Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Tomáš Kelner

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B1-3P/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120204383
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1120204383.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

M. X. E., narodený XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce
sociálnychvecíarodinyvBratislave,Odborsociálnychvecíarodiny,Oddeleniesociálnoprávnejochrany
detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J.. D. R., LL.M.,
narodená XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, U., zastúpená: doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD.,
advokátka, so sídlom Čajkovského 7, Bratislava, a otca: X. G. - H. E., narodený X.X.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, U., občan Nemecka a Slovenskej republiky, zastúpený: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Páričková 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, adresa na doručovanie Mostová 2, Bratislava, o

návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletý M. X. E., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky J.. D. R., nar.
XX.XX.XXXX.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom nasledovne:

- každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a v stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod.
okrem sviatkov a prázdnin, ktoré sú osobitne upravené, otec si mal. dieťa prevezme/odovzdá v mieste
bydliska matky.

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01. 08. od 10:00 hod. do 07. 08. do 19:00 hod.

- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od pondelka prázdninového týždňa vyhlásených
MŠ SR od 10:00 hod. do posledného dňa prázdninového týždňa do piatku do 19:00 hod.

- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od zeleného štvrtka od 17:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 17:00 hod.

- počas Vianoc a zimných prázdnin každý kalendárny rok od 26. 12. od 10:00 hod. do 28. 12. do 19:00
hod.
Miesto prevzatia/odovzdania mal. dieťaťa je v mieste bydliska matky.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu a starostlivosť na maloletého M. X. E., nar. XX. XX. XXXX sumou
vo výške 500.- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od podania návrhu nevzniklo.

II Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom z 19.2.2020 sa navrhovateľka - matka, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému M. X. E., narodenému XX.X.XXXX (ďalej len „maloletý“).

2 Rodičia sa ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dohodli a dospeli
k rodičovskej dohode po informatívnom výsluchu (Cochemská prax) dňa 16.04.2025. Obsahom
informatívneho stretnutia bol návrh matky úpravy práv a povinností k spoločnému maloletému synovi,
M. X. E.. Matka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Obaja rodičia sa spoločne dohodli na zverení
maloletého dieťaťa, na zastupovaní maloletého dieťaťa, spravovania majetku maloletého, na styku otca
s maloletým ako aj na výživnom. Obaja rodičia sa spoločne dohodli aj na mimoriadnych výdavkoch

na maloletého, hlavne v oblasti športu, lekárskych vyšetrení, zubárskych nákladoch, ďalej sa rodičia
dohodli, že otec bude aj naďalej uhrádzať výdavky spojené s bývaním matky a maloletého (hypotéka,
nájomné, elektrika), kde matka s maloletým synom budú aj naďalej bývať. Taktiež sa rodičia dohodli
na tom, že nakoľko mal. syn ešte neprespal u otca sám, matka bude tento rok privykať maloletého na
prespanie u otca.

3 Kolízny opatrovník s predmetnou rodičovskou dohodou súhlasil, nakoľko je v najlepšom záujme
maloletého.
4 Informatívne stretnutie sa skončilo spísaním rodičovskej dohody, ktorú po prečítaní a na znak súhlasu
obaja rodičia, ich PZ, tlmočník ako aj kolízny opatrovník na znak súhlasu podpísali. Otcovi bola
rodičovská dohoda riadne pretlmočená z jazyka slovenského do jazyka nemeckého, s ktorou súhlasil

a na znak súhlasu ju podpísal. Obaja rodičia ako aj kolízny opatrovník obdržali každý po jednom
podpísanom výtlačku. Jeden podpísaný výtlačok vložený do spisu.
5 Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,

najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6 Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

7 Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8 Súd vykonal dokazovanie oboznámením s celým obsahom súdneho spisu, výsluchom rodičov ako aj
obsahom rodičovskej dohody, pričom zistil nasledovný skutočný stav veci:
V konaní bolo nesporné, že maloletý M. X. je dieťa rodičov - matky J.. D. R., LL.M. a otca X. G. - H. E..

Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva u matky.
9 Z informatívneho výsluchu z 16.04.2025 zistené, že rodičia sa o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností, vrátane výživného dohodli, podpísali rodičovskú dohodu, s ktorou obaja rodičia súhlasili.
10 Z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 02.06.2025 vyplýva, že rodičia sa rodičovskou dohodou riadia,
navrhol ju schváliť, matka mu v styku s maloletým nebráni.

11 Súd poznamenáva, že v zmysle vyjadrenia právnej zástupkyne matky z 01.06.2025 (ako aj pôvodnej
právnej zástupkyne z 30.05.2025) bola matka o termíne pojednávania upovedomená, na
pojednávanie sa nedostavila.
12 Súd dospel k záveru, že predložená rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého. Obaja
rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a

preto obaja rodičia majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje
okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o
maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami
rodičov o realizácii výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však
otázkou právnou nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených

predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen nazachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným
biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou

matkou, ale aj so svojím otcom.
13 Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania došlo medzi rodičmi k zhode ohľadom zmeny úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je v
záujme maloletého, súd podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rodičovskú dohodu schválil (výrok I).
14 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového

poriadku (CMP) tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, nakoľko civilný mimosporový
poriadok s konaním o úprave rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto následok
nespája (výrok II).
15 Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade,
že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je

obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu
nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva.
Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku , a to
vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti

verejného záujmu. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku , v dôsledku verejného
záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať ani sankčnú
funkciu trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať v súlade so zásadou úspechu. V týchto konaniach
preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP ) a
žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Konania
podľa Civilného mimosporového poriadku akcentujú na potrebu ochrany verejného záujmu a
aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie

vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu, čo
je rozhodujúce pre vylúčenie sankčného základu (vnímania, mechanizmu) trov konania v porovnaní so
sporovým konaním, je možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch. Jedným z nich je jednoznačnosť nastavenia
miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac (§ 40 CMP ). Ďalším je práve
skutočnosť, že konanie podľa Civilného mimosporového poriadku možno začať
aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP). Ak nie sú

splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo 55 CMP , súd v meritórnom
rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
(Komentár Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie, 2024, s. 223 - 224: A. Löwy).

Poučenie:

Proti výroku II tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Proti výroku I tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať
odvolanie (§ 122 CMP).Ak povinný/á dobrovoľne nesplní, čo mu/jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený/á podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.