Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/198/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201217
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: CEVA Contract Logistics
Slovakia, s.r.o. so sídlom: Logistický areál LOG Center R7, Hala 02 485, 930 03 Kostolné Kračany,
IČO: 35 879 157, právne zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom: Pribinova 34, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101575488/2019 zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101575488/2019

zo dňa 28. júna 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2017.
Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100321858/2019/9104408/Rohá zo

dňa 29.01.2019 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie september
2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) a znížil
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2017 zo sumy XXX XXX,XX eur na sumu
XX XXX,XX eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období september
2017 uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom EAST WEST TRADE s.r.o.
(ďalej aj len dodávateľ) za pamäťové zariadenie a príslušenstvo k mobilným telefónom, m roboty a smart
bandy, na základe ktorých žalobca prijal tovar, ktorý použil na dodávky tovarov ako platiteľ. Správca

dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia detailne popísal jednotlivé úkony a zistenia v daňovej
kontrole. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru prijatého od dodávateľa ani jeho následné
dodanie do iných členských štátov. Tovary na predmetných faktúrach boli predmetom dodania v reťazci
rôznych spoločností, pričom podľa zistení správcu dane mali byť na územie Slovenska dovezené z iných
členských štátov. Konanie daňových subjektov v schémach predaja tovaru sa správcovi dane javí ako
účelové a podvodné, ktorého cieľom je získať neoprávnenú daňovú výhodu. Nejasný pôvod tovaru
pred jeho dovezením na Slovensko sa cez systém viacerých spoločností na konci reťazca sprehľadnil.

Spoločnosti zo začiatku reťazca sú nekontaktné, daň neodviedli. Žalobca sa výberom svojho dodávateľa
zapojil do takýchto reťazcov ako koncový odberateľ tovaru na území Slovenska, pričom je povinný
pri výkone svojho podnikania postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou. Výber obchodného
partnera bol jeho legitímnym rozhodnutím. Žalobca má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť internýmkontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či
o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Musí mať všetky vedomosti
o okolnostiach transakcií, ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách

podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom
na DPH.

2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie. V odvolaní nesúhlasil so závermi správcu
dane, ktoré považoval v mnohom len za predpoklady a domnienky. Podľa žalobcu sú závery správcu

dane arbitrárne a nedôvodné k zistenému skutkovému stavu a platnej právnej úprave. Správca dane
v rozhodnutí uvádza jednotlivé úkony, ktoré vykonal ako aj zistenia u subjektov, na ktoré žalobca nemal
dosah, nebol s nimi nijako prepojený ani informovaný o plnení ich daňovej povinnosti. Správca dane
získal mnoho informácií výsluchom svedkov, ktorí si na mnoho skutočností pamätali, svoje odpovede
formulovali jednoznačne a doložili ich dokumentami. Účelovo a nelogicky sa však priklonil k tým častiam
výpovedí, ktoré svedkovia formulovali nejasne, resp. jednoznačne odpovedať vzhľadom na odstup

času nevedeli. Správca dane neuviedol, prečo niektoré informácie uprednostnil pred inými, preto je
prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné.

3. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal, že dodávateľa riadne preveril a zároveň
splnil všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH (formálne aj vecné),

pričom tieto skutočnosti potvrdil aj dodávateľ. Nemožno pripustiť extenzívny výklad ustanovení zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) vo
vzťahu k povinnostiam daňového subjektu.

4. V konaní predložené dokumenty relevantne preukazujú všetky fázy obchodného vzťahu medzi

žalobcom a dodávateľom, ako aj reálne dodanie tovaru. Žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu
s dodávateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou, spolupráca nadväzovala na
predchádzajúce obchodné vzťahy, čo potvrdili svedkovia svojimi výpoveďami (pán A. oslovil pani B.,
zamestnankyňu žalobcu s návrhom spolupráce na základe predchádzajúcej obchodnej spolupráce so
spoločnosťou DOBRE MOBILY, s.r.o.). Prvé osobné stretnutie sa uskutočnilo v marci 2017, ktorého sa

zúčastnil konateľ žalobcu pán C. a zamestnanci pán D. a pani B.. Spolupráca s dodávateľom sa začala
v apríli 2017, t.j. až následne. Tieto skutočnosti správca dane nevzal do úvahy.

5. Žalobca preveroval dodávateľa v dostupných registroch (obchodný register, platnosť registrácie pre
DPH, zoznam dlžníkov finančnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní). Žalobca nemal

indikáciu žiadnych súdnych, či exekučných konaní. Ďalej žalobca počas spolupráce preveroval finančné
ukazovatele dodávateľa, z ktorých bolo zrejmé, že spoločnosť má značné výnosy a daňový subjekt
nie je jediným zákazníkom. Dodávateľ mal prepracovaný marketing, sofistikovanú a podrobnú web
stránku s históriou spoločnosti, produktoch, fotografie z podujatí, na ktorých sa zástupcovia spoločnosti
zúčastnili. Žalobca považoval za nesporné, že ide o legitímnu spoločnosť, ktorá má kontakty na výrobcov

a distribútorov elektroniky. Žalobca tiež preveril, že každý typ a druh tovaru, ktorý chcel od dodávateľa
nakupovať bol predávaný na území Európskej únie. Ďalej preveril dostupnosť tovaru v maloobchode, to
že maloobchodná cena bola nižšia ako distribútorská, za ktorú ponúka tovar dodávateľ. Žalobca preto
nemohol mať žiadne dôvodné podozrenie o pôvode alebo účele tovaru. Žalobca ďalej poukázal na to,
že dodávateľ so správcom dane spolupracoval a potvrdil obchodný vzťah aj dodávky tovaru. Konateľ

dodávateľa potvrdil aj osobné stretnutie so zamestnancami a konateľom žalobcu.

6. Žalobca poukázal na to, že v rámci obchodnej skupiny bežne obchodujú s mnohonásobne väčšími
množstvami elektroniky a príslušenstvom k nej, keďže obchodovanie s elektronikou predstavuje hlavný
predmet činnosti celej skupiny, na čo správca dane vôbec neprihliadol. Navyše obchoduje aj s rôznymi

značkami elektroniky, ktoré sa na území Slovenska bežne nevyskytujú. Distribúcia elektroniky od menej
známych výrobcov je pre žalobcu úplne bežnou činnosťou. Úvaha správcu dane, že obchodovanie
s novou značkou elektroniky je neopatrným konaním, je podľa žalobcu účelová.

7. Správca dane nijako nepreukázal, že by išlo o obchod, ktorý by javil neštandardné prvky alebo prvky

podvodu a žalobca by mal alebo mohol o tom vedieť. Správca dane v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia ani neuvádza, aké ustanovenia právnych noriem žalobca svojim údajným konaním porušil.
Prvostupňové rozhodnutie je preto podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné a nezákonné.8. Žalovaný rozhodnutím č. 101575488/2019 zo dňa 28.06.2019 (napadnuté rozhodnutie)
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh kontroly a rozsiahle dokazovanie vykonané správcom

dane a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu.

