Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206374
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122206374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, D., 2/ E. B., bytom F. X, D., obe zast. Advokátskou kanceláriou Prachová & Pobijak, s.r.o., IČO:
50 491 300, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova 20, proti žalovanej: ASTON-REA s.r.o., IČO: 45 661
057, so sídlom Šafárikova 2731/6, Trenčín, zastúpenej Mgr. Sylviou Kohútovou, advokátkou so sídlom
v Trenčíne, ul. Palárikova 7, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. novembra 2024, č.k. 17Csp/46/2022-224, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok voči žalobkyniam 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. priznal žalovanej proti žalobkyniam v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyne sa podaním zo dňa 02.10.2022 v spojení s
dopĺňajúcimi podaniami zo dňa 12.01.2023 domáhali určenia, že zmluva o úvere/pôžičke č. XXXXXXXX
zo dňa 03.10.2018 uzatvorená medzi firmou ASTON-REA s.r.o. a E. B., resp. E. B. je neplatná; zároveň

určenia, že záložná zmluva uzatvorená medzi firmou ASTON-REA a záložcom A. B. na byt č. X, 2. NP, na
ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I., je neplatná a v konečnom dôsledku
určenia, že záložné právo zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi ASTON-REA s.r.o. a záložcom A. B.,
na byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I. nevzniklo
s odôvodnením, že zmluva o úvere je zmätočná, nezákonná, nikdy nevznikla, tiež že firma ASTON-REA
s.r.o. požaduje plnenie úveru/pôžičky od údajného dlžníka E. B. – J. ako fyzickej osoby - podnikateľa
SZČO, ktorá nikdy o úver/pôžičku u žalovanej nežiadala a ani jej nikdy žiaden úver/pôžička od nej

nebol poskytnutý. Naviac žalovaná nikdy neplnila z uvedenej zmluvy údajnému dlžníkovi E. B. - J., IČO:
XXXXXXXX. Ako dôkaz navrhli súdu, aby zaviazal žalovanú vydokladovať plnenie na podnikateľský
účet E. B. - J.. Dôvodili, že žalovaná požadovala a požaduje od údajného dlžníka plnenie napriek tomu,
že podľa výpisu z obchodného registra ukončila poskytovanie úverov a pôžičiek a ich sprostredkovanie
dňa 25.06.2021. V tomto prípade teda nemôže vyžadovať plnenie zo strany žalovanej, tzv. akékoľvek
plnenie by prijala, jednalo by sa pravdepodobne o nezákonný prospech. Z uvedeného dôvodu namietajú
vznik záložného práva a tým aj neplatnosť záložnej zmluvy, tiež tvrdili, že sa môže žalovaná dopúšťať aj

nezákonného konania voči finančnej správe (daňovému úradu). Obe dôvodili zdravotným ťažkosťami
a finančnými problémami. Niektoré podklady a dôkazy nemôžu pripojiť, pretože ich nemajú k dispozícii.
Poukazovali na to, že firma ASTON-REA s.r.o niekedy ako žalovaného uvádza E. B. - fyzickú osobu s
rodným číslom, niekedy ako dlžníka uvádza E. B. - J. fyzická osoba - podnikateľ s IČO, preto z opatrnostikvôli tomuto zmätočnému uvádzaniu údajného dlžníka zo strany firmy ASTON-REA s.r.o, podáva žalobu
aj tento subjekt. Uznesením zo dňa 21.03.2023 súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že záložné
právo zo záložnej zmluvy nevzniklo, vylúčil na samostatné konanie. Následne súd konal a rozhodoval

v tejto veci len o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2018 uzatvorená medzi
firmou ASTON-REA s.r.o. a E. B., resp. E. B. je neplatná a o určenie, že záložná zmluva uzatvorená
medzi firmou ASTON-REA a záložcom A. B. na byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D.,
zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I. je neplatná. Žalovaná podanú určovaciu žalobu považovala za
neprípustnú podľa § 137 CSP. Trvala na to, že sa jedná o obchodno-právny vzťah uzatvorený zmluvou

o úvere zo dňa 03.10.2018 medzi ňou ako veriteľom a žalobkyňou 2/ ako dlžníkom, ktorý vyplýva
z označenia samotnej zmluvy, z označenia zmluvných strán, kde obe zmluvné strany sú identifikované
ako podnikateľské subjekty, tzn. jedná sa o zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi podľa ust. § 497 a
nasl. ObchZ. Z označenia dlžníka v zmluve o úvere niet pochýb o tom, že dlžníkom je živnostníčka E.
B., podnikajúca pod názvom E. B.. Spochybnila tvrdenie žalobkýň, že žalobkyňa 2/ ako podnikateľ nikdy
o úver nežiadala a úver jej ako podnikateľovi nebol poskytnutý. Žalobkyňa 2/ sama poskytla žalovanej

svoje údaje na účely zapracovania do zmluvy, podpísala zmluvu o úvere, pričom mala možnosť pred
podpisom sa s obsahom zmluvy oboznámiť a rovnako jej sama poskytla údaj bankového účtu, na ktorý
jej mala žalovaná sumu úveru poukázať. To, či sa jednalo o účet podnikateľský alebo osobný, nemala
možnosť nijako preveriť, naviac to nebolo pre ňu z pohľadu platnosti zmluvy relevantné. Žalobkyne vo
svojich podaniach ani raz nespochybnili, že sumu poskytnutého úveru žalobkyňa 2/ prevzala a minula.

Tvrdeniežalobkýň,ženeplatnosťzmluvyoúverevidiavskutočnosti,žežalovanáukončilapodnikateľskú
činnosť v oblasti poskytovania úverov ku dňu 25.06.2021 (správne malo byť 21.06.2021) považovala
za irelevantné. K tomu uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy (v roku 2018) žalovaná mala oprávnenie
na výkon podnikateľskej činnosti v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek a úver nepochybne žalobkyni
2/ aj poskytla, čím vznikla žalovanej voči žalobkyni 2/ pohľadávka, ktorú musí evidovať v účtovníctve.

Nemá vedomosť o žiadnom trestnom konaní, ktoré by sa viedlo proti nej, resp. jej štatutárovi. O tom, že
žalobkyne podali nejaké trestné oznámenie sa dozvedela až z tejto žaloby, do dnešného dňa ju orgány
činné v trestnom konaní nekontaktovali a nežiadali podanie vysvetlenia. Žalobkyňa 1/ je vlastníkom
dvoch bytov na ulici Uránová v Bratislave a pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území J. v celkovej
výmere 1.756 m2 a záhradnej chatky zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa 2/ je výlučným vlastníkom

pozemku nachádzajúceho sa v kat. území D.- K. C. vo výmere 2.019 m2, zapísaného na LV č. XXXX a
tiež bytu č. X, L. G. G. M. D. H. XX L. G. F. N. D.. Na všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkýň
viaznu záložné práva v prospech rôznych bankových inštitúcií a v súčasnosti prebieha na niektorých
už aj výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaná pristúpila po predchádzajúcom
zaslaní výziev na úhradu a upozornení na možnosť zosplatnenia úveru, k predčasnému zosplatneniu

úveru listom zo dňa 20.02.2022. Žalobkyňa 2/ uhradila do zosplatnenia úveru sumu 2.200,- eur, t.j. 11
mesačných splátok. Zostatok úveru jej však odmieta vrátiť a tak sa domáha uspokojenia jej pohľadávky
formou výkonu záložného práva na dražbe. Žalobkyne využívajú všetky možné právne prostriedky
na to, aby marili riadny priebeh dražby, nepreberajú zásielky, resp. opakovane si predlžujú lehoty na
prevzatie, žalobkyňa 1/ ako záložca neumožnila ohliadku predmetu dražby, následne však napadla

znalecký posudok tesne pred konaním dražby a žiadala o vypracovanie nového posudku, na opätovnú
výzvu na sprístupnenie bytu, tento nesprístupnila. Jediným cieľom žalobkýň, ktorý sledujú podaním tejto
žaloby, je oddialiť konanie ďalšieho kola dražby, keďže ich podanie o nariadenie neodkladného opatrenia
voči dražbe bolo odmietnuté. Zmluva o úvere je zrozumiteľná, jednoduchá, obsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti, bola uzatvorená v písomnej forme na základe slobodnej a vážnej vôle oboch

zmluvných strán, podnikateľských subjektov, čo tieto potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Žalobkyňa
2/ mala možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť vopred a následne túto dobrovoľne podpísala a
osvedčila pravosť svojho podpisu na Notárskom úrade JUDr. Jany Boledičovej v Bratislave. Podmienka
zabezpečenia vrátenia úveru zriadením záložného práva vyplývala priamo z textu zmluvy o úvere a
s touto skutočnosťou bola žalobkyňa 2/ oboznámená a vyjadrila s ňou svoj súhlas. Keďže žalobkyňa

2/ v pozícii dlžníka nie je súčasne záložcom je zrejmé, že predmet zálohu a údaje záložcu oznámila
žalovanej ako veriteľovi sama žalobkyňa 2/ pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru, pričom na podpis
záložnej zmluvy sa vyžadoval súhlas žalobkyne 1/.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 03.10.2018 žalobkyňa 2/ označená ako

E. B. - J., sídlo: F. X, XXX XX D. - F., IČO: XXXXXXX, zápis v ŽR: Okresného úrad Bratislava, číslo
živnostenského registra: 105 - 9351, zastúpená E. B., r.č. XXXXXX/XXXX, uzavrela ako dlžníčka so
žalovanou ako veriteľkou zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyni 2/ poskytla úver
vo výške 20.000,- eur s fixným úrokom 9,12 %. Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úverudlžníkom v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára od 20.10.2018 do 20.09.2033. Dlžník sa
zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 20.10.2033 a zaplatiť z nich úrok. Veriteľ sa
zaviazal poskytnúť úver dlžníkovi na číslo účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V článku IV. zmluvy

bola naformulovaná dohoda o zabezpečení úveru, a to v podobe záložného práva na byt tam uvedený
vo vlastníctve žalobkyne 1/. Pravosť podpisu žalobkyne 2/ bola notársky osvedčená. Žalobkyňa 1/ ako
záložca dňa 03.10.2018 uzavrela so žalovanou Zmluvu o záložnom práve z ktorej znenia vyplynulo, že
žalobkyňa 1/ zriadila na tam uvedenom byte v jej vlastníctve záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalovanej ako záložného veriteľa z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Z hotovostného vkladu a Potvrdenia

o zaplatení poplatku na č.l. 91 z 03.10.2018 súd zistil, že konateľ žalovanej O. N. vložil na účet č. K.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 20.000,- eur. Na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvej
inštancie ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), vo svetle ktorých vyhodnotil žalobu (po vylúčení
na samostatné konanie žalobu v časti o určenie, že záložné právo nevzniklo) ako procesne neprípustnú,

keď v zmysle jej formulovania sa domáhajú žalobkyne určenia právnych skutočností podľa § 137 ods.1
písm. d/ Civilného sporového poriadku, čo však neumožňuje žiadny právny predpis. Nejde v danej veci
o spotrebiteľský spor (ak by sa v prípade úverovej zmluvy jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
žaloba o jej neplatnosť by bola prípustná podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch). Z jasného a určitého znenia Zmluvy o úvere č. 90217675 zo dňa 03.10.2018, ktorú uzavrela

