Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124208029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna
a.s., IČO: 45 272 956, so sídlom Spálená 75/16, Praha, konajúci prostredníctvom: Generali Poisťovňa,
pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
zast.: AK Balara, s.r.o., IČO: 36 858 528, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom B. XX, C., zast.: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/X, C., o zaplatenie 2.592,97 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. novembra
2024 č.k. 12Csp/99/2024-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.592,97
eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.592,97 eura od 25.7.2024 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia uvedenej sumy
s tým, že so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu, ktorej bolo povinné zmluvné poistenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej

látky, čím spôsobil škodu na vozidle Z. Paráka, ten si náhradu škody uplatnil u žalobcu z poistnej zmluvy,
na základe čoho mu bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 2.592,97 eura.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. a § 517
ods. 1,2 OZ. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 26.5.2021 osobné motorové vozidlo viedol
žalovaný a týmto osobným motorovým vozidlom bola spôsobená škodová udalosť, v dôsledku ktorej
došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle poškodeného F. A.. Žalovaný motorové vozidlo riadil
pod vplyvom alkoholu. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.592,97 eura a žalobca dňa 30.8.2021

poskytol toto poistné plnenie na bankový účet servisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonal. V
prejednávanom spore si žalobca ako poisťovňa uplatnil náhradu v rozsahu 100 %, pretože dopravná
nehoda bola spôsobená a zavinená žalovaným, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Súd nemá právo na
moderáciu uplatnenej výšky náhrady poistného plnenia. Jediným subjektom oprávneným rozhodovať
o primeranosti výšky náhrady poistného plnenia je poisťovňa. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 MCdo 3/2004, ako aj II.ÚS 653/2015. Žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože
žalobca ako poisťovateľ má proti žalovanému právo na náhradu poistného plnenia. Žalovaný sa bránil

tým, že poškodený p. A. si dal pomeniť viacero vecí ako mu on poškodil a vymenená bola aj tá časť,
ktorá nebola poškodená. Nechápe, prečo je suma taká vysoká. Ohľadne svojich tvrdení však neuniesol
dôkaznébremenoažiadnezosvojichtvrdenínepreukázal,aninevyplývajúzobsahuspisuavykonaného
dokazovania a sú to len domnienky žalovaného. Rozsah poškodení bol preukázaný fotodokumentáciou,tá bola vykonaná priamo na mieste dopravnej nehody a v deň dopravnej nehody, v obci Neverice, ako
vyplýva z vyšetrovacieho spisu a následne bola vykonaná aj ohliadka aj fotodokumentácia poisťovňou
v Nitre. Súd pri rozhodovaní vychádzal len z tých fotografií, ktoré sa týkali poškodenej časti vozidla,

v súvislosti s dopravnou nehodou, iné fotografie súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Rozsah
poškodení vyplýva aj z iných listinných dôkazov, svedčí o tom záznam z dopravnej nehody, faktúra
autorizovaného servisu, ohliadka vozidla, odhad poškodeného o sume opravy, najprv na 600 eur,
potom na 1.000 eur, je právne irelevantný pre rozhodnutie súdu, bol to len jeho odhad. Z uvedených
dôvodov preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 25.7.2024 do zaplatenia,

pričom počiatok omeškania je deň podania žaloby na súd a výška úroku z omeškania je v súlade
s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ žiadal žalovaný, že uhradí poškodenému sumu 1.000,-
eur v splátkach, tak konštatoval, že predmetom tohto konania nie je uhradenie škody poškodenému,
predmetom konania je nárok žalobcu ako poisťovne na náhradu poistného plnenia a v tomto smere, vo
vzťahu k žalobcovi, žalovaný plnenie v splátkach nepožadoval, ani riadne nezdôvodnil, ani nenavrhol
výšku splátky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote žalovaný a uviedol, že je ochotný zaplatiť
sumu 1.000,- eur žalobcovi v mesačných splátkach. Naďalej trvá na tom, že na vozidle boli poškodené
tie časti, ktoré uviedol na okresnom súde a podľa jeho názoru, škoda bola zámerne navýšená. Ďalej

uviedol, že vozidlo malo byť opravené v autorizovanom servise, avšak takýto servis, ako autorizovaný
servis pre vozidlo Peugeot, nenašiel, ani ako zazmluvnený servis pre Generali poisťovňu. V závere
uviedol, že odvolanie odôvodňuje písmenom f) a g).