9. K vyhodnoteniu výpovedí svedkov, ktoré namieta žalobca, žalovaný uviedol, že správca dane správne
vyhodnotil postup dodávateľa a žalobcu pri uzatváraní dohody o dodávke tovaru za prinajmenšom
neštandardnú.Predmettransakciíjevdohodeuvedenýveľmivšeobecneakoistéproduktyinformačných

a komunikačných technológií. V dohode je uvedené, že dodávateľ súhlasí, že spoločnosť Micro Europe
BV uzatvára túto dohodu v mene svojich pridružených spoločností, ale ako zmluvné strany je uvedený
žalobca a dodávateľ. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne sa tovar mal začať dodávať až po
podpise zmluvy, čo nie je pravda, pretože bol objednaný už pred podpisom. Podľa vyjadrenia konateľov
spolupráca začala v apríli 2017 a dodávka tovaru sa riadila podmienkami dohodnutými v zmluve,
ktorá mala spätnú účinnosť od 03.04.2017, ale zároveň sa vyjadrili, že medzi účinnosťou a podpisom

prebiehaliobchodnérokovaniaohľadompodmienokmedzipánomA.aD..Tovarvšaknakupovalžalobca
užvapríli2017ažalovanémuniejejasné,akýmipodmienkamidohodnutýmivzmluvesadodávkytovaru
mohli riadiť, keď obchodné rokovania mali prebiehať medzi účinnosťou a podpisom zmluvy. Žalovaný
tiež poukazuje na to, že v zmluve nie je uvedený dátum účinnosti a nie je ani zmienka o spätnej účinnosti,
preto takúto argumentáciu žalobcu nie je možné akceptovať.

10. Žalovaný nepovažuje za bežný postup, že zmluva bola podpísaná oboma stranami až následne,
keďže dodávky prebiehali už v apríli 2017. Žalovaný poukazuje na to, že konateľ dodávateľa pán E. sa
k spolupráci a dodávkam tovarov od dodávateľa nevedel vyjadriť, ani nevedel, aký tovar bol predmetom
zmluvy. Konatelia žalobcu uviedli, že v kontakte s dodávateľom boli zamestnanci pán D. a pani B.. Takéto

konanie štatutárnych zástupcov nie je možné považovať za konanie v súlade so zákonom č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Štandardne sa takéto zmluvy a hlavne na také
veľké množstvá tovaru, podpisujú až po dojednaní obchodných podmienok štatutárnymi zástupcami
jednotlivých zmluvných strán. Zo spisového materiálu vyplýva, že štatutárni zástupcovia dodávateľa
a žalobcu sa nikdy nestretli, žiadne podmienky zmluvy nedohodli.

11. Žalovaný ďalej uvádza, že tvrdené stretnutie konateľa žalobcu pána C. a zamestnancov žalobcu
pána D. a pani B. s obchodným zástupcom dodávateľa pánom A., ktoré sa malo uskutočniť v marci
2017, kedy zástupcovia oboch spoločností prezentovali svoju ponuku tovarov a služieb, spoločne
diskutovali o možnostiach spolupráce, na základe čoho sa následne daňový subjekt rozhodol odoberať

od dodávateľa elektroniku od apríla 2017, nevyplýva zo spisového materiálu. O tomto stretnutí žiadna zo
strán nepredložila žiaden dôkaz a neuviedli to ani konatelia spoločností ani splnomocnená zástupkyňa
žalobcu. Pán E. mal navštíviť daňový subjekt podľa vyjadrenia konateľov až v septembri 2017. Pán
E. nevedel uviesť, kedy v roku 2017 sa stretnutie uskutočnilo a nevedel uviesť ani jedno meno
zúčastnených osôb. Presný termín stretnutia ani osoby s ktorými sa mal pán D. stretnúť neuviedol, takže

takéto stretnutie jednoznačne nepotvrdil.

12. K tvrdeniam žalobcu o preverovaní dodávateľa a tovaru žalovaný uviedol, že takéto rozsiahle
preverovanie dodávateľa tovaru žalobca v priebehu daňovej kontroly neprezentoval, tieto skutočnosti
netvrdil ani nepredložil žiadne dôkazy. Konatelia žalobcu uviedli, že preverovali verejné registre. Pán D.

uviedol, že mu nebol známy pôvod tovaru, najprv uviedol, že mu pán A. na otázku o pôvode neodpovedal
a vzápätí tvrdil, že mu povedal, že tovar vyrobili v Číne alebo Taiwane. Od koho kupoval tovar dodávateľ
nemal pán D. vedomosť, žiadne záruky nežiadal a nemal inštrukcie na to, aby zistil, či tovar pochádza
z legálnych zdrojov. Žalovaný poznamenáva, že ani pán E. ako konateľ dodávateľa nevedel o pôvode
tovaru podať žiadne informácie. Žalovaný na základe uvedeného neakceptuje tvrdenie žalobcu, že si

svojho dodávateľa riadne preveril.

13. K námietke žalobcu, že správca dane účelovo bez dôkazu dospel k vlastnej úvahe, keď
v prvostupňovom rozhodnutí uviedol domnienku, že asi nešlo o stretnutie pred podpisom zmluvy, pri
ktorom by sa dohadovali podmienky spolupráce, ale skôr to vyzerá ako stretnutie pred ukončením

spolupráce, žalovaný uviedol, že žalobca nemôže poprieť, že poslednýkrát tovar nakúpil od dodávateľa
v októbri 2017 a následne bola spolupráca ukončená. K stretnutiu pána C. (konateľa žalobcu) a pána
E. (konateľ dodávateľa) došlo v septembri, teda po piatich mesiacoch spolupráce, pričom v októbri
2017 bola spolupráca ukončená, čo znamená, že svoju spoluprácu nerozširovali. Žalovaný podotýka,že v bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, že obchodní partneri úspešne obchodujú s tovarmi v tak
obrovskom objeme, ale napriek tomu v ďalších obdobiach obchodnú spoluprácu ukončia, pričom dôvod
ukončenia spolupráce nikto zo zúčastnených dostatočne nevysvetlil.

14. Žalovaný tiež neakceptuje vysvetlenie žalobcu, že podmienky obchodu boli dohodnuté vopred,
dodacia podmienka FCA Lozorno, pretože táto podmienka nebola uvedená v Dohode o dodávke
produktov a nebola spomenutá pri vypočutí konateľov ani ich zamestnancov. Prepravu tovaru
zabezpečoval dodávateľ prostredníctvom spoločnosti SHENKER s.r.o.

15. Žalovaný súhlasí so žalobcom, že prepravu tovaru a jeho skutočné dodanie správca dane nijako
nespochybnil. Spochybnil však štandardné vzťahy žalobcu s dodávateľom a poukázal na všetky
dôkazy, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca spoločností. Zo spisového materiálu vyplýva,
že na dodávkach tovarov sa zúčastnili spoločnosti, ktoré mali realizovať dodávky tovarov, pričom
tovary mali byť prepravované z Bulharska a následne predávané na území Slovenskej republiky

v reťazci viacerých spoločností. Daňový subjekt mal následne dodať nakúpený tovar spoločnostiam
v iných členských štátoch EÚ (Nemecko, Estónsko a Maďarsko), pričom podľa odpovedí na žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) tovar mal byť prepravený aj do Českej republiky a Rakúska.
Preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, je pojmovým
znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie

DPH zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Zo spisového materiálu vyplýva, že
žalobca sa nedbanlivostným konaním sám vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení.

16. Žalobca si u dodávateľa žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, čo vyplýva z výpovedí
konateľov a zamestnancov spoločností zapojených do transakcie. Žalobca hoc obchodoval

s elektronikou, nemal skúsenosti s predajom tovarov v podstate neznámej značky, ktoré mu dodal
dodávateľ, o pôvode ktorých nemal žiadnu vedomosť. Žalobca začal obchodovať s inou značkou tovaru,
ako dovtedy obchodoval, so spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval s tak veľkým objemom
tovaru, že bolo od neho rozumné očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera aj pôvod
tovarov.

17. Žalovaný považuje za neštandardné konanie konateľov dodávateľa a žalobcu, keď obchodné
podmienky dohadujú zamestnanci spoločností bez stretnutia konateľov spoločností, ktorí sa nestretli
ani pred uzavretím kontraktu, ani pri podpise dohody o dodávke produktov. Žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd uvádza,

že základným predpokladom pre riadne fungovanie spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej
spoločnostimusímaťvedomosťnielenoobsahuarozsahučinností,ktorýmipodnikateľnapĺňajednotlivé
definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto
vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide
o výkon práva, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu.

