Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4222202767.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov senátu

JUDr.VladimíraNovotnéhoaJUDr.AdrianyKálmánovej,PhD.,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XX, zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika
6, 945 01 Komárno, IČO: 31167586, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C.
XXX, zastúpený: Mgr. Beáta Kartíková, s. r. o., Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48214337,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k.
7C/73/2022-254 zo dňa 4. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. E., okres D., obec C. E., zapísané v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 1305 orná pôda, o výmere 15102 m2, a to v
podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č. XXX v časti B: vlastníci a
iné oprávnené osoby z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1. Zároveň určil, že žalobca má proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na §
137, § 149, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1 až 3, § 215 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP, § 7 ods. 6 a 7 zákona č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

2.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdu03.08.2022domáhal
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. E. a Okresným
úradom Komárno, katastrálny odbor, vedenej na LV č. XXX ako parcela registra „E“ č. 1305 orná pôda

o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č.
XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva nehnuteľnosti pod por. č. 1. Uviedol, že je zrejmé,
že došlo k pochybeniu pri zápise vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, kedy do katastra
nehnuteľností nebolo zapísané uznesenie o dedičstve D 697/63-10 vyhotovené Štátnym notárstvom
v Komárne z 27.09.1963, v dôsledku čoho potom došlo k neoprávnenému zápisu 1 nehnuteľnosti v
prospech žalovaného na základe rozhodnutia D-1797/93. Pri následnom zápise osvedčenia o dedičstve
D 1678/94 z 29.07.1996, v rámci ktorého nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3,

Okresný úrad Komárno nezapísal podiely podľa predmetného dedičského rozhodnutia, podľa ktorého
predmetom dedičského osvedčenia bola celá nehnuteľnosť v 1/1.3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo zistené a bolo aj nesporným,
že pôvodnými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli C. F. a manželka, rodená G. H., obaja v pomere 1,
obaja z právneho titulu kúpy z 21.02.1901 a reálnou deľbou z 29.04.1902, vyplývajúc z listu vlastníctva

z pozemkovoknižnej vložky č. XXX. Išlo o pozemok parcelného čísla 1305 o rozlohe 2 jutry 999 siah.
Po prepočte na súčasné plošné miery išlo o 1,51 hektára, alebo 15100 m2. I. B. a J. B. nadobudli
tento pozemok na základe kúpno-predajnej zmluvy zo 17.08.1931 obaja v podiele 1, vyplývajúc zo
zmluvy, ako aj z listu vlastníctva z pozemkovoknižnej vložky číslo XXX. Uznesením D 697/63-10
z 27.09.1963 nadobudol J. B., právny predchodca žalobcu, vlastníctvo k 1 parcely číslo 1305 vo vložke

číslo 145, ktoré dovtedy patrilo jeho bratovi I. B. a stal sa tak výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Uznesením D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo k 1/3 nehnuteľnosti označenej
ako parcela číslo 1305 roľa 15102 m2 vo vložke č. 145 pod B3 a, b v celosti (1/1). Z vykonaných
dôkazov bolo nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej nehnuteľnosti ako jediný
vlastník, ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom. V súčasnosti je však žalobca na LV č.
XXX zapísaný ako vlastník 1/6 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010

z 12.10.2010 a osvedčenia o dedičstve D 1678/94 a žalovaný ako vlastník 1 spornej nehnuteľnosti na
základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a rozhodnutia D 1797/93. Spornou vyvstala
v deň prvého pojednávania otázka prípustnosti podania určovacej žaloby viac ako 5 rokov po zápise
obnovenej evidencie pozemkov, ktorá bola realizovaná v roku 2010, v rámci odvolacieho konania otázka
pôvodného vlastníctva spornej parcely a jej identifikácie a na druhom pojednávaní okolnosť podielového

spoluvlastníctva pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti ako manželov.

4. Vzhľadom na to, že išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, musel súd preskúmať, či existuje na jej
podanie naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že jednoznačne áno. Mal pritom za to, že žalobca je
právnym nástupcom po poručiteľovi, ktorému patrila sporná nehnuteľnosť v celosti. Súčasný stav podľa

výpisu z LV č. XXX nezodpovedá skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým v tomto spore. Výsledok
sporujespôsobilýkzmenezápisuúdajovnapredmetnomlistevlastníctva.Pôvodnýmivlastníkmispornej
nehnuteľnosti boli C. F. a manželka, rodená G. H., obaja v pomere 1/2, obaja z právneho titulu kúpy
z 21.02.1901 a reálnou deľbou z 29.04.1902, vyplývajúc z listu vlastníctva z pozemkovoknižnej vložky
č. XXX. I. B. a J. B. nadobudli tento pozemok na základe kúpno-predajnej zmluvy zo 17.08.1931, obaja