3.K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovaného nemá náležitosti ust. § 363 CSP
a žalovaný neuvádza, čoho sa odvolaním domáha, a neuviedol vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania žiadne odvolacie dôvody, ktorými by mal byť odvolací súd viazaný. Žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie nebol schopný, napriek opakovaným výzvam súdu uviesť, ktoré diely boli podľa
jeho názoru na vozidle vymenené naviac. Rovnako nekonkrétne sa vyjadril aj v ním podanom odvolaní.

Súd neprihliadol na procesnú obranu žalovaného z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
a žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.11.2024 uviedol, že nemá
námietku k dokazovaniu, a nemá ani návrhy na doplnenie dokazovania. Z toho dôvodu neprichádza
do úvahy žalovaným uplatnený dovolací dôvod, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené, pretože žalovaný ani pred súdom, ani v podanom odvolaní nešpecifikuje ďalšie

prostriedky procesnej obrany. V závere uviedol, že suma fakturovaná za opravu poškodeného vozidla
neprevyšovala bežné ceny autorizovaných servisov pri oprave škody na poškodenom vozidle.

4.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne uviedol, že trvá na tom, že na poškodenom
vozidle boli poškodené len tie veci, ktoré uviedla jeho manželka na pojednávaní. Boli poškodené: ťažné

zariadenie – ohnutá dohora, to tlačilo na zadný nárazník, ktorý sa trochu ohol dovnútra, dolný spojlerový
nárazník + bolo vylúpnuté kúsok zadného pravého svetla vonkajšieho, nie aj vnútorného, ako sa uvádza
v popise škôd. Hore na dverách kufra bola jedna čiara – škrabanec, inak v tom mieste auto nebolo
poškodené, prevalené, nevidieť to ani na obrázkoch, hoci poisťovňa poslala veľa záberov, a to aj takých,
ktoré nesúvisia s uvedeným poškodením. Podľa jeho názoru, zadná kapota na aute nebola poškodená

na 50 %. Tiež nesúhlasí s tým, že na jeho aute boli poškodené tie veci, ako uviedla poisťovňa. Ďalej
uviedol, že poškodený tvrdil, že auto je jeho manželky, nakoniec sa ukázalo, že je na jeho meno. Tiež
pripomenul, že jeho manželka videla na uvedenom vozidle jazdiť p. A., krátko po havárii, ak malo byť
poškodené zadné vnútorné aj vonkajšie svetlo, tak ako mohol na ňom jazdiť, keď sa musí svietiť aj cez
deň. Právny zástupca žalobcu stále argumentoval, že bol pod vplyvom alkoholu, zabudol pritom, že to

riešil už iný súd pred ním, takže ho to nemalo čo zaujímať.

5.Žalobca sa k vyjadreniu nevyjadril.

6.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.7.Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8.Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi, uvedenými

v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie citované ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

9.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pretože žalobca ako

poisťovateľ má proti žalovanému právo na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože v konaní preukázal, a nebolo sporné, že
žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky – alkoholu, za čo bol aj právoplatne
odsúdený.

10.Osoba, zodpovedná za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je pre prípad svojej
zodpovednosti (§ 427 až 323 OZ) poistenia v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č. 381/2001
Z.z.. Podľa § 12 ods. 2 písm. c) tohto zákona, má poisťovateľ proti poistenému právo na náhradu
poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody, vrátane inej ujmy, spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený viedol motorové vozidlo pod

vplyvom návykovej látky, alebo sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť
návykovej látky.