18. Žalovaný považuje za neštandardné, že k dodávkam tovarov pre žalobcu neznámej značky
malo dôjsť ešte pred podpisom dohody, hoci podmienky vzájomných obchodov boli dohodnuté oveľa
neskôr a dohoda o dodávke tovarov bola podpísaná v čase, keď už k dodávkam tovarov dochádzalo.
Odvolávanie sa na spätnú účinnosť je neakceptovateľné.

19. Žalobca sa mal dodávateľa pýtať na jeho dodávateľov, pretože s touto spoločnosťou nikdy predtým
neobchodoval a tovar takejto značky pred začatím spolupráce s touto spoločnosťou nepredával.
Žalovaný nemôže skonštatovať, že žalobca vykonal všetky úkony na preverenie dodávateľa, ktoré
uvádza až v odvolaní. Z výpovedí svedkov a konateľov daňového subjektu jednoznačne vyplýva, že

daňový subjekt si spôsobom opísaným v odvolaní svojho dodávateľa nepreveroval. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy o tom, že by si preveroval svojho obchodného partnera a zisťoval predajnosť produktov
tejto značky v maloobchode.

20. Žalovaný poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-439/04, podľa ktorého

vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené
pojmy „dodávka tovaru platiteľom dane“ a „hospodárska činnosť“. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ voveci Maks Pen EOOD C-18/13 prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na
odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná

osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila
na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

21. Žalovaný popísal, ako prebiehali jednotlivé dodávky tovarov aj to, kde v reťazci došlo k daňovým
únikom. Dodávateľ ani jeho právny nástupca MALSTAV s.r.o. nepodali za rok 2017 daňové priznanie

k dani z príjmu právnických osôb, čo tiež nesvedčí o serióznosti.

22.Podľažalovanéhojeprvostupňovérozhodnutiezákonné,správcadanepostupovalvzmysleplatných
právnych predpisov a dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j.
hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej

súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

II. Žaloba

23. Žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté

rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, a to z dôvodu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Žalobca sa nemôže stotožniť so závermi
správcu dane a žalovaného, považuje ich za nedôvodné vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci
a platnej právnej úprave vzťahujúcej sa k uplatneniu nároku na odpočítanie DPH. Žalobca poukazuje na

to,žeužalovanéhovzniklipochybnostivýlučnezpreverovaniadaňovýchsubjektovnapredchádzajúcich
stupňoch dodávateľského reťazca, pričom na túto skutočnosť žalobca nemá dosah.

24. V súvislosti s neskorším podpísaním dohody oboma stranami, žalobca uvádza, že ide o bežný
postup, pričom ku každému tovaru boli v systéme vopred vystavené objednávky obidvoma, ktoré

žalobca predložil správcovi dane. Už samotným potvrdením objednávky dochádza k uzavretiu kúpnej
zmluvy v zmysle ust. § 409 Obchodného zákonníka, ak sa strany dohodli na podstatných záležitostiach.
Tvrdenie, že žalobca začal nakupovať tovar od dodávateľa bez toho, aby boli dohodnuté akékoľvek
dodacie podmienky, je v absolútnom rozpore so skutočnosťou aj informáciami, ktoré boli správcovi dane
v priebehu kontroly poskytnuté. Konkrétne bola dohodnutá dodacia podmienka FCA Lozorno, sklad

žalobcu, ktorá bola uvádzaná aj na faktúrach. Dodávateľ sa zaviazal dodať tovar do skladu žalobcu
v Lozorne, kde dal tovar k dispozícií žalobcovi. Vykládku si zabezpečoval žalobca sám. Správca dane
účelovo neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, nedodržal základné zásady správy daní
v zmysle ust. § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (daňový poriadok).

25. Žalovaný namieta, že v kontakte s dodávateľom boli len zamestnanci žalobcu, avšak neuviedol,
v čom konkrétne by malo byť konanie konateľov v nesúlade. Žalovaný uvádza len to, ako sa podľa neho
dohadujú takéto zmluvy, pričom svoje tvrdenia ničím nepodložil. V obchodnej praxi je úplne bežné, že
zmluvydohadujúzamestnancinapríslušnomúseku,ktorítomajúvpopisepráceamajúnatooprávnenie

aj vedomosti. Žalobca zopakoval postup pri preverovaní dodávateľa, ktorý uviedol v podanom odvolaní.
Žalobca teda vykonal úkony, ktoré možno v rozumnej miere požadovať v rámci obchodnej praxe.
Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012
v zmysle ktorých je dôkazné bremeno na preukázanie opaku na správcovi dane, ktorý znáša dôkaznú
núdzu. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s postupom preverovania dodávateľa, ktorý žalobca v odvolaní

popísal, vôbec sa týmto tvrdeniam žalobcu nevenoval. Závery žalovaného bez riadneho odôvodnenia
v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné.

26. S tvrdením žalovaného, že je nezvyčajné, že obchodní partneri ukončia spoluprácu bez toho, aby
dôvod jasne vysvetlil, žalobca zásadne nesúhlasí a trvá na tom, že patrí do výlučnej právomoci strán

(podnikateľov) rozhodnúť o tom s kým a na akú dobu budú obchodovať. Keďže dodávateľ prestal
dodávať žalobcovi tovar, žalobca spoluprácu ukončil, čo bolo vysvetlené v rámci daňovej kontroly.27. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ, žalobca
uvádza, že žalovaný pri vyhodnotení skutkových okolností účelovo nezohľadnil všetky skutočnosti
vyplývajúce z uvedených rozsudkov. V zmysle rozhodnutia Optigen (C-354/03) Súdny dvor EÚ judikoval

právo na odpočet DPH v prípade, ak predchádzajúce plnenia dodávateľov daňového subjektu boli
príslušným daňovým orgánom spochybnené, prípadne označené ako daňový podvod. Žalobca tiež
poukazuje na rozhodnutie C-439/04 Kittel, v ktorom súdny dvor konštatuje, že právo platiteľa dane na
odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé o sebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú
objektívne kritériá zdaniteľných plnení, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci,

ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré je bez toho, aby o tom platiteľ dane
vedel, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim
alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,
nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

28. Žalobca ďalej poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčíta, že dodávateľ

ani jeho právny nástupca nepodali za rok 2017 daňové priznanie, žalobca poukazuje na to, že túto
skutočnosť nemal ako vedieť ani ju nemal ako ovplyvniť.

29. Žalobca trvá na tom, že žalovaný a správca dane sa v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov,
účelovoabezvysvetleniaprikloniliknejednoznačnýmanerelevantnýmskutočnostiam,zktorýchvyvodili

záver, že žalobca nekonal obozretne, čoho výsledkom bolo zapojenie sa do podvodného reťazca.
Žalovanému ani správcovi dane nešlo o objektívne preverenie skutočností, ale o prenesenie rizika
z nevybratia dane na žalobcu.

30. Nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Žalobca

z týchto skutočností nemôže niesť dôkaznú núdzu. Opačný výklad, kedy by žalobca bol potrestaný
za neúčelné preventívne opatrenia štátu je v absolútnom rozpore so zásadou proporcionality. Ak
správca dane prenesie zodpovednosť za zaplatenie DPH na daňový subjekt nezávisle od toho, či
sa podieľal alebo nepodieľal na takomto podvode, potom jednoznačne nechráni zosúladený systém
DPH pred podvodom a zneužitím. Naopak, správca dane takýmto konaním, t.j. prenesením rizika

nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť daň správcovi dane
túto daň neodviedla. Správca dane a žalovaný svoje indície opierajú o skutočnosti, ktoré hodnotené
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti nemôžu byť vyhodnotené tak, že žalobca nekonal v dobrej viere.
Žalobca zároveň nemôže niesť zodpovednosť za iné subjekty. Správca dane a žalovaný nedôvodne
a v rozpore so zákonom rozširujú dôkazné bremeno, ktoré pri daňovej kontrole znáša žalobca. V tejto

súvislosti zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 ako aj
ďalšie rozsudky súdneho dvora a najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú dôkazné bremeno správcu dane
v súvislosti s preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa zapája do podvodného
reťazca.