žalovaná2/sožalovanouvyplýva,žežalobkyňa2/juuzatvorilaakoživnostníčka.Zmluvnýmistranamisú
v nej uvedené (dokonca zvýrazneným písmom) žalovaná ako veriteľ a E. B. - J. ako dlžník, tiež označená
sídlom (resp. miestom podnikania), IČO-m, číslom zápisu v živnostenskom registri. Dlžníkom v tomto
prípade teda nebol spotrebiteľ, ale fyzická osoba - podnikateľ. Aj zo znenia článku VIII. Bod 5 úverovej
zmluvy vyplynulo, že strany prehlásili, že: „v zmysle § 262 Obchodného zákonníka sa na právny vzťah

vyplývajúci z tejto zmluvy nevzťahujú ustanovenia § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, a ani
§503ods.1aods.2Obchodnéhozákonníka.“ Zároveňvzáhlavíanivďalšomtextezmluvysaneuvádza,
že by sa dlžníkovi poskytoval spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie poukázal na zásadu záväznosti
zmlúv (z pravidla platného už v rímskom práve pacta sunt servanda - dohody sa majú dodržiavať), v
zmysle ktorej platná zmluva je rovnako záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom

vyplývajúcim zo zmluvy, alebo zo zákona. Pokiaľ žalobkyňa 2/ argumentovala tým, že žalovaná si mala
overiť, že bankový účet, na ktorý jej poukázala úverovú istinu, patrí žalobkyni 2/ ako fyzickej osobe,
túto argumentáciu vyhodnotil súd ako nedôvodnú, naviac nemajúcu vplyv na záver, že poskytnutý
úver nezaložil spotrebiteľský vzťah. Veriteľ poskytujúci úver nemá zákonnú povinnosť, ani možnosť
zasahovať do toho, aký účet si dlžník zvolí za účelom prijatia istiny úveru. V praxi nie je ojedinelé ani to,

že istina úveru nie je poukázaná na účet patriaci samotnému dlžníkovi, ale tretej osobe, napr. v dôsledku
splatenia peňažného dlhu iného veriteľa z iného záväzkového vzťahu. Vo vzťahu ku skutočnosti, že
žaloba bola podpísaná žalobkyňou 2/ dvakrát, a to aj s označením „E. B. - J., P.: XXXXXXXX, F. X, XXX
XX D.“ uviedol, že so žalobkyňou 2/ nekonal aj v tomto označení ako sa žalobkyňou 3/, pretože by
to bolo procesne nesprávne, resp. na takýto postup nie je zákonný podklad. Aktuálne účinný procesný

predpis, a to Civilný sporový poriadok na rozdiel od prechádzajúceho procesného kódexu (Občianskeho
súdneho poriadku ) nepočíta s dichotómiou fyzickej osoby a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom v
zmysle už neúčinných ustanovení napr. § 48 ods.3, ods.4, § 79 ods.1, § 114 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku. Procesnú subjektivitu má vždy iba fyzická osoba ako nepodnikateľ, ktorá zaniká
jej smrťou a nie napríklad aj zánikom živnostenského oprávnenia (resp. výmazom zo živnostenského

registra). Aj v prípade konania, v ktorom vystupuje fyzická osoba - podnikateľ a dôjde k výmazu takejto
osoby zo živnostenského registra, konanie sa nezastavuje, ale koná sa s ňou ako s fyzickou osobou.
Na záver poukázal tiež na správanie žalobkýň v priebehu konania, keď tieto so žalobou nepredložili
ani len žalobou napadnuté zmluvy a v konaní ich predložila až žalovaná, tiež na spôsob realizovania
procesných práv zo strany žalobkýň počas konania, ktorý vykazoval skôr snahu o predlžovanie konania

a nie o rýchle a bezprieťahové konanie (opakované žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa,
žiadosti o odročenie pojednávaní, nekonkrétne návrhy na prerušenie konania do neurčitej doby). Z
vyššie uvedených dôvodov, teda pre procesnú neprípustnosť zvolenej žaloby v oboch jej častiach túto
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnej
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyniam v prvom a v druhom rade spoločne

a nerozdielne v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 1 CSP).4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa 2/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp. zmenu napadnutého

rozhodnutia tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobkyni 2/ náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Vytýkala súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, porušenie práva na
spravodlivý proces pre odňatie jej možnosti konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav veci
a tiež, že rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových zisteniach s výsledným nesprávnym právnym
posúdením veci (dôvody na odvolanie uvedené v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b/, f/

a h/ CSP). Podľa jej názoru v danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má
charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré žalovaná opakovane uzatvárala a používala
ich vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorých obsah spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Podľa judikatúry vnútroštátneho, ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo všeobecnej
zásady spotrebiteľského práva, ktorá spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany spotrebiteľovi,
teda žalobcovi ako strane slabšej. Žalobkyňa má zato, že naliehavý právny záujem je daný jednak

skutočnosťou, že sa jedná o spotrebiteľský spor, zároveň tým, že žalovaná žalobkyňu „podviedla“ a
uviedla do omylu, pretože by nikdy vedome a cielene nepodpísala zmluvu o úvere na podnikateľské
účely a rovnako by ani žalobkyňa 1/ nikdy neposkytla na podnikateľský úver záloh. Naliehavý právny
záujem žalobkyňa taktiež vidí v skutočnosti, že žalovaná sa snaží pripraviť záložcu, teda žalobkyňu 1/ o
založenú nehnuteľnosť - byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre

k.ú.I.–formoudobrovoľnejdražby,pričomužjednunezákonnúdobrovoľnúdražbunauvedenúzaloženú
nehnuteľnosť aj realizovala a byt v nej nebol vydražený len kvôli nezákonnému postupu dražobnej
spoločnosti, ktorej vlastníkom obchodného podielu bol O. N. (zároveň konateľ a majiteľ žalovanej) a táto
má v úmysle realizovať ďalšie dobrovoľné dražby na založenú nehnuteľnosť, o čom svedčí zápis na
liste vlastníctva LV č. XXXX – byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný na LV č.

XXXX pre k.ú. I.. Ako vyplýva z LV, žalovaná oznámila výkon záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Zmluvu považuje za zmätočnú a neurčitú, čo spôsobuje jej neplatnosť, keďže článok I. bod
1 zmluvy pojednáva o vrátení úveru v lehote do 20.10.2023 a v bode 6. zmluvy je posledná splátka
úveru splatná dňa 20.09.2033. Celková čiastka, ktorú je podľa zmluvy povinná žalobkyňa 2/ zaplatiť
žalovanému predstavuje sumu vo výške 36.000,- eur, pričom úver bol vo výške 20.000,- eur, teda

navýšenie je tu 16.000,- eur, čo je 80 %, teda „úžera“ v rozpore s dobrými mravmi, čo tiež spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu. Za podstatnú pre daný prípad považuje skutočnosť, či zmluvu podpísala
fyzická osoba, alebo či zmluvu vedome podpísala fyzická osoba – podnikateľ, pretože práve od tohto
zistenia sa odvíja použitie správneho právneho predpisu. V prípade, ak by súd dostatočne zisťoval
okolnosti podpisu zmluvy, došiel by k záveru, že žalovaná zámerne využila skutočnosť, že žalobkyňa

2/ je fyzickou osobou a zároveň podniká ako fyzická osoba – podnikateľ. Je logické, že pre žalovanú
bolo výhodou, že žalobkyňa 2/ aj podniká a tým pádom má aj identifikačné číslo osoby (IČO), pretože v
prípade akéhokoľvek sporu súd potom vec neposudzuje podľa spotrebiteľského práva. Pôvodný úver,
ktorý poskytla spoločnosť TRUSTFIN s.r.o. (zastúpená konateľom žalovaného O. N.) bol uzatvorený so
žalobkyňou 2/ a žalobkyňou 1/ ako súkromnými fyzickými osobami, ktoré požívajú väčšiu ochranu ako

spotrebitelia,majiteľakonateľžalovanejvšakpotrebovalžalobkynepripraviťotútoväčšiuochranu,preto
vytvoril konštrukciu, ktorou zmiatol žalobkyne až následne podviedol žalobkyňu 2/ tým, že ako skúsený
poskytovateľ úverov pod hlavičkou viacerých spoločností, vyvolal v nej presvedčenie, že pokračuje
v zmluve ako fyzická osoba – nepodnikateľ E. B.. Žalovaná pritom tvrdila, že musí v zmluve uviesť, že
žalobkyňa 2/ je podnikateľka, názov jej podnikania a IČO z dôvodu, že keď ju budú orgány kontrolovať,

musí mať uvedené, z čoho má žalobkyňa 2/ príjem a len preto uvádzala v zmluve názov SZČO a IČO,
ktorú skutočnosť podporilo aj to, že uviedla, že žalobkyňa 2/ je „zastúpená E. B.“, a uviedla dokonca
jej rodné číslo, ktoré sa uvádzalo len a výlučne v prípadoch, keď niečo realizovala súkromná fyzická
osoba – nepodnikateľ. Za absolútne dôkazy, že sa jednalo o podpis zmluvy o úvere medzi žalovanou
a žalobkyňou 2/ ako súkromnou fyzickou osobou nepodnikateľom považovala podpisy na zmluve, kde