v podiele 1, vyplývajúc zo zmluvy, ako aj z listu vlastníctva z pozemkovoknižnej vložky číslo XXX.
Uznesením D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol J. B., právny predchodca žalobcu, vlastníctvo k 1
parcely číslo 1305 vo vložke číslo 145, ktoré dovtedy patrilo jeho bratovi I. B. a stal sa tak výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Uznesením D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo
k1/3nehnuteľnostioznačenejakoparcelačíslo1305roľa15100m2vovložkeč.145podB3a,bvcelosti

(1/1). Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej
nehnuteľnosti ako jediný vlastník, ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom. V súčasnosti je
však žalobca na LV č. XXX zapísaný ako vlastník 1/6 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP,
Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a osvedčenia o dedičstve D 1678/94 a žalovaný ako vlastník 1
spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a rozhodnutie D

1797/93.Súdprvejinštancieopätovnepreskúmalhistóriuvlastníctvanehnuteľnosti,pričomjednoznačne
identifikoval nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu ako nehnuteľnosť, ku ktorej boli vlastnícke vzťahy
potvrdené dôkazmi predloženými žalobcom, opísanými vyššie, a takýmto spôsobom spoľahlivo zistený
skutkový stav. Na základe vykonaného dokazovania bolo preto potvrdené v zásade nesporné skutkové
tvrdenie žalobcu, že pri zápise vlastníckych práv došlo k pochybeniu, kedy do katastra nehnuteľností

nebolo zapísané uznesenie o dedičstve č. D697/63-10 z 27.09.1963 a v dôsledku toho došlo k zápisu
1 nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Preto žalobcovi svedčí vlastníctvo k nehnuteľnosti aj o podiele
1/6 z celku, a to z podielu žalovaného podľa LV č. XXX. Bolo nutné uviesť, že ani toto skutkové
tvrdenie nebolo žalovaným v priebehu sporu namietané. Dodatočné skutkové tvrdenia žalovaného
prednesené v odvolacom konaní a na druhom pojednávaní vo veci, dňa 04.12.2024, považoval súd prvej

inštancie za oneskorené a v rozpore so sudcovskou koncentráciou sporu tak, ako to uviedol aj odvolací
súd v bode 22 uznesenia. K týmto skutkovým tvrdeniam navyše nenavrhol žalovaný vykonať žiadne
dokazovanie. Napriek tomu, súd prvej inštancie mal za to, že prekladom listín a prevodom plošných
mier jednoznačne identifikoval sporné nehnuteľnosti a líniu vlastníckych vzťahov do minulosti, pričom
argument žalovaného o spoluvlastníckom podiele pôvodných vlastníkov k nehnuteľnosti ako manželov,

bol podľa názoru súdu vo veci irelevantný.

5. Súd prvej inštancie poukázal následne na to, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie
konania. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniukonania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Nie je želateľné,
aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho

pojednávania. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala
starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. Čo sa týkalo námietky zástupkyne žalovaného
ohľadom nedodržania lehoty prípravy na pojednávanie, súd odkázal na úradný záznam z č.l. 247
z 28.11.2024 a konštatoval, že lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná vzhľadom na to,

že zástupkyňa žalovaného bola predvolaná aj telefonicky, dňa 28.11.2024 z dôvodu, že súd dovtedy
nemal vykázané doručenie predvolania, na čo zástupkyňa žalovaného súdu uviedla, že o termíne
vie a pojednávania sa zúčastní a žiadnu prekážku v konaní pojednávania súdu neuviedla. Ohľadom
doručených listinných dôkazov, a to prekladu písomnosti z maďarského jazyka, išlo o 2 listy papiera,
s ktorými bola zástupkyňa žalovaného podľa jej tvrdenia oboznámená najneskôr 02.12.2024, pričom súd
prvej inštancie mal za to, že mala dostatočný časový priestor na ich štúdium a prípravu argumentácie

k nim. Poukázal pritom na komentované znenie § 178 CSP.