31. Z uvedených dôvodov žiadal prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný uvádza, že argumenty a námietky v žalobe sú takmer totožné s námietkami uvedenými v
odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

33. K námietkam žalobcu, že u žalovaného vznikli pochybnosti o dodaní tovaru výlučne z dôvodu
preverovania daňových subjektov na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, na čo

žalobca nemá vplyv, žalovaný uvádza, že z dôvodu preverenia zdaniteľných plnení uvedených na
faktúrach od dodávateľa a tým oprávnenosti žalobcu na uplatnenie nároku na odpočítanie dane bol
správca dane povinný preveriť celý reťazec subjektov, ktoré sa mali na jednotlivých transakciách
zúčastňovať. Pokiaľ sa preverovaním správcu dane zistí, že v rámci reťazca dodávateľov sa nachádza
subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo, a svoje daňové povinnosti si nesplnil, správca dane

nemôže konanie subjektov, transakcie a právo odpočítať DPH vyhodnotiť inak, ako v rozpore so
zákonom o DPH.34. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného sú podrobne rozpísané zistenia o jednotlivých
dodávateľoch, ktoré indikujú, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane od spoločnosti EAST WEST
TRADE s.r.o. nevznikol.

Jednotlivé dodávky mali prebiehať v nasledovných reťazcoch:
1. reťazec: ZoDa Europe s.r.o. – SANDRONA, s.r.o. – GAZFIN, s.r.o. – EAST WEST TRADE s.r.o. –
žalobca
2. reťazec: Bekol Sp. z o.o. – RADERO s.r.o. – MP1, s.r.o. – EAST WEST TRADE, s.r.o. – žalobca
3. reťazec: EDISON 2017 EOOD – J&K sport s.r.o. – MINOR Slovakia s.r.o. (alebo MILTONS, s.r.o.) –

MP1, s.r.o. (alebo TERPÁK, s.r.o.) – EAST WEST TRADE s.r.o. – žalobca

- Spoločnosti zapojené do 1.reťazca:
ZoDa Europe s.r.o. – posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť za zdaňovacie obdobie
september 2017, daňové priznania podané za zdaňovacie obdobia január – september 2017 boli s
nulovými hodnotami, čím spoločnosť potvrdila, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

SANDRONA, s.r.o. – konateľ spoločnosti sa napriek predvolaniam na výsluch svedka nedostavil, v
spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2017 podľa pomôcok.
Vypočutá konateľka spoločnosti potvrdila dodanie tovarov do skladov spoločnosti SCHENKER s.r.o.,
objasnila činnosť spoločnosti, s osobami zastupujúcimi spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. sa nikdy
nestretla, objednávky boli zasielané elektronicky. Z informačných systémov správca dane zistil, že táto

spoločnosť za celý rok 2017 v daňových priznaniach k DPH nevykazovala takmer žiadne hodnoty okrem
mesiacov júl a august 2017, kedy obchodovala s elektronikou pre spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o.

- Spoločnosti zapojené do 2. reťazca:
Bekol Sp. Z.o.o. – z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) vyplýva,

že spoločnosť je nekontaktná, nepodáva daňové priznania, sídli na virtuálnej adrese, nenahlásila
daňovému úradu účet a poľskej daňovej správe sa s touto spoločnosťou nepodarilo skontaktovať.
Spoločnosť je určená na vymazanie z registrov platiteľov DPH.
RADERO s.r.o. – z dôvodu neumožnenia daňovej kontroly bola tejto spoločnosti určená daň podľa
pomôcok. Okrem zdaňovacích období september a október 2017 uvádzala spoločnosť v podaných

daňových priznaniach k DPH nulové hodnoty.
MP1, s.r.o. – zástupca spoločnosti MP1 s.r.o., bol správcom dane vypočutý dňa 30.01.2018 čo správca
dane zistil nahliadnutím do spisu spoločnosti MP1, s.r.o. K obchodnej spolupráci sa nevedel vyjadriť.
Konateľka spoločnosti MP1, s.r.o., sa napriek predvolaniu správcu dane na výsluch svedka nedostavila.

- Spoločnosti zapojené do 3. reťazca:
EDISON2017 EOOD – mala dodať tovar spoločnosti J&K sport s.r.o. Z odpovede bulharskej finančnej
správy na žiadosť správcu dane o MVI vyplýva, že neposkytla žiadne dokumenty týkajúce sa
vykonaných transakcií, za obdobie september 2017 nevystavila žiadnu vydanú faktúru, neexistuje dôkaz
o intrakomunitárnych dodávkach, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z iniciatívy Úradu pre

štátne príjmy z dôvodu, že sa spoločnosť nenachádzala na korešpondenčnej adrese, a spoločnosť od
registrácie do zrušenia registrácie za platiteľa DPH podávala nulové daňové priznania.
J&Ksports.r.o.–konateľkaspoločnostisanavypočutiesvedkanedostavila.Spoločnosťpodalaposledné
daňové priznanie k DPH za III. štvrťrok 2017, pričom vo všetkých podaných priznaniach boli uvedené
nulové hodnoty. Z odpovedí na žiadosť správcu dane o MVI ohľadom preverenia prepravy tovaru

nadobudnutého spoločnosťou J&K sport s.r.o. od spoločnosti EDISON2017 EOOD vyplýva, že prepravu
tovaru mala vykonať poľská spoločnosť Trans spedycja Sp. z o.o., ktorá bola ku dňu 25.01.2017
zrušená, posledný súhrnný výkaz a daňové priznanie k DPH podala spoločnosť za IV. štvrťrok 2015,
na adrese sídla spoločnosti nebola vykonávaná podnikateľská činnosť. Prepravu tovaru od spoločnosti
EDISON2017 EOOD spoločnosti J&K sport. s.r.o. mala vykonávať aj poľská spoločnosť K&W GLOBAL

Sp.zo.o.ZodpovedínažiadosťsprávcudaneoMVIvyplynulo,žespoločnosťod01.10.2018nemásídlo,
nepredkladádaňovépriznania,adresaasprávnaradaspoločnostisúvymazanézpoľskéhoobchodného
registraod24.08.2018,pánF.D.bolspoločníkomapredsedompredstavenstvaspoločnostiodjejvzniku,
zomreldňaXX.XX.XXXX,existenciaspoločnostinebolaspojenásoskutočnoupodnikateľskoučinnosťou
a pán D. bol nastrčenou osobou (tzv. biely kôň).

MINOR Slovakia s.r.o. - konateľ spoločnosť sa na výsluch svedka nedostavil. Spoločnosť podala
posledné daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2017.MILTONS s.r.o. – spoločnosť mala dodať tovar spoločnosti MP1, s.r.o. a spoločnosti TERPÁK, s.r.o.
Konateľka spoločnosti sa na výsluch svedka nedostavila. Spoločnosť podala posledné daňové priznanie
k DPH za II. štvrťrok 2016 a platiteľom DPH bola do 30.09.2017.

TERPÁK, s.r.o. – správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s konateľom spoločnosti.

35. K námietkam žalobcu týkajúcim sa dodacích podmienok, žalovaný uvádza, že dodacia podmienka
FCA Lozorno nebola uvedená ani v Dohode o dodávke produktov a nebola spomenutá pri vypočutí
konateľov spoločností ani ich zamestnancov, ktorí mali nákup a predaj tovarov zabezpečovať. Tovar sa

mal dodávať na základe mailových objednávok a vystavených faktúr. Podľa vyjadrenia splnomocnenej
zástupkyne žalobcu tovar mal byť dovezený z logistického centra v Senci vozidlami spoločnosti
SCHENKER s.r.o., pričom prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o.
PrepravutovarovdoskladovspoločnostiSCHENKERs.r.o.potvrdilajG.H.,konateľspoločnostiZETRO,
spol. s r.o., v ktorej skladoch sa mal tovar nakúpený pre spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. skladovať
pred prepravou do skladov spoločnosti SCHENKER s.r.o.