žalovaná s vopred pripravenou formulárovou zmluvou, uzatvárala zmluvu s E. B., I. B. – nie s fyzickou
osobou podnikajúcou pod menom E. B. – J.. Podľa žalobkyne 2/ žalovaná pri uzatváraní zmluvy použila
nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neprijateľnou voči žalobkyni 2/ ako spotrebiteľovi a uviedla v zmluve
aj podnikateľský názov a IČO zámerne s tým cieľom, aby zmluva nebola považovaná za spotrebiteľskú.
V danom prípade nejde o účelový podnikateľský úver, ale o spotrebiteľský úver, skutočnosť, že by

sa jednalo o podnikateľský úver, sa nikde v zmluve neuvádza, ani v názve úveru, ani ďalej v texte.
Vykonávala živnosť ako sprievodkyňa turistov v historickom centre Bratislavy a nikdy nevykonávala takú
činnosť, na výkon ktorej by si požičiavala finančné prostriedky a požičanú sumu nikdy nemala v úmysle
použiť na svoje podnikanie, pretože neexistuje ani účel, na ktorý by si uvedené finančné prostriedkypožičiavala. Vytýkala súdu, že neriešil, akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami.
Za významné považovala, že suma vo výške 20.000,- eur bola použitá dňa 3.10.2018 na vyplatenie
spotrebiteľského úveru zo dňa 30.6.2015 spoločnosti TRUSTFIN s.r.o.. Ak by sa bol súd zaoberal touto

skutočnosťou, bolo by mu zrejmé, že tvrdenie žalovanej o podnikateľskom úvere neobstojí. Bolo by
zistené, že podľatvrdeniažalovanejnajprvuzatvorilaakopodnikateľskýsubjektE.B.-J.„podnikateľský
úver“ vo výške 20.000,- eur so žalovanou ASTON-REA s.r.o., zastúpenou O. N., v ktorom požíva menšiu
ochranu (keďže nemá ísť o spotrebiteľský úver) a vzápätí za prítomnosti a asistencie toho istého O.
N. použila tieto prostriedky na vyplatenie súkromného spotrebiteľského úveru, v ktorom požívala ako

spotrebiteľ väčšiu ochranu, ktoré vyplatila firme TRUSTFIN s.r.o. zastúpenej tým istým O. N.. Nesprávne
posúdenie veci súdom podľa žalobkyne spočíva v tom, že podrobne neskúmal charakter sporu medzi
stranami, i keď ide o skutočnosť, od ktorej sa odvíjal úspech žalobkyne 2/ v spore. Pokiaľ by to
bol urobil a uskutočnil pojednávanie za prítomnosti žalobkýň, na ktorom sa žalobkyne mali eminentný
záujem zúčastniť, mohli tieto skutočnosti ešte lepšie súdu vysvetliť vo vzťahu k čomu odkazuje na
konkrétne ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj články Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, tiež uznesenie Krajského súdu Prešov sp.
zn. 6Co 84/2011 zo dňa 26.5.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 11CoE/3/2012, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2023 sp. zn. I. ÚS 232/2023, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 13Co/242/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 7.10.2014, sp. zn. 16Co/1138/2014. Trvá na tom, že je potrebné aplikovať na danú vec

normy spotrebiteľského práva. Skutočnosť, že žalovaná v zmluve uviedla, že poskytuje úver na základe
žiadosti (článok II., bod 1; článok VIII., bod 7), v ktorej údajne mala žalobkyňa 2/ podľa žalovanej a
podľa súdu uviesť, že žiada o podnikateľský účelový úver, tak takúto žiadosť súdu nepredložila, ani
súd takúto žiadosť od žalovanej nepožadoval. V prípade, ak by žalovaná uzatvorila so žalobkyňou 2/
podnikateľskýúver,muselaby každýrokposielaťpodnikateľskémusubjektu/dlžníkovivýpiszúverového

účtu pre účely účtovníctva dlžníka. Takéto výpisy žalovaná nikdy žalobkyni 2/ E. B., ani podnikateľskému
subjektu E. B. – J., IČO XXX XX XXX nezaslala. Tiež by doložila súdu listiny pre účtovníctvo, a to výpisy
z úverového účtu a k nim doručenky. Samotný súd na jednej strane uvádza, že žalobkyňa 2/ uzatvorila
so žalovanou zmluvu ako podnikateľský subjekt, avšak koná s ňou výlučne ako s fyzickou osobou -
nepodnikateľom, listové zásielky jej doručuje výlučne do elektronickej schránky, ktorú má nepovinne

zriadenú ako fyzická súkromná osoba E. B., nar. XX.XX.XXXX, teda koná so žalobkyňou 2/ ako so
spotrebiteľom. Nad rámec skutkového vymedzenia ňou uplatnených odvolacích dôvodov tiež tvrdí,
že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v súvislosti s čím poukazuje na niektoré rozhodnutia
vyšších súdov problematikou riadneho odôvodnenia rozhodnutia sa zaoberajúcich (napr. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. zn. 2 M Cdo 7/2009, nález Ústavného súdu SR zo dňa

01.07.2010 sp. zn. III. U S 36/2010 a iné.) V odôvodnení rozhodnutia sa súd zaoberal výlučne obranou
žalovanej, ktorú si osvojil a svoje odôvodnenie „napasoval“ na účelové tvrdenia žalovanej. Jej tvrdenia
vôbec neskúmal a tým, že napriek závažným okolnostiam, pre ktoré sa nemohli žalobkyne zúčastniť
pojednávania, pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti odňal žalobkyniam zákonnú možnosť zúčastniť
sa pojednávania a predniesť upresnenia nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu, keďže písomné

vyjadrenia žalobkýň súdu evidentne nepostačovali a nezohľadnil ich. Je presvedčená, že uviedla súdu
dostatočne závažné dôvody, pre ktoré požiadali žalobkyne o odročenie pojednávania a viackrát vyjadrili,
že sa chcú na pojednávaní osobne zúčastniť. Má zdravotné problémy, ktoré ju obmedzujú, z ktorého
dôvodu splnomocnila na zastupovanie advokáta JUDr. Ladislava Pavloviča, ktorému z dôvodov, ktoré
súdu uviedla musela vypovedať splnomocnenie a tak nie vlastnou vinou, ale výlučne z viny uvedeného

právneho zástupcu zostala bez zastúpenia. Opätovne zdôraznila, že spolu so žalobkyňou 1/ sa vždy
vyjadrovali, že chcú využiť svoje zákonné právo a zúčastniť sa na pojednávaní. Namieta tvrdenia súdu,
že niekoľkokrát zmarila pojednávanie. Zdravotné problémy, ktoré jej bránili zúčastniť sa vytýčených
pojednávaní, nemôžu byť hodnotené ako zmarenie pojednávania, rovnako ani skutočnosť, že jej
právny zástupca mal na termín stanovený súdom nariadené iné pojednávanie. Súd síce uvádza všetky

tieto skutočnosti v jej neprospech, avšak vôbec neuviedol, že na poslednú chvíľu sa ospravedlnila
právna zástupkyňa žalovanej a zo zdravotných dôvodov požiadala o odročenie, ktoré nevydokladovala
(napriek tomu, že je povinná zasielať podklady súdu elektronicky, v elektronickom spise sa taký doklad
nenachádza), ktorému súd vyhovel napriek tomu, že niekoľko hodín predtým jej zo zdravotných dôvodov
odmietol pojednávanie odročiť, čo pôsobí ako nerovný prístup ku stranám. Rozhodnutie je podľa jej

názoru vnútorne rozporné, ako celok je nepresvedčivé.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadla tiež žalobkyňa 1/
prostredníctvom právneho zástupcu (obe žalobkyne zastupuje identický právny zástupca), navrhujúcodvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, príp. zmenu napadnutého rozhodnutia tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobkyni 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vytýkala súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť

rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a tiež, že rozhodnutie založil na nesprávnych
skutkových zisteniach s výsledným nesprávnym právnym posúdením veci (dôvody na odvolanie
uvedené v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP). V konkrétnosti dôvodila úplne rovnako
ako žalobkyňa 2/ (obsah odvolaní je prakticky identický). K neplatnosti záložnej zmluvy naviac uviedla,
že podpisovala záložnú zmluvu neskúsene a dôverčivo, pretože bola uvedená žalovanou do omylu, že

poskytuje záloh (svoju nehnuteľnosť) na úver pre žalobkyňu 2/ ako fyzickú súkromnú osobu. Nikdy by
svoju nehnuteľnosť neposkytla ako záloh pre žalobkyňu 3/ E. B. – LIBRA ako podnikateľský subjekt na
podnikateľské účely. Tento záloh poskytla žalobkyňa 2/ z dôvodu, že z uvedeného úveru sa vyplácalo
urovnanie so spoločnosťou TRUSTFIN, s.r.o. Poukazuje na akcesorický vzťah medzi zmluvou úverovou
a predmetnou záložnou zmluvou. Zmluvu o zriadení záložného práva je v každom prípade potrebné
posudzovať ako zmluvu s akcesorickou povahou, tzn., že je právne závislá od hlavnej zmluvy, ktorou je

v tomto prípade zmluva o úvere. Ak hlavná zmluva zanikne alebo sa považuje za neplatnú, akcesorická
zmluvastrácasvojuprávnuúčinnosť.Vtejtosúvislosti sidovolilapoukázaťnaustálenúpraxsúdov,napr.
rozsudok Krajského súdu Prešov, zo dňa 19.12.2023, sp. zn. 20CoCsp/11/2022, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 31. mája 2004, sp. zn. 33 Odo 330/2002. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné považovať
za neplatnú aj záložnú zmluvu uzatvorenú medzi firmou ASTON-REA a záložcom A. B. na byt č. X, 2.

NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I..