11.V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky, spojené s ich nesplnením, v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom
sarozumieprocesnázodpovednosťstranykonaniazato,ževkonanínebolipreukázanéjejtvrdenia,aže
z tohto dôvodu museli byť rozhodnuté vo veci samej, v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena

je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti,
významné podľa hmotného práva, pre rozhodnutie o veci, alebo pretože takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec.

12.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia, označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

13.V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia (§ 12 zákona

č. 381/2001 Z.z.), má žalobca (poisťovateľ), povinnosť tvrdenia v tom, že za poistníka (žalovaného),
vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na túto jeho
povinnosť tvrdenia, nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať že v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 12 zákona č. 381/2001
Z.z., poskytol poistné plnenie poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla.

Pokiaľ to preukázal, uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Vzhľadom na argumentáciu
odvolateľa,trebazdôrazniť,žeanivkonanístakýmtopredmetom,žalovanýniejeprocesnýmsubjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; a pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva poisťovateľa nauvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú.
Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia, dôkazného bremena medzi stranami konania, na oboch procesných stranách, v závislosti

na aktuálnom stave (priebehu konania) a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

14.V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto spôsobil
škodu, akurát bola spochybňovaná výška spôsobenej škody. Rovnako nebolo sporné, že žalobca

poskytolpoškodenémupoistnéplnenia.Zostranyžalobcutakbolasplnenáprocesnápovinnosťtvrdenia,
ako aj preukázania tvrdení.

15.Žalovaný sa pred súdom prvej inštancie bránil tým, že škoda nebola spôsobená v takom rozsahu,
ako si ju uplatnil žalobca. Toto svoje tvrdenie v priebehu celého konania nevedel preukázať žiadnym
relevantným spôsobom (dôkazom). Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie,

konanom dňa 13.11.2024 uviedla, že na poškodenom vozidle bolo toho vymenené viac, ako bolo
potrebné, avšak nevedela konkrétne uviesť, zotrvala len na svojom tvrdení, že podľa jej názoru bolo toho
vymenené viac. Zo zápisnice je tiež zrejmé, že nemala námietky k oboznámeným listinným správam,
a nemala návrhy ani na doplnenie dokazovania.

16.Keďže odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi, odvolací
súd považoval za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalovaného, konkrétne k ust. § 365
ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia
dôkazov, nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynulizprednesovstránsporu,alebovyšlinajavoinak,zhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom, vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide
o novodoplnené ustanovenie, v dôsledku nových inštitútov – prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany(§149anasl.CSP).Podľa§366CSP,prostriedkyprocesnéhoútoku,aleboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak – sa týkajú procesných podmienok, - sa týkajú vylúčenia sudcu, alebo nesprávne obsadenie súdu, -
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo – i odvolateľ bez svojej viny ich nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17.Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.Popreskúmaníobsahuspisuaodôvodneniarozsudku,odvolacísúdkonštatuje,ženapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia,
v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné

zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenie alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada,
namietaná žalovaným v odvolaní. Žalovaný konkrétne vo svojom odvolaní ani nekonkretizoval vadu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, len všeobecne poukázal na citované ustanovenie. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalovanému v priebehu konania nebolo možné uplatniť prostriedky procesnej obrany,
alebo procesného útoku, a nebolo tiež preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne právne rozhodnutie. Napokon, ako bolo vyššie konštatované, žalovaný nemal
žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a súd na pojednávaní, konanom dňa 13.11.2024 vyhlásil
dokazovanie za skončené. Preto nemožno konštatovať, že by odvolateľ nemohol tieto prostriedky
procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku využiť pred súdom prvej inštancie a z toho dôvoduby bol nedostatočne zistený skutkový stav. Takýto odvolací dôvod naplnený nebol. Žalovaný v priebehu
celého konania tvrdil, že škoda nemohla byť spôsobená v takom rozsahu, ako bola likvidovaná. Súd
prvej inštancie sa k rozsahu poškodení vyjadril v bode 8. odôvodnenia rozhodnutia a odvolací súd

nemá dôvod spochybňovať takto uplatnenú výšku poistného plnenia. Je nutné konštatovať, že žalovaný
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).