36. Žiaden dôkaz, že dodacia podmienka FCA Lozorno, sklad daňového subjektu, bola vopred
dohodnutá a akceptovaná obidvoma stranami, žalobca nepredložil. Ak by to tak bolo, mal žalobca
správcovi dane takýto dôkaz predložiť, aby obhájil, resp. dokázal pravdivosť svojich tvrdení.

37.Zamestnancižalobcumôžuparticipovaťnazmluváchvrámcisvojichkompetencií,avšakvkonečnom
dôsledku ich posúdenie a schválenie je na štatutárnom orgáne, ktorý je zodpovedný za chod a obchodnú
činnosť spoločnosti. V obchodnej praxi nie je bežné, že by štatutárny zástupca nemal vedomosť o
obchodnej činnosti spoločnosti a že by zamestnanci bez jeho účasti, resp. schválenia či už zmlúv, úhrad
za dodané tovary a služby, alebo akýchkoľvek zmien premietnutých do zmlúv, mohli konať za daňový

subjekt.

38. Konatelia žalobcu predložili správcovi dane Dohodu o dodávke produktov, uzavretú so spoločnosťou
EAST WEST TRADE s.r.o., podpísanú dňa 08.08.2017 vtedajším konateľom spoločnosti EAST WEST
TRADE s.r.o., G. G. E., a dňa 15.08.2017 konateľom žalobcu, pánom I., teda v rôznych dňoch, čo by

sa nevylučovalo, ak by konatelia obidvoch zmluvných strán spolu komunikovali, ale konatelia týchto
spoločností sa nikdy predtým ani v čase podpisovania zmlúv nestretli, čo žalovaný nepovažuje za bežný
postup pri obchodných transakciách v takých vysokých objemoch.

39. K stretnutiu pána C., jedného z konateľov žalobcu s G. E., konateľom spoločnosti EAST WEST

TRADE s.r.o., došlo v septembri 2017, teda po piatich mesiacoch spolupráce, pričom v októbri 2017
bola táto spolupráca ukončená.

40. G. E., bývalý konateľ spoločnosti EASTWEST TRADE s.r.o., okrem iného uviedol, že žalobcovi
spoločnosť dodávala spotrebnú elektroniku a pri obchodných vzťahoch vystupoval pán A.. Osobne sa

stretol s pánom D., na stretnutí bola ešte jedna obchodníčka, ktorej meno zabudol a riaditeľ, ktorého
meno tiež zabudol. S týmito osobami sa zoznámil až pri stretnutí, predtým ich nepoznal. Stretnutie sa
uskutočnilo niekedy v roku 2017 v Lozorne. Ako sa na žalobcu nakontaktoval, G. E. uviesť nevedel.
Na žiadnych rokovaniach sa predtým nezúčastnil, s pánom I. sa v priebehu spolupráce nestretol. Prečo
došlo k zrušeniu obchodnej spolupráce, si nespomínal. G. E. sa nevedel presne vyjadriť, aký tovar

žalobcovi dodávali, s tovarom do styku neprichádzal, tovar mal byť uskladnený v skladoch spoločnosti
SCHENKER s.r.o., ale nevedel, či v Bratislave alebo v Senci. G. E. uviedol, že si myslí, že tovar videl
pán A. a pracovníci spoločnosti SCHENKER s.r.o., či bol tovar rozbaľovaný, nevedel povedať. Tovar
bol podľa neho vyrobený v Číne, ale ako sa dostal na Slovensko, nevedel. Či mala spoločnosť EAST
WEST TRADE s.r.o. v čase začatia obchodnej spolupráce so žalobcom zabezpečený nákup tovaru, si

G. E. nespomínal.

41.PodľavyjadreniaG.E.všetkyúčtovnéainédokladyodovzdalunotáravBratislavesplnomocnenému
zástupcovi spoločnosti MALSTAV, s.r.o., pánovi J.. Proces predaja tovaru, jeho uskladnenie, prepravu,
manipuláciu s tovarom G. E. popísať nevedel, a rovnako nevedel opísať spoluprácu so spoločnosťami,

ktoré mali byť dodávateľmi spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., čo žalovaný tiež nepovažuje za
štandardné konanie.42. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, pretože nejaký tovar bol žalobcovi dodaný, ale
rozsiahlym preverovaním správcu dane sa zistilo, že pri týchto transakciách sa jednalo o podvodné
konanie, súčasťou ktorého sa stal aj žalobca.

43. Žalovaný v tejto súvislosti opäť poukazuje na rozsudky uvedené v napadnutom rozhodnutí.
V rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD sa konštatuje, že právo na
odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Je však potrebné pripomenúť, že boj proti

podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou
Rady 2006/112/ES. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci
sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na
objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.
Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná

osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH.

44. Správca dane v rozhodnutí podrobne popísal obchodné vzťahy medzi spoločnosťou EASTWEST
TRADE s.r.o., jej dodávateľmi a ďalšími spoločnosťami, ktoré sa mali na dodávke tovarov podieľať,

odôvodnil účasť daňového subjektu v reťazci daňových subjektov, vykonávajúcich obchody vykazujúce
znaky podvodného konania. V prehľade tovarových tokov je uvedené, kde v reťazcoch spoločností došlo
k daňovým únikom, čo je jednou z mnohých indícií, ktoré podporujú záver správcu dane o účasti žalobcu
na obchodovaní nesúcom znaky podvodného konania.

45. Okrem toho spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. ani jej nástupca, spoločnosť MALSTAV s.r.o.
nepodali daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 2017, čím sami spochybnili svoju
spoľahlivosť a serióznosť.

46. K vyjadreniu žalobcu k porušeniu zásady poctivého obchodného styku a jeho tvrdeniu, že mal

dostatočné vedomosti o svojom dodávateľovi, žalovaný uvádza, že žalobca si svojho obchodného
partnera dostatočne nepreveril. Žalobca si u dodávateľa žiadnym spôsobom neoveril napr. pôvod
tovaru, jeho parametre a pod., čo vyplýva z vyššie uvedených zistení správcu dane a z výpovedí
konateľov spoločností a zamestnancov spoločností, ktorí mali obchodné transakcie zabezpečovať.
Žalobcanepredložilotom,žebysioverovalsvojhoobchodnéhopartneraazisťovalpredajnosťproduktov

tejto značky v maloobchode, žiadne dôkazy.

47. Odvolávanie žalobcu na to, že o konaní spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. nevedel a
nemohol vedieť, je v tomto kontexte neopodstatnené. Pokiaľ konatelia obidvoch spoločností spolu
nekomunikovali, v čase uzatvárania obchodných kontraktov sa nestretli, obchodné podmienky spolu

nepreberali, zmluvy podpisovali nezávisle od seba, o pôvode tovaru a jeho parametroch nemali
dostatočné vedomosti, považuje žalovaný tento argument žalobcu za nedôvodný a neakceptovateľný.

48. Ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného, webovú stránku spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., na
ktorú sa žalobca odvoláva, si správca dane preveroval, pričom zistil, že táto spoločnosť v novembri 2017

zanikla, po zadaní jej názvu sa objavila stránka, kde je uvedený kontakt na spoločnosť EW Distribution
s.r.o., ale informácie sa týkajú spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. Na webovej stránke sa uvádzajú
značky produktov, s ktorými spoločnosť obchoduje, ale značka Mark, ktorej produkty mala spoločnosť
EAST WEST TRADE s.r.o. žalobcovi dodávať, sa na webovej stránke medzi ponúkanými produktami
nenachádza.