6. Opätovne súd prvej inštancie uviedol, že pasívna vecná legitimácia v spore bola daná. Čo sa
týkalo námietky žalovaného ohľadom neprípustnosti žaloby po uplynutí 5 rokov po zápise ROEP
s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. a na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2020, súd prvej

inštancie s týmto právnym názorom sa nestotožnil a mal za to, že konanie na ústavnom súde sa týkalo
správneho súdneho konania, kedy bola kasačná sťažnosť proti rozsudku krajského súdu zamietnutá
Najvyšším súdom Slovenskej republiky a toto rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou,
pričom z rozhodnutia podľa názoru súdu vyplývalo, že toto sa vzťahuje na preskúmavanie správnosti
a zákonnosti správneho konania a správneho súdneho konania po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. Tomuto záveru podľa názoru súdu svedčilo v prvom rade
samotné znenie zákona, kde § 7 ods. 7 zákona č. 180/1995 Z.z. jednoznačne uvádza, že týmto nie
je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu, ktorým je § 137 písm. c) CSP. Súd
prvej inštancie zároveň poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/291/2019 zo dňa 15.12.2020,
podľa ktorého (bod 30. odôvodnenia) rozhodnutie o schválení ROEP v zásade nezakladá účinky tak

„prejudiciality“, ako aj „viazanosti súdu inými rozhodnutiami“ (§ 193 a § 194 CSP), a to jednak z dôvodu
(iba) deklaratívneho charakteru verejnej listiny, ktorou je Rozhodnutie o schválení ROEP a jednak
z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva na začatie konania podľa osobitného
predpisu“ podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s obsahom verejnej listiny nesúhlasí. Ako
správne uviedol aj odvolací súd (bod 2.3), ak by po schválení registra v zmysle zákona č. 180/1995

Z.z. v dôsledku uplynutia 5 ročnej lehoty nebolo možné – osobe, ktorá nesprávnosť údaja v registri
namieta – priamo požadovať zmenu údajov registra, patrí jej právo na začatie konania podľa osobitného
predpisu. Uvedené konvenuje aj názoru vyslovenému dovolacím súdom vo veci sp. zn. 4MCdo/12/2014,
v zmysle ktorého „dovolací súd sa preto stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona
č. 180/1995 Z.z. sa vlastníctvo nenadobúda, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch

k pozemkom a na ich základe sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov.“

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania vo výške 100%, ako náhradu trov konania, vzhľadom na to, že prvostupňové a odvolacie

konanie tvorí jeden celok.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac § 365 písm. f), h)
CSP a poukazujúc na bod 5, 6 a 14 napadnutého rozsudku. Mal za to, že na liste vlastníctva
z pozemnoknižnej vložky č. XXX sa uvádza, že manželia C. F. (v pomere 1) a manželka rodená G. H. (v

pomere 1) nadobudli parcelu číslo 1305 obaja z právneho titulu kúpy zo dňa 21.02.1901, pod. č. 2902
a reálnou deľbou 29.04.1902, pod. č. 1707. Zastal názor, že z predmetného dokumentu, ktorý je v línií
vlastníckych vzťahov prvým dokumentom, od ktorého sa odvíjajú ostatné následné vlastnícke vzťahy,
nevyplýva jednoznačne a nesporne nadobudnutie vlastníctva parcely č. 1305 manželmi C. F. a G. H.
v súlade s právnym a faktickým stavom. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti manželmi títo nemohli

nadobudnúť parcelu č. 1305 do ich podielového spoluvlastníctva v podiele 1 k celku dňa 21.02.1901, a to
najmävtomprípade,akpotomtoúkonepodľaďalšiehozáznamumalaprebehnúťdňa29.04.1902reálna
deľba predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného podľa neho jasne vyplývalo, že v poradí prvý dokument,
od ktorého žalobca odvodzuje svoje súčasné vlastnícke právo, je svojím obsahom mätúci a sporný.Informácie uvedené v tomto dokumente si vzájomne obsahovo odporujú, pokiaľ na jednej strane tvrdia
nadobudnutie vlastníctva pánom C. F. v podiele 1 dňa 21.09.1901 a manželkou v podiele 1 dňa
21.09.2021 a následne tvrdia nadobudnutie predmetných nehnuteľností reálnou deľbou dňa 29.04.1902.

Pretonebolomožnésastotožniťsnázoromsúdu,žetátoskutočnosťbolazpohľadukonaniairelevantná.
Vytýkal, že obsah dokumentu nebol náležite vysvetlený a jeho obsahová rozporuplnosť v rámci konania
odstránená, a to napriek tomu, že ide v línií vlastníckych vzťahov o prvý a najstarší dokument, od ktorého
žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo. S poukazom na uvedené namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Vytýkal

absenciu argumentačného základu, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne určiť vlastnícky
reťazec odvíjajúci sa podľa tvrdenia žalobcu od obsahu pozemnoknižnej vložky č. XXX. Navrhol, aby
odvolací súd podané odvolanie prijal a rozhodol postupom podľa § 390 CSP.