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu
žalobkyne 1/ uviedla, že uvádzané dôvody neplatnosti a zmätočnosti zmluvy o úvere považuje za
irelevantné,rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzazosprávneho skutkovéhoaprávnehoposúdenia

veci súdom prvej inštancie, odôvodnenie rozhodnutia súdu je zrozumiteľné a dostatočné a navrhuje
odvolaciemu súdu potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a požaduje priznať
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Nie je jej zrejmé, zo znenia akej zmluvy odvolateľka
vychádza,keďžezmluvaoúvereč.XXXXXXXXvčlánkuI.bod1neuvádzadátum splatnosti20.10.2023,
ale dátum 20.10.2033. Zmluvu podpísala správna zmluvná strana, a to osoba E. B., pričom chýbajúci

údaj názvu v jej označení v časti podpisu nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy, ale ide len o chybu
v písaní. Nie je jej zrejmé, z akého právneho predpisu vyplýva povinnosť podnikateľskému subjektu
uvádzať v zmluve o úvere, že sa jedná o účelový prevádzkový úver. Ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka upravujú zmluvu o úvere, pričom umožňujú dohodnúť účel úveru ako súčasť zmluvných
podmienok,neukladajúvšakpovinnosťdefinovaťúčelúveru.Nepochybnevšakzozmluvyvyplýva,žesa

uzatvára podľa Obchodného zákonníka a obsahuje aj ďalšie odkazy na Obchodný zákonník. Namietala,
že by uviedla, že žalobkyňa 2/ žiadala o úver písomne. S tvrdeniami, že konateľ žalovanej prinútil
žalobkyňu 2/ zobrať si úver na vyplatenie úveru u inej firmy O. N., že žalovaná vyvolala presvedčenie,
že žalobkyňa 2/ pokračuje v zmluve ako fyzická osoba a že v zmluve musí uviesť, že žalobkyňa 2/
je podnikateľka z dôvodu prípadnej kontroly, prichádza rovnako ako druhá odvolateľka prvýkrát až vo

svojich odvolaniach, a to napriek rozsiahlym písomným podaniam a argumentácii, ktoré skutočnosti však
žalovaná popiera. K tvrdeniu žalobkyne 1/, že žalobkyňa 2/ nikdy nemala úmysel použiť poskytnutý
úver na svoje podnikanie uviedol, že môže ísť len o sprostredkovanú informáciu žalobkyne 1/, pričom
dodal, že jej neprináleží sa vyjadrovať k úmyslu žalobkyne 2/ a k tomu, či existuje účel, na ktorý by si
chcela žalobkyňa 2/ požičať peniaze. Podotkla, že žalobkyňa 2/ mala a aj v súčasnosti má v predmete

podnikaniauvedenýchviaceropredmetovčinností,ktoréjeoprávnenávykonávať.Knámietkežalobkyne
1/,ktorásúduvytýka,žesanezaoberal spôsobom,ako naložilažalobkyňa 2/sposkytnutýmipeňažnými
prostriedkami uviedla, že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver, že je neprípustná v zmysle právnych
predpisov, ďalším bola skutočnosť, že žalobkyne ani raz neuviedli ako dôvod neplatnosti zmluvy
okolnosti použitia poskytnutého úveru a nakoniec žalobkyne v tomto smere ani nepredložili žiaden

dôkaz, akým spôsobom boli poskytnuté prostriedky použité. Naviac, keďže v zmluve nebol uvedený účel
poskytnutia úveru, je úplne irelevantné, akým spôsobom dlžník prostriedky použil. K namietanej absencii
zasielania výpisu z úverového účtu žalovanou žalobkyni 2/ uviedla, že ak úver poskytuje podnikateľ
inej právnickej osobe (mimo bankového sektora), povinnosť zasielať výpis z úverového účtu musí byť
výslovne dohodnutá v zmluve. V opačnom prípade takáto povinnosť automaticky nevyplýva zo zákona.

Žalobkyňa 1/ sa snaží v bode VI. svojho odvolania vykresliť tak seba ako aj žalobkyňu 2/ ako nevedomé,
neskúsené a dôverčivé osoby, že nedisponovali určitou mierou obozretnosti a nemali dispozíciu na
kvalifikované posúdenie prezentovaných skutočností, s čím žalovaná absolútne nesúhlasí. Žalobkyňa
2/ je vysokoškolsky vzdelaná osoba, dlhodobo podnikajúca, ktorá určite bola schopná vyhodnotiť aporozumieť situácii. Nejednalo sa u oboch žalobkýň tiež o prvý prípad prevzatia pôžičky alebo úveru, či
už od bankového alebo nebankového subjektu. Navyše v zmysle článku VI. bodu 6. zmluvy o úvere mal
dlžník možnosť bez udania dôvodu od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že vráti celú požičanú sumu a

dokonca by nebol povinný ani platiť žiadne úroky, alebo poplatky. Žalobkyne mali teda dostatok času sa
oboznámiť s podmienkami zmluvy, a to nielen pred jej uzatvorením, ale dokonca do 14 dní od jej podpisu.
Mali možnosť si dať zmluvu skontrolovať a posúdiť odborníkovi, čo však neurobili, preto žalovaná
vychádzala z predpokladu, že zneniu zmluvy a svojim povinnostiam z nej vyplývajúcim porozumeli.
Žalovaná považuje zmluvu o úvere, ako aj záložnú zmluvu za platné právne úkony, urobené slobodne,

vážne, vedome, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Nestotožňuje sa s názorom
žalobkyne 1/ prezentovaným v bode VII. odvolania; odôvodnenie rozhodnutia súdu považujeme za
dostatočné, presvedčivé, súd sa zaoberal so všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, zásadným
spôsobom vysvetlil dôvody podstatné pre jeho rozhodnutie, toto je logické, zrozumiteľné, presvedčivé
a správne. Žalovaná v neskoršom podaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu spresnila ešte
svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň 1/, 2/, keď uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolania

žalobkýň sú takmer identické, považovala za postačujúce podať jedno vyjadrenie, v ktorom sa vyjadrila
k tvrdeniam oboch žalobkýň. Svoje podanie zo dňa 25.02.2025 síce označila ako vyjadrenie k odvolaniu
žalobkyne 1/, vyjadrenie spracovala, ako je zrejmé z jeho obsahu pre odvolania oboch žalobkýň, keďže
tieto sa v podstate nelíšia, obsahujú rovnaké právne a skutkové argumenty a vo svojom vyjadrení sa
navyše vyjadrila k tvrdeniam žalobkyne 1/ v súvislosti so záložnou zmluvou, ktoré boli nad rámec tvrdení

žalobkyne 2/ v jej odvolaní.

7. Žalobkyňa 1 / vo svojej replike na vyjadrenie žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uvádza, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených.
Nad rámec skutkového vymedzenia uplatnených odvolacích dôvodov v rámci podaného odvolania

a v zákonnej lehote na podanie odvolania tiež tvrdí, že žalovaná sa vyjadrila len k odvolaniu žalobkyne
1/, tzn. že s odvolaním žalobkyne 2/ plne súhlasí a nemá k nemu žiadne námietky. K tvrdeniu žalovanej,
že mohlo ísť len o sprostredkovanú informáciu žalobkyne 1/, že žalobkyňa 2/ nikdy nemala úmysel
použiť poskytnutý úver na svoje podnikanie uviedla, že je nepravdepodobné, aby ona ako záložca
zabezpečenej pohľadávky v neprospech ktorej sa zriadilo záložné právo na nehnuteľnosti zabezpečila

vypožičané finančné prostriedky záložným právom na svoju vlastnú nehnuteľnosť, ktorej je výlučným
vlastníkom, iba na základe „sprostredkovanej informácie". Takýmto konaním by riskovala svoj vlastný
majetok na to, aby si žalobkyňa 2/ vypožičala finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť. K
tvrdeniu žalovanej, že použitie poskytnutého úveru žalobkyne neuviedli ako dôvod neplatnosti zmluvy
o úvere uviedla, že to subsumujú tvrdenia, že predmetná zmluva má byť v celom kontexte posudzovaná

ako spotrebiteľská. Napriek tomu, že nie je dlžníčkou z predmetnej úverovej zmluvy, je záložcom
predmetnej pohľadávky v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva, preto je jasné, že o účele použitia
finančných prostriedkov mala vedomosť. Žalovaná naviac zámerne zamlčuje fakt, že bola prítomná pri
podpisovaní úverovej zmluvy medzi žalovanou a žalobkyňou 2/, a teda mala veľmi dobrú vedomosť o
tom, že si žalobkyňa 2/ v žiadnom prípade nepožičiavala finančné prostriedky na podnikanie. Dôkazom

je zmluva o úvere, ktorú podpisovala žalovaná so žalobkyňou 2/ so zmluvou o záložnom práve, ktorú
podpisovala so žalobkyňou 1/. Ako dôkaz navrhla, aby súd vyžiadal informáciu o podpisovaní zmlúv
z notárskeho úradu, tiež navrhla vypočuť O. N., ktorý ako zástupca firiem žalovaného ASTONREA
s.r.o. a TRUSTFIN s.r.o. so žalobkyňami uzatváral úverové zmluvy a záložné zmluvy. Nesúhlasí s
tvrdenímžalovanejohľadnemnožstvajudikátov,ktoréniesúaplikovateľné,nakoľkovmnožstvesúdnych

rozhodnutí je na strane žalovanej práve žalovaná spoločnosť, prípadne jej spriaznená spoločnosť, a
to s rovnakým konateľom O. N.. V záhlaví zmluvy môžu byť chyby, v texte zmluvy mohli byť chyby,
ale dôkazom uzatvorenia zmluvy je podpisová doložka. A z podpisovej doložky na tejto zmluve, ktorú
žalovaná 2/ podpisovala na notárskom úrade, je nad všetku pochybnosť zrejmé, že žalovaná vedome
uzatvorila zmluvu s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Žalovaná s uzatváraním zmlúv má bohaté

skúsenosti, preto tvrdenie, že práve pri podpisovej doložke ide o „chybu v písaní" je absurdné. Naviac
životná partnerka žalovaného C. N. M. I., ktorá má právnické vzdelanie sa vyjadrila, že pomáhala
žalovanému zmluvy pripravovať. Ide o vysokoškolsky vzdelanú osobu s právnickým vzdelaním, ktorej
je veľmi dobre zrejmé, že v zmluve je najdôležitejšia podpisová doložka - teda kto zmluvu uzatvára a v
prípade tejto zmluvy je zrejmé, že zmluvu uzatvárala fyzická osoba - nepodnikateľ. Ak by sa jednalo o

chybu, mala žalovaná množstvo času na to, aby takúto údajnú chybu v písaní opravila. Žalovaná ani
po tom, čo žalobkyňa 2/ túto skutočnosť uviedla, nevyhotovila dodatok k zmluve k tejto údajnej „chybe
v písaní“ - čím potvrdila, že sa o žiadnu chybu „opravu“ nejednalo, ale uzatvárala vedome zmluvu s
fyzickou osobou - nepodnikateľom.8. Žalovaná vo svojej duplike na repliku žalobkyne 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uvádza, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu oboch žalobkýň. K tvrdeniam žalobkyne 1/

uvádza, že podnikala v oblasti poskytovania finančných prostriedkov a tieto poskytovala potom, ako
sa sprísnili podmienky pre poskytovanie úverov spotrebiteľom, už iba podnikateľom o ktorej skutočnosti
bola žalobkyňa 2/ informovaná. Zmluvu, ktorú podpísala aj žalobkyňa 2/, mohla mať žalovaná pripravenú
a používať ju opakovane, avšak zo znenia zmluvy je zrejmé, že je pripravená v súlade s ustanoveniami
Obchodnéhozákonníkaažetútouzatváralažalovanáspodnikateľskýmisubjektami.Žalobkyňa1/nijako

