Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/2181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122390717
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Schmidt
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122390717.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02
Bratislava-Staré Mesto IČO: 31 325 416 zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City
Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO:47 239 921 proti povinnému:
1.) A. B., nar: 21.9.1987, C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., 2.) F. B., nar: 23.4.1991, C. XXX, XXX XX
C. X.) G. B., nar: 11.3.1966, H. I. XXX/XX, XXX XX H. J. o vymoženie 167,62 EUR s príslušenstvom,

vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ivan Jambor so sídlom exekútorského úradu Farská 5, 94901
Nitra,IČO:37857240,podspzn.271EX817/22,onávrhupovinného1.a2.nazastavenieexekúcietakto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného 1. a 2. na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a
m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.07.2022 domáhal od
právneho predchodcu povinných vymoženia 167,62 EUR na podklade exekučného titulu, ktorým je
Platobnýrozkazsp.zn.18Csp/57/2022vydanýOkresnýsúdomNitradňa28.03.2022.Exekučnýsúddňa
16.08.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 30Ek/2181/2022, ktoré bolo doručené

súdnemu exekútorovi dňa 16.08.2022 a týmto dňom sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
začala exekúcia. Súdny exekútor dňa 24.03.2025 doručil súdu žiadosť o vydanie dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie, nakoľko v zmysle uznesenia Okresného súdu Nitra, č.k. 7D/163/2023 zo dňa
24.03.2024 sa právnymi nástupcami po poručiteľovi (pôvodnom povinnom) stali povinní v 1. až 3. rade.
Exekučný súd v súlade s ust. § 37 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku prihliadol na zmenu účastníka
konania na strane povinného a dňa 29.04.2025 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie.

2. Súdny exekútor dňa 15.05.2025 doručil súdu návrh povinných 1. a 2. na zastavenie exekúcie, v
odôvodnení ktorého uviedli, že navrhujú exekúciu zastaviť z dôvodu, že 1.) nadobudnutý podiel v
spoločnosti, majetkom ktorej bola nehnuteľnosť, v období konania dedičstva už zaťažená exekúciou z
titulu nesplácania úveru na túto nehnuteľnosť a v procese dražby. Vydraženou sumou sa vysporiadala
časť záväzku z titulu nesplácania úveru na túto nehnuteľnosť. 2.) Nadobudnutý podiel k rodinnému
domusprislúchajúcimpozemkom.Tátonehnuteľnosťbolasospoluvlastníkmiodpredanáazozískaných

prostriedkov boli vysporiadané dlžné sumy: a. Zostatok záväzku z bodu 1.), b. Záväzok voči ŠFRB,
c. Záväzok voči veriteľovi, p. M.V. Z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že dedič zodpovedá za dlhy
len do výšky hodnoty majetku nadobudnutého dedičstvom, považujú povinní 1. a 2. za opodstatnené
podať podnet na zastavenie exekúcie. Uvedené skutočnosti sú podložené zmluvami a podpismi
zainteresovaných strán, ktoré môžu povinní doložiť.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že cit.: 1. Jedným z
vedúcich princípov tohto konania je princíp ochrany a obrany povinného pri uskutočňovaní exekúcie.Ochrana povinného vyplýva priamo z ustanovení Exekučného poriadku, obrana povinného spočíva
v jeho aktívnom vôľovom správaní, t. j. povinný sa môže brániť voči nútenému výkonu rozhodnutia,
ktoré medzičasom dobrovoľne splnil. O obrane nemožno v žiadnom prípade hovoriť ako o opravnom

prostriedku ochrany. Skutočnosti, ktoré sú predmetom ochrany povinného, nemôžu byť súčasne
predmetom obrany povinného. Vychádzajúc z právneho rámca popísaného v predchádzajúcom bode
Oprávnený poukazuje na to, že Povinný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať za následok
opodstatnenie návrhu na zastavenie exekúcie. Z podania povinného, tak ako bolo predložené súdnemu
exekútorovi, však nijakým spôsobom nevyplýva, že by malo dôjsť k zaplateniu dlhov poručiteľa, a už

vôbec nie je doložené, kedy, komu ani akou sumou mali byť dlhy uhradené. Povinný nepredložil žiadne
listinné dôkazy (napríklad doklady o zaplatení, účtovné výpisy, zmluvy či pokladničné bloky), z ktorých
by sa dalo vyčítať, že skutočne došlo k úhrade dlhov zosnulého pôvodného povinného. Úplne chýbajú
bližšie identifikovateľné parametre platieb, napríklad variabilný symbol, bankový účet veriteľa, číselné
označenie faktúr či iné údaje umožňujúce posúdiť, či ide o plnenie dlhov, ktoré vznikli pôvodnému
povinnému.Beztýchtoinformáciíniejemožnépovažovaťtvrdeniepovinnéhooúhradededičskýchdlhov

za preukázané. Navyše, aj keby sme vzali do úvahy popis, ktorý povinný vo svojom podaní prezentuje,
dlh, ktorý údajne uhradil, mal patriť obchodnej spoločnosti, a nie pôvodnému povinnému. Je potrebné
dôrazne rozlišovať medzi dlhmi obchodnej spoločnosti a dlhmi poručiteľa. Ak totiž povinný uhradil
záväzky spoločnosti, nemôže si započítavať tieto platby do objemu dlhov, ktoré boli splnené z dedičstva
po poručiteľovi. V zásade platí, že len dlhy, ktoré nepochybne zaťažujú majetok poručiteľa, môžu byť

relevantné pri dedičskom konaní a pri následnej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa. Platby
uskutočnené v prospech iných subjektov či splatenie záväzkov inej právnickej osoby nemôže vplývať
na rozsah a existenciu dedičských dlhov zosnulého. Konečne, dôkazné bremeno týkajúce sa existencie
a prípadnej úhrady sporných dlhov nesie povinný, ktorý sa domáha toho, aby bol dlh považovaný za
splnený. To znamená, že práve on musí preukázať konkrétne skutočnosti, a to predovšetkým listinnými

dôkazmi. Z uvedených dôvodov žiadame aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a
rozhodol o pokračovaní v exekúcii.

4. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak po vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu
práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto
skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku
účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený
postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k
zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka
konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že

na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii
pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa.

11. Podľa § 461 ods. 1 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

12. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou

smrťou.

13. Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

14. Podľa § 482 ods. 1 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.

15. Podľa § 482 ods. 2 OZ ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

16. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie

exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace
zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
súpovinnémuznámekudňupodanianávrhunazastavenieexekúcie.Dôkaznébremeno,spočívajúcevo
všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť

svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení
hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp.
iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom
postavení povinného.

17. V prejednávanej veci nie je sporné, že povinní sú na základe univerzálnej sukcesie právnymi
nástupcami neb. A. B. K. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Zároveň nie
je sporné, že v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 7D/163/2023, Dnot 172/2022 zo dňa 24.03.2024, ktoré
nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve, vydanom JUDr. Alenou Motyčkovou, notárom
ako súdnym komisárom so sídlom 949 01 Nitra, Štefánikova trieda 52, na základe poverenia Okresného

súdu Nitra bola stanovená všeobecná cena majetku poručiteľa na sumu 145017,90 EUR, výška dlhov
poručiteľa na sumu 46286,65 EUR a čistá hodnota dedičstva na sumu 98731,25 EUR. Základná
námietka, ktorou povinní odôvodnili svoj návrh na zastavenie exekúcie, je, že došlo k speňaženiu
časti zdedeného majetku a použitiu výťažku na vyplatenie dlhov, pričom dedičia zodpovedajú za dlhy
poručiteľa len do výšky zdedeného majetku.

18. Pokiaľ ide o teoretické východiská, musí exekučný súd v prvom rade uviesť, že z podstaty dedenia
ako univerzálnej sukcesie vyplýva, že dedič smrťou poručiteľa nenadobúda len aktíva (majetkový
prospech), ale aj pasíva majúce za následok zodpovednosť dediča za primerané náklady spojené s
pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa (tie dlhy poručiteľa, ktoré

vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú), pričom nie je rozhodujúce, či o týchto dlhoch
dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskoršie, príp. i po skončení dedičského konania. Občiansky
zákonník pri úprave zodpovednosti dedičov podľa § 470 ods. 1 vychádza zo zásady zodpovednosti v
rozsahu ceny zdedeného majetku (pro viribus hereditatis). Cena dedičstva je zisťovaná v dedičskomkonaní a za cenu dedičstva, v rozsahu ktorej dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, sa v zmysle § 470
ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje cena zanechaného majetku tak ako je zistená v dedičskom
konaní, t. j. aktíva dedičstva, k čomu sa prikláňa i odborná literatúra napr. Fekete, I.: Občiansky zákonník

- Veľký komentár, 3. zväzok, Eurokódex, 2015, str. 88; Cirák J. a kol.: Dedičské právo, KEY Publishing
s.r.o, 2010, str. 74. Z uvedeného je zrejmé, že dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky všeobecnej
hodnoty dedičstva a nie len do výšky čistej hodnoty dedičstva.

19. Ďalej považuje exekučný súd za potrebné uviesť, že podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe

je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti,
ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j.
dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj v
exekučnom konaní, ktorého predmetom je spor oprávneného a povinného o dôvodnosť exekúcie,

sa preto uplatňuje prejednacia zásada. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak
neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu v jej neprospech. Pokiaľ povinný podá návrh na zastavenie exekúciu, je potom povinný tou osobou,

ktorá musí preukázať svoje tvrdenie o neexistencii dlhu, resp. zániku dlhu.

20. Exekučný súd v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinných na zastavenie exekúcie
zdôrazňuje, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie
zaťažuje výlučne povinných, ktorí návrh na zastavenie exekúcie podali. Inak povedané dôkazné

bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá
skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal
za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
týchto tvrdení, bolo v tomto prípade vecou povinných a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré v
návrhu na zastavenie exekúcie uviedli a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre nich priaznivé

právne dôsledky. Z uvedeného teda možno jednoznačne vyvodiť, že podstatnou náležitosťou návrhu na
zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie
sa prejavuje v procesnej ujme, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. V rámci rozhodovania
o návrhu povinných na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na povinnými preukázané
tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú

podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Exekučný súd má v konaní postavenie arbitra,
ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k
návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným
tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie,
resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne

na povinných predložiť súdu dôkazy preukazujúce zánik dlhu, ktorý je predmetom exekúcie.

21. Premietnutím vyššie uvedeného na danú vec musí exekučný súd skonštatovať, že povinní neuniesli
dôkazné bremeno k tvrdeniu o zániku dlhu poručiteľa v dôsledku vyčerpania zodpovednosti dedičov za
dlhy poručiteľa. Exekučný poriadok ustanovuje v § 61k ods. 2 lehotu 15 dní na podanie odôvodneného

návrhu na zastavenie exekúcie a v rámci tejto lehoty musí povinný splniť nielen povinnosť tvrdenia, ale
aj dôkaznú povinnosť, t. j. označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Keďže povinní k návrhu na zastavenie
exekúcie nepredložili žiaden listinný dôkaz o speňažení časti zdedeného majetku a použitiu výťažku na
vyplatenie dlhov, exekučný súd uzatvára, že povinní nepreukázali úhradu poručiteľových dlhov, za ktoré
zodpovedajú do výšky všeobecnej hodnoty dedičstva.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedli žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol.23.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie
exekúcie v celom rozsahu úspešný, ale trovy konania si neuplatnil a k samotnému návrhu povinného sa
nevyjadril, súd rozhodol o trovách oprávneného tak ako je uvedené vo výroku č. II daného uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.