9. K odvolaniu žalovaného zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že súd prvej
inštancie jednoznačne identifikoval spornú nehnuteľnosť, dôkladne preskúmal históriu a líniu vlastníctva

nehnuteľností s tým, že vlastnícke vzťahy boli v konaní nesporne potvrdené a preukázané predloženými
dôkazmi, čím spoľahlivo zistil skutkový stav. Vykonaným dokazovaním boli potvrdené a nesporné
skutkové tvrdenia žalobcu o pochybení pri zápise vlastníckych práv k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností v súvislosti s uznesením o dedičstve č. D697/63-10 z 27.09.1963. Mal tiež za to, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, s argumentmi žalovaného sa riadne

vysporiadal, vyhodnotil ich a dôkladne a vyčerpávajúco ich zodpovedal s ohľadom na predmet sporu
a ich relevantnosť. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), posudzujúc odvolanie žalovaného, po zistení, že
v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel
kzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéanapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciejepotrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 03.08.2022, ktorou
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva a to určenia, že je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k.ú. C. E., vedenej na LV č. XXX ako parc. reg. „E“ č. 1305 orná pôda
o výmere 15102 m2, a to v podiele 1/6 k celku nehnuteľnosti z podielu žalovaného zapísaného na LV č.
XXX v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti pod poradovým číslom 1. Dôvodil
tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a to žalobca v podiele 1/6
a žalovaný v podiele 1. Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, v tom čase vedenej v pozemkovej knihe vo

vložkeč.145,boliF.C.smanželkouH.G..Nazákladekúpnejzmluvyzodňa18.08.1931vlastníckeprávo
nadobudli E. (I.) B. B. J. (J.) B. rovnakým dielom, t.j. po 1 -ici k celku. I. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a po
jeho smrti uznesením o dedičstve č.k. D 697/63-10 bolo potvrdené, že dedičstvo, ktorého predmetom
bol aj podiel 1-ica k celku nehnuteľnosti nadobudol ako dedič zo zákona brat – J. B., teda J. B. sa stalvýlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. J. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX a osvedčením o dedičstve
č. D 1678/94 spornú nehnuteľnosť nadobudli 1/ K. B., 2/ L. E., 3/ A. B., každý v podiele 1/3 – ina.
Vzhľadomktomumalzato,žežalobcovisvedčípodielovéspoluvlastníctvovpodiele1/3-inakcelku.Súd

prvej inštancie o žalobe žalobcu najskôr rozhodol rozsudkom č.k. 7C/73/2022-100 zo dňa 10.07.2023
tak, že žalobe žalobcu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj s návrhom na odpustenie
zmeškania lehoty žalovaný. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7C/73/2022-153 zo dňa 06.10.2023
odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku č.k. 7C/73/2022-100 zo
dňa 10.07.2023. Následne odvolací súd, zaoberajúc sa odvolaním žalovaného, rozhodol uznesením

č.k. 8Co/36/2024-206 zo dňa 09.07.2024 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal pritom vykonanie dokazovania
listinnými dôkazmi v cudzom jazyku, čo je v rozpore s § 204 CSP, ako aj nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu v prvom rade
vyzval žalobcu, či navrhuje vykonať ako dôkaz predložené listiny v maďarskom jazyku. Po kladnej
odpovedi bol zabezpečený preklad listín a súd prvej inštancie vec opätovne prejednal na nariadenom

pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom, proti
ktorému v zákonnej lehote podal odvolanie opätovne žalovaný. V odvolaní žalovaný namietal odvolacie
dôvody podľa § 365 písm. f) a h) a taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie. Vytýkal pritom, že
v odôvodnení rozhodnutia nebol náležite vysvetlený obsah dokumentu pod názvom list vlastníctva
z pozemno-knižnej vložky č. XXX a nebola odstránená jeho obsahová rozporuplnosť, a to i napriek tomu,

že išlo v línií vlastníckych vzťahov o prvý a najstarší dokument, od ktorého žalobca odvodzoval svoje
vlastnícke právo. Mal za to, že tento dokument je mätúci a sporný, nakoľko informácie v ňom si navzájom
odporujú, pokiaľ sa jedná o nadobudnutie vlastníctva pánom C. F. v podiele 1 a manželkou v podiele
1 dňa 21.09.1901 a následne tvrdením nadobudnutia nehnuteľností reálnou deľbou dňa 29.04.1902.
Z uvedeného vyvodzoval spornosť vlastníctva žalobcu.