49. Žalobca sa odvoláva aj na to, že si preveril finančné ukazovatele spoločnosti a zistil, že spoločnosť
má značné výnosy a prepracovaný marketing, ale dôkazy, odkiaľ získal takéto informácie, správcovi
dane nepredložil.

50. K argumentom žalobcu, týkajúcim sa ukončenia spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE
s.r.o. by chcel žalovaný poukázať na rozporné, resp. nejednoznačné výpovede konateľov týkajúce
sa ukončenia spolupráce a na neštandardnosť ukončenia spolupráce. Konatelia žalobcu sa vyjadrili,
že spolupráca so spoločnosťou EASTWEST TRADE s.r.o. bola ukončená, lebo spoločnosť prestalaponúkať žalobcovi tovar, ale G. D., ktorý mal ako zamestnanec žalobcu zabezpečovať nákup a predaj
tovaru, uviedol, že po skončení spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE s.r.o. ho kontaktovali
spoločnosti, ktoré s tovarom, ktorého časť bola totožná s tovarom od spoločnosti EAST WEST TRADE

s.r.o., obchodovali, ale na pokyn konateľa žalobcu tovar od nich nenakúpili, lebo obchodovanie s takými
produktmi skončili.

51. Žalobca naďalej trvá na svojom vyjadrení, že v bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, že obchodní
partneri,ktorítakúspešneobchodujústovarmivtakobrovskomobjeme,čoimbezpochybyprinášazisky,

obchodnú spoluprácu ukončia. Žalovaný tvrdí, že vysvetlenia zúčastnených strán o ukončení spolupráce
nie sú v tomto kontexte akceptovateľné, uvedené dôvody ukončenia spolupráce sú rozporné a skutočný
dôvod ukončenia spolupráce nikto zo zúčastnených strán dostatočne nevysvetlil.

52. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca na jednej strane tvrdí, že si dostatočne preveril svojho
dodávateľa, mal vedomosti o dodávateľovi, o jeho činnosti aj o finančných ukazovateľoch dodávateľa,

ale na druhej strane tvrdí, že nemohol vedieť ani nevedel, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu.
Tvrdenie žalobcu, že v neutrálnom právnom prostredí žalobca nesmie niesť bremeno zodpovednosti
štátu za zlyhaný mechanizmus výberu dane, žalovaný považuje za účelové tvrdenie, ktorým žalobca
svojím spôsobom ospravedlňuje svoje konanie, resp. prenáša zodpovednosť za svoje konanie na
správcu dane.

53. Žalovaný uvádza znaky podvodného konania, ktoré boli v tomto prípade potvrdené:
- pôvod tovarov nie je známy,
- niektorí dodávatelia v reťazci si svoje daňové povinnosti nesplnili, resp. sa u nich dodanie tovaru
nepotvrdilo,

- dodávateľ má nedostatočné vedomosti o svojej podnikateľskej činnosti,
- rizikový tovar značky, s ktorým žalobca neobchodoval.

54. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom.

55. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Replika žalobcu

56. Žalobca naďalej trval na svojich tvrdeniach v žalobnom návrhu. Zdôraznil, že počas daňovej
kontroly nebola spochybnená samotná existencia tovaru ani jeho dodanie žalobcovi spoločnosťou EAST
WEST TRADE s.r.o. Dodanie tovaru bolo riadne doložené dokumentami a spolupráca prebiehala na
základe riadneho zmluvného vzťahu. Žalobca naďalej trvá na tom, že postup pri preverovaní dodávateľa
podrobne uviedol v odvolaní, avšak žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberal ani nevysporiadal,

iba konštatuje, že žalobca nepredložil v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Vyjadrenie žalovaného je pritom
v priamom rozpore s výpoveďami konateľov a zamestnancov žalobcu, na ktoré je v daňovom konaní
potrebné prihliadať. Správca dane účelovo prihliadol iba na tie skutočnosti, ktoré boli v neprospech
žalobcu

57. Žalobca opakovane poukázal na to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, nemôže byť
zamietnuté právo na odpočítanie dane platiteľa, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré nie sú poznačené
podvodom a spĺňajú objektívne kritériá.

58. Žalobca opäť zdôrazňuje, že štatutárny orgán mal dostatočné vedomosti o uskutočňovaných

obchodoch a podpísal zmluvu o spolupráci, čo predstavuje akt konania za spoločnosť. Opätovne
pripomína, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že prvé stretnutie konateľov sa uskutočnila už v marci
2017, ešte pred začiatkom spolupráce.

59. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku60. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5S/198/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/198/2019.

61. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015

Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(SSP)vspojenís§3ods.3písm.b)zákonač.
151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 21.05.2025, keďže žalobca
ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

62. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si
uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.1)

63. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo

prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

64. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4

a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,

prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,

2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.

65. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

66. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

67. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.68. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.

69. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

70.Predmetomkonaniajepreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného,resp.správcudane,ktorým
bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september
2017. Správca dane ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom

EAST WEST TRADE s.r.o. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (tovar), ktoré
bolo predmetom vystavených faktúr, bolo súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa
žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil.

71. Z rozsiahlej judikatúry súdneho dvora, na ktorú poukazujú žalobca aj žalovaný vyplýva, že právo na

odpočítanie DPH možno uprieť v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zapája do
podvodného reťazca. V danom prípade preto zostala sporná otázka, či žalobca pri vynaložení obvyklej
miery opatrnosti mohol vedieť, že dodaný tovar, ktorý nadobudol od dodávateľa EAST WEST TRADE
s.r.o. bol predmetom podvodu na DPH na inom stupni obchodného reťazca.

72. Správny súd sa venoval jednotlivo každému argumentu uvedenému žalovaným v napadnutom
rozhodnutí, ktorému korešpondujú žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe. Žalovaný urobil
záver o nedbanlivostnom konaní žalobcu v dôsledku neopatrnosti pri výbere obchodného partnera
a nedostatočnom preverení pôvodu tovaru. Správca dane žalobcovi vyčítal neštandardný začiatok
(neexistencia osobného stretnutia, dodanie tovaru bez podpísanej zmluvy, nedostatočná vedomosť

štatutárneho orgánu dodávateľa o obchodných transakciách) ako aj neštandardné ukončenie obchodnej
spolupráce (ukončenie napriek úspešnosti obchodovania bez vysvetlenia) s dodávateľom, čím
navodzuje dojem vedomého zapojenia sa žalobcu do podvodného reťazca. V závere však konštatuje
nedbanlivostné konanie žalobcu spočívajúce v tom, že si svojho dodávateľa a tovar riadne nepreveril.
V odôvodnení prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu chýba logická

úvaha, ako skutočnosti, ktoré správca dane vzal za základ svojich tvrdení, preukazujú ním vyvodené
závery o nedbanlivostnom zapojení žalobcu do podvodného reťazca.

73. Žalovaný vyčíta žalobcovi, že konatelia žalobcu a dodávateľa sa nestretli pred začiatkom spolupráce
a ani pred podpisom zmluvy, ktorá bola uzatvorená na diaľku 4 mesiace po začiatku spolupráce (v

auguste 2017), čo má preukazovať neštandardnosť obchodného vzťahu vzhľadom na veľký objem
obchodovaného tovaru. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že predmetom konania
je rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane týkajúce sa konkrétneho zdaňovacieho obdobia –
september 2017. Správca dane opomenul vo svojom úsudku vziať do úvahy, že v tomto čase bola
zmluva medzi žalobcom a dodávateľom už uzatvorená, a teda v uvedenom období existovali zmluvne

dohodnuté podmienky.