nepreukázala svoje tvrdenie, že by práve predmetnú zmluvu, ktorú podpísala žalobkyňa 2/, používala
vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov, ktoré jej tvrdenie tiež popiera. K tvrdeniu žalobkyne
1/, že je nepravdepodobné, aby riskovala časť svojho majetku na zabezpečenie podnikateľského úveru
žalobkyne 2/ uviedla, že žalobkyňa 1/ svoj majetok bez problémov zaťažovala záložnými právami v
prospech bankových, ako aj nebankových subjektov, dokonca došlo k vydraženiu nehnuteľnosti v jej
vlastníctve, ktorá bola predmetom zálohu a ďalšie dve nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú. I., zapísané

na LV č. XXXX, sú predmetom výkonu záložného práva viacerých veriteľov z čoho je teda zrejmé, že
žalobkyňa 1/ poskytovala svoj majetok na zabezpečenie akéhokoľvek úveru pre seba, či svoju sestru -
žalobkyňu2/.Žalovanánemádôvodzamlčovať,čibolažalobkyňa1/prítomnápripodpisezmluvyoúvere
so žalobkyňou 2/. Ak teda žalobkyňa 1/ tvrdí, že práve z dôvodu, že bola prítomná pri podpise zmluvy
o úvere s jej sestrou, žalobkyňou 2/ mala veľmi dobrú vedomosť o tom, že si nepožičiava prostriedky

na podnikanie, bezpochyby mala žalobkyňa 1/ možnosť aj sa oboznámiť so znením zmluvy a s tým, že
žalobkyňa2/jeoznačená identifikačnýmiúdajmipodnikateľaatedazmluvupodpisujeakopodnikateľský
subjekt. Nesúhlasí s návrhom žalobkyne 1/ na vykonanie dokazovania výsluchom O. N., konateľa
žalovanej a žalobkýň. Konateľ žalovaného sa riadne zúčastnil nariadeného pojednávania na súde prvej
inštancie a bol pripravený vo veci vypovedať na rozdiel od žalobkýň, ktoré sa každé pojednávanie vo

veci snažili zmariť s cieľom ich odročenia svojimi ospravedlneniami. Pokiaľ by sa žalobkyne zúčastnili
pojednávania, mali možnosť sami vo veci vypovedať a tiež navrhnúť vypočuť konateľa žalovanej a
tiež mu klásť otázky. Takýto dôkazný prostriedok však žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie
nenavrhli. Žalovaná popiera tvrdenia žalobkyne 1/ o tom, aké dôvody pre uzavretie zmluvy uviedla
žalovaná žalobkyni 2/ ohľadom kontrolných orgánov. Označuje ich za vymyslené. Naviac tvrdenie

žalobkyne 1/, že toto možno odvodiť aj zo zistených informácii o žalovanej, ktorej mali byť uložené
pokuty a z tohoto žalobkyňa 1/ vyvodzuje pravdepodobnosť, že žalovaná uviedla túto skutočnosť práve
z dôvodu, aby seba ochránil pred ďalším pokutovaním, je úplne iracionálne. K tvrdeniam žalobkyne
1/ v súvislosti s podpisom zmluvy odkazuje na podpisovú časť zmluvy, z ktorej je nepochybné, že
zmluvu podpísala žalobkyňa 2/, ktorá je súčasne podnikateľským subjektom a jediným oprávneným

subjektom za daného podnikateľa podpisovať je fyzická osoba E. B.. To, či je k menu osoby podpisujúcej
zmluvu pripojený údaj jeho rodného mena je úplne irelevantné. E. B. (žalobkyňa 2/) ako fyzická osoba
zmluvu podpísala pred notárom a tento osvedčil skutočnosť, že sa jedná u podpisujúceho o E. B.
z jej občianskeho preukazu, pretože iba táto je oprávnená za podnikateľa E. B. podpisovať právne
úkony. Právna zástupkyňa súdu nezatajila žiadne závažné skutočnosti. Žalovaná tvrdenie, že uzatvorila

v roku 2015 zmluvu o spotrebnom úvere na zachovanie vlastníctva nehnuteľnosti s nejakou fyzickou
osobou nijako nesúvisí s týmto konaním, kde je predmetom skúmania úverová zmluva uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka v roku 2018.

9. Žalovaná v následnom doplnenom vyjadrení k replike žalobkyne 1/ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu naviac uvádza, že žalobkyne sami vo svojich podaniach potvrdili, že pred uzatvorením
zmluvy so žalovanou rokovali o zmluve, jej znení, podmienkach, keď sami tvrdia, že žalovaná uviedla,
že žalobkyňa 2/ ako dlžník musí byť identifikovaná ako podnikateľský subjekt. Nesúhlasí s tvrdením
žalobkýň o dôvodoch pre uzatvorenie zmluvy. Žalobkyne teda jasne potvrdzujú, že žalobkyňa 2/ bola
žalovanou vyrozumená o tom, že jej bude žalovaná poskytovať úver podľa Obchodného zákonníka, že v

zmluve bude žalobkyňa 2/ označená podnikateľskými údajmi, názvom podnikania a tiež IČO- m. Konateľ
žalovanej oznámil žalobkyniam, že jeho spoločnosti nemajú oprávnenie poskytovať úvery spotrebiteľom
a úvery poskytujú, vzhľadom na zmenu legislatívy, už iba podnikateľom. Na základe tejto informácie
žalobkyňa 2/ oznámila, že ona tieto podmienky spĺňa a predložila žalovanej na dôkaz svoj výpis zo
živnostenského registra a v konečnom dôsledku úverovú zmluvu takto koncipovanú po oboznámení sa

s jej obsahom aj podpísala. Z uvedeného postoja žalobkýň je zrejmé, že v tom čase vôbec neuvažovali
o dôsledkoch svojho konania, prvoradým bolo pre nich získať finančné prostriedky. S tvrdením, že
žalobkyne boli podvedené a že vlastne žalobkyňa 2/ ani nevedela, že podpisuje úverovú zmluvu ako
podnikateľský subjekt, prichádzajú až po tom, čo stratili schopnosť úver splácať a účelovo sa snažiavykresliť seba ako oklamané osoby, v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ
žalobkyne teraz tvrdia, že žalobkyňa 2/ nemala úmysel podpísať zmluvu ako podnikateľský subjekt a
nikdy by tak neurobila, od čoho odvodzujú neplatnosť zmluvy o úvere, tak túto neplatnosť (pokiaľ by

bola prítomná), za daných okolností by spôsobila práve žalobkyňa 2/, ktorá uviedla do omylu žalovanú,
keď jej sama predložila živnostenské oprávnenie a zmluvu po oboznámení sa s jej obsahom aj riadne
podpísala, finančné prostriedky úveru prijala na svoj účet a tieto spotrebovala.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej a jemu predchádzajúceho konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný ako vo výroku vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Žalobkyne vychádzajúc z obsahu spisu, sa podanou žalobou (po vylúčení na samostatné konanie

v jej časti a to o určenie, že záložné právo zo záložnej zmluvy nevzniklo) domáhali určenia, že zmluva o
úvere/pôžičke č. 90217675 zo dňa 03.10.2018 uzatvorená medzi firmou ASTON-REA s.r.o. a E. B., resp.
E. B. (žalobkyňou 2/) je neplatná a tiež určenia, že záložná zmluva uzatvorená medzi firmou ASTON-
REA a záložcom A. B. (žalobkyňou 1/) na byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č. XXXX, D., zapísaný
na LV č. XXXX pre k.ú. I., je neplatná.

13. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol (výrokom I.) ako
procesne neprípustnú pre neexistenciu právneho predpisu umožňujúceho žalovať o určenie právnej
skutočnosti z hľadiska ust. § 137 písm. d/ CSP. Pokiaľ ide o trovy konania vzniknuté stranám sporu,
žalovanej ako úspešnej strane, ich náhradu priznal v plnom rozsahu voči žalobkyniam (výrokom II.).

14. Odvolateľky (žalobkyne) posúdiac obe odvolania podľa ich obsahu, ťažiskovo namietajú porušenie
práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP). V konkrétnosti ťažiskovo tvrdia nesprávne právne posúdenie charakteru úverovej zmluvy

ako nepodliehajúcej normám spotrebiteľského práva a v nadväznosti na to tiež záver o procesne
neprípustnej nimi formulovanej žalobe, ďalej tvrdia nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
hodnoteniedôkazov (súdnezisťovalokolnostipodpisuúverovejzmluvy,spôsobunaloženiasfinančnými
prostriedkami, nezaoberanie sa obsahovou stránkou zmluvy) domáhajú sa aplikácie spotrebiteľského
práva, predkladajú v odvolacom konaní (ako súčasť podaných vyjadrení) rôzne listiny, ktoré podľa ich

tvrdení majú mať význam pre posúdenie vecnej stránky uzatvorených zmlúv, ktoré pred súdom prvej
inštancie nepredkladali.

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných

podmienok, pričom existenciu takejto vady nezistil a samotné odvolateľky ju ani netvrdili.

16. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti
vo svetle vecných odvolacích námietok vzťahujúcich sa k možnému naplneniu odvolacích dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých

je založené rozhodnutie v otázke určenia existencie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy o úvere
a zmluvy o záložnom práve), keď odvolateľky tvrdia, že súd prvej inštancie mal aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa.

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnoteniedôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli

v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

19. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkýň, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami
a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie,
tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností,

vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil svoje zamietajúce rozhodnutie. Správne zvoleným
postupom súd prvej inštancie predtým, ako pristúpil k posudzovaniu vecnej opodstatnenosti žaloby,
primárne (plniac si svoju zákonnú povinnosť) sa zaoberal (keďže žaloba je formulovaná na určenie
právnej skutočnosti) jej prípustnosťou z hľadiska ust. § 137 písm. d/ CSP, pričom s ním prijatým záverom
o jej neprípustnosti (keďže možnosť jej podania zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva) čo plne

dopadá aj následne na zmluvu o záložnom práve, ktorá má vo vzťahu k zmluve o úvere akcesorický
charakter, sa odvolací súd stotožňuje, keď predpokladom takéhoto záveru bolo správne zistenie, že
zmluvný vzťah medzi stranami, založený identifikovanou zmluvou o úvere v okolnostiach danej veci
nenapĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy a preto naň nemožno nahliadať a tento posudzovať
vo svetle spotrebiteľského práva (rovnako ako na zmluvu o záložnom práve). Za správny je za týchto

okolností potrebné považovať aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania, keď vzhľadom na plný úspech
žalovanej v spore jej súd priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam (§ 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie rozhodoval poukazom na relevantné skutočnosti, s následkom
nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. §
387 ods. 1 CSP, pričom odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti

neprípustnosti žaloby a charakteru zmluvných vzťahov, konštatuje jeho správnosť a v podrobnostiach
naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Nad rámec toho, že s tvrdeniami strán a skutočnosťami ktoré vyšli najavo v rámci zákonnej
koncentrácie konania (teda v konaní pred súdom prvej inštancie) sa vysporiadal už súd prvej inštancie

vo svojom rozhodnutí, odvolací súd vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v odvolaniach uvádza:

21. Primárne vo vzťahu k podaným odvolaniam je potrebné konštatovať, že tieto sú svojim rozsahom
pomerne obsiahle a prakticky až na minoritné odlišnosti identického obsahu, založené ťažiskovo na
tvrdeniach a dôkazoch, ktoré pred súdom prvej inštancie produkované neboli (tzv. novotách v odvolacom

konaní).