14. Po prejednaní veci, zaoberajúc sa námietkami žalovaného, uvedenými v odvolaní, odvolací súd
bol toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, ako aj dostatočne
odôvodnený, preto nepovažoval za potrebné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie
isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov,

vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie v tejto veci riadne zistil skutkový stav v zmysle návrhov strán sporu na vykonané
dokazovanie a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Svoje rozhodnutie aj dostatočne

odôvodnil a závery v ňom uvedené zrozumiteľne vysvetlil, ako aj uviedol, ako dospel k identifikácii
spornej parcely a ustálil právne nástupníctvo a najmä veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré boli
predmetom sporu.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že pôvodnými vlastníkmi spornej

nehnuteľnosti boli C. F. a manželka, rodená G. H., obaja v pomere 1/2, obaja z právneho titulu
kúpy z 21.02.1901 a reálnou deľbou z 29.04.1902. I. B. a J. B. (t.j. právny predchodcovia žalobcu)
nadobudli tento pozemok na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 17.08.1931, obaja v podiele 1,
čo vyplývalo zo zmluvy, ako aj z listu vlastníctva, z pozemkovoknižnej vložky číslo XXX. Uznesením
č.k. D 697/63-10 z 27.09.1963 nadobudol J. B., právny predchodca žalobcu, vlastníctvo k 1 parcely

číslo 1305 vo vložke číslo 145, ktoré dovtedy patrilo jeho bratovi I. B. a stal sa tak výlučným vlastníkom
spornej nehnuteľnosti (1/1). Uznesením sp. zn. D 1678/94 z 29.07.1996 nadobudol žalobca vlastníctvo
k 1/3 nehnuteľnosti označenej ako parcela číslo 1305 roľa 15100 m2 vo vložke č. 145. Z vykonaného
dokazovania tak súd prvej inštancie správne zistil, že predchodca žalobcu bol vlastníkom celej spornej
nehnuteľnosti ako jediný vlastník, ktorú po jeho smrti zdedili jeho deti rovným dielom a to každý

v 1/3. V súčasnosti je však žalobca na LV č. XXX zapísaný ako vlastník 1/6 spornej nehnuteľnosti
na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010 z 12.10.2010 a osvedčenia o dedičstve D 1678/94
a žalovaný ako vlastník 1 spornej nehnuteľnosti na základe zápisu ROEP, Rozhodnutie C-4/2010
z 12.10.2010 a rozhodnutie D 1797/93. Súd prvej inštancie preto správne preskúmal históriu vlastníctva
nehnuteľnosti, pričom jednoznačne identifikoval nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu a správne

dospel k záveru, že pri zápise vlastníckych práv došlo k pochybeniu, kedy do katastra nehnuteľností
nebolo správne zapísané uznesenie o dedičstve č.k. D697/63-10 z 27.09.1963 a v dôsledku toho došlo
k zápisu 1 nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Preto žalobcovi svedčí vlastníctvo k nehnuteľnosti
aj o podiele 1/6 z celku, a to z podielu žalovaného podľa LV č. XXX. Na uvedenom nič nemeníani tá skutočnosť, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, na základe akého
konkrétneho titulu spornú nehnuteľnosť nadobudli C. F. a manželka, rodená G. H., ako ani to, prečo ju
vlastnili každý v 1-ici. Nesporné však bolo, že túto nehnuteľnosť vlastnili a previedli ju v celom rozsahu

na právnych predchodcov žalobcu. Pritom predmetom daného sporu bolo nesporne zistiť právne
nástupníctvo u žalobcu a veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a to bolo jednoznačne preukázané.
Naviac, spochybňovanie titulu nadobudnutia C. F. a jeho manželkou by spôsobilo spochybnenie aj
spoluvlastníckeho podielu žalovaného, a ten spochybnený nebol, preto aj odvolací súd hodnotil túto
námietku žalovaného ako irelevantnú, nesúvisiacu s predmetom sporu. Pre daný predmet sporu bolo

rozhodujúce, že žalobca preukázal ako jeho právny predchodca nehnuteľnosť získal (vlastnícke právo
akotakéspochybnenénebolo)aakosanásledneusporadúvalivlastníckevzťahyknehnuteľnostivrámci
jednotlivých dedičských konaní.

16. Odvolací súd je tiež toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval pri odôvodnení rozhodnutia
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje základné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, spĺňa parametre zákonného odôvodnenia; za
existujúci odvolací dôvod nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
strany sporu, ale len to, že by ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, ktorá situácia v
predmetnej veci však nenastala. Rovnako tak všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené konštantne pripomína a
odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II.

ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, keď napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle §

262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).