74. Okrem uvedeného správny súd musí prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný sa s námietkou, že konatelia
sa stretli pred začiatkom spolupráce v marci 2017, nijako nevysporiadal, iba skonštatoval, že žalobca
k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny dôkaz. Uvedené je však v rozpore s výpoveďou G. D. (zápisnica

o ústnom pojednávaní č. 102070005/2018/9104408/Rohá z 18.10.2018 str. 3), v ktorej svedok uviedol,
že toto stretnutie zorganizoval on. Žalovaný nezdôvodnil, prečo v tejto časti považuje výpoveď svedka za
nedôveryhodnú, pričom je zrejmé, že vo vzťahu k iným informáciám získaným jeho výpoveďou správca
dane nemal pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Konštatovanie žalovaného, že nikto iný toto stretnutie
nepotvrdil, nie je dostačujúce, vzhľadom na to, že správcom dane neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by

uskutočnenie takéhoto stretnutia vylučovalo. Správca dane je povinný v odôvodnení rozhodnutia sa
vysporiadať aj s dôkazmi, ktoré svedčia v prospech žalobcu.75. Žalovaný uviedol, že žalobca, resp. jeho štatutárny orgán mal nedostatočné vedomosti
o uskutočnených obchodoch, štatutárni zástupcovia dodávateľa a žalobcu sa nikdy nestretli, žiadne
podmienkyzmluvynedohodli.Zároveňžalovanýpripustilžezamestnancimôžuparticipovaťnazmluvách

v rámci svojich kompetencií, avšak v konečnom dôsledku ich posúdenie je na štatutárnom orgáne.
Správny súd upriamuje pozornosť na výpoveď konateľov žalobcu zachytenú v zápisnici zo dňa
14.09.2018, z ktorej vyplýva podrobný popis nakupovaného tovaru, druh, spôsob označenia tovaru,
manipulácia s ním. Zároveň z nej vyplýva, že obchodnú spoluprácu s dodávateľom odsúhlasilo vedenie
spoločnosti na návrh zamestnancov. Zároveň poukazuje na to, že zmluvu za žalobcu podpísal konateľ

spoločnosti oprávnený konať samostatne. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by konatelia
nemali vedomosť o uskutočnených obchodoch. Žalovaný tieto tvrdenia nevzal do úvahy a v rámci
odôvodnenia vôbec nevyhodnotil, naopak uprednostnil iba výpoveď konateľa dodávateľa EAST WEST
TRADE s.r.o., ktorý sa takto podrobne k obchodnej spolupráci vyjadriť nevedel.

76. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že v súčasnej dobe elektronizácie a využívania

elektronických podpisov nie je nezvyčajné, ak sa zmluvy podpisujú na diaľku bez osobnej
prítomnosti štatutárnych orgánov resp. zástupcov spoločností. Úvaha žalovaného, resp. správcu dane
oneštandardnostivtejtosúvislostiniejezrozumiteľná.Správcadanekonštatoval,žeobchodnývzťahbol
neštandardný. Záver, ktorý správca dane vyvodil a ktorý bolo potrebné preukázať, však nie je samotná
neštandardnosť obchodného vzťahu, ale skutočnosť, že žalobca mohol a mal vedieť, že plnenie, ktoré

je predmetom obchodnej transakcie bolo na iných stupňoch súčasťou podvodného reťazca. Aký vplyv
malo takéto uzavretie zmluvy na to, či žalobca mohol vedieť, že tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného
obchodu v období mesiaca september 2017, bol na inom stupni zapojený do podvodného obchodného
reťazca, správca dane nevysvetlil.

77. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že dodávateľ žalobcu zanikol dva mesiace po začatí spolupráce
a stretnutie konateľov sa javí ako stretnutie pred ukončením spolupráce, je podľa názoru správneho
súdu iba v rovine domnienok. Správca dane považuje za podozrivé okolnosti ukončenia spolupráce
medzi žalobcom a dodávateľom vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedkov. Z prvostupňového
rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, ako súvisí ukončenie

spolupráce s obchodnými transakciami uskutočnenými v predmetnom zdaňovacom období – september
2017. V tejto súvislosti chýba logická úvaha žalovaného, resp. správcu dane, aký vplyv má dôvod
ukončenia spolupráce na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre odmietnutie práva na odpočítanie
DPH za zdaňovacie obdobie september 2017.

78. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o
podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré
daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných
zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt
o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol

mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť
relevantné.

79. Ďalšou okolnosťou, z ktorej správca dane, resp. žalovaný vyvodzuje neštandardnosť obchodnej
spolupráce žalobcu a dodávateľa, je obchodovanie elektroniky novej značky. Správny súd

z administratívneho spisu a prvostupňového rozhodnutia zistil, že predmetom obchodovania neboli
iba produkty značky Mark, ale napríklad aj značky Samsung a Toshiba, pričom vo vzťahu k tomuto
tovaru došlo tiež k odopretiu práva na odpočítanie DPH. Nešlo teda o obchodovanie výlučne s tovarom
novej značky (aj keď v značnom objeme), ako prezentuje správca dane. Žalobca tiež poukázal na
to, že obchoduje s elektronikou aj menej známych značiek a nie je to pre neho neobvyklé, pričom

tomuto argumentu správca dane nevenoval žiadnu pozornosť. Neobvyklé, resp. podozrivé okolnosti
obchodovania s tovarom je potrebné posudzovať s ohľadom na činnosť konkrétneho subjektu. Podľa
správneho súdu preto aj v tejto súvislosti chýba presvedčivá úvaha správcu dane.

80. Relevantnou podozrivou okolnosťou podľa správneho súdu môže byť neobvykle veľký objem

nového tovaru v porovnaní s obdobiami pred začatím spolupráce s dodávateľom. Zo samotnej takejto
skutočnostivšaknemožnobezpochybnostívyvodiťzáver,žežalobcabolčiužvedomealebonevedome,
resp. nedbanlivostne účastný podvodného reťazca. Takáto indícia by mohla naznačovať zo strany
daňového subjektu zapojenie do podvodného reťazca v spojení s ďalšími podozrivými okolnosťami.V danom prípade však absentujú ostatné skutočnosti, v súvislosti s ktorými by bolo možné takýto
záver jednoznačne urobiť. Nie je totiž vylúčené, že daňový subjekt v dôsledku nových dodávateľsko-
odberateľských vzťahov zvýši objem obchodovaného tovaru.

81. Nosným argumentom žalovaného a správcu dane je nedostatočná obozretnosť žalobcu pri výbere
svojho nového dodávateľa. Žalobca bol podľa názoru správcu dane povinný urobiť také opatrenia,
aby dostatočne preveril svojho nového dodávateľa práve preto, aby sa vyhol čo aj nedbanlivostnému
zapojeniu do podvodného reťazca. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z výpovedí svedkov

vyplýva, že obchodná spolupráca nezačala náhodne, ale na základe predchádzajúcej spolupráce so
spoločnosťou DOBRE MOBILY, s.r.o., v ktorej figurovala rovnaká osoba ako v spoločnosti EASTWEST
TRADE s.r.o. (obchodný zástupca pán A.). K reálnemu dodaniu tovaru došlo, rovnako došlo k reálnemu
dodaniu tovaru dodávateľovi EAST WEST TRADE s.r.o. od predchádzajúcich dodávateľov. Túto
skutočnosť považoval za preukázanú aj správca dane. K podvodnému konaniu, ktoré správca dane
rozsiahlym dokazovaním zistil, došlo preukázateľne na inom stupni obchodného reťazca. Vyvstáva

teda otázka, či mal, resp. mohol žalobca zistiť preverovaním dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o.,
informácie, ktoré by mu v čase nadviazania obchodnej spolupráce a realizácie zdaniteľných obchodov
indikovali, že takýto obchodný vzťah je rizikový. Konateľ a obchodný zástupca zaniknutej spoločnosti
EAST WEST TRADE s.r.o. boli súčinní počas daňovej kontroly, poskytovali potrebné vysvetlenia
a predkladali potrebné dokumenty. Nešlo o nekontaktnú spoločnosť, ako to bolo na iných stupňoch

dodávateľského reťazca. Skutočnosť, že za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb
dodávateľ EAST WEST TRADE s.r.o. nepodal, síce nesvedčí o jeho serióznosti, avšak nemôže byť
na ťarchu žalobcu predovšetkým z časového hľadiska. Správca dane neopatrnosť žalobcu vyvodzuje
z konania iných subjektov, na konanie ktorých žalobca dosah nemá, napríklad, konateľa dodávateľa
EAST WEST TRADE s.r.o., ktorý sa pri výpovedi podľa správcu dane nevedel dostatočne vyjadriť

k spolupráci s dodávateľmi dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o., nepreveroval ich dôveryhodnosť ani
pôvod tovaru, prípadne tým, že dodávatelia dodávateľa neboli pri daňovej kontrole súčinní.

82. Správca dane vo svojom odôvodnení prepája argument o dôveryhodnosti dodávateľa a pôvode
tovaru, ktorý si mal žalobca overiť. Možno však vyvodiť, že správca dane mal na mysli predovšetkým

preverenie obchodného reťazca – teda predchádzajúcich vlastníkov tovaru a spôsob, ako sa tovar
dostal na územie Slovenskej republiky, a to aj z toho dôvodu, že z výpovede konateľov žalobcu zo dňa
14.09.2018 vyplýva, že každý produkt bol označený štítkom s uvedením krajiny pôvodu, pričom tovar
tohto druhu je takmer výlučne vyrábaný v Ázii.

83. Správca dane zakladá úvahu o nedostatočnom preverovaní tovaru na výpovedi G. D. (obchodný
zástupca žalobcu), ktorý mal na starosti obchodnú spoluprácu s dodávateľom a ktorý vypovedal,
že nebol inštruovaný konateľmi žalobcu zisťovať dodávateľský reťazec, resp. či tovar pochádza
z legálnych zdrojov. Podľa správneho súdu je okrem toho potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť,
že správca dane na zistenie obchodného reťazca vykonal v rámci svojej právomoci skutočne podrobné

a rozsiahle dokazovanie vo veci, predovšetkým výsluchom množstva svedkov, nahliadnutím do spisov
daňových konaní iných spoločností, žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, dožiadaniami bánk
a podobne, o čom svedčí precízne vedený administratívny spis. Bez týchto úkonov by len ťažko, resp. ak
vôbec,bolomožnézistiťskutočnostinasvedčujúcepodvodnémukonaniu.Žalobcatakýmitomožnosťami
ani právomocami však nedisponuje. Jeho možnosti dostať sa k takýmto informáciám sú v porovnaní

so správcom dane značne limitované. Nemôže byť povinnosťou daňového subjektu, aby vykonával pri
nadviazaní novej spolupráce takéto rozsiahle preverovanie celého dodávateľského reťazca, ako vykonal
správca dane. Daňový subjekt je povinný overiť si informácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného
partnera a má prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby
sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňových podvodoch (rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos plc. a spol. a C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij NV).
Táto povinnosť je teda ohraničená rozumnou mierou, ktorá nemôže spočívať vo vykonávaní rozsiahleho
dokazovania podobného tomu, ktoré vykonáva správca dane v rámci daňovej kontroly.

84. Správny súd nespochybňuje záver správcu dane a žalovaného, že došlo k podvodnému konaniu

na iných stupňoch reťazca. Takisto nespochybňuje, že v prípade, ak zistené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti preukazujú, že sa daňový subjekt do takéhoto podvodného reťazca zapojil, alebo mal vedieť,
že sa zapája, správca dane má právo odoprieť odpočítanie DPH vo vzťahu k takémuto tovaru. Žalovaný
odkazuje na skutočnosti, ktoré v jednotlivostiach môžu vykazovať určité nezrovnalosti, avšak z povahyzisťovaných skutočností nie je zrejmé, ako súvisia so základnou otázkou a podstatnou skutočnosťou,
na základe ktorej nebol žalobcovi odpočet priznaný, teda s vedomosťou sťažovateľa o daňovom
podvode, resp. účastí na ňom. Zo skutočností zistených správcom dane a predovšetkým z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bez pochybností nevyplýva, že
žalobca mal, resp. mohol vedieť, že sa takéhoto podvodného reťazca zúčastňuje.

85. Obaja účastníci poukázali na množstvo judikatúry týkajúcej sa odpočtu DPH s rovnakým záverom,
že možno uprieť odpočet DPH tomu, kto vedel, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje podvodného reťazca.

Správny súd pri posúdení veci vychádzal predovšetkým z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04
Axel Kittel, podľa ktorého: „Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice
považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja
tovaru prospech, alebo nie.“

86. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č.
4/2023 pod č. 63/2023 obsahuje zhrnutie záverov vo veci Axel Kittel: „Pre posúdenie skutočnosti, či
daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na
odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho
dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. J., P. Daňový podvod

a zneužitie práva v oblasti daní. 34 Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá
konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd
SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022):
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt.“

87. Pre posúdenie prejednávanej veci je potom rozhodujúce predovšetkým zodpovedanie otázky č.
4, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje správcu dane. Správca dane musí preukázať
objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na
predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť, nemusí
ísť o úmysel.

88. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12. 1. 2006 v spojených
veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 52: „Z toho vyplýva, že plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré
nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú
osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1

šiestejsmernice,akspĺňajúobjektívnekritériá,naktorýchsútietopojmyzaložené,bezohľadunaúmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom.
Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe,

nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa
nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho,
aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.“

89. Znakom podvodu v zmysle európskej judikatúry je zjednodušene povedané skutočnosť, že jeden

z účastníkov daň neodvedie a ďalší si ju odpočíta. Tým v podstate dochádza k narušeniu daňovej
neutrality. Nie je však stricto sensu za „jedného“ a „ďalšieho“ automaticky považovať „ktoréhokoľvek“
z účastníkov v reťazci obchodov, ale vždy je potrebné hľadať skutkové súvislosti a príčinnou
súvislosť medzi neodvedením dane pokračovaním a nárokovaním odpočtu a preukázaním vedomosti
o skutočnostiach svedčiacich možnému podvodnému konaniu za účelom vylákania odpočtu na dani

medzi týmito subjektami. Opačným spôsobom by bola úplne neprípustne zakladaná objektívna daňová
zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného v obchodnom reťazci a zodpovednosť za pohyb a
osud tovaru. Úplne absurdne by mohla pri nerešpektovaní zistení priamej príčinnej súvislosti medzi
chybujúcou daňou a poskytnutou či vylákanou výhodou nastať situácia, kedy by z dôvodu neodvedeniadane jedným zo subjektov bola dorubená daň (alebo odopretý nárok na odpočet) ktorémukoľvek,
teda teoreticky aj všetkým subjektom v danom obchodnom reťazci (spravidla okrem toho, ktorý daň
neodviedol) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 5 Afs 60/2017, z 30. januára

2018).

90. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k záveru
o nedbanlivostnom zapojení, ktorý žalovaný vyvodil v napadnutom rozhodnutí, čo je dôvodom na jeho

zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
správny súd dospel k záveru, že je splnený aj dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. e) SSP vzhľadom na to, že nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť
nielen v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale aj
v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

91. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou

žalovaného opätovne vyhodnotiť všetky skutočnosti a dôkazy (v prospech aj neprospech žalobcu), ktoré
v rámci dokazovania vyšli najavo, znova vyhodnotiť 4. otázku Axel Kittel testu (viď. bod 86 odôvodnenia
tohto rozsudku) vo vzťahu k žalobcovi a znova o veci rozhodnúť.

92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

93. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,
a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c).