22. Keďže žalobkyne na ochranu svojich práv (neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve)
zvolili určovaciu žalobu, správne sa súd prvej inštancie venoval otázke jej procesnej prípustnosti vo
svetle § 137 CSP.

23. Otázka prípustnosti zvolenej žaloby z hľadiska ust. § 137 CSP a teda aj otázka (ne)existencie
naliehavého právneho záujmu, či existencie osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcu k podaniu
určovacej žaloby, je vecou právneho posúdenia.

24. Základným predpokladom prípustnosti a následne tiež aj úspešnosti určovacej žaloby, o ktorú ide
tiež v posudzovanej veci, v prípade ak ide o žalobu na určenie práva (§ 137 ods. 1 písm. c/ CSP) je záver
o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného
predpisu (kedy ho preukazovať nie je potrebné) a v prípade ak ide o určenie právnej skutočnosti podľa §137 ods. 1 písm. d/ CSP je takáto žaloba prípustnou len v prípade zistenia, že určenie konkrétnej právnej
skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ takto normované predpoklady z hľadiska ustanovenia
§ 137 CSP, ako základné podmienky prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej stránky žalobného

návrhu nie sú splnené, v prípade záveru o ich nedostatku, je bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia
žaloby ako celku.

25. Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb je v zásade podľa § 137 CSP žalobcom formulovaný
žalobný návrh (petit) v spojitosti s právnym dôvodom tvrdeného práva. Význam ust. § 137 je

predovšetkým normatívny, ktorý normatívny význam spočíva v tom, že ustanovenie vymedzuje
podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti (§
137 písm. d/ CSP) vychádzajúc zo znenia ustanovenia, ktoré ju normuje, musí vyplývať z osobitného
predpisu (hmotného práva), ktorý určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu, ktoré oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku,
že právny záujem žalobcu je daný, pokiaľ však takáto možnosť z osobitného predpisu nevyplýva,

bez ďalšieho to indikuje k zamietnutiu takto formulovanej žaloby pre jej neprípustnosť a to bez jej
meritórneho prejednania. Zmluvy a iné právneho úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“). V prípade úverovej zmluvy,
ak by sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žaloba o jej neplatnosť by bola prípustná podľa §
11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

26. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 03.10.2018,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 03.10.2018, na účely
tohtozákonasarozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikania,

alebo povolania.

28. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyne požadujú určenie neplatnosti zmluvy o úvere
č. XXXXXXXX datovanej dňom 03.10.2018, uzavretej medzi žalobkyňou 2/ ako dlžníkom a žalovanou
ako veriteľom a v nadväznosti na to tiež určenie záložnej zmluvy uzatvorenej na zabezpečenie tohto

dlhu medzi žalovanou a žalobkyňou 1/. Z obsahu písomnej zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2018 vyplýva,
že žalobkyňa 2/ ako dlžník bola v zmluve označená názvom: E. B. - J., s údajom o sídle: F. X, XXX XX
D. - F., IČO: XXXXXXX, zápis v ŽR Okresného úradu Bratislava, číslom živnostenského registra: 105
- 9351, zastúpená E. B. , r.č. XXXXXX/XXXX. V úvode písomnej zmluvy o úvere sa uvádza, že táto
sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení. V článku I. bodu 2 zmluvy

je uvedené, že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 20.000,- eur s fixným úrokom 9,12
%. Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru dlžníkom v mesačných splátkach podľa splátkového
kalendára od 20.10.2018 do 20.09.2033. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
lehote do 20.10.2033 a zaplatiť z nich úrok. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť úver dlžníkovi na číslo účtu K.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V článku IV. zmluvy bola naformulovaná dohoda o zabezpečení úveru,

a to v podobe záložného práva na byt tam uvedený vo vlastníctve žalobkyne 1/. Zo znenia článku VIII.
bod 5 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany prehlasujú, že v zmysle § 262 Obchodného zákonníka sa na
právny vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy nevzťahujú ustanovenia § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného
zákonníka, a ani § 503 ods.1 a ods.2 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola podpísaná dlžníčkou
(žalobkyňou 2/) označenou ako E. B., I. B. a konateľom veriteľa. Pravosť podpisu žalobkyne 2/ bola

notársky osvedčená v deň podpisu zmluvy o úvere (č.l. 87 spisu). Z výpisu zo živnostenského registra
č. 105-9351 nachádzajúceho sa na č.l. 69-70 spisu vyplýva, že žalobkyňa 2/ podniká pod obchodným
menom E. B.- J., pričom miesto jej podnikania je zároveň miestom jej trvalého pobytu, a to F. X, XXX XX
D.- F.. Dňa 03.10.2018 žalobkyňa 1/ ako záložca dňa 03.10.2018 uzavrela so žalovanou ako záložným
veriteľom zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1/ na zabezpečenie

pohľadávky žalovanej ako záložného veriteľa z úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Konateľ žalovanej O.
N. vložil na účet označený dlžníčkou č. K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 20.000,- eur, ktorá
skutočnosť preukázateľne vyplýva z hotovostného vkladu a potvrdenia o zaplatení poplatku na č.l. 91
spisu z 03.10.2018.29. Predpokladom meritórneho prejednania žaloby formulovanej na určenie právnej skutočnosti je
vychádzajúc z § 137 písm. d/ CSP zistenie, že oprávnenie na jej podanie vyplýva z osobitného predpisu,

ktorý záver by v okolnostiach danej veci mohol prichádzať do úvahy len v prípade, ak by zmluva
o úvere (na ktorú nadväzuje zmluva o zriadení záložného práva) mala spotrebiteľský charakter (bola
by prípustnou podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Vyššie uvedenú
ťažiskovú otázku súd prvej inštancie vyriešil s negatívnym záverom a v okolnostiach danej veci sa s ním
stotožňuje tiež odvolací súd.

30. Vychádzajúc z obsahu dotknutej zmluvy, skutočností ktoré produkovali v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie obe strany, teda komplexných okolností danej veci, odvolací súd považuje
za správny názor, že žalobkyňa 2/ pri uzatváraní zmluvy o úvere konala vo vzťahu k žalovanej
v postavení podnikajúceho subjektu, keďže v zmluve je ako dlžník označená obchodným menom,
miestom podnikania (sídlom), IČO-m a číslom živnostenského registra, zo znenia obsahu zmluvy

o úvere tiež vyplýva, že zmluva sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a skutočnosť,
že úver by mal byť poskytnutý na iný, ako podnikateľský účel jednak zo zmluvy nevyplýva, jednak to
žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdili. V samotnej zmluve účel úveru uvedený nie
jeanapriektomuzmluvaoúverebolažalobkyňou2/podpísaná(ničinépreukázané,anitvrdenénebolo).
Aktuálna námietka žalobkýň, že znenie zmluvy ani text zmluvy neuvádza, že ide o podnikateľský

úver sama osebe, naviac uvádzaná ako novota až v odvolacom konaní, nie je spôsobilá k záveru
o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce
zmluvu o úvere umožňujú dohodnúť účel úveru ako súčasť zmluvných podmienok, neukladajú však
povinnosť definovať účel úveru. Veriteľ v zásade nemá dôvod preskúmavať subjektívny zámer
o tom, ako potencionálny dlžník naloží s poskytnutým úverom, ale vychádza z objektívnych skutočností

danej veci, ktorými aj v tomto prípade boli podnikateľské údaje ktoré žalobkyňa veriteľovi predložila,
tieto boli do zmluvy zapracované a ona v tejto podobe so svojim označením ako podnikateľského
subjektu zmluvu tiež podpísala pri plnom vedomí, že v zmluve účel úveru (pokiaľ sa ho teraz domáha)
uvedený nie je. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že požičanú sumu žalobkyňa 2/ nikdy nemala
v úmysle využiť/tiež nevyužila na podnikanie, tak vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie

také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali v prospech takéhoto záveru najavo nevyšli. Vo vzťahu k tejto
námietke odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa 2/ mala a aj v súčasnosti má v predmete podnikania
uvedených viacero predmetov činnosti, ktoré je oprávnená vykonávať, a tak možno predpokladať
(tiež za stavu že sama poskytla do zmluvy svoje podnikateľské identifikačné údaje), že úver mohol
byť použitý na výkon niektorej z nich. Nespôsobilé k odlišnému záveru je tvrdenie žalobkýň, že

súd sa nezaoberal, akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami. Jednak z úspornej
argumentácie žalobkýň pred súdom prvej inštancie požiadavka v tomto smere nevyplynula, jednak pri
uzatváraní zmluvy o úvere poskytovanom dlžníkovi - podnikateľovi (o čom nemal dôvod veriteľ v tomto
prípade vzhľadom na poskytnuté údaje pochybovať o to viac, že dlžníčku informoval, že poskytuje
úvery už len podnikateľom) nebolo povinnosťou veriteľa zaoberať sa tým, na čo reálne dlžník finančné

prostriedky použije. Žalobkyne majú prostredníctvom odvolania snahu vytvárať obraz o sebe, ako
nevedomých,neskúsenýchadôverčivýchosobách,čovšakdôveryhodne nevyznievavezmúcdoúvahy,
že žalobkyňa 2/ je osobou vysokoškolsky vzdelanou, dlhodobo podnikajúcou v rôznych činnostiach,
u oboch žalobkýň nejde o prvý prípad prevzatia pôžičky alebo úveru, či už od bankového alebo
nebankového subjektu, preto obrana založená na tom, že v momente, kedy úverovú zmluvu a zmluvu

o záložnom práve podpisovali, konali „neskúsene“ nie je udržateľnou, pričom nemožno opomenúť tiež
fakt, že až do doby, ako sa veriteľ začal snažiť o vymoženie svojho dlhu (potom čo ho žalobkyňa 2/ riadne
nesplácala) ani raz nenamietali neplatnosť právnych úkonov, netvrdili spotrebiteľský charakter vzťahov
nimi založených. Naviac pokiaľ sa im zmluvami založené vzťahy zdali nekonformnými, v zmysle článku
VI. bodu 6. zmluvy o úvere mal dlžník možnosť bez udania dôvodu od zmluvy odstúpiť za predpokladu,

že vráti celú požičanú sumu a dokonca by nebol povinný ani platiť žiadne úroky, alebo poplatky. Bol teda
dostatok času aj od podpisu zmluvy jej účinky zvrátiť, ktorý mohli využiť tiež k jej odbornému posúdeniu,
čo však neurobili, preto nie je dôvod ani pochybovať o tom, že boli plne uzrozumené s charakterom tejto
zmluvy (v zmysle že nepodlieha spotrebiteľskému právu).

31. So zreteľom na vyššie uvedené závery, keďže žalobkyne formulovali svoju žalobu na vyslovenie
neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy záložnom práve, pričom súd prvej inštancie správne posúdil, že
nešlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, resp. žalobkyňa 2/ nemala postavenie spotrebiteľa v zmysle §
2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzatvoreniu zmluvyo úvere (03.10.2018), ktoré závery potom dopadajú aj na zmluvu o záložnom práve, čo vylučuje
záver o procesnej prípustnosti žaloby podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, je zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na posúdení žaloby formulovanej

na určenie právnych skutočností pre jej procesnú neprípustnosť vecne správne, indikujúce k jeho
potvrdeniu odvolacím súdom, ktorý sa už ďalšími vecnými námietkami týkajúcimi sa dôvodov neplatnosti
zmluvy nezaoberal, keďže dôvod zamietnutia nepripúšťa meritórne posudzovanie nároku. Odvolací
súd poznamenáva, že vzhľadom na časť žaloby v časti o určenie, záložné právo zo záložnej zmluvy
uzatvorenej medzi ASTON-REA s.r.o. a záložcom A. B., na byt č. X, 2. NP, na ulici G. H. XX, súp. č.

XXXX, D., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. I. nevzniklo, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie,
vecné námietky žalobkýň nepochybne nájdu v danom konaní svoje uplatnenie.

32. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal zostávajúcimi odvolacími námietkami žalobkýň vo svetle nimi
produkovaného dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

33. Pokiaľ v odvolacom konaní žalobkyne vo vzťahu ku svojim tvrdeniam o spotrebiteľskom vzťahu
s domáhaním sa aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa tiež dôvodia, že je potrebné sa zaoberať
skutočnosťou,žesumaposkytnutéhoúverubolažalobkyňamipoužitánavyplatenie„dohodyourovnaní“
so spoločnosťou TRUSTFIN s.r.o., tiež ďalšie skutočnosti, či navrhujú vykonať dôkazy, ktoré tvrdia a
predkladajú však až v priebehu odvolacieho konania v spojitosti s objasnením akým spôsobom bolo

naložené s finančnými prostriedkami a za akým účelom žalobkyňa 1/ podpísala zmluvu o záložnom
práve, tak tieto námietky nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu, keďže ako novoty v odvolacom
konaní, sú z hľadiska § 366 CSP diskvalifikované z odvolacieho prieskumu pre nesplnenie zákonných
predpokladov toto umožňujúcich, pretože vo vzťahu k nim si odvolateľky nesplnili svoju povinnosť
preukázať (ale ani tvrdiť) splnenie podmienok pre ich prípustnosť.

34. Žalobkyne vo svetle vyššie uvedeného dôvodu na odvolanie primárne spochybňujú odkazom na
konkretizované rozhodnutia Ústavného súdu SR touto problematikou sa zaoberajúce (napr. I. ÚS
327/2010, II. ÚS 6/2003, či III. ÚS 36/2010), nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
tvrdiac, že toto podľa ich názoru nie je presvedčivé, neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie vo veci, prípadne argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je vnútorne

rozporná, trpí nedostatkom odkazu na príslušné právne predpisy, resp. ustálenú rozhodovaciu prax,
ktorá by jednoznačne preukazovala, o čo konkrétne opiera súd prvej inštancie svoje presvedčenie,
označujú ho za nepreskúmateľné a arbitrárne.

35. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") vyžaduje (ako to vo svojej rozhodovacej
činnosti zdôrazňuje tak najvyšší, ako aj ústavný súd), aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.

36. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade vzťahujúce sa k ťažiskovým záverom na ktorých je
rozhodnutie založené (procesná neprípustnosť žaloby, nespotrebiteľský charakter zmluvy), rámcovo
tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami danými ust. § 220 ods. 2 CSP, vysporiadavajúc sa s rozhodujúcou

argumentáciou oboch strán sporu, prieskumom nebola zistená jeho nekonzistentnosť, či vnútorná
rozpornosť, nevykazuje ani znaky arbitrárnosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že aj
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý argument
prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok vo veci

Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č.
303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho v posudzovanej

veci aj došlo.

37. Skutočnosť, že žalobkyne sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či
dôvodmi, na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňujú a považujú ich zanesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie pri
posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy.

38. Samotná polemika odvolateliek so závermi súdu prvej inštancie, či len prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia, alebo len kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu
dotknutých právnych otázok, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

39. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia
naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

40. K naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva
na spravodlivý proces) nie je spôsobilou v konečnom dôsledku ani námietka odvolateliek spočívajúca v

tom, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup uvedený v ust. § 183 CSP.

41.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR

(uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd plne
identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako
zásadne „výsledkové“, z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba mať

na zreteli proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci z tohto
hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový význam
má jeho výsledok. Vo svetle uvedeného je potrebné teda skúmať, či účastník (aj v prípade možného
procesného pochybenia) mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v okolnostiach posudzovanej
veci napríklad tým, že mohol produkovať tvrdenia, či dôkazy. Konanie pred súdom musí totiž zabezpečiť

pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie
tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí
aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a
vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich, v neposlednom rade aj právo na zachovanie
rovnosti strán v konaní tiež prostredníctvom práva zúčastniť sa pojednávania a v rámci neho uplatňovať

tiež procesné oprávnenia.

42. Dôvody odročenia pojednávania sú obsiahnuté v ust. § 183 CSP. V zmysle odseku 1 uvedeného
ustanovenia, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na

pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Podľa ods. 2, od advokáta okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto
advokátom možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu

pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa ods. 3, strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Podľa odseku 4 ak súd zistí,
že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla.

43. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

44. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej

povinnosti, pričom je jeho povinnosť predvolať všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon, prostredníctvom
čoho sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces,
ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. V prípade žiadosti strany o odročenie
pojednávania je rozhodujúce, či táto žiadosť má pôvod v dôležitých skutočnostiach, ktoré opodstatnenediskvalifikujú stranu z účasti na pojednávaní a zároveň, či táto žiadosť bola súdu doručená bezodkladne
(čo znamená ihneď potom, ako takýto ňou tvrdený a samozrejme preukázaný dôvod vznikol).
V konkrétnostiach posudzovanej veci, ako odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu, súd

prvejinštancievovecinariadilprvépojednávaniepoprvotnýchúkonochvovecinadeň29.02.2024,ktoré
bolo na žiadosť žalobkýň z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu odročené s následne nariadeným
termínom pojednávania na 16.05.2024. Ako vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 149 a
nasl.), toto sa uskutočnilo za účasti právneho zástupcu žalovanej, na pojednávanie sa nedostavili
sporové strany. Súdu bolo v ranných hodinách doručené podanie advokáta JUDr. Ladislava Pavloviča,

vzmyslektoréhotentoprevzalzastupovaniežalobkýňvtomtosporedňa15.05.2024.Zdôvoduprevzatia
plnej moci deň pred pojednávaním a nedostatku času na naštudovanie veci požiadal o odročenie
pojednávania. Napriek tomu, že žalobkyne mali dostatok času zvoliť si kvalifikované právne zastúpenie
(pokiaľ oň mali záujem) pojednávanie bolo súdom odročené na 18.06.2024 v zmysle žiadosti JUDr.
Ladislava Pavloviča, ktorý nepreukázanie plnej moci ktorú nepredložil pripisoval omylu na jeho strane.
Dňa 05.06.2024 bola doručená súdu prvej inštancie opätovne žiadosť právneho zástupcu žalobkýň

o znovu odročenie pojednávania z dôvodu kolízie jeho pojednávaní s tým, že mu bol v inom konaní
vedenom na Okresnom súdu Trnava vytýčený termín pojednávania na 18.06.2024 o 12: 45 hod (skôr
ako termín pojednávania v tomto konaní), o čom ako dôkaz doložil zápisnicu. Žalobkyne trvali na jeho
osobnej účasti na pojednávaní v tejto veci. Zároveň ospravedlnil neúčasť žalobkýň na pojednávaní.
Ako vyplýva z úradného záznamu súdu na č.l. 157, súd na základe písomnej žiadosti právneho

zástupcu žalobkýň o odročenie pojednávania zo dňa 05.06.2024 a na základe rozhovoru s právnym
zástupcom žalobkýň, ktorý potvrdil, že pojednávanie na Okresnom súde dňa 18.06.2024 sa uskutoční,
uvedený dôvod právneho zástupcu žalobkýň považoval za dôležitý, a preto odročil pojednávanie na deň
22.08.2024. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobkýň oznámil mailom
dňa15.08.2024o17:07hod.súduvypovedanieplnejmociaodstúpenieodzmluvyoposkytnutíprávnych

služieb z ktorého dôvodu sa nezúčastní na nadchádzajúcom pojednávaní. Následne dňa 21.08.2024
o 1:54 hod (deň pred nariadeným pojednávaním) žalobkyne oznámili mailom súdu, že boli nútené
vypovedať splnomocnenie právnemu zástupcovi JUDr. Ladislavovi Pavlovičovi, hľadajú si nového
právneho zástupcu, z ktorého dôvodu žiadajú odročiť pojednávanie, žiadali, aby súd nepojednával v ich
neprítomnosti, pojednávania sa chcú osobne zúčastniť a uviesť veci na pravú mieru. Súd v reakcii

na túto žiadosť oznámil mailom zo dňa 21.08.2024 o 11:10 hod. žalobkyniam, že žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovuje, s poukazom na to, že uvedený dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania
nie je závažnou skutočnosťou na jej vyhovenie, ale ide o nimi zavinenú prekážku neúčasti žalobkýň na
pojednávaní. V rámci dôvodov nevyhovenia žiadosti súd tiež uviedol, že žalobkyne požiadali už celkovo
štvrtýkrát o odročenie pojednávania, pričom súd ich žiadostiam doposiaľ vyhovel. Z obsahu spisového

materiálu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalovanej oznámil mailom dňa 21.08.2024 o 13:26 hod
súdu, že z dôvodu náhlej brušnej virózy a horúčky sa nemôže zúčastniť pojednávania, klient trvá na jeho
prítomnosti, z ktorého dôvodu žiada odročiť pojednávanie. Súd v reakcii na túto žiadosť oznámil mailom
zo dňa 21.08.2024 o 14:06 hod právnemu zástupcovi žalovanej, že pre jej nepriaznivý zdravotný stav
odročuje pojednávanie a z tohto dôvodu ich účasť na pojednávaní nie je nutná. Pojednávanie odročil

na 05.11.2024. Dňa 31.10.2024 boli doručené súdu prvej inštancie celkovo dve žiadosti žalobkyne 2/
o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, o čom súdu predložila kópiu dokladu o PN.
Ako vyplýva z úradného záznamu súdu na č.l. 179, súd z dôvodu PN žalobkyne 2/ pojednávanie
neodročil, keď účasť žalobkyne 2/ neposúdil pre rozhodnutie súdu o žalobe ako nevyhnutnú. V rámci
dôvodov nevyhovenia žiadosti uviedol, že konanie prebieha už viac ako dva roky, pričom sa do tej doby

ani nezačalo pojednávať, a to ťažiskovo pre procesný postup žalobkýň, ktoré opakovane požadovali
o predlžovanie lehoty na vyjadrenia a o odročenia vytýčených pojednávaní (ktoré konanie skutočne
z obsahu spisu vyplýva). Dňa 04.11.2024 bola doručená súdu prvej inštancie opakovaná žiadosť
žalobkyne 2/ o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, žiadala súd, aby nepojednával
v jej neprítomnosti a vypočul ju aj ako svedka. Z úradného záznamu súdu na č.l.184 vyplýva, že súd na

žiadosť žalobkyne 2/ pojednávanie neodročil, zotrval na predchádzajúcom odôvodnení postupu, v rámci
ktorého nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania z 31.10.2024. Z obsahu spisového materiálu
ďalej vyplýva, že žalobkyne doručili súdu v deň pojednávania dňa 05.11.2024 celkovo 2 žiadosti
o odročenie pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania (č.l. 196 a nasl.) vyplýva, že na pojednávaní
dňa 05.11.2024 sa zúčastnil konateľ žalovanej a právny zástupca žalovanej, žalobkyne sa nedostavili.

Približne 40 min. pred pojednávaním boli súdu doručené ďalšie 2 žiadosti o odročenie pojednávania
urobené elektronicky a to oboma žalobkyňami. Žalobkyňa 1/ požiadala o odročenie pojednávania z
dôvodu, že ju mala na dnešnom pojednávaní zastupovať žalobkyňa 2/, ktorá je v súčasnosti PN a preto
nemôže táto zástupkyňa žalobkyne 1/, ktorá je žalobkyňou 2/, byť účastná dnešného pojednávania.Žalobkyňa 2/ odôvodnila ďalšiu v poradí 3. žiadosť o odročenie pojednávania namietaním postupu súdu
v súvislosti s tým, že súd nepredvolal na pojednávanie žalobkyňu 2/ ako podnikateľku podnikajúcu pod
obchodnom menom E. B. – J.. Súd posúdil obe žiadosti o odročenie pojednávania, konštatoval, že im

nevyhovuje,nakoľkoPNžalobkyne2/vyhodnotilakookolnosť,ktoránemôžebyťdôvodompreodročenie
pojednávania, a to v zmysle predchádzajúcich dvoch žiadostí o odročenie pojednávania. Čo sa týka
žiadosti o odročenie pojednávania namietaním procesného postupu súdu, konštatoval, že žalobkyňa
3/ označená v pôvodnej na žalobe je v skutočnosti žalobkyňou 2/, teda fyzickou osobou. V zmysle
CSP sporovou stranou je vždy len fyzická osoba nie aj fyzická osoba podnikateľ, takto sa v zásade má

aj fyzická osoba v konaní označovať. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 2/ bola riadne predvolaná na
pojednávanie,okolnosť,ženebolapredvolanáakopodnikateľka,nehodnotilakonesprávnypostupsúdu,
rozhodol, že bude pokračovať v pojednávaní v neprítomnosti žalobkýň, ktoré boli riadne predvolané na
pojednávanie, keď nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania z dôvodu ich neprítomnosti.

45. Vyhodnotením vyššie uvedených okolností, odvolací súd sa v konkrétnostiach danej veci

nestotožňuje s argumentáciou žalobkýň, že súd prvej inštancie nedodržaním postupu v prípade
nariadeného posledného pojednávania vo veci podľa § 184 ods. 1 CSP porušil ich právo na spravodlivý
proces. Vo veci bolo totiž nariadených niekoľko pojednávaní a v rámci nich, ako aj v medziobdobí,
celkovo v priestore dvoch rokov (od podania žaloby do rozhodnutia súdu prvej inštancie) mohli
žalobkyne (tiež žalovaný) jednoznačne v plnej miere uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, keďže

im bol takto vytvorený komfortný časový priestor na ich aktivitu tak prostredníctvom produkovania
potrebných tvrdení či dôkazov v reakcii na dynamiku podaní protistrany a skutočností z nich plynúcich
a do akej miery toto tá ktorá strana (teda tiež žalobkyne) využili, bolo len na ich zvážení. Rovnako
bolo obom stranám umožnené sa zúčastňovať opakovane nariadených pojednávaní, vyjadrovať sa
k dôkazom (tiež navrhovať ich vykonanie) teda plnohodnotne realizovať ich procesné oprávnenia

a ovplyvniť tak toto konanie výsledkovo. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je prípustná len výnimočne
a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník
žiada o odročenie pojednávania, však nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu. Vo veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní a takmer všetky boli zmarené
z dôvodov na strane žalobkýň, pričom niektoré z nich ani neboli podľa názoru odvolacieho súdu

udržateľne akceptované (pokiaľ ide o vyhovenie žiadosti na ich odročenie) napriek čomu súd prvej
inštancie týmto požiadavkám žalobkýň opätovne vyhovel. Príkladmo možno poukázať na to, že
napriek času ktorý uplynul od podania žaloby do termínu prvého nariadeného pojednávania si zvolili
právneho zástupcu až deň pred pojednávaním, ktorý potom žiadal za účelom oboznámenia sa s vecou
o jeho odročenie, čomu nebolo potrebné vyhovieť, pretože bolo vecou žalobkýň aby pokiaľ chceli

byť kvalifikovane zastúpené si toto riešili už v čase podania žaloby a nevytvárali takto podmienky
k obštrukciám pri realizácii pojednávania. Identicky následné žiadosti (kolízia pojednávaní ich zástupcu,
vypovedanie plnej moci zástupcovi ktoré oznámili súdu až pred pojednávaním napriek tomu že tento
im vypovedal plnomocenstvo už skôr a ďalšie) a v dôsledku nich opakovane odročované pojednávanie
spôsobili, že vo veci z dôvodov na ich strane sa v období dvoch rokov nepodarilo zrealizovať žiadne

pojednávanie (okrem posledného). Nemožno opomenúť ani fakt, že tieto so žalobou nepredložili ani len
žalobou napadnuté zmluvy a v konaní ich predložila až žalovaná, produkovali opakované žiadosti o
predĺženie lehoty na vyjadrenie sa, žiadosti o odročenie pojednávaní, nekonkrétne návrhy na prerušenie
konania do neurčitej doby. Za týchto okolností sa reálne javí, že išlo o kroky účelové v snahe oddialiť
rozhodnutie vo veci a tým aj vykonávacie konanie a to bez aktívnej realizácie tiež ďalších procesných

oprávnení,ktorýmisamohliamalisnažiťzvrátiťmožnýnepriaznivývýsledokvspore. Súdprvejinštancie
je pravdou, že v poslednom prípade nevyhovel ich žiadostiam o odročenie pojednávania (niekoľkých
a z rôznych meniacich sa dôvodov). Skutočnosť, že žalobkyňa 2/ má dlhodobé zdravotné problémy,
samo o sebe ešte nezakladá objektívny dôvod na odročenie pojednávania a je riešiteľný (pokiaľ má
dotknutá strana samozrejme záujem na prejednaní veci) zastupovaním buď druhou žalobkyňou, alebo

včas zvoleným právnym zástupcom), čo však nebolo v prípade posledného pojednávania žalobkyňami
využité. Keďže nebol navrhovaný výsluch žalobkýň, za týchto okolností súd uvažoval správne, keď
mal za to, že účasť žalobkyne 2/ nie je pre vykonanie pojednávania nevyhnutnou. Je síce pravdou,
že súd prvej inštancie vyhovel žiadosti právneho zástupcu žalovanej na odročenie pojednávania zo
zdravotných dôvodov (náhlej virózy), ktorú právny zástupca nevykladoval, pričom niekoľko hodín

predtým žiadosti žalobkýň o odročenie pojednávania nevyhovel, týmto však v kontexte celkových
okolností nebola porušená na ich ťarchu namietaná rovnosť zbraní, keďže zo strany žalovaného
to bola jediná žiadosť o odročenia pojednávania v procese dvoch rokov (predtým sa osobne aj
s konateľom žalovanej pojednávania dokonca aj v neprítomnosti žalobkýň zúčastnil), takže jeho konanienie je poznamenané (a logicky by mohlo byť vzhľadom k jeho pozícii žalovanej strany) obštrukciami
s cieľom zmarenia pojednávania. Na strane druhej žalobkyne zmarili z dôvodov na ich strane niekoľko
pojednávaní(vniektorýchprípadochzobjektívneneospravedlniteľnýchdôvodov),takžejepochopiteľné,

že súd prvej inštancie, ktorého povinnosťou je mať na zreteli aj hospodárnosť konania, musel na
to reagovať, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovaním ich ospravedlnení smerujúcich
k dotknutému pojednávaniu vzhľadom k ostatným okolnostiam neznemožnil žalobkyniam, ktoré mali
k dispozícii časový priestor dvoch rokov na realizáciu ich procesných oprávnení, neporušil ich právo na
spravodlivý proces (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

46. Keďže teda dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, za súčasného záveru tiež o vecnej správnosti rozhodnutia o trovách konania, podľa § 387 ods.
1 CSP toto potvrdil.

47. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej vo vzťahu k žalobkyniam 1/, 2/ v rozsahu 100 %
vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

48. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).