj za časť pozemku PKN parc. č. XXXX/X. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa
však na dotknutom pozemku nachádzala prístavba, a preto zastavaná časť pozemku nespĺňa definíciu
pozemku podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., z ktorého dôvodu považoval žalovaný posúdenie príjmu
z nájomného za irelevantné. Čo sa týka nezastavanej časti dotknutého pozemku, žalovaný uviedol,

že finančným poukazom zn. EÚ/15003/67-Dr.Fl. zo dňa 20.12.1967 kupujúci poukázal predávajúcim
finančnú náhradu za nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 12.12.1967, pričom táto náhrada
prevyšovala v tom čase obvyklé výkupné ceny. Dotknuté pozemky štát neocenil sumou 2,- Kčs za m2
v zmysle vyhlášky č. 73/1964 Zb., ale sumou 10,- Kčs za m2. K uvedenému žalovaný dodal, že nápadná
nevýhodnosť musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Stanovenú

kúpnu cenu preto nemožno považovať za okolnosť predstavujúcu pre predávajúceho nevýhodnosť, a už
vôbec nie nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Žalovaný zároveň
uviedol, že predmetný výkup nepredstavoval svojvoľný zásah štátu do vlastníckych práv pôvodných
vlastníkov, ale jednalo sa o verejný záujem - výstavbu komunikácie, ktorá aj bola uskutočnená.
V takýchto prípadoch bolo a je prípustné obmedzenie vlastníckeho práva resp. vyvlastnenie, avšak štát

má pred vyvlastnením povinnosť pokúsiť sa o uzatvorenie dohody s vlastníkom.

II.
Žaloba

5. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.06.2020, podanou na Krajskom súde v Bratislave toho istého dňa,
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2020/060274-002/GBA zo
dňa 07.05.2020, jeho zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. V žalobe namietala, že žalovaný sa snažil konvalidovať vady v posúdení skutkového stavu veci
orgánom verejnej správy prvého stupňa, avšak neopieral sa o skutkový stav zistený dokazovaním a
vyplývajúci z administratívnych spisov. Poukázala na to, že v odvolaní namietala, že v predmetnej veci
nebola kúpna cena vyplatená. K uvedenej skutočnosti sa žalovaný nevyjadril, resp. považoval kúpnu

cenu za vyplatenú. Nevyplatenie kúpnej ceny preukazovala žalobkyňa podpisom druhej kúpnej zmluvy,
na základe ktorej je dotknutý pozemok v katastri nehnuteľností evidovaný. Podľa tvrdení žalovaného
by však mal byť tento pozemok evidovaný podľa prvej kúpnej zmluvy, keďže, ako žalovaný tvrdí, táto
zmluvanemáprávnevadyakúpnacenabolavyplatená.Pokiaľbykúpnacenabolauhradená,čonebola,
nebol dôvod vyhotovovať novú kúpnu zmluvu, ktorú, ako dotknuté orgány uviedli, nerealizovali, avšak

v zmysle tejto zmluvy boli nehnuteľnosti zavkladované.

7. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobkyne nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, nakoľko žalobkyni nie je jasné, aké pohnútky viedli žalovaného ku konštatovaniu, že ním
zistené vady prvostupňového rozhodnutia nemajú vplyv na jeho výrok, ktorý žalovaný považoval za

správny.

8.Žalobkyňapoukázalanato,žežalovanývrozhodnutíuviedol,žešetrenímzistil,žepríjemznájomného
v sume 200,- Kčs bol aj za časť pozemku, ktorý je predmetom reštitučného nároku, s čím sa žalobkyňastotožnila. Nesúhlasila však so záverom žalovaného, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa na pozemku
parc. č. XXXX/X ešte nachádzala prístavba, a preto zastavaná časť dotknutého pozemku nespĺňala
definíciu pozemku v zmysle § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., a teda posúdenie príjmu z nájomného je

irelevantné. Žalovaný v tejto súvislosti neuviedol právnu normu alebo skutočnosť známu zo spisu, ktorá
ho viedla k záveru, že posúdenie príjmu z nájomného je irelevantné. Rovnako neuviedol, aká podmienka
ním uvádzaná a presne nešpecifikovaná, je obsahom § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Žalovaný svoje
tvrdenia oprel o domnienky, bez opory v spise a právnej norme. Žalobkyňa poukázala na § 1 zákona č.
503/2003 Z. z., ktorý odkazuje na § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho

fondu, v zmysle ktorého tento tvoria aj záhrady a uviedla, že dotknutý pozemok bol vedený ako záhrada.

9. Žalobkyňa už v odvolaní namietala, že vyhláška č. 72/1964 Zb., ktorá je uvedená v kúpnej zmluve
a vo finančnom poukaze je neplatná. K odôvodneniu žalovaného, že išlo o chybu v písaní, keďže v tom
čase mal platný cenový predpis číslo 73/164 Zb., žalobkyňa uviedla, že právna teória definuje, že pod
chybami v písaní je možné rozumieť akékoľvek chyby zrejmé na prvý pohľad, ktoré nemajú podstatnejší

význam. Iné, ako zrejmé pochybenia je možné napraviť len podaním opravného prostriedku. Dodala, že
predmetné dokumenty mali k dispozícií nielen učtáreň, ale aj schvaľovacie orgány, pričom chybu nikto
neodstránil. Žalobkyňa sa snažila poukazom na neplatné ustanovenie zákona na zmluve a na finančnom
poukaze, ktorý nebol vyplatený, dokázať, že s kúpnou cenou sa nedalo disponovať a tým sú v plnom
rozsahu splnené nevýhodné podmienky právneho úkonu. Uvedené žalovaný ani len nespomenul vo

svojom rozhodnutí. Dôkazom tohto, že túto kúpnu zmluvu považoval štát za neplatnú je vypracovanie
a podpísanie neskoršej zmluvy zo dňa 12.05.1978, ale túto skutočnosť vyložil orgán verejnej správy bez
opory v zákone a v spisovom materiály.

10. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal podľa

žalobkyne postupovať v zmysle tohto rozsudku, podľa ktorého sa pre účely reštitúcie posudzuje druh
pozemku v čase jeho odňatia, t. j. v čase prechodu na štát alebo na inú právnickú osobu, pričom v tomto
prípade išlo o záhradu.

III.
Vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.11.2020 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuviedla v žalobe žiadne relevantné tvrdenia o nezákonnosti

napadnutých rozhodnutí a žiadnym spôsobom nespochybnila ani skutkové zistenia a vyslovený právny
názor v rozhodnutí žalovaného, ako aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa. Mal za to, že
napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je vecne správne a vydané
v súlade so zákonom.

12. Ďalší účastník v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 25.11.2020 taktiež navrhol, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Uviedol, že v danej veci sa na reštitučný nárok žalobkyne nevzťahuje zákon č.
503/2003 Z. z. z dôvodu, že dotknutý pozemok v čase prechodu na štát ani po prechode na štát netvorila
súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu, napriek jeho označeniu v pozemkovej knihe ako záhrada.
Išlo o prístavbu objektu osvetovej besedy na Patrónke na Brnenskej 56 v Bratislave. Nehnuteľnosť

nemala nikdy charakter stavby patriacej k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a nikdy neslúžila
poľnohospodárskej ani lesnej výrobe. Táto naopak bola súčasťou mestskej obytnej zóny a dotknutý
pozemok neslúžil poľnohospodárskej výrobe. Žalobkyňa mala možnosť uplatniť reštitučný nárok podľa
zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, nakoľko ide o reštitúciu v dôsledku prevzatia
iného ako poľnohospodárskeho majetku štátom. Na vydanie veci mali oprávnené osoby vyzvať povinnú

osobu najneskôr do 01.10.1991 a v prípade, ak tak nepostupovali, ich nárok zanikol a nie je možné
neexistujúci reštitučný nárok uspokojiť podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

IV.

Replika žalobkyne

13. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.12.2020 s odvolaním sa dokument Využívanie územia (zdroj
Enviroportál) uviedla, že poľnohospodársku pôdu tvorí aj záhrada. O zmene klasifikácie pozemku zozáhrady nemá žalobkyňa žiadnu vedomosť. Tvrdenie, že nešlo o poľnohospodársku pôdu zostalo iba
vrovineúvahyďalšiehoúčastníkav2.rade,bezdoloženiadôkazov.Pretobolpodľažalobkynereštitučný
nárok uplatnený správne podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

14. Žalovaný a ďalší účastníci sa k replike žalobkyne nevyjadrili.

V.

Konanie na správnom súde

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-1S/152/2020.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.

1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho jeho vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 15.05.2025, pretože boli splnené
podmienkypodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Účastnícikonaniaonariadeniepojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21.03.2025 oznámené na
úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.

VII.
Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

19. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na

jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok.22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo
rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

24. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní.
25. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.

26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného o uplatnenom reštitučnom
nároku podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

30. Správny súd uvádza, že v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. je predpokladom navrátenia vlastníctva
k pozemku alebo priznania náhrady za pozemok, ktorý nie je možné vydať, splnenie nasledovných

podmienok: 1. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku alebo priznanie náhrady za tento pozemok
bolo uplatnené oprávnenou osobou na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade do 31.12.2004 (§ 5
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), 2. ide o oprávnenú osobu podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.
z., 3. žiadaný pozemok ku dňu odňatia tvoril poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patril, alebo
tvoril lesný pôdny fond (§ 1 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z.), 4. žiadaný pozemok prešiel

v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.) na štát alebo inú právnickú
osobu niektorým z taxatívne vymedzených spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., 5.
žiadaný pozemok nebol vydaný podľa osobitného predpisu (§ 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), t. j. zákon č.
229/1991 Zb., § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Sžo/289/2015 zo dňa 25.05.2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžo/472/2009 zo dňa 28.09.2010).

31. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 30.12.2004 si A. D., nar. XX.XX.XXXX a B. D., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom D. E. X ako oprávnené osoby v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.
uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Bratislave právo na navrátenie vlastníctva okrem iného aj

k pozemku, pôvodne zapísanému v k. ú. F. – D. J. v PKN vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX/X vo výmere
688 m2, druh pozemku záhrada, ktorý prešiel na štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.1967,
ktorú žiadatelia považovali za uzavretú v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Orgán verejnej
správy prvého stupňa nepriznal žalobkyni a ďalšej účastníčke v 1. rade ako právnym nástupkyniam po
zomrelých žiadateľoch vlastnícke právo a ani právo na náhradu za dotknutý pozemok z dôvodu, že

neboli kumulatívne splnené obe zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.
Mal za to, že hoci v danej veci objektívne existoval stav tiesne, neboli preukázané nápadne nevýhodné
podmienky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa nestotožňuje s celým odôvodnením
prvostupňového rozhodnutia. Mal za preukázané, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa na dotknutompozemku nachádzala prístavba, na základe čoho dospel k záveru, že zastavaná časť pozemku nespĺňa
definíciu pozemku v zmysle § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Vo zvyšnej nezastavanej časti neboli podľa
žalovaného preukázané nápadne nevýhodné podmienky.

32. Správny súd poukazuje na to, že zákon č. 503/2003 Z. z. bol prijatý v snahe zmierniť následky
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku
v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu
obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so

záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka a požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.
Účelom tohto zákona je snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, nie všetkých, pričom
zákon určil podmienky, pri splnení ktorých možno vydať pozemky oprávneným osobám (viď bod 30.
rozsudku). To znamená, že nie všetky pozemky, ktoré v rokoch 1948 - 1989 prešli na štát alebo právnickú
osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003 Z. z.

33. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného v časti posúdenia, či žiadaný pozemok (jeho časť) môže resp. nemôže byť
predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

34. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou

môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu
napadnuté rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také
rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté
alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak.

35. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie
neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu a ich právne posúdenie, čo
je podľa názoru správneho súdu evidentnou vadou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v prejednávanej veci. Orgán verejnej správy prvého
stupňa sa posúdením otázky splnenia podmienky podľa § 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003

Z. z. vôbec nezaoberal. Žalovaný v tejto súvislosti len citoval ustanovenie § 1 zákona č. 503/2003
Z. z. a uviedol, že zastavaná časť pozemku nespĺňa definíciu pozemku v zmysle tohto ustanovenia.
V rozhodnutí žalovaného absentuje akékoľvek právne posúdenie, z ktorého by bolo zrejmé, prečo
zastavanáčasťdotknutéhopozemkunespĺňapodmienkupodľa§1písm.a)alebob)zákonač.503/2003
Z. z., zvlášť za stavu, keď dotknutý bol v PKN vložke vedený ako záhrada. Rovnako z napadnutého

rozhodnutia nevyplýva ani to, na základe akých skutočností mal žalovaný za to, že zostávajúca
nezastavaná časť dotknutého pozemku už podmienku podľa § 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003
Z. z. spĺňa. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí nevymedzil výmeru zastavanej a nezastavanej
časti dotknutého pozemku.

36. Správny súd dodáva, že právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy subsumuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu. Právne posúdenie veci musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy pri svojom
rozhodovaní vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného
ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi

skutkovým stavom a právnym posúdením.

37. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. je jedným z predpokladov navrátenia
vlastníctva k pozemku alebo priznania náhrady za pozemok, ktorý nie je možné vydať, aby žiadaný
pozemok tvoril poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patril, alebo aby tvoril lesný pôdny fond (§ 1

písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z. z.). Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné, aby sa žalovaný náležite
a zrozumiteľne vysporiadal s otázkou, či žiadaný pozemok môže resp. nemôže byť predmetom reštitúcie
podľa zákona č. 503/2003 Z. z., teda či je podmienka podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. splnená.

38. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že posúdením otázky, či pozemok tvoril resp. patril do

poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku
sp. zn. 6Sžo/95/2009 zo dňa 16.12.2009, podľa ktorého:
„Účelom zákona č. 503/2003 Z. z. v platnom znení je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydanépodľaosobitnéhopredpisu(zákonč.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov /zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 až 39 zákona
SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny
fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 53/1966 Zb.“) platného a účinného v čase
vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda
obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá
bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.

Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne
poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením
dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze
slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné terasy proti erózii a pod. (§ 1 ods. 3
cit. zákona).
V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. poľnohospodársky pôdny fond vymedzoval

zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný od 25. júna 1992 do 30.
apríla 2004.
Podľa§2ods.1tohtozákonapoľnohospodárskypôdnyfondtvoriapoľnohospodárskepozemky,ktorésú
ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v katastri nehnuteľností
členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty; tvoria ho aj

iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj
pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nepostrádateľné;
ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.
Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, v zmysle ustanovení
zákona č. 503/2003 Z. z. sa teda rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady, ovocné sady

a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie je
dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby
(napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty apod.). Súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely v záhradkových
osadách (pozri napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 17/2000, z 30. mája

2001).
V preskúmavanej veci z predložených a zadovážených listinných dôkazov (výpisov z pozemkovej knihy
identifikácie parciel a vyvlastňovacieho rozhodnutia) nebolo sporným, že predmetné pozemkovoknižné
parcely uvedené v uplatnenom nároku navrhovateľa ako parc. č. XXX - dom, dvor vo výmere 349 m2,
parc. č. XXX - dom, dvor vo výmere 142 m2 a parc. č. XXX – záhrada vo výmere 241 m2 v kat. úz. C.,

netvorili ani netvoria poľnohospodársky pôdny fond.“

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžo/350/2015 zo dňa 07.12.2016 vo vzťahu
k uvedenej otázke uviedol, že:
„Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Nie všetky pozemky,

ktoré v rokoch 1948 – 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003
Z. z. Nevzťahuje sa na ďalšie nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu na štát
neboli poľnohospodárske alebo lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Zákon sa vzťahuje na
pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa vyhlášky č. 71/1996 Z. z. v znení neskorších
predpisov ku katastrálnemu zákonu (správne malo byť uvedené podľa vyhlášky č. 79/1996 Z. z., pozn.

súdu), ako aj na pozemky, ktoré tvoria lesný pôdny fond podľa zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch. Správny
orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.
V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z. poľnohospodársky pôdny fond vymedzoval
zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu účinný od 25. júna 1992 do
30. apríla 2004. Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, sa

teda v zmysle ustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady,
ovocné sady a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie
je dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby
(napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty apod.). Súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely v záhradkárskych

osadách.
Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti označené ako dom a dvor, poľnohospodársky pôdny fond
netvoria, ani do neho nepatria a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003
Z. z. Pre účely reštitúcie sa posudzuje druh pozemku v čase jeho odňatia, t. j. v čase jeho prechoduna štát alebo inú právnickú osobu a pokiaľ predmetné pozemky boli zapísané ako dom a dvor v čase
prechodu na štát, jedná sa o pozemky, ktoré nepatrili do pôdohospodárskeho pôdneho fondu alebo
lesného pôdneho fondu.“

40. V zmysle vyššie uvedeného bolo úlohou orgánov verejnej správy náležite a zrozumiteľne sa
vysporiadať s otázkou, či dotknutý pozemok podlieha režimu zákona č. 503/2003 Z. z., teda či je v danej
veci splnená podmienka podľa § 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003 Z. z.

41. Rozhodnutie orgánu verejnej správy, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, správna úvaha, ktorú použil pri aplikácií právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami účastníka správneho
konania, je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 4 Azs
55/2003-51 zo dňa 22.01.2004).

42. Odôvodnenie je najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia orgánu verejnej správy a slúži na to, aby
adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci
a že rozhodnutie orgánu verejnej správy je správne a zákonné. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému

adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom
rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne
závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). Nevyžaduje sa

síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné,
musí sa s nimi orgán verejnej správy v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absencia

takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto
rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.
Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie
musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov konania (R 33/2006).

43. Správny súd uvádza, že reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom
správneho konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, t. j. Správny poriadok. Orgán verejnej správy je teda pri rozhodovaní podľa
§ 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tiež povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení Správneho
poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku).

Jetedanajmäviazanýzásadouzákonnosti(§3ods.1správnehoporiadku),vintenciáchktorejjepovinný
v konaní a pri rozhodovaní rešpektovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015).

44. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je

nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či
kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS
127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008,
sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).

45.Nazákladevyššieuvedenýchdôvodovsprávnysúdpodľa§191ods.1písm.d)SSPzrušilnapadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (191 ods. 4 SSP).

46. Vzhľadom k tomu, že zásadným v tomto konaní bolo v prvom rade náležite sa vysporiadať s otázkou,

či dotknutý pozemok môže resp. nemôže byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z. z., teda
či v danom prípade je splnená podmienka podľa § 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003 Z. z., správny
súd sa ďalej nezaoberal tým, či boli v danej veci splnené podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č.
503/2003 Z. z., nakoľko by to bolo z uvedeného dôvodu, keď nie je ustálené splnenie podmienky podľa§ 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003 Z. z., predčasné. Uvedené posúdenie prichádza do úvahy až
po tom, čo bude jednoznačne preukázané splnenie podmienky podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z., teda
že dotknutý pozemok môže byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z. z.

47. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec opätovne prejednať, znovu vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie
náležite a presvedčivo odôvodniť v prvom rade vo vzťahu k otázke, či v danom prípade bola splnená
podmienka podľa § 1 písm. a) alebo b) zákona č. 503/2003 Z. z. Ďalší postup žalovaného bude závisieť

od posúdenia tejto otázky.
48. Správny súd považuje za potrebné dodať, že týmto rozsudkom neprezumuje splnenie resp.
nesplnenie podmienky podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. v prejednávanej veci, ale vzhľadom
na viazanosť žalobnými bodmi a na zistené nedostatky uvedené vyššie, požaduje od žalovaného
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo
relevantnéotázkyvtomtosmere,abybolonáslednemožnéposúdiť,čizáveryorgánovverejnejsprávysú

vsúladesozákonom.Všeobecnetotižplatí,žeakjerozhodnutienepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov, takýto nedostatok bráni posúdeniu merita veci správnym súdom.

49. V prípade, ak žalovaný dospeje k záveru, že podmienka podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. splnená
bola, jeho úlohou bude náležite a presvedčivo sa vysporiadať s tým, či boli v danej veci kumulatívne

splnenépodmienkypodľa§3ods.1písm.j)zákonač.503/2003Z.z.,t.j.uzavretiekúpnejzmluvyvtiesni
za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaný sa bude musieť podrobne venovať výkladu pojmu
tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, prihliadnuc na tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňou,
s využitím výsledkov už vykonaného dokazovania resp. výsledkov po prípadnom doplnení dokazovania.
Hoci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného reštitučného nároku zaťažuje žalobkyňu, právna

úprava ustanovená v § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. nezbavuje orgán verejnej správy povinnosti
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie
(§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti žalovaného, že
v súlade s ustálenou súdnou praxou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/93/97, č. 12/1998 ZSP, 2 Sž-o-KS 1/2004, č. 95/2006 ZSP, nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 zo dňa 01.9.2010) sa pod pojmom „tieseň“ rozumie taký hospodársky,
sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou,
že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní by úkon neuzavrel. Tieseň
musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny
dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná

vo svoj neprospech. Tieseň nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako
dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako vlastník úkon, ktorý by
inak v právnom štáte neurobila. Hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako stav objektívne
vyvolávajúci tieseň, pretože išlo o legálny postup podľa v tom čase platných právnych predpisov (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr 31/2011 zo dňa 29.06.2011, rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/43/2022 zo dňa 22.12.2023). Nápadnosť
nevýhodnýchpodmienokjepotrebnéskúmaťvkaždomjednotlivomprípadeosobitneaprihliadnuťnajmä
na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento
účastník právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu
uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky (napr. rozsudky sp. zn. 10Sžr/31/2011 zo

dňa 29.06.2011, sp. zn. 1Sžr/32/2011 zo dňa 17.01.2012, sp. zn. 6Sžo/304/2009 zo dňa 16.06.2010
sp. zn. 1Sžo/376/2009 zo dňa 19.05.2010). Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani
jednu z podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov, takže pre úspešné
uplatnenienárokumusíoprávnenáosobapreukázaťsúčasnúexistenciutiesneajnápadnenevýhodných
podmienok v čase uzavretia zmluvy. Splnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno bez ďalšieho

vyvodiť priamo ani zo zákona ako určitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi
štátom a fyzickou osobou, ale ani zo všeobecnej situácie, jestvujúcej, či už v štáte ako celku (danej
napr. politickým, právnym a ekonomickým systémom) alebo v niektorom z jeho regiónov či lokalít (napr.
určenie na rozsiahlu investičnú akciu); vždy je preto potrebné skúmať, či táto všeobecná situácia v
konkrétnom prípade toho-ktorého konajúceho mala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok (napr. rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 80/2008
zo dňa 03.12.2008).50. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175

ods. 2 SSP.

51. O trovách ďalších účastníkov v 1. až 3. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov
konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní
uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý

ďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami
s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto
vyjadrenie správny súd vyžadoval. Uvedené platí aj v prípade výzvy správneho súdu podľa § 106 ods.
2 SSP na vyjadrenie sa k replike žalobkyne